Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291686
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:6124291686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E., nar.

XX.X.XXXX, bytom F., G. H. I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave,
Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX,
zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o
zaplatenie 133,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,89 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
25.6.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,46%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči
žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 130,89 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.5.2022 až
do zaplatenia a náhrady trov konania, ako nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil tým,
že na základe uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022 bolo

zmenené uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021 č.k. 18P/54/2019-2309 tak, že styk
žalobcu s maloletým synom bol upravený v období od doručenia rozhodnutia do 28.2.2022 v každom
týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté
dieťa mal žalobca prevziať od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F., do
15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období od
1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase
od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho

istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do
budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom
čase tiež odovzdá. Zároveň súd uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste
týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť.
Žalovaná však súdne rozhodnutie nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi
obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 150 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle
vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 28.5.2022 prevziať maloletého a pricestoval z miesta svojho

bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa
zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý
odmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len
neumožnila maloletého vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčnýchtvrdení žalovanej, ktoré sú spojené s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého,
sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície a následne predmetné stretnutie
oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobca uviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti

porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila
škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady
bol vopred daný. Poukázal aj na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a
vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite

upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z
Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol
práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť
372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách je vo výške 79,24 eur a náhrada za pohonné látky vo výške 51,65 eur.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala.
Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej
konaním. Poukázala na to že dňa 27.5.2022 ju žalobca kontaktoval SMS správou, kde ju informoval,
že si syna vyzdvihne ako „minule“, a následne uviedol, že si vyzdvihne maloletého syna o 9.00 hod.

na námestí a žalovanej syna vráti v nedeľu o 17.00 hod., pričom v uvedenom období bolo právoplatné
rozhodnutie Krajského súdu Trenčín o úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalovaná uviedla, že žalobca
bol už v predchádzajúcich stykoch informovaný o tom, že dieťa odmieta styk s otcom na prespanie.
Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu, že dieťa na styk so žalobcom riadne nepripravila v zmysle
súdneho rozhodnutia, ako aj tvrdenie, že by dieťa mala zastrašovať a rozrušovať. Žalobca, hoci bol

s rozhodnutím súdu riadne oboznámený a z jej strany o nemožnosti uskutočniť styk v rozsahu celého
víkendu s prespaním opakovane informovaný, toto neakceptoval. Žalovaná zastávala názor, že si
splnila prevenčnú povinnosť, keď žalobcu opakovane informovala, že syn odmieta realizáciu styku na
prespanie. Uvádzala, že maloletého na styk s otcom vždy riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako
riadne motivovať, napriek tomu dieťa v deň styku opätovne odmietlo styk s otcom v rozsahu prespania

do dňa 29.5.2022 a nechcel odísť z domu. Ďalej žalovaná uviedla, že aj napriek tomu, že maloletý
sa so žalobcom nechcel stretnúť, žalobca ako vždy privolal do miesta bydliska dieťaťa hliadku polície,
hoci mu je známe, že polícia násilím maloletého žalobcovi neodovzdá. Žalobcovi je tiež známe, že
všetky trestné oznámenia, ktoré na ňu podal z dôvodu, že dieťa odmieta styk s ním, boli zamietnuté.
Žalovaná uviedla, že skutočnosť, že dieťa odmieta styk so žalobcom, nie je následkom jej konania.

Ona už od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta
styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu
na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane, aj za účasti
kolíznej opatrovníčky, navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez
stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním

stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek
tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne
odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Napriek všetkým uvedeným
skutočnostiamžalobcasadostavildomiestabydliskamaloletéhosynaažiadalojehovydanienadrámec
rozhodnutia súdu. Uviedla, že žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 27.5.2022 – 29.5.2022 domáhal

styku v zmysle apelu Okresného súdu Bratislava IV. Na predmetnom pojednávaní boli rodičia požiadaní,
aby vyskúšali styk v rozsahu na prespanie. Išlo o odporúčanie súdu a keďže sa preukázalo, že dieťa
nie je schopné absolvovať styk v rozsahu na prespanie a opakovane odmieta uskutočňovanie styku
v rozsahu na prespanie, žalovaná informovala žalobcu o tom, že styk v uvedenom rozsahu nie je možné
uskutočňovať a žiadala ho, aby rešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu. Žalovaná preto zastávala

názor, že konanie žalobcu možno považovať za účelové, zneužívajúce právo. Uvedené správanie
žalobcu spôsobilo, že maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo ona
(žalovaná) v žiadnom prípade nezodpovedá, nakoľko uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním.
Podľa jej názoru je podaná žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu
uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, SMS komunikácie žalobcu
so žalovanou, trestného oznámenia žalobcu zo dňa 28.5.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy
o výpožičke zo dňa 24.9.2021, odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 9.7.2024, vyjadrenia žalobcuzo dňa 26.8.2024, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový
a právny stav:

4. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené
uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach
stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov v roku
2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk
žalobcu s maloletým B. v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni

v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa
prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na L. K. C. F.,
do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá a v období od
1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od
10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa,
vktorýchdňochačasochsivždymaloletédieťaprevezmeodmatkypredvchodomdobudovyKultúrneho

domu v Bojniciach, nachádzajúceho sa na L. K. C. F., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke
v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch
a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne
pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 18P/54/2019.

5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že v dňoch 17., 19., 21., 23. a 25.5.
2022 sa žalobca pýtal žalovanej ako sa má maloletý, na čo žalovaná nereagovala. Dňa 27.5.2022
žalobca oznámil žalovanej, že na druhý deň príde pre dieťa tak ako minule, aby ho nachystala na styk.
Žalovanánatoreagovalaotázkou:„Čoznamenátak,akominule?“,načožalobcaodpovedal:„Žeprídem

na 9.00 hod. a budem čakať na námestí“. Žalovaná na to uviedla: „Právoplatné rozhodnutie KS TN je
styk v sobotu od 10.00 do 15.00 toho istého dňa a v nedeľu od 11.00 do 17.00 toho istého dňa“. Žalobca
odpísal, že žalovaná nechce rešpektovať uznesenie OS BA IV z 10.3. a posunúť sa ďalej s rozšírením
styku, pričom žalovaná aj jej právnička na pojednávaní súhlasili s takým rozšírením. Žalovaná reagovala,
že OS BA IV nevydal žiadne uznesenie, iba doporučenie, ktoré nie je právne záväzné a uviedla, že

právoplatné je uznesenie KS TN z 9.2.2022 a to je záväzné pre oboch. Následne v sobotu 28.5.2022
o 8.56 hod. žalobca žalovanej oznámil, že je na námestí, o 9.07 hod. sa pýta: „Kde ste?“, na čo žalovaná
o 9.09 hod. reagovala tým, že maloletý plače, nechce ísť za tatkom. Žalobca jej odpísal, že zasa ide
o staré klamstvá, že počká do 10.00 hod., žalovaná si môže rozmyslieť svoje konanie. O 10.02 hod.
sa žalobca spýtal žalovanej, kde sú, na čo žalovaná o 10.09 hod. odpovedala, že Maťko stále nechce

ísť, plače, že nejde. Žalobca na to uviedol, že žalovaná pokračuje v divadle a účelovo marí styk. On
ide pred dom pre syna. O 10.21 hod. informuje žalovanú, že je pred domom, žiada, aby otvorila dvere
a odovzdala mu syna. Žalovaná reagovala tým, že B. stále nechce ísť, plače, že nechce ísť za tatkom.

6. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne privolal hliadku polície, ktorá urobila

pohovor s matkou, ale k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti
na žalovanú trestné oznámenie na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície.

7. Z predloženého technického preukazu č. PG 336369 bolo zistené, že M. D., nar. XX.X.XXXX, je
evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom preukaze je

spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete (N.) vyplýva, že počas
21. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,827 eur/liter.

8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. M. D., nar. XX.X.XXXX, ako
požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal

žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú.

9. Žalovaná v konaní nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu
nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala
na to, že otec sa domáhal realizácie styku s dieťaťom počas celého víkendu neprerušene, hoci

vykonateľné rozhodnutie súdu upravovalo styk dieťaťa s otcom v sobotu a nedeľu bez prespania.
Žalovaná uvádzala, že maloletý syn napriek jej presviedčaniu odmietal ísť za otcom, nechcel u otca spať.
O týchto skutočnostiach žalobcu riadne informovala. Žalobca napriek tomu do miesta bydliska dieťaťa
opakovane privoláva hliadky polície, čím u maloletého vyvoláva stres. Žalovaná uviedla, že žalobcoviposkytuje pravidelnú súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda nebola spôsobená. Žalovaná
zastávala názor, že je potrebné mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, aby neutrpel jeho psychický
vývin. Poukázala tiež na zneužívanie práva žalobcom, nakoľko tento sa domáha náhrady cestových

výdavkovvoviacerýchtakmeridentickýchžalobáchonáhraduškodyapodľajejpresvedčeniataktokoná
v záujme jej poškodenia. Zároveň namietla výšku uplatneného nároku na úrok z omeškania, nakoľko
žalobca ju pred podaním žaloby na náhradu škody vôbec nevyzýval, a preto mu nárok patrí až odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Na pojednávaní poukázala na to, že žalobca nie je vlastníkom
motorového vozidla, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom vozidlo používa bezodplatne

na základe zmluvy o výpožičke. V súvislosti s tým uviedla, že za daných okolností neobstojí nárok na
náhradu nákladov za užívanie vozidla, k čomu sa vyjadril aj Krajský súd Trenčín v konaní 17Co/17/2023.

10. Žalobca v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom
SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však
ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej žalobca prišiel k domu

žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec privolal aj hliadku polície. Poukázal na to, že žalovaná
mu dlhodobo bráni v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa na styk s ním
pripraviť, čo sa ale nestalo a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti,
ktorá by odôvodňovala nerealizáciu styku s dieťaťom. Poukázal aj na skutočnosť, že na pojednávaní
v rozvodovom konaní dňa 10.3.2022 došlo ku konsenzu žalobcu a žalovanej, z ktorého vyplýva,

že od 17. týždňa r. 2022 sa styk otca s dieťaťom bude realizovať od soboty 9.00 hod. do nedele
17.00 hod. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie uviedol, že výlučne on
sa podieľa na nákladoch a poplatkoch spojených s prevádzkou vozidla (povinné zmluvné poistenie,
havarijné poistenie, opravy, údržba, opotrebenie a výmena pneumatík, motorového oleja, náplne do
ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, atď.). Nie je ani možné očakávať, že by ako vypožičiavateľ

užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Aj podľa právnej teórie si zmluvné strany v súvislosti
s opotrebením vypožičanej veci môžu dohodnúť určitú náhradu, čo nebude v rozpore s požadovaným
znakom bezodplatnosti zmluvy o výpožičke. Podľa žalobcu sa pojmovo rozlišuje odplata za prenechanie
vecivypožičiavateľovinaužívanievzmysleodmenyanáhradazaopotrebenievecivzmysleamortizácie,
ktorúmožnovyjadriťakorozdielvhodnotevecivčaseprenechaniavypožičiavateľoviavčasejejvrátenia

spôsobený jej bežným užívaním.

11. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12.Podľa§420ods.1a3Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je

dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe
cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 28.5.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval na
stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu Trenčín
z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach.

14. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.
Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 28.5.2022 bolo
stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa

9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu
vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory,
ktoré sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B..
V predmetnom období nebolo súdom rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú de facto
zabezpečovala matka. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie v konaní o úprave rodičovských

práv a povinností na čas do rozvodu, prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu. Obaja rodičia boli
opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si rodičovskej zodpovednosti, aby sa
povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech dieťaťa.
V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci rozvodového konania súd apeloval na rodičov, abysa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu, t.j. od soboty
do nedele nepretržite.

15. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené
cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu
takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody
nezavinila.

16. V konaní bolo nesporné, že dňa 28.5.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i
keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú
nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti
žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako
matky dieťa na stretnutie s otcom ako žalobcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca
sa dňa 28.5.2022 do miesta bydliska dieťaťa po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS

správy dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým,
že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas
celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 27.5.2022
vyplýva, že otec uviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9.00 hod. a následne sa iba matky spýtal, či
vôbec nechce rešpektovať uznesenie OS BA IV z 10.3. a posunúť sa ďalej s rozšírením styku. Uviedol,

že pre dieťa príde o 9.00 hod., nech ho žalovaná prichystá. Po oznámení žalovanej, že právoplatné
je iba uznesenie KS TN z 9.2.2022, žalobca uviedol, že žalovaná bola na pojednávaní v Bratislave,
s právničkou zhodne súhlasila, on si syna preberie o 9.00 hod. v sobotu a vráti ho v nedeľu o 17.00
hod., presne ako je stanovené súdom OS BA IV. Po oznámení žalovanej, že dieťa plače a nechce ísť za
tatkom, žalobca žalovanej uviedol, že počká do 10.00 hod. a žalovaná mu môže prísť dieťa odovzdať.

K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa stále plače, nechce
ísť za tatkom. Žalobca sa následne dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná býva, táto s ním však
komunikovala len prostredníctvom SMS a žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť.

17. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu

so synom dňa 28.5.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna
s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie
mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú
jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho
rozhodnutia umožniť dňa 28.5.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej
riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 28.5.2022
na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie

trestného oznámenia zo dňa 28.5.2022. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa domáhal rozšíreného
styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je nepochybné, že žalobca
mal dňa 28.5.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu Trenčín
zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej
stretnutiežalobcovisdieťaťomumožniťažalobcuupozorniťnajehopovinnosťdieťavzmyslecitovaného

právoplatného rozhodnutia vrátiť o 15.00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda
žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z
miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní,
pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom,
poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s

týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na
stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym
spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre
ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, podľa

ktorého je potrebné zo strany matky toto rozhodnutie bezodkladne rešpektovať, nielen verbalizovať,
ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si povinnosti dieťa v stanovených časoch na
stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcommohol rozvíjať. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu totiž, už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom
maloletého dieťaťa, nie sú udržateľné.

19. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný
skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi
náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca
neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo
uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom

v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej
dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať
citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná
v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 28.5.2022 nebola
v konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne

bránila jeho stretnutiu s otcom.

20. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti
žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska
žalobcu do F. dňa 28.5.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa s maloletým synom na základe

vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila.

21. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že
žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe
zmluvy o výpožičke bezodplatne. Neobstojí preto záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za

užívanie vozidla a tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.4.2024
č.k. 17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vzhľadom na dlhodobý charakter výpožičky
je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy,
údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za
umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne

žalobca sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto skutkových
tvrdení žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné. Súd preto považoval
nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť za opodstatnený.

22. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku F., L. námestie
a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur (0,213 eur x
372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022 Z.z.) a náhradu za
spotrebované pohonné hmoty vo výške 51,65 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok

v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni
od 23.5.2022 do 29.5.2022 v sume 1,827 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km predstavuje
výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov;
28,272 litrov x 1,827 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 51,65 eur). Spolu predstavujú cestovné
náhrady sumu 130,89 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa

zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú
reprezentuje aj rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 20Co/9/2020 zo dňa
26.11.2020.

23. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne zo sumy
130,89 eura od 29.5.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu s dieťaťom do
zaplatenia. V danej veci sa však žalovaná dostala do omeškania s plnením až odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia žaloby (24.6.2024), nakoľko v konaní nebolo preukázané (a žalovaná to popierala), že
by žalobca žalovanú pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie predmetnej náhrady škody. Žalovaná

sa o nároku žalobcu a jeho výške dozvedela až doručením žaloby. Súd preto považoval nárok žalobcu
v tejto časti za dôvodný len za obdobie od 25.6.2024 až do zaplatenia.24. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 130,89 eur spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania od 25.6.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (CSP). Žalovaná poukazovala na to, že žalobca voči nej podal viaceré takmer identické žaloby,
pričom niektoré časovo súvisiace nároky si mohol uplatniť jednou žalobou. V súvislosti s tým žiadala,

aby súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade
s rozhodovacou praxou Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Co/9/2023, 17Co/61/2023, 8Co/26/2023,
17Co/42/2023, 17Co/66/2023 a iných. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva
a skutočnosť, že sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže byť pripočítaná na jeho
škodu. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní.
Žalobca sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 146,61 eur (vrátane úroku

z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 133,02 eur (vrátane
úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu
90,73%,úspechžalovanejvkonanípredstavuje9,27%.Čistýúspechžalobcupotompredstavuje81,46%
(90,73% - 9,27%). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).