Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/177/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206140
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1220206140.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: BFF

Central Europe s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 414 315, zast.:
Mgr. Tomáš Čentéš, advokát, Stará Vajnorská 2672/90, Bratislava 831 04, proti žalovanému: Univerzitná
nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava 821 01, IČO: 31 813 861, o zaplatenie sumy 329.899,43
EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 329.899,43 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % zo sumy 319.500,28 EUR od 2.11.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s
uplatnením pohľadávky vo výške 6.480,- EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2020 domáhal zaplatenia istiny v sume 319.500,28
EUR s príslušenstvom titulom plnenia ručiteľského záväzku, vyčísleného úroku z omeškania v sume
10.399,15 EUR a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 6.480,- EUR.

2. Žalobu odôvodnil tým, že si uplatňuje zaplatenie 162 jednotlivých pohľadávok, z ktorých každá má
vlastný právny dôvod, odlišný okamih vzniku a termín splatnosti. Z dôvodu hospodárnosti konania
si uplatňuje úrok z omeškania súhrnne z celej žalovanej istiny od 2.11.2020 do zaplatenia a nie od
splatnosti každej jednotlivej pohľadávky. Na základe zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. Y. z
9.12.2019 sa zaviazal pôvodnému veriteľovi, spoločnosti BATIST Medical SK, s.r.o., poskytnúť finančné
služby spočívajúce v prevzatí ručenia a splnení záväzkov žalovaného, špecifikovaných v zmluve. Dňa
12.12.2019 vydal ručiteľské vyhlásenie, ktorým pôvodnému veriteľovi vyhlásil, že veriteľa uspokojí ak

mu žalovaný nesplní svoje splatné záväzky, do súhrnnej výšky 1.000.000,- EUR. Pôvodný veriteľ dňa
22.5.2020 vyzval žalovaného na plnenie splatnej sumy pohľadávky vo výške 319.500,28 EUR v lehote 7
dní od doručenia výzvy. Pôvodný veriteľ následne oznámením zo dňa 5.6.2020 informoval žalovaného,
že na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 12.12.2019 sa žalobca stal ručiteľom žalovaného a vyzval
žalovaného, aby uhradil splatnú pohľadávku v sume 319.500,28 EUR, inak sa bude domáhať plnenia
voči žalobcovi ako ručiteľovi. Vzhľadom na to, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil, pôvodný veriteľ
mu predložil doklady o existencii ručením zabezpečených pohľadávok (vystavené faktúry) s výzvou na

plnenie a dňa 9.6.2020 si voči nemu písomne uplatnil pohľadávku z ručenia. Túto skutočnosť listom zo
dňa 12.6.2020 oznámil žalovanému a vyzval ho, aby v lehote 5 dní od doručenia oznámenia uplatnil
námietky, ktoré by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi zabezpečených pohľadávok. Ako ručiteľ na
základe písomnej výzvy pôvodného veriteľa za žalovaného dňa 23.6.2020 splnil záväzky vyplývajúcezo zabezpečených pohľadávok v súhrnnej výške 319.500,28 EUR, čím sa stal voči žalovanému novým
veriteľom vo vzťahu k týmto pohľadávkam. Právnym dôvodom vzniku žalovaných pohľadávok sú splatné
peňažné nároky pôvodného veriteľa ako dodávateľa zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb na

zaplatenie odplaty za tieto opakované dodávky žalovanému ako kupujúcemu, v súlade s objednávkami
žalovaného od pôvodného veriteľa. Dňa 25.6.2020 oznámil žalovanému výšku plnenia, ktoré ako ručiteľ
poskytol. Pri každej pohľadávke si uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov, celkovo 6.480,- EUR (162
x 40,- EUR).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovanú istinu doposiaľ neuhradil napriek odsúhlaseným
faktúram, a to pre nedostatok finančných prostriedkov. Úrok z omeškania je mimoriadne vysoký a
pre neho, keďže nie je podnikateľským subjektom, je veľkou finančnou záťažou. Navrhuje preto, aby
žalobca upustil od vymáhania úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov, dokument
Late Payment Directive 2011/7/EU, v zmysle ktorého žalobca toto príslušenstvo uplatňuje, má len
odporúčací charakter a prioritu má národná legislatíva. Suma 6.480,- EUR je tak uplatnená v rozpore

so zákonom. Paušálna náhrada nákladov sa totiž nepriznáva samostatne ku každej pohľadávke, ale ide
o nárok len vo výške 40,- EUR, ktorá predstavuje náklady pri vedení evidencie zmluvných záväzkov.
Súbor neuhradených faktúr bol uplatnený jednou žalobou, pričom paušálna náhrada nákladov sa viaže
k uplatneniu pohľadávky, teda podaniu žaloby. K plneniu existujúcich záväzkov môže pristúpiť iba
postupným splácaním alebo v rámci pripravovaného oddlženia nemocníc.

4. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení (replike) uviedol, že si uvedomuje situáciu žalovaného,
avšak považuje uplatnenie svojich nárokov za jeden z nástrojov, ktorý by mal stimulovať zriaďovateľa
žalovaného k vysporiadaniu dlhov, k reforme jeho financovania a hospodárenia a tiež je to posledný
z možných krokov na uplatnenie právnej ochrany oprávnených záujmov. K výške úroku z omeškania

uviedol, že faktoringové obchody sú jedným z predmetov jeho podnikania. Z toho musí byť žalovanému
zrejmé,žepohľadávkynadobudolsozámeromdosiahnuťichuspokojenievčonajvyššejmiere.Odplatné
nadobudnutie pohľadávok voči žalovanému malo nesporne význam aj pre stabilizovanie hospodárenia
tohto subjektu a jeho udržanie sa na trhu so zdravotníckymi komoditami, ako aj schopnosť ďalej
uzatvárať obchody so žalovaným. Medzi stranami nie je sporné, že právny vzťah medzi ním, právnymi

predchodcami a žalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom a ide o relatívny obchodný záväzkový
vzťah. Žalovaný mal možnosť predísť uplatneniu nárokov z titulu omeškania riadnym plnením svojich
záväzkov alebo dohodou s veriteľom. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nie je v obchodných
vzťahoch poskytovaná žiadna osobitná ochrana pred následkami omeškania. Pokiaľ ide o paušálnu
náhradu nákladov, zo znenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č.

21/2013 Z.z., nevyplýva možnosť iba jednorazového uplatnenia nároku na paušálnu náhradu nákladov v
takých prípadoch ako je tento. Riadi sa oficiálnym výkladom smernice a podporuje ho aj výrok Krajského
súdu Nitra (sp.zn.: 15Cob/112/2015). Každá z vyúčtovaných pohľadávok mala na základe jednej zmluvy
samostatný právny režim a preto je s vymáhaním každej z nich spojené právo uplatňovať si nárok
na paušálnu náhradu nákladov pri omeškaní veriteľa so zaplatením dohodnutej odmeny. Paušálna

náhrada predstavuje paušalizované administratívne interné monitorovacie náklady, ktoré vznikajú pri
kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Riadne vedie vnútornú evidenciu a monitoring pohľadávok
voči žalovanému a to individuálne ku každej jednotlivej pohľadávke.

5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) doplnil, že podstata právnej úpravy ručenia spočíva

v tom, že ručiteľ sa písomne zaviaže, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí
sám dlžník. Ručiteľovi len po splnení jeho záväzku voči veriteľovi vzniká regresný nárok voči dlžníkovi.
Pokiaľ ručiteľ neplnil dlh namiesto dlžníka, žiadne právo mu proti nemu nevzniklo. Ak by pôvodný
veriteľ znížil ručiteľovi výšku plnenia istiny alebo odpustil úroky z omeškania, plnenie regresného nároku
dlžníkom v plnej výške tak ako to požaduje žalobca by bolo nezákonné a v rozpore s dobrými mravmi.

Záväzok ručiteľa je relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti,
ktorá ho zakladá, ako aj v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny záväzok. Ručiteľské
vyhlásenie žalobcu možno považovať za simulovaný (zastretý) právny úkon. Žalovaný nemôže uzatvoriť
takú zmluvu, ktorá by neobsahovala zákaz postúpenia pohľadávky a preto by k postúpeniu ani
nemalo prísť. Ak pôvodný veriteľ BATIST postúpil pohľadávky za existencie platnej klauzuly o zákaze

postúpenia, takáto zmena v osobe veriteľa by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Ručiteľský záväzok ručiteľa BFF a jeho subrogačný nárok voči nemu je absolútne neplatný, keďže
skutočnou vôľou ručiteľa a pôvodného veriteľa bolo postúpenie pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré je
však podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožné. Proti ručiteľskému vyhláseniu z 12.12.2019vznáša námietku neurčitosti. Ručiteľský záväzok je koncipovaný ako ručenie za (všetky) záväzky UNB
„z potvrdených objednávok tovaru a služieb“, a to do ručenia v súhrnnej výške 1 mil. EUR. Toto
nespĺňa zákonné požiadavky, keď nevymedzuje zabezpečované záväzky a nie je z neho zrejmé, či

sa týka len už existujúcich záväzkov alebo aj tých, ktoré vzniknú v budúcnosti. Záväzky tak nie sú
vymedzené nezameniteľným spôsobom. Neuvádza sa ani jednoznačne špecifikovaný právny dôvod
vzniku zabezpečovaných záväzkov a nie je zrejmé ani, či sa jedná o peňažné alebo nepeňažné záväzky.
Žalobca nepreukázal, že skutočne poskytol plnenie z ručenia a nepredložil doklad o úhrade plnenia
z ručenia v prospech pôvodného veriteľa. Bez poskytnutia plnenia z ručenia sa nemohol stať novým

veriteľom dlžníka UNB. Žalobca nepreukázal ani rozsah plnenia z ručenia. Plniaci ručiteľ by mal mať
nároky na úroky z omeškania v rozsahu zodpovedajúcom uhradenej pohľadávke a to od momentu, v
ktorom toto plnenie poskytol, najskôr však od momentu, kedy bola táto skutočnosť dlžníkovi oznámená
pôvodným veriteľom alebo preukázaná ručiteľom ako novým veriteľom.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul právneho zástupcu žalobcu, poverenú zástupkyňu

žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Žalobca dňa 12.12.2019 písomne vyhlásil spoločnosti BATIST Medical SK, s.r.o., že uspokojí záväzky
žalovaného z potvrdených objednávok tovaru a služieb uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom do

súhrnnej výšky 1.000.000,- EUR. Spoločnosť BATIST Medical SK, s.r.o. ako pôvodný veriteľ listom zo
dňa 22.5.2020, vyzvala žalovaného na plnenie pohľadávky v sume 319.500,28 EUR v lehote sedem
dní od doručenia výzvy, inak si nárok uplatní u ručiteľa. Spoločnosť BATIST Medical SK, s.r.o. ako
pôvodný veriteľ listom zo dňa 5.6.2020, ktorého prílohou bol zoznam faktúr, vyzvala žalobcu z dôvodu
jeho ručiteľského vyhlásenia na úhradu pohľadávky v sume 319.500,28 EUR do 30 dní odo dňa

doručenia. Žalobca listom zo dňa 12.6.2020, ktorého prílohou bol zoznam faktúr, oznámil žalovanému,
že spoločnosť BATIST Medical SK, s.r.o. si listom, ktorý mu bol doručený dňa 9.6.2020 uplatnil voči
nemu nároky z ručenia na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 12.12.2019. Z výpisu z účtu žalobcu
vyplýva, že dňa 23.6.2020 uhradil na účet spoločnosti BATIST Medical SK, s.r.o. sumu 319.500,28 EUR.

8. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti

zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až
272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321
ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720,

725, 729, 743 a 771c. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé
zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

10. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

11. Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka
alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

12. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

13. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne

v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.15. Podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti
dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.
Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom

zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

16. Podľa § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou
nevyplývaniečoiné,vstupujetretiaosobasplnenímdlžníkovhozáväzkudoprávveriteľa,ktorýjepovinný
jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

17. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť

percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 bola 0,00
%.

22. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

24. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá mu

vznikla plnením ručiteľského záväzku v zmysle ručiteľského vyhlásena zo dňa 12.12.2019. Žalobca ním
prevzal ručenie za záväzky žalovaného vzniknuté neuhradením ceny za dodaný zdravotnícky materiál
v sume 319.500,28 EUR. Zároveň si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vyčíslený odo dňa omeškania
žalovaného voči nemu ku dňu 1.11.2020 v sume 10.399,15 EUR a od 2.11.2020 vo výške 9 % ročne
zo sumy plnenia 319.500,28 EUR do zaplatenia. Zároveň je predmetom konania aj žalobcom uplatnený

nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 6.480,- EUR
za 162 jednotlivých pohľadávok (faktúr veriteľov).

25. Súd v prejednávanej veci už raz rozhodol, keď rozsudkom (bývalého Okresného súdu Bratislava
II.) zo dňa 21.6.2022 č. k. 25Cb/177/2020-123 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania žalobcu bol predmetný rozsudok odvolacím súdom
zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bol nesprávny procesný
postup prvoinštančného súdu v súvislosti so sudcovskou koncentráciou konania, keď na pojednávaní
nepripustil žalobcom predložený dôkaz (výpis z účtu o poskytnutí platby).

26. Súd, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, opätovne vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v
súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento
je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. K otázkam samotnej výšky žalovanej istiny ako aj
príslušenstva sa žalovaný nevyjadroval, pričom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcujednak z dôvodu neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, jeho neurčitého vymedzenia, nadobudnutia
pohľadávky pôvodných veriteľov voči nemu ručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o
simulovaný právny úkon, ktorým mal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia

pohľadávky a v konečnom dôsledku aj z dôvodu nepreukázania poskytnutia plnenia z ručiteľských
vyhlásení veriteľom.

27. O existencii a platnosti ručiteľských vyhlásení nemal súd žiadne pochybnosti, nakoľko tieto spĺňali tak
formálne ako aj obsahové náležitosti. Ručenie upravuje Obchodný zákonník ucelene, to znamená, že na

obchodné záväzkové vzťahy sa nepoužije právna úprava ručenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku
(§ 546 až 550), a to ani podporne. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka)
a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho
ručiteľ. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý na vznik ručenia výslovne vyžaduje zmluvnú formu
medzi veriteľom a ručiteľom, ručenie podľa Obchodného zákonníka vzniká jednostranným písomným
vyhlásením ručiteľa a na vznik ručenia nie je potrebný súhlas veriteľa. Na vznik ručiteľského záväzku

sa nevyžaduje žiadny úkon dlžníka (napr. súhlas). Ide tu o výnimku, lebo v obchodných vzťahoch
platí všeobecná zásada, že tretia osoba nemôže plniť za dlžníka bez jeho súhlasu s výnimkou, ak
tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok
porušil (§ 332 ods. 1). Na základe uvedeného je ručenie právnym vzťahom medzi veriteľom a ručiteľom.
Jeho podstatou (obsahom) je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je

potrebná aj akceptácia (hoci aj neformálna, faktická) veriteľa, že tento sľub prijíma; bez nej nemôže
byť ručenie voči nemu účinné. Akceptácia veriteľa môže byť prezumovaná. V danom prípade veritelia
žalobcu ako ručiteľa vyzvali na plnenie a toto od žalobcu prijali, preto o akceptácii veriteľov nemožno
mať akékoľvek pochybnosti. Ako bolo uvedené vyššie, ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne
aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou

platnosti vyhlásenia, čo v prípade oboch ručiteľských vyhlásení dodržané bolo. Keďže vyhlásenie je
jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky
na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka,
veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Táto obsahová náležitosť bola
dodržaná, keďže jednotlivé subjekty (ručiteľ, veriteľ a dlžník) boli vo vyhlásení presne identifikované

obchodným menom, sídlom, identifikačným číslom. Z vyhlásenia musí byť ďalej zrejmé, o aký záväzok
ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska
jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Môže ísť o rôzne spôsoby identifikácie, napríklad
konkrétnym určením výšky záväzku, za ktorý sa ručenie preberá, prípadne odkazom na zmluvu alebo
inú listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný. V danom prípade súd o identifikácii záväzkov

nemal pochybnosti, keď sa má jednať o záväzky z potvrdených objednávok uzavretých medzi dlžníkom
a veriteľom. Aj Najvyšší súd Českej republiky ako určité akceptoval ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého
sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej
zmluvy“, a uznal, že takéto vyhlásenie sa vzťahuje na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi,
ktoré pre neho vyplynú z úverovej zmluvy, ako aj na záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 2

OBZ),napríkladpriodstúpeníodúverovejzmluvy(rozsudokNajvyššiehosúduČRz9.februára2000,sp.
zn. 32 Cdo 2384/98, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2008, sp. zn. 32 Odo 629/2006).
Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj
záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je
nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Pritom nie

je rozhodujúce, aká terminológia je použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa. Takéto vyhlásenie
žalobcu ako ručiteľa je v listinách jednoznačne uvedené.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nadobudnutia pohľadávok pôvodných veriteľov
voči nemu ručiteľom (subrogácia), keďže sa má v skutočnosti jednať o simulovaný právny úkon, ktorým

mal byť zastretý skutočný zmluvne zakázaný právny úkon postúpenia pohľadávky súd uvádza, že
postúpenie pohľadávky podľa ust. § 524 Obč. zák. je vo svojej podstate odlišným inštitútom a absolútne
nezávislým na inštitúte ručenia v zmysle ust. § 303 Obch. zák. Ručenie je zabezpečovacím inštitútom,
pričom podstatou postúpenia pohľadávky je zmena v osobe veriteľa. Dohoda o zákaze postúpenia
pohľadávky na základe pokynu Ministerstva zdravotníctva SR č. 7/2017, ktorá má vylučovať zmluvné

postúpenie pohľadávok, nemôže mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. Žalobca sa vystavením
písomných ručiteľských vyhlásení nedopustil konanie v rozpore s právnymi predpismi. Vystavenie
ručiteľského vyhlásenia nepredpokladá aktivitu zo strany pôvodného veriteľa či dlžníka, preto sa zákaz
postúpenia nemôže na jednostranný právny úkon ručiteľa, vzťahovať. Okrem toho, v danom prípadesa jedná o peňažnú pohľadávku, ktorá nie je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je
povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Plnením
pohľadávky ručiteľom sa postavenie dlžníka nezhoršuje a z toho plynúce zmena v osobe veriteľa

peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah.

29. Rovnako nemôže obstáť argument žalovaného o nepreukázaní poskytnutia plnenia z ručiteľských
vyhlásení veriteľom. Z výpisu z účtov jednoznačne vyplýva, že žalobca plnil na účet veriteľa dlžnú sumu.
Potom, čo žalobca jednak oznámil žalovanému, že veriteľ si uplatnil voči nemu nároky z ručenia na

základe ručiteľského vyhlásenia a následnom oznámenia, že tieto pohľadávky veriteľovi plnil, vznikol
mu nárok na zaplatenie istiny 319.500,28 EUR,

30. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok

z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania

s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku
z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní

sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob
ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.
Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená

zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované
vydanie)

31. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo
právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú,

resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj
priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže
úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni plnenia ručiteľského
záväzku do zaplatenia. Časť úroku z omeškania bola žalobcom kapitalizovaná ku dňu 1.11.2020 v sume

10.399,15 EUR a od 2.11.2020 vo výške 9 % ročne zo sumy plnenia 319.500,28 EUR do zaplatenia.
Nakoľko je žalovaný v omeškaní, popri úroku z omeškania žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 6.480,- EUR.
32. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/73/2022 zo dňa 31.1.2024, súd uvádza, že na prejednávanú

vec uvedené rozhodnutie nedopadá, nakoľko veriteľ sa v tomto prípade na Koncepcii oddĺženia
zdravotníckych zariadení nezúčastňoval.

33. K problematike priznávania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd
poukazuje na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora:

„1. Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES zo 16. februára o boji proti
oneskorenýmplatbámvobchodnýchtransakciáchsamávykladaťvtomzmysle,že:minimálnapaušálna
suma vo výške 40 eur ako náhrada nákladov veriteľa na vymáhanie vzniknutých v dôsledku oneskorenej
platby dlžníka je splatná za každú obchodnú transakciu nezaplatenú po termíne splatnosti a uvedenú na
faktúre, vrátane prípadu, keď je táto faktúra spomedzi ďalších faktúr predmetom jednej administratívnej

sťažnosti alebo žaloby.“ (rozsudok Súdneho dvora z 20.10.2022 vo veci C-585/20)
„29. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice
2011/7 v spojení s článkom 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ak jedna a tá istá zmluva
upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie aleboposkytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma
40 eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.“ (rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-370/21 z 1.12.2022)

34. Rovnaký právny názor je aj súčasťou rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho,
a to konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2022 sp. zn.
2Obdo/59/2021, ktorým bola nastolená právna otázka vyriešená, a to dokonca ustálene, keď najvyšší
súd svoj právny názor k právnej otázke (odpoveď na to ako má byť právna otázka riešená) publikoval v

Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (I. ÚS 115/2020) č. 1/2023
pod poradovým č. 11, v ktorom bol vyslovený nasledovný právny názor: „I. Veriteľ má nárok na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- eur za každú pohľadávku, ktorá
je predmetom samostatnej faktúry za dodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že
si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej

ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda
nesmie byť účelovo delená. II. Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou
pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti
pohľadávky.“

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov prvoinštančného ako
aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v

súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.