Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27Cpr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124201516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C..

nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka.,
so sídlom Kvačalova 1, 010 04 Žilina, IČO: 42 071 381, proti žalovanému: E. F. G. E., so sídlom H. X,
XXX XX D., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom D. Dlabača
978/2, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 969, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa
9.11.2023 je v rozsahu 70%.

II. Žaloba vo zvyšku sa zamieta.

III. Žalobkyni proti žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 1.2.2024 podala žalobu, v ktorej žiadala určiť, že miera zodpovednosti žalovaného
za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 9.11.2023 je v rozsahu 100%. Žalobkyňa v žalobe
uviedla, že so žalovaným, ako zamestnávateľom uzavrela pracovnú zmluvu dňa 25.3.2023 s dátumom
nástupu do práce dňa 1.9.2023 na druh práce: pomocná vychovávateľka (nočná) v školskom internáte
s miestom výkonu práce E. F. G. E., H. X, D.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do dňa

31.5.2024. Dňa 9.11.2023 utrpela žalobkyňa pri plnení pracovných úloh pracovný úraz, ku ktorému došlo
na pracovisku v areáli internátu. Žalobkyňa pri nočnej obhliadke dňa 9.11.2023 približne o 4:30 hod.
ráno utrpela úraz ľavej hornej končatiny, a to zlomeninu dolného konca vretennej kosti: extenzívny typ
a eden v oblasti pod patellou na kolene ľavej dolnej končatiny. K úrazu došlo zakopnutím o zvlnenú
rohož pred dverami internátu v jeho prízemí v časti slúžiacej na východ k telocvični. Počas nočnej služby
bola prítomná na pracovisku kolegyňa žalobkyne pani I. A., ktorá však nevidela ako k pracovnému
úrazu došlo. Bezprostredne po úraze žalobkyňa tento nahlásila pani J. J. C., ktorá je priamo nadriadená

žalobkyniatátosúhlasilastým,abyžalobkyňaopustilapriestoryinternátuzdôvoduošetrenia.Žalobkyňa
absolvovala vyšetrenie na urgentnom príjme FNsP D. a následne po RTG vyšetrení došlo k dislokácii
zlomeniny ľavej ruky, to znamená, k jej manuálnemu napraveniu, čo sa však nepodarilo a žalobkyni
bola odporúčaná operácia. Približne okolo ôsmej hodiny ráno opustila urgentný príjem a vrátila sa do
zamestnania z dôvodu spísania hlásenia o pracovnom úraze s bezpečnostným technikom pánom J. I..
Žalobkyňa si následne uplatnila nároky zo sociálneho poistenia na pobočke Sociálnej poisťovne, a to
žiadosťou o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa oznámila, že zamestnávateľ vo svojom oznámení

poistnej udalosti zo dňa 15.11.2023 uviedol mieru jej zavinenia na pracovnom úraze v rozsahu 100%,
a to z dôvodu, že jedinou príčinou úrazu bola skutočnosť, že žalobkyňa svojím zavinením porušila
právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bola s nimi
riadne, pravidelne a preukázateľne oboznamovaná a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovaliakontrolovali.Zostranyžalovanéhoboložalobkynioznámené,žeprivýkoneprácnemalavhodnéobutie,
a teda za úraz odpovedá sama. Žalobkyňa mala obuté ortopedické zdravotné šľapky, ktoré nosí do
práce bežne a nikdy zo strany žalovaného nebola za toto napomenutá a nebolo jej oznámené, že táto

obuv by nespĺňala predpisy BOZP. Vzhľadom na toto tvrdenie žalovaného žalobkyňa dňa 18.12.2023
podala na Inšpektorát práce Žilina podnet na vykonanie kontroly u žalovaného. Inšpektorát práce
vytýkal žalovanému to, že nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia, neposudzoval riziko a nevypracoval
písomný dokument o posudzovaní rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných prác. Zároveň sústavne
nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie pracovných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a najmä nekontroloval riadne používanie osobných ochranných
prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného v jeho oznámení poistnej udalosti zo dňa
15.11.2023niejepravdivéaniejedôvodnépožadovaťzjehostrany100%liberalizáciuodzodpovednosti
za vzniknutý pracovný úraz. Žalobkyňa žalobu odôvodnila podľa § 195 ods. 1, ods. 2, § 196 ods. 1
Zákonníka práce. Poukázala na to, že z ustanovenia § 195 ods. 1 ZP vyplýva objektívna zodpovednosť
žalovaného ako zamestnávateľa za úraz, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh žalobkyňou

a žalobkyňa má za to, že svojim zavinením neporušila právne alebo ostatné predpisy. V zmysle § 195
ods. 2 ZP u žalobkyne došlo dňa 9.11.2023 k poškodeniu zdravia, ktoré bolo spôsobené pri plnení
pracovných úloh a teda možno jednoznačne uzavrieť, že ide o pracovný úraz. Žalovaný v zmysle
vyjadrenia Inšpektorátu práce porušil svoje povinnosti, keďže žalobkyni neposkytol potrebné OOPP
v zmysle § 4 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. Za daných okolností možno konštatovať, že miera

zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz je 100%.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.3.2024 uviedol, že existenciu zodpovednosti za pracovný
úraz od počiatku popiera s poukazom na ustanovenie § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce,
a to na základe zavádzajúcich tvrdení žalobkyne o skutkovom priebehu úrazu, konanie v rozpore

s vnútornými predpismi žalovaného a absenciu povinnosti žalovaného poskytnúť osobné ochranné
pracovné prostriedky žalobkyni. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s popisom incidentu dáva do
pozornosti, že rohož, o ktorú žalobkyňa zakopla, nie je zvlnená. Táto rohož má pogumovaný okraj a ide
o rohož MBW, ktorá je typovo určená do vstupných hál. Dňa 4.9.2023 sa žalobkyňa ako nastupujúci
zamestnanec podrobila školeniu z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len BOZP). Školenie

sa realizovalo v súlade s Vnútorným predpisom žalovaného AC-63 s názvom Základné prepisy BOZP
pre pracovníkov E. E. H. X, D. a rozsah školenia je vymedzený v Prílohe č. 1 Vnútorného predpisu
AC-63 a jeho súčasťou je i oboznámenie sa s vnútornými predpismi. Podľa tohto predpisu AC-63
bod 2 je povinnosťou zamestnanca byť pri chôdzi pozorný a zamestnancom sa zakazuje používať pri
práci obutú obuv s vysokým podpätkom, voľne nasúvajúcu sa obuv ako sú sandále, dreváky, šľapky

a podobne, obuv s otvorenou špicou a voľnou pätou, ako aj plážovú obuv a pod. Absolvovanie školenia
žalobkyňa potvrdila svojím podpisom na prezenčnej listine. Žalobkyňa nosila na pracovisku voľne
nasúvajúcu sa obuv s otvorenou špicou a voľnou pätou a žalovaný má za to, že práve táto nevhodná
obuv spoločne s nepozornosťou viedla k vzniku úrazu. Pokiaľ ide o závery kontroly Inšpektorátu práce
Žilina, tento nekontroloval riadne používanie osobných ochranných prostriedkov. Závery je potrebné

hodnotiť v kontexte celej SOŠ a všetkých činností, ktoré pracovníci, ako i žiaci vykonávajú, ako vyplýva
aj z odôvodnenia protokolu. Ak IP vytýkal žalovanému, že nekontroloval riadne používanie OOPP, tak
sa to týkalo iných pracovníkov, ktorým boli OOPP pridelené a nevzťahovalo sa to na žalobkyňu a prácu,
ktorú v zmysle pracovnej zmluvy vykonávala. Ako totiž vyplýva z Vnútorného predpisu AC-75, bod 6 na
str. 10, tak vychovávateľom vrátane pomocných nočných vychovávateľov nebudú poskytované OOPP.

Podľa tohto nebolo povinnosťou žalovaného kontrolovať dodržiavanie OOPP u žalobkyne, keď jej žiadne
neprináležali. Žalovaný sa ale nestotožňuje ani so záverom inšpektorátu, že nezisťoval nebezpečenstvá
a ohrozenia a neposudzoval riziko. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že za úraz zodpovedá žalobkyňa
apretožalovanýžiadažalobuzamietnuť.Pokiaľbysúdpovykonanídokazovaniadospelkinémuzáveru,
tak žalovaný žiada, aby bolo zohľadnené spoluzavinenie žalobkyne v zmysle § 196 ods. 2 písm. a) ZP.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23.5.2024 uviedla, že má za to, že úraz, ktorý utrpela dňa 9.11.2023
pri plnení pracovných úloh je pracovným úrazom a žalovaný sa zodpovednosti za spôsobený pracovný
úraz nemôže zbaviť, alebo liberalizovať sa od nej, keďže na to neboli splnené zákonné predpoklady.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa dňa 4.9.2023 podrobila ako nastupujúca zamestnankyňa školeniu

z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím podľa tvrdenia žalovaného bola splnená jeho zákonná
povinnosť oboznámiť žalobkyňu s týmito predpismi. Žalobkyňa uvedené popiera, keďže počas tohto
školenia nebola oboznámená s predpisom žalovaného AC-63. Toto školenie, na ktoré sa žalovaný
odvoláva bolo krátke v trvaní maximálne 30 minút, pričom zo strany školiaceho pracovníka nebolizmienené žiadne povinnosti žalovanej, ktoré by sa týkali obutia, či používania osobných ochranných
prostriedkov. Žalobkyňa má za to, že zo strany inšpektorátu práce bolo žalovanému vytknuté, že
sa dostatočne nezaoberal rizikami spojenými s výkonom jednotlivých prác, čím z jeho strany došlo

k pochybeniu a k nesprávnemu prideľovaniu ochranných osobných prostriedkov. Ak žalovaný od
svojich zamestnancov vyžaduje, aby nosili určitú obuv z dôvodu náročnosti práce a bezpečnosti
pri práci, tak je povinný tieto osobné ochranné prostriedky aj poskytnúť zamestnancom. V zmysle
Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. medzi fyzikálne nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie alebo
významne obťažovať pri práci a pred ktorými sa možno chrániť osobnými ochrannými pracovnými

prostriedkami je okrem iného zaradený aj nevhodný povrch podláh a komunikácii spôsobujúci pády
osôb, napríklad ich pohyblivosť, šikmosť, šmykľavosť, nerovnosť. Žalobkyňa svoju prácu vykonávala
v prostredí, ktoré malo vyššie uvedené fyzikálne nebezpečenstvá, keďže išlo o nerovný povrch rôzneho
druhu a šmykľavosti. Pokiaľ by žalovaný zodpovedne vyhodnocoval riziká jednotlivých prác, tak by
dospel k záveru, že žalobkyňa vykonáva prácu, pri ktorej nebolo možné vylúčiť nebezpečenstvo, ani ho
obmedziť technickými prostriedkami. Žalobkyňa zakopla o rohož, ktorá spôsobovala nerovnosť povrchu

a teda nebezpečenstvo v zmysle § 2 citovaného nariadenia. Žalobkyňa mala nárok na poskytnutie
osobných ochranných prostriedkov zo strany zamestnávateľa a tento pochybil, keď ju vylúčil zo zoznamu
zamestnancov, ktorí majú na tieto ochranné prostriedky nárok. Pretože žalovaný neposudzoval riziká
jednotlivých činností, pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, tak opomenul svoju
zákonnú povinnosť a nezaoberal sa ani rizikami, ktoré sú spojené s výkonom povolania žalobkyne.

Aby sa žalovaný zbavil zodpovednosti za škodu, nie sú splnené zákonné podmienky, a to z dôvodu, že
príčinou škody, respektíve vzniku pracovného úrazu nebola skutočnosť, že žalobkyňa svojim zavinením
porušila práve predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
keďže s nimi žalobkyňa nebola ani len riadne a preukázateľne oboznámená a samotný žalovaný si
nesplnil svoje zákonné povinnosti, tak ako vyplývajú z § 6 ods. 1 písm. c) Zákona NR SR č. 124/2006 Z.z.

a neposkytol žalobkyni osobné ochranné prostriedky, ktoré jej v zmysle ustanovenia § 2 Nariadenia vlády
č. 395/2006 Z.z. poskytnúť mal. Počas výkonu práce žalobkyne od nej žalovaný nikdy nepožadoval, aby
si zmenila obuv, v ktorej svoju prácu vykonávala. Túto obuv žalobkyňa používala bežne ako ortopédom
schválenú zdravotnícku pomôcku z dôvodu svojich zdravotných problémov. Zo strany žalovaného sa
sústavne nevyžadovalo dodržiavanie predpisov BOZP, na ktoré sa vo svojom vyjadrení odvoláva.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.6.2024 uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne, ktorá rozporuje,
že v rámci školenia o BOZP nebola oboznámená s povinnosťami podľa predpisu žalovaného AC-63.
Na preukázanie rozsahu školenia navrhol vypočuť školiaceho technika J. I.. Žalovaný sa nestotožňuje
s názorom žalobkyne, ktorá poukazuje na závery IP, ktorý vytýkal žalovanému, že sa dostatočne

nezaoberal rizikami spojenými s výkonom jednotlivých prác. Záver inšpektorátu je len všeobecný a bez
konkretizácie, pri ktorých prácach mal žalovaný pochybiť a nezaoberať sa rizikami v dostatočnom
rozsahu. Žalovaný riziká posudzoval, čoho dôkazom je aj vypracovaný vnútorný predpis AC-75 a z časti
VI. vyplýva, že žalovaný hodnotil nebezpečenstvá a riziká aj u zamestnancov na pozíciách, na akej
pracovala žalobkyňa. Žalobkyňa ako pomocná nočná vychovávateľka nemala nárok na OOPP (čl. VI.

bod 6 str. 10) a takéto rozhodnutie korešponduje aj s § 2 Nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. s odkazom
na prílohu č. 3, ktorá vymedzuje oblasti, kde je potrebné poskytnutie OOPP so zameraním na obuv.
Pokiaľ ide o fyzikálne nebezpečenstvá, medzi ktoré patrí aj nevhodný povrch podláh a komunikácií, tak
podľa žalovaného priestory, kde došlo k zraneniu nenapĺňajú uvedené podmienky. Bolo by to možné iba
vtedy, keď takýto povrch by bol nerovný, šmykľavý a teda taký, u ktorého je predpoklad pádu, čo v tomto

prípade bolo vylúčené. Túto skutočnosť nemôže zmeniť ani položená rohož, pretože ide o produkt
s pogumovaným okrajom, ktorý je typovo určený práve do vstupných hál. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje
na nerovnosť pri prechode medzi rohožou a dlážkou, tak okraj rohože je zúžený a pogumovaný, aby
dobre priliehal s podkladom. Pokiaľ by žalobkyňa zachovala patričnú mieru obozretnosti a vhodnú obuv,
nemuselo k úrazu dôjsť.

5. Na pojednávaní 28.10.2024 strany konania zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. Žalobkyňa v záverečnom vyjadrení uviedla, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané,

že dňa 9.11.2023 utrpela pracovný úraz, ku ktorému došlo zakopnutím o zvlnenú rohož pred dverami
internátu v jeho prízemí. Išlo o rozsah zlomeniny dolného konca vretennej kosti na ľavej ruke
a pomliaždenie kolena na ľavej nohe. Žalobkyňa absolvovala niekoľko medicínskych výkonov a ani
v súčasnej dobe nie je jej zdravotný stav taký, ako to bolo pred týmto pracovným úrazom. Bolopreukázané, ako došlo k vzniku úrazu a aj zodpovednosť za vznik bola preukázaná na strane
zamestnávateľa a žalobkyňa neporušila svoje povinnosti do takej miery, aby prispela k vzniku
pracovného úrazu. Žalobkyňa poukázala na protokol inšpektorátu práce, ktorý konštatoval u žalovaného

viaceré pochybenia, ktoré žalobkyňa konkretizovala tak, ako v písomných podaniach. Žalovaný sa
nezbavil svojej zodpovednosti za vznik škody na zdraví žalobkyne. Tento nekontroloval a nevyžadoval
dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovných predpisov.
Nekontroloval riadne používanie osobných ochranných prostriedkov. Žalovaný síce vykonal isté bližšie
nešpecifikované školenie BOZP, ktorého záverom je podpísaná prezenčná listina a výsledkom nie

je žiaden iný produkt ani žiadne písomné potvrdenie, ani písomný alebo iný podklad, ktorý by si
zamestnanci mohli odniesť vo vzťahu nielen k absolvovaniu školenia, ale aj vo vzťahu k porozumeniu
práv a povinností zamestnancov na pracovisku, ktoré by boli povinní dodržiavať. Podľa vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný vyžadoval na strane žalobkyne konkrétne ochranné osobné
pracovné prostriedky, ich existenciu, prípadne neexistenciu, ako ani kontrolu dodržiavania a používania
týchto ochranných osobných pracovných prostriedkov. Na základe tohto nevyplynul žiaden dôvod

liberalizácie zodpovednosti žalovaného za vznik škody na zdraví na strane žalobkyne. Na základe tohto
žiadala žalobkyňa, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal trovy konania.

7. Žalovaný v záverečnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že podľa
ustanovenia Zákonníka práce je umožnené zamestnávateľovi liberalizovať, čo do zodpovednosti za

škodu spôsobenú zamestnancovi. Jednou z podmienok je porušenie povinnosti zo strany zamestnanca.
V konaní bol prezentovaný vnútorný predpis, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená minimálne, čo do
časti 2 Vnútorného predpisu AC–63, kde sa konkrétne uvádza, že zamestnanec má byť pri výkone
svojich povinností v pracovnom pomere pozorný a zároveň je tu aj druhá skutočnosť a tou je, že
zamestnanec má presný výpočet obuvi, ktorú do zamestnania nosiť nemá. Pretože žalobkyňa sa

zúčastnila školenia 4.9.2023, tak je možné konštatovať, že s danými predpismi bola oboznámená.
Svedok J. I. potvrdil, že práve s bodom 2, ako aj s ostatnými predpismi žalobkyňu oboznámil a je
teda možné predpokladať, že bola uzrozumená o tom, aké má povinnosti. Zároveň každý, či ide
o zamestnanca alebo nie, je povinný počínať si obozretne tak, aby nedochádzalo ku škodám. Je
teda splnená aj druhá podmienka, pokiaľ ide o liberalizáciu zamestnávateľa za zodpovednosť za

pracovný úraz. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, tak zákon vyžaduje, aby zo strany zamestnávateľa sa
právne, resp. ostatné predpisy riadne dodržiavali a kontrolovali. Pokiaľ vieme v tomto konaní postaviť
liberalizačný dôvod už na nepozornosti zamestnanca, tak môžeme konštatovať, že nie je možné zo
subjektívneho hľadiska kontrolovať a vyžadovať, aby bol zamestnanec pozorný, toto je reálne vylúčené,
obzvlášť pokiaľ ide o nočnú vychovávateľku. Ďalej žalovaný sa vyjadroval k tvrdeniam žalobkyne,

že daná rohož, o ktorú sa potkla bola zvlnená. Poukázal na to, že z kamerových záznamov táto
skutočnosť nie je preukázaná, ale práve naopak, je zjavné, že táto rohož bola rovná, vystretá a došlo tu
k nepozornosti zo strany žalobkyne, ktorá mala nevhodnú obuv. Pokiaľ by táto rohož bola zvlnená, tak
by išlo o zjavnú nepozornosť žalobkyne, ktorá by sama niesla zodpovednosť za uvedený úraz. Pokiaľ
by sa súd nestotožnil s uvedeným právnym posúdením, tak žalovaný v zmysle § 196 ods. 2, Zákonníka

práce poukázal na možnosť súdu posúdiť mieru zavinenia zamestnanca na spôsobenej škode. Pokiaľ
inšpektorát práce vytýkal určité nedostatky, tak je potrebné prihliadať na to, že tento vykonával kontrolu
v rámci celej školy, a teda aj v iných oblastiach u iných zamestnancov. Pokiaľ ide o osobné ochranné
pracovné prostriedky, tak vnútorný predpis AC-75 hovorí celkom jasne, ktorým zamestnancom sa
neposkytujú a žalobkyňa patrila medzi týchto zamestnancov. Podľa čl. 6 tohto predpisu je uvedené,

že výsledkom analýzy bola práve skutočnosť, že uvedení zamestnanci nepodliehajú takým rizikovým
faktorom, aby bolo potrebné im poskytnúť obuv, odev alebo iné prostriedky. Na základe všetkých týchto
skutočností žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo alternatívne rozhodnúť v časti
s uvedením miery zodpovednosti zamestnanca a v prípade plného úspechu žiadal žalovaný o náhradu
trov konania.

8. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom žalobkyne, svedka J. I.
a oboznámením listinných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

9. Podľa pracovnej zmluvy bolo zistené, že táto bola uzavretá dňa 25.8.2023 medzi zamestnávateľom

E. F. G. E., H. X, D. K. zamestnankyňou A. B. C. a podľa bodu 1, žalobkyňa sa dňom 1.9.2023 prijíma do
pracovného pomeru, ktorý sa uzatvára na dobu určitú do 31.5.2024 so skúšobnou dobou 3 mesiace do
30.11.2023. Podľa bodu 2, dohodnutým druhom práce je pomocná vychovávateľka (nočná) v školskom
internáte a podľa bodu 3, miesto výkonu práce je E. F. G. E., H. X, D..10. Podľa výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 6.12.2023, ktorá bola adresovaná žalobkyni
vyplýva, že bola doručená žiadosť o úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 9.11.2023

adňa15.11.bolodoručenéOznámeniepoistnejudalosti,vystavené15.11.,kdevbode19zamestnávateľ
uvádza mieru zavinenia 100% a uvádza, že sa celkom zbavuje zodpovednosti za vzniknutú škodu
vzhľadom na to, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že postihnutý zamestnanec svojim
zavinením porušil právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci.

11. Inšpektorát práce Žilina listom zo dňa 17.1.2024 žalobkyni oznámil vybavenie podnetu na vykonanie
kontroly u zamestnávateľa s uvedením stanovísk k námietkam. Mimo iné sa uvádza, že kontrolovanému
subjektu bolo vytknuté, že vo vnútornom predpise AC–75 zo dňa 1.3.2023 nešpecifikoval konkrétne
typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach a ďalej
nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia, neposudzoval riziko a nevypracoval písomný dokument

oposúdenírizikaprivšetkýchčinnostiachvykonávanýchzamestnancami.Ďalejsauvádza,žeprivýkone
inšpekcie práce uvedené rohože neboli zvlnené a svetlá pred internátom svietili, preto nie je možné
relevantne posúdiť, či v čase úrazu boli alebo neboli uvedené rohože zvlnené a či svetlo svietilo alebo
nie. Kontrolovanému subjektu bolo vytknuté, že sústavne nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä

nekontroloval riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

12. Žalobkyňa ďalej predložila časť zdravotnej dokumentácie, tak ako je na čísle listu 4 až 8 súdneho
spisu.

13. Podľa Prezenčnej listiny zo školenia BOZP konaného dňa 4.9.2023 vyplýva, že overenie vykonal J.
I. – technik BOZP a mimo iných je uvedené, A. B. C. a nečitateľný podpis.

14. Podľa Vnútorného predpisu AC–75, Smernica – Zoznam pre poskytovanie osobných ochranných

pracovných prostriedkov, hospodárenie s nimi s účinnosťou od 1.3.2022 podľa časť VI. Analýza –
hodnotenie nebezpečenstiev a rizikových faktorov vyplývajúcich z pracovného procesu a zostatkových
nebezpečenstiev vyskytujúcich sa v spoločnosti, bod 6. Ostatné zamestnanecké funkcie bolo zistené,
že riaditeľ školy, zástupcovia riaditeľa školy, úsek VMV-vychovávatelia, vrátane pomocných nočných
vychovávateľov, učitelia a hlavní majstri OV- týmto zamestnancom nebudú poskytované OOPP.

15. Podľa Vnútorného predpisu AC–63, Základné predpisy BOZP pre pracovníkov E., H. X, D.,
s účinnosťou od 1.9.2013 v bode 2. Základné bezpečnostné pokyny pre zamestnancov sa mimo iné
uvádza: pri chôdzi buďte pozorný a nezdržujte sa na pracovisku, na ktoré ste neboli pracovne pridelený,
pri práci zásadne používať ochranné zariadenia a predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky,

zamestnancom sa zakazuje používať pri práci obutú obuv s vysokým podpätkom, voľne nasúvajúcu sa
obuv, ako sú sandále, dreváky, šľapky a pod., obuv s otvorenou špicou a voľnou pätou, ako aj plážovú
obuv a pod.

16. Podľa Protokolu Inšpektorátu práce Žilina, o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná

u kontrolovaného subjektu v čase od 9.1.2024 do 12.1.2024 a kontrolovaný subjekt je Stredná odborná
škola stavebná, so sídlom H. X, XXX XX D. boli zistené nedostatky, kde mimo iné sa uvádza, že
kontrolovaný subjekt nekontroloval riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkoch,
nešpecifikoval konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri
jednotlivých prácach, nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia, neposúdil riziko a nevypracoval písomný

dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami.

17. Podľa záverečnej správy L. M. M., G., kde bola ako pacientka žalobkyňa, bolo zistené, že táto bola
na liečení od 12.9. do 10.10.2024.

18. Podľa čestného vyhlásenia pre účely súdneho konania svedkyne I. A. zo dňa 14.10.2024 vyplýva, že
táto má vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore o určenie pracovného úrazu, ktorého bola svedkom
a pre dlhodobé zdravotné problémy nie je možná jej osobná účasť na súdnom pojednávaní. Ďalej
uviedla, že školiaci technik J. I., ktorý zabezpečoval každý rok školenie BOZP, celé školenie spravil„proforma“. Na školení boli vysvetľované veci ohľadom dohľadu detí a kontroly budovy a ostatné
pokyny dostali vypísané a vyžadoval sa už len podpis a priebežne boli nechávané odkazy pre nočnú
službu od vedenia, podľa ktorých sa mali riadiť počas nočnej služby. Počas školenia sa nevenovalo

podstatným veciam a nepreberali pracovnú obuv ani hĺbkovú kontrolu budovy, či rohoží a nevenovali
sa vôbec situácií, kedy mali nariadenie vedením opustiť svoje pracovisko k bráne, ktorú bolo potrebné
večer zamknúť a ráno odomknúť a ani sa nezmienil, či vedenie má právo požadovať v noci zhasnutie
svetiel a nad ránom rozsvietenie a pri tomto úkone opäť museli opustiť pracovisko. Ďalej uviedla, že
9.11.2023 spolu so žalobkyňou boli na nočnej smene a okolo 4.30 hod. žalobkyňa spadla. Žalobkyňa

mala skontrolovať, či sa pri nákladnej vrátnici svieti, aby deti neprišli k úrazu. Žalobkyňa sa potkla
o rohož s gumeným okrajom, ktorý bol už dlhšiu dobu zvlnený a na tento skutkový stav poukazovali
a upozorňovali vedenie. Daný úraz bol na pohotovosti nahlásený ako pracovný úraz. Menovaná I. A.
ďalej uviedla, že má vedomosť, že žalovaná strana tvrdí, že ako zamestnanci boli na školení BOZP
poučení o druhu obuvi, ktorú mali údajne nosiť počas pracovnej doby. Tu musí oponovať a poukázať
na fakt, že školiaci technik ani len nenaznačil, že žalovaná strana vyžaduje nejakú špeciálnu obuv

a všetci zamestnanci mali svoju vlastnú obuv na prezutie. Ďalej sa vyjadruje ku charakteru žalovanej
strany a k deťom, ktoré boli ubytované na internáte a k ďalším podmienkam, ktoré sa týkali čerpadla,
či kompresoru a k tomu, že žalovanej strane vôbec nezáležalo na bezpečnosti a ochrane zdravia
zamestnancov, ale vedome ohrozovala vlastných zamestnancov a neuvedomovala si, že zamestnanci
majú nielen povinnosti, ale aj práva vyplývajúce zo zákona.

19. Žalobkyňa ďalej predložila fotografie rohože na č.l. 72, 73.

20. Žalobca predložil USB kľúč so záznamom, kde je zachytený priebeh úrazu žalobkyne.

21. Žalobkyňa vo výpovedi potvrdila, že bola v pracovnom pomere so žalovaným na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 25.8.2023, s dňom nástupu do práce 1.9.2023, dala výpoveď a skončila k 1.5.2024
a odišla na predčasný dôchodok. Ďalej sa vyjadrovala k svojim povinnostiam ako nočnej vychovávateľky.
Uviedla, že sa zúčastnila dvoch školení, v septembri 2022 a v septembri 2023. Uviedla, že u žalovaného
pracovala už v roku 2022 od septembra, kedy sa zúčastnila školenia prvýkrát, až do mája na dobu určitú

a od mája 2023 do septembra 2023 nepracovala a potom nastúpila, na základe zmluvy od septembra
2023 do mája 2024. Pokiaľ ide o oboznámenie žalobkyne s vnútornými predpismi, konkrétne AC–
63 a AC–75, tak žalobkyňa uviedla, že s týmito žiadnym spôsobom nikdy nebola oboznámená a ani
nevedela o ich existencii. Uviedla, že na školení bola aj p. A. a pýtali sa, či majú nárok na obuv, na
oblečenie. Pokiaľ ide o existenciu vnútorných predpisov, tak na toto si nepamätá, či sa pýtali na školení.

Potvrdila, že podpísala prezenčnú listinu predloženú žalovaným. Školenie sa týkalo požiaru a evakuácií
pri požiari, ako postupovať a kedy je potrebné zavolať sanitku, keď dôjde k úrazom a zraneniam detí.
Netýkalo sa používania osobných ochranných pracovných prostriedkov. Po nahliadnutí do vnútorných
predpisov žalobkyňa uviedla, že s nimi nikdy nebola oboznámená, nevidela ich a neboli predmetom
žiadneho školenia Nepamätá si, či bola oboznámená s tým, aký má na pracovisku používať vhodný typ

obuvi.Vieotom,žepojejúrazesamenilarohožaredukovalsanábytokvkancelárií,kdebolipracovníčky
a upratovačkám sa začala vydávať obuv. Podľa záverov inšpektorátu práce boli zistené u žalovaného
nedostatky, ale k podrobnostiam sa nevie bližšie vyjadriť. Pokiaľ bola u žalovaného v zamestnaní, tak sa
nikdy nekontroloval typ obuvi, ktorý používali pri práci. Predtým, ako išla odomknúť dvere a skontrolovať
svetlo, vtedy došlo k úrazu, bola v kancelárií, ich povinnosťou bolo sledovať monitory a ďalej chodievali

na kontrolu po poschodiach. V deň, keď došlo k úrazu bola streda, boli tam dve pracovníčky, žalobkyňa
a p. A..

22. Svedok J. I. uviedol, že je zamestnancom žalovaného od 1.9.2009 a v roku 2023 pracoval ako
BOZP a správca IT a od 1.9.2024 je správca IT a energetík. Ďalej uviedol, že riaditeľ žalovaného je

jeho otec, ale o predmete konania sa nerozprávali. Otec mu len toľko spomenul, že bola podaná žaloba,
ale nič bližšie sa nerozprávali a až v piatok sa dozvedel, že bol predvolaný ako svedok na pojednávanie.
Nebol oboznámený so žalobou, ani so žiadnymi vyjadreniami a listinami. On, ako bezpečnostný technik
spisoval záznam o úraze a kontaktoval inšpektorát práce a poskytoval im vyjadrenie, takže s úrazom
žalobkyne bol v dostatočnom rozsahu oboznámený. Ďalej uviedol, že vykonával školenie 4.9.2023

a medzi zamestnancami bola prítomná aj žalobkyňa, ako aj pri ďalších školeniach uvádzal práva
a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľa a oboznamoval aj s osobnými ochrannými pracovnými
pomôckami a prostriedkami. Poukazoval na zákaz určitého druhu oblečenia a obutia. Na otázku prečo
bola zakázaná obuv s voľnou špicou a voľnou pätou uvádzal, že by mohlo dôjsť k úrazu, zakopnutiua poraneniu si prstov zamestnanca, príp. pri praktických cvičeniach a praxi mohlo niečo spadnúť
študentovialebozamestnancovinanohy.Priškolenívychádzalzpripravovanýchpodkladov.Vychádzalo
sajednakzovšeobecnejagendyBOZPaďalejzpredpisov,ktorémalaškolaaišlomožnoo13predpisov.

VnútornýpredpisAC–63obsahovalzákladnépredpisyBOZPapodľatohtoprinočnýchvychovávateľoch
bolo vylúčené poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, títo na to nárok nemali. Ako
vyplýva z tohto predpisu, tak tam je konkrétne uvedené, akú obuv je zakázané používať na pracovisku.
Ďalej svedok uviedol, že neškolil protipožiarne opatrenia. Pokiaľ ide o rohože, tak škola má zmluvu
s firmou, ktorá inštaluje, dodáva a čistí rohože na mesačnej báze. Ide asi o 20 rohoží, ktoré sú pri

všetkých dverách. Nemá informáciu, že po úraze žalobkyne došlo k výmene nábytku v kancelárii
nočného vychovávateľa. Ďalej sa vyjadril, že podlaha pod rohožou je z kameňa. K samotnému školeniu
uviedol, že najskôr realizoval školenie a potom sa aj pýtal, či rozumeli a aj kládol zamestnancom otázky
podľa toho, čo bolo predmetom školenia. Nepýtal sa počas školení na používanie osobných ochranných
pracovných prostriedkov. Na školeniach sa zamestnancom nevydávali listiny, ktoré by si mohli odniesť.
Všetky predpisy v tlačenej forme sú k nahliadnutiu u sekretárky riaditeľa a sú prístupné na vyžiadanie.

Na školeniach uvádzal aj, že tieto predpisy sú k dispozícií na sekretariáte. Uvedené dva predpisy AC–
75 a AC–63 mal so sebou aj na školení, ale zamestnancom výslovne neuvádzal, že má so sebou tieto
predpisy a môžu teraz do nich nahliadnuť a s nimi sa oboznámiť a ani ich neposkytol k nahliadnutiu
zamestnancom, ale vychádzal zo svojich poznámok, kde čerpal z týchto predpisov. Mal vedomosť
o tom, že nadriadení pracovníci vykonávali priebežne kontroly dodržiavania BOZP. Svedok tieto kontroly

nevykonával.

23. Podľa § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz),
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu

v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

24. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti

vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

25. Podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak
preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy,

alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.

26. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť
škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v ods. 2

písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

27. Žalobkyňa podala žalobu, v ktorej žiadala určiť, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný
úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 9.11.2023 je v rozsahu 100%. V konaní bolo nesporne preukázané,
že dňa 9.11.2023 utrpela žalobkyňa pracovný úraz a tá skutočnosť, že došlo k poškodeniu zdravia

žalobkyne v uvedený deň nebola medzi stranami sporná a vyplynula aj z predložených listinných
dôkazov lekárskych správ. Nesporné medzi stranami bolo, že v čase tohto pracovného úrazu bola
žalobkyňa zamestnaná u žalovaného, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.8.2023 s dňom
nástupu do práce 1.9.2023 s tým, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.5.2024
a dohodnutým druhom práce bola pomocná vychovávateľka (nočná) v školskom internáte a miesto

výkonu práce bola E. F. G. E., H. X, D. a bola aj dohodnutá skúšobná doba 3 mesiace. Na základe
tohto možno konštatovať, že v uvedený deň 9.11.2023 bola žalobkyňa zamestnankyňou žalovaného.
Zároveň podľa nesporných skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný účinne nepoprel a tak ich
súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné, bolo preukázané, že k pracovnému úrazu

došlo pri plnení pracovných úloh žalobkyne. Táto vykonávala nočnú obhliadku v uvedený deň 9.11.2023
a približne o 4.30 hod. utrpela úraz ľavej hornej končatiny a eden na kolene ľavej dolnej končatiny, ako
ďalej špecifikovala v žalobe a vyplýva to z predložených listinných dôkazov. K úrazu došlo konkrétne
tak, že zakopla o rohož pred dverami internátu v jeho prízemí v časti slúžiacej na východ k telocvični.Táto skutočnosť bola nesporná medzi stranami konania a súdu bol predložený aj kamerový záznam, na
základe ktorého bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k pádu žalobkyne, pri ktorom utrpela pracovný úraz.
Na základe tohto súd konštatuje, že boli splnené všetky podmienky § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce

a žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného utrpela pracovný úraz pri plnení pracovných úloh a došlo
k poškodeniu zdravia, a tak je tu daná zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa. Zamestnávateľ
v konaní poukazoval na porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
zo strany žalobkyne a žiadal, aby bolo rozhodnuté tak, že za úraz zodpovedá žalobkyňa a žaloba
bola zamietnutá, tak ako to vyplýva podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, prípadne, aby

bolo zohľadnené spoluzavinenie žalobkyne v zmysle § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Súd
konštatuje, že boli splnené dôvody na zbavenie sa zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa,
ale len z časti podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. V konaní bolo nesporne preukázané,
že žalobkyňa ako zamestnankyňa sa zúčastnila školenia z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
v deň 4.9.2023 s tým, že toto školenie vykonával technik BOZP J. I., ktorý bol aj v konaní vypočutý
ako svedok. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že pri tomto školení vôbec nebola oboznámená s predpismi

tak, ako uvádzal žalovaný, a to vnútorný predpis AC-75 a vnútorný predpis AC-63, ktoré sa týkajú
jednakzoznamupreposkytovanieosobnýchochrannýchpracovnýchprostriedkovahospodáreniesnimi
(AC-75) a zároveň základné predpisy BOZP pre pracovníkov SOŠ stavebnej (AC-63). Na základe
výsluchu svedka J. I. mal ale súd v konaní preukázané, že aj keď pri tomto školení neboli priamo
poskytnuté zamestnancom, teda aj žalobkyni tieto predpisy, tak boli s nimi oboznámení a to aj s tým,

že tieto predpisy sú k nahliadnutiu na sekretariáte školy. Zároveň svedok sa tak vyjadril, že pri školení
vychádzal z obsahu týchto predpisov a podľa týchto jednoznačne vyplýva, že jednak žalobkyňa ako
nočnávychovávateľkanemalanároknaposkytnutieosobnýchochrannýchpracovnýchprostriedkov,ako
vyplýva z časti VI. bod 6 predpisu AC-75 a zároveň na tomto školení bolo aj to konštatované, akú obuv
majú používať zamestnanci, respektíve, aká obuv je zakázaná na používanie pri práci, tak ako to vyplýva

z bodu 2 predpisu AC-63. Na základe týchto predložených predpisov, ako aj podľa výsluchu svedka mal
súd preukázané, že žalobkyňa bola riadne a preukázateľne oboznámená s predpismi alebo s pokynmi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré vydal žalovaný a išlo konkrétne o vnútorné
predpisy AC-75 a AC-63. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že s týmito predpismi nebola oboznámená
apredkladalačestnévyhlásenieI.A.,jejspolupracovníčky,taktusúdpoukazujenaobsahtohtočestného

vyhlásenia, kde v záverečných odsekoch I. A. vyjadruje svoj výrazne negatívny vzťah ku žalovanému
tak, že v tomto prípade nemožno konštatovať, že toto čestné vyhlásenie podala osoba, ktorá je bez
bližšieho emocionálneho vzťahu k stranám konania, ale práve naopak, pani I. A. sa prejavila ako osoba,
ktorá má negatívny vzťah k žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi a poukazovala na konkrétne
okolnosti, ktoré ale neboli predmetom tohto konania a neboli preukázané. Zároveň bola oboznámená

s predmetom konania, ako výslovne uviedla, že „ má vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore“ a „ má
vedomosť o tom, že žalovaná strana tvrdí“, čo taktiež spochybňuje objektívnosť vyjadrenia, a tak súd
konštatuje, že na toto jej čestné vyhlásenie neprihliadal. Vychádzal z predložených listinných dôkazov,
a to uvedených vnútorných predpisov a z výpovede svedka, ktorý školenie o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci uskutočnil v deň 4.9.2023, teda pred vznikom pracovného úrazu a preukázateľne

sa tohto školenia zúčastnila aj žalobkyňa. Boli teda splnené podmienky § 196 ods. 2 písm. a), že
žalobkyňa ako zamestnankyňa bola riadne a preukázateľne oboznámená s predpismi alebo pokynmi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V tomto prípade ale nebolo preukázané zo
strany žalovaného, že znalosť a dodržiavanie týchto predpisov sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.
Vypočutý svedok nevykonával kontrolu dodržiavania týchto predpisov, ale len z počutia mal vedomosť

o tom, že sa vyžadovalo dodržiavanie predpisov, a tak súd na túto vedomosť len z údajného počutia
tak, ako uvádzal svedok, neprihliadal a nebol zo strany žalovaného predložený vôbec žiaden ďalší
dôkaz o tom, že by boli splnené podmienky § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a to v časti, že
znalosť a dodržiavanie týchto predpisov sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo. V konaní mal ďalej súd
preukázané, a to najmä z kamerového záznamu o úraze a nepoprela to ani samotná žalobkyňa, že

táto porušila predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to konkrétne
vnútorný predpis AC-63, bod 2, ktorý výslovne uvádza, že zamestnanec pri chôdzi má byť pozorný
a zároveň sa zakazuje používanie pri práci obuvi s vysokým podpätkom, voľne nasúvajúcu sa obuv,
ako sú sandále, dreváky, šľapky a pod., obuv s otvorenou špicou a voľnou pätou, ako aj plážovú obuv
a podobne. Z výpovede samotnej žalobkyne bolo totiž preukázané, že táto mala obuté zdravotné šľapky

a uvádzala, že tieto nosila počas celej doby, čo pracovala u žalovaného a nikdy nebola upozornená na
to, že ide o nevhodnú obuv. Bolo teda nesporne preukázané, že táto obuv je v rozpore s citovaným
bodom 2 vnútorného predpisu AC-63 a s týmto predpisom, ako je vyššie uvedené bola žalobkyňa
oboznámená na školení, ktoré sa konalo dňa 4.9.2023. V konaní nebolo preukázané ďalej tvrdeniežalobkyne o rohoži, ktorá bola zvlnená a žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz na preukázanie týchto
skutočností a súd ako už odôvodnil neprihliadal na čestné vyhlásenie I. A. a ani na predložené
fotografie žalobkyne, nakoľko nie je zrejmé, či uvedená rohož bola takýmto spôsobom zvlnená pri vzniku

pracovného úrazu žalobkyne, ale práve naopak z kamerového záznamu nebolo preukázané, že by táto
rohož tak, ako bola umiestnená na podlahe pri bežnej opatrnosti žalobkyne pri chôdzi, bola príčinou
vzniku pracovného úrazu. Na základe takýchto výsledkov dokazovania mal súd teda preukázané, že sú
splnené podmienky § 196 ods. 2 písm. a) a to, že žalobkyňa porušila vnútorný predpis zamestnávateľa
AC-63 a nebola pozorná pri chôdzi a mala obutú zakázanú obuv podľa tohto predpisu a tieto skutočnosti

sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a tak žalovaný ako zamestnávateľ sa v časti
zbavil svojej zodpovednosti za pracovný úraz, a to v rozsahu 30% a súd rozhodol v zmysle § 196
ods. 3 Zákonníka práce, že žalovaný ako zamestnávateľ má mieru zodpovednosti za pracovný úraz
žalobkyne, ktorý táto utrpela dňa 9.11.2023 v rozsahu 70% a žaloba vo zvyšku bola zamietnutá. Takáto
miera zodpovednosti žalovaného je primeraná, zodpovedá zároveň rozsahu zavinenia žalobkyne za
vznik pracovného úrazu s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti, kde jedným z týchto dôvodov bolo

aj to, že k samotnému pracovnému úrazu došlo v skorých ranných hodinách a súd prihliadal aj na to, že
nebolo ani spochybnené tvrdenie žalobkyne, že pri tomto úraze mala obuv, ktorú nosila počas celého
trvania pracovného pomeru u žalovaného. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd dospel k takému
záveru, že pri spravodlivom rozhodovaní o miery zodpovednosti strán konania za vznik pracovného
úrazu je primerané zavinenie žalobkyne určiť v rozsahu 30% a zavinenie žalovaného v rozsahu 70%.

28. Pokiaľ žalobkyňa sa v konaní odvolávala na protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorý vydal
Inšpektorát práce v Žiline, tak tu súd poukazuje na to, že z tohto protokolu nebolo preukázané porušenie
povinností žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ale išlo len o všeobecne zistené nedostatky, ktoré sa
týkali kontroly riadneho používania osobných ochranných pracovných prostriedkov a bolo vytýkané, že

žalovaný nešpecifikoval konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje
pri jednotlivých prácach a nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a neposúdil riziko pri všetkých
činnostiach, ale tu súd poukazuje na vnútorný predpis AC-75, kde je výslovne uvedené, že žalobkyni
ako nočnej vychovávateľke sa neposkytujú osobné ochranné pracovné prostriedky a s prihliadnutím na
to, že pracovný úraz vznikol pri bežnej chôdzi, nemožno konštatovať, že vytýkané nedostatky zo strany

inšpektorátu práce majú vplyv na určenie zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti vyhovel a určil, že miera
zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobkyne, ktorý utrpela dňa 9.11.2023 je v rozsahu 70%
a žaloba vo zvyšku ako nedôvodná bola zamietnutá.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Vo výroku o trovách súd podľa citovaného § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100%, nakoľko bolo v konaní určené, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz, ktorý
utrpela žalobkyňa a pokiaľ ide o rozsah miery zodpovednosti, tak tento bol určený podľa voľnej úvahy
súdu, a tak súd konštatuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a tak jej boli priznané trovy konania
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).