Uznesenie – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Nt/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012035
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124012035.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci
odsúdeného: Z. F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom V. XXXX/XX, P., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS
Leopoldov, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa 12.11.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného: Z. F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom

V. XXXX/XX, P., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania vedeného pred
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 12T/11/2024, ktoré sa skončilo trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava zo dňa 07.06.2024, sp. zn. 12T/11/2024, právoplatným dňa 07.06.2024,

z a m i e t a ,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Tomáš F., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom V. XXXX/XX, P., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,
bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.06.2024, sp. zn. 12T/11/2024, právoplatným
dňa 07.06.2024, odsúdený pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, a bol

mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

OdsúdenýZ.F.podaldňa16.07.2024návrhnapovolenieobnovykonaniavtrestnejveciOkresnéhosúdu
Trnava, sp. zn. 12T/11/2024, ktorý odôvodnil novelizáciou zákona účinného od 15.03.2024, a poukázal
na zmenu právnej kvalifikácie trestného činu a hodnôt ustanovujúcich nepatrené množstvo omamných

látok a psychotropných látok.

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie.

Prokurátor navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, pretože nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré

by pôvodne uložený trest bol v nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Tiež uviedol, že samotná zmena hmotnoprávnych
ustanovení Trestného zákona nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, ako aj to, že nemohlo
dôjsť ani k zániku trestnosti činu, pretože množstvo, ktoré odsúdený prechovával, by bolo potrebné
posudzovať ako množstvo nepatrné.

Obhajca navrhol návrhu vyhovieť.Odsúdený uviedol, že zmena trestného zákona a množstva účinnej látky, a trestná sadzba, je dosť
na obnovu konania. Tiež uviedol, že mu je známe ustanovenie § 171 ods. 2 Trestného zákona, podľa
ktorého by sa aj toto množstvo považovalo za trestný čin, že je tam trestná sadzba 0 až 2 roky, a chcel

by aspoň o 4 mesiace kratší trest.

Na verejnom zasadnutí boli vykonané dôkazy, a to: výsluch odsúdeného, trestný rozkaz Okresného
súdu Trnava zo dňa 07.06.2024, sp. zn. 12T/11/202, s doložkou PPL (č. l. 40-42), lustrácia v registri
obyvateľov (RO), lustrácia ZVJS, odpis registra trestov (RT).

Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku „ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v
trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.“

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku „obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.“

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku „súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.“

Po preskúmaní podaného návrhu odsúdeného v intenciách § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd dospel
k záveru, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu, pretože návrh bol podaný oprávnenou osobou
podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova
konania prípustná podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, a zároveň obnova konania nie je vylúčená

podľa § 395 Trestného poriadku. Sú preto splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o
návrhu odsúdeného.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd nemôže preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, pretože konanie o povolení obnovy konania nie je založené na
revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu
v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s
obhajobouobvineného,anemôžepreskúmavaťanivecnúsprávnosťrozhodnutiavydanéhovpôvodnom

konaní.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súdy s
nimi v rozhodnutiach nevysporiadali, alebo ich dokonca prehliadli, prípadne ich nesprávne vyhodnotili.

Treba mať na zreteli účel mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania), ktorým je umožniť
opätovný prieskum tých právoplatne skončených vecí, v ktorých medzičasom vyšli najavo nové okolnosti
skutkovej povahy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie neobstojí. Zjednodušene povedané, kým obnova
konania podľa § 394 a nasl. Tr. por. je zameraná na nápravu skutkového stavu veci, dovolanie podľa §

368 a nasl. Tr. por. smeruje k náprave právnych pochybení. Tak je potom potrebné nazerať aj na výklad
pojmu nová skutočnosť, t. j. ako taký závažný poznatok skutkovej povahy, ktorý konajúcim súdom nebol
v čase rozhodovania známy. Samotné rozhodnutie súdu - mimo skutočností a dôkazov z neho plynúcich,
ale takú povahu nemá (ide o individuálny právny akt vydaný na to určeným štátnym orgánom, ktorý v
predpísanom konaní zistí skutkový stav veci, aby naň potom aplikoval príslušnú právnu normu, pozn.).

Z tohto dôvodu môže byť rozhodnutie súdu (ako také) dôvodom pre povolenie obnovy konania len v tých
prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa. Takým prípadom je § 394 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého sa
za skutočnosť skôr neznámu považuje aj (v skratke) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o
porušení základných ľudských práv alebo slobôd a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republikyo strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia (v ods. 5 ide obsahovo o spáchanie
trestnéhočinupolicajtom/prokurátorom/sudcom/prísediacimvsúvislostisplnenímichpovinností,pozn.).
V tomto zmysle je treba interpretovať spojku „aj“ použitú v § 394 ods. 4 Tr. por. - ako rozšírenie okruhu

skôr neznámych skutočností, ktoré (bez ďalšieho) umožnia obnoviť konanie o vydanie niektorého z tam
uvádzaných rozhodnutí. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2022, sp. zn. 5
Tost 16/2022, uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2024).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku, a to z nasledovných dôvodov.

Z návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že odsúdený sa návrhom na povolenie obnovy konania
domáha primárne zmeny právoplatného rozhodnutia v dôsledku novelizácie Trestného zákona, ktorá má

byť pre odsúdeného priaznivejšia. Ako už bolo uvedené v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, z povahy inštitútu obnovy konania vyplýva, že tento inštitút rieši skutkové
otázky, nie právne otázky, pričom právne otázky sa riešia prostredníctvom dovolania. Inak povedané,
súd v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je oprávnený riešiť právne otázky
v tom smere, že by skúmal správnosť právnych úvah, právneho posúdenia v pôvodnom konaní

(ustanovenie množstva omamných látok, psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich omamné
látky alebo psychotropné látky je právna otázka, pretože ide o výklad a aplikáciu ustanovení Trestného
zákona na skutkový stav). Ani zmena právnych predpisov (vrátane zmeny trestných sadzieb a spôsobu
určovania rozsahu trestného činu, na čo poukazoval odsúdený), hoci aj pre odsúdeného priaznivejšia,
preto nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy konania. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu

právnu úpravu nemožno uplatňovať spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už
právoplatne skončené trestné veci; výnimkou z uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Trestného
poriadku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona.

Treba však zdôrazniť, že v prípade konania podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku (preskúmanie

rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona) a konania podľa § 398 a nasl. Trestného poriadku (konanie
o návrhu na povolenie obnovy konania), ide o dve samostatné a rozdielne konania, a skutočnosti
odôvodňujúce postup podľa § 405a a nasl. Trestného poriadku nie sú predmetom konania o návrhu na
povolenie obnovy konania a naopak.

Pre úplnosť súd uvádza, že dôvody na postup podľa § 405a a nasl. súd v konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania neskúma, pričom konajúci súd pripomína, že postup podľa § 405a a nasl.
je možné uplatniť len vtedy, ak dôjde k zánik trestnosti činu, teda to, čo trestným činom bolo, po
novelizácii trestných predpisov už trestným činom nie je. Zmena trestných sadzieb, prípadne zmena
iných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, sama o sebe nie je dôvodom na postup podľa

§ 405a a nasl. Trestného poriadku, ak trestný čin zostal aj po novelizácii trestným činom. Pre úplnosť
súd poukazuje na vyjadrenia prokurátora a odsúdeného na verejnom zasadnutí v tomto smere, v zmysle
ktorých v zásade obidve strany tvrdia, že majú vedomosť o tom, že skutok, za ktorý bol odsúdený uznaný
za vinného, zostáva trestný aj po účinnosti novely od 06.08.2024.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a preto
súd návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na

Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.