Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100497
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., D.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária
Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
KaPO/20589/2019-105101/2023 zo dňa 12.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia Centra právnej pomoci,
kancelária Prešov číslo spisu KaPO-20589/2019-105101/2023 zo dňa 12.09.2023 (ďalej len
preskúmavané rozhodnutie), ktorým nebol žiadateľovi B. C. (ďalej len žalobca) priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienok. Správny orgán po posúdení žiadosti

žalobcu o priznanie právnej pomoci a listín k nej doložených uzavrel, že u žalobcu nebola splnená
zákonná podmienka a to, že v jeho prípade spor, ku ktorému žiada o priznanie právnej pomoci, nie je
zrejme bezúspešný.

2. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný popísal priebeh celého konania a to, že dňa 11.06.2019 bola
Centru právnej pomoci, kancelária Prešov doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v
právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd, a to postupom stavebného

úradu obce Studenec v konaní vedenom pod sp. zn. 480/2014, postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 480/2014 zo dňa 30.09.2014 a jeho rozhodnutím
- uznesením sp. zn. 7S/49/2015 - 73 zo dňa 15.12.2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní o kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutím sp.zn. 2Sžk/32/2017 zo dňa 26.02.2019,
doručeného mu dňa 09.05.2019. Žiadosť bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. KaPO/20589/2019.

3. Rozhodnutím Centra právnej pomoci číslo spisu: KaPO/20589/2019–PP zo dňa 17.06.2019, ČRZ:

87374/2019, bol žalobcovi predbežne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v rozsahu na
spísanie a podanie ústavnej sťažnosti v právnej veci a na tieto úkony bol určený advokát JUDr.
Tomáš Tauber. Následne dňa 16.10.2019 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie číslo spisu:
KaPO/20589/20219, ČRZ: 150001/2019, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnejpomoci v právnej veci (rozhodnutie centra zo dňa 16.10.2019). Proti tomuto rozhodnutiu centra podal
žalobca správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Košiciach rozhodol Rozsudkom sp. zn. 6S/181/2019 zo
dňa 21.04.2022 tak, že zrušil rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 16.10.2019 ako žalovaného

a vec vrátil Centru právnej pomoci na ďalšie konanie z dôvodu, že postup Centra právnej pomoci
pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia číslo spisu: KaPO/20589/20219, ČRZ: 150001/2019 nebol
v súlade so zákonom a aj samotné rozhodnutie nezodpovedá príslušným ustanoveniam zákona
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v
Košiciach podalo Centrum právnej pomoci kasačnú sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté Rozsudkom

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/56/2022 zo dňa 27.06.2023. Týmto
rozsudkom, ktorý bol Centru právnej pomoci doručený dňa 14.08.2023, Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (NSS SR) kasačnú sťažnosť Centra právnej pomoci zamietol. Kasačný súd sa stotožnil so
závermi správneho súdu a považoval ich za riadne a správne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené
Centrum právnej pomoci vydalo nové rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu (č.
KaPO/20589/2019-105101/2023 zo dňa 12.09.2023).

4. Centrum právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadalo na tieto doklady:
- ústavná sťažnosť žiadateľa zo dňa 09.07.2019;
- doklad preukazujúci, že dňa 09.07.2019 bol do elektronickej schránky Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ÚS SR) prijatý návrh na konanie pred ÚS SR;

- informácie kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru o stave konania vo veci ústavnej
sťažnosti žiadateľa zo dňa 22.08.2023;
- uznesenie ÚS SR I. ÚS 242/2022 - 36 zo dňa 28.04.2022;
- informácia kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru, o právoplatnosti uznesenia zo dňa
12.09.2023.

5. Po citácii zákonných ustanovení žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že z dokladov a
informácií nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalobca dňa 11.06.2019 požiadal Centrum právnej
pomoci o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných
práv a slobôd, a to postupom stavebného úradu obce Studenec v konaní vedenom pod sp. zn. 480/2014,

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 480/2014
zo dňa 30.09.2014 a jeho rozhodnutím - uznesením sp. zn. 7S/49/2015-73 zo dňa 15.12.2016 a
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutím
sp. zn. 2Sžk/32/2017 zo dňa 26.02.2019. Ústavná sťažnosť žalobcu v tejto právnej veci zo dňa
09.07.2019, ktorá bola spísaná a podaná právnym zástupcom žalobcu, advokátom JUDr. Tomášom

Tauberom, ktorý bol na vykonanie týchto úkonov určený rozhodnutím Centra právnej pomoci číslo spisu:
KaPO/20589/2019 – PP zo dňa 17.06.2019 o predbežnom priznaní nároku žalobcu na poskytnutie
právnej pomoci, bola dňa 09.07.2019 prijatá do elektronickej schránky ÚS SR a viedlo sa o nej konanie
pod sp. zn. I. ÚS 242/2022. Uznesením ÚS SR I. ÚS 242/2022 - 36 zo dňa 28.04.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.06.2022 bola ústavná sťažnosť žalobcu v predmetnej právnej veci odmietnutá a

jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR sa nevyhovelo. Podľa poučenia,
ktoré je súčasťou uznesenia ÚS SR, proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok.

6. Keďže v období pred vydaním napadnutého rozhodnutia č. KaPO/20589/2019-105101/2023 zo dňa

12.09.2023, uznesenie ÚS SR I. ÚS 242/2022 - 36 zo dňa 28.04.2022 o odmietnutí ústavnej sťažnosti
žalobcu, vydané v právnej veci žalobcu nadobudlo právoplatnosť, predmet žiadosti, a teda aj právna vec,
s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum právnej pomoci odpadol. Z týchto dôvodov malo Centrum právnej
pomoci za to, že vec, s ktorou sa žalobca na Centrum právnej pomoci obrátil je zrejme bezúspešná.
Na základe týchto skutočností nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím

žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, a preto
sa Centrum právnej pomoci ďalej nezaoberalo splnením ďalších dvoch podmienok, ktoré by zbytočne
zaťažovalo žalobcu byrokratickým postupom a zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu
s finančnými prostriedkami štátu.

II.
Správna žaloba7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namieta nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), nepreskúmateľnosť

rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP), to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP), to, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej moci je v rozpore s administratívnymi spismi (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno
f) SSP), a má za to, že v konaní boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré

mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno
g) SSP).

8. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalovaný správny orgán sa podľa odôvodnenia vôbec ničím
nezaoberal, opäť našiel iba to, čo mu vyhovovalo a na základe toho rozhodol. Žalovaný správny orgán
podľa žalobcu chronologicky a stručne opisuje súdne rozhodnutia, ktoré vyhovuje len jemu. Ďalej

žalobca uviedol, že je zarážajúce a šokujúce na str. 2, kde samotný žalovaný tvrdí, že si zadovážil
potrebné doklady z ktorých dostatočne vyplýva, že vydanie tohto rozhodnutia je už bezpredmetné
nakoľko o ústavnej sťažnosti ÚS SR rozhodol uznesením zo dňa 28.04.2022 (to znamená pred 1
rokom a 5 mesiacmi) a týmto rozhodnutím sa žalovaný sám priznáva k neschopnosti a účelovému
spôsobovaniu škody tak v tejto právnej veci, ako aj v ďalších konaniach, kde NSS SR dal žalobcovi za

pravdu, čo sa týka vlastníctva a právneho zastúpenia.

9. Podľa názoru žalobcu v rozsudkoch NSS SR sú podrobne dostatočne vysvetlené a právne vyložené
všetky pochybenia žalovaného spôsobujúce škody na majetku nie v malom rozsahu, tak ako aj
v tomto prípade. Žalobca sa domnieva, že žalovaný sa vyhýba aplikácii zákona č. 327/2005 Z.z.,

žalovaný len uvádza, že spor nie zrejme bezúspešný, ale už ďalej neuvádza, že v čom je tento spor
vlastne bezúspešný a kedy k nemu došlo. Žalovaný správny orgán ako právnická kancelária, ktorá
má poskytovať právnu pomoc, nevie právne a jasne odôvodniť svoje rozhodnutie tak musí počkať 1 a
pol roka, aby niečo vymyslel do odôvodnenia svojho rozhodnutia a vymyslel argument a dôvod, ktorý
neobstojí už len na základe uvedeného v odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedeného žalobca žiada

napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a žiada priznať žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú
náhradu vynaložených trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2024 s poukazom na § 134 ods. 1 SSP uviedol, že
správna žaloba neobsahuje žalobné dôvody, nakoľko žalobca používa iba vyjadrenie všeobecného

charakteru bez poukázania na konkrétne skutočnosti (nedostatky), ku ktorým malo dôjsť v rámci
správneho konania o jeho nároku na právnu pomoc u žalovaného, resp. vágne odkazuje na
rozhodovaciu činnosť NSS SR. Žalovaný má teda za to, s ohľadom na vyššie uvedené, že sa nemá k
čomu vyjadriť.

11. V nadväznosti na podstatu rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na
poskytovanie právnej pomoci v predmetnej právnej veci z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia
zrejmej bezúspešnosti sporu a konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré vydaniu tohto
rozhodnutia predchádzalo žalovaný uvádza, že v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych
záveroch uvedených v odôvodnení rozhodnutia a má za to, že postupoval v súlade so zákonom č.

327/2005 Z. z. v platnom znení a po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 8 tohto zákona dospel k
záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca na neho obrátil sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

12. Žalovaný v závere vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
13S/87/2017 zo dňa 28.03.2018 podľa ktorého: „žalovaný v tomto prípade pri hodnotení existencie

zrejmej bezúspešnosti neposudzoval a nevyhodnocoval tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy
takým spôsobom, že by nahrádzal činnosť dovolacieho súdu. Išlo naopak ohodnotenie prípustnosti,
resp. možnosti žalobcu podať v danej veci dovolanie, ktoré predstavuje legitímny rozsah hodnotenia pre
účely zistenia, či nie je daná zrejme bezúspešnosť veci.“ a taktiež poukázal na rozsudok NSS SR sp.zn. 5Sžk/10/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorý v súvislosti s posudzovaním zrejmej bezúspešnosti uvádza:
„centrum si teda môže samostatne ustáliť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v prima facie zrejmých
prípadoch a za taký je potrebné považovať aj prejednávaný prípad. „Úspešnosť v spore“, v ktorej sa

právnapomocžiada...totižzávisílenodpreskúmaniasplneniaformálnychzákonomjasnedefinovaných
podmienok konania pred Najvyšším súdom SR v tomto prípade povinného právneho zastúpenia. Ak
by centrum právomoc ustáliť si otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v takýchto prípadoch nemalo, táto
podmienka pre priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc by v zákone o poskytovaní právnej pomoci
mnohých prípadoch stratila svoje opodstatnenie.“

13. Žalovaný dodal, že jeho rozhodnutie je zákonné, v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej
pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd
správnu žalobu žalobcu zamietol.

IV.
Replika

14. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 03.05.2024. Žalobca k vyjadreniu žalovaného
uviedol, že žalovaný správny orgán sa opätovne nevyjadruje k podanej správnej žalobe, vo svojom
vyjadrení len opisuje a stručne uvádza o akú právnu vec vo veci samej ide a kto je účastníkom konania.
Taktiežuvádza,žeideoprávnuvecz2014,aleneuvádza,ževdanejprávnejveciideostavebnékonanie

prerušujúce a zasahujúce do vlastníckeho práva žalobcu. V tomto vyjadrení žalovaný zrejme úmyselne
zakrýva a zatajuje podstatu vo veci samej. Žalovaný sa ani nezmohol vyargumentovať po právnej
stránke ako môže vo veci vlastníctva prerušeného inou, treťou osobou dôjsť k nesplneniu podmienky
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ak vlastníctvo je ukotvené v Ústave SR.

15. Žalobca k uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a jeho citátu uviedol, že žalovaný
poukazuje na tieto rozhodnutia, ale na iné obdobné v správnych veciach, kde ide o rovnakých účastníkov
konania a rovnaké nezákonné a nesprávne rozhodnutia žalovaného správneho orgánu už nepoukazuje.
Argumentácia v tomto vyjadrení k danej právnej veci, a to vo veci samej neobstojí, nakoľko ide o
neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu zakotvený v čl. 20 Ústavy SR, čo vylučuje už zrejmú

bezúspešnosť sporu.

16. Replika bola žalovanému doručená dňa 30.05.2024, žalovaný na ňu nereagoval.

V.
Konanie na Správnom súde

17. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

18. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 11.02.2025, na ktorom rozhodol
za neúčasti žalobcu a taktiež žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas
ospravedlnil.

VI.
Relevantná právna úprava19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. zákona o poskytovaní právnej pomoci (ďalej len zákon
o poskytovaní právnej pomoci), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv,
v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní o administratívnom

vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa
o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť
pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych
sporov.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa
vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného
predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a

nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

25. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľschopnýoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkového
stavu.

26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.

28. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 314/2018 Z. z.“), ústavnú sťažnosťmôže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

29. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

VII.
Právny názor správneho súdu

30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia

správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi
nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných

práv a slobôd postupom stavebného úradu obce Studenec v konaní vedenom pod sp. zn. 480/2014,
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 480/2014
zo dňa 30.09.2014 a jeho rozhodnutím - uznesením sp. zn. 7S/49/2015 - 73 zo dňa 15.12.2016 a
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutím sp.
zn. 2Sžk/32/2017 zo dňa 26.02.2019. Žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci

z dôvodu nesplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti, keďže dôvod s ktorým sa žalobca (žiadateľ)
obrátil na Centrum právnej pomoci (žalovaného) odpadol. V danej veci žalobca požiadal o právne
zastúpenie na konanie pred ÚS SR, žalovaný priznal žalobcovi právnu pomoc a ustanovil mu advokáta
(JUDr. Tomáš Tauber) na spísanie ústavnej sťažnosti. O tejto ústavnej sťažnosti sa viedlo konanie na
Ústavnom súde SR pod sp.zn. I. ÚS 242/2022. Uznesením I. ÚS 242/2022-36 zo dňa 28.04.2022, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2022, bola ústavná sťažnosť žiadateľa v predmetnej právnej veci
odmietnutá a jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR sa nevyhovelo.

32. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia zákonnej podmienky zrejmej
bezúspešnosti sporu (konanie vo veci ústavnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu ku konaniam popísaným

v bode 31 odôvodnenia tohto rozsudku), vo vzťahu ku ktorému žalobca žiada o priznanie nároku na
právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.

33. Správny súd súdnym prieskumom rozhodnutia žalovaného dospel s ohľadom na podrobne
opísaný skutkový stav k záveru, že žalovaný postupoval pri vydávaní správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia správne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, konal v
súčinnosti so žalobcom (žiadateľom) a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi, keďže obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti.Správnysúdrovnakonezistilžiadneprocesnépochybeniavprocesnompostupežalovaného,
ktoré by prípadne mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. V správnou žalobou

napadnutom rozhodnutí žalovaného žalovaný jasne a určito formuloval svoje závery a tieto náležitým
spôsobom a zrozumiteľne odôvodnil.

34. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, v rámci zisťovania skutkového stavu veci a splnenia
zákonných podmienok podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. si žalovaný vyžiadal informácie

o aktuálnom stave konania o ústavnej sťažnosti, vo vzťahu ku ktorej priznal žalobcovi nárok na
predbežnúprávnupomocnaÚstavnomsúde.Tentojehopostupbolsprávnyazákonnýnakoľkovzmysle
ustanovenia § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Z odpovedeÚstavného súdu SR zo dňa 23.08.2022 je zrejmé, že o predmetnej ústavnej sťažnosti žalobcu bolo
rozhodnuté dňa 28.04.2022 uznesením Ústavného súdu SR sp. zn: I.ÚS 242/2022 tak, že ústavná
sťažnosť bola odmietnutá.

35. Z odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn.: I.ÚS 242/2022-36 zo dňa 28.04.2022 vyplýva,
žepokiaľideonamietanéporušenieprávžalobcurozhodnutímobceStudenecč.480/2014z30.09.2014,
ktorým bol žalobca odkázaný, aby sa vo veci jeho civilnoprávnej námietky a námietky stavebno-
technického charakteru na správny súd a zároveň týmto došlo k prerušeniu konania, v prípade tohto

rozhodnutia ide o rozhodnutie procesné a nejde o rozhodnutie konečné a z tohto dôvodu Ústavný súd
SR v tejto časti ústavnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú podľa § 56 ods.2 písm. d) zákona o Ústavnom
súde č. konania: 314/2018 Z.z. s tým, že v tejto časti by mohla byť ústavná sťažnosť odmietnutá aj podľa
§ 56 ods.2 písm. f) zákona, nakoľko rozhodnutie bolo vydané dňa 30.09.2014 a ústavná sťažnosť bola
doručená Ústavnému súdu dňa 09.07.2019. Pokiaľ ide o oznámenie obce Studenec č.480/2014/2015
ozn. zo dňa 16.02.2015 vo vzťahu k tomuto oznámeniu bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá

z dôvodu pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 56 ods.2 písm. a)
zákona o ústavnom súde. Pokiaľ ide o ústavnú sťažnosť žalobcu proti Uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 15.12.2016 číslo konania: 7S/49/2015-73 v tejto časti bola ústavná sťažnosť žalobcu
odmietnutá, nakoľko uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017 a ústavná
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená dňa 09.07.2019, teda celkom zjavne po uplynutí lehoty dvoch

mesiacov vo vzťahu k napádanému uzneseniu. Pokiaľ ide o ústavnú sťažnosť žalobcu vo vzťahu
k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp.zn.: Sžk/32/2017 z 26.02.2019 v tejto časti Ústavný súd SR
preskúmal ústavnú sťažnosť a mal za to, že je namieste aj v tejto časti odmietnuť ústavnú sťažnosť,
a to podľa § 56 ods.2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako sťažnosť zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd mal za to, že postup Najvyššieho súdu, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie - Uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn.: Sžk/32/2017 z 26.02.2019 bol ústavne akceptovateľný a závery v ňom
premietnuté boli jasne a primerane odôvodnené. Žalobca bol v konaní pred Najvyšším súdom SR
poučený o povinnosti právneho zastúpenia advokátom v prípade podania kasačnej sťažnosti a taktiež
ani neobstála jeho námietka, že mal byť poučený aj o práve požiadať o zastúpenie Centrum právnej
pomoci, nakoľko žalobca služby Centra právnej pomoci využíva, čo je známe ústavnému súdu z jeho

činnosti, a preto je takéto jeho tvrdenie účelové. Taktiež bola odmietnutá ústavná sťažnosť žalobcu
čo do tvrdenia porušenia jeho práv podľa č.12 ods.4, čl.20 ods. 1,3 a 4 a čl.48 ods.2 Ústavy, čl.13
a 14 Dohovoru a čl.1 dodatkového protokolu, a to podľa § 56 ods.3 písm. c) zákona o ústavnom súde,
nakoľko z obsahu ústavnej sťažnosti vôbec nevyplýva, v čom konkrétne malo spočívať porušenie týchto
práv, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ bol pri podaní sťažnosti zastúpený advokátom. Záverom

bolo nevyhovené aj žalobcovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu, že jeho ústavná
sťažnosť bola odmietnutá, a teda v prípade žalobcovej ústavnej sťažnosti išlo o zrejme bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda neboli u neho splnené zákonné podmienky na
ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred súdom, kde jednou z podmienok je, že nejde o zrejmé
bezúspešné uplatňovanie práva.

36.VychádzajúczobsahuodôvodneniaUzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.zn.:I.ÚS242/2022-36zodňa
28.04.2022 tak možno uzavrieť, že ústavná sťažnosť žalobcu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal
žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci dňa 11.06.2019 priznania právnej pomoci bola odmietnutá
ako celok, a teda bola zjavne bezúspešná. Za takéhoto stavu sa správny súd stotožnil so záverom

žalovaného, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej
pomoci, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. A zároveň, keďže ku dňu rozhodovania
o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo vzťahu k ústavnej sťažnosti už bolo o tejto ústavnej

sťažnosti rozhodnuté a rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť, a to dňa 28.04.2022 správne žalovaný
právne ustálil, že predmet žiadosti teda aj právna vec, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, odpadol.
Aj z tohto dôvodu sa možno teda v zhode so žalovaným ustáliť na tom, že vec, s ktorou sa žalobca
obrátil na žalovaného je zrejme bezúspešná.

37. Správny súd má za to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, že postup a rozhodnutie žalovaného nemožno hodnotiť ako nezákonné,
vybočujúce z právneho rámca, ktorý žalovanému priznáva Zákon o poskytovaní právnej pomoci,
keďže je založené nielen na jeho právnych záveroch vykazujúcich znaky vnútornej logiky, ale aj narozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, čo podľa správneho súdu pre potreby hodnotenia
splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci žalovaným postačuje na vyslovenie záveru o tom,
že v danom prípade nebola splnená podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017, podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k
spravodlivostiiosobámmateriálneznevýhodnenýmsarealizujeiprostredníctvomzákonač.327/2005Z.
z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej

pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,
znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby
v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám
patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé

uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (ods. 1 písm. § 6 b/ zákona č. 327 /2005 Z.z.). Samozrejme, nie
je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005
Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo

skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu
nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za
obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené
v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.
z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných

predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č.
327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania,
ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je
demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri
dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť

do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď
súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245
ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na
ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne
skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má

prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od
okolnostíkonkrétnehoprípadu.Priposudzovaníschopnostižiadateľaoznačiťdôkazynapodporusvojich
tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej,
avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,
v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci
podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných
podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide
len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby

v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo
neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci
koná.“

39. Na záver správny súd konštatuje vo vzťahu k žalobným bodom, ktorými žalobca poukazoval na

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods.
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 1 Dohovoru,
že predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodovať o týchto právnych otázkach. Právne posúdenie
veci v tomto konaní sa vzťahuje iba k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Na žalobné body, ktoré bezprostredne súviseli s posúdením zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia

(resp. tvrdenia žalobcu prednesené počas administratívneho konania i súdneho konania), poskytol
správny súd žalobcovi odpoveď v odôvodnení tohto rozsudku. K ostatným žalobným bodom týkajúcim sa
vlastníckeho práva žalobcu nezaujal správny súd svoje stanovisko, a to aj vzhľadom na limity právomoci
súdov v správnom súdnom konaní.40. S poukazom na uvedené považoval správny súd všeobecné námietky žalobcu uvedené v správnej
žalobe za nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich

základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a

žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.