Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010209
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6916010209.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Borosa

a prísediacich A. B. C. a D. E. v trestnej veci obžalovaného F. A. G., nar. XX.XX.XXXX v C. H., ktorý je
stíhaný za obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. A. G., nar. XX.XX.XXXX v C. H., trvale bytom E. XXXX/XX, C. H., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

j e v i n n ý, ž e

2.
Dňa 28.07.2011 v I. J. H., a.s. pobočka Rimavská Sobota v úmysle získať finančné prostriedky zo
zablokovaného bankového účtu vedeného v I. J. H., K., daňového dlžníka B. L., B. F.: XXXXXXXX,
za ktorého konal, ktorý účet s poukazom na prebiehajúce daňové exekučné konanie vedené
proti daňovému dlžníkovi B. L., B. na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 35.807,60 eur
bol zablokovaný v prospech správcu dane rozhodnutím Daňového úradu Rimavská Sobota sp.zn.

678/340/26344/11/Jak o zahájení daňového exekučného konania, písomným čestným vyhlásením v
rozpore so skutočným stavom deklaroval, že finančné prostriedky zo zablokovaného bankového účtu
B. L., B. vo výške 62.603,92 eur použije na výplatu miezd zamestnancov za výplatné obdobie jún 2011,
pričom vedel, že časť finančných prostriedkov použije na iný účel, na základe čoho I. J. H., K. uvoľnila
zablokované finančné prostriedky vo výške 62.603,92 eur, pričom z uvedenej čiastky obžalovaný použil
na výplatu miezd zamestnancov za jún 2011 len sumu 36.559,94 eur, pričom sumu 26.043,98 eura
hromadným príkazom na úhradu z 28. 7. 2011 previedol v prospech účtu obžalovaného F. A. G. č.
XXXXXXXXXX/XXXX v sume 8.019,- eur, v prospech účtu A. C. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume

8.019,- eur, v prospech účtu spoločnosti M. H. F. H. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 4.009,50 eur,
v prospech účtu spoločnosti I. H. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 2.025,- eur a v prospech účtu N. H.
č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.971,48 eur, kde po vrátení platby pre M. H. F. H. z dôvodu zrušenia
jej účtu bola čiastka 4.009,50 eur pripísaná na účet obžalovaného F. A. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX, čím
spôsobil Slovenskej republike zastúpenej Daňovým úradom Banská Bystrica škodu vo výške 26.043,98
eura.

3.
Dňa 06.12.2011 v Rimavskej Sobote ako konateľ spoločnosti O., H.. C. H. F.: XXXXXXXX na základe
kúpnej zmluvy predal D. O. z E. osobné motorové vozidlo značky A. P. M. G. P. X A. za 69.600 eur, ktoré
vozidlo bolo odhlásené dňa 21.03.2012 na Dopravnom inšpektoráte Rimavská Sobota na D. O., pričom
v rozpore so skutočným stavom deklaroval, že ako predávajúci je výlučným vlastníkom a držiteľom tohto
motorového vozidla, čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva č. O. z 23.02.2010 ako konateľ prevodcu O.. H. previedol vlastnícke práva k tomuto

vozidlu na nadobúdateľa Q. O. H., H. so sídlom v Bratislave, F.: XXXXXXXX do doby úplného splatenia
účelového úveru vyplývajúceho z úverovej zmluvy O. z 23.02.2010 čerpaného od veriteľa Q. O. H. H. vhodnote 163.100 eur na financovanie kúpy vozidla s dobou splácania 60 mesiacov, čím spôsobil Q. O.
H. H., ktorého právnym nástupcom je spoločnosť K., H. H. H. C. XXX/X, XXX XX J., F.: XX XXX XXX,
škodu vo výške 52.023,08 eura.

4.
Od 01.01.2012 do 22.04.2013 v Hnúšti ako podnikateľ – živnostník s obchodným menom F. A. G. – A.
K. s miestom podnikania XXXXX C. H., E. XX/XX, F.:XX XXX XXX neoprávnene odoberal elektrickú
energiu na odbernom mieste č. XXXXXXX A. L. napriek tomu, že vedel, že od 01.01.2012 nemal so

žiadnym dodávateľom elektrickej energie uzatvorenú zmluvu o odbere elektrickej energie, pričom za
uvedené obdobie neoprávnene odobral nie menej ako 193 896 kWh, v hodnote 32 990,42 eura.

5.
Od 26. 5. 2014 až do 18. 10. 2023 o 9:00 hod. v Hnúšti obžalovaný F. A. G. ako predchádzajúci vlastník
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území L. ako pozemok parcela

„P.“ R. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1734 m2 spolu so stavbou súpisné číslo XXX
– C. S. napriek písomným výzvam vlastníka T. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. – I., S. XXX/
X tieto nehnuteľnosti obsahujúce nebytové priestory určené na podnikanie nevydal vlastníkovi T. U.
napriek tomu, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol T. U. ako vydražiteľ na základe
dobrovoľnej dražby z 24. 4. 2014, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky D. G. A.

R. B. XXXXX/XXXX z 24. 4. 2014 udelením príklepu dňa 24. 4. 2014 a k vyprataniu nehnuteľnosti a k jej
odovzdaniu v prospech vydražiteľa došlo až dňa 18. 10. 2023, kedy bol realizovaný exekučný príkaz sp.
zn. XXXX/XX/XX vydaný súdnym exekútorom D. F. D. V., A. so sídlom v Brezne,

t e d a

v bode 2. výroku tohto rozsudku
čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predstieral neexistujúce právo, i keď na to nebol
povinný ani oprávnený a činom spôsobil väčšiu škodu,

v bode 3. výroku tohto rozsudku
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

v bode 4. výroku tohto rozsudku

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu
na základe osobitného predpisu a spôsobil ním značnú škodu,

v bode 5. výroku tohto rozsudku
neoprávnene bránil oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

v bode 2. výroku tohto rozsudku

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona,

v bode 3. výroku tohto rozsudku
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona,

v bode 4. výroku tohto rozsudku
zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2016,

v bode 5. výroku tohto rozsudku
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.

2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 44 Tr. zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest odňatia slobody vo
výmere 5 (piatich) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorýbol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/48/2014 zo dňa
15. 5. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/108/2020 zo dňa 21.
9. 2022, právoplatným dňa 21. 9. 2022 pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222

ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný F. A. G. sa spod obžaloby v časti, v ktorej mu je kladené za vinu, že

1.

dňa 08.02.2006 v Rimavskej Sobote ako podnikateľ – živnostník s obchodným menom F. A. G. – A.
K. s miestom podnikania XXXXX C. H., E. XX/XX, F.:XX XXX XXX uzatvoril s veriteľom H. T. K. C.
J., K.. Bratislava úverovú zmluvu č. W., predmetom ktorej bol účelový úver vo výške 7 000 000 Sk
(232 357,43 eur) na rekonštrukciu a modernizáciu spoločenského centra P. Q. L., pričom ako dlžník
sa v zmluve zaviazal úver čerpať do 31.03.2006 po predložení faktúr a splnení všetkých podmienok
uvedených v bode 3.1. tejto zmluvy, pričom na základe troch kusov fiktívnych faktúr vystavených na

dodávateľa O. J. H. H. A. C. H. F. XXXXXXXX, č. faktúry XXXXXXXX z 03.02.2006 vo výške 2 562 800
Sk (85 069,38 eura), číslo faktúry XXXXXXXX zo 07.02.2006 vo výške 2 696 000 Sk (89 490,81 eura)
a R. X. XXXXXXXX z 09.02.2006 vo výške 2 169 800 Sk (72 024,17 eura) doručených H. T. K. C. J.,
K. dňa 01.03.2006 a na základe osobitného oznámenia z 03.03.2006 požiadal o čerpanie úveru v plnej
výške v termíne 06.03.2006 na základe čoho mu finančné prostriedky v sume 7 000 000 Sk (232 357,43

eura) poukázala H. T. C. J., K.. Bratislava dňa 06.03.2006 v prospech bankového účtu obžalovaného,
pričom peniaze z úveru nepoužil na úhradu faktúr dodávateľa O. J. H. H. A. C. H. R. XXXXXXXX, R.
XXXXXXXX K. R. XXXXXXXX a takto neoprávnene čerpal účelový úver vo výške 7 000 000 Sk (232
357,43 eura) ku škode H. T. K. C. J., K.. Bratislava,

teda

mal od iného vylákať úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a činom mal spáchať škodu veľkého rozsahu,

tým mal spáchať

obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona,
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, lebo skutok nie je trestným činom.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému nahradiť poškodenej spoločnosti H.

S. K., A. C. XXXX/X, Y. XXX XX, F.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.847,41 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného K., H. so sídlom C. XXX/X, XXX XX J., F.:
XX XXX XXX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného T. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. – I.,
S. XXX/X s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného H. T. K. C. J., K.. H. H. Z. XX, XXX XX J. -
G. R. H. G., F.: XX XXX XXX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 29.04.2016 sp. zn. 2Pv 156/13 podal
obžalobu na F. A. G. pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a)
Tr. zákona, prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, zločin
spreneverypodľa§213ods.1,ods.3Tr.zákona, zločinkrádežepodľa§212ods.2písm.e),ods.4písm.

a) Tr. zákona (t. j. v časti bodov 1. až 4. výroku tohto rozsudku). Osobitnou obžalobou podanou dňa 17. 5.
2016č.1Pv415/15boliF.A.G.ajehomanželkaA.C.G.obžalovanízprečinuneoprávnenéhozásahudo
práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona (v časti bodu 5. výroku tohto rozsudku). Napokon bola dňa
10. 7. 2015 podaná obžaloba č. 1Pv/26/14 proti F. A. G. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupnéhopodľa § 214 ods. 1 Trestného zákona (v časti skutku 6. výroku tohto rozsudku). Konanie o uvedených
obžalobách bolo tunajším súdom spojené na spoločné konanie.

Obžalovaný F. A. G. sa vo všetkých skutkoch považoval za nevinného s odôvodnením, ktoré ponúkol
vo svojich výpovediach a ktoré budú uvedené nižšie, pre zachovanie prehľadnosti rozsudku v členení
podľa jednotlivých skutkov.

V poradí skorším rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 10. 2022 bol obžalovaný uznaný vinným

zo skutkov v bodoch 1. až 5. Bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne súd
zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/48/2014 zo dňa 15. 5. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 3To/108/2020 zo dňa 21. 9. 2022, právoplatným dňa 21. 9. 2022 pre obzvlášť závažný

zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona. Súd obžalovaného oslobodil
ohľadne skutku v bode 6. ktorým mal obžalovaný spáchať prečin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods.
1 Trestného zákona. Na odvolanie obžalovaného bol rozsudok v odvolaním napadnutej časti (týkajúcej
sa skutkov v bodoch 1. až 5.) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/25/2023
zrušený ako predčasne vydaný a nedostatočne odôvodnený a v tomto rozsahu bola vec vrátená

prvostupňovému súdu na ďalšie konania. Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
v rozsahu dôkazných návrhov obžalovaného a prokurátora a po takto doplnenom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav:

Ku skutku v bode 1. výroku tohto rozsudku:

Poškodený H. T. K. C. J., K. (Q. [. K. O. „H.“ K. K. „J.“) podal trestné oznámenie dňa 4. 12. 2012 vzhľadom
na podozrenie, že boli od banky na základe úverovej zmluvy č. W. XXXXX-XXXX z 8. 2. 2006 vylákané
úverové prostriedky v sume 232.357,43 eur, ktoré v rozpore so zmluvou neboli vynaložené na určený
účel.
Obžalovaný ohľadne tohto skutku vypovedal, že úver vo výške 7 miliónov Sk, bol braný zo H. na

rekonštrukciu dvoch budov – tzv. P. Q. L. a polyfunkčnej budovy - predajne na G. W. v Rimavskej Sobote.
Tieto dve a ďalšie tri bytovky v obci J. boli založené ako záloh zabezpečujúci úver. P. bolo ohodnotené
na 300.000,- eur, predajňa na sumu 220.000,- eur, bytovky na 200.000,- eur, spolu 720.000,- eur.
Vlastníkom nehnuteľností bol obžalovaný. Krytie úveru bolo takto trojnásobné, boli podpísané aj zmenky,
čo vylučuje podvodný úmysel. Hlavným dodávateľom obžalovaného bol O. J., kto mal zrekonštruovať

obe nehnuteľnosti, ktorý podľa projektu dal k dispozícii zmluvu o dielo, urobil rozpočet a obžalovaný
mu dal peniaze z úveru v plnej výške, a to na základe troch faktúr. J. niektoré práce nezvládal, napr.
spomínanú betónovú pumpu, v subdodávke oslovil ďalšie firmy. Tieto nepozná, on sa o to nestaral,
pamätá sa na p. \. z Rimavskej Soboty. Dátumy na faktúrach boli urobené podľa požiadaviek banky.
Banka potrebovala zaknihovať tie faktúry. Faktúry boli urobené na základe rozpočtu k stavbe a odhadu,

preto sa konečné plnenie zhodovalo s fakturovaným asi na 90%. V čase vyhotovenia faktúr práce ešte
neboli vykonané. Každému bolo jasné, že za 30 dní sa nedajú uvedené práce vykonať, systém banky
bol postavený na hlavu. Práce neboli vykonané v tejto lehote. Účtovne to bankári museli zaevidovať
v danom mesiaci, o týchto okolnostiach banka vedela. Na stavbe v tom čase boli zo strany banky p.
Z., Z. a niekto tretí. Vyplatené to bolo v priebehu veľmi krátkej doby. Keď neskôr obžalovaný vyplácal

J. za vykonané práce, J. zvykol podpisovať príjmový doklad, tieto sú v spise. Išlo o hotovostné platby,
keďže J. nemal účet v banke. Stavebný dozor robil p. K.. Práce so záujmom sledoval aj primátor L.
p. J.. Stavebné úpravy nepodliehali stavebnému povoleniu, oznámenie stavebnému úradu určite bolo
uskutočnené. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či boli vydané pre nájomníkov povolenia na prevádzkovanie
týchto priestorov. Po odchode nájomníkov v dôsledku vysokej zločinnosti (krádeže aj lúpeže) v danej

oblasti začala nehnuteľnosť v L. chátrať. Objekt bol funkčný asi v období rokov 2008-2010. Záväzok
z úverovej zmluvy zanikol v celom rozsahu splnením. K tvrdeniu J., že na stavbe nerobil a faktúry
nevyhotovil uviedol, že 10 rokov p. J. živil objednávkami prác. V čase vyhotovenia faktúr obžalovaný
ako živnostník nebol platiteľom DPH a p. J. bol. Unikol zaplateniu DPH z tej sumy a zisku z príjmu.
J. faktúry zrejme nezaložil do účtovníctva. Na otázku, prečo na vykonanie rekonštrukcie bola určená

mimoriadne krátka doba asi 7 týždňov v priebehu zimného obdobia, obžalovaný uviedol, že obchodné
vzťahy so H. boli nadštandardné na základe minulých vzťahov. Banka to takto vyžadovala, i keď vedeli,
že za tých 7 týždňov to nebude hotové. Aj to uznali a na kontrolu prišli po polroku. V praxi teda odchýlku
od zmluvy akceptovali. Urobilo sa to za rok, rok a pol. Banka mala problém s tým, že neboli načaszaplatené tri splátky. O tomto obžalovaný nevedel. Splácanie mal na starosti K.. Práce na nehnuteľnosti
boli do poslednej bodky odvedené, svedčia o tom príjmové doklady a faktúry od O. J.. Uskutočnenie
prác vyplýva aj z fotodokumentácie obžalovaného o použití betónovej pumpy. P. bolo zrekonštruované

do takého stavu, že mohlo byť používané nájomcami. Záväzok z úverovej banky bol vyrovnaný v
celom rozsahu dňa 9. 5. 2016. Na žiaden iný objekt sa úverované prostriedky nevynaložili. – náklady
rekonštrukcie predstavovali asi 10 - 11 mil. Sk, len betónová platňa mala cenu 3 miliónov Sk. Robilo sa
množstvo iných prác. V tejto sume je aj úver vo výške 7 miliónov Sk.
Obžalovaný v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 16. 5. 2024 uviedol, že p. J. mal

pri komunikácii potvrdiť svedkyni G. vystavenie faktúr, o čom vie od tejto svedkyne. O to, kde má J.
uloženépečiatky,sanikdynestaral,nevedel,kdesú,prístupknimobžalovanýnemal.Ktomu,ktofakticky
vyhotovil faktúry predložené banke v súvislosti so skutkom v bode 1., uviedol, že nevie, kto ich vyhotovil,
tieto musí vyhotoviť ten, kto ich posielal, v danom prípade svedok J., ktorý na to mal aj svoj aparát
vrátane účtovníčky. Sporné faktúry podpísal J. alebo jeho zamestnanci. K tomu, kto faktúry následne
predložil banke obžalovaný uviedol, že niekto z jeho zamestnancov, možno K. K.. J. vyhotovil aj rozpočet

kstavbevrátanerozpisuprác,ktorýobžalovanýajpredložil.KzriadeniuúčtupreJ.vI.uviedol,žesinevie
predstaviť, prečo by mu toto nakázal, nemal poňatie ani o existencii takejto banky, takúto požiadavku mu
nedal. J. mal účty vo viacerých bankách. Postavenie K. K. pri rekonštrukcii objektu P. spočívalo v tom,
že mal dozerať na uskutočnenie a včasnosť stavebných prác, tiež debatoval s J. o stavbe. K. bol v tom
čase riaditeľom ďalšej firmy, na stavbe bol quasi ako stavebný dozor, nie však v zmysle požiadaviek

Stavebného zákona. Obžalovaný dôveroval jeho odborným zručnostiam. J. poznal každú firmu z odboru
stavebníctva, mal zabezpečiť subdodávateľov. Peniaze na to mal, mal ich rozdávať subdodávateľom.
K zostatkom na bankovom účte, na ktorý boli úverové prostriedky poukázané uviedol, že presne si
zostatky nepamätá, ale je mylný predpoklad súdu, že na účet prišlo len 7 miliónov Sk od H.. Išlo o bežný
účet, na ktorom mohli byť uložené aj iné finančné prostriedky a účet mohol ísť aj do mínusu. Z tohto účtu

bola realizovaná aj samotná kúpa P.. Išlo o sumu viac ako 8 miliónov Sk a po vyplatení J. tam mohlo ostať
aj viac ako 7 miliónov Sk. Obžalovaný k ním skôr predloženej fotodokumentácii o rekonštrukcii uviedol,
že v prvom rade prišiel statik a zistil závažné vady statiky a navrhol uložiť kompletnú betónovú platňu na
druhom podlaží, ktorá je na fotkách aj zobrazená. Platňa nebola predmetom rozpočtu so H. a s touto
položkou ani nerátali, pričom len cena platne sa vyšplhala na 1,5 – 1,7 miliónov Sk. Ak sa aj v opise

prác v predloženej faktúre objavila, vtedy sa vychádzalo z toho, že podlaha bude urobená na existujúcu
platňu, s jej odstránením sa pôvodne nepočítalo. Tento postup bol zvolený na odporúčanie statika. Toto
sa uskutočnilo hneď v začiatku, v lete 2006. Nasledovali iné práce ako obíjanie starej omietky. Očistili
sa steny a podlaha, toto trvalo asi mesiac, mesiac a pol. Toto tiež nebolo v rozpočte. Potom sa vymenili
aj rozvody elektriky a vody. Vymenili sa okná aj dvere. Stavebné povolenie nebolo potrebné, pretože

všetko sa ponechalo v pôvodnom stave a ani betónová platňa si takéto povolenie nevyžadovala. S J.
o tom, ako má vypovedať pred súdom sa rozprával v minulosti len v tom zmysle, že mu povedal, že
treba povedať pravdu, že faktúry boli vystavené a práce vykonané. Obžalovaný ani nevie, prečo sa úver
vypovedal, omeškali sa s platením len tri dni. ]. J. spočívala v tom, že mal zabezpečiť subdodávateľov.
Faktúra sa uhrádzala v hotovosti na žiadosť J.. Stavebný materiál bol na starosti J. a K..

Z úverovej zmluvy č. W. XXXXX-XXXX zo dňa 8. 2. 2006 (č.l. 43-50 spisu, v ďalšom len „úverová
zmluva“ ) vyplýva, že H. T. K. C. J., K. H. H. Z. XX, XXXXX J., F.: XX XXX XXX sa touto zmluvou
zaviazala poskytnúť klientovi – obžalovanému F. A. G. ako podnikateľovi pod obchodným menom F.
A. G. A. K. s prideleným F.: XX XXX XXX úver vo výške 7.000.000,- Sk (232.357,43 eur) pri úrokovej

sadzbe 6% ročne na jeho bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a klient sa zaviazal, že úver použije
dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel, poskytnuté peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom
vráti a splní ďalšie záväzky uvedené v tejto úverovej zmluve. V bode 2.1. úverovej zmluvy bol účel
úveru vymedzený ako „rekonštrukcia a modernizácia spoločenského centra P. Q. L.“. V tomto článku
je uvedené, že v prípade nedodržania tejto podmienky účelového použitia poskytnutých peňažných

prostriedkov je banka oprávnená postupovať podľa bodu 8.1. tejto zmluvy. Uvedený článok zmluvy
okrem iných možností zakotvil právo banky požadovať predčasné zaplatenie úveru, ako aj uplatnenie
práva vyplývajúceho zo zabezpečenia úveru, resp. možnosť odstúpenia od zmluvy. Podľa bodu 2.2.
úverovej zmluvy klient bol povinný predložiť banke do 30 dní od čerpania úveru doklady o použití
finančných prostriedkov, ktoré preukazujú čerpanie úveru v súlade s účelom úveru uvedeným v bode 2.1.

Podľa bodu 3.1. zmluvy podmienkou čerpania úveru bolo jednak uzavretie zmlúv o zriadení záložného
práva, ako aj dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ďalej predloženie bližšie špecifikovaných
dokladov vrátane daňových dokladov – faktúr na predmet úveru a napokon aj uhradenie poplatku za
spracovanie úveru. Podľa bodu 4.1. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že čerpanie úverusa uskutoční po splnení všetkých podmienok uvedených v bode 3.1. zmluvy postupne po predložení
daňových dokladov – faktúr v termíne do 31. 3. 2006 v sume 7.000.000,-Sk. Nárok na čerpanie úveru
sa končí dňa 31. 3. 2006. Podmienky splácania úveru boli dohodnuté v čl. V zmluvy s tým, že posledná

splátka mala byť splatená dňa 21. 1. 2016.
Zo žiadosti o poskytnutie úveru č.l. 864-867 spisu vyplýva, že účel úveru bol v žiadosti vymedzený ako
rekonštrukcia a modernizácia spoločenského centra P. L.. Dodávateľom stavby mali byť subjekty V., C.,
^. Z..
Návrh na poskytnutie úveru, finančnú analýzu a aktualizáciu hodnoty zabezpečovacích prostriedkov

(č.l. 1261) vypracoval podľa listu H. zo dňa 3. 4. 2014 (č.l. 1260 spisu) F. O. Z.. Samotný návrh
(č.l. 1269-1275) okrem iného predpokladá čerpanie úveru do 31. 3. 2006, predpokladaný termín
rekonštrukcie P. L. 30. 6. 2006 a predpokladaný termín začatia prevádzky 1. 7. 2006. Spracovateľ F. Z.
s poukazom na súbežné úverové vzťahy banky a F. G. skonštatoval, že ide o skúseného, spoľahlivého
klienta banky, ktorý si svoje záväzky a povinnosti z úverovej zmluvy plní. Podnikateľský zámer je reálny
a zabezpečenie úveru postačujúce, preto navrhol schváliť poskytnutie priameho úveru. Na návrhu je

uvedené aj kladné stanovisko odboru malých a stredných klientov.
Poškodený vo svojom doplnení trestného oznámenia (č.l. 32) zo dňa 16. 1. 2013 uviedol, že ohliadka
založených nehnuteľností sa vykonala dňa 13. 1. 2006, záznam z tejto ohliadky sa však v spisovej zložke
nenachádza. Znaleckým posudkom súdnej znalkyne F. A. A. č. XXX/XXXX bola nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXXX kat. úz. C. H. ohodnotená na 215.760,- eur, interne banka túto hodnotu znížila na sumu

135.929,- eur. Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. L. bola znaleckým posudkom tej istej
znalkyne č. XX/XXXX ohodnotená na sumu 126.136,- eur, ktorá bola bankou znížená na sumu 68.113,-
eur.DvaobytnédomyspozemkomLVč.XXXK.XXXkat.úz.J.bolisúdnymznalcomF.S.E.ohodnotené
na sumu 136.095,- eur (T. A. R. XX/XXXX), táto hodnota bola aj v tomto prípade znížená bankou, a to
na sumu 57.840,- eur. Celkovo bol takto úver zabezpečený nehnuteľnosťami interne ocenenými sumou

261.882,- eur, a to v roku 2006. Interné ocenenie vyplýva z dokumentov banky označených ako H. R.
XXX/XXX XX/XXXX, XXX/XXX XX/XXXX K. XXX/XXX XX/XXXX (č.l. 1273-1975).
Nárok banky z úverovej zmluvy bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. W. XXXXX-XXXX/X (č.l. 51-57 spisu) uzavretej dňa 8. 2. 2006, ktorou obžalovaný F. A. G. ako
výlučný vlastník poskytol ako záloh stavbu - predajňu so súpisným číslom 224 na parcele č. XXXX/

X zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. H.. Zároveň bola uzavretá aj záložná zmluva č.
W. XXXXX-XXXX/X (č.l. 58-65), ktorou obžalovaný F. A. G. ako výlučný vlastník zálohu poskytol ako
záloh nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. L. bližšie špecifikované v tejto zmluve,
zahŕňajúc prevádzkové budovy súpisné číslo XXX a XXX, ako aj predajňu súpisné číslo XXX. Úver
bol zabezpečený aj nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. J., na základe

zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. W. XXXXX-XXXX/X, ktorú s bankou uzavrela
^. C., bytom P. XX, O. ako záložca. Skutočnosť, že obžalovaný bol vlastníkom založeného majetku,
preukazujú výpisy z listov vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. H. a č. XXXX kat. úz. L. (č.l. 90-91),
z ktorých vyplýva aj to, že ako ťarcha na uvedených nehnuteľnostiach bolo zapísané aj záložné právo
zabezpečujúce pohľadávku z úverovej zmluvy, a to ako prvé v poradí. Záložné právo je zaznamenané

aj na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. J. (č.l. 94 -95 spisu).
Z faktúry č. XXXXXXXX s pripojeným rozpisom stavebných prác na č.l. 74-75 spisu vyplýva, že faktúrou
zo dňa 3. 2. 2006 splatnou dňa 3. 3. 2006, podľa prezentačnej pečiatky banky tejto predloženej dňa 1.
3. 2006 vyplýva, že O. J. s dodatkom „H. H. A.“ ako dodávateľ touto faktúrou vyúčtoval obžalovanému
ako živnostníkovi sumu 2.562,800 Sk (85.069,38 eur) za prevedené stavebné práce podľa rozpisu prác

na rekonštrukcii spoločenského centra „P. L.“. Ďalšou faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 7. 2. 2006 splatnou
dňa 6. 3. 2006, podľa prezentačnej pečiatky banke predloženou dňa 1. 3. 2006 vyúčtoval ďalšie práce
na rovnakom objekte v sume 2.696.000,- Sk (89.490,81 eur) taktiež podľa pripojeného rozpisu prác (č.l.
76-77 spisu). Banke bola napokon predložená aj faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 9. 2. 2006 splatná dňa
10. 3. 2006 na sumu 2.169.800,- Sk (72.024,17 eur), rovnako s pripojeným rozpisom stavebných prác

(č.l. 78-79 spisu). Všetky faktúry a rozpisy stavebných prác obsahujú odtlačok pečiatky dodávateľa „J.
O. H., H. K. I. R.“ s uvedením sídla, telefónneho čísla dodávateľa, ako aj vlastnoručný podpis umiestnený
cez pečiatku. Na všetkých troch faktúrach je uvedený bankový účet dodávateľa č. XXXXXXXXX/XXXX.
Z oznámenia R. I. J., K.. zo dňa 1. 3. 2013 (č.l. 118-119 spisu) vyplýva, že majiteľom tohto účtu bol O.
J., nar. XX. X. XXXX. Účet bol založený dňa 22. 8. 2003 a uzavretý bol dňa 1. 4. 2006. Vzhľadom na

uplynutie zákonnej lehoty na archiváciu dokumentov banka v oznámení zo dňa 14. 3. 2014 (č.l. 1256
spisu) uviedla, že nevie poskytnúť údaje o tom, kto uvedený účet zrušil, resp. či O. J. podal reklamáciu
k zriadeniu účtu.Z oznámenia obžalovaného F. A. G. zo dňa 3. 3. 2006 (č.l. 23 spisu) vyplýva, že obžalovaný týmto listom
oznámil predpokladaný termín čerpania úveru na deň 6. 3. 2006.
Z príjmových a výdavkových pokladničných dokladov č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX na č.l.

895-897 spisu vyplýva, že dňa 15. 3. 2006 mal obžalovaný F. G. vyplatiť O. J. sumu 2.562.800,-Sk, dňa
17. 3. 2006 sumu 2.696.000,- Sk a dňa 22. 3. 2006 sumu 2.169.800,- Sk.
Z príkazu na úhradu na č.l. 34 spisu vyplýva, že dňa 1. 3. 2006 bol zadaný príkaz na úhradu so
splatnosťou dňa 6. 3. 2006 v prospech účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX v sume 7.000.000,- Sk s popisom
platby: „priamy úveru pre F. G. A. K. W. XXXXX-XXXX. Vyplatenie úveru v uvedenej výške potvrdil

aj samotný obžalovaný. Z výpisov z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX od 6. 3. 2006 do 29.
12. 2006 (č.l. 901-942 spisu) vyplýva, že dňa 6. 3. 2006 bola na účet obžalovaného pripísaná suma
7.000.000,- Sk od H., a. s. a stav účtu k tomuto dňu činil 7.037.822,94 Sk. Ku dňu 28. 3. 2006, kedy už
podľapríjmovýchavýdavkovýchdokladovmalabyťuhradenáceláúverovanásuma7.000.000,-Sk,účet
vykazoval ešte zostatok 2.753.608,62 Sk napriek tomu, že aktíva boli na účet pripísané v medziobdobí
len v sume 38.000,- Sk dňa 20. 3. 2006 a v sume 8.000,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že k úhradám

v prospech O. J. nemohlo v plnej výške dôjsť z finančných prostriedkov uložených na tomto účte.
Uskutočnenie hotovostných platieb nepotvrdil ani samotný O. J..
Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 2. 1. 2013 na č.l. 41 spisu vyplýva, že svedok O. J. bol
od 1. 10. 1995 živnostníkom s prideleným F.: XX XXX XXX H. G. A. R. XX/XX, C. H.. Predmet jeho
podnikania zahŕňal opis: „Staviteľ – vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok“ ďalej výrobu

výrobkov z betónu, sprostredkovanie obchodu a maloobchod s tovarom.
ZoznámeniaDaňovéhoúradBanskáBystricaz25.2.2014(č.l.1252spisu)vyplýva,žeO.J.mávregistri
daňových subjektov evidovaný účet v I. J. H., K. č. H. s dátumom otvorenia 10. 7. 2002. Z oznámenia
datovaného dňa 3. 12. 2014 je popri tomto účte doplnený aj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie
od 21. 8. 1995 do 2. 7. 2001 vedený v H. H., K..

Z daňového priznania k dani z príjmov O. J. za rok 2006 a jeho príloh (č.l. 1340-1346) vyplýva, že boli
priznané príjmy v sume 324.590,- Sk z predaja výrobkov a služieb a výdavky v sume 216.580,- Sk na
nákup materiálu.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 12. 3. 2014 (č.l. 1253-1254 spisu) vyplýva, že O. J. bol evidovaný
ako zamestnávateľ od 1. 3. 2008 do 31. 3. 2008. a to ohľadne jedného zamestnanca - ^. L..

Svedok O. J. k veci uviedol, že s obžalovaným sa pozná 15-20 rokov, svedok mal v podnájme reštauráciu
O., aj predtým sa poznali. Už dlhšiu dobu sa nachádza v cudzine, s obžalovaným sa málokedy vídava.
Pokiaľ ide o stavebné práce na objekte P. nikdy nepracoval, faktúry založené v súdnom spise nikdy
nevystavil. Stavebnú činnosť inak vykonával formou subdodávateľov alebo príbuzných – svedok to
dozoroval a kontroloval. Stavebnú činnosť pre obžalovaného robil v rozsahu vymaľovania reštaurácie

O., reštaurovala sa letná terasa. Pečiatky na faktúrach v spise sú jeho pečiatkami. Pečiatky mal dve,
nemal ich vždy u seba. Nevie si vysvetliť, ako sa tam tie pečiatky dostali a či sa k nim mohol niekto dostať.
Obžalovaný určite nevedel, kde tie pečiatky sú. Text napísaný na faktúre nie je jeho rukopisom, prvýkrát
faktúry videl pri výsluchu vyšetrovateľom. Bankový účet v I. bol zriadený na požiadanie obžalovaného.
Nevie, aké prostriedky na tento účet chodili, nemal prístup k tomuto účtu, ani bankovú kartu. Výpis z účtu

mu nechodil, ani nekonktroloval stav účtu. Ak mu aj obžalovaný odôvodnil, načo to je potrebné, už sa
na to nepamätá. Nevie, či ten účet existuje aj v súčasnosti. Pokiaľ bol na stavbe P., videl, ako na stavbe
pracovali jeho známi a ukazovali, čo robia. Vykonávali sa v tom čase asi búracie práce. Možno, že to
bolo v areáli B. a nie P., už to bolo dávno, nevie. Na stavbu ho asi zavolal K., ktorý sa chcel pochváliť
s prácami. Objekt po skončení prác už nevidel.

Svedok O. J. bol opakovane vypočutý aj na hlavnom pojednávaní dňa 6. 6. 2024, kedy vypovedal
v podstate zhodne so svojimi skoršími výpoveďami, popierajúc tak vystavenie sporných faktúr, ako aj
akúkoľvek participáciu na stavebných prácach vykonávaných v objekte P. v L.. Nevedel uviesť ani to,
kto mohol získať prístup k jeho firemnej pečiatke.
Obžalovaný sa v konaní domáhal aj vykonania dôkazu - zvukovej nahrávky rozhovoru medzi svedkyňou

G. (vtedajšou priateľkou obžalovaného) s O. J.. Z výpovede svedkyne G. vyplynulo, že si obsah tohto
rozhovoru nahrala bez súhlasu O. J. na svoj mobilný telefón uložený vo vrecku. Predložená nahrávka
pozostávalazoštyrochúryvkovtohtorozhovoru.Vzhľadomnaokolnostijejvyhotoveniabolokvykonaniu
tohto dôkazu pristúpené len vzhľadom na dodatočný súhlas O. J. s vykonaním tohto dôkazu, ktorý udelil
pri svojom výsluchu pred súdom. Dôkazná hodnota tejto nahrávky je však nízka vzhľadom na to, že boli

predložené len útržky tohto rozhovoru (4 oddelené súbory), čo sťažuje vyhodnotenie celkového kontextu
rozhovoru.SvedokJ.ničtakéneuviedol,čobyjednoznačnevyvracalojehotvrdenia,žefaktúrynevystavil
a na prácach sa nepodieľal. Svedok inak k tomuto rozhovoru uviedol, že má pocit, že ho svedkyňa chce
naviesť na zmenu jeho skorších výpovedí, aby tým pomohla obžalovanému. K okolnostiam vyhotoveniazvukovej nahrávky vypovedali aj svedkovia T. H. a F. G., k prejednávanej veci inak neposkytli žiadne
relevantné informácie.
Zo záznamu o obhliadke zo dňa 14. 5. 2008 vyplýva, že v tento deň bola za účasti predstaviteľov banky

F. O. Z. a F. G. _. vykonaná obhliadka s miestom označenia „L., C. H., J.“. V zázname sú vymenované
nehnuteľnosti, ktorými bol úver zabezpečený. V zázname je uvedené, že nehnuteľnosti sú využívané
na podnikateľské účely. V objekte sa nachádzajú: predajňa potravín, predajňa suvenírov, espresso,
denný a nočný bar. V kontexte s výpoveďou svedka Z. na hlavnom pojednávaní možno mať za to, že
objektom sa v tomto prípade myslí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. C. H.. Pri objekte č.

2 (prevádzkové budovy v L. LV č. XXXX) je nutná oprava okolia (oplotenie), dodávka nových žľabov
z dôvodu odcudzenia. Záznam je podpísaný predstaviteľmi banky aj obžalovaným F. G.. Z obdobného
záznamu na č.l. 38 spisu vyplýva, že obhliadka bola vykonaná dňa 22. 4. 2009 a 5. 5. 2009 za účasti
rovnakého okruhu osôb ako pri obhliadke dňa 14. 5. 2008. Ohľadom využitia majetku v čase obhliadky
je v zázname uvedené, že nehnuteľný majetok je z časti prenajímaný. Až na J. P. nie je prenajatá väčšia
budova v L.. Nehnuteľnosti v C. H. K. Q. J. sú prenajímané. Na technickom stave majetku nie sú zmeny.

Ďalšia obhliadka bola podľa záznamu na č.l. 37 spisu vykonaná dňa 1. 6. 2012, v ktorom F. Z. za banku
skonštatoval, že objekt č. 1 (zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. C. H.) je zrekonštruovaný a vo využívaní,
pričom technický stav nehnuteľnosti je dobrý. Objekt č. 2 – prevádzkové budovy zapísané na LV č. XXXX
kat. úz. L. sú chátrajúce a zničené, ostávajú nevyužívané a ich technický stav je zlý.
Listom zo dňa 5. 11. 2012 (č.l. 50 spisu) banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru z dôvodu porušenia

podmienok úverovej zmluvy a vyzvala obžalovaného na zaplatenie pohľadávky v celkovej výške
95.573,11 eur do 10 dní od doručenia výzvy. Podľa obsahu vrátenej doručenky bola výzva doručená
obžalovanému dňa 15. 11. 2012.
K uvedenému skutku vypovedali aj viacerí zamestnanci H., ktorí sa na uzavretí úverovej zmluvy, resp.
na správe úveru podieľali.

Z výpovede svedkyne F. G. T., ktorá pri uzavretí úverovej zmluvy konala v mene H., K. bolo zistené, že
vzhľadom na odstup času sa na konkrétny obchodný prípad – uzavretie úverovej zmluvy s tu prítomným
obž. F. G. nepamätá, s klientom ani neprišla do styku, preto sa vie vyjadriť len ku všeobecnej praxi
banky v rozhodnom období. V čase poskytnutia úveru robila na centrále H. K.. ako riaditeľka odboru
malých a stredných podnikateľov. Žiadosti o úver a príslušné podklady k tejto žiadosti sa spracovávali

na regionálnych zastúpeniach banky, v tomto prípade v C. H.. Vypracovaná žiadosť o poskytnutie
úveru spolu s príslušnými podkladmi následne zvykla byť postúpená do centrály, kde k tejto žiadosti sa
vyjadroval odbor analýz, ktorý komplexne zhodnotil predloženú žiadosť vrátane ekonomických aspektov
a zabezpečenia poskytnutého úveru, pričom následne bývala žiadosť predložená úverovému výboru
banky. Nebola členkou tohto výboru, avšak zvykla byť prizvaná na jej zasadnutia rovnako aj riaditeľ

alebo iný predstaviteľ regionálneho zastúpenia. Práve úverový výbor rozhodoval o tom, či úver bude
poskytnutý alebo nie. Po schválení žiadosti samostatný odbor banky vypracoval koncept zmluvy, tieto
zmluvyišlináslednenapodpis,pričomzabankubola svedkyňasplnomocnenánapodpísanieúverových
zmlúv. Zmluva o úvere bola v tomto prípade podpísaná svedkyňou a riaditeľom regionálneho zastúpenia
F. O. Z.. Po podpísaní návrhu zmluvy zo strany banky boli zmluvné dokumenty postúpené regionálnemu

zastúpeniu a klient podpisoval zmluvu na regionálnom zastúpení. Čo sa týka podmienok čerpania úveru,
regionálne zastúpenie malo na starosti aj odsledovanie ďalších krokov ako napr. vyhotovenie notárskych
zápisníc alebo zápis záložného práva v katastri. Na konkrétnosti si ani v tejto súvislosti nespomína,
avšak bývalo bežné, že aj faktúry, kúpne zmluvy alebo iné doklady v súlade s určeným účelom úveru
boli predkladané regionálnemu zastúpeniu a pokiaľ malo regionálne zastúpenie za to, že podmienky

čerpania sú splnené, v tomto smere sa vyjadrilo aj vo vzťahu k centrále a následne niektorý ďalší z
odborov banky úverované prostriedky uvoľnil. Vie o tom, že po čerpaní úveru sa sledovalo aj dodržanie
predpísaných podmienok čerpania, avšak toto mal na starosti už iný odbor centrály, ktorý pri tomto
prichádzal do kontaktu jednak s klientom ale aj s príslušným regionálnym zastúpením. Nevie sa vyjadriť
k tomu, akým spôsobom eventuálne mala byť kontrolovaná správnosť a pravosť predložených faktúr.

Svedok F. O. Z., v rozhodnom čase vedúci pobočky H. Q. C. H. a súčasne druhá osoba, ktorá zmluvu za
H. podpisovala uviedol, že obžalovaný požiadal o úver, doložil podnikateľský zámer, ktorý vysvetlil. Po
uzavretí úverovej zmluvy sa začalo s výstavbou. Svedok bol na stavbe dvakrát, v oboch prípadoch tam
pracovalo 10-12 ľudí. Pokiaľ nedošlo k neplateniu úveru, nebolo potrebné robiť obhliadku na mieste.
Jedenkrát bola obhliadka pred uzavretím zmluvy. Nepamätá sa, aká firma tam pracovala. Svedok sa aj

čudoval, prečo sa pracuje v režime deň- noc. Už nevie, či bol úver poskytnutý na podklade proforma
faktúry, ktorá sa vysporiada finálnou faktúrou, ale predpokladá, že tou tak bolo aj v tomto prípade. Bolo
samozrejmé, že takú sumu neprestavajú tak rýchlo, mohlo ísť o čiastočné úhrady proforma faktúr. Tempo
prác bolo vysoké. Faktúry z februára 2006 nevie posúdiť, či išlo o zálohové faktúry, uplynulo viac akodesať rokov. Môže byť, že klient bol vyzvaný, aby postupoval rýchlejšie, v žiadnej banke nie je dobré,
ak úverové prostriedky ležia v banke a nečerpajú sa. Možno pobočku vyzvalo ústredie, aby vyžiadali
od klienta správu, prečo nečerpal celý úver. Nevie odpovedať, ako mohlo dôjsť k tomu, že faktúra je

datovaná skôr, ako úverová zmluva.
Svedok G. Z. E., ktorého výpoveď z prípravného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol,
že pracuje v H., K. ako podnikový právnik. Zrekapituloval priebeh zmluvného vzťahu s obžalovaným
vyplývajúci z uzavretia úverovej zmluvy z 8. 2. 2006 a uviedol, že úverované finančné prostriedky
vo výške 7.000.000,- Sk boli poukázané na účet obžalovaného č. XXXXXXXXXX. Pred zriadením

záložného práva obhliadka založených nehnuteľností zo strany banky nebola vykonaná, tieto boli
ohodnotené znaleckými posudkami. Na základe následných fyzických obhliadok sa domnievajú, že účel
úveru nebol dodržaný, pretože rekonštrukčné práce na objekte P. L. boli vykonané len v minimálnom
rozsahu. Taktiež uviedol, že čo do svojej bonity obžalovaný banku neuviedol do omylu, úver bol 4 roky
riadnesplácaný.Bankataktiežnemáinformácieotom,žebyobžalovanýzmariluspokojeniepohľadávky.
Svedok F. Q. Z., súčasne zástupca poškodenej strany H. vypovedal, že v banke pracuje ako firemný

poradca, do náplne jeho práce spadá vymáhanie pohľadávok. O poskytnutí úveru a k investovaniu
úverovaných prostriedkov sa nevedel vyjadriť. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo v dôsledku
omeškania po dobu dlhšiu ako 90 dní, kedy bol prípad posunutý právnemu oddeleniu. Bol podaný
návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, následne návrh na vykonanie exekúcie, súčasne
sa začal výkon na predaj zálohov, tieto sa okrem jednej nehnuteľnosti nepodarilo speňažiť. Oznámenie

o ukončení zmluvného vzťahu z č. l. 2407 z 9. 5. 2016 preukazuje, že záväzok bol uhradený v plnej
výške. Listina je podpísaná nadriadenými svedka.

K rekonštrukcii P. Q. L. svedkyňa F. G. _. uviedla, že pri nehnuteľnosti bola určite minimálne raz, a
to s pánom Z., ktorý mal na starosti tento obchodný prípad. Svedkyňa mala iného klienta, ktorého v

daný deň navštívila, na ohliadke P. bola len ako sprievod. Marí sa jej, že nejaké okná alebo dvere boli
vymenené. Nebol to jej prípad, preto si bližšie okolnosti nezapamätala a do obhliadky nezasahovala.
Prax pri poskytovaní úverov bola taká, že bez faktúr sa úver poskytoval jedine poľnohospodárom –
preklenovacie úvery. Investičné úvery vždy na základe faktúr. Čerpanie sa uskutočňovalo na základe
predložených faktúr, podklady sa faxovali do centrály v Bratislave. Faktúra musela byť v súvislosti s

úverom. Zálohová faktúra to nemohla byť, muselo ísť o faktúru ako daňový doklad.

Svedok F. N. D. pracoval na úseku analýz a zabezpečenia úverov H.. Pred čerpaním úveru bol na
obhliadke kolaterálu. Objekt bol nefunkčný, čiastočne zrekonštruovaný, prebehli niektoré stavebné
práce, nevie, či už okná boli menené. V tom čase sa nedal využívať, ešte museli prebehnúť investície.

V čase obhliadky nikto na stavbe nebol. Hodnota predmetu zabezpečenia sa stanovila podľa v tom
čase aktuálneho stavu. Úver bol zabezpečený aj inými objektmi. Svedok potvrdil, že hodnota všetkých
zálohov pokryla výšku úverového obchodu.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 17. 10. 2013 (č.l. 979-1002 spisu) vyplýva, že v tento deň
bola vykonaná obhliadka za účelom zdokumentovania technického stavu budovy P. Q. L., evidovaného

na LV č. XXXX kat. úz. L.. Bolo skonštatované, že okná na prvom a druhom podlaží sú väčšinou
porozbíjané. Sklá sú vybité, bez mreží. Odkvapy a žľaby sú namontované. Ľavá strana budovy je voľne
prístupná. Po vstupe do objektu bolo zrejmé, že viaceré miestnosti v ľavej strane budovy sú omietnuté
omietkou bielej farby s vysekanými drážkami pre elektroinštalácie. Samotná elektroinštalácia chýbala.
V drážkach vidno stopy po osadenej elektroinštalácii. Na prízemí pravého krídla bolo skonštatované,

že uvedené miestnosti sú s maľovkou. Okná sú všetky nové, bez parapiet. Znaky stavebných úprav
boli objavené aj v miestnostiach na druhom nadzemnom podlaží. Vykonanou obhliadkou sa takto zistilo,
že všetky okná boli osadené rovnakým výrobným typom, parapety dlaždicové, elektroinštalačné práce
minimálne zahájené, stavebné úpravy prízemia, ako aj poschodia boli čiastočne prevedené.
Podľa čl. 8 ods. 4 Pokynu predstavenstva H. a. s. č. 2/2004 (č.l. 1010 – 1071 spisu), ktorý v rozhodnom

čase upravoval postup banky pred čerpaním a po čerpaní úveru, za kompletnosť predkladaných
materiálov a dôveryhodnosť údajov zodpovedá organizačný útvar banky, ktorý príslušnú časť návrhu na
poskytnutie, resp. zmeny aktívneho obchodu vypracoval. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia za
návratnosť schváleného aktívneho obchodu zodpovedajú zamestnanci, ktorí sa podieľali na vypracovaní
návrhu na poskytnutie aktívneho obchodu v rozsahu svojich funkčných náplní a v zmysle svojho

stanoviska uvedeného v návrhu, spoločne s kompetentným orgánom, ktorý príslušný aktívny obchod
schválil. Podľa čl. 10 ods. 5 účelovosť aktívneho obchodu (použitie peňažných prostriedkov) banka
kontroluje na základe predložených dokladov pri posudzovaní a poskytovaní aktívneho obchodu podľa
jednotlivýchdruhovobchodov.Kontroluúčelovostivykonávabankaajnáslednepočastrvaniazmluvnéhovzťahu avprípadenedodržaniaúčelovostiokamžiteprehodnotímožnosťodstúpeniaodzmluvyauplatní
default doložky v zmysle zmluvy. Správu živého aktívneho obchodu vrátane kontroly dodržiavania
účelovosti aktívneho obchodu mal vykonávať firemný poradca. Rovnako aj v zmysle interných manuálov

banky (č. 11/2005 – fáza č. 5 a manuálu č. 2/2004 čl. 16 bodu 1 – č.l. 1279-1338) mal povinnosť
kontrolovať dodržiavanie účelovosti použitia úveru F. O. Z..
Svedok K. K., ktorý podľa tvrdenia obžalovaného mal na stavbe vykonávať dohľad nad kvalitou
vykonávaných prác, k tomuto skutku vypovedal, že pre obžalovaného pracoval od roku 2003 do konca
roku 2012 v rôznych pozíciách vrátane riaditeľa B. L., B. K rekonštrukcii P. uviedol, že jeho úloha

spočívala v zabezpečovaní materiálu na stavbu. Niečo sa robilo subdodávateľsky a niečo svojpomocne.
Na stavbe fakticky robil niečo aj pán ^. \., jeho firma pomáhala na vybudovaní betónovej platne, určitým
spôsobom to odborne dozorovali. Murovacie práce sa robili svojpomocne, boli zamestnaní 5 murári.
Či boli uzavreté pracovné zmluvy, to už nevie povedať. Nespomína si, čo tam robil J., s ním to bolo
tak, že pokiaľ mal peniaze, tak ho nebolo a keď sa mu minuli, bol schopný u obžalovaného robiť ako
upratovač, murár, záhradkár, proste všetko. J. nedodal rozsiahlejšie práce na stavbe. Určite nedodal

na stavbu práce v hodnote 7 miliónov korún. K jeho faktúram sa nevie vyjadriť, rovnako ani k faktúram
p. \.. Účtovníctvo v tom období asi robil p. B.. Po vykonaní rekonštrukčných prác veľa nebolo treba
vykonať, v prípade záujemcu by stačila príprava jeden-dva týždne. Gro prác bolo urobených. Práce
museli byť ukončené ešte pred kúpou B. niekedy v roku 2006-2007, po jej kúpe sa stala prioritou B. K.
J.. Po zakúpení B. sa už asi na P. nerobilo. Prevádzkovaný v celom rozsahu objekt nebol, fungovali

tam napr. bar, potraviny. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania k tejto svedok nič podstatné
nepoznamenal. V prípravnom konaní dňa 6. 5. 2015 v tejto súvislosti uvádzal, že práce boli vykonávané
od roku 2003 až do roku 2008, priestory po ich vykonaní boli pripravené na užívanie, stačilo dať svietidlá.
Práce vykonávalo 3-10 zamestnancov obžalovaného, nevedel, ako si to obžalovaný riešil papierovo.
Dodávateľov si nepamätal, chodili tam murári, stolári, klampiari. Najväčšie práce vykonala asi za mesiac

stavebná firma \., dodali betónovú platňu na medziposchodí. Dreveno-kovová platňa bola ukradnutá. V
roku 2008 fungoval bar so zamestnankyňou. Nikdy na stavbe nevidel pracovať J., videl ho asi dvakrát
v prítomnosti obžalovaného, nevie, čo bolo predmetom ich stretnutia.
Svedok F. D. E., zamestnanec G. ]. L. k rekonštrukcii P. Q. L. uviedol, že sa nepamätá, či ohľadne tohto
objektu bolo vedené stavebné konanie, overiť si to možno u stavebníka alebo na stavebnom úrade.

Zo svojej praxe zhodnotil, že ak sa nepresúvajú steny alebo sa nemení dispozičné riešenie, nie je
potrebné ani ohlásenie. Detaily vyplývajú zo stavebných predpisov. Náklady rekonštrukcie v rozsahu
7 mil. Sk naznačujú, že nemohlo ísť len o maľovku a výmenu okien. Svedok videl, ako neprispôsobiví
spoluobčania objekt devastovali.
Svedkyňa F. P. X. vypovedala, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania. Potvrdila, že od 1.

1. 2007 asi po dobu 2,5 roka mala v prenájme nebytové priestory mimo budovy P., prevádzkovala
potraviny. Svedkyňa chodila za svojimi zamestnankyňami a videla v P. nejakých robotníkov. Nájomný
pomer ukončila z dôvodu opakovaných vlámačiek.
Svedkyňa O. A. (predchádzajúce priezvisko Z.) vypovedala tak, že v Hnúšti v objekte, v ktorom sa
nachádza aj budova tzv. P., na základe nájomnej zmluvy z 12. 1. 2007 ako nájomníčka v postavení

živnostníčky prevádzkovala pohostinstvo. Toto prevádzkovala asi po dobu jedného roka, činnosť musela
ukončiť kvôli častým krádežiam. Technický stav prenajatých priestorov opísala tak, že na stene sa
nachádzal kazetový obklad, bola tam bežná terasová podlaha, steny boli vymaľované. Priestory boli
pekné, ale určite neprešli nejakou veľkou rekonštrukciou. Priestor vyzeral byť v pôvodnom stave, ale
udržiavaný. Priestory neboli rekonštruované ani počas trvania nájomného vzťahu. Druhú časť budovy

používala P. X., ani tieto priestory neboli rekonštruované. Nič nevie o rekonštrukcii P. Q. L., ani to, či sa
na tejto mohol podieľať O. J..
Svedkyňa O. E. uviedla, že uzavrela dohodu o vykonaní práce s K. K. asi pred ôsmimi rokmi, v roku
2008. Robila čašníčku v P.. Vtedy sa P. opravovalo. Bar bol na prízemí a opravovala sa horná časť –
nejaká hala na samom vrchu. K. hovoril, že tam mala byť diskotéka. Nevie akí robotníci tam robili, nebola

to žiadna firma. Obžalovaný do P. nezvykol chodiť, chodil len K.. On zabezpečoval aj zásobovanie baru.
Robili tam traja – štyria, robili steny, murovali. Prízemie už bolo urobené. V tom čase iná prevádzka
v budove nefungovala. Na otázku, či pozná svedka J., svedkyňa odpovedala negatívne. Po odchode
svedkyne do inej práce prevádzkovanie baru už nepokračovalo.

Svedok ^. \. uviedol, že s obžalovaným sa pozná 20-25 rokov. Žiadne stavebné práce pre obžalovaného
nikdy nerobil. Pokiaľ ide o objekt P., bol pozvaný obžalovaným 2 alebo 3 krát ako stavebný odborník,
aby mu išiel poradiť. Akurát prebiehalo armovanie výstuže na prvom poschodí, čo svedok skontroloval.
Prišlo do reči, ako hore prepraví tak obrovské množstvo betónu, svedok mu poradil použitie betónovejpumpy. Pri druhej návšteve na pozvanie obžalovaného videl vykonávanie betonárskych prác, použila
sa spomenutá betónová pumpa. Práce nevykonávali robotníci svedka. Bolo tam asi 10-15 robotníkov,
svedok ich nepoznal. Svedok videl práce na poschodí. Na túto stavbu stavebný materiál svedok

nedodával, len na iný objekt v areáli nemocnice. Obžalovanému chcel prenajať sklad na uskladnenie
stavebného materiálu obžalovaného, dal mu aj kľúče, asi po troch-štyroch týždňoch vrátil prázdny sklad,
zmluva nebola uzavretá. Svedok nevie, na čo tento materiál použil. K. K. svedok nepozná.

Zo stanoviska V., H. na č.l. 1258 spisu vyplýva, že uvedená spoločnosť vznikla len v roku 2008, preto

v roku 2006 nemohla vykonávať stavebné práce na objekte P. L..

Svedok T. Q. vypovedal, že v roku 2006 už nespolupracoval s obžalovaným, preto v roku 2006 nemohol
prevádzkovať ani pohostinstvo O., nemal ani pečiatku firmy O. J.. O. J. inak pozná ako človeka, ktorý mal
vždy problém s peniazmi, od obžalovaného si zvykol v rokoch 2000-2002 požičiavať peniaze v sumách
okolo 1.000-2.000,-Sk, pôžičky často splácal prevedením nejakých stavebných úprav.

Svedok G. G. J., primátor mesta L. vo svojej výpovedi zo dňa 27. 2. 2014 uviedol, že budova P. L. bola
zo strany obžalovaného rekonštruovaná potom, čo ju nadobudol do vlastníctva. K času rekonštrukcie
a k tomu, kto tieto práce vykonal, sa nevedel vyjadriť. Po vykonaní rekonštrukcie bola v budove určitý
čas prevádzka potravín a aj pohostinstvo. V čase výsluchu mal svedok za to, že objekt je v horšom stave

ako po jeho rekonštrukcii, dochádzalo tam k vlámaniam.
Svedkyňa Q. M. dňa 3. 9. 2015 vypovedala, že keď chodievala okolo budovy P. L., niekedy v roku 2005
tam vídavala robotníkov, zakladali točité schodisko, zvárali. Od roku 2008 pracovala ako čašníčka v bare
v P. L. po dohode s kamarátkou O. E..
Svedkyňa J. W. dňa 3. 5. 2015 vypovedala, že pre O. J. spracovávala v minulosti jeho účtovnú agendu,

za rok 2006 však už nie, možno s výnimkou daňového priznania za tento rok. K faktúram vystaveným
k rekonštrukcii P. sa nevedela vyjadriť.
Zo správy G. ]. L. zo dňa 21. 10. 2013 vyplýva, že úradu nie je známe, či bol objekt H. P. P. Q. L. niekým
odo dňa 8. 2. 2006 prevádzkovaný. Stavebný úrad nemá vedomosť ani o tom, že by boli na uvedenom
objekte vykonávané rekonštrukčné práce, ktoré by si vyžadovali ohlásenie alebo stavebné povolenie.

Z ďalšej správy zo dňa 12. 3. 2014 (č.l. 1257 spisu) ďalej vyplýva, že finančné oddelenie úradu neeviduje
ako nájomcov objektu P. L. T. D., P. X. a O. D..
Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva záver, že v písomne uzavretej úverovej zmluve boli
jednoznačne medzi zmluvnými stranami dohodnuté zmluvné podmienky čerpania úveru, ktoré sa
účelovo viazali na rekonštrukciu objektu tzv. P. v L.. Naplnenie tohto účelu mal obžalovaný deklarovať do

30 dní po čerpaní úveru. Pokiaľ tak urobil predložením faktúr vystavených na meno dodávateľa O. J., po
vykonanom dokazovaní sa súd stotožnil s hodnotením prokuratúry, že išlo o fiktívne faktúry. Vyplýva to
najmä z výpovede O. J., ktorý vystavenie faktúr a nadväzne aj vykonanie prác vo fakturovanom objeme
poprel a neboli produkované dôkazy o tom, že svedok J. uvedené práce reálne vykonal. Taktiež nebolo
preukázané, že by boli úverované prostriedky použité na zaplatenie faktúr vystavených na meno O. J..

Pokiaľ ich úhrada mala vyplývať z príjmových pokladničných dokladov, súd ich súlad so skutočnosťou
nepovažuje za preukázaný. Už samotná okolnosť uhrádzania tak vysokých čiastok v hotovosti namiesto
v tom čase zaužívaného (a v tomto prípade aj faktúrou vymieneného) spôsobu úhrady na bankový
účet vystaviteľa vzbudzuje pochybnosti o ich súlade so skutočnosťou. Vysvetlenie obžalovaného, že
O. J. v tom čase nedisponoval účtom, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom – nakoniec aj

samotná faktúra obsahuje číslo bankového účtu zhotoviteľa. Obdržanie týchto platieb ich údajný adresát
nepotvrdil a ako to súd rozviedol už vyššie, ich úhrady nepotvrdzujú ani stavy na účte obžalovaného,
na ktorom boli úverové prostriedky sústredené.
Ani po doplnenom dokazovaní sa nepodarilo ustáliť, kto vystavil sporné faktúry a kto ich opatril pečiatkou
firmysvedkaO.J..Zadôležitésúdpovažujepoznamenať,ženavýsledoksamotnéhokonaniabyurčujúci

vplyv nemala ani tak okolnosť, či by svedok J. pripustil vystavenie faktúr, jedine okolnosť, či práce
uvedené vo faktúrach boli ním prevedené alebo nie a či na základe vystavených faktúr obdržal finančné
plnenie vo fakturovanej výške. Ak aj obžalovaný v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že svedok J.
vystavoval faktúry na požiadanie aj iným subjektom, čo o ňom malo byť známe, prichádza do úvahy aj
skutková verzia, že faktúry síce formálne vystavil, nič to však nemení na závere, že obžalovaný tieto

faktúry vo vzťahu k banke použil ako pravé napriek vedomosti, že v čase ich predloženia neboli práce
prevedené. Napokon sám obžalovaný uviedol, že práce sa začali výmenou betónovej platne niekedy
v lete 2006, t. j. dlhšie obdobie po vystavení faktúr a ich preplatení bankou. Pri svojom výsluchu uznalaj to, že rekonštrukcia nebola vykonávaná v určenom asi 7-týzdňovom období, trvalo to rok, rok a pol,
o čom mala banka vedieť.
Z vykonaného dokazovania vyplynul záver o tom, že v období po vyplatení úveru (samotný obžalovaný

uvádzal začiatok prác v lete 2006) boli uskutočnené rozsiahle investičné práce v objekte P. - v tomto
smere súd poukazuje na výpoveď poškodeného, fotodokumentáciu o výmene železobetónovej platne,
podporne aj na výpovede svedkov K., A., E., X. a \. a aj svedka Z., ktorý potvrdil intenzívne práce
na objekte s pomocou 10-12 robotníkov. Len na základe týchto dôkazov nebolo možné presne ustáliť
presný čas, rozsah ani cenu vykonaných prác. Okolnosť, že by tieto práce vykonával svedok J., však

vyplývala jedine z výpovede obžalovaného, žiaden iný svedok nepotvrdil postavenie tohto svedka
ako zhotoviteľa, či už vo vlastnom mene alebo cez subdodávateľov. Zdevastovanie nehnuteľnosti,
ku ktorému nastalo v ďalšom období v dôsledku konania neprispôsobivých osôb, bolo potvrdené aj
svedkom F. E., zamestnancom G. ]. L., preto stav nehnuteľnosti konštatovaný pri obhliadke na mieste
samom nemá výpovednú hodnotu k tomu, či sa rekonštrukcia uskutočnila.
K dokonaniu trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona mohlo dôjsť

tým že obžalovaný F. A. G. po úmyselnom uvedení veriteľa (banky SZRB, a. s.) do omylu v otázke
podstatnej pre čerpanie úveru tento úver vylákal. Vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu
súd vyhodnotil aj správanie sa úverujúcej banky z pohľadu dodržania riadnej opatrnosti pri poskytnutí
úveru v rámci plnenia svojej prevenčnej povinnosti podľa § 27 zákona o bankách (zák. č. 483/2001 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy), podľa ktorého banka bola povinná pri výkone svojej

činnosti postupovať obozretne, najmä bola povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje
a zmierňuje riziká. Aj keď bol proces uzatvárania úverovej zmluvy dostatočne podrobne ozrejmený
predložením interných normatívnych aktov banky a výsluchom zamestnancov banky, nemožno mať za
to, že banka pri uzavretí zmluvného vzťahu s obžalovaným a v následnom období si počínala v súlade
s požiadavkami vyplývajúcimi z citovaného ustanovenia. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že

podľa obsahu zmluvy obžalovaný mal predložiť doklady o vynaložení výdavkov na rekonštrukciu objektu
tak, že k čerpaniu úveru mohlo dôjsť najneskôr 31. 3. 2006. Vzhľadom na mimoriadne vysokú sumu
úveru (7.000.000,-Sk), prebiehajúce zimné obdobie bolo pritom zjavné, že časové obdobie zhruba 6
týždňov na preinvestovanie takto vysokej sumy nie je celkom reálne. Banka preverovaniu predložených
dokladov nevenovala dostatočnú pozornosť, zrejme vychádzajúc z predošlých dobrých obchodných

vzťahov s obžalovaným, o ktorých sa okrem obžalovaného zmienil aj svedok Z.. Za symptomatické
v tomto smere treba považovať najmä vyjadrenie svedka Z., že v prípade sporných faktúr mohlo ísť
aj len o „proforma“ faktúry, pričom ostatní vypočutí zamestnanci banky potvrdili, že sa vyžadovali
faktúry ako riadne daňové doklady, t. j. po uskutočnení fakturovaného plnenia. Svedok Z., ktorý zo
zamestnancov banky mal najužší vzťah k tomuto obchodu uviedol, že bolo zrejmé, že rekonštrukciu

nebude možné ukončiť v o priebehu 7 týždňov, na toto zistenie však ani on, ani iný zamestnanec banky
nereflektoval. Banka akceptovala predložené faktúry napriek tomu, že ich datovanie v u niektorých
z nich časovo predchádzalo aj samotnému uzavretiu úverovej zmluvy. Banka v období uvoľňovania
finančných prostriedkov formálne kontroly dodržiavania účelového určenia úveru nevykonávala - podľa
predložených záznamov sa kontrolné obhliadky vykonali až v dňoch 14. 5. 2008, 22. 4. 2009 a 5. 5.

2009, t. j. dlhé obdobie po rozhodnom období. Svedok Z. to odôvodnil tým, že obhliadky neboli potrebné,
pretože úver bol splácaný.
Na základe uvedených zistení, aj keď súd musel konštatovať nekalý úmysel obžalovaného v rámci
predkladania dokladov o dodržaní účelu úveru, v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti banky, ktorá
mohla ľahko dostupnými prostriedkami omyl zistiť a tento eliminovať, môže sa svojich majetkových práv

domáhať prostredníctvom iných právnych prostriedkov ako trestného práva. Trestné právo predstavuje
najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov
a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú
dostatočné,tedaužbolivyčerpané,súneúčinnéalebozjavneniesúvhodné.Vdanomprípadevzhľadom
na porušenie prevenčnej povinnosti banky zabrániť vzniku ujmy na jej právach sú naplnené podmienky

na uplatnenie tzv. korekčného spôsobu použitia princípu ultima ratio. Súd zohľadnil aj to, že obžalovaný
v následnom období prostredníctvom bližšie neurčeného okruhu osôb zrealizoval rozsiahle investície
do objektu P.. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že konanie obžalovaného nemožno považovať za
trestný čin, preto ho za skutok v bode 1. oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.
Poverený zástupca poškodeného G. Z. E. nárok na náhradu škody ku dňu 19. 4. 2013 vyčíslil v sume

105.342,48 eur. Výšku náhrady škody následný zástupca poškodeného F. Q. Z. dňa 12. 5. 2014 (č.l.
555 spisu) vzhľadom na uhradené a vymožené čiastky obmedzil na sumu 3.983,61 eur. Poškodený
následne oznámením z 29. 1. 2016 (č.l. 2296 spisu) výšku aktuálneho nedoplatku vymedzil na 1.189,89
eur. Obžalovaný následne predložil list H., a. s. zo dňa 16. 5. 2016 R. XXX/XXXX/XXXXX adresovanýobžalovanému, podľa ktorého dňa 9. 5. 2016 boli záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy č. W. uhradené
vplnejvýške.Nakoľkopoškodený,hocitútookolnosťprostredníctvomsvojhosplnomocnenéhozástupcu
F. Z. na hlavnom pojednávaní uznal, na túto okolnosť procesne nereflektoval a nevzal späť svoj návrh

na náhradu spôsobenej škody, súd poškodeného podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku s uplatneným nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Ku skutku v bode 2. výroku tohto rozsudku:
V časti predmetného skutku bol podnet na trestné stíhanie obžalovaného podaný dňa 18. 3. 2013
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Rimavskej Sobote, odbor kriminálnej polície, pričom

následne došlo k začatiu trestného stíhania a ku vzneseniu obvinenia voči F. A. G..
Obžalovaný k uvedenému skutku uviedol, že B. L., B. I. (v ďalšom aj len „B.“) bola v inkriminovanom
období v problémoch, začali exekúcie voči nej. B. chcela dať platy všetkým zamestnancom. Výplatné
listiny on vopred neschvaľoval. ]. E. urobila výplatnú listinu na sumu okolo 62.600 eur, išlo to mimo
obžalovaného. Na výplatnej listine bol G. X. uvedený pod vlastným menom, nie pod názvom firmy I.
H.. Bol tam urobený jeden kiks, a to že účtovníčka zaevidovala 37.000,- eur ako vrátenie čiastky, ktorú

obžalovaný niekedy poskytol B.. V skutočnosti obžalovaný vyše šesť rokov B. dotoval rôznymi formami.
Zdravotné poisťovne odplatu za výkony posielali na účet v I.. Mzdovou účtovníčkou v Nemocnici bola D.
E., ona spracúvala podklady k výplatným listinám. Ak mali zamestnanci účty, príkaz na úhradu vypísala
G., podpísal ho K. a zobral do banky hromadný príkaz. Zvyšok K. vybral z účtu v hotovosti a následne
vyplatil zamestnancov. Aj keď bol účet zablokovaný, na tento účel mohli byť prostriedky použité. Na iný

účel ako na výplaty podľa neho nešli peniaze. Druhú výplatnú listinu videl len v priebehu vyšetrovania.
K existencii dvoch výplatných listín obžalovaný uviedol, že listina č.l. 1662 (5. zväzok) je na sumu
37.534,42 eur– G. urobila najprv prvú verziu na 37.000,- eur, táto je podpísaná riaditeľom K.. Táto listina
sa vyrobila bez toho, aby účtovníčka vedela o odmenách členom správnej rady, potom dostala pokyn
a prerobila výplatnú listinu a prvá výplatná listina sa mala vyradiť z účtovníctva. Na tej nie je podpis

riaditeľa ani pečiatka. Správna rada o odmenách rozhodla až 21. 7. 2011. V správnej rade bola C. G., A.
H. a obžalovaný ako predseda. K. ako riaditeľ zvykol byť prítomný, členom správnej rady však nebol. Za
opravu mzdovej listiny zodpovedali K. alebo A., obaja vedeli o odmenách. G. A. sa o tom rozprávala s
účtovníčkou G., ktorá jej mala povedať, že už sa jej to nechcelo prerábať. Išlo len o zaúčtovanú položku,
žiadne reálne peniaze obžalovanému z tohto titulu neboli vyplatené. Celých 62.000 eur išlo na výplaty.

Všetci zamestnanci dostali svoje výplaty, čo mali potvrdiť aj svojimi výpoveďami, aj to podpísali, ak to
nešlo na ich účet. Riaditeľom - štatutárom bol v tom čase K.. On podpisoval aj výplatné listiny.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 5. 2024 ďalej ku skutku uviedol, že bol členom správnej
rady B., ale nemal rozhodovacie právo ani právo konať za právnickú osobu. Mzdový list na zvýšenú
sumu bol podpísaný K. a on o tom rozhodoval. Potvrdil, že mal dispozičné právo k účtu pre prípad

potreby urýchleného riešenia záležitostí v neprítomnosti K.. Takéto oprávnenie aj zvykol realizovať, napr.
ak sa kupovali prístroje pre B. a bolo treba poskladať peniaze. Možno mali dispozičné práva k účtu aj
iné osoby, možno aj pokladníčka p. D..
Svedkyňa - zástupkyňa poškodeného D. D. A. v rozhodnom období pracovala ako riaditeľka S. ]. C.
H.. Vzhľadom na odstup času si presný dátum nepamätá, ale v júni 2011 začali daňové exekučné

konanie na sumu okolo 35.000,- eur. Rozhodnutie o tomto sa doručuje len peňažnému ústavu, a to
I. J.. V auguste bol zistený aj účet v I., daňová exekúcia bola rozšírená aj na túto banku. Týmto boli
zablokované účty B. L. B. I. vedené v týchto bankách. Daňová exekučná výzva bola doručená okolo 8.
júla B. L. B. I. Po uplynutí lehoty na odvolanie bol vydaný daňový exekučný príkaz. Bolo povinnosťou
banky zablokovať na účte sumu zodpovedajúcu vymáhanému nedoplatku. Svedkyňa bola dňa 22.

7. 2011 prítomná pri telefonickom hovore, kedy si zamestnankyňa banky overovala, či daňový úrad
skutočne vydal rozhodnutie, ktorým sa mal vydať príkaz na odblokovanie účtu. Banke sa nezdala forma
príkazu. Hneď jej vedeli povedať, že nejde o pravú listinu, príslušný procesný predpis príkaz tohto
druhu ani nepoznal. Ak by išlo o rozhodnutie daňového úradu, doručoval by ho samotný úrad a nie
prostredníctvom p. K., ako sa stalo pri tomto príkaze. Dohodli sa so zamestnankyňou banky p. A., že

svedkyňa do pobočky banky príde v pondelok. Keď v pondelok prišla, svedkyni bolo zrejmé, že príkaz na
odblokovanie je falzifikát, keďže číslo daňového príkazu bolo totožné s číslom daňovej exekučnej výzvy.
Každýdokumentpritommalmaťinéevidenčnéčíslo.Poučenieoopravnomprostriedkutaktiežnesedelo,
rovnako ani umiestnenie podpisu oproti bežnému spôsobu podpisovania svedkyne. Následne prebehla
aj písomná komunikácia daňového úradu s bankou. Blokovaná suma na účte bola okolo 35.000,- eur, v

banke I. následne zistili, že bola vybratá suma najprv 3.000,- eur, potom 8.000,- eur. Toto sa ešte javilo
byť v poriadku. Následne sa dozvedeli, že bol urobený príkaz na úhradu miezd na 62.000,- eur, čo by
bolo v poriadku, ak to skutočne išlo na mzdy. Podľa informácie z banky I. jedinou osobou s podpisovýmvzorom k účtu bol obžalovaný, čo bolo pre svedkyňu prekvapujúce, nakoľko nebol štatutárom, dovtedy
jednali iba s p. K. ako riaditeľom.
SvedkyňaD.E.potvrdila,žebolamzdovouúčtovníčkouvB..Výplatnélistinyzvyklavypracovaťsvedkyňa

na základe mzdových výkazov, ktoré boli predkladané oddeleniami B.. Nevie, či v mesiaci jún 2011 boli
zablokované účty B.. Svedkyni ako účtovníčke nosil finančné prostriedky riaditeľ, vtedy bol riaditeľom
K. K.. Niekedy, keď nebol riaditeľ, doniesol peniaze aj p. G.. K výplatným listinám sa vyjadroval vo
vzťahu ku svedkyni len K.. K výplatnej listine za jún 2011 uviedla, že na základe toho, čo jej povedal
K., sa tam dala aj odmena členom správnej rady. Zálohovo sa to spravilo v júni. Členovia správnej rady

neboli zamestnancami B., dohody o vykonaní práce neboli dotiahnuté, účtovníčka to zúčtovala asi ako
nevyplatené mzdy. Peniaze v tom čase asi išli na účet. Svedkyňa potvrdila, že po vypracovaní prvej
verzie výplatnej listiny čisto pre zamestnancov sa vypracovala nová, lebo sa všetko menilo, aj odvody.
Nevie, v ktorej banke bol v tom čase vedený účet. Po nahliadnutí do oboch výplatných listín sa svedkyňa
vyjadrila tak, že podpis vyzerá ako podpis p. K.. Nie vždy bola výplatná listina podpisovaná riaditeľom.
Ohľadne druhej výplatnej listiny, ktorá nie je podpísaná ani opečiatkovaná, znovu poukázala na to, že

nie všetky doklady podpisoval riaditeľ vopred.
Svedkyňa Q. G. vypovedala, že v B. L. B. pracovala do 30. 6. 2011 ako finančná účtovníčka, potom ešte
asi rok chodievala poradiť svojej nástupkyni v tejto pracovnej pozícii. K výplatnej listine za jún 2011 sa
nevedela bližšie vyjadriť.
Svedkyňa D. D. vypovedala, že v B. L. B. pracovala na dohodu o vykonaní práce od júla 2011 do júna

2012 ako účtovníčka. Účtovala podľa príkazov riaditeľa K. K.. K výplatnej listine za jún 2011 sa už bližšie
vyjadriť nevedela, rovnako ani k zaúčtovaniu výberov súvisiacich s touto výplatnou listinou.
Svedkyňa G. ^. E. ako zamestnankyňa B. L. B. majúca na starosti aj personálnu agendu potvrdila, že K.
K. mal v júni 2011 platnú pracovnú zmluvu s neziskovou organizáciou. F. A. G., A. C. G., X. G., G. K. H.
a C. H. vykonávali činnosť pre nemocnicu na základe mandátnych zmlúv, ktoré pre riaditeľa svedkyňa

pripravila, nevie však, či boli aj podpísané. K výplatnej listine za jún 2011 sa nevedela vyjadriť z dôvodu,
že túto nevypracovala.
Svedkyňa K. A. vypovedala, že v roku 2011 sa starala o zabezpečenie zdravotníckeho materiálu, so
mzdami nič nemala spoločné. Nevie, či v tom období boli zablokované účty B.. Na otázku, či zo sumy
vybratej z I. J. boli vyplatení aj členovia správnej rady za mesiac jún 2011 uviedla, že sa vie vyjadriť

k jednej výplatnej listine, ktorú v tom čase videla. Výplatná listina bola na väčšiu sumu ako obvykle
a pýtala sa p. E., prečo. Táto odpovedala, že ide o mimoriadne odmeny pre členov správnej rady. E.
sa rozčuľovala, že G. to zle zaúčtovala. Nemala to zaúčtovať ako záväzok voči majiteľovi ale ako mzdy.
G. následne svedkyni povedala, že napriek tomu, že K. jej to kázal prerobiť, jej sa už nechce prerábať
výplatnú listinu, že ona už končí, nech si to spraví kto chce. Výplatné listiny v tom období schvaľoval K..

Myslí si, že za daný mesiac ona sama výplatu dostala.
Svedok K. K. vypovedal, že v rozhodnej dobe bol riaditeľom B. L., B. ]. B. boli v tom čase zablokované
pre dlžoby voči H. A. a daňovému úradu. Čestné prehlásenie s výplatnými páskami vyhotovila p. E.
alebo E. a odniesť ich mohol svedok alebo obžalovaný. Dispozičné právo k účtu mal jedine obžalovaný.
Nepamätá sa, kto predmetnú výplatnú listinu podpisoval, mal na to právo svedok, mohol aj niekto iný

v jeho zastúpení. Potvrdil, že výplatnú listinu z 28. 7. 2011 na 62.603,92 eur podpísal on sám. Čestné
prehlásenie podpísal zrejme obžalovaný. Na výplatnej listine figurovali aj osoby podľa rozhodnutia
správnej rady. Nešlo o zamestnancov B.. Nevie presne, aké konkrétne ich výkony boli takto odmenené.
Peniaze vybraté z banky sa zrejme použili na chod nemocnice – mzdy, vyplatenie dodávateľom liekov.
Išlo o záchranu B.. Nevie potvrdiť, či sa vynaložili prostriedky aj na iný účel ako na mzdy. Za odblokovanie

účtu bol on sám právoplatne odsúdený. Odkázal na svoju výpoveď z prípravného konania, z ktorej
vyplynulo, že svedok okrem iného uviedol že za správnu verziu výplatnej listiny treba považovať tú, ktorá
znie na sumu 62.603,92 eur. Jemu samotnému bola za mesiac jún 2011 vyplatená suma 3.971,48 eur,
ktorá bola navýšená o odmenu za získanie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Ako to vyplýva z písomných vyhotovení príslušných súdnych rozhodnutí, svedok K. K. bol rozsudkom

Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/23/2013 zo dňa 1. 7. 2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/111/2014 zo dňa 11. 12. 2014 uznaný za vinného okrem
iného z pokusu zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v podstate
na tom skutkovom základe, že ako riaditeľ B. L. B. v likvidácii dňa 22. 7. 2011 doručil do I. J. H., K.
pobočka Rimavská Sobota v úmysle získania finančných prostriedkov zo zablokovaného bankového

účtu daňového dlžníka sfalšovaná „Príkaz na odblokovanie účtu“ daňového dlžníka B. L., B. I., ktorým
v rozpore so skutočným stavom deklaroval, že S. ]. C. H. prikazuje I. J. H., K. odblokovanie všetkých
účtov daňového dlžníka, ktoré boli zablokované v daňovom exekučnom konaní na vymoženie daňového
nedoplatku v sume 35.807,67 eur. Následne na základe výzvy pracovníčky banky, aby doniesol origináltohto príkazu, doručil ešte jeden sfalšovaný „Príkaz na odblokovanie účtu“, pričom I. J. H., K. uvedené
príkazy neakceptovala.
Svedok G. G. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je konateľom spoločnosti I. H.. V júni

2011 bola uzavretá zmluva o poskytovaní poradenských služieb pre Nemocnicu pre poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. Urobil sa personálny aj ekonomický audit, ako aj na materiálne aspekty
zdravotnej starostlivosti. Audit začal niekedy vo februári a bol ukončený, nasledovali kroky smerujúce k
zazmluvneniu výkonov u zdravotných poisťovní. Výsledky sa konzultovali s p. G. aj p. K., týmto svedok
odovzdával výsledky svojej práce. Za poskytovanie poradenstva za mesiac jún bola vystavená faktúra

v sume 2000,- eur, išlo o jedinú faktúru. Faktúra bola vyhotovená po uzavretí zmluvy. Faktúru svedok
nevyhotovil, u vyšetrovateľa sa dozvedel, že zmluva má byť platná už od apríla, táto však neobsahovala
jeho vlastnoručný podpis. O tejto zmluve predtým nevedel. Pravá zmluva bola uzavretá dňa 1. 6. 2011,
s faktúrami vystavenými za skoršie obdobie nemá nič spoločné. Zmluva nebola zrušená, zrušila sa tým,
že B. bola zrušená, činnosť vykonával takto asi do konca augusta 2008.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že svedok G. X. konzultačnú činnosť poskytoval na základe

zmluvy o poskytovaní poradenských a konzultačných služieb uzavretou medzi I. H. a B. (zmluva na
č.l. 1559-1562 spisu). Na základe zmluvy svedok dňa 15. 7. 2011 vyhotovil faktúru č. 301/2011 v sume
2.000,- eur za poskytnutie konzultačných služieb v období 7/2011 až 6/2012. Z výpisu pohybov na
účte (č.l. 1569 spisu) vyplýva, že svedok dňa 29. 7. 2011 obdržal od B. platbu v sume 2.025,- eur,
ktorú považoval za úhradu faktúry. Aj keď z rovnopisu zmluvy na č.l. 1668-1671 spisu vyplýva dátum

uzavretiazmluvydňa1.4.2011,súdnevykonalďalšiedokazovaniezameranénapresnézisteniedátumu
uzavretia zmluvy, keďže na účely trestného konania postačovalo ustáliť, že nárok uplatnený svedkom
v sume 2.000,- eur nebol nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, ale nárokom z obchodno-právneho
záväzkového vzťahu.
Z výplatnej listiny datovanej dňa 8. 7. 2011 (tvoriacej prílohu a podklad vypracovania znaleckého

posudku F. L. G.) na č.l. 1662-1666 spisu vyplýva, že súčet mzdových nárokov zamestnancov B. za jún
2011 predstavoval sumu 37.534,42 eur, z toho na úhradu v hotovosti bola určená suma 2.254,87 eur
a bezhotovostne suma 35.279,55 eur. Uvedená výplatná listina nie je podpísaná.
Zvýplatnejlistinydatovanejdňa28.7.2011nač.l.2426-2429spisuvyplýva,že súčetmzdovýchnárokov
zamestnancov B. za jún 2011 predstavoval sumu 62.603,92 eur, pričom táto verzia výplatnej listiny

obsahuje aj odmenu pre G. G. X. v sume 2.025,- eur, pre K. K. suma 3.971,48 eur, pre F. A. G. , A. C.
G., X. G., G. K. H. a C. H. zhodne po 4009,50 eur. Výplatná listina je opatrená vlastnoručným podpisom
svedka K. K..
Zo zápisnice zo schôdze správnej rady B. L., B. I. z 21. 7. 2011 (č.l. 1672-1673) vyplýva, že správna rada
v zložení F. A. G. ako predseda, A. C. G., A. H. ako členovia za prítomnosti riaditeľa B. K. K. rozhodla

o udelení mimoriadnych odmien osobám za ich úspech pri rokovaní o zmluve o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nasledovne: pre K. K. suma 3.971,48 eur, pre F.
A. G., A. C. G., X. G., G. K. H. a C. H. zhodne po 4009,50 eur. Zápisnica je podpísaná obžalovaným
F. G. ako predsedom správnej rady.
Zo správy OTP Banky Slovensko a. s. zo dňa 12. 4. 2013 vyplýva, že disponentom k účtu B. č.

XXXXXXXX/XXXX je obžalovaný F. A. G.. Účet bol predmetom blokácie od 29. 6. 2011 do 15. 8. 2011
a následne od 2. 9. 2011. V medziobdobí pochybením zamestnanca banky došlo k odblokovaniu účtu,
avšak v tomto čase nebol na účte uskutočnený žiaden pohyb. Z pokladničných dokladov banky na č.l.
1679-1680 vyplýva, že obžalovaný F. G. dňa 25. 7. 2011 vybral hotovosť v sume 13.200,- eur, dňa 27.
7. 2011 sumu 8.000,- eur. Z príkazu na úhradu č.l. 1681 spisu vyplýva, že obžalovaný F. G. dňa 28. 7.

2011 zadal prevodný príkaz s opisom platby „výplata miezd za jún 2011“ v sume 62.603,92 eur – príkaz
je opatrený jeho vlastnoručným podpisom. Z potvrdenky na č.l. 1682 spisu vyplýva, že príkaz bol ešte
v ten istý deň zrealizovaný a suma bola poukázaná na vnútorný účet banky. Banka taktiež predložila
výplatnú listinu datovanú dňa 28. 7. 2011 (č.l. 1684-1687 spisu) obsahujúcu súpis zamestnancov a ich
mzdových nárokov v celkovej výške 62.603,92 eur. Na tejto výplatnej listine sú uvedené aj osoby, ktoré

v zmysle rozhodnutia správnej rady mali dostať mimoriadne odmeny, a to K. K. v sume 3.971,84 eur,
F. A. G., A. C. G., X. G., G. K. H. a C. H. zhodne po 4009,50 eur. Podľa hromadných príkazov na
úhradu zo dňa 28. 7. 2011 predložených bankou (č.l. 1690-1691 a 1697-1702) tieto boli podpísané
obžalovaným F. G.. V hromadnom príkaze boli zahrnuté aj platby v prospech účtu obžalovaného F.
A. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 8.019,- eur, v prospech účtu A. C. G. č. XXXXXXXXXX/XXXX

v sume 8.019,- eur, v prospech účtu spoločnosti M. H. F. H. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 4.009,50
eur, v prospech účtu spoločnosti I. H. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 2.025,- eur a v prospech účtu N. H.
(bývalej švagrinej K. K.) č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.971,48 eur. Totožnosť majiteľov týchto účtov
vyplýva z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky a. s. zo dňa 30. 10. 2013 na č.l. 1708 s pripojenýmizmluvami o zriadení bežných účtov a výpisov z účtov na č.l. 1709-1741 spisu, potvrdenia M. J.. a. s. zo
dňa 11. 11. 2013 (č.l. 1743 spisu) s dokumentami vzťahujúcimi sa k tomuto účtu na č.l. 1747-1751 spisu.
Účet spoločnosti M. H. F. H. č. XXXXXXXXXX/XXXX bol podľa správy banky na č.l. 1833 spisu dňa

20. 4. 2011 zrušený a podľa správy Q. K. zo dňa 11. 11. 2014 (č.l. 1831-1832) bola platba obdržaná
dňa 29. 7. 2014 a táto bola vrátená späť I. J. H. dňa 29. 7. 2014 (zrejme omylom uvedená suma, keďže
výpis z aplikácie uvádza dátum 29. 7. 2011 – pozn. súdu). Z listu I. J. H. K. zo dňa 15. 12. 2014 (č.l.
1838-1839 spisu) vyplýva, že po vrátení tejto sumy bola táto pripísaná k účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
ktorý patrí obžalovanému F. G..

Z oznámenia H. A., pobočka Rimavská Sobota zo dňa 28. 8. 2013 (č.l. 1768) vyplýva, že F. A. G., A.
C. G., X. G., G. K. H. a C. H. neboli od 1. 1. 2011 do času vystavenia oznámenia zamestnancami B..
K. K. bol evidovaný ako zamestnanec od 1. 2. 2011 do 31. 3. 2013 a ako dohodár od 1. 2. 2011 do
31. 12. 2013. H. A. ďalej predložila menovitý zoznam zamestnancov B. za obdobie od 1. 5. 2011 do
31. 7. 2011 (č.l. 1842-1846 spisu a opakovane na č.l. 1848-1850 spisu), z ktorého taktiež vyplýva, že
zamestnancom B. bol z uvedených osôb výlučne K. K..

Z čestného vyhlásenia datovaného 28. 7. 2011 (č.l. 150 spisu) vyplýva, že povinný B. L., B. I., W. D.
XXX, XXXXX L., F.: XX XXX XXX čestne vyhlasuje, že finančné prostriedky vo výške 62.603,92 eur na
účte číslo XXXXXXXX/XXXX sú určené na výplatu miezd zamestnancov za výplatné obdobie jún 2011.
Prílohu čestného vyhlásenia tvoril zoznam zamestnancov. Čestné vyhlásenie obsahuje identifikáciu
konajúcej osoby: F. A. G., listina obsahuje vlastnoručný podpis obžalovaného.

Z príkazu na odblokovanie účtu doručeného I. J. H., a.s. dňa 22. 7. 2011 (č.l. 151 spisu) vyplýva, že
týmto dokumentom mal S. ]. C. H. zastaviť daňové exekučné konanie proti daňovému dlžníkovi B. L., n.
o. a mal vydať súčasne príkaz na odblokovanie všetkých účtov dlžníka v I. J. H., K..
Skutočnosť, že voči B. L., B. I. v rozhodnom období prebiehala daňová exekúcia, vyplýva z rozhodnutia
o začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania nedoplatku v sume 35.807,67 eur, ktoré bolo

S. ]. C. H. vydané dňa 13. 6. 2011 pod č. k. XXX/XXX/XXXXX/XX/XXXX (č.l. 152-153 spisu). Výzva
bola podľa doručenky na č.l. 177 spisu doručená I. J. H., a. s. dňa 22. 6. 2011. Dňa 30. 6. 2011 bola
vydaná daňová exekučná výzva podľa § 76 ods. 2, § 83a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Výzva bola podľa doručenky na č.l. 181 spisu doručená B. L., B. I. dňa 8. 7. 2011. Exekučným titulom
pre vymáhanie bol výkaz daňových nedoplatkov č. 678/230/25374/11/Ocs zo dňa 6. 6. 2011, ktorý sa

stal vykonateľným dňa 6. 6. 2011. Daňový exekučný príkaz (č.l. 182 spisu) bol vydaný dňa 25. 7. 2011
pod č. k. 678/340/34652/11/Dur, ktorý bol podľa doručeniek na č.l. 184 riadne doručený tak daňovému
dlžníkovi, ako aj banke. Prehľad splácania daňových nedoplatkov je na č.l. 1769-1174 spolu s výkazmi
nedoplatkov k 28. 7. 2011 a k 15. 3. 2013.
I. J. H. K. listom z 27. 7. 2011 požiadala S. ]. C. H. o písomné vyjadrenie sa k príkazu na odblokovanie

účtu (č.l. 188 spisu). S. ]. listom zo dňa 4. 8. 2011 oznámil banke, že predmetný príkaz nebol vydaný
S. ]. C. H.. Poukázal na nezrovnalosti v označení čísla konania, ktoré bolo prevzaté z daňovej exekučnej
výzvyzodňa30.6.2011,akoajnaskutočnosť,ževobdobídatovaniapríkazusaprideľovaličíslakonania
34 tisíc a vyššie. Nesprávne je aj označenie adresáta písomnosti, keďže týmto je v daňovom konaní
vždydaňovýsubjekt.Príslušnýprocesnýpredpispritomvôbecneupravujemožnosťzastaveniaexekúcie

príkazom na odblokovanie účtu, odblokovanie účtu je termínom neznámym pre zákon o správe daní.
Poukázal aj na ďalšie obsahové nezrovnalosti príkazu a napokon aj na skutočnosť, že podpis riaditeľky
S. ]. C. H. D. D. A., ako aj odtlačok pečiatky, sú zrejme fotomontážou prenesené na príkaz predložený
banke vo fotokópii.
Z úradných záznamov zamestnancov S. ]. C. H. zo dňa 1. 8. 2011 (č.l. 192-193 spisu) vyplýva, že riaditeľ

B. L., B. I. K. K. sa po doručení daňovej exekučnej výzvy z 13. 6. 2011 a následne dňa 1. 8. 2011
informoval na S. ]. C. H. o možnostiach zastavenia daňového exekučného konania, resp. o možnosti
zaplatenia nedoplatku v splátkach. Riaditeľovi bola poskytnutá okrem iného informácia, že exekúcii
nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov.
Súdna znalkyňa F. L. G. vyhotovila v konaní sp. zn. I. XXX-XX-XXXX znalecký posudok č. T.. Účelom

znaleckého posudku bolo zistiť, na aký účel boli vybraté finančné prostriedky z I. J.. Boli predložené dve
výplatné listiny, jedna na sumu 62.603,92 eur, táto bola predložená banke ako na mzdy, v účtovníctve
B. výplatná listina znela na sumu 37.534,42 eur. Z účtovníctva znalkyňa zistila, že zaúčtované mzdy
korešpondujú s výplatnou listinou na sumu 37.534,42 eur a rozdiel v sume 2000,- eur bol použitý na
úhradu faktúry za poradenské a právne služby. Zvyšok finančných prostriedkov bol zaúčtovaný ako

vrátenievkladumajiteľoviB.vsume23.069,50eur.Dodalavšak,žezúčtovníctvasanevedelapresvedčiť
o tom, či údaje zaúčtované boli realizované z bankového účtu v súlade s účtovným stavom.
Trestného činu poškodzovania veriteľa sa podľa § 239 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa dopustí ten,
kto čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že predstiera alebo uzná neexistujúceprávo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol
povinný ani oprávnený. Ak dôjde k vzniku väčšej škody, skutok je potrebné právne kvalifikovať ako
prečin podľa odseku 3 písm. a) citovaného ustanovenia. Z vykonaného dokazovania bezpečne vyplynul

záver, že k poškodeniu veriteľa došlo aktívnym konaním obžalovaného F. A. G., ktorý vyhotovil čestné
prehlásenie z 28. 7. 2011 deklarujúce nepravdivú skutočnosť, že finančné prostriedky v sume 62.603,92
eur sú určené na výplatu miezd zamestnancov za obdobie jún 2011. Nepravdivosť čestného prehlásenia
vyplýva zo skutočnosti, že členovia správnej rady B. neboli zamestnancami nemocnice, preto neboli
osobami oprávnenými poberať mzdu. Ak aj B. rozhodla o vyplatení odmien týmto osobám, takéto nároky

nemožno považovať za mzdové nároky, na ktoré by sa vzťahovala výnimka zo zákazu disponovania
s finančnými prostriedkami na účte v banke, na ktorý sa inak vzťahuje exekučná blokácia. To isté platí
aj o úhrade zmluvnej odmeny pre spoločnosť I., ktorá podľa svojej povahy taktiež nie je mzdovým
nárokom, ale odmenou dohodnutou v zmluve obchodného charakteru. V prípade K. K. taktiež nešlo
o vyplatenie jeho bežných mzdových nárokov, ale o osobitné finančné plnenie priznané rozhodnutím
správnej rady. Následne obžalovaný vyhotovil aj hromadný prevodný príkaz na úhradu sumy 62.603,92

eur, ktorý bol bankou aj zrealizovaný. Vyhotovenie a použitie týchto dokladov preukazuje priamy úmysel
obžalovaného dosiahnuť finančné plnenie vo svoj prospech a v prospech tretích osôb tým, že dôjde
k výplate súm, ktoré by inak pri zachovaní blokácie mohli byť použité na uspokojenie nárokov veriteľa
právnickej osoby – v danom prípade S. ]. J. J.. Aktívnu priamu angažovanosť obžalovaného preukazuje
aj okolnosť, že v jeho osobe išlo o jediného disponenta s bankovým účtom B., ako to vyplynulo zo správy

I. J. H. K. zo dňa 12. 4. 2013.
S ohľadom na právny názor odvolacieho súdu bolo potrebné opätovne preskúmať postavenie
obžalovaného vo vzťahu k B. L.. S ohľadom na argumentáciu obhajoby, že uvedeného trestného činu
sa obžalovaný nemohol dopustiť, keďže v jeho osobe nejde o dlžníka veriteľa, ktorý bol ukrátený,
sa žiada poukázať na ustanovenie § 128 ods. 8 Tr. zákona, podľa ktorého ak zákon ustanovuje, že

páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť,
spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná. Nie je sporné, že
obžalovaný nebol oprávnený priamo konať za právnickú osobu ako štatutár. Štatutárnym orgánom
právnickej osoby v rozhodnom čase bol K. K. (riaditeľ B.), ktorý bol zo zákona oprávnený konať za
právnickú osobu pri všetkých právnych úkonoch. Uvedené však nevylučuje, aby v mene právnickej

osoby konali iné fyzické osoby, ktorých právne úkony zaväzujú právnickú osobu a pokiaľ týmto konaním
dôjde k poškodzovaniu práv veriteľa právnickej osoby, s ohľadom na citované ustanovenie § 128 ods.
8 Tr. zákona, sú naplnené na vyvodenie trestnej zodpovednosti aj voči konkrétnej fyzickej osobe, ktorá
za právnickú osobu konala. Obžalovaný zjavne konal v mene B., keď voči banke predložil vyššie
uvedené čestné prehlásenie a zadal hromadný prevodný príkaz ako jediný disponent s účtom B.. Súd

pripomína, že osobami konať za právnické osoby môžu byť považované aj iné subjekty, ak na takúto
činnosť boli právnickou osobou poverené (§ 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. splnomocnené
(§ 31 Občianskeho zákonníka). Práve zriadenie dispozičného oprávnenia s bankovým účtom B. pritom
treba považovať za splnomocnenie konať v mene právnickej osoby, keďže realizáciou tohto oprávnenia
splnomocnenec disponuje s finančnými prostriedkami splnomocňujúcej právnickej osoby. Obžalovaný

bol súčasne aj predsedom správnej rady B., ktoré jeho postavenie síce samo osebe nezakladá jeho
oprávnenie konať za právnickú osobu smerom navonok, ozrejmuje však vedomosť obžalovaného
o konkrétnych skutkových okolnostiach skutku – samotná správna rada dňa 21. 7. 2011 aj s účasťou
obžalovaného rozhodla o udelení odmien, ktoré boli následne neoprávnene uhradené zo zablokovaného
účtu B..

Bezhotovostným výberom sumy 62.603,92 eur z bankového účtu daňového dlžníka došlo k zmareniu
uspokojenia daňovej pohľadávky prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka. Sumy vyplatené
titulom mimoriadnych odmien podľa rozhodnutia správnej rady neziskovej organizácie z 21. 7. 2011, ako
aj platba pre spoločnosť I. nepredstavovali bežný mzdový nárok. V súhrne išlo o čiastku 26.043,98 eur.
Zvyšná suma 36.559,94 eur bola poukázaná na mzdové nároky, v tejto časti protiprávnosť nemožno

skonštatovať. V tejto súvislosti je bez významu, že k zaúčtovaniu sumy 62.603,92 eur v účtovníctve
daňového dlžníka došlo rozdielnym spôsobom - suma 37.534,42 eur ako vyplatená mzda, suma 2000,-
eur ako úhrada faktúry pre I., H. a suma 23.069,50 eur ako „vrátený záväzok majiteľovi“. Nesprávne
zaúčtovanie jednotlivých prevodov je z hľadiska skutočného toku financií bez relevancie. Vymáhateľná
pohľadávka daňového úradu bola preukázateľne ukrátená v rozsahu sumy 26.043,98 eur. V tejto časti

obžalovaný predstieral mzdový nárok, ktorý v skutočnosti neexistoval. Vzniknutá škoda nedosahuje
celkom 100 násobok sumy 266,- eur, nejde teda o značnú škodu, len o väčšiu škodu, t. j. vo výške
najmenej desaťnásobku vymedzenej sumy (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Obžalovaný sa takto
dopustil prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona.Len pre úplnosť sa žiada dodať, že trestnú zodpovednosť súd v tomto prípade vyvodil z konania
obžalovaného opísaného vyššie, ktoré sa neprekrýva s konaním svedka K. K., ktorý bol odsúdený za
pokus použiť nepravé príkazy na odblokovanie účtu.

Vzhľadom na to, že poverený zástupca S. ]. J. J. D. A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 6. 2021
uviedol, že náhradu škody si poškodený voči obžalovanému neuplatňuje, o náhrade škody v rámci
adhézneho konania súd osobitne nerozhodoval.
Ku skutku v bode 3. výroku tohto rozsudku:
Na podklade trestného oznámenia spoločnosti Q. O. H., H.. H. C. I. (v ďalšom aj len „Q. O.“) bolo

začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči F. A. G. uznesením vyšetrovateľa OR PZ Rimavská
Sobota, odbor kriminálnej polície zo dňa 1. 6. 2014, ČVS: I./X-XXX-XX-XXXX. Uznesením vyšetrovateľa
E. A. J. J., odbor kriminálnej polície zo dňa 12. 8. 2014, ČVS: E./X-XXX-XX boli spojené trestné veci
obžalovaného týkajúce sa skutkov zahrnutých do podanej obžaloby.
Obžalovaný ohľadne tohto skutku vypovedal tak, že auto bolo kúpené na leasing, sumu 163.100
eur poskytla spoločnosť Q. O., 100.000,- eur dal obžalovaný ako akontáciu. Vzťahy s leasingovou

spoločnosťou boli nadštandardné, v minulosti sa bralo od nich asi päť iných vozidiel na leasing. V
technickom preukaze vozidla figurovalo auto na mene spoločnosti obžalovaného O., H. (Q. [. O.
„O..“) aj ako držiteľ, aj ako vlastník. Q. O. netrval na tom, aby bol leasing zapísaný v osvedčení, z
dôvodu nadštandardného obchodného vzťahu. Auto na dopravnom inšpektoráte pri jeho zaobstaraní
prihlasoval on. Obžalovaný neupovedomil dopravný inšpektorát o tom, že vozidlo je predmetom

leasingu, spoločnosť O.. vlastnila auto, preto mohol s autom robiť, čo chcel. Úver bol zabezpečený
dostatočne, vrátane zmenky. Auto predal relatívne lacno. Kúpna cena bola okolo 60.000,- eur a v plnej
výške boli peniaze vložené v prospech B. na zaplatenie jej dlhov. Peniaze prevzal K. a utekal s nimi
do Nemocnice, o dokladoch v tejto súvislosti obžalovaný nevie. V tom čase si obžalovaný myslel, že
leasing je splatený, poslednú splátku mal splatiť K., čo však nespravil. Aj keď sa leasingová spoločnosť

ozvala s výzvami, poštu preberal K.. Obžalovaný sa o záležitosť nestaral, čo považuje v súčasnosti za
chybu. Po postúpení pohľadávky spoločnosti K. H. sa u nej obžalovaný informoval a keď zistil, že je tam
nedoplatok, tento vyplatil prevodom na účet sprostredkovateľa p. M. niekedy v roku 2015. Za firmu K.
H. obžalovaný poznal len pána M., ktorý potvrdil, že si neuplatňujú nárok na náhradu škody.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 5. 2024 ďalej k tomuto skutku uviedol, že bol pomýlený,

myslel si, že jeho starosť je jazdiť na tom aute. K. mal zariaďovať splátky po 2.500,- eur a bolo
zaplatených 2 x 45.000,- eur. Posledné splátky mu údajne ušli. Zaplatených bolo spolu 240.000,- eur
a nezaplatených ostalo len okolo 23.000,- eur, bol by nezmysel, keby túto sumu neuhradil. Firma K.
toto využila a chcela sa dostať k autu. K. bol pomocník pre všetko, a to aj pri fungovaní spoločnosti
O.. mal na starosti všetky platby na leasing. Mal platiť podľa splátkových kalendárov. Čo sa týka

preverovania plnenia týchto úloh, v tomto spravil chybu a sám zistil, že veci ním boli odfláknuté. Keď sa
o podstate problému dozvedel, celý nedoplatok vyplatil jednou sumou a vtedy Q. O. písomne potvrdilo,
že škoda bola vysporiadaná. K. mu doniesol čistý technický preukaz, na ktorom nič nebolo zaznačené
okrem toho, že držiteľom aj vlastníkom vozidla je spoločnosť O.. Poukázal na kúpnu zmluvu, podľa
ktorej prevzatím vozidla nadobudol kupujúci vlastnícke právo k vozidlu. S touto spoločnosťou boli inak

vytvorené nadštandardne dobré obchodné vzťahy už v minulosti. Obžalovaný čítal kúpnu zmluvu aj
úverovú zmluvu, určite nemal v úmysle poškodiť nikoho. K povinnosti zapísať úverovú spoločnosť ako
vlastníka do technického preukazu uviedol, že je možné, že tam takéto dojednanie bolo, avšak vzťahy
s touto spoločnosťou boli na úplne inej úrovni. Dva roky ich to nezaujímalo. Ku svojim peniazom sa
dostali, čo bolo zrejmé aj z toho, že úver bol zabezpečený aj zmenkami. K prevodu vlastníckeho práva

pristúpil z dôvodu, že ho omrzel cyklus okolo tohoto, umelé naťahovanie s K., s. r. o., umelé vypovedanie
leasingovej zmluvy, auto už nechcel ani vidieť a nechce ho, spôsobilo mu veľa problémov.

Svedok, zástupca poškodeného - spoločnosti Q. O. H., H.. H. C. I. G. F. J. vypovedal, že zmluva o
úvere bola uzavretá medzi Q. O. H., H.. H. C. I. K. O., H.. Úver bol poskytnutý v sume 163.100,- eur na

60 mesiacov. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva s predmetom zabezpečenia A. P. tak, ako je špecifikované v zmluve. Zmluva bola
predložená už v prípravnom konaní. Dlžník bol povinný zapísať vozidlo na dopravnom inšpektoráte
a zapísať Q. O. ako vlastníka, spoločnosť O.. mala byť uvedená ako držiteľ osvedčenia, tento úkon
však nebol vykonaný. Splátky neboli platené riadne a včas. Bola vyhlásená predčasná splatnosť

úveru a veriteľ pristúpil k realizácii dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, k vráteniu
vozidla zo strany O.. však nedošlo. Veriteľ vykonal kroky smerujúce k zabezpečeniu vozidla, poverená
agentúra mu následne oznámila, že osobne vyzvali obžalovaného na vrátenie vozidla. Obžalovaný
v tom čase nevedel predložiť vozidlo ani osvedčenie o evidencii vozidla. Veriteľ následne zistil, ženebol nikdy zaevidovaný ako vlastník vozidla a že súčasným vlastníkom vozidla je podľa evidencie
D. O.. Nový vlastník bol vyzvaný na odovzdanie vozidla, kupujúci však považoval vozidlo za svoje
vlastné. Spoločnosť R. O., a.s. (ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala k 1. 7. 2016 právnym nástupcom

Q. O.) si uplatňuje nárok v sume 28.523,08 eur. Úlohou svedka bolo spracovať trestné oznámenie
a zastupovať spoločnosť v adhéznom konaní, do priebehu zmluvného vzťahu inak nezasahoval. Ešte
počas prípravného konania svedok dňa 19. 1. 2016 uviedol, že poškodený si nárok na náhradu škody
neuplatňuje, keďže pohľadávka bola zmluvou uzavretou dňa 18. 12. 2015 postúpená na iný subjekt, čím
malo dôjsť k vysporiadaniu pohľadávky.

Svedok D. O. uviedol, že jeho známy pán X. mu povedal, že je na predaj vozidlo A. P.. Toto vozidlo
sa mu aj zapáčilo, videl ho asi v Kežmarku, kde sa stretol s obžalovaným F. G. a s ďalším pánom s
priezviskom asi K. (zrejme svedkom K. K. – pozn. súdu), ktorého F. G. predstavil ako riaditeľa alebo
konateľa firmy. Auto bolo pritom na mene s.r.o. Dohodli sa na cene, išlo o kúpu auta. Pýtal sa, či na
aute neviaznu nejaké podlžnosti, pričom obaja páni mu povedali, že podlžnosti nie sú. Obžalovaný
sa pri tomto obracal na riaditeľa alebo konateľa tejto firmy. Obžalovaný pri tomto rokovaní povedal,

že je to záležitosť tejto firmy a aj on sám sa pýtal tohto riaditeľa, či je vozidlo bez podlžnosti alebo v
leasingu. Na túto svoju otázku dostal odpoveď, že auto je v poriadku. Svedok mal záujem presvedčiť
sa o tom, že vozidlo je bezproblémové, preto sa dostavil na ODI OR PZ v Rimavskej Sobote. Polícia
mu však nevedela poskytnúť súčinnosť, keďže mu chýbal nejaký dokument, asi výpis z obchodného
registra. Následne mu doniesli dokumenty o tom, že auto je evidované na s.r.o. predávajúceho a že

na ňom neviaznu podlžnosti. Nepamätá sa, či mu tento doklad doniesol F. G. alebo pán K.. Veľký
technický preukaz mu bol odovzdaný a z tohto preukazu nevyplýval žiadny záznam o leasingu. Následne
bolo vozidlo riadne prihlásené na jeho meno ako fyzickej osoby v E.. Ohľadom kúpnej ceny sa už na
detaily nepamätal, domnieval sa, že táto bola uhrádzaná na dvakrát. Kúpna zmluva inak bola uzavretá
v písomnej forme, svedok však nevie, kto túto za predávajúceho podpisoval. Kúpa auta podľa svedka

nesúvisela so žiadnymi pôžičkami pre obžalovaného.
Svedok D. G. A. k veci vypovedal, že z poverenia spoločnosti Q. O. H., H.. H. C. I., pracujúc v partnerskej
agentúre, mal na starosti riešenie situácie vzniknutej omeškaním s platením úverových splátok. Mal asi
dve stretnutia s p. K., nedoplatky z úverovej zmluvy týkajúcej sa motorového vozidla sa vždy uhradili
a problém sa načas vyriešil. Mal jednanie aj s pánom G., nepamätá sa, či mu priamo obžalovaný

povedal, kde vozidlo je. Dlh však narastal, vec bola opakovane riešená, s p. G. spolu asi šesťkrát.
Obžalovaný vždy so svedkom konal korektne, mal snahu o riešenie problému. Následne zistili, že auto
je prihlásené na pána O.. Svedok aj osobne kontaktoval p. O., že má vozidlo, ktoré mu nepatrí, čo O.
neuznal. Zákazku od úverovej spoločnosti ukončil tým, že v rámci mimosúdneho konania sa nepodarilo
auto zabezpečiť, ani dosiahnuť uspokojenie nedoplatku. Svedok sa vyjadril aj k priebehu zapisovania

vlastníka na dopravnom inšpektoráte, kde ako vlastník sa má zapísať leasingová spoločnosť a dlžník
ako držiteľ. Kým v zmluvnom vzťahu nevzniknú problémy, nezvykne sa to preverovať. Stáva sa, že aj
policajt opomenie zapísať leasingovú spoločnosť. Ako zmluvný partner veriteľa nemá prehľad o tom, či
všetky nedoplatky zo zmluvy sú vyrovnané.
Svedok G. X. vypovedal, že obžalovaného F. G. pozná už dávnejšie. Vie o tom, že p. G. chcel predať

svoje auto a p. O. ho chcel kúpiť, svedok bol prítomný pri ich jednaní. Obžalovaný prišiel do A. aj s p.
K. do kaviarne, kde ho svedok s O. čakali. O. mal záujem o kúpu auta, informoval sa o stave auta,
k tomuto mu odpovedal p. K.. Potom svedok odišiel, nevie o dohode na cene. Pri tejto návšteve na
tomto aute obžalovaný aj odišiel domov. Určite si O. chcel auto zobrať na skúšku, na detaily sa však
nepamätá. Svedkovi p. O. udelil plnú moc na prepis auta, rovnako aj obžalovaný, preto svedok vybavil

prehlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte. Technický preukaz už mal p. O.. Policajt nenamietal
žiadnu nezrovnalosť pri prepise. O cene vozidla nemá vedomosť. Predmetné vozidlo videl v E. asi tri
mesiace pred pojednávaním, šoféroval ho p. O..
Svedok K. K. vypovedal, že predmetné vozidlo bolo kupované od bratislavskej firmy na úver. Splátky
úveru nikdy on sám nemal na starosti, niekedy mu dával obžalovaný peniaze v hotovosti za účelom ich

vloženia do banky. Sám nedisponoval žiadnymi peňažnými prostriedkami. Ak sa dobre pamätá, auto
sa založilo u pána O. z E.. Ak by sa peniaze nevrátili, ostalo by mu auto. Auto sa takto dávalo ako
záloha. Svedok bol prítomný pri vybavovaní tejto záležitosti, išiel na stretnutie s O. spolu s obžalovaným.
Obžalovaný odparkoval auto v garáži v M. E. u p. O.. Peniaze za auto prevzal obžalovaný, išlo
o sumu okolo 70.000,- eur. Obžalovaný mu následne z týchto zdrojov poskytol časť určenú na výplaty

zamestnancov Nemocnice. Ak by neboli vyplatené mzdy zamestnancov, títo by nepokračovali v práci
a B. by skončila. Auto po tomto rokovaní ostalo u O.. V čase poskytnutia auta ešte úver nebol uhradený
v celom rozsahu. Nakoniec sa už auto nevrátilo, nevie, čo s ním p. O. spravil. Svedok potvrdil, že je
pravda, že mohol O. klamať na pokyn obžalovaného, že úver je už splatený.Svedok G. E. k veci vypovedal, že ku charakteru vzťahu medzi obžalovaným a O. sa nevie vyjadriť,
vie, že sa poznali. Svedok obžalovaného spoznal pri dojednaní kúpy vozidla. O. mu povedal, že ide
kupovať špeciálne auto. Svedok bol zvedavý, preto k nemu prišiel do M. E., kde prišiel aj obžalovaný

a spolu s ním riaditeľ firmy, ktorá predávala auto. Išlo o nižšieho muža strednej postavy, mal maďarské
meno, asi „Z.“. Oni si medzi sebou dohodli kúpu, svedok tomu neprikladal väčšiu váhu a prezeral si auto.
Riaditeľ O. ukazoval doklady od auta. Kúpu auta dohodoval obžalovaný. Svedok cenu auta považoval
za zaujímavú, okolo 70.000,- eur, boli tam otázky z tohto dôvodu, či je všetko v poriadku. Obžalovaný sa
obracal v tejto súvislosti s nejakými otázkami na riaditeľa tej spoločnosti, či je to v poriadku. Pán O. bol

takto ubezpečený, že všetko je v poriadku. Auto bolo podľa neho napísané na právnickú osobu. Vie, že
bolo vystavené splnomocnenie pre O. na prepis vozidla, ako aj to že k prepisu aj došlo. Asi po dvoch
rokoch svedok kúpil predmetné vozidlo od p. O. a následne asi po roku ho ďalej predal tretej osobe. Po
získaní vedomosti o tejto trestnej veci svedok vrátil peniaze kupujúcemu a auto mu bolo na čas vrátené
späť. Potom svedkovi vrátil peniaze aj O. a auto sa vrátilo O..
Svedok - zástupca spoločnosti K., H.C. I. I. M. vypovedal, že zastupuje spoločnosť K., H.C. I., ktorá

pohľadávku nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Splnomocnenie je inak v spise
založené na č.l. 2267. Postúpenie pohľadávky preukazuje aj zmluva o postúpení pohľadávky 18. 12.
2015 (č.l. 2257 spisu). Svedok uviedol, že škodu vo výške ceny nadobudnutej pohľadávky si spoločnosť
neuplatňuje, čo uviedol už v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 22. 1. 2016 (č.l. 226 spisu).
Na otázku, prečo si iný predstaviteľ firmy škodu uplatnil (11. 2. 2016 G. N.. I.) svedok uviedol, že to

potrebuje konzultovať s uvedeným pánom. V rozpore so stanoviskom p. M. ohľadne náhrady škody
je stanovisko G. N. I. v prípravnom konaní, ktorý pri svojom výsluchu dňa 11. 2. 2016 (č.l. 2269-2279
spisu) uviedol, že dňa 28. 1. 2016 bol splnomocnený spoločnosťou K., s. r. o. na jej zastupovanie
v trestnom konaní (splnomocnenie je založené na č.l. 2281 spisu), splnomocnenie pre I. M. bolo dňom
28. 1. 2016 odvolané (odvolanie splnomocnenia založené v spise na č.l. 2282). Splnomocnený zástupca

poškodeného uviedol, že spoločnosť si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom
v sume 52.023,08 eur, t. j. vo výške, v akej bola pohľadávka postúpená. Uplatňuje si aj príslušenstvo,
ktoré v tom čase nevedel špecifikovať.
Z kúpnej zmluvy č. O. uzavretej s odkazom na § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (č.l. 1877-1888
spisu) súd zistil, že uvedená zmluva bola uzavretá dňa 23. 2. 2010 medzi spoločnosťami ^. C. & O. H. so

sídlom M. XX, XXXXX J., F.: XX XXX XXX ako predávajúcim, spoločnosťou O.:, H. H. H. E. XXXX/XX,
XXXXXC.H.,F.:XXXXXXXXzastúpenouobžalovanýmF.A.G.akokupujúcimaspoločnosťouQ.O.H.,
H.. H. C. I., so sídlom B. X XXXX XX, XXXXX J., F.: XX XXX XXX ako poskytovateľom úveru. Predmetom
zmluvy bola kúpa osobného motorového vozidla zn. A. P. C. J., č. karosérie `.. Predávajúci touto zmluvou
sa zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu zmluvy, kým kupujúci sa zaviazal

zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu 233.000,00 eur. Časť kúpnej ceny v sume 69,900,00
eur mal kupujúci uhradiť predávajúcemu po podpise zmluvy. Predávajúci zobral na vedomie, že časť
kúpnej ceny v sume 163.100,00 eur bude uhradená z účelového úveru poskytnutého kupujúcemu
v zmysle úverovej zmluvy, pričom zvyšok kúpnej ceny mal byť uhradený priamo poskytovateľom úveru.
Podľa čl. II zmluvy vozidlo malo byť od predávajúceho prevzaté kupujúcim, pričom o prevzatí sa mal

spísať protokol o prevzatí. Odovzdanie a prevzatie sa malo uskutočniť po podpise tejto zmluvy v sídle
predávajúceho, inak v čase a mieste dohodnutom medzi predávajúcim a kupujúcim. Podľa čl. V zmluvy
kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predmetu kúpy jeho prevzatím v súlade s čl. III zmluvy, najneskôr
však zaplatením kúpnej ceny v plnej výške.
Faktúra na predmet leasingu bola predávajúcim vystavená voči kupujúcemu O., H. dňa 24. 2. 2010 pod

č. 20100015 (č.l. 1997 spisu).
Z úverovej zmluvy č. O. zo dňa 23. 2. 2010 uzavretej medzi spoločnosťou O., H. zastúpenou
obžalovaným F. A. G. ako dlžníkom a spoločnosťou Q. O. H., spol. s r. o. ako veriteľom (č.l. 1882-1885)
vyplýva, že dlžník na základe uvedenej zmluvy obdržal úver vo výške 163.100,00 eur s dobou splácania
úveru 60 mesiacov pri úrokovej sadzbe 8,65% p. a. Uzavretie a platnosť zmluvy uznáva tak veriteľ, ako

aj obžalovaný F. G.. Išlo o účelový úver na zakúpenie osobného motorového vozidla A. P. zakúpeného
od predávajúceho ^. C. & O. H. na základe kúpnej zmluvy uvedenej vyššie. Úver bol vyplatený
priamo dodávateľovi predmetu financovania. Dlžník bol povinný poskytnuté peňažné prostriedky včas
a riadne splácať v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, zaplatiť úroky podľa zmluvy,
ako aj ďalšie nároky podľa úverovej zmluvy a jej príloh. Nakoľko predmet financovania podliehal

prihláseniu do evidencie vozidiel vedenej dopravným inšpektorátom PZ SR, podľa čl. 5 ods. 3 písm.
b) zmluvy dlžník bol povinný ihneď, najneskôr však do troch pracovných dní od prevzatia predmetu
financovaniaoddodávateľa,predložiťveriteľoviosvedčenie evidenciikpredmetufinancovania,vktorom
mal byť dlžník zapísaný ako jeho držiteľ, a ako vlastník predmetu financovania bude v závislosti odustanovení a podmienok zmlúv, ktorými sa zabezpečujú pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi z úverovej
zmluvy, zapísaný buď veriteľ alebo dlžník. Podľa čl. 7 zmluvy pohľadávka z úverovej zmluvy bola
zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, ako aj

vlastnými biankozmenkami dlžníka opatrenými ručiteľským vyhlásením subjektov C. H., F.: XX XXX XXX
a obžalovaného ako fyzickej osoby. V zmysle čl. 6 zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné
úverové podmienky Q. O. H., H.. H. C. I. a splátkový kalendár.
Podľa čl. 8 všeobecných úverových podmienok Q. O. H., H.. H. C. I. (č.l. 1886-1993 spisu) až do úplného
splnenia všetkých svojich záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy sa dlžník zaväzuje nepreviesť

vlastnícke právo k predmetu financovania na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu
veriteľa. Všeobecné podmienky taktiež bližšie upravovali možnosť veriteľa žiadať predčasné zaplatenie
úveru pri omeškaní dlžníka.
Zmluvné strany podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy s totožným číslom v deň uzavretia úverovej
zmluvy zároveň podpísali aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. O. uzavretej
s odkazom na § 553 Občianskeho zákonníka (č.l. 1894-1899 spisu), ktorou sa zabezpečovali nároky

veriteľa súvisiace s poskytnutým úverom bližšie špecifikované v čl. I. zmluvy. Podľa článku II.
Zmluvy prevodca na zabezpečenie všetkých zabezpečovaných pohľadávok prevádza na nadobúdateľa
vlastnícke právo k predmetu kúpy (ktoré bolo v čl. I. zmluvy špecifikované totožne s predmetom
financovania a predmetu kúpy v zmysle úverovej zmluvy a kúpnej zmluvy – t. j. vozidlo zn. A. P.).
Nadobúdateľ (Q. O. H. H.. H.) prijíma predmet kúpy do svojho vlastníctva za účelom zabezpečenia

zabezpečovaných pohľadávok v súlade s podmienkami podľa tejto zmluvy. Prevodca (O., H.) prevádza
na nadobúdateľa vlastnícke právo k predmetu kúpy v okamihu, keď nadobudne vlastnícke právo
k predmetu kúpy od predávajúceho. Podľa čl. III ods. 1 zmluvy zmluvné strany sa v súlade s ust. §
133 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne dohodli, že vlastnícke právo k jednotlivým predmetom
kúpy sa prevádza z prevodcu na nadobúdateľa bez ohľadu na odovzdanie a prevzatie predmetu kúpy

okamihom uvedeným v čl. II ods. 1 tejto zmluvy. Okamihom prevodu vlastníckeho práva k predmetu
kúpy podľa tohto článku sa nadobúdateľ stáva výlučným vlastníkom predmetu kúpy so všetkými
právami s týmto vlastníctvom spojenými podľa § 123 Občianskeho zákonníka a prevodca tieto práva
stráca, a nadobúdateľ je oprávnený v prípade omeškania prevodcu s plnením záväzkov prevodcu
vyplývajúcich zo zabezpečovaných pohľadávok bez ohľadu na ustanovenia o výpožičke takéhoto

predmetu kúpy kedykoľvek vyzvať prevodcu k odovzdaniu predmetu kúpy. Podľa čl. III ods. 3 zmluvy
prevodca v prípade, ak predmet kúpy v zmysle platných právnych predpisov podlieha prihláseniu do
evidencie vozidiel vedenej Dopravným inšpektorátom SR, povinný na vlastný účet ihneď uskutočniť
všetky právne úkony potrebné k riadnemu prihláseniu predmetu kúpy do príslušnej evidencie vedenej
Dopravným inšpektorátom SR, a rovnako je povinný na vlastný účet uskutočniť všetky právne úkony

potrebné k tomu, aby bol v príslušnej evidencii vedenej Dopravným inšpektorátom SR a tiež vo všetkých
relevantných dokladoch (najmä Osvedčenie o evidencii predmetu kúpy a pod.) zapísaný prevodca
ako držiteľ a nadobúdateľ ako vlastník predmetu kúpy. Prevodca je povinný ihneď, najneskôr však
do troch pracovných dní od prevzatia predmetu kúpy od dodávateľa, predložiť dodávateľovi notársky
overenú fotokópiu Osvedčenia o evidencii predmetu kúpy alebo toto predložiť nadobúdateľovi na

nahliadnutie a vyhotovenie fotokópie. Rovnaký postup platí aj pri vykonaní zápisu akejkoľvek zmeny
údajov v Osvedčení o evidencii predmetu kúpy. Podľa čl. IV zmluvy okamihom prevodu vlastníctva
k predmetu kúpy platí, že medzi zmluvnými stranami je uzatvorená zmluva o výpožičke, v zmysle ktorej
okreminéhonadobúdateľzapodmienokuvedenýchvtejtozmluveprenechávaprevodcovipredmetkúpy
na dohodnutú dobu. Podľa čl. V zmluvy prevodca nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného

súhlasu nadobúdateľa previesť odplatne ani bezodplatne vlastnícke právo k predmetu kúpy na inú
osobu, rovnako tak nie je prevodca oprávnený dať predmet kúpy počas trvania úverovej zmluvy alebo
tejto zmluvy do akéhokoľvek odplatného či bezodplatného užívania tretej osobe, s výnimkou užívania
predmetu kúpy manžela prevodcu či príbuzným v priamom rade, ani vykonávať na predmete kúpy
žiadne zvláštne úpravy. Prevodca je povinný zabrániť vzniku práv tretích osôb k predmetu kúpy. V čl. VI

boli podrobnejšie upravené možnosti výkonu zabezpečovacieho práva a uspokojenie zabezpečovaných
pohľadávok a čl. VIII prípady zániku zabezpečovacieho práva.
Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere bola dňa 23. 2. 2010 uzavretá aj zmluva o vyplnení
a použití blankozmeniek č. O./X (č.l. 1900-1904 spisu) medzi Q. O. H., H.. H. C. I., spoločnosťou O.,
H. ako dlžníkom a obžalovaným F. A. G. a spoločnosťou C., H. ako avalistami (zmenkovými ručiteľmi).

Na základe tejto zmluvy bola dňa 23. 2. 2010 vystavená vlastná blankozmenka „bez protestu“ H. O., H.
ako vystaviteľom, pričom zmenku podpísal obžalovaný vo vlastnom mene ako fyzickej osoby a zároveň
v mene C., H. v pozícii avalistov.Z protokolu o prevzatí predmetu financovania na č.l. 1907 spisu vyplýva, že spoločnosť O., H. prevzala
predmet kúpy – vozidlo A. P. dňa 24. 2. 2010 od predávajúceho ^. C. & O. H..
Zo splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu úverovej zmluvy vyplýva, že mesačné splátky úveru činili

2.500,- eur, pričom prvá bola splatná dňa 10. 3. 2010 a posledná dňa 10. 2. 2015.
Z listu KR PZ Bratislava, Krajský dopravný inšpektorát zo dňa 24. 3. 2015 (č.l. 1979) a zo žiadosti
o vykonanie zmeny – odhlásenie motorového vozidla zo dňa 29. 3. 2010 (č.l. 1980 spisu) bolo zistené, že
spoločnosť ^. C. & O. H. zastúpená konateľom I. M. požiadala o vyznačenie nového držiteľa a vlastníka
vozidla, a to na spoločnosť O., H..

Zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie z č.l. 1946 spisu súd zistil, že obžalovaný
po zakúpení motorového vozidla toto dňa 31. 3. 2010 prihlásil na dopravnom inšpektoráte, kde
spoločnosť O.. bola zapísaná aj ako držiteľ. Údaj o vlastníkovi pre prípad, že by tento nebol totožný
s držiteľom, nebol obžalovaným uvedený. Z osvedčenia o evidencii na č.l. 1949 vyplýva, že dopravný
inšpektorát na základe prihlásenia vozidla ako držiteľa do osvedčenia zapísal O., H., v časti údaja
o vlastníkovi spoločnosť Q. O. H., s. r. o. nebola uvedená. Argument obžalovaného, že iný postup nebol

poskytovateľom úveru vyžadovaný, neobstojí vzhľadom na obsahovo zrejmé dojednanie podľa čl. III
ods. 3 zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktoré v tomto dopĺňalo podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) úverovej
zmluvy. Zo zmluvy je nepochybné, že ako vlastník mala byť zapísaná spoločnosť Q. O. H., spol. s r.
o. Nevykonanie tohto úkonu sama osebe trestnú zodpovednosť síce nezakladá, ale ide o prvý krok,
ktorý prispel k následnému ďalšiemu prevodu na svedka O., ktorý sa v dobrej viere mohol spoľahnúť na

správnosť údajov zapísaných v osvedčení o evidencii motorového vozidla.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti O., H., vyplýva, že konateľom tejto spoločnosti bol od jej
zápisu dňa 27. 9. 2008 obžalovaný F. A. G..
Z platobnej histórie dlžníka O., H., na č.l. 1911-1912 spisu vyplýva, že na zmluvu č. O. boli splátky úveru
(i keď s pomerne častým omeškaním) zaplatené do 10. 7. 2013. Z prehľadu vyplýva, že neuhradených

ostalo 19 splátok po 2.500,- eur.
Z upomienky spoločnosti Q. O. H., H.. H. C. I. zo dňa 29. 3. 2010 (č.l. 317 spisu) vyplýva, že veriteľ vyzval
spoločnosť O., H. na splnenie svojej povinnosti predložiť technický preukaz vozidla alebo notársky
overenú kópiu osvedčenia o evidencii vozidla, nakoľko tieto dokumenty mu neboli predložené. Obdobná
výzva bola zopakovaná dňa 10. 4. 2010 (č.l. 319 spisu) a následne dňa 13. 7. 2011 (č.l. 320 spisu) a 27.

7. 2011 (č.l. 321 spisu). Výzvou zo dňa 14. 4. 2010 bol dlžník vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 165,50 eur za nesplnenie povinnosti podľa čl. 3.1. všeobecných leasingových podmienok.
Z oznámenia Q. O. H., spol. s r. o. zo dňa 12. 7. 2013 (č.l. 1913 spisu) vyplýva, že z dôvodu
omeškania s úhradami splátok veriteľ oznámil dlžníkovi, že začína výkon zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia – motorového vozidla A. P. a podľa čl. VI ods. 4 zmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. O. vyzval dlžníka na bezodkladné vydanie predmetu
zabezpečenia. Oznámenie bolo dlžníkovi doručené dňa 17. 7. 2013, ako to vyplýva z fotokópie
doručenky.
Veriteľ Q. O. H., spol. s r. o. listom zo dňa 29. 1. 2014 (č.l. 1915-1916 spisu) oznámil dlžníkovi O., H., že
zdôvoduomeškaniasosplátkamiúveruvobdobíod10.8.2013do10.2.2014nastalprípadtzv.defaultu

podľa bodu 6.1 písm. a) Všeobecných úverových podmienok veriteľa a veriteľ stanovuje splatnosť celej
úverovej pohľadávky ku dňu 10. 3. 2014. Zvyšok pohľadávky vyčíslil v sume 26.264,95 eur v špecifikácii
podľa obsahu tohto oznámenia. Podľa pripojenej doručenky bol list dlžníkovi doručený dňa 3. 2. 2014.
Spoločnosť Q. O. H., H.. H. C. I. si súčasne s podaním trestného oznámenia uplatnila nárok na náhradu
škody, ktorý vyčíslila na sumu 52.023,08 eur. Ide o sumu ustálenú veriteľom v záverečnom finančnom

vysporiadaní úverovej zmluvy, ktorá mala byť spoločnosti O., H. doručená dňa 17. 3. 2014.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 6. 12. 2011 (v spise na č.l. 1973-1974) vyplýva, že spoločnosť O., H. zastúpená
pri tomto právnom úkone obžalovaným F. A. G. ako predávajúcim na základe tejto zmluvy odpredala
kupujúcemu D. O., bytom v Kežmarku motorové vozidlo zn. A. P. M. G. P., VIN: `. za kúpnu cenu 69.600,-
eur. Súčasťou zmluvy je vyhlásenie predávajúceho, že je výlučným vlastníkom a držiteľom motorového

vozidla.
Zo splnomocnenia na č.l. 1975 vyplýva, že kupujúci D. O. splnomocnil svedka G. E. okrem iného na
to, aby v jeho mene vykonal úkony spojené s prevodom vlastníctva k zakúpenému vozidlu A. P. na
príslušnom dopravnom inšpektoráte.
Zo žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla zo dňa 14. 3. 2012 (č.l. 1954 spisu)

vyplýva, že G. X. ako splnomocnenec požiadal o vyznačenie nového držiteľa a vlastníka vozidla v osobe
D. O. na Dopravnom inšpektoráte Rimavská Sobota. Na vykonanie tohto úkonu bol splnomocnený
obžalovaným F. A. G. splnomocnením zo dňa 16. 12. 2011 (č.l. 1955 spisu). Z výpisu z evidenčnejkarty vozidla zo dňa 13. 11. 2014 na č.l. 1977 spisu vyplýva, že ako vlastník a držiteľ vozidla dopravný
inšpektorát od 21. 9. 2012 evidoval D. O..
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/1239/2015 bolo zistené, že na návrh oprávneného bol

súdny exekútor G. D. G. poverený vykonaním exekúcie o vymoženie sumy 53.931,38 eur na základe
zmenového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/497/2014-12 zo dňa 20 1.
2015. Ako povinní vo veci vystupovali: 1) O., H., 2) Obžalovaný F. A. G. ako fyzická osoba a 3) C., H..
Na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 12. 2015 exekučný súd uznesením
zo dňa 28. 1. 2016 pripustil zmenu oprávneného a do konania ako nový oprávnený vstúpil postupník K.,

H.. H. C. I., C. XXX/X, J., F.: XX XX XXXX. Na odvolanie povinného F. A. G. samosudca uznesením z 28.
9. 2016 rozhodol tak, že vstup spoločnosti K., H.. H. C. o. ako oprávneného nepripustil. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že prekážkou vstupu tejto spoločnosti do konania bola skutočnosť, že postupník
sa ani na opakované výzvy súdu nevyjadril, či súhlasí so svojím vstupom do konania. Súhlas pritom bol
potrebný s poukazom na § 92 ods. 2, 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie
samosudcu nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 10. 2016. Následne exekučný súd námietky povinného F.

G. proti exekúcii ako nedôvodné zamietol uznesením z 6. 12. 2016, č. k. 2Er/1239/2015-70, nakoľko
jeho námietky sami osebe nezakladali neprípustnosť exekúcie. Súd zároveň osobitným uznesením
z toho istého dňa, č. k. 2Er/1239/2015-72 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z úradnej
povinnosti majúc za to, že po postúpení pohľadávky stratil pôvodný oprávnený Q. O. H., H.. H. C. I.
aktívnu vecnú legitimáciu na vymoženie predmetu exekúcie. Nakoľko na jeho miesto nový veriteľ nebol

ochotný nastúpiť, absentoval subjekt, s ktorým by konanie pokračovalo ako s oprávneným. Z pohľadu
prejednávanej trestnej veci je dôležité zdôrazniť, že zastavenie exekúcie sa neudialo z dôvodu, že by
bola exekúcia neprípustná od počiatku a že by vymáhaný nárok oprávnenému Q. O. H., H.. H. C. I.
v čase začatia exekúcie nepatril.
V spise sa nachádzajú aj potvrdenia o vklade na účet ^. C. H. (č.l. 2430 spisu) spolu v sume 33.100,-

eur v období rokov 2015-2016, nebola však ozrejmená spojitosť tohto subjektu s vyššie analyzovaným
záväzkovým vzťahom.
Súčasťou spisového materiálu je aj potvrdenie o vysporiadaní záväzku – spôsobenej škody zo dňa
18. 12. 2015 vystavené spoločnosťou Q. O. H., H.. H. C. o. (č.l. 2551 súdneho spisu). Veriteľ v tomto
oznámení, adresovanom KR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície uviedol, že pohľadávka

vzniknutá nezaplatením úveru z úverovej zmluvy č. O. vo výške 52.023,08 eur bola vysporiadaná.
Spoločnosť preto netrvá na trestnom stíhaní F. A. G.. Listinu podpísali dvaja konatelia spoločnosti „za
Postupcu“.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že obžalovaný ako jediný konateľ spoločnosti
O.. úmyselne porušil zmluvné podmienky založené úverovou zmluvou uzavretou s Q. O. a nadväzne

aj zmluvami, ktorými bolo plnenie úveru zabezpečené. Po zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k vozidlu spoločnosť O. nebola oprávnená uvedené vozidlo scudziť ani zaťažiť. Uvedená právna
povinnosť vyplýva z ustanovenia § 553b ods. 2 Občianskeho zákonníka a bola konkretizovaná v čl. IV
zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Obžalovaný napriek tomu previedol vozidlo za
odplatu na svedka O. bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa a dokonca bez jeho vedomia.

Konal tak v priamom úmysle, keďže ako osobe uzatvárajúcej vyššie uvedené zmluvy mu museli byť
známe obmedzenia súvisiace s prevodom vozidla.
V nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu súd bližšie skúmal postavenie obžalovaného
v rámci daného vzťahu na jeho obranu, že splácanie úveru mal na starosti svedok K.. Z výpisu
z obchodného registra spoločnosti O.. bolo zistené, že v rozhodnom čase bol obžalovaný konateľom

tejto spoločnosti. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že svedok K. ho ubezpečoval, že splátky na
vozidlo sú splatené, pričom táto obrana bola v podstate potvrdená svedkami E. a O., podľa ktorých sa
obžalovaný pri ich rokovaní o predaji vozidla obracal s týmito otázkami na K.. Aj sám svedok K. pripustil,
že pred týmito osobami uviedol, že vozidlo je bez podlžností. Uvedený svedok potvrdil, že niekedy za
obžalovaného realizoval splátky, ak mu tento dal na daný účel peniaze. Nebolo takto preukázané, že

by svedok K. disponoval formálnym oprávnením konať za spoločnosť O.. a v súvislosti so skutkom
za ňu ani fakticky žiadnym spôsobom nekonal. Uvedená okolnosť však obžalovaného nevyviňuje,
a to z dôvodu, že na oprávnenosť alebo neoprávnenosť ďalšieho prevodu vozidla včasné uhrádzanie
priebežných splátok úveru nemá seba menší vplyv. Vozidlo bolo spoločnosťou O.. nadobudnuté 23.
2. 2010 a splácanie úveru sa predpokladalo po dobu 5 rokov. Pokiaľ obžalovaný vozidlo predal D.

O. už 6. 12. 2011, nemohol byť dobromyseľný v tom, že s vozidlom je oprávnený nakladať bez
obmedzení. Súd pripomína, že po dobu trvania úverového vzťahu sa za vlastníka vozidla považovala
úverová spoločnosť (Q. O. H. H.. H.), na ktorú bolo vlastnícke právo dočasne prevedené s využitím
inštitútu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva ako formy zabezpečenia pohľadávky. Platnosťa účinnosť vyššie uvedených zmlúv pritom v čase ďalšieho prevodu vozidla na svedka O. nebola
dotknutá. Je preto vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý poukazujúc na kúpnu zmluvu tvrdil, že
spoločnosť ako vlastník vozidla bola oprávnená s týmto nakladať. Naopak, bolo potrebné uzavrieť, že to

bol osobne obžalovaný, ktorý v mene spoločnosti ako jej štatutárny orgán konal jednak pri nadobudnutí
a následne aj pri neoprávnenom predaji predmetu leasingu. Obrana obžalovaného, pri ktorej sa
odvolával na svedka K., je účelová a predstavuje len presunutie zodpovednosti zo svojej osoby na iného.
Aj keď pri iných skutkoch argumentoval, že v jeho osobe nejde o štatutára príslušných právnických osôb,
pri tomto skutku naopak platí, že len v dôsledku jeho konania ako štatutára došlo k neoprávnenému

prevodu vlastníctva motorového vozidla, ktorým bol nárok veriteľa na splnenie úveru zabezpečené.
Odstránením tejto hodnoty zo sféry vplyvu veriteľa došlo k priamej majetkovej škode na majetku veriteľa.
Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že uvedený prevod by sa nemohol uskutočniť tak hladko, pokiaľ by
obžalovaný dodržal svoju povinnosť vyznačiť veriteľa ako vlastníka vozidla na dopravnom inšpektoráte.
V danom prípade však kupujúci ani pri vynaložení primeranej miery starostlivosti nemohol zistiť, že
vozidlo nepatrí do vlastníctva spoločnosti O., ktorá voči nemu vystupovala v pozícii predávajúceho.

Obžalovaný (konajúc za O..) si týmto konaním prisvojil vec, ktorá v danom čase netvorila jeho vlastníctvo
a spôsobil tak značnú škodu. Obžalovaný menil svoju výpoveď aj ohľadne dôvodu, ktorý ho k prevodu
vozidla viedol – sprvu uvádzal potrebu zabezpečenia financií na prevádzku B. L., následne uvádzal, že
ho k tomuto kroku viedlo predčasné zosplatnenie úveru a machinácie spoločnosti K., H., hoci k týmto
krokom došlo až dlho po uskutočnení skutku (k zosplatneniu došlo v roku 2013 a pohľadávka bola

prevedená na uvedený subjekt až v roku 2014). S ohľadom na súhrn vyššie uvedených skutkových
okolností je zrejmé, že konal v priamom úmysle, nakoľko sám uzatváral právne úkony, ktoré následný
prevod vozidla bez súhlasu veriteľa znemožňovali. Výšku škody súd ustálil v sume 52.023,08 eur, ktorá
v zmysle konečného vyúčtovania zmluvného vzťahu predstavovala nezaplatené splatné nároky veriteľa.
Súd takto postupoval s prihliadnutím na okolnosť, že účelom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho

práva je zabezpečenie návratnosti zabezpečeného záväzku. Samotná hodnota vozidla je preto pre
stanovenie vzniknutej škody na strane veriteľa druhotného významu. Uvedené konanie obžalovaného
je v zmysle uvedeného potrebné kvalifikovať ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, nakoľko došlo ku škode na majetku poškodenej spoločnosti v sume viac ako
stonásobku sumy 266,- eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).

Pôvodný poškodený (Q. O., resp. po zlúčení R. O. K.) a následne po postúpení pohľadávky jeho právny
nástupca K. H. sa rozporuplne vyjadrovali o tom, či záväzok dlžníka O.. bol dodatočne uhradený, pričom
minimálne z potvrdenia o vysporiadaní záväzku na č.l. 2251 vyplýva, že záväzok mohol byť uhradený.
Uvedenú nejasnosť spoločnosť K., H. neodstránila ani na osobitnú výzvu súdu. Taktiež nebolo v konaní

ozrejmené, či zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/497/2014-12
boli pokryté nároky zhodné s nárokom pôvodne uplatneným v tomto konaní. V dôsledku týchto okolností
súd uvedenú spoločnosť ako právneho nástupcu pôvodného poškodeného odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Ku skutku v bode 4. výroku tohto rozsudku:
Obžaloba bola v tejto časti podaná na základe zisteného neoprávneného odberu v objekte A. L. za
obdobie od 1. 1. 2012 do 22. 4. 2013 a v odbernom mieste L. – C. S. Q. L. za obdobie od 1. 3. 2012 do
28. 6. 2012, kedy došlo k odpojeniu elektriny. Podnet OR PZ Rimavská Sobota, odbor kriminálnej polície
na trestné stíhanie bol podaný dňa 11. 1. 2013, pričom následne došlo k začatiu trestného stíhania

a vzneseniu obvinenia proti obžalovanému F. A. G..
Obžalovaný k uvedenému skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je obvinený ako zodpovedný
zástupca A. G. A. K., pričom nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nevie, ako on ako osoba
alebo ako živnostník mohol odoberať elektrinu – nemal žiadnu zmluvu o odbere a nevlastnil ani budovu
polikliniky. Zmluvu o odbere mala B.. V roku 2012 bol štatutárom J., potom prišiel K.. Zmluva o dodávke

elektriny so SSE a B. bola uzavretá do 31. 12. 2012 aj so splátkovým kalendárom. Zmluva bola uzavretá
ešte v roku 2010, ale automaticky sa predlžovala. Na otázku, či vedel, že od 1. 1. 2012 nie je podpísaná
zmluva na odber elektriny pre Hotel uviedol, že nevedel, nemyslel na to, prívodný kábel tam už bol.
Na otázku, kto dal pokyn na natiahnutie kábla uviedol, že K. ho zavolal a ukázal mu natiahnutý kábel.
Postavil ho pred hotovú vec. Pýtal sa ho, či je to v poriadku. K. mal zavolať nejakú energetickú inšpekciu,

ktorá to odobrila.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 5. 2024 ďalej k tomuto skutku uviedol, že v roku 2012 mala
na odber elektriny uzavretú zmluvu B. L., B., ktorá mala problém s neplatením ceny elektriny. Elektrárne
ho kontaktovali, že B. nemajú záujem odpojiť, pretože poskytuje zdravotnú starostlivosť. Obžalovanýmal záujem vzniknutú situáciu riešiť ako vlastník nehnuteľnosti. Telefónoval p. D., s ním chcel doriešiť
záležitosť. Tento mu mal poslať faktúry, poslal len nejaké výzvy na zaplatenie. Zaplatil ako fyzická osoba
vyše40.000,-zaB.L..Zistili,žeajvýškarezervovanejkapacitybolaustálenáprílišnízko.Možnožedošlo

aj k refakturácii platieb vo vzťahu k B.. Vyplatil ten dlh a potom našiel nového dodávateľa G., zmluva
s touto spoločnosťou, ktorú tiež uzavrel vo vlastnom mene ako živnostník, zmluva funguje dodnes. Od
4. 1. 2012 existovala zmluva podpísaná aj pani V.. Zmluva vypovedaná nebola. Tieto aktivity vyvíjal
ako vlastník nehnuteľnosti, inak do fungovania B. nemohol zasahovať. B. bola aj konečným užívateľom
výhod poskytovaných dodaním elektriny. Káblový prevod z A. prešiel všetkými revíziami a dodnes to

takto legálne funguje a prúd je meraný. Obžalovaný dal K. pokyn, aby vybavil novú prípojkou, ale pokyn
na natiahnutie kábla mu nedal. Toto bol výmysel K., ktorý ho aj presvedčil, že je to v poriadku. Keď vyšlo
najavo, že je problém s odberom elektriny, správna rada B., ktorej bol obžalovaný predsedom, zasadla
a uložila riaditeľovi p. K., aby záležitosť dal do poriadku, čo aj prisľúbil.

Svedok A. G. ako zástupca poškodenej strany k zmluvám o odbere elektrickej energie v roku 2012

uviedol, že bol daný služobný príkaz na vypnutie a pán G. si mal uzatvoriť zmluvu. Na otázku
obžalovaného,prečoosloviljehoakopodnikateľa,ajkeďnikdynemalpredtýmzmluvuoodbereelektriny,
svedok uviedol, že na predmetné odberné miesto nebola uzavretá zmluva s nikým. Predchádzajúca
zmluva s B. bola ukončená. Bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu. Keď bol svedok tam,
hovoril o tomto s obžalovaným. Výšku neoprávneného odberu vyrátalo fakturačné oddelenie. Posledná

vystavená faktúra na sumu 2123,41 eur nie je uhradená.
Svedok, zástupca poškodeného F. D. Q. uviedol, že čo sa týka odberu elektriny v objekte A. Q. L. v celom
roku 2012 a v roku 2013 do 22. 4. 2013, v tomto období nebola uzavretá platná zmluva o odbere. Boli
robené rôzne opatrenia, vrátane snahy o vypnutie odberného miesta. Svedok dostal pokyn na riešenie
situácie, nakoľko v tom čase nebola žiadna platná zmluva o odbere. Nakoľko objekt bol nedostupný,

nepodarilo sa objekt odpojiť a odber pokračoval. Jednaní ohľadne zmluvy sa nezúčastňoval, len v časti
neoprávneného odberu – zaistenia dôkazov, zabezpečenia vyúčtovania. Nemá informáciu o celkovej
škode, čo si pamätá, väčšia časť škody bola zaplatená. Pokiaľ si škodu uplatňovali voči obžalovanému
ako podnikateľovi, predpokladali, že on je vlastníkom, resp. odberateľom. K aktuálnej výške nedoplatku
sa nevie vyjadriť.

Svedkyňa E. V. uviedla že do 30. septembra 2013 bola zamestnaná v SSE, a. s. Svedkyňa potvrdila
pravosť svojho podpisu na zmluve o odbere zo dňa 4. 1. 2012, táto bola archivovaná pod číslom
uvedeným na zmluve. Domnienka svedkyne je, že zmluva mohla byť ňou podpísaná aj neskôr, ak sa
napr. klient nedostavil na dojednaný termín. Dátum 4. 1. 2012 tam mohol byť ponechaný tak, ako bol
vygenerovaný. Zo strany odberateľa nedošlo k podpísaniu zmluvy. Distribútor si mohol uplatniť škodu

napr. z dôvodu, že ak by sa svedkyne v januári 2012 niekto pýtal na zmluvu, táto ešte nemusela byť
podpísaná, preto by o nej neinformovala. Keď sa zmluva vygeneruje s určitým dátumom, dátum sa už
dodatočne nemenil. Zmluva sa vzťahovala na odberné miesto A. L., nie na C. S.. L. bol v kategórii
maloodber, a A. veľkoodber. K existencii podružného odberu a napojenia C. S. z A. sa nevie vyjadriť.
Trafostanica na C. W. sa týkala A., bola niekde vo dvore. Vyúčtovacie faktúry sa vždy uhrádzali po

upomienkach alebo po hrozbách odpojenia. Svedkyňa si pamätá, že bol problém dostať sa k odbernému
miestu, nakoniec sa odstrihol zámok a odberné miesto sa odpojilo. Následne sa zvykol odberateľ
upovedomiť o ukončení zmluvy, na 90% aj v tomto prípade došlo k upovedomeniu.
Svedkyňa J. K. C. uviedla, že od roku 2013 je zamestnankyňou SSE – Distribúcia. V rozhodnom
období prišla požiadavka od dodávateľa elektriny na odpojenie odberateľa od distribučnej siete z dôvodu

neplatenia. Išlo o odberné miesto tzv. C. S. Q. L.. Distribútor tieto dôvody neskúma. Svedkyňa bola
v kontakte s odberným miestom A. L., spoločnosť zastrešoval obžalovaný. Ani pri zistení neoprávneného
odberu nebolo možné odpojiť trafostanicu, nakoľko táto zásobovala ešte pobočku VÚB, technickým
zásahom došlo k úplnému vypnutiu dodávky. Svedkyňa si uvedomovala dosah a význam odpojenia
zdravotníckeho zariadenia od elektriny. Obžalovaný faktúry za neoprávnený odber vyplatil v apríl 2013

a bol inštruovaný, aby si našiel dodávateľa elektriny, ktorý s ním vstúpi do zmluvného vzťahu. Na
konci apríla bola vystavená ešte posledná faktúra na sumu okolo 2100 eur na posledné obdobie
neoprávneného odberu. Distribútor eviduje jednu neuhradenú faktúru, ale tá sa týka odberného miesta
v Rimavskej Sobote. Udialo sa to k 1. 5. 2013 od dodávateľa G., ktorý s obžalovaným ako živnostníkom
uzavrel novú zmluvu. Ak aj bol odber meraný primárnym elektromerom v poliklinike, išlo o jeden

z prípadov neoprávneného odberu. V tomto prípade distribútor presne vie, koľko bolo odobraté a v tejto
výške si škodu uplatnil. Odber si distribútor nemôže fakturovať dodávateľovi energie. V tomto prípade
však bol problém v tom, že neexistovala zmluva o odbere. K neoprávnenému odberu v období od
1. 1. 2012 do 22. 4. 2013 a zmluve o dodávke a distribúcii elektriny uviedla, že ide o združenúzmluvu – dodávateľ rieši distribúciu na základe rámcovej distribučnej zmluvy PDS prevádzkovateľ
distribučnej sústavy. Na základe tejto zmluvy môže zákazník odoberať elektrinu. Dodávateľ vyberá aj
distribučné poplatky, ktoré posúva prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Odberateľom je obžalovaný

a dodávateľom je SE, a. s. Len dodávateľ Stredoslovenská energetika, a.s. vie poskytnúť doklady
o tom, že zmluvný vzťah zanikol. Distribútor skutočnosť, že ide o neoprávnený odber, vyvodil zo správy
dodávateľa o ukončení distribučnej časti združenej zmluvy.
Svedok F. D. uviedol, že v lete roku 2012 mal záujem prevziať do nájmu budovu A. Q. L. P. H. H. F. F..
Budovu vtedy prevádzkoval obžalovaný cez svoju spoločnosť, ktorej názov si svedok nepamätal. Bola

uzavretá aj nájomná zmluva, obžalovaný však trval na tom, aby si svedok vybavil zmluvu so SSE, a.
s. Dodávateľ elektriny však ani po prevedení budovy trafostanice do jeho vlastníctva odmietol uzavrieť
zmluvu o dodávke elektriny pre F. F. a jeho spoločnosť sa takto nestala prevádzkovateľom budovy A..
S obžalovaným sa dohodol na tom, že v prevádzkovaní budovy bude pokračovať on, nájomnú zmluvu
považovali za „bezplatnú“ (zrejme neplatnú – pozn. súdu). Žiadne nájomné obžalovanému ani neplatil,
rovnako aj platba za prevod trafostanice bola len za symbolickú cenu.

Svedok F. G. D. (zamestnanec SSE, a. s.) uviedol, že zmluva o dodávke elektriny uzavretá s B. L. bola
ukončenákudňu31.12.2011stým,žetamdochádzalokzmeneodberateľa,novýmodberateľomsamal
stať I. ako živnostník s obchodným menom F. A. G. – A. K.. Nová zmluva bola na podpis odovzdaná na
zákazníckom centre obžalovanému, táto však z jeho strany nebola vrátená späť dodávateľovi opatrená
jeho podpisom. Dňa 29. 5. 2012 bolo preto obžalovanému zaslané oznámenie o vyradení z bilančnej

skupiny, čo je informácia o tom, že elektrinu poberal bez platne uzavretej zmluvy. , čo je považované za
neoprávnený odber. Ďalej vo veci už konala spoločnosť SSE-Distribúcia, a. s.)
Zmluvný vzťah s dodávateľom na odber elektriny na odbernom mieste 9565312 na Ulici C. K. Q. L.,
M. D. Q. J. A. dňa 2. 7. 2010 uzavrela B. L., B., ako to vyplýva z písomného vyhotovenia zmluvy
(založenej aj na č.l. 2419-2421 spisu). Z výpovede svedkyne V., ktorú potvrdzuje aj požiadavka o zmenu

zmluvného vzťahu na č.l. 1407 spisu vyplynulo zistenie, že účinnosť skôr uzavretej zmluvy o odbere
elektriny s odberateľom B. L., B. bola ukončená na základe žiadosti podanej dňa 12. 12. 2011, pričom
novýmodberateľomsamalstaťobžalovanýakoživnostníksobchodnýmmenomF.A.G.A.K..Príslušné
tlačivo bolo v časti prehlásenia nového odberateľa podpísané obžalovaným a opatrené jeho razítkom.
Dodávateľ elektriny následne potvrdením na č.l. 1408 spisu potvrdil B. L. B. ukončenie zmluvy na

dodávku elektriny k dátumu 31. 12. 2011. V dôsledku tohto úkonu nemohlo dôjsť k obnoveniu zmluvného
vzťahu s nemocnicou L. B. na ďalšie obdobie, ako sa domnieval obžalovaný pri svojom výsluchu dňa
25. 6. 2014.
Z predpisu preddavkových platieb za obdobie od 1. 1. 2012 na č.l. 2418 spisu vyplýva, že za obdobie
od 1. 1. 2012 boli zálohové platby určené zo strany dodávateľa elektriny pre B. L., B. I. ako odberateľa.

Svedkyňa V. však vysvetlila, že rozpis zálohových platieb sa generoval automaticky na základe
požiadavky o zmenu odberného miesta, preto uvedenú listinu nemožno považovať za dôkaz o účinnosti
novej zmluvy o odbere s obžalovaným.
Uzavretie novej zmluvy o dodávke elektriny medzi Stredoslovenskou energetikou, a. s. a obžalovaným
ako živnostníkom, návrh ktorej sa spolu s prílohami zmluvy v spise nachádza na č.l. 1409-1412, v konaní

nebolo preukázané. Ako to vyplýva z výpovede svedkyne V., svedka F. G. D. a nadväzne aj ostatných
vypočutých zamestnancov dodávateľa elektriny, resp. distribučnej spoločnosti, dodávateľovi energie
nebola vrátená zmluva, ktorá by obsahovala podpis obžalovaného. K akceptácii zmluvy takto nedošlo.
Súd pripomína, že za prijatie návrhu na uzavretie zmluvy možno považovať len včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť

jej súhlas s uzavretím zmluvy. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 43c ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník). Uvedený spôsob právne účinného prijatia zmluvy v konaní nebol preukázaný, rovnako ani
uzavretie zmluvy pri neskorom prijatí návrhu účinky včasného prijatia - ak navrhovateľ zmluvy napriek
oneskorenosti akceptuje uzavretie zmluvy a upovedomí o tom osobu, ktorej bol návrh urobený (§ 43c

ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ak sa aj obžalovaný bránil tým, že zmluva bola platne uzavretá,
súd jeho tvrdenie nepovažuje za podložené, pretože na uzavretie zmluvy nepostačovalo len samotné
podpísanie návrhu z jeho strany, ak vyššie uvedené zákonné požiadavky vedúce k uzavretiu zmluvy
neboli naplnené. Ak aj preto do spisu doložil fotokópiu zmluvy, ktorá obsahuje jeho podpis a dátum
podpisu „4. 1. 12“ (č.l. 2545-2550 spisu), túto listinu súd považuje len za súčasť jeho obrany, keďže nič

nenasvedčuje tomu, že takto podpísanú listinu v rozhodnom čase predložil aj dodávateľovi. Svedkyňa V.
opakovane urgovala obžalovaného aj K. K. o uzavretie novej zmluvy, keď však k tomuto nedošlo, musel
byť odber považovaný za neoprávnený. Niet rozumného dôvodu, prečo by dodávateľ energie zamlčal
platné uzavretie zmluvy s obžalovaným, keď sa celý čas snažil dosiahnuť uzavretie novej zmluvy s ním.Nakoniec aj samotný obžalovaný ešte v prípravnom konaní dňa 25. 6. 2014 uvádzal, že nie je si vedomý
uzavretia zmluvy o odbere, ktorú by ako živnostník uzavrel s dodávateľom elektriny (č.l. 497 spisu).
Tvrdenie obžalovaného o existencii zmluvy o odbere v čase neoprávneného odberu súd takto vyhodnotil

ako účelové a nepravdivé.
Ako to vyplýva z vystavených protokolov, neoprávnený odber elektriny v budove A. bol zo strany
SSE-Distribúca, a. s. zistený v dňoch 5. 6. 2012, 25.7. 2012, 19. 12. 2012, 18. 2. 2013 a 22. 4.
2013, pričom v protokoloch sa ako odberateľ elektriny bez uzavretej zmluvy uvádza obžalovaný ako
živnostník s obchodným menom F. A. G. A. K.. Zo zápisnice zo dňa 5. 6. 2012 vyplýva, že správca

objektu M. L., odberné miesto č. XXXXXXX, p. K. K. sprístupnil elektromer k montáži skalára len za
podmienky neprerušenia dodávky. Dodávka podľa záznamu nemala byť prerušená do piatku 8. 6. 2012
s podmienkou doriešenia zmluvného vzťahu. Záznam je podpísaný K. K. a zamestnanci SSE-Metrológia
s. r. o. Pri kontrole dňa 25. 7. 2012 za odberateľa vystupovala prítomná prevádzkarka p. Q., pričom
protokol zo dňa 18. 2. 2013 za osobu, ktorá elektrickú energiu odobrala, podpísal samotný obžalovaný.
Z predložených faktúr vyplýva, že poškodený výšku neoprávneného odberu v objekte A. L. vyúčtoval

spolu piatimi faktúrami vystavenými na subjekt F. A. G. – A. K.:
- fa. č. XXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 1. 1. 2012 do 5. 6. 2012 v objeme 71,92 MWh v sume
15.587,90 eur, ktorá bola dňa 22. 4. 2013 uhradená v plnej výške,
- fa. XXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 6. 6. 2012 do 25. 7. 2012 v objeme 14,70 MWh a v hodnote
3.186,07 eur, ktorá bola dňa 22. 4. 2013 uhradená v plnej výške,

- fa. č. XXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 26. 7. 2012 do 19. 12. 2012 v objeme 65,732 MWh a
v hodnote 8.473,16 eur, ktorá bola dňa 4. 4. 2013 uhradená v plnej výške,
- fa. č. XXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 20. 12. 2012 do 18. 2. 2013 za odber elektriny v objeme
41,544 MWh a v hodnote 3.895,88 eur, ktorá bola dňa 4. 4. 2013 uhradená v plnej výške.
- fa. č. XXXXXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 19. 2. 2013 do 22. 4. 2013 v objeme 19,792 MWh a

v hodnote 1.847,41 eur. K tejto sume sa pridružoval zisťovací poplatok v sume 276,00 eur.

VčastiskutkutýkajúcehosaodberuelektrinyvhoteliC.S.zlistuSSE-Metrológianač.l.131azvýpovede
svedka D. bolo zistené, že zmluvným odberateľom elektriny za obdobie do 29. 2. 2012 bol obžalovaný
ako živnostník s obchodným menom F. A. G. A. K., pričom zmluva zanikla pre neplatenie. Zo zápisnice

o obhliadke miesta činu zo dňa 18. 2. 2013 vyplýva, že v L. C. S. Q. L. bolo zistené, že zásobovanie
objektu elektrickou energiou bolo zaistené káblom čiernej farby hrúbky 2 cm, ktorý viedol od budovy
A.. Spotreba elektriny bola meraná elektromerom č. XXXXXX, na ktorom boli plomby neporušené.
K natiahnutiu tohto kábla svedkovia L., V. a A. J. uviedli, že na týchto prácach sa podieľali na podnet K.
K.. Svedok K. vypovedal, že po odpojení hotela od elektriny sa situácia riešila s obžalovaným, vymyslela

sa metóda, že sa natiahnu káble z A. do L., robili to 5-6 ľudia. Káble boli z B.. Išlo o tieseň, preto
nebol čas proti tomuto namietať. Samotný obžalovaný potvrdil, že o natiahnutí kábla vedel, mal mu
ho ukázať K. K.. Ešte predtým K. poveril, aby vyriešil situáciu s elektrinou po jej vypnutí, keďže bolo
potrebné prevádzkovať kuchyňu pre B.. Bol však v domnení, že všetky technické náležitosti pripojenia
boli dodržané. (výpoveď obžalovaného z 25. 6. 2014). Neoprávnený odber v L. C. dom bol dňa 25. 7.

2012 zistený, o čom svedčí aj protokol na č.l. 1494 spisu. Škodu spôsobenú neoprávneným odberom
elektriny v objekte L. C. S. (odberné miesto č. XXXXXXX) za obdobie od 1. 3. 2012 do 28. 6. 2012 si
poškodený vyúčtoval v sume 5.319,84 eur, pričom táto čiastka mu bola uhradená dňa 22. 4. 2013 (ako
to uviedol samotný poškodený).
Celkovú škodu za uvedené obdobia poškodený v prípravnom konaní vyčíslil spolu na sumu 38.310,26

eur, z toho 32.990,42 eur za odberné miesto A. a 5.319,84 eur za odberné miesto C. S. (č.l. 1364 spisu),
z ktorej neuhradená ostala posledná faktúra č. 20132220041000154 v sume 1.847,41 eur a zisťovací
poplatok 276,- eur. Dňa 25. 6. 2014 poškodený upresnil, že nárok na náhradu škody predstavuje sumu
1.847,41 eur, zvyšok považoval za uhradený v období po spáchaní skutku.
Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 1. 2004 medzi D. D. E., správcom konkurznej podstaty úpadcu D.

H. C. H. a obžalovaným F. A. G. (č.l. 948-954 spisu) vyplýva, že obžalovaný touto zmluvou nadobudol
nehnuteľnosti vedené na LV č. XX kat. úz. L. ako KN parcela č. XXX zastavaná plocha vo výmere 1734
m2, spolu so stavbou súp. č. XXX C. S.. Zmluva bola v katastri nehnuteľností zaevidovaná dňa 3. 2.
2004 pod č. Q. XXX/XXXX.
Na základe takto zisteného skutkového stavu považoval súd za preukázané, že v objekte A. Q. L.

došlo k neoprávnenému odberu elektriny tým, že odber sa realizoval bez uzavretej zmluvy. Za osobu,
ktorá priamo profitovala z neoprávneného odberu elektriny je potrebné považovať obžalovaného, ktorý
napriek tomu, že vedel, že nemá platnú zmluvu na odber elektriny, odber realizoval a takto si prisvojil
elektrinu v množstve a cene vyplývajúcej z vyhotovených faktúr. Obžalovaný konal v priamom úmysle,čomu nasvedčuje okolnosť, že vo vlastnom mene deklaroval záujem o uzavretie zmluvy o odbere
na následné obdobie ohľadne budovy Polikliniky, v tejto súvislosti opakovane vstupoval do rokovania
s rôznymi predstaviteľmi dodávateľa (viď výpovede svedkov G., V., C. a D.), zmluvu však z dôvodov na

jeho strane neuzavrel. V jeho osobe išlo o vlastníka nehnuteľnosti, čo preukazuje výpis z listu vlastníctva
č. XXXX kat. úz. L. na č.l. 1517-1519 spisu. Vyčíslené nedoplatky za neoprávnený odber až na jednu
faktúru, ktorá ostala neuhradená, taktiež uhrádzal priamo obžalovaný. Niet preto žiadnych pochybností,
že za osobu zodpovednú za odber elektriny treba považovať obžalovaného. Prisvojením si elektriny sa
obžalovaný dopustil pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Tr.

zákona s použitím § 122 ods. 10 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2016.
Podaná obžaloba ako súčasť tohto skutku uvádzala aj ďalší dielčí skutok pokračovacieho trestného
činu, podľa ktorého obžalovaný ako prevádzkovateľ odberného miesta č. XXXXXXX L. – C. S. L.
od 01.03.2012 do 28.06.2012 neoprávnene odoberal elektrickú energiu, hoci od 01.03.2012 nemal s
dodávateľom elektrickej energie uzavretú zmluvu o odbere elektrickej energie, pričom za toto obdobie
neoprávnene odobral elektrickú energiu v množstve 18766 kWh elektrickej energie v hodnote 5 319,84

eur, čím spôsobil H. S., K. H. H. Q. Y., F.: XX XXX XXX škodu spolu vo výške 38 310,26 eur. V tejto
časti súd odôvodnenosť podanej obžaloby nepovažoval za preukázanú, nakoľko nebolo preukázané,
že k natiahnutiu kábla elektrického vedenia, cez ktorý bol nelegálny odber elektriny realizovaný došlo
na inštrukciu obžalovaného. Angažovanosť obžalovaného vyplynula len z výpovede svedka K., jeho
výpoveď však nebola podložená inými dôkazmi a v tomto smere ju súd považoval za osamotenú.

V dôsledku nevylúčenia akýchkoľvek pochybností o vine obžalovaného súd tento čiastkový skutok
vypustil zo skutkovej vety rozsudku.

Nakoľko z vyjadrenia poškodeného vyplýva, že obžalovaný všetky vystavené faktúry za neoprávnený
odber elektriny v objekte A. dodatočne uhradil s výnimkou sumy 1.847,41 eur, v uplatnenej výške súd

zaviazal obžalovaného na náhradu škody.

Ku skutku v bode 5. výroku tohto rozsudku:
Podnet na preverenie podozrenia z trestnej činnosti bol podaný poškodeným T. U. dňa 2. 6. 2015 (č.l.
2 vyšetrovacieho spisu R.: I./X-XXX-XX-XXXX). Dňa 16. 7. 2015 na OO PZ Hnúšťa uskutočnil trestné

oznámenie. Obvinenie bolo F. A. G. a A. C. G. vznesené po predchádzajúcom začatí trestného stíhania
vo veci uznesením povereného príslušníka OR PR Rimavská Sobota, OO PZ Hnúšťa, odbor poriadkovej
polície ČVS: I./L..
Obžalovaný F. G. k uvedenému skutku uviedol, že obžaloba je nedôvodná. Na dražbe pána T. U.
upozornil na existenciu predbežného opatrenia, dražba však prebehla. Poukázal aj na súdne konania,

ktoré boli v tejto veci vedené: na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo konanie o neplatnosti úverovej
zmluvy a záložných zmlúv pod sp. zn. 35Cb/60/2014, vo veci bolo vydané aj predbežné opatrenie,
napriek ktorému prebehla dražba. Prebiehalo aj konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/202/2016. Existuje nájomná zmluva pre V. B.
H. H. Q. L.. Majiteľom nehnuteľnosti pred dražbou bol obžalovaný a jeho manželka v bezpodielovom

spoluvlastníctve. Po dražbe jeho manželka nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nebola v
zmluvnom vzťahu so žiadnym subjektom s právom k nehnuteľnosti. K nájomným zmluvám uviedol, že
nájomnú zmluvu s p. L. uzavrel V. B. I. a s pánom vietnamského pôvodu ešte obžalovaný, asi pred 13
rokmi. Na otázku, či nájomná zmluva s V. B. bola podpísaná len obžalovaným, alebo aj jeho manželkou
ako spoluvlastníčkou uviedol, že na nájomnej zmluve je iba podpis obžalovaného. Na otázku, prečo pri

príprave dražby neuviedol nájomnú zmluvu s V. B. I. uviedol, čo je spomenuté aj v notárskej zápisnici.
Nebol čas, aby to urobil skôr, vzhľadom na rýchly postup dražobnej spoločnosti. Predložil celú zmluvu,
ktorá má tri strany. Nájomnú zmluvu medzi K. a V. B. I. T. dňa 20. 4. 2015 musel podpisovať on alebo
niekto s generálnou plnou mocou a za V. B. I. A. T. H.. Nájomnú zmluvu medzi obžalovaným a V. B.
I. z roku 2011 mohol uzatvárať p. K., ktorý bol splnomocnený. Nevie, či zmluvu podpísal K. alebo jeho

manželka, len oni boli oprávnení, podľa neho podpisoval K., rovnako aj v roku 2012. Na otázku, kto
vyplatil 1. 12. 2011 v hotovosti sumu 475.000,- eur. t. j. nájomné od V. B. I.– vyplýva to z pokladničného
dokladu. Sumu odovzdal obžalovanému K..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 5. 2024 ďalej k tomuto skutku uviedol, že v objekte
boli nájomcovia, preto do chodu Robotníckeho domu nemohol sám zasahovať. On sám objekt

neužíval. S poškodeným T. U. veľakrát rokoval, hľadali riešenie ako napr. nájomný vzťah, aj zástupca
poškodeného D. R. dal návrhy, ale nevie, prečo z toho vzišlo. Stretávali sa v Lučenci aj v Rimavskej
Sobote, vždy v priateľskej atmosfére. Zámerom obžalovaného bolo dosiahnuť, aby v kuchyni objektu
sa naďalej mohlo variť pre Nemocnicu. Bola reč aj o spätnej kúpe objektu. Prebieha stále súdnekonanie o určenie neplatnosti úverovej aj záložnej zmluvy, čo je stále vyznačené na liste vlastníctva.
Ak by záložná zmluva bola vyhodnotená ako neplatná, poškodený by stratil vlastníctvo. Na otázku,
z akého dôvodu neodovzdal predmet dražby po vykonaní dražby uviedol, že dražbu napadol, nakoľko

úverová zmluva je neplatná. Tohto práva sa domáhal aj na súde. Po prebehnutí exekúcie je poškodený
už užívateľom objektu. Na otázku, prečo dobrovoľne nehnuteľnosť nevypratal uviedol, že poškodený
vydražil holé steny, nehnuteľnosť ako takú. Nakoľko v objekte bolo drahé zariadenie, stroje v kuchyni
a podobne, stali sa súčasťou nehnuteľnosti a v tejto časti s poškodeným rokoval, aj v priebehu exekúcie.
Myslí tým veci v majetku obžalovaného a jeho manželky, väčšina je v ich vlastníctve. Na otázku,

prečo kauciu na nájomné od V. nepoukázal poškodenému z dôvodu, že prestal byť vlastníkom uviedol,
že poškodeného nepovažuje za legálneho vlastníka budovy. Elektrina za tento objekt bola dodávaná
spoločnosťou G., nájomcovia mali zmluvy uzavreté tak, že nájomné bolo paušálne, vrátane dodávky
elektrickej energie. Nájomné sa platilo firme V..

Poškodený T. U.. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 5. 2024 ako svedok vypovedal, že s vydraženou

nehnuteľnosťou mohol disponovať len od vykonania exekúcie v minulom roku. Predtým obžalovaného
viackrát požiadal, aby priestory odovzdal, na ničom sa však nedohodli a obžalovaný mu nikdy nič ani
nezaplatil. Obžalovaný síce prejavoval snahu situáciu riešiť, dalo sa s ním dohodnúť, ale neplatil nič,
nemalo to význam. Už uplynulo veľa času, a ani sa nepamätá, aké konkrétne dohody mu obžalovaný
navrhoval,problémbolvšakvtom,žehocičonavrhol,ničnebolozaplatené,pretosananičomnedohodli.

Je možné, že obžalovaný mu navrhol aj prevzatie objektu do nájmu, ale navrhované nájomné nestačilo
ani na náklady odobratých energií, suma mu nevyhovovala. Žiadna konkrétna dohoda s obžalovaným
nikdy nebola uzavretá. Ani nájomcovia nechceli platiť nájomné poškodenému, nemá z toho žiadne
príjmy. Osobne oznamoval nájomcom, že je novým vlastníkom, nepamätá sa, či im to bolo oznamované
aj písomne. Nájomcovia mu po nadobudnutí nehnuteľnosti tvrdili, že mu budú platiť nájomné, ale

problém bol v tom, že obžalovaný mu priestory neodovzdal, ale informoval ho o tom, kto sú jednotliví
nájomcovia. Nájomné zmluvy mu obžalovaný po dražbe asi neodozvdal. Aj elektrina bola nahlásená
na meno obžalovaného, len teraz bola prepísaná na jeho meno, po vykonaní exekúcie. Tento problém
s obžalovaným riešil viackrát, a to osobne a aj na súd sa obrátili, ale na ničom sa nedohodli. On situáciu
vnímal tak, že nevedel nič robiť, že musí čakať. Prvý rok jeden nájomca mu vyplatil 300,- eur mesačne

asi po dobu jedného roka, toto bol jediný príjem. Od nájomcov viackrát pýtal nájomné, nepamätá sa,
či aj písomnou formou, ale asi áno. Nevie potvrdiť, či nájomné vzťahy existujúce v tom čase trvajú aj
v súčasnosti. Nepamätá sa ani na to, či dával nájomcom výpovede z nájmu. Či boli v objekte nájomcovia
v čase vykonania exekúcie vyprataním objektu v jeho prospech uviedol, že je tam Vietnamec a možno
aj mäsiar, ale skôr nie, ani pizzeria.

K námietke obhajkyne obžalovaného vznesenej v rámci jej záverečnej reči, že svedok – poškodený T.
U. neovláda dostatočne slovenský jazyk a jeho výsluch je potrebné zopakovať po pribratí tlmočníka do
jeho materinského jazyka súd uvádza, že je zásadne v kompetencii vypočutej osoby, aby sa vyjadrila, či
ovláda v dostatočnej miere slovenský jazyk. Pokiaľ poškodený, ktorý sa niekoľko dekád trvale zdržiava

na Slovensku, na otázku predsedu senátu uviedol, že tlmočníka nepotrebuje, súd nemal dôvod k tomuto
kroku pristupovať. To platí o to viac, že významnejšie komplikácie v smere obojstrannej zrozumiteľnosti
počas jeho výsluchu nenastali. Ani obžalovaný, ani obhajkyňa v priebehu výsluchu obžalovaného
takéto výhrady nesformulovali, preto ich súd v súčasnosti považuje za nepodložené. Napokon samotný
obžalovaný tvrdil, že s poškodeným v priebehu rokov opakovane jednal, zjavne taktiež bez prítomnosti

tlmočníka.

Z nájomnej zmluvy datovanej dňa 1. 12. 2011 súd zistil, že uvedenou zmluvou uzavretou medzi
prenajímateľom F. A. G. a nájomcom V., B. I. zastúpeným D. K., riaditeľkou mala byť uzavretá nájomná
zmluva, predmetom ktorej bola časť nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte C. S. Q. L. na

dobu 20 rokov, t. j. od 1. 12. 2011 do 1. 12. 2031. Išlo o priestory kuchyne (70 m2), reštaurácie (220 m2),
obchodné priestory (150 m2) na prízemnom podlaží, ubytovacia časť na 1. nadzemnom podlaží (350
m2), skladové priestory v suteréne (240 m2) a ostatné priestory – chodby, schodište, dvor, 2 garáže,
spoločné sociálne priestory, recepcia a parkovisko vo dvore spolu 210 m2. Nájomca bol oprávnený
užívať vyššie uvedené priestory za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti. O akú konkrétnu

činnosť ide vo svetle skutočnosti, že nájomca nie je podnikateľský subjekt ale nezisková organizácia,
v zmluve nebolo bližšie vysvetlené. V čl. IV bode 2 zmluva sa nachádza dojednanie, že zmluvné strany
sa dohodli na zložení kaucie vo výške 10-ročného nájomného v sume 475.000,- eur, z ktorej sa každý
rok mala uvoľniť suma zodpovedajúca ročnému nájomnému v sume 47.500,- eur.Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov z 1. 8. 2013 uzavretou medzi prenajímateľom F. A. G.
A. K. a nájomcom M. M. Q. ako živnostníkom s prideleným IČO: XX XXX XXX bola uzavretá zmluva

o prenájme nebytových priestorov (č.l. 89-91 spisu) v objekte na ulici L. R. XXX Q. L. (v L. C. S.)
s výmerou 120 m2, ktoré mal nájomca využívať na prevádzkovanie obchodu. Nájomné bolo dohodnuté
vo výške 500,- eur mesačne.
Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov uzavretou medzi prenajímateľom V., B. I., F.: XX XXX XXX
a nájomcom G. L., živnostníčkou s prideleným IČO: XX XXX XXX (č.l. 92-94 spisu) vyplýva, že zmluva

bola uzavretá dňa 2. 1. 2014 a jej predmetom boli nebytové priestory v objekte na ulici L. R. XXX Q. L.
(v L. C. S.) s výmerou 100 m2, ktoré mal nájomca využívať na prevádzkovanie P.. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú od 1. 2. 2015. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 500,- eur mesačne.
Z notárskej zápisnice notárky D. G. A. o osvedčení o priebehu dražby č. N XXX/XXXX B. XXXXX/
XXXX (č.l. 56-62 spisu) bolo zistené, že poškodený dňa 24. 04. 2014 nadobudol nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX obce L., kat. územie L. ako C KN parc.

č. XXX a stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXX dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľnýchdražbách(ďalejlen„predmetdražby“alebo„nehnuteľnosť“).Cenadosiahnutávydražením
predstavovala 296.500,- eur. Pôvodným vlastníkom predmetu dražby bol obžalovaný F. A. G. v celosti
ako výlučný vlastník. Podľa tejto zápisnice vydražiteľ nadobúda predmet dražby zaťažený právami a
záväzkami, vyplývajúcimi z nájomných pomerov, a to zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.

04. 2004 medzi žalobcom 1/ a spoločnosťou Q. M. a medzi žalobcom 1/ a Q. B. Q.. V bode zápisnice
je uvedené, že licitátorovi bola ešte pred samotnou dražbou predložená nájomná zmluva datovaná 1.
12. 2011 uzavretá medzi prenajímateľom - obžalovaným F. G. a nájomcom V., B. I., s obsahom ktorej
licitátor oboznámil prítomných. Nájomná zmluva tvorila prílohu zápisnice.
Dražba sa uskutočnila na základe oznámenia o opakovanej dražbe, ktorú dražobník S. H., K. so sídlom

V. X, J., F.: XX XXX XXX vydal dňa 1. 4. 2014 pod zn. 128/2014 (č.l. 67-75 spisu).
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. L. zo dňa 1. 7. 2014 (č.l. 86 spisu) vyplýva, že poškodený
T. U. je v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník ako pozemku C KN parc. č. XXX a stavby súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX s popisom stavby C. S., a to titulom dobrovoľnej dražby č. B. XXX/XXXX.
Na liste vlastníctva boli zapísané poznámky o prebiehajúcich konaniach vedených na Okresnom súde

Bratislava I sp. zn. 35Cb/60/2014 a na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/157/2014.
Rovnaký stav vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 13. 1. 2016 (č.l. 148 spisu).
Z výzvy S. H., K. zo dňa 15. 5. 2014 (č.l. 135 spisu) vyplýva, že F. A. G. bol touto spoločnosťou písomne
vyzvaný na odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi a bol mu oznámený termín odovzdania, ktoré sa
malo uskutočniť dňa 26. 5. 2014 o 10:00 hod. v mieste nehnuteľnosti.

Zo zápisnice o odovzdaní predmetu dražby č. XXX/XXXX datovanej dňa 26. 5. 2014 (č.l. 76-79 spisu)
vyplýva, že na miesto odovzdávania predmetu dražby sa dostavili len zástupca dražobníka, vydražiteľ.
Podľa rukou napísanej poznámky bývalý vlastník predmetu dražby p. G. sa na odovzdanie nedostavil.
Odmietol odovzdať predmet dražby vydražiteľovi. Podal žalobu o neplatnosť dražby.
Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/157/2014 zo dňa 12. 1. 2015 (č.l. 85 spisu)

bolo zistené, že konanie o návrhu navrhovateľa F. A. G. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo
zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Obžalovaní 1. a 2. boli popri spoločnostiach C. H. a M. H. F. H. a žalobcami vo veci 35Cb/60/2014
Okresného súdu Bratislava I, v ktorom uznesením tohto súdu dňa 16. 6. 2014 bolo vydané predbežné
opatrenie, ktorým sa H. T. K. C. J., K. nariadilo zdržať sa výkonu záložného práva okrem iného aj

k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet dobrovoľnej dražby. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
10. 9. 2014, č. k. 2Cob/184/2014-141 (č.l. 145-147 spisu) na odvolanie odporcu rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa vyznačenej doložky
sa rozhodnutie súdu druhej inštancie stalo právoplatným a vykonateľným dňa 8. 10. 2014.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9C/202/2016 zo dňa 28. 11. 2017 (č.l. 2639-2642), ktorý v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/43/2018 zo dňa 22. 1. 2019 (č.l. 2644-2648)
nadobudol právoplatnosť dňa 6. 2. 2019, bolo zistené, že žalobu obžalovaných F. G. a A. G. o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam rozsudkom zo dňa 28. 11. 2017 zamietol a Krajský
súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcov napadnutý rozsudok okresného súdu rozsudkom zo dňa
22. 01. 2019 potvrdil.

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo dňa 25. 6. 2019, sp. zn. 12C/227/2014 žalovaným 1/ F. A.
G., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C. H., E. XXXX/XX, 2/ V., B. I. H. H. Q. L., D. XXX, IČO XXXXXXXX, 3/
K., H.. H. H. H. Q. C. H., E. XX/XX, F. XXXXXXXX uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX obce L., kat. územie L. ako CKN parc. č. XXX - zastavanéplochy a nádvoria o výmere 1 734 m2 a stavbu - C. S., H. R. XXX B. A. R. XXX do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok) a nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o výške náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v

rozsahu plnenia povinnosť ostatných (druhý výrok). Rozhodol tak po zistení, že nájomná zmluva medzi
F. G. a V., B. I., ktorá mala byť uzavretá dňa 1. 12. 2011, je neplatná, a to z dôvodu, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že zmluvu D. K., ktorá mala konať v mene V., B. I., nepodpísala. Na
odvolanie žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil rozsudkom zo dňa 26. 8. 2020, sp. zn. 17Co/149/2019, stotožňujúc sa so záverom o neplatnosti

nájomnej zmluvy z dôvodu, že zmluva v mene V., B. I. nebola podpísaná konajúcou osobou.
Na základe exekučného príkazu súdneho exekútora D. F. D. V., A., a zápisnice o vyprataní nehnuteľnosti
sp. zn. 45EX/17/2021 považoval súd za ustálené, že k vyprataniu nehnuteľnosti a jej odovzdaniu do
dispozície poškodenému došlo dňa 18. 10. 2023.

Z vyššie opísaných zistení nepochybne vyplýva, že poškodený T. U. získal k draženým nehnuteľnostiam,

ktoré boli vo vlastníctve F. A. G., vlastnícke právo udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe dňa 24.
4. 2014. Uvedená nehnuteľnosť obsahovala nebytové priestory vhodné na podnikateľskú činnosť.
Jeho vlastnícke právo bolo riadne zapísané aj v katastri nehnuteľností. Poškodený ako vlastník
má výlučné právo s predmetom svojho vlastníctva nakladať a užívať ho spôsobom, ktorý uzná za
vhodný. Po uskutočnení dobrovoľnej dražby bolo zákonnou povinnosťou obžalovaného F. A. G. ako

predchádzajúceho vlastníka vydať novému vlastníkovi predmet dražby, a to s poukazom na § 29 ods.
2 prvej vety v spojení s § 20 ods. 13 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom
v čase uskutočnenia dražby. V súlade s týmito ustanoveniami bola aj vo vyhotovenej notárskej zápisnici
o priebehu dražby výslovne vyjadrená povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby
po predložení odpisu notárskej zápisnice a doložení totožností vydražiteľa podľa podmienok uvedených

voznámeníodražbebezzbytočnýchprieťahov.ObžalovanýF.G.tútosvojupovinnosťnesplnilvtermíne,
ktorý bol určený na deň 26. 5. 2014, pričom bol na to vyzvaný listom dražobníka z 15. 5. 2014. Na úkon
odovzdania nehnuteľností sa nedostavil. Niet však žiadnych pochýb o tom, že obžalovaný F. G. si bol
vedomý vydraženia nehnuteľností, keďže už dňa 16. 5. 2014 podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zameraného na zdržanie sa záložných veriteľov výkonu záložného práva (sp. zn. Okresného

súdu Bratislava I 35Cb/60/2014) a následne podal aj žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
(sp. zn. Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 6C/157/2014), resp. o určenie vlastníckeho práva (sp.
zn. Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/202/2016). V tejto súvislosti je osobitne významné, že
samotné podanie týchto návrhov a žalôb nemalo žiaden vplyv na zmenu vlastníctva a nebolo spôsobilé
negovať ani povinnosť obžalovaného vydať nehnuteľnosť vydražiteľovi. Obžalovaný bol navyše v týchto

súdnych sporoch v konečnom dôsledku neúspešný. Vydražiteľ sa aj písomnými výzvami zo dňa 16.
6. 2014 domáhal vypratania predmetu dražby, a to voči obžalovanému, jeho manželke a (zrejme
z dôvodu opatrnosti) aj voči spoločnosti V., B. I. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný F. G. nerešpektoval
právne účinný prechod vlastníckeho práva a predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi a ani mu inak
neumožnil užívať predmetné nehnuteľnosti. Jeho vysvetlenie, že dražbu nepokladá za legálnu, možno

síce pokladať za subjektívne hodnotenie situácie, ale rozhodne nie ako za legitímny dôvod odopretia
odovzdania plnenia. Obžalovaný svoj postoj nezmenil ani na písomné a ústne výzvy poškodeného.
Aj keď sa v tejto záležitosti v priebehu rokov opakovane uskutočňovali medzi nimi stretnutia (čo
vplynulo z výpovede obžalovaného aj poškodeného), nebolo možné zo strany obžalovaného viazať
odovzdanie nehnuteľnosti na uzatváranie ďalších dohôd. Obžalovaný nerešpektovaním vlastníckeho

práva poškodeného úmyselne zasiahol do jeho vlastníckeho práva a zabránil mu v užívaní nebytových
priestorov tvoriacich súčasť vydraženej stavby. Dopustil sa tým prečinu neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zákona. Za počiatok páchania
trestného činu súd určil deň 26. 5. 2014, kedy sa malo uskutočniť odovzdanie nehnuteľnosti novému
vlastníkovi. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa trestného činu dopúšťal viac ako 8 rokov, t. j. po

dlhší čas, sú naplnené podmienky na ustálenie viny podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty § 218
ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Protiprávny stav bol odstránený až dňa 18. 10. 2023, kedy bola
nehnuteľnosť vyprataná a odovzdaná do dispozície poškodenému. Ani k tomuto kroku nedošlo na
základe dobrovoľného konania obžalovaného, ale realizáciou núteného výkonu práva prostredníctvom
súdneho exekútora. Nakoľko však nebolo preukázané, že obžalovaný túto nehnuteľnosť aj fakticky

užíval, súd upravil skutkovú vetu a vinu vyslovil len v dôsledku okolnosti, že bránil v riadnom užívaní
nehnuteľnosti výlučne nevydaním nehnuteľnosti.Na trestnú zodpovednosť obžalovaného nevplývala okolnosť, že ako vlastník umožnil tretím osobám
užívanie priestorov v predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ bol v obžalobe označený ako splnomocnenec
spoločnosti V., B., táto okolnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Nájomnú zmluvu medzi

obžalovaným a touto neziskovou organizáciou v mene V. B. mala podpisovať D. K., v dôsledku
absencie jej vlastnoručného podpisu však súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
12C/227/2017 prijal záver o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy a po preskúmaní tejto predbežnej otázky.
Ani následne uzavretá zmluva medzi V., B. a K. H. preto nemohla byť platne uzavretá. Samotná zmluva
sa však v spisovom materiáli ani nenachádza, preto nebolo preukázané, že by obžalovaný vlastníkovi

nehnuteľnosti v užívaní nehnuteľností bránil aj ako osoba konajúca za K. H..

Pre úplnosť súd dopĺňa, že povinnosť vydať vydražiteľovi predmet dražby vzniká pôvodnému vlastníkovi.
Nájomné vzťahy ostávajú zmenou osoby vlastníka nedotknuté. Inými slovami, právneho postavenia
nájomcov sa dôsledky dražby priamo netýkajú. Nájomcovia nie sú ani oprávnení vykonávať oprávnenia
vlastníka a suplovať jeho inaktivitu pri odovzdaní predmetu dražby, ak tak vlastník neurobí. Pokračovanie

v užívaní nehnuteľnosti preto z ich strany nemožno považovať za konanie, ktoré by zakladalo trestnú
zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva užívať nebytový priestor.
Náhradu škody spôsobenej trestným činom si poškodený v prípravnom konaní (zápisnica o výsluchu
z 29. 10. 2015 – č.l. 38-42 vyšetrovacieho spisu) pôvodne uplatňoval v sume 77.192,- eur s tým, že
výšku škody hodlal upresniť ku dňu preštudovania vyšetrovacieho spisu. Zo zápisnice o preštudovaní

vyšetrovacieho spisu zo dňa 22. 4. 2016 (č.l. 214 spisu) vyplýva, že splnomocnenec poškodeného
ako výšku nároku na náhradu škody v tomto procesnom štádiu uviedol sumu 112.400,37 eur, ktorá
pozostávala z nezaplateného nájomného od M. M. Q. vo výške 12.000,- eur, nevydanej kaucie za
zaplatené nájomné organizáciou V., B. I. v sume 94.999,92 eur, z nezaplateného nájomného od G. L.
za 8 mesiacov nájmu vo výške 4.000,- eur a z dani z nehnuteľnosti v sume 1.400,45 eur. Na hlavnom

pojednávaní dňa 17. 1. 2017 bola výška nároku upresnená na sumu 151.124,82 eur, z toho „zadržané“
nájomné malo predstavovať sumu 134.624,84 eur, zaplatené nájomné od p. L. 4.000,- eur a nájomné
od M. M. Q. v sume 16.500,-eur. Na hlavnom pojednávaní dňa 5. 11. 2019 bol nárok ďalej rozšírený
s poukazom na trvanie protiprávneho stavu spolu na sumu 308.309,86 eur. Išlo o zvýšenie nároku o
nevydané nájomné za dobu po 17. 1. 2017 za ďalších 34 mesiacov po 3958,33 eur, 34 x po 500,-

eur od M. M. Q. a zvyšok predstavuje daň z nehnuteľností v sume 1.400,45 eur za kalendárny rok.
Nakoniec podaním z 14. 12. 2022 poškodený nárok vyčíslil na celkovú sumu 478.869,92 eur, z toho
zaplatená daň z nehnuteľností predstavovala sumu 9.803,15 eur, nezaplatené nájomné od M. M. Q.
sumu 40.000,- eur za 80 mesiacov, nevydané nájomné od V. B. sumu 316.666,40 eur, pričom nájomné
od p. L. ostalo v nezmenenej výške 4.000,-eur. Súd má za to, že nárok na náhradu škody bol uplatnený

procesne účinným spôsobom, keďže poškodený ešte pred skončením vyšetrovania uviedol, na základe
akého právneho dôvodu sa plnenia domáha, a vymedzil aj výšku náhrady škody. S ohľadom na trvanie
trestného činu v následnom období nebolo v rozpore s Trestným poriadkom, keď poškodený výšku
svojho nároku rozšíril aj o nároky vzniknuté v priebehu trestného konania.
K uplatnenému nároku na náhradu škody sa v prvom rade žiada uviesť, že v adhéznom konaní možno

priznať len nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému protiprávnym konaním páchateľa
trestného činu opísaného v skutkovej vete rozsudku, pričom musí existovať aj príčinná súvislosti medzi
konaním páchateľa a vznikom škody. Pokiaľ sa poškodený v adhéznom konaní domáha náhrady za
nájomné, ktoré mal obžalovaný inkasovať od jednotlivých nájomcov nebytových priestorov, v tejto
súvislosti treba uviesť, že podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpil poškodený do právneho

postavenia pôvodného prenajímateľa a takto bol viazaný platne uzavretými nájomnými zmluvami.
Pri nájomnej zmluve ide o dvojstranný právny vzťah, z ktorého vyplýva povinnosť nájomcu platiť
nájomné súčasnému vlastníkovi. Nič teda nebránilo poškodenému, aby sa týchto nárokov domáhal
voči jednotlivým nájomcom. Ak aj obžalovaný obdržal od niektorého z nájomcov nájomné za obdobie
po zmene vlastníka nehnuteľnosti, mohlo týmto na jeho strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie vo

forme plnenia bez právneho dôvodu. Takéto plnenie by však bol povinný vydať tomu, na úkor koho
bolo získané, t. j. nájomcovi. To platí obdobne aj o zmluve o nájme, ktorú ako prenajímateľ s p. L.
podpísala nezisková organizácia V., nakoľko nájomná zmluva medzi obžalovaným a touto neziskovou
organizáciou už bola súdmi vyhodnotená ako neplatná (viď rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobotazodňa25.6.2019,sp.zn.12C/227/2014).Vtejtosúvislostiabsentujepriamyprávnyvzťahmedzi

obžalovaným a poškodeným, ktorý by zakladal povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ďalej
súčasťou nároku na náhradu škody boli aj platby predstavujúce daň z nehnuteľností, v tejto súvislosti
platí, že uvedený nárok predstavuje verejnoprávnu povinnosť, ktorá vznikla poškodenému ako novému
vlastníkovi nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že mu bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti obžalovaným.Nie je takto daná príčinná súvislosť medzi spáchaním trestného činu a vzniknutým daňovým výdavkom.
Zuvedenýchdôvodovspoukazomna§288ods.1Trestnéhoporiadkusúdpoškodenéhosjehonárokom
na náhradu škody v plnom rozsahu odkázal na civilný proces.

K výroku o treste pre obžalovaného F. A. G.:
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11T/48/2014 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/48/2014 zo dňa 15. 5. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 3To/108/2020 zo dňa 21. 9. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, bol obžalovaný

F. A. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, odsek
5 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný v súčasnosti tento
trest vykonáva. Skutok, za ktorý bol odsúdený, v podstate spočíval v tom, že obžalovaný F. A. G. ako
štatutárny orgán spol. C. – T., H. požiadal dňa 04.06.2010 H. T. K. C. J., K., o poskytnutie priameho úveru
vo výške 1.400.000,- €, pričom v podanej žiadosti uviedol, že spol. C., H. neeviduje žiadne záväzky po

lehotesplatnostivočivybranýmveriteľomatonapriektomu,žetátomalavčasepodaniapredmetnejdlhy
voči viacerým subjektom, následne postupne predkladal H. a.s. doklady potrebné k schváleniu úveru, že
spol. C., H. nemá žiadne záväzky po lehote splatnosti, podporné stanovisko vydané Banskobystrickým
samosprávnym krajom z 07.07.2010 pod číslom XXXX/XXXX/XXXXX-XXX k projektu S. K. S. A. A. B. I.
G., B. a Súhlasné stanovisko vydané Košickým samosprávnym krajom z 26.08.2010 pod číslom XXXX/

XXXX-XXXX-XXXXX k realizácii projektu S. K. S. A. A. B. I. G., B. a to i napriek tomu, že mal vedomosť o
ich nepravosti a nepravdivosti údajov v nich uvádzaných, nakoľko samotné inštitúcie popreli vystavenie
takýchtodokladovapravosťvnichuvádzanýchúdajov,pričomnapodkladetaktopredloženýchdokladov
dňa 22.10.2010 v C. Sobote F. A. G. konajúc v mene spol. C., H. v postavení dlžníka uzatvoril úverovú
zmluvu číslo 46658/2010 so H., K., ktorej účelom bolo financovanie rekonštrukcie nehnuteľností a to

budovy zdravotníckeho zariadenia v Čiernej nad Tisou, areálu bývalých kasární v Čiernej nad Tisou, časť
Biel a bytového domu v Hnúšti, následne zabezpečil vyhotovenie faktúr od podnikateľského subjektu
K. K., ako dodávateľa pre spol. C., H. ako odberateľa za dodanie stavebného materiálu a to faktúry
číslo 143102010 s dátumom vystavenia 28.10.2010 na sumu 651.519,70 €, faktúry číslo 145602010 s
dátumomvystavenia18.11.2010nasumu480.807,21€afaktúryčíslo146302010sdátumomvystavenia

15.12.2010 na sumu 267.673,10 € na ktorých bol ako účet dodávateľa podnikateľského subjektu D. K.
K. uvedený osobný účet K. K., nar. XX.XX.XXXX, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v R., K., pričom
pokyn na zriadenie predmetného účtu dal K. K. F. A. G. a to i napriek tomu, že k dodaniu tovaru na
základe uvádzaných faktúr reálne nedošlo a následne v mene spol. C., s.r.o. predložil H., K. predmetné
faktúry ako podklady k Požiadavkám na termín a čerpanie úveru zo dňa 11.11.2010 na sumu 651.519,70

€ zo dňa 29.11.2010 na sumu 480.807,21 € a zo dňa 17.12.2010 na sumu 267.673,10 €, čím deklaroval
splnenie podmienok na čerpanie úveru, pričom na podklade predložených požiadaviek na termín a
čerpanie úveru boli H., K. uvoľnené finančné prostriedky v požadovaných sumách v celkovej výške
1.400.000,- € a to na účet vedený v R., K. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého majiteľ K. K. takto
poukázané finančné prostriedky následne vybral v hotovosti a odovzdal ich F. A. G., čím spôsobil spol.

H., a. s. Bratislava škodu vo výške 1.476.380,13 €.
Vzhľadom na to, že v súdenej veci ide v každom jednotlivom prípade o skutky spáchané predtým, než vo
vecisp.zn.11T/48/2014tunajšísúdvyhlásilodsudzujúcirozsudok,spoukazomna§42ods.1Trestného
zákona prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu za všetky takto zbiehajúce trestné činy, a to
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Pri určení druhu trestu pre obžalovaného F. A. G. a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola
vzhliadnutá podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že pred spáchaním skutkov žil riadnym životom. K takémuto
záveru súd dospel na základe skutočnosti, že obžalovaný bol podľa lustrácie v registri trestov súdne

trestaný len v jednom prípade v roku 1994, toto jeho odsúdenie je však v súčasnosti už zahladené, preto
sa naň neprihliada. Obžalovaný sa dopustil priestupkov v 20 prípadoch, a to v oblasti dopravy, charakter
týchto postihov však neznemožňuje prijať záver o existencii tejto poľahčujúcej okolnosti. Priťažujúca
okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viacero trestných
činov. V tejto súvislosti sa prihliada jednak za skutky posudzované v tomto konaní, ako aj na skutok

pôvodne tvoriaci predmet konania pred tunajším súdom pod sp. zn. 11T/48/2014 s poukazom na do
úvahy pripadajúci súhrnný trest. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je takto vyrovnaný. Súd
v rámci posudzovania následkov spáchaných trestných činov zohľadnil v prospech obžalovaného jeho
úplné alebo čiastočné uhradenie oprávnených nárokov jednotlivých poškodených.Súd taktiež zohľadnil, že od začatia trestného stíhania do vyhlásenia rozsudku uplynula neprimerane
dlhá doba - obvinenie za skutok v bode 1. výroku rozsudku bolo voči obžalovanému vznesené ešte
dňa 12. 11. 2013 a obžaloba bola podaná dňa 29. 4. 2016. Samotný skutok bol pritom spáchaný ešte

úvodom roka 2006, t. j. pred takmer sedemnástimi rokmi. Obdobne aj skutok pôvodne posudzovaný
v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 11T/48/2014 bol spáchaný ešte v roku 2010. Za neobvykle dlhé
treba považovať aj konanie o ostatných prejednávaných skutkoch, ktoré boli spáchané (resp. v prípade
skutku v bode 5 dokonané) v rozmedzí rokov 2011 až 2014. Obvinenie voči jeho osobe bolo vznesené
dňa 28. 3. 2013 v spojitosti so skutkom v bode 4. dňa 17. 4. 2013 (skutok v bode 2.), dňa 1. 6.

2014 (skutok v bode 3.) a 28. 8. 2015 ohľadne skutku v bode 5. Trvanie trestného stíhania takto
možno hodnotiť ako neprimerané dlho trvajúce. Obžalovanému nemožno pripísať zásadné zavinenie
na tomto stave – k dĺžke konania v najvýznamnejšej miere prispel rozsah vykonaného dokazovania.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyplýva, že pri porušení práva na spravodlivý proces v primeranej lehote vnútroštátne súdy musia jednak
dostatočne zrozumiteľným spôsobom priznať porušenie zachovania požiadavky primeranosti lehoty a

súčasne musia jasne zrozumiteľným spôsobom poskytnúť náhradu vo forme zásadného zníženia trestu
výslovným a merateľným spôsobom.
Súd v rámci úvah o výške eventuálneho súhrnného trestu prihliadol aj na typovú závažnosť
prejednávaných skutkov, kedy trest uložený v konaní sp. zn. 11T/48/2014 sa vzťahoval na obzvlášť
závažný zločin, kým v predmetnom konaní bol obžalovaný uznaný vinným za prečiny (v bodoch 2. a 5.),

resp. za zločiny (v bodoch 3. a 4.) Z uvedených trestných činov najprísnejšie trestným by bol zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 3 Tr. zákona so základnou trestnou sadzbou od troch do desiatich rokov
odňatia slobody. Čo sa týka konkrétnej výšky škody spôsobenej obžalovaným v rámci skutkov v bodoch
2 až 5, súhrn kvantifikovaných škôd spôsobených skutkami v bodoch 2. až. 5. obžaloby (najmenej
111 057,48 eur) je len vo výške zhruba 7,5 % škody spôsobenej skutkom posudzovaným v konaní

sp. zn. 11T/48/2014. Súd taktiež prihliadol na zásadu zákazu reformationis in peius (zákaz zhoršenia
postavenia úspešného odvolateľa v následnom konaní). V skoršom rozsudku uložil súhrnný trest vo
výmere 7 rokov, t. j. sprísnením pôvodne uloženého trestu o 2 roky pri odsúdení aj za obzvlášť závažný
zločin v bode 1 obžaloby. Pokiaľ po zrušení tohto rozsudku na podklade odvolania obžalovaného došlo
k jeho oslobodeniu za tento skutok, musí súd v rámci nového výroku o treste na túto okolnosť reflektovať.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že v súčasnosti vykonávaný trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov možno považovať za dostatočne prísny a vzhľadom na to, že obžalovaný ani v následnom období
nebol právoplatne odsúdený za iný trestný čin, ďalšie sprísnenie tohto trestu sa nejaví byť potrebným.
Od uloženia súhrnného trestu preto postupom podľa § 44 Tr. zákona upustil.
v bode 2. výroku tohto rozsudku

čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predstieral neexistujúce právo, i keď na to nebol
povinný ani oprávnený a činom spôsobil väčšiu škodu,

v bode 3. výroku tohto rozsudku
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

v bode 4. výroku tohto rozsudku
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu
na základe osobitného predpisu a spôsobil ním značnú škodu,

v bode 5. výroku tohto rozsudku
neoprávnene bránil oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.