Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201036
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201036.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: TODINI
COSTRUZIONI GENERALI S.p.a., so sídlom Via Aurelia n. 477, 00165 Rím, Talianska republika, číslo
zápisu 08105460581, v zastúpení Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09
Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. O.
Box98,Bratislava,IČO:31797903,zaúčastiďalšíchúčastníkov:1/IntegraConstructionKZ,spoločnosť
s ručením obmedzeným, so sídlom ul. Kunayeva 12/1, VP-16, 010 00 Astana, Kazašská republika, 2/
CEDIS s. r. o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, 3/ PORR s. r. o., so

sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 667 102, v zastúpení advokátskou kanceláriou AGM
partners s. r. o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO: 56 023 812, 4/ Železnice Slovenskej
republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 7614-9000/2019 zo dňa 01.07.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“ alebo „verejný obstarávateľ“) vyhlásili verejnú súťaž
napredmetzákazky„ModernizáciaželezničnejtrateŽilina-Košice,úsektrateLiptovskýMikuláš–Poprad
Tatry (mimo), 1. etapa (Poprad – Lučivná)“ v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2017/S
123-248592 dňa 30.06.2017 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 129/2017 dňa 03.07.2017 pod
značkou 9284-MSP. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty
zákazky vo výške 95 502 992,71 Eur bez DPH ide o nadlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných

prác. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do 25.10.2017, 8:30 ho. predložili ponuku 9 uchádzači, vrátane
žalobcu ako vedúceho člena skupiny „TIAC“. Skupina „TIAC“ bola zložená z nasledujúcich členov, za
ktorýchvponukescieľompreukázaniasplneniapodmienokúčastipredložiljednotnýeurópskydokument
(ďalej ako „JED“): TODINI COSTRUZIONI GENERALI S.p.a (vedúci člen), Integra Construction KZ,
spoločnosť s ručením obmedzeným, ALPINE SLOVAKIA, spol. s r. o. (v konaní vystupuje právny
nástupca obchodná spoločnosť PORR s. r. o.), CEDIS s. r. o., Bratislava. Postavenie inej osoby podľa §
34 ods. 3 zákona majú subjekty ALPINE Bau CZ, a. s., RESTADO s. r. o., REVOP s. r. o., CONSORZIO

STABILE EBG. Po vyhodnotení ponúk ŽSR v súlade s § 55 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
343/2015“ alebo „zákon“) vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok
účasti nahradených v ponuke jednotným európskym dokumentom. Následne ho v zmysle § 40 ods. 4zákona žiadal o vysvetlenie alebo doplnenie predložených podkladov. Žalobca na výzvu reagoval listom
zo dňa 18.12.2018.

2.Listomzodňa17.01.2019ŽSRoznámilžalobcovi,žehopodľa§40ods.6písm.j)vspojenís§40ods.
6 písm. a) zákona z verejnej súťaže vylúčil z dôvodu, že verejnému obstarávateľovi nepredložil v určenej
lehote doklady, ktoré by preukazovali, že kľúčový odborník - geodet stavby je vlastnou technickou
a odbornou kapacitou úspešného uchádzača, teda nepreukázal, že v čase vyhodnocovania splnenia
podmienok účasti disponuje s touto fyzickou osobou, tak ako deklaruje v ponuke.

3. Žalobca dňa 28.01.2019 podal námietky smerujúce proti vylúčeniu z predmetného verejného
obstarávania. Úrad pre verejné obstarávanie svojím rozhodnutím zo dňa 12.04.2019, č. 4052-6000/2019
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) tieto zamietol. Po dôslednom preskúmaní a posúdení
existujúceho skutkového stavu v predmetnom prípade dospel k záveru, že ŽSR boli oprávnené vylúčiť
žalobcu z verejnej súťaže z dôvodu nesplnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona,

vzťahujúce sa ku geodetovi stavby, keďže žalobca nepreukázal jej splnenie vlastnou kapacitou alebo
prostredníctvom niektorého zo subjektov identifikovaných v ponuke žalobcu ako iných osôb podľa § 34
ods. 3 zákona.

4. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Rady úradu pre

verejné obstarávanie č. 7614-9000/2019 zo dňa 01.07.2019 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“)
zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Rada mala za to, že ŽSR postupovali
pri vyhodnotení podkladov, ktoré mu žalobca doručil na základe výzvy na predloženie podkladov
nahradených JED, v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby
(Argumentácia žalobcu)

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 7614-9000/2019 zo dňa 01.07.2019, ktorým Rada úradu pre verejné obstarávanie
zamietla odvolanie skupiny dodávateľov „TIAC“ s vedúcim členom a potvrdila prvostupňové rozhodnutie
Úradu pre verejné obstarávanie č. 4052-6000/2019 z 12.04.2019, ktorým podľa ust. § 175 ods. 3 zákona
č. 343/2015 Z. z. zamietol námietky vedúceho člena skupiny dodávateľov „TIAC“. Žalobca navrhol
rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, a g/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
6. Žalobca má za to, že rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní,
Ústavy Slovenskej republiky ako i Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom
obstarávaníazrušenísmernice2004/18/ES(ďalejajako„smernica“).Rozhodnutiežalovanéhopovažuje

za vecne nesprávne a nezákonné. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď žalovaný príliš formalisticky posudzoval preukázanie podmienky účasti v časti
geodet stavby k predmetu zákazky a vôbec nezohľadnil hodnotu činnosti geodeta vo vzťahu k výške
hodnoty zákazky na uskutočnenie stavebných prác, čím došlo k porušeniu princípov verejného
obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný nedostatočne posudzoval

žalobcom nastolenú právnu argumentáciu, že vznikol medzi A. B. a CEDIS s. r. o. pracovný pomer
na základe ústnej pracovnej zmluvy. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca aj v právnom názore
žalovaného ohľadne toho, že uzavretím zmluvy o budúcej pracovnej zmluve medzi A. B. a CEDIS
s. r. o. sa kapacity A. B. nestávajú pre účely verejného obstarávania vlastnými kapacitami žalobcu
(CEDIS s. r. o,) ako aj v tom, že podľa žalovaného nepredložil po písomnej žiadosti doklady nahradené

jednotným európskym dokladom v určenej lehote a že nepreukázal splnenie podmienky účasti. Zo
strany žalovaného došlo k porušeniu princípu právnej istoty, keď nepovažoval za podstatnú skutočnosť,
že k vydaniu metodického usmernenia došlo až po predložení ponuky a po predložení dokladov
preukazujúcich splnenie podmienky účasti. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že doplnením
ďalšej osoby (p. Yerika Arystanbekova) by fakticky došlo k predloženiu dokladov po uplynutí lehoty na

predloženie podkladov nahradených JED. Žalovaný vylúčil žalobcu z verejného obstarávania v rozpore
s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona a súčasne posudzoval otázku vylúčenia
prílišformalistickyaneaplikovalprávovjehomateriálnomponímaní,abyboldosiahnutýspravodlivýstav.7. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť, pretože
sa v celom odôvodnení prekrývajú závery/argumenty žalovaného o preukazovaní podmienok účasti
prostredníctvom tretej osoby a vlastnej kapacity a súčasne rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov, na

ktorých bolo založené.
8. Taktiež zistenie skutkového stavu žalovaným považuje žalobca za nedostatočné na riadne posúdenie
veci, pretože z povahy právneho vzťahu a predložených dokumentov žalobcom a iných osôb bolo možné
zistiť, že bola uzatvorená ústna pracovná zmluva.
9. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia vidí žalobca v tom, že žalovaný počas námietkového konania, ani
počas konania o odvolaní nezaslal žalobcovi vyjadrenie kontrolovaného na vedomie, ani v rámci konania
o odvolaní neinformoval žalobcu o tom, že požiadal A. B. a spoločnosť CEDIS s. r. o. o vyjadrenie k ich
zmluvnému vzťahu, čím došlo aj k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces.
10. Žalobca vo vzťahu k žalobnému dôvodu – proporcionalite vylúčenia uviedol, že verejný obstarávateľ,
a v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný, porušili voči žalobcovi princíp proporcionality, pretože opatrenia

vo forme vylúčenia zo súťaže jednoznačne išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
cieľa. Na podporu poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Fabricom SA
proti Belgickému kráľovstvu C-21/03 a C34/03 ako Swedish Match AB proti Swedisch Match UK
Ltd. i C-210/03. Mal za to, že princíp proporcionality boli verejný obstarávateľ a žalovaný povinní
uplatňovať pri vylúčení žalobcu z účasti na verejnom obstarávaní pri posudzovaní predložených

podkladov. Žalobca vychádzajúc z preambuly smernice z bodu 101 ma za to, že jeho vylúčenie zo
súťaže bolo v priamom rozpore so smernicou, pretože v jeho prípade šlo o menšie nedostatky, ktoré
sa dali jednoducho odstrániť. Podľa názoru žalobcu verejný obstarávateľ mal v prípade pochybností
možnosť a povinnosť využiť inštitút vysvetľovania ponuky aj opakovane a to aj s prihliadnutím na
princíp proporcionality. Namieta, že žiadosti obstarávateľa o vysvetlenie, alebo doplnenie predložených

dokladov neobsahovali žiadne ďalšie formulácie, z ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačne
a transparente dôvody/identifikáciu nezrovnalostí, resp. nejasností, ktoré kontrolovaného viedli k záveru,
že žalobcu je potrebné nevyhnutne vylúčiť zo súťaže. V tej súvislosti poukázal na závery plynúce
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/116/2009 z 10.10.2012, že ponuku
uchádzačov,ktorájenepresnáalebonejasnáaktorázároveňniejevsúladestechnickýmipožiadavkami

a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania
v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je i otázka
smerujúca k vyjadreniu a vysvetleniu ponuky. Verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku
z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky.
Podľa názoru žalobcu, ak mal verejný obstarávateľ po odpovedi žalobcu na požadované vysvetlenia

pochybnosti o tom, či bola preukázaná existencia pracovnej zmluvy (vlastnej kapacity), mal žalobcu
opätovne požiadať o vysvetlenie, alebo doplnenie dokladov riadne odôvodneným a transparentným
spôsobom. Verejný obstarávateľ v rámci vysvetľovania koncipoval otázku všeobecne bez bližšieho
vysvetlenia, pričom v dôsledku nejasne položenej otázky vyhodnotil vzťah medzi A. B. a žalobcom
nesprávne, preto aj vylúčenie združenia „TIAC“ z verejného obstarávania bolo v rozpore so zákonom

overejnomobstarávaní,pretožeknemuverejnýobstarávateľdospelnazákladenedostatočnezisteného
skutkového stavu.
11. Žalobca vo vzťahu k ďalšiemu žalobnému bodu – materiálnemu poňatiu práva uviedol, že výklad
vykonaný žalovaným a verejným obstarávateľom ohľadom otázky existencie ústnej pracovnej zmluvy,
existencie dojednaných pracovných podmienok, prípadného posudzovania samotnej zmluvy o budúcej

pracovnej zmluve, či možnosti doplnenie geodeta, došlo k prílišnému formalizmu pri aplikácii právnych
predpisov,čopriniesloabsurdnénásledkyvoformevylúčeniažalobcuzosúťaženajedinomnesprávnom
závere, že A. B. nebola vlastnou kapacitou žalobcu. Napriek tomu, že žalobca disponoval iným
zamestnancom v čase predloženia ponuky, ktorý taktiež spĺňal požiadavky verejného obstarávateľa,
tohto nemohol po vzniku pochybností (o vzťahu A. B.) doplniť ako kľúčového zamestnanca za účelom

preukázania podmienky účasti – geodet stavby.
12. Vo vzťahu k podmienke účasti v časti geodet stavby k predpokladanej hodnote zákazky poukázal
žalobca na znenie bodu II.1.4 stručný opis Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, z ktorého
vyplýva, že hlavným predmetom zákazky je dodanie stavebných prác. V prípade geodeta stavby ide
o vedľajšie práce zanedbateľného rozsahu k hlavnému predmetu zákazky, a preto nemal žalovaný a ani

verejný obstarávateľ postupovať pri výklade tejto podmienky príliš formalisticky, práve naopak, mali
v rámci preukazovania tejto podmienky účasti vykonať ďalšie vysvetlenia, alebo zvoliť iný postup na
objasnenie vzťahu medzi A. B. a uchádzačom.13. Žalobca vytýka žalovanému, že sa vôbec nevysporiadal so znením Zákonníka práce, pretože
z vyhlásení, či potvrdení A. B. vyplýva fakt, že mala so spoločnosťou CEDIS s. r. o. uzavretú
pracovnú zmluvu s odloženým dátumom nástupu do práce. Skutočnosť, že žalobca predložil verejnému

obstarávateľovi Zmluvu o budúcej pracovnej zmluve nevylučuje existenciu riadnej ústnej pracovnej
zmluvy medzi zmluvnými stranami s dojednanými podstatnými náležitosťami podľa § 43 ods. 1
Zákonníka práce. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy boli podľa tvrdenia žalobcu dohodnuté, ešte
pred predložením ponuky vo verejnom obstarávaní, medzi zmluvnými stranami, bola uzatvorená aj ústna
pracovná zmluva s odloženým dňom nástupu do práce. Skutočnosť, že bola medzi stranami podpísaná

aj Zmluva o budúcej pracovnej zmluve nevylučuje platnosť pracovnej zmluvy medzi stranami. (v tej
súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo
14/2010). Zmluva o budúcej pracovnej zmluve bola medzi stranami podpísaná pre účely preukázania
splnenia predmetnej podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v súlade so zaužívanou praxou v čase
predkladania ponúk. Posudzovanie vyhlásení a potvrdení A. B. len parciálne s odkazom na Zmluvu
o budúcej pracovnej zmluve bez toho, aby verejný obstarávateľ vzal do úvahy aj potvrdenie, že

medzi stranami bol uzatvorený vzťah so všetkými podstatnými náležitosťami, považuje za rozporné
s princípom proporcionality a za prílišný formalizmus pri posudzovaní ponuky uchádzača. Žalobca
nepovažoval za potrebné v rámci vysvetlenia ponuky predložiť pracovnú zmluvu, pretože považoval
za postačujúce predloženie Zmluvy o budúcej pracovnej zmluve práve z dôvodov, že tento prístup
bol už v minulosti akceptovaný verejnými obstarávateľmi a ide o bežnú prax v danej oblasti. Pokiaľ

by verejný obstarávateľ jasne definoval svoje pochybnosti o vzťahu medzi žalobcom a A. B., resp.
by tieto pochybnosti bližšie špecifikoval, žalobca bol pripravený predložiť verejnému obstarávateľovi aj
uzatvorenú pracovnú zmluvu, resp. obhájiť predmetný vzťah.
14. Žalobca zastáva názor, že predložením Zmluvy o budúcej pracovnej zmluve preukázal splnenie
podmienky účasti, hoci ako sám tvrdí, okrem Zmluvy o budúcej pracovnej zmluve bola uzatvorená

aj pracovná zmluva, preto ďalší bod svojej žaloby postavil skôr do teoretickej roviny, nakoľko
považoval za potrebné ustáliť odpoveď na otázku, či za účelom preukázania vlastnej odbornej kapacity
bolo postačujúce, ak by združenie „TIAC“ predložilo Zmluvu o budúcej pracovnej zmluve spolu
s vyhláseniami, či potvrdeniami A. B. C. a spoločnosti CEDIS s. r. o., aby nevznikli do budúcna
sporné situácie. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že Zmluvu o uzavretí budúcej pracovnej

zmluvy, uzavretú s A. B., nie je možné vnímať ako dôkaz preukazujúci, že odborná spôsobilosť A.
B. (jej vzdelanie, odborná kvalifikácia a odborná prax) je internou „vlastnou“ kapacitou uchádzača,
v dôsledku čoho by bolo možné dospieť k záveru, že nejde o kapacity inej osoby v zmysle § 34
ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca má za to, že preukázal, že A. B. mala uzatvorenú
pracovnú zmluvu, pričom však zastáva názor, že zmluva o budúcej pracovnej zmluve je dostatočným

nástrojom, aby uchádzač preukázal, že disponuje vlastnou kapacitou za účelom splnenia podmienok
účasti. Pripustil, že vyhodnocovanie podmienok účasti vo vzťahu k technickým a odborným kapacitám
sa síce posudzuje k času, kedy sa vykonáva vyhodnocovanie, avšak k aktuálnemu času sa hodnotí
len to, či uchádzač v aktuálnom čase predložil, teda preukázal, že v budúcnosti počas zhotovovania
zákazky bude mať požadované kapacity k dispozícii. Považuje za absurdné požadovať od uchádzačov,

aby mali k dispozícii predmetné kapacity v čase vyhodnocovania podmienok účasti. Rovnaký princíp
platí aj v prípade použitia kapacít iných osôb, keďže podľa čl. 63 Smernice je uchádzač povinný v čase
vyhodnocovania podmienok iba preukázať, že v budúcnosti bude disponovať kapacitami iných osôb, a to
nejakým relevantným dokladom. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve poskytuje dostatočnú záruku jej
záväznosti, a to z dôvodu, že jej plnenie je priamo vynútiteľné súdom. Taktiež na preukázanie vlastných

kapacít nie je možné požadovať len konkrétny zmluvný typ, teda žalobcovi nie je zrejmé, prečo verejný
obstarávateľ a žalovaný vyžadovali konkrétny zmluvný typ na preukázanie splnenia podmienky účasti.
Verejný obstarávateľ sa nezaoberal napr. tým, že podľa § 18 Zákonníka práce je zmluva uzatvorená,
len čo sa strany dohodli na jej obsahu. Neakceptovanie zmluvy o budúcej pracovnej zmluve považuje
žalobca za hrubo v rozpore s princípom právnej istoty. Uvedený zmluvný typ sa v doterajšej praxi

verejného obstarávania na Slovensku pravidelne používal a obstarávatelia ho akceptovali, čím sa
vytvorila obchodná zvyklosť ako legálny prameň práva podľa § 1 Obchodného zákonníka. Usmernenie
žalovaného, na ktoré sa verejný obstarávateľ odvoláva, nie je možné v tomto prípade použiť, nakoľko
by išlo o retroaktívne použitie vzhľadom na to, že ponuka bola predložená v októbri 2017, čo je skôr ako
bolo vydané predmetné metodické usmernenie žalovaného.

15. Verejný obstarávateľ ďalej porušil voči združeniu „TIAC“ zásadu rovnakého zaobchádzania
a nediskriminácie. Žalobca sa nazdáva, že združenie „TIAC“ bolo znevýhodnené oproti iným
hospodárskym subjektom v rovnakom postavení na báze štátnej príslušnosti. Odkázal pritom na článok
publikovaný na stránke D. pod názvom „V tendri ZSR sú opäť najlacnejší Kazachovia ale železniceich nechcú.“ Konaním vereného obstarávateľa a žalovaného bola porušená aj zásada transparentnosti,
pretože postup ŽSR vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov
obstarávateľa, keďže verejný obstarávateľ vo svojom konaní konal nepredvídateľne, keď neakceptoval

obchodnú zvyklosť používania zmlúv o budúcich pracovných zmluvách. Žalobca taktiež namietal,
že verejný obstarávateľ neodôvodnil požiadavku na predloženie dokladov nahradených jednotným
európskym dokumentom v predmetnom štádiu verejného obstarávania z dôvodu zabezpečenia
transparentnosti a preukázateľnosti postupu verejného obstarávateľa a zamedzenia nerovnakého
zaobchádzania.

16. Vo vzťahu k žalobnému bodu – porušeniu princípom práva, žalobca poukázal na skutočnosť,
že v predchádzajúcich verejných súťažiach verejný obstarávatelia (dokonca ŽSR) akceptovali inštitút
Zmlúv o budúcich pracovných zmluvách ako preukázanie existencie pracovnoprávneho vzťahu,
ktorý nepredstavoval poskytnutie odborných kapacít treťou osobou podľa § 34 ods. 3 zákona, ale
výhradne vlastné kapacity uchádzača. Spätné negovanie doterajšej praxe verejného obstarávateľa
je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti výkladu

a aplikácie právnych noriem. V čase predloženia ponuky nemal žalobca vedomosť o metodickom
usmernení č. 12336-5000/2018 zo dňa 12.11.2018, ktoré je navyše nezáväzné. Bolo zaužívanou praxou
štátnych orgánov aj verejných obstarávateľov, že za účelom preukázania vlastnej kapacity postačovalo
predloženie Zmluvy o budúcej pracovnej zmluve.
17. Vo vzťahu k ďalšiemu žalobnému bodu – doplnenie ďalšieho zamestnanca, žalobca zastáva názor,

že mohol doplniť dokumenty ohľadom preukázania podmienky - geodet stavby prostredníctvom vlastnej
kapacity aj neskôr, pretože tento zamestnanec bol v pracovnom pomere so spoločnosťou Integra
Construction KZ už v čase predloženia ponuky. Mal za zrejmé, že z materiálneho poňatia práva
už v čase predloženia ponuky, žalobca disponoval touto kapacitou, len ju neuviedol v ponuke, ani
v rámci žiadosti verejného obstarávateľa o predloženie podkladov vzhľadom na to, že považoval za

dostatočné preukázanie tejto podmienky prostredníctvom dokumentov týkajúcich sa A. C. B.. Nesúhlasil
s názorom žalovaného, že v prípade akceptovania doplnenia ďalšej osoby (p. E. F.) by fakticky došlo
k predloženiu dokladov po uplynutí lehoty na ich predloženie nahradené JED-om, čo by rovnako viedlo
k vylúčeniu žalobcu podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona. Názor žalovaného považuje žalobca za čisto
formalistický. V rámci odvolacieho konania žalobca doplnil za člena spoločnosť Integra Construction

KZ, doklady preukazujúce skutočnosť, že spĺňal túto technickú a odbornú spôsobilosť prostredníctvom
vlastného kľúčového zamestnanca Integra Construction KZ, a teda spĺňal spornú podmienku účasti. Na
uvedenú skutočnosť mal verejný obstarávateľ a žalovaný prihliadať. V tomto prípade nešlo o nahradenie
kľúčového zamestnanca A. B., ale iba o doplnenie dokladov k ďalšiemu zamestnancovi, ktorým sa
preukazuje sporná podmienka účasti. Žalobca tak spĺňal podmienky účasti stanovené v oznámení

o vyhlásení verejného obstarávania a neexistoval žiadny relevantný dôvod na jeho vylúčenie zo súťaže.
18. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s viacerými argumentmi žalobcu.
Súčasne je napadnuté rozhodnutie zmätočné vzhľadom k tomu, že na viacerých miestach odôvodnenia
žalovaný pracuje s verziou, že A. B. nebola vlastná kapacita, ale treťou osobou.

19. Záverom žalobca namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia tým, že žalovaný počas
námietkového konania, ani počas konania o odvolaní nezaslal žalobcovi vyjadrenie kontrolovaného na
vedomie, prípadne na vyjadrenie. Súčasne žalovaný v rámci konania o odvolaní neinformoval žalobcu
o tom, že požiadal A. B. a spoločnosť CEDIS s. r. o. o vyjadrenie k ich zmluvnému vzťahu, čím došlo

aj k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

20. Ďalší účastník v 2/ rade, spoločnosť CEDIS s. r. o., ešte pred tým, ako ju súd podľa § 32 ods.
3 písm. a) SSP pribral do konania ako ďalšieho účastníka konania, zaslala súdu vyjadrenie k žalobe
zo 06.08.2019 ako i zo 14.08.2019, v ktorom upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca ako
vedúci člen Združenia „TIAC“ nedisponoval súhlasom všetkých členov združenia „TIAC“ s podaním
správnej žaloby a žalobca ako vedúci člen združenia prekročil plnomocenstvo, ktoré mu bolo udelené

dňa 23.10.2017 Zmluvou o združení a konal v rozpore so Zmluvou o združení. Podľa čl. X Zmluvy
o združení, združenie zaniká pokiaľ verejný obstarávateľ nezadá združeniu realizáciu diela. Vylúčenie
členov združenia „TIAC“ z verejného obstarávania bolo rozhodnutím žalovaného, právoplatné. Podanie
správnej žaloby už nedokáže zamedziť uzatvoreniu zmluvy o dielo na predmet zákazky verejnéhoobstarávateľa s iným uchádzačom. Vzhľadom na to, že združenie „TIAC“ zaniklo, správna žaloba vo veci
združenia „TIAC“ je bezpredmetná. Navrhla, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 SSP odmietol z dôvodu,
že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

21. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2019, potom čo stručne opísal
skutkový stav, vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Vo vzťahu k námietkam ohľadne
proporcionality vylúčenia, žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a poukazuje na § 40 ods. 6 zákona,
pričom uvádza, že dôvod vylúčenia uchádzačov z verejného obstarávania je stanovený kogentne, t.

j. ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť vylúčiť uchádzača, ak dôjde k naplneniu niektorého
z dôvodov vylúčenia. Pri aplikácii § 40 ods. 6 zákona je verejný obstarávateľ v súlade s princípom
rovnakého zaobchádzania povinný postupovať rovnako pri všetkých uchádzačoch. Tento princíp sa
musí bez výnimky uplatňovať rovnako na vyhodnocovanie splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods.
1 písm. g) zákona, ktorou uchádzači preukazujú, že majú k dispozícii osoby určené na plnenie zmluvy
a riadiacich zamestnancov s požadovaným vzdelaním, odbornou praxou a odbornou kvalifikáciou.

A hoci sa môže jednať o činnosti vo vzťahu k prekladanej hodnote zákazky ako marginálne, ich
odborné vykonanie je nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie stavebných prác, ktoré tvoria
hlavný predmet zákazky. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že je v plnej kompetencii verejného
obstarávateľa, aby rozhodol, ktorých odborníkov, nevyhnutných na realizáciu zákazky, zadefinuje ako
kľúčových expertov a cieľom kvalitného plnenia naviaže na týchto kľúčových expertov podmienky účasti.

Vzhľadom na skutočnosť, že verejný obstarávateľ si v predmetnom prípade v rámci podmienok účasti
podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona stanovil požiadavky na kľúčového odborníka – geodeta stavby, boli
všetci uchádzači rovnako povinní ich splnenie preukázať, a to v lehotách a spôsobom ustanoveným
zákonom. V prípade, že niektorý z uchádzačov túto povinnosť nesplní a naplní tým dôvod na vylúčenie
podľa § 40 ods. 6 zákona, je verejný obstarávateľ povinný ho z verejnej súťaže vylúčiť, bez ohľadu

na to, aká je hodnota činnosti geodeta vo vzťahu k výške predpokladanej zákazky na uskutočnenie
stavebných prác. V predmetnom prípade, podľa názoru žalovaného, existoval zákonný dôvod na
vylúčenie žalobcu z predmetného postupu zadávania zákazky, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
nesplnil svoju zákonnú povinnosť predložiť doklady nahradené JED-om a v tej súvislosti nepreukázal
splnenie podmienok účasti v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa. K argumentácii žalobcu,

podľa ktorej využitím inštitútu vysvetlenia/alebo doplnenia, a to aj opakovane, mohol byť odstránený
tento formálny nedostatok, žalovaný, stotožniac sa s názorom verejného obstarávateľa, mal za to, že
verejný obstarávateľ umožnil žalobcovi korektným spôsobom s pomerne dlhou lehotou predložiť dôkazy
preukazujúce existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou CEDIS s. r. o. a A. B., z ktorého
by vyplývalo, že A. B. je internou kapacitou spoločnosti CEDIS s. r. o., a teda je v závislom postavení.

Žalobcovi bolo umožnené predložiť akýkoľvek dôkaz, napr. pracovnú zmluvu, potvrdenie o prihlásení A.
B. do Sociálnej poisťovne a/alebo zdravotnej poisťovne a pod. Žalobca však predložil iba vyhlásenie A.
B., ktoré v kontexte s ostatnými informáciami (životopisom, zmluvou o budúcej zmluve, vysvetlením A.
B.) nebolo dôkazom, ktorý by preukazoval existenciu predmetného pracovnoprávneho vzťahu, a preto
nemohol ani obstáť.

22. K námietke týkajúcej sa preukázania podmienky účasti Zmluvou o budúcej pracovnej zmluve, sa
žalovaný nestotožnil s argumentačnou líniou žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že bremeno preukazovania
splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní leží na samotných uchádzačoch, ktorí sú povinní
predložiť doklady, resp. dokumenty týkajúce sa podmienok účasti už vo svojich ponukách, ktoré

predkladajúvlehotenapredkladanieponúk.Posudzovaniesplneniapodmienokúčastijetedalimitované
koncentračnou zásadou, kedy verejný obstarávateľ vychádza z dokladov predložených uchádzačmi
v lehote na predkladanie ponúk. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžf/75/2015 zo 14.02.2017. Argumentácia žalobcu, že uchádzači nemusia mať
k dispozícii kapacity v čase vyhodnocovania podmienok účasti, ale až v čase realizácie zákazky, popiera

účel samotných podmienok účasti, ktorým je overiť si, resp. uistiť sa v danom prípade, že plnenie zmluvy
bude v požadovanom rozsahu a kvalite zabezpečované spôsobilým zmluvným partnerom, ktorý bude
reálne schopný po technickej ako aj odbornej stránke, túto zákazku plniť. Verejné obstarávanie sa člení
na určité štádiá. Verejný obstarávateľ vo verejnej súťaži najskôr posudzuje splnenie podmienok účasti
a až následne vyhodnocuje ponuky, ktoré spĺňajú podmienky účasti, t. j. ponuky, ktoré neboli vylúčené

z verejnej súťaže z hľadísk kritérií na vyhodnotenie ponúk. Je na rozhodnutí uchádzača, či vo svojej
ponuke predložia jednotlivé doklady slúžiace na preukázanie splnenia podmienok účasti podľa § 32
až 34 zákona, alebo tieto doklady dočasne nahradia jednotným európskym dokumentom. V prípade,
ak uchádzač nahradí doklady slúžiace na preukázanie splnenia podmienok účasti JED-om, pričomvyužíva kapacity jedného alebo viacerých iných subjektov v zmysle § 39 ods. 3 zákona, je povinný
v ponuke predložiť nielen JED uchádzača (v prípade skupiny dodávateľov za každého z nich), ale aj
JED za každý iný subjekt, ktorého kapacity využíva. Všetky subjekty musia v JED vyhlásiť skutočnosti

uvedené v § 39 ods. 2 zákona, a to už k dátumu, kedy uchádzač predkladá ponuku. Z uvedeného
vyplýva, že uchádzač musí mať už v čase prípravy a predloženia ponuky ustálené, či bude splnenie
podmienok účasti preukazovať svojimi vlastnými kapacitami alebo kapacitami iných osôb. Žalovaný
zdôraznil, že JED neslúži na to, aby jeho predložením uchádzač oddialil svoje rozhodnutie o tom,
akými kapacitami bude neskôr preukazovať splnenie podmienok účasti a vytvoriť si tak priestor na

hľadanie týchto kapacít na čas po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk, čo v žiadnom prípade nie
je možné akceptovať. Žalovaný vychádzajúc zo skutkového stavu, kedy žalobca na základe výzvy
verejného obstarávateľa na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, ktoré
v ponuke nahradil JED-om predložil k podmienke účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona týkajúcej
sa kľúčového pracovníka geodet stavby predložil Zmluvu o uzavretí budúcej pracovnej zmluvy zo dňa
10.10.2017 uzatvorenú medzi spoločnosťou CEDIS s. r. o. ako budúcim zamestnávateľom a A. B. ako

budúcim zamestnancom a doklady A. B. (životopis, referenčný list, doklad o najvyššom dosiahnutom
vzdelaní a doklad o odbornej spôsobilosti). V danom prípade bolo potrebné podľa žalovaného určiť,
či predloženie predmetných podkladov týkajúcich sa A. B. znamená, že žalobca preukazoval splnenie
predmetnej podmienky účasti ako uchádzač (skupina dodávateľov), ktorý využíva len svoje vlastné
kapacity a nevyužíva kapacity iného subjektu alebo ako uchádzač, ktorý kapacity iných subjektov

využíva. V oboch prípadoch totiž preukazuje splnenie podmienok rozlične, pri interných kapacitách
podľa § 32 zákona a pri kapacitách inej osoby podľa § 34 ods. 4 zákona. Na účely posúdenia toho,
či v súvislosti s podmienkou účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona ide o kapacitu uchádzača,
alebo o kapacitu inej osoby, je potrebné vychádzať z pracovnoprávnych predpisov. Uzavretím zmluvy
o budúcej pracovnej zmluve sa iná osoba nestáva zamestnancom uchádzača, a teda nevzniká vzťah

podriadenosti tejto osoby voči zamestnávateľovi, v dôsledku ktorej by uchádzač mohol s kapacitami tejto
osoby nakladať ako so svojimi vlastnými. Žalovaný má za to, že zmluvu o uzavretí budúcej pracovnej
zmluvy, uzavretú s A. B., nie je možné vnímať ako dôkaz preukazujúci, že odborná spôsobilosť A. B. (jej
vzdelanie, odborná kvalifikácia a prax) je internou „vlastnou“ kapacitou uchádzača, v čoho dôsledku by
bolo možné dospieť k záveru, že nejde o kapacity inej osoby v zmysle § 34 ods. 3 zákona. V prípade,

že žalobca v čase predloženia svojej ponuky mienil preukázať splnenie podmienok účasti podľa §
34 ods. 1 písm. g) zákona, týkajúcich sa kľúčového pracovníka geodet stavby, odbornými kapacitami
inej osoby podľa § 34 ods. 3 zákona, bol v súlade s § 39 ods. 3 zákona povinný vo svojej ponuke
predložiť JED aj za túto inú osobu. Zmluvný záväzok osoby (A. B.) poskytnúť svoje kapacity spoločnosti
CEDIS s. r. o. počas celého trvania zmluvného vzťahu, podľa názoru žalovaného nepreukazuje, že ide

o interné kapacity uchádzača, práve naopak, nasvedčuje tomu, že ide o kapacity inej osoby podľa §
32 ods. 3 zákona, navyše z obsahu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy uvedený záväzok nevyplýva.
Žalovaný vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcu skonštatoval, že v prípade stotožnenia sa s jeho
tvrdením, ktorým potiera rozdiely medzi preukazovaním splnenia podmienok účasti vlastnými kapacitami
a preukazovaním splnenia podmienok účasti kapacitami iných osôb, by stratilo opodstatnenie ust. § 34

ods. 3 zákona a došlo by k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu
k uchádzačom, ktorí správne interpretovali preukazovanie splnenia podmienok účasti prostredníctvom
vlastných kapacít a prostredníctvom iných osôb.

23. Čo sa týka námietky, že žalobca nebol vyzvaný v rámci žiadosti o vysvetlenie na preukázanie,

že okrem existencie zmluvy o budúcej pracovnej zmluve existovala aj pracovná zmluva (uzatvorená
ústne), žalobca tvrdí, že z podania zo dňa 26.04.2019 vyplýva, že A. B. mala so spoločnosťou
CEDIS s. r. o. uzavretú ústnu pracovnú zmluvu s odloženým dátumom nástupu do práce. Žalovaný
vychádzajúc zo skutkového stavu mal za zrejmé, že v čase vyhodnocovania predložených podkladov
verejný obstarávateľ žiadal o vysvetlenie, ako aj o poskytnutie informácii, pričom žalobca a ani A.

B. vo svojich odpovediach neuviedli, že by bola okrem zmluvy o budúcej pracovnej zmluve uzavretá
aj pracovná zmluva (či už v písomnej alebo ústnej forme), naopak, jediná zmluva, ktorej uzavretie
tieto subjekty vo svojich odpovediach potvrdili, bola zmluva o budúcej pracovnej zmluve. Pokiaľ by
bol žalobca verejného obstarávateľa informoval o uzatvorenej pracovnej zmluve, tento by bol povinný
sa s uvedeným zoberať pri vyhodnocovaní predložených dokladov, keďže tak neučini,l jediná zmluva,

ktorou sa verejný obstarávateľ mohol zaoberať, bola uvedená zmluva o uzavretí budúcej pracovnej
zmluvy. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že postup verejného obstarávateľa je plne v súlade
s normatívnou právnou úpravou, keď sa pri vyhodnocovaní predložených dokladov zaoberal len
zmluvou o uzavretí budúcej pracovnej zmluvy a nezaoberal sa tým, či mohlo dôjsť k uzatvoreniupracovnej zmluvy, o ktorej prípadnom uzavretí nebol žiadnym z oslovených subjektov informovaný.
Záverom žalovaný zdôraznil, že vyhodnocovanie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní musí byť
realizované v súlade s princípom transparentnosti, t. j. verejný obstarávateľ je povinný vyhodnocovanie

podmienok účasti preskúmateľným spôsobom zaznamenať, čo sa musí odraziť v prehľadnom
a kontrolovateľným spôsobom zaznamenanom vyhodnotení, čím sa má zabezpečiť právna ochrana
jednotlivých hospodárskych subjektov v postavení uchádzača. Žalovaný, sumarizujúc uvedené, dodal,
že ak verejný obstarávateľ vyhodnotí, že uchádzač splnil podmienky účasti, musí byť nepochybne
preukázané, a teda uvedený úkon kontrolovaného bude možné následne verifikovať. V prípade

údajnej pracovnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená ústnou formou, transparentné vyhodnotenie
neprichádza do úvahy, pretože v danom prípade vždy bude absentovať hodnoverný dôkaz, ktorý by jej
existenciu preukazoval. Akceptovaním tvrdenia žalobcu o existencii uvedenej ústnej pracovnej zmluvy
by bol postup zadávania zákazky zaťažený prvkami netransparentnosti, ktoré by vzbudzovali závažné
pochybnosti o rovnakom zaobchádzaní verejného obstarávateľa so všetkými uchádzačmi vo verejnej
súťaži. V tej súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/11

zo dňa 20.03.2013.

24. K námietke porušeniu princípov práva, žalovaný poukázal na to, že ak sa v okruhu určitých verejných
obstarávateľov zaužívala nejaká prax, ktorá nie je v súlade s normatívnou právnou úpravou, nemožno
konštatovať, že táto prax je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní len na základe dôvodu,

že v danej skupine verejných obstarávateľov je zaužívaná. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.10.2003 vo veci Írsko/Komisia, C-399/00, podľa
ktoréhoprípadnáexistencianezrovnalostí,ktorépredtýmnebolisledovanéazistené,nemôževžiadnom
prípadezaložiťlegitímnudôveru.Žalovanývtejtosúvislostidodal,žezmluvaobudúcejpracovnejzmluve
sa v praxi verejného obstarávania dlhodobo a ustálene považuje za právny vzťah medzi uchádzačom

a inou osobou podľa § 33 ods. 2 zákona, resp. § 34 ods. 3 zákona. Konštatoval, že dlhodobou
a ustálenou praxou je, že inštitút zmluvy o budúcej zmluve preukazuje právny vzťah uchádzača k inej
osobe, teda jej uzavretím sa kapacity inej osoby nestávajú vlastnými kapacitami uchádzača. Posúdenie
súladu postupov verejného obstarávateľa nebolo v predmetnom prípade založené na metodických
usmerneniach, pričom na vyššie uvedené metodické usmernenie poukázal žalovaný len ako podporný

argument správnosti postupu verejného obstarávateľa.

25. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že preukázal slnenie podmienky účasti ďalšou vlastnou
kapacitou prostredníctvom pána E. F. zamestnanca Integra Construction KZ, žalovaný uviedol, že
v predmetnom prípade nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy vyjadrenej v § 40 ods. 5 zákona,

t. j. nebolo zistené, že by A. B. nesplnila podmienky účasti, resp. že by u nej nastal dôvod vylúčenia.
Žalobca bol vylúčený preto, že predložil doklady v rozpore s JED-om predloženými vo svojej ponuke
a bolo preukázané, že A. B. nie je zamestnancom spoločnosti CEDIS s. r. o. Z uvedeného dôvodu, tak
nie je možné aplikovať inštitút nahradenia osoby podľa § 40 ods. 5 zákona, príp. jej doplnenie ďalšou
osobou. Aplikovanie tohto inštitútu je možné len vtedy, keď iná osoba, prostredníctvom ktorej uchádzač

preukazuje splnenie podmienok účasti, nespĺňa určené požiadavky. V prípade akceptovania doplnenia
ďalšej osoby by fakticky došlo k predloženiu dodatočných dokladov po uplynutí lehoty na predloženie
dokladov JED-om, čím by bol naplnený dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona.

26. V závere svojho vyjadrenia považuje žalovaný dôvody uvedené v správnej žalobe za nesprávne,

účelové, neodôvodnené, ktoré zároveň nezodpovedajú ani súčasnej normatívnej právnej úprave.
Žalovaný považuje svoj postup za zákonný, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil
a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom, a preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

27. Žalobca sa v replike zo dňa 28.10.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom v podstate zotrval
na svojej argumentácii. Nesúhlasil s vyjadreniami žalovaného. Upriamil pozornosť na povahu a zmysel
inštitútu vylúčenia zo súťaže akéhosi ultima ratio. Má sa k nemu pristúpiť až vtedy, keď sa neodstránia
pochybnosti,činejasnostiinštitútomvysvetlenia,atoajopakovane.Žalovanýmzvolenýpostupvylúčenia
považuje za čisto formálny.

28. Správny súd na ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.11.2021 neprihliadol, pretože rozsah žaloby
ako i žalobné body je povinný uviesť v lehote na podanie správnej žaloby.29. Žalovaný v duplike zo dňa 10.08.2023 v reakcii na vyjadrenie žalobcu v celom rozsahu zotrval na
argumentácii uvedenej v jeho vyjadrení z 07.10.2019, ktorú má za úplnú a relevantnú. Trvá na tom, že
postupoval v súlade so zákonom, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

30. Ďalší účastník v 4/ rade, spoločnosť ŽSR, (v ďalšom texte aj ako „verejný obstarávateľ“) vo svojom
vyjadrení k žalobe z 03.07.2024 v rozpore s tvrdením žalobcu konštatoval, že nie je smerodajné, akú
hodnotu jednotlivé práce tvoriace predmet zákazky majú, ak sú predpokladom úspešnej realizácie
stavebných prác tvoriacich hlavný predmet zákazky. Významnosť obstarávaných prác sa za žiadnych

okolností nemôže posudzovať podľa ich finančnej hodnoty v pomere k hlavnému predmetu zákazky.
Argumentáciužalobcubybolomožnépovažovaťzasprávnuibavtedy,akbyŽSRvyžadovalaodžalobcu
vysvetlenie alebo predloženie dokladov k prácam, ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s predmetom
zákazky, čo sa v predmetnom prípade nestalo, keďže práca kľúčového zamestnanca geodeta stavby
s predmetom zákazky úzko súvisela. Zdôraznil, že § 40 ods. 6 písm. a) a písm. j) zákona sú kogentnými
ustanoveniamizákona,ktoréŽSRjasneurčujúpovinnosť,niemožnosť,vylúčiťuchádzača,ktorýnesplnil

podmienky účasti a nenahradil inú osobu, prostredníctvom ktorej preukazuje splnenie podmienok účasti
technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, ktorá nespĺňa určené požiadavky, v určenej lehote
inouosobou,ktoráurčenépožiadavkyspĺňa.AkbytakŽSRvočižalobcoviponepredloženípredmetných
dokumentov po uplynutí lehoty neurobili, v rozpore s kogentnou úpravou zákona by zvýhodnili žalobcu
oproti všetkým ostatným uchádzačom. Taktiež sa ŽSR domnieva, že ak by mal žalobca vlastné kapacity

k dispozícii až počas realizácie zákazky, a nie už pri vyhodnocovaní podmienok účasti, prišlo by
k popretiu účelu samotného vyhodnocovania podmienok účasti, ktoré predchádza vyhodnocovaniu
ponúk. Ak uchádzač nesplní podmienky účasti, nebude jeho ponuka vyhodnocovaná, keďže bude
pre nesplnenie podmienok účasti vylúčená v zmysle § 40 ods. 6 zákona. Skutočnosť že žalobca sa
rozhodol jednotlivé doklady slúžiace na preukázanie splnenia podmienok podľa § 32 a nasl. zákona

dočasne nahradiť JED-om, nevytvára priestor pre dodatočné rozhodnutia o zakontrahovaní vlastných
kapacít, a teda neznamená, že žalobca ešte nemusel mať v čase predloženia ponuky vlastné kapacity
k dispozícii. JED je nástrojom znižovania administratívnej záťaže, nie nástrojom na predlžovanie lehoty
na predkladanie ponúk. Tvrdenie žalobcu, že na preukazovanie vlastných kapacít nie je potrebné byť
v čase predkladania ponuky s osobou, ktorá má byť vlastnou kapacitou uchádzača, v pracovnoprávnom

vzťahu a postačuje len analogicky využiť ustanovenie § 34 ods. 3 zákona, ktorý sa uplatňuje výlučne na
kapacity inej osoby, je v príkrom rozpore nielen so znením, ale aj samotným účelom zákona. Taktiež A.
B. vo svojom čestnom prehlásení neuviedla, že by so spoločnosťou CEDIS s. r. o. uzatvorila pracovnú
zmluvu, ale uviedla, že s touto spoločnosťou uzatvorila zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, ktorú
žalobca ŽSR predložila. ŽSR sa nemohli zaoberať pracovnou zmluvou, keďže jej to nikdy oznámené

nebolo. To, že ŽSR nežiadali žalobcu o vysvetlenie a doplnenie zmluvných vzťahov, o ktorých žalobca
ŽSR nikdy neinformoval, nemožno považovať za pochybenie ŽSR. Zmluvu o budúcej pracovnej zmluve,
aj s ohľadom na konštantnú judikatúru, ŽSR nemohli považovať za zmluvu, ktorá by medzi pani A.
B. a členom žalobcu založila pracovnoprávny vzťah. Uzavretie zmluvy o budúcej pracovnej zmluve,
ktorá bola ako jediná predložená, by postačovala vtedy, ak by pani A. B. žalobca označil nie za svoju

vlastnú kapacitu, ale za kapacitu inej osoby tak, ako to urobil s ďalšími štyrmi spoločnosťami, ktoré za
kapacity inej osoby označil a ku ktorým rovnako predložil zmluvy o budúcej zmluve a uviedol k ním
informácie v JED-e. ŽSR ďalej poukázali na to, že legitímne očakávania záujemcu o zákazku ŽSR
nemožno zakladať na nesprávnej praxi akéhokoľvek uchádzača. Postup ŽSR bol správny a to, že sa
zhodoval s neskoršími metodickými usmerneniami, to iba potvrdzuje. Taktiež zdôraznili, že žalovaný

odkázal na metodické usmernenia za účelom preukázania správnosti postupu ŽSR, nie ako na novú
podmienku, podľa ktorej by sa mala ponuka žalobcu vyhodnocovať. Doplnenie ďalšej osoby po uplynutí
lehoty na predloženie dokladov nahradených JED-om je predložením dodatočných podkladov, t. j.
nepredložením dokladov v určenej lehote, čo je skutkový stav, ktorý napĺňa dôvod vylúčenia uchádzača
podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona. Doplnenie nového geodeta by bolo možné len cez inštitút nahradenia

osoby podľa § 40 ods. 5 zákona, v prípade žalobcu však na aplikáciu tohto inštitútu nenastal žiaden
dôvod. Záverom ŽSR uviedli, že sa plne stotožňujú s vyjadrením žalovaného, že argumentácia žalobcu
vychádza z nepochopenia inštitútov verejného obstarávania s cieľom za každú cenu sanovať nedostatky
žalobcovej ponuky. Vo svetle preukázaných skutkových okolností navrhli, aby súd správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

31. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu z 28.10.2019 zotrval na argumentácii uvedenej v jeho
vyjadrení z 07.10.2019, ktorú považuje za úplnú a relevantnú. Nestotožnil sa so žalobnými bodmi
správnej žaloby, ako ani so skutočnosťami tvrdenými vo vyjadrení žalobcu zo dňa 28.10.2019. Žalovanýuviedol, že ŽSR umožnili žalobcovi korektným spôsobom s pomerne dlhou lehotou predložiť dôkazy
preukazujúce existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou CEDIS s. r. o. a A. B., z ktorého
by vyplývalo, že A. B. je internou kapacitou spoločnosti CEDIS s. r. o., teda že je k tejto spoločnosti

v závislom postavení ako zamestnanec. Taktiež uzavretie zmluvy o budúcej zmluve neznamená,
že odborné kapacity A. B. boli v čase predloženia ponuky internými kapacitami žalobcu, pretože
uzavretím zmluvy o budúcej pracovnej zmluve nedochádza k vzniku pracovnoprávneho vzťahu a jej
uzavretím sa zmluvné strany nestanú zamestnávateľom a zamestnancom. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že v čase vyhodnocovania predložených dokladov kontrolovaný žiadal o vysvetlenie, ako aj

o poskytnutie informácií, pričom však žiaden z oslovených subjektov vo svojich odpovediach verejnému
obstarávateľovi neuviedli, že by medzi A. B. a spoločnosťou CEDIS s. r. o. bola okrem Zmluvy o budúcej
pracovnej zmluve uzavretá a pracovná zmluva (či už v písomnej alebo v ústnej forme). Taktiež uviedol,
že uchádzači sú povinní vo verejnej súťaži predložiť doklady, resp. dokumenty týkajúce sa podmienok
účastiužvosvojichponukách,ktorépredkladajúvlehotenapredkladanieponúk.Posudzovaniesplnenia
podmienok účasti je teda limitované koncentračnou zásadou, kedy verejný obstarávateľ vychádza

zdokladovpredloženýchuchádzačmivlehotenapredkladanieponúk.Vprípadeakceptovaniadoplnenia
ďalšej osoby by fakticky došlo k predloženiu dodatočných dokladov po uplynutí lehoty na predloženie
dokladov nahradených JED-om, čím by bol naplnený dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. j) zákona.

32. Ďalší účastník v 1/ a 3/ rade sa k žalobe ani k vyjadreniam účastníkov konania nevyjadrili.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

33. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1.
júna 2023.
34. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.
35. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
36. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,

preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na
pojednávaní dňa 17.12.2024 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
37. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobe, má za to, že žalobné dôvody sú

relevantné, preukazujú to, že došlo k nezákonnému vylúčeniu združenia z verejného obstarávania.
Už samotné oznámenie o vylúčení, čomu predchádzala žiadosť o vysvetlenie, bola formulovaná
všeobecne a neodrážala konkrétne, špecifické okolnosti, teda že ŽSR mal pochybnosti o tom, či vznikol
pracovnoprávny vzťah. Vo svojej žiadosti o vysvetlenie mal uviesť, že má žalobca preukázať, že ide
o pracovnoprávny vzťah a za tým účelom mal žalobcu vyzvať na predloženie ďalších dôkazov, tak

ako aj vyplýva z ostatných listín, ktoré žalobca predložil v rámci námietok aj v rámci odvolania, teda
žalovanývrámcisvojejrozhodovacejčinnostiužmalkdispozíciínielendokumenty,ktorébolipredložené
ŽSR, ale aj dokumenty pani B., ktoré poukazovali na to, že sa cíti byť v pracovnoprávnom vzťahu
k jednému z členov združenia, teda k uchádzačovi, ktorý bol označený ako úspešný a nakoniec bol
vylúčený. Podľa názoru žalobcu išlo o prílišný formalizmus pri posudzovaní daného vylúčenia nielen zo

strany ďalšieho účastníka (ŽSR), ale aj zo strany samotného úradu. Svoje rozhodnutie založil na závere
nielen príliš formalistického výkladu samotného zákona o verejnom obstarávaní, ale aj samotného
Zákonníka práce. Napadnuté rozhodnutie trpí aj procesnými vadami nedostatočného odôvodnenia, teda
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa nevysporiadal riadne s argumentáciou
žalobcu ohľadom tej potenciality vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Dokumenty, ktoré predkladala pani

B., jednoznačne preukazujú, že sa cítila byť v pracovnoprávnom vzťahu. Súčasne žalobca uvádzal aj
to, že samotný pracovnoprávny vzťah vzniká nielen formálno - právnym úkonom, ale vzniká aj fakticky,
ústne a p. B. to v rámci tých vyhlásení aj deklarovala, že sa cíti byť zamestnaná, takže vôľa strán bola
jednoznačná v spoločnosť CEDIS s. r. o. a pani B. v tom, že sa cíti byť zamestnancom. Žalovaný anitoto neposudzoval dôsledne a riadne sa s tým nevysporiadal. Taktiež žalobca nastolil takú praktickú
otázku, ktorá má ďaleký dosah v tých verejných obstarávaniach, teda či je vôbec možné preukazovať
splnenie podmienok účasti prostredníctvom vlastnej kapacity zmluvou o budúcej pracovnej zmluve, lebo

tento inštitút sa dlhodobo používal vo verejných obstarávaniach a teda bez ohľadu na to, že sa pani
B. cítila byť zamestnancom, už aj samotná zmluva o budúcej pracovnej zmluve, podľa názoru žalobcu
dostatočne preukazuje to, že má nejakú vlastnú kapacitu, ktorá je pripravená pre prípad realizácie
zákazky pracovať priamo pre tohto účastníka. Pozná metodické usmernenia žalovaného, ktoré však
nepovažuje za správne, sú v rozpore s výkladom smernice o verejnom obstarávaní a aj z tohto dôvodu

má žalobca za to, že rozhodnutie je nezákonné. Odvolávanie sa na nejaké metodické usmernenia
v zásade nie je pre súd záväzné. Uchádzač postupoval v zmysle zaužívanej praxe, nielen pre ŽSR, ale
aj v rámci celého spektra verejných obstarávateľov, a teda došlo k zásahu do legitímnych očakávaní
a právnej istoty v zmene tohto nazerania. V ostatnom sa pridržiava žalobca návrhu. Zdôraznil, že člen
uchádzača Integra Construction KZ už v čase predloženia ponuky z materiálneho hľadiska disponoval
zamestnancom, len ho neuviedol v dokladoch preukazujúcich splnenie podmienok účasti. V JED-e

uviedli, že nebude preukazovať podmienky účasti tretími osobami, iba vlastnými kapacitami. Teda už
v ponuke z materiálneho poňatia práva to chápe žalobca tak, že tie podmienky spĺňal. Nedostal však
možnosť relevantným spôsobom v rámci vysvetľovania ponuky a žiadosti o vysvetlenie zo strany ŽSR
toto nejako zhojiť alebo vysvetliť, aj z tohto dôvodu považujú rozhodnutie za nezákonné.
38. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrení v predmetnej veci, rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne a žiada žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
39. Právny zástupca ďalšieho účastníka v 3/ rade spoločnosti PORR s. r. o. ako právneho nástupcu
spoločnosti APLPINE SLOVAKIA spol. s r. o. uviedol, že dňa 16.10.2018 odvolali žalobcovi ako
vedúcemu združenia plnú moc, nakoľko vznikli v rámci skupiny dišputy o tom, či je žalobca oprávnený

na podanie námietok, odvolania ako aj následne žaloby. Má za to, že námietky, odvolanie aj žaloba je
jednaním žalobcu v jeho mene ako jedného z členov združenia, a nie celého združenia.
40. Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka v 4/ rade, ŽSR, na pojednávaní uviedla, že v plnom
rozsahu trvajú na svojom písomnom vyjadrení z 03.07.2024, len v krátkosti v reakcii na tvrdenia žalobcu,
že žiadosť ŽSR o doplnenie alebo vysvetlenie dokumentov bola nedostatočne určitá, všeobecná,

a preto nemal žalobca vedieť, čo mal preukázať, že sme od neho potrebovali pracovnú zmluvu s pani
B.. Uvedené neobstojí kvôli tomu, že v reakcii na túto žiadosť im žalobca uviedol, že preukázanie
pracovnoprávnehovzťahuprostredníctvomzmluvyobudúcejpracovnejzmluvepovažujúzadostatočné.
Nie je sporné ani to, že zmluva o budúcej pracovnej zmluve nezakladá pracovnoprávny vzťah, to bolo
preukázané v konaní, tak zo strany UVO ako aj z ich strany. Má za to, že žalobca nesplnil podmienky

a ani ich nepreukázal v tom konaní, následkom čoho sa postupovalo tak, ako sa postupovalo. Z toho
dôvodu považujú rozhodnutie žalovaného za správne a trvá na tom, aby bola žaloba zamietnutá ako
nedôvodná a neboli priznané trovy konania.
41. V reakcii na vyjadrenie ďalšieho účastníka v 4/ rade právny zástupca žalobcu uviedol, že ak teda
uviedol, že je dostatočne preukázané splnenie predmetnej podmienky zmluvou o budúcej pracovnej

zmluve, tak ak mal účastník ŽSR za to, že to je nedostatočné, tak mal žalobcu v rámci zákona opätovne
požiadať o vysvetlenie s tým, že keď to nepreukáže, tak ho vylúči. Tento proces nebol zo strany ŽSR
dodržaný.
42. Poverená zástupkyňa ďalšieho účastníka v 4/ rade uviedla, že zákon o verenom obstarávaní taký
inštitút nepozná navyše pokiaľ dostali odpoveď, že zmluva o budúcej zmluve je podľa uchádzača

dostačujúca, tak naozaj neexistoval na ich strane dôvod na to, aby vysvetľovali že pracovný pomer sa
preukazuje pracovnou zmluvou.
43. Podľa ust. § 187e ods. 6 zák. č. 343/2015 Z. z. platného v rozhodnom čase, v konaní začatom po 31.
decembri 2018, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí pre konanie na základe podnetu podľa § 169 ods.

2, pre zníženie pokuty podľa § 173 ods. 14, § 175 ods. 4 tretej vety a pre vydanie rozhodnutia podľa
§ 175 ods. 4 druhej vety.
44. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, tento zákon upravuje zadávanie
zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie
služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu

vo verejnom obstarávaní.
45. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, verejný obstarávateľ a obstarávateľ
sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.46. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, verejný obstarávateľ a obstarávateľ
musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov,
princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

47. Podľa § 34 ods. 1 písm. g) zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, technická spôsobilosť
alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky
tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: ak ide
o stavebné práce alebo služby, údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb
určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom

na vyhodnotenie ponúk,
48. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, uchádzač alebo záujemca
môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné
kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca
verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej
zmluvy bude skutočne používať kapacity osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej

spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Skutočnosť podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo
uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou, ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni
preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť. Z písomnej zmluvy musí vyplývať
záväzok osoby, že poskytne svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej
kapacity majú byť použité na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musí

preukázať splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať dôvody
na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a ods. 7; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné
práce, alebo poskytovať službu preukazuje vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky alebo koncesie,
na ktorú boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté. Ak ide o požiadavku súvisiacu so
vzdelaním, odbornou kvalifikáciou alebo relevantnými odbornými skúsenosťami najmä podľa odseku 1

písm. g), uchádzač alebo záujemca môže využiť kapacity inej osoby len, ak táto bude reálne vykonávať
stavebné práce alebo služby, na ktoré sa kapacity vyžadujú.
49. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, verejného obstarávania sa môže
zúčastniť skupina dodávateľov.
50. Podľa § 38 ods. 1 písm. c) zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, verejný obstarávateľ uvedie

v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti
alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie podľa § 34 až 36, ak sa vyžadujú,
51. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, jednotný európsky dokument na
účely tohto zákona je dokument, ktorým hospodársky subjekt môže predbežne nahradiť doklady na
preukázanie splnenia podmienok účasti určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

52. Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, jednotný európsky dokument
obsahuje aktualizované vyhlásenie hospodárskeho subjektu, že
a) neexistuje dôvod na jeho vylúčenie,
b) spĺňa objektívne a nediskriminačné pravidlá a kritériá výberu obmedzeného počtu záujemcov, ak
verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ obmedzil počet záujemcov,

c) poskytne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na požiadanie doklady, ktoré nahradil
jednotným európskym dokumentom.

53. Podľa § 39 ods. 3 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, ak uchádzač alebo záujemca
preukazuje finančné a ekonomické postavenie alebo technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť

prostredníctvom inej osoby, jednotný európsky dokument obsahuje informácie podľa odseku 2 aj o tejto
osobe.

54. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, verejný obstarávateľ posudzuje
splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného

obstarávania alebo oznámením o koncesii. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch
alebo koncesnej dokumentácii, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania
alebo oznámením o koncesii.

55. Podľa § 40 ods. 6 písm. a), j) zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, verejný obstarávateľ a

obstarávateľvylúčiazverejnéhoobstarávaniauchádzačaalebozáujemcu,aknesplnilpodmienkyúčasti,
nepredložil po písomnej žiadosti doklady nahradené jednotným európskym dokumentom v určenej
lehote.56. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, ak nedošlo k predloženiu
dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti skôr, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú
povinní po vyhodnotení ponúk vyhodnotiť splnenie podmienok účasti uchádzačmi, ktorí sa umiestnili

na prvom až treťom mieste v poradí, alebo vyhodnotiť splnenie podmienok účasti uchádzačom, ktorý
sa umiestnil na prvom mieste v poradí. Ak dôjde k vylúčeniu uchádzača alebo uchádzačov, vyhodnotí
sa následne splnenie podmienok účasti ďalšieho uchádzača alebo uchádzačov v poradí tak, aby
uchádzači umiestnení na prvom až treťom mieste v novo zostavenom poradí spĺňali podmienky účasti
za predpokladu, že existuje dostatočný počet uchádzačov, alebo tak, aby uchádzač umiestnený na

prvom mieste v novo zostavenom poradí spĺňal podmienky účasti. Pri uzatváraní rámcovej dohody s
viacerými uchádzačmi sa postupuje primerane podľa prvej vety a druhej vety. Verejný obstarávateľ a
obstarávateľ písomne požiadajú uchádzača alebo uchádzačov o predloženie dokladov preukazujúcich
splnenie podmienok účasti v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a
vyhodnotia ich podľa § 40.

57. Podľa § 185 ods. 1,2 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení do 31.12.2018, všeobecný predpis o správnom
konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6,
§ 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora.
Na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní,75) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, §

32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

58. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu (ďalej aj ako
„uchádzač“) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175
ods. 3 zák. č. 343/2015 Z. z. zamietol námietky žalobcu ako vedúceho člena skupiny „TIAC“ proti jeho
vylúčeniu z verejného obstarávania. K vylúčeniu došlo podľa § 40 ods. 6 písm. j) v spojení s § 40 ods.
6 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že po písomnej žiadosti uchádzač nepredložil

doklady nahradené JED – om, čo malo za následok, že nesplnil podmienku účasti podľa § 34 ods. 1
písm. g) zákona, pretože nebolo preukázané, že fyzická osoba, ktorou preukazuje splnenie požiadaviek
na pozíciu kľúčového pracovníka -geodet stavby, je jeho vlastnou kapacitou. Úrad dospel k záveru,
že verejný obstarávateľ bol oprávnený vylúčiť uchádzača z verejnej súťaže z dôvodu nesplnenia
podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona vzťahujúcej sa ku geodetovi stavby, keďže

uchádzač nepreukázal jej splnenie vlastnou kapacitou alebo prostredníctvom niektorého zo subjektov
identifikovaných v ponuke uchádzača ako iných osôb podľa § 34 ods. 3 zákona.
59. Správny súd sa pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia o. i. zameral na
kľúčovú žalobnú námietku týkajúcu sa najmä nesprávneho právneho posúdenia žalovaného v otázke
preukázania splnenia podmienky účasti v časti geodet stavby, kedy mal žalovaný za to, že uzavretím

budúcej pracovnej zmluvy medzi A. B. a spoločnosťou CEDIS s. r. o. sa kapacity A. B. nestávajú pre
účelyverejnéhoobstarávaniavlastnýmikapacitamižalobcu.Žalobcajetotižtohonázoru,žepredložením
zmluvy o budúcej pracovnej zmluve preukázal vo vzťahu k A. B. ako vlastnej odbornej kapacite splnenie
podmienky účasti.
60. V konaní nebolo sporné, že uchádzač (skupina dodávateľov) predložila vo svojej ponuke s cieľom

preukázania splnenia podmienok účasti jednotné európske dokumenty za každého z členov skupiny
ako i za ďalšie subjekty v postavení inej osoby podľa § 34 ods. 3 zákona. V reakcii na výzvu
verejného obstarávateľa z 19.09.2018 predložil uchádzač doklady, ktoré v ponuke nahradil JED-om,
pričom k podmienke k účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona týkajúcej sa kľúčového pracovníka
geodet stavby predložil; Zmluvu o budúcej pracovnej zmluve zo dňa 10.10.2017 uzatvorenú medzi

spoločnosťou CEDIS s. r. o. ako budúcim zamestnávateľom a A. C. B. ako budúcim zamestnancom,
životopis kľúčového zamestnanca spolu s preukázaním požadovanej odbornej praxe, referenčný list,
doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, doklad o odbornej spôsobilosti A. B.. Verejný obstarávateľ
opätovne listom z 04.12.2018 vyzval uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie predložených podkladov,
keďžeunehovystaliviaceréotázkyohľadneinformácii,ktorébolipredloženéverejnémuobstarávateľovi.

Z predložených dokladov vyplynulo, že v čase predkladania ponuky do verejného obstarávania nie je
p. A. B. zamestnancom spoločnosti CEDIS s. r. o., ale je zamestnancom spoločnosti GEOMAX s. r. o.,
ktorej je konateľkou, pričom zmluva o budúcej pracovnej zmluve je právnym podkladom na základe,
ktorého by sa mala v budúcnosti A. B. stať zamestnancom člena skupiny dodávateľov CEDIS s. r.o. Verejný obstarávateľ tak predpokladal, že je vlastnou technickou a odbornou kapacitou spoločnosti
GEOMAX s. r. o., a nie vlastnou kapacitou uchádzača. Z uvedeného dôvodu považoval za potrebné,
aby uchádzač v ponuke predložil doklady podľa § 34 ods. 4 zákona a zároveň ozrejmil viaceré otázky vo

výzveuvedené.Uchádzačvosvojejodpovedio.i.uviedol,žesanestotožnilstým,žebyA.B.nebolajeho
vlastnou odbornou a technickou kapacitou. Výslovne uviedol, že preukázanie pracovnoprávneho vzťahu
prostredníctvom Zmluvy o budúcej pracovnej zmluve považuje za dostatočné z dôvodu, že uvedený
doklad akceptovali verejní obstarávatelia v iných verejných súťažiach bez výhrad. K odpovedi priložil
uchádzač aj čestné prehlásenie A. B., že mala so spoločnosťou CEDIS s. r. o. uzavretý pracovnoprávny

vzťah ako zamestnanec, na základe zmluvy o budúcej pracovnej zmluve, pričom tento pracovnoprávny
vzťah stále trvá. Na výzvu adresovanú priamo A. B. o poskytnutie informácie verejný obstarávateľ žiadal
A. B. o oznámenie dátumu a podpisu a účinnosti zmluvy o uzatvorení pracovného pomeru. Na uvedenú
výzvu A. B. reagovala tým, že potvrdila uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 10.10.2017,
uzatvorenej na dobu neurčitú, s platnosťou do 31.12.2021.
61. Žalovaný dospel k záveru, že zmluvu o uzavretí budúcej pracovnej zmluvy s A. B. nie je možné

vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci, že odborná spôsobilosť A. B. (jej vzdelanie, odborná kvalifikácia
a odborná prax) je internou „vlastnou“ kapacitou uchádzača, v dôsledku čoho by bolo možné dospieť
k záveru, že nejde o kapacity inej osoby v zmysle § 34 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.
S uvedeným právnym názorom sa plne stotožňuje aj správny súd. Žalovaný veľmi správne vo svojom
rozhodnutí uviedol, že je vecou uchádzača, či sa splnenie podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm.

g) zákona rozhodne preukázať svojimi internými kapacitami alebo kapacitami inej osoby (bez ohľadu
na ich právny vzťah). Ak sa však rozhodne využiť kapacity inej osoby, vychádzajúc z ust. § 34 ods. 3
zákonaplatí,žemusíverejnémuobstarávateľovipreukázať,žepriplnenízmluvybudeskutočnepoužívať
kapacity osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie odbornej spôsobilosti, čo sa preukazuje
písomnou zmluvou uzavretou s inou osobou, pričom z tejto zmluvy musí vyplývať záväzok osoby, že

poskytne svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu.
62. Z uvedeného vyplýva, že kapacity inej osoby sú kapacity, ktoré má uchádzač zmluvne zabezpečené
do budúcna a ktoré preukazuje zmluvným záväzkom. Naproti tomu, pokiaľ sa rozhodne uchádzač
preukázať splnenie podmienky účasti svojimi internými (vlastnými) kapacitami, je potrebné pod tým
rozumieť kapacity, ktoré má uchádzač v čase predloženia ponuky k dispozícii a môže nimi nakladať

ako s vlastnými, teda tieto kapacity sú v závislom postavení k uchádzačovi, vykonávajúc preň
závislú prácu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu. Iba výnimočne, za podmienok ustanovených v zákone aj v inom pracovnoprávnom
vzťahu. Závislú prácu definuje Zákonník práce v § 1 ods. 2 ako prácu, ktorá je vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom

pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom
a zamestnancom (§ 42 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovnou zmluvou možno založiť pracovný pomer
ešte pred jeho vznikom, pričom pracovné zmluvy uzatvorené s určitým časovým predstihom pred
vznikom pracovného pomeru v aplikačnej praxi nahrádzajú predzmluvné typy, akým je napríklad zmluva

o budúcej pracovnej zmluve, ktorú podľa znenia ustanovenia § 1 Zákonníka práce nemožno považovať
za právnu skutočnosť zakladajúcu pracovnoprávny vzťah. (bližšie pozri Barancová H., Zákonník práce,
Komentár, SPRINT, Bratislava, 2007, str. 365). Z uvedeného je tak zrejmé, že zmluvou o budúcej
pracovnej zmluve nemožno preukázať pre účely verejného obstarávania splnenie podmienok účasti
vlastnými kapacitami, pretože budúci zamestnanec nevystupuje v závislom postavení vo vzťahu k jeho

budúcemu zamestnávateľovi.
63. Pokiaľ žalobca považoval A. B. za vlastnú technickú a odbornú kapacitu spoločnosti CEDIS
s. r. o., nemožno súhlasiť s jeho názorom, že v čase vyhodnocovania podmienok účasti verejným
obstarávateľom sa hodnotí len to, či uchádzač v aktuálnom čase predložil, teda preukázal, že
v budúcnosti počas realizovania zákazky bude mať požadované kapacity k dispozícii, pretože by to

popieralo rozdiel medzi preukazovaním splnenia podmienky účasti v časti kľúčového pracovníka -
geodet stavby vlastnou internou kapacitou a kapacitami inej osoby podľa § 34 ods. 3 zákona. Skúmanie
splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní je hodnotiaci proces, v ktorom verejný obstarávateľ
posudzuje predložené ponuky z pohľadu splnenia týchto podmienok v súlade s oznámením o vyhlásení
verejného obstarávania. V danom prípade sa uchádzač rozhodol preukázať splnenie spornej podmienky

vlastnou kapacitou, čím deklaroval, že už v čase predloženia ponuky danú podmienku spĺňa. Následkom
nepreukázania toho, že A. B. je vlastná kapacita uchádzača, predložené doklady nezodpovedali ponuke
uchádzača. Záver úradu ako i žalovaného považuje správny súd, vzhľadom na dôvody uvedené v bode
60 tohto rozhodnutia, za správny, keď dospeli k záveru, že vylúčenie uchádzača z verejnej súťažez dôvodu nesplnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona bolo oprávnené a súladné
so zákonom o verejnom obstarávaní.
64. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že medzi A. B. a spoločnosťou CEDIS s. r. o. bola napriek

zmluve o budúcej pracovnej zmluve uzatvorená aj ústna pracovná zmluva, tak uvedenú skutočnosť
žiadnym spôsobom nepreukázal. Jediná zmluva, ktorej uzavretie tieto subjekty vo svojich odpovediach
potvrdili, bola Zmluva o budúcej pracovnej zmluve. Žalobca vo svojej odpovedi z 18.12.2018 na
výzvu verejného obstarávateľa o vysvetlenie alebo doplnenie predložených podkladov o. i. uviedol,
že preukázanie pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom zmluvy o budúcej pracovnej zmluve

považuje za dostatočné. Z obsahu žiadosti verejného obstarávateľa o „vysvetlenie alebo doplnenie
predložených podkladov“ z 04.12.2018 ako i odpovede uchádzača bolo zrejmé, že žalobca mal
vedomosť o pochybnostiach verejného obstarávateľa v tom, že A. B. nepovažoval na základe
predložených dokladov za zamestnanca spoločnosti CEDIS s. r. o. Žalobca mal možnosť v rámci
vysvetlenia preukázať existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi A. B. a spoločnosťou CEDIS s. r.
o., avšak žalobca považoval preukázanie pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom zmluvy o budúcej

pracovnej zmluve za dostatočné. Nemožno tak verejnému obstarávateľovi vyčítať, že sa otázkou
existenciepracovnoprávnehovzťahumedziúčastníkminapodkladeústnejpracovnejzmluvynezaoberal
a pri posudzovaní splnenia podmienok účasti túto nezohľadnil. Žalobca taktiež namieta, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože z povahy právneho vzťahu a zo žalobcom predložených
dokumentov bolo možné zistiť, že bola uzatvorená ústna pracovná zmluva. S uvedeným tvrdením však

nemožno súhlasiť. Žalovaný v rámci odvolacieho konania vychádzal zo skutkového stavu podrobne
popísaného v bodoch 107 a nasl. rozhodnutia žalovaného, ktorý žalobca v námietkach a ani v odvolaní
nerozporoval. Žalovaný tak vychádzal zo skutkových zistení, ktoré ani v náznakoch uzatvoreniu ústnej
pracovnej zmluvy nenasvedčovali. V rámci odvolacieho konania sa žalovaný vo svojom rozhodnutí (bod
196 až 200) dôsledne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré túto argumentáciu žalobcu o uzavretí ústnej

pracovnej zmluvy nepovažoval za dôvodnú.
65. V súvislosti s namietnutým porušením princípov verejného obstarávania správny súd uvádza,
že verejné obstarávanie sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby,
ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné

uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné
obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy)
majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných
zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní
verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom

zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú
vzájomnými konkurentmi. Žalobca namieta porušenie princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods.
2 zákona tým, že žalovaný vôbec nezohľadnil hodnou činnosti geodeta vo vzťahu k výške hodnoty
zákazky na uskutočnenie stavebných prác ako aj tým, že ho vylúčil zo súťaže. Následne v žalobných
námietkach upresnil, že žalovaný porušil princíp proporcionality, pretože opatrenia vo forme vylúčenia

zo súťaže išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.
66. S uvedeným nemožno súhlasiť. Verejný obstarávateľ disponuje v štádiu vymedzenia podmienok
účasti určitou mierou voľnej úvahy, ktorá je však limitovaná tým, že môže uložiť hospodárskym
subjektom ako podmienky účasti len kritéria uvedené v čl. 58 ods. 2, 3 a 4 smernice, ktoré sa týkajú
spôsobilostivykonávaťodbornúčinnosť,ekonomickéhoafinančnéhopostaveniaatechnickejaodbornej

spôsobilosti. Okrem toho všetky požiadavky musia súvisieť s predmetom zákazky a musia mu byť
primerané. Navyše musí verejný obstarávateľ pri určovaní podmienok účasti postupovať v súlade so
základnýmizásadamiverejnéhoobstarávania.Jevšakvecouverejnéhoobstarávateľa,abyposúdilsvoje
vlastné potreby a teda stanovil také podmienky účasti, ktoré považuje za vhodné, aby sa zabezpečilo
najmäto,žezákazkabudeplnenávkvalite,ktorúpovažujezaprimeranú.Správnysúdnemápochybnosti

o tom, že pri tomto type verejnej súťaže na predmet zákazky „Modernizácia železničnej trate Žilina-
Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo), 1. etapa (Poprad – Lučivná)“ v danej
veci je stanovenie podmienky účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti kľúčového
pracovníka v časti Geodet stavby primerané a súvisí s predmetom zákazky, hoci je aj činnosť geodeta
vo vzťahu k hodnote predpokladanej zákazky marginálna. V tej súvislosti poukazuje správny súd na

nižšie citované rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie z, ktorých je zrejmé, že „Článok 58 smernice
2014/24 v spojení so zásadami proporcionality a transparentnosti, zaručenými v článku 18 ods. 1 prvom
pododseku tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ má možnosť stanoviť
ako podmienky účasti povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa načinnosti, ktoré sa možno budú musieť vykonať v rámci plnenia verejnej zákazky a ktoré nemajú zásadný
význam“. (Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-403/21 Sc NV Construct SRL proti Judeul Timis, bod
66) Taktiež „článok 58 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a rady 2014/24/EÚ sa má vykladať

v tom zmysle, že nebráni tom, aby pri postupe verejného obstarávania verejný obstarávateľ mohol
v rámci podmienok účasti týkajúcich sa technickej a odbornej spôsobilosti hospodárskych subjektov
uložiť prísnejšie požiadavky, než sú minimálne požiadavky stanovené vnútroštátnou právnou úpravou,
za predpokladu, že tieto požiadavky sú vhodné na zabezpečenie toho, že záujemca alebo uchádzač
má technické a odborné schopnosti potrebné na vykonanie zadávanej zákazky, že súvisia s predmetom

zákazky a sú mu primerané“. (Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-195/21 LB proti Smetna palata na
Republika Balgarija).
67. Vo vzťahu k namietnutému porušeniu princípu proporcionality správny súd poukazuje na to, že tento
princíp patrí medzi všeobecné princípy práva Spoločenstva pričom opatrenia predvídané v predpisoch
Spoločenstvamusiabyťspôsobilédosiahnuťsledovanýcieľanesmúpresahovaťto,čojenadosiahnutie
danéhocieľapotrebné.Premietnuténadanúvecverejnýobstarávateľbynemalprinejasnostiachponuky

túto vylúčiť, ale mal by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na základe presvedčivo zisteného
skutkového stavu by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky. Žiadosť o vysvetlenie ponuky
uchádzača je práve príkladom princípu proporcionality a jeho rešpektovania verejným obstarávateľom.
Ako aj vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o verejnom obstarávaní (k § 10), princíp proporcionality vo
verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na primerané aplikovanie inštitútov zákona, napr. pri

nejasnostiach ponuky by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal automaticky ponuku vylúčiť, ale
mal by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu
by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky. Z podkladov v danej veci nepochybne vyplýva,
že verejný obstarávateľ po identifikovaní nezrovnalostí v ponuke uchádzača listom z 04.12.2018 vyzval
uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie predložených podkladov. Svoju výzvu formuloval dostatočne

presvedčivo a zrozumiteľne, pričom uchádzač na výzvu reagoval listom z 18.12.2018 a z jeho odpovede
nevyplýva, že by mu nebolo zrejmé, v čom verejný obstarávateľ vidí nezrovnalosti a ktoré otázky
je potrebné v danej veci zodpovedať. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že otázky smerujúce
k objasneniu postavenia A. B. ako kľúčového pracovníka vyplývajú z obsahu žiadosti verejného
obstarávateľa o vysvetlenie z 04.12.2018 a boli jednoznačne predmetom vysvetlenia ponuky v zmysle

záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/116/2009, na
ktoré žalobca poukazoval.
68. Pokiaľ sa žalobca odvolával na znenie článku 101 preambuly smernice EÚ 2014/24/EÚ v súvislosti
s jeho tvrdením, že v jeho prípade sa jednalo o menšie nedostatky, ktoré sa dali jednoducho odstrániť,
tak správny súd uvádza, že dôvody vylúčenia z verejného obstarávania sú taxatívne určené v § 40

ods. 6 zákona, pričom žalobca bol z verejnej súťaže vylúčený z dôvodu, že nesplnil podmienku účasti
a nepredložil po písomnej žiadosti doklady nahradené jednotným európskym dokumentom v určenej
lehote. Jeho vylúčenie sa netýkalo dôvodov vylúčenia pre nesplnenie podmienok účasti osobného
postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. a/, g/ a h/ alebo ods. 6 písm. d/ až g/ zákona. V takom prípade totiž
zákonodarca zakotvil samoočistný mechanizmus, keď dotknutý záujemca, resp. uchádzač napriek tomu,

že u neho existujú dôvody vylúčenia môže preukázať, že prijal opatrenie pre vykonanie nápravy takéhoto
porušenia. Až následne verejný obstarávateľ posúdi opatrenia na vykonanie nápravy predložené
uchádzačom, pričom zohľadní závažnosť pochybenia a jeho konkrétne okolnosti. Ak opatrenia na
vykonanie nápravy predložené záujemcom alebo uchádzačom považuje verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ za nedostatočné, vylúči záujemcu alebo uchádzača z verejného obstarávania. (§ 40 ods.

10 zákona) Pokiaľ ide o menšie nedostatky, je v súlade s princípom proporcionality, aby tieto neviedli
k vylúčeniu uchádzača. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o
spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie. Nemožno preto súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že jeho vylúčenie z verejnej súťaže pre menšie nedostatky je priamo v rozpore
so smernicou, tak ako sa domnieva, pretože verejný obstarávateľ nemá pri preukázanom nesplnení

podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona na výber a uchádzača musí z verejnej súťaže vylúčiť
(§ 40 ods. 6 písm. a/ a j/ zákona).
69. Čo sa týka namietnutého porušenia princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, tak je
potrebné uviesť, že účelom princípu rovnakého zaobchádzania je dbať na neutralitu pri posudzovaní
ponúk, aby sa vylúčila akákoľvek subjektivita a možné zvýhodnenie alebo poškodenie subjektov. S týmto

princípom úzko súvisí aj princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, pretože každé nerovnaké
zaobchádzanie je aj diskriminačné. Akékoľvek zvýhodňovanie určitého uchádzača je zakázané. Ich
porušenie verejným obstarávateľom žalobca vidí v tom, že združenie „TIAC“ bolo oproti iným subjektom
znevýhodnené na báze štátnej príslušnosti, na čo preukázal odkazom na článok publikovaný nainternetovej stránke časopisu Trend. Uvedené tvrdenie považuje správny súd sa nepodložené a čisto
špekulatívne, nepreukazujúce porušenie namietnutých princípov verejného obstarávania.
70. Správny súd nesúhlasí ani s tým, že by bol v konaní porušený princíp transparentnosti, keď

verejný obstarávateľ mal konať nepredvídateľne, keď neakceptoval obchodnú zvyklosť používania
zmlúv o budúcich pracovných zmluvách. Transparentnosť vo verejnom obstarávaní definuje jasný
a sledovateľný priebeh procesu verejného obstarávania. Predvídateľnosť konania je v prípade naplnenia
tohto princípu spojená s kontrolou nestrannosti každého úkonu verejného obstarávateľa vykonaného
v súvislosti so zadávaním zákazky. Riadnym odôvodnením úkonu verejného obstarávateľa a jeho riadne

zadokumentovanie v dokumentácii z verejného obstarávania dochádza k naplneniu tohto princípu.
Žalovaný v rámci konania o preskúmaní úkonov verejného obstarávateľa tieto nedostatky nezistil.
Pokiaľ sa žalobca odvolával na doterajšiu prax verejných obstarávateľov v otázke akceptovania
zmlúv o budúcich pracovných zmluvách ako dokladu preukazujúceho existenciu pracovnoprávneho
vzťahu, ktorý nepredstavoval poskytnutie odborných kapacít treťou osobou podľa § 34 ods. 3 zákona,
ale výhradne vlastné kapacity uchádzača, tak v tej súvislosti poukazuje správny súd na vyjadrenie

žalovaného, ktorý uviedol, že dlhodobou a ustálenou praxou je, že inštitút zmluvy o budúcej zmluve
preukazuje právny vzťah uchádzača k inej osobe, teda jej uzavretím sa kapacity inej osoby nestávajú
kapacitami uchádzača. Zmluva o budúcej zmluve sa v praxi verejného obstarávania dlhodobo a ustálene
považuje za právny vzťah medzi uchádzačom a inou osobou podľa § 33 ods. 2, resp. 34 ods. 3 zákona.
Metodické usmernenie č. 12336-5000/2018 z 12.11.2018 žalovaného bolo verejným obstarávateľom

zmienené na podporu jeho právneho názoru ako nezáväzný prostriedok slúžiaci na interpretáciu zákona
úradom pre verejné obstarávanie, nie ako skutočnosť, na základe ktorej formuloval verejný obstarávateľ
svoj právny názor.
71. Žalobca taktiež namieta, že verejný obstarávateľ neodôvodnil požiadavku na predloženie dokladov
nahradených JED-om. Z § 39 ods. 6 zákona vyplýva, že ak uchádzač alebo záujemca použije jednotný

európsky dokument, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže na zabezpečenie riadneho priebehu
verejného obstarávania kedykoľvek v jeho priebehu uchádzača alebo záujemcu písomne požiadať o
predloženie dokladu alebo dokladov nahradených jednotným európskym dokumentom. Uchádzač alebo
záujemca doručí doklady verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi do piatich pracovných dní
odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu. Zákon teda

nevyžaduje, aby bola táto výzva verejného obstarávateľa odôvodnená jeho pochybnosťami o pravdivosti
čestného prehlásenia uvedeného v jednotnom európskom dokumente. Uvedená námietka žalobcu je
vzhľadom na uvedené nedôvodná.
72. Správny súd taktiež nevyhodnotil názor žalobcu o možnosti doplniť dokumenty ohľadne preukázania
splnenia podmienky, týkajúcej sa kľúčového pracovníka - geodet stavby prostredníctvom vlastnej

kapacity zamestnanca Integra Construction KZ p. E. F., ako správny, pretože ponuku je potrebné doručiť
verejnému obstarávateľovi v lehote na predkladanie ponúk. Verejný obstarávateľ posudzuje splnenie
podmienok účasti v súlade s podmienkami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania
a akékoľvek doplnenie podkladov po uplynutí lehoty na predloženie podkladov nahradených JED-om by
viedlo k vylúčeniu uchádzača podľa § 40 ods. 6 písm. j/ zákona, t. j. z dôvodu, že nepredložil po písomnej

žiadosti doklady nahradené jednotným európskym dokumentom v určenej lehote. Žalobca totiž na výzvu
verejného obstarávateľa na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, ktoré
v ponuke nahradil JED-om, konkrétne k podmienke účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona, predložil
podkladyviažucesaibanaA.B..Akceptovanímžalobcovhonázorubynavyšedošlokporušeniuprincípu
rovnakého zaobchádzania s ostatnými uchádzačmi zúčastnenými v danom verejnom obstarávaní.

73. Správny súd vo vzťahu k procesným námietkam žalobcu, týkajúcim sa nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov ako i podstatného
porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že počas námietkového konania a ani
počas odvolacieho konania nezaslal žalovaný vyjadrenie verejného obstarávateľa na vedomie a ani
neinformoval žalobcu, že žiadal o vyjadrenie A. B. a spoločnosť CEDIS s. r. o. k ich zmluvnému vzťahu,

uvádza nasledovné. Zákonodarca v § 185 ods. 2 zákona zakotvil aplikáciu správneho poriadku na všetky
typy konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného a na konanie o odvolaní. Nedochádza však k úplnej
aplikáciisprávnehoporiadku,alezaplikáciesúvylúčenéust.§14§18,§19,§23,§28až30,§32ods.1,
§ 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. Zákonodarca tak stanovil
subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku s vymedzenými odchýlkami, na základe ktorých sa správny

poriadok nepoužije. Správny súd, vychádzajúc pri posudzovaní formálnych ako i obsahových náležitosti
rozhodnutia žalovaného z právnej úpravy správneho poriadku, nezistil, že by rozhodnutie žalovaného
trpelo vadami, ktoré mu žalobca vytýka. Z obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, čo
bolopredmetomkonania,resp.čoboloprvostupňovýmsprávnymorgánomvkonaníposudzované,aakobol predmet konania a na základe akých skutočností následne vyhodnotený. V odôvodnení žalovaného
sú uvedené relevantné a dostatočne zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých boli vydané, pričom
žalovaný sa dostatočne vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu. Nedoručenie namietaných

písomností žalobcovi v priebehu administratívneho konania oboch stupňov nie je také vážne porušenie,
ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Predmetné vyjadrenie verejného
obstarávateľa k uchádzačovým námietkam v námietkovom konaní neobsahovalo iné skutkové a právne
dôvody, pre ktoré by uchádzača nebol vyzval o vysvetlenie vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienky
účasti na verejnom obstarávaní. Rovnako to platí aj pre odpovede spoločnosti CEDIS s. r. o. a A. B.,

ktoré len potvrdzovali tvrdenia žalobcu, ktoré prezentoval v odpovedi na výzvu verejného obstarávateľa
o vysvetlenie alebo doplnenie predložených podkladov v súvislosti s preukazovaním spornej podmienky.
V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 08.
2008, sp. zn. 6 Sžo 15/2008, podľa ktorého „rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa
zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie
pre účastníka.“ Vzhľadom na uvedené vyhodnotil správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné.

74. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v nadväznosti na vyjadrenie ďalšieho
účastníka v 2/ a 3/ rade správny súd nemôže vylúčiť, že by nebol žalobca dotknutý na svojich
subjektívnychprávachaprávomchránenýchzáujmochrozhodnutímžalovaného.Žalobcaboloprávnený
podať námietky (aj odvolanie) (bod 150 rozhodnutia žalovaného), preto má právo na to, aby o týchto
námietkach ako i odvolaní bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi. S ohľadom na uvedené

skutočnosti nie je dôvod odoprieť právo na súdnu ochranu prostredníctvom správneho súdnictva
garantovaného článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky osobe, ktorá bola oprávnená podať
námietky ako i odvolanie ako vedúci člen skupiny dodávateľov.
75. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
76.Otrováchkonaniažalovanéhorozhodolsúdpodľaustanovenia§168SSPaúspešnémužalovanému

trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu
priznať iba výnimočne. Výnimočné dôvody súd v tomto konaní nezistil.
77.Otrováchkonaniaďalšíchúčastníkovrozhodolsúdpodľa§169SSPtak,žeimichnáhradunepriznal,
keďže im správny súd žiadne povinnosti v súdnom konaní neukladal.
78. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).