Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201439
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201439.5

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PENAM, a. s. so sídlom Cejl 504/38, Zábrdovice,
602 00 Brno, Česká republika, IČO: 469 67 851, vedená na Krajskom súde v Brne pod sp. zn. B
4346, zastúpeného: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava,
IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24,
Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z a k a z u j e žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky
pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v
úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo
v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-mailovej schránky A. vyhotovenými počas inšpekcie
vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované
v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 ako:

- e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7,

- e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13

- e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. 16,

-e-mailzodňa21.07.2013podporadovýmčíslom19vpríloheč.19včastie-mailuzodňa19.07.2013od:
B. C., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013
11:30:34,

- e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: D. E.,

-e-mailzodňa21.07.2013podporadovýmčíslom25vpríloheč.25včastie-mailuzodňa19.07.2013od:
B. C., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013
11:30:34.

II. Správny súd v Bratislave u k l a d á žalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky
odstrániť a zničiť informácie z e-mailovej schránky A. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a
28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. tohto uznesenia vrátane
ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného
protokolárne za prítomnosti žalobcu, a to do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je p o v i n n ý do 30 dní od splnenia
zákazu uloženého vo výroku I. tohto uznesenia ako aj od splnenia povinnosti obnoviť stav pred zásahom
uloženej vo výroku II. tohto uznesenia, doručiť súdu oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať
v inom zásahu uloženému vo výroku I. tohto uznesenia a že splnil povinnosť obnoviť stav pred zásahom
uloženej vo výroku II tohto uznesenia.

IV. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a dôvody iného zásahu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky

1. Žalovaný v dňoch v dňoch 27. a 28. júna 2017 vykonal v spoločnosti PENAM SLOVAKIA, a.s. (ďalej
len „PENAM SK“) inšpekciu v zmysle § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov (ďalej len “ZOHS“) na základe Poverení na vykonanie inšpekcie z 26. júna 2017
číslo: IP-74/2014, číslo: IP-75/2017, číslo: IP-76/2017, číslo: IP-77/2017 a číslo: IP-78/2017 (ďalej len

„poverenia“) vydaných podpredsedom Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pre konkrétnych
zamestnancov žalovaného. Predmet inšpekcie bol v nich vymedzený tak, že úrad získal podklady
a informácie, na základe ktorých má dôvodné podozrenie, že podnikateľ AGROFERT, a.s., resp.
ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje, alebo právnické/fyzické
osobykontrolujúcetohtopodnikateľa,vrátaneichekonomickýchaprávnychpredchodcovanástupcova/

alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne prepojených (tu vymenované osoby ďalej v texte
pre zjednodušenie aj ako „podnikateľ Agrofert“) mohol porušiť povinnosť oznámiť koncentráciu podľa
§ 10 ods. 7 ZOHS a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie podľa § 10 ods.
11 ZOHS, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od februára 2013 a rozhodné obdobie,
z ktorého podklady a informácie úrad považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je

prinajmenšom od 18. júna 2012 do súčasnosti, a to pokiaľ ide o možnú koncentráciu spočívajúcu
v získaní kontroly podnikateľa Agrofert nad podnikateľmi PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ, a.s.
(ďalej len „PBP“) a PEZA, a.s., pričom podnikateľ PEZA, podnikateľ PBP ako aj podnikateľ Agrofert
pôsobia v oblasti výroby a predaja pekárenských a cukrárenských výrobkov na území Slovenskej
republiky.

2. O priebehu inšpekcie bola spísaná Zápisnica z priebehu inšpekcie v priestoroch podnikateľa PENAM
SK číslo: 201/2017/OK-IZ-570/2017 z 27. júna 2017 a Zápisnica z pokračovania inšpekcie v priestoroch
podnikateľa PENAM SK číslo: 201/2017/OK-IZ-570/2017 z 28. júna 2017.

3. Zamestnanci úradu počas inšpekcie prehliadali e-mailové kontá dvoch osôb, a to pána F. A.,
ktorý nepretržite pôsobí v spoločnosti PENAM SK od roku 2006. Od 01.01.2011 do 31.12.2013 v
danej spoločnosti pôsobil ako člen dozornej rady a od 01.01.2014 až do súčasnosti ako predseda
predstavenstva, a tiež pána G., ktorý od 28.02.2013 pôsobí v spoločnosti ako člen predstavenstva.
Prehliadanie údajov na e-mailovom konte pána G. prebiehalo na základe kľúčových slov v dňoch

27.06.2017 -28.06.2017 a Zápis z prehľadávania e-mailovej schránky pána G. tvorí prílohu č. 1
zápisnice z vykonávanej inšpekcie. Prehliadanie údajov v e-mailovom konte pána F. A. prebiehalo na
základe kľúčových slov v dňoch 27.06.2017-28.06.2017 a Zápis z prehľadávania e-mailovej schránky
pána F. A. tvorí prílohu č. 2 zápisnice z vykonávanej inšpekcie. Zoznam dokumentov, z ktorých boli
vyhotovené listinné, ako aj elektronické kópie, tvorí prílohu zápisu (Príloha č. 1), pričom jednotlivé

kópie sú potom prílohou tohto zoznamu. Nakoľko z technických príčin nebolo možné vyhotoviť listinnú
kópiu jedného z vyhľadaných e-mailov, bol tento e-mail skopírovaný v elektronickej podobe na 3 nosiče
DVD žalovaného. Za účelom zabezpečenia autenticity skopírovaného e-mailu bola vypočítaná hashova
hodnota z každého DVD úradu, protokol o tom tvorí prílohu zápisu.

4. Zástupca podnikateľa pán G. a právna zástupkyňa podnikateľa označili po prehľadaní e-mailovej
schránky pána A. nasledovné e-maily za predmet advokátskeho tajomstva, špecifikované v zápise
zprehľadávania,atočísla:7,13,16(tentodokumentboloznačenýakopredmetadvokátskehotajomstva
aj ako dokument, ktorým podnikateľ ako takým nedisponuje), 19, 25 (v elektronickej podobe skopírovaný
na DVD) a 24. Následne bolo preto dohodnuté, že uvedené dokumenty budú vložené do obálok a na

mieste zapečatené.

II. Žaloba a jej dôvody5. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy z 28. augusta 2017 doručenou
Krajskému súdu v Bratislave dňa 28. augusta 2017 domáhal, aby správny súd
(i) zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv spoločnosti

PENAM, a.s., so sídlom Cejl 504/38, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, ktoré spočíva v
nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k
prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním
s kópiami informácií z e-mailovej schránky A. vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a
28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SK, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z

inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017,
(ii) zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené
kópie informácií, prípadne iné informácie a podklady vyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch
27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SK,
(iii) uložil Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil
všetky vyššie uvedené informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017

u podnikateľa PENAM SK, vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov
a informačných systémov Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, protokolárne za prítomnosti
zástupcu žalobcu do troch (3) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
(iv) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

6. Žalobca v žalobe opísal skutkový stav ohľadom personálneho prepojenia spoločností PENAM, a.s.,
PENAM SK a AGROFERT a. s., postup pri výkone inšpekcie žalovaným v spoločnosti PENAM SK,
vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 na základe Poverení na vykonanie inšpekcie č. IP-74/2017,
IP-75/2017, IP-76/2017, IP-77/2017 a IP-78/2017, všetky z 26. júna 2017. Poukázal, že počas

predmetnej inšpekcie zamestnanci žalovaného vnikli do informačného systému žalobcu, kde prezerali a
kopírovali obsah elektronickej schránky A., vytvorili si kópie v nej sa nachádzajúcich informácií, vrátane
korešpondencie s viacerými advokátmi, ktoré si vzali a držia ich na Úrade.

7. Ďalej žalobca uviedol, že je majiteľom a zriaďovateľom elektronickej schránky, pričom s jeho súhlasom

túto elektronickú schránku využíval pán F. H. A. na plnenie všetkých úloh ako štatutárny orgán, resp.
člen štatutárneho orgánu všetkých spoločností, v ktorých v skupine AGROFERT pôsobí (vrátane funkcie
predsedu predstavenstva žalobcu, člena predstavenstva AGROFERT a predsedu predstavenstva
PENAM SK) a rovnako na súkromné účely. Poukázal, že všetky úkony vykonali zamestnanci žalovaného
bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom kontaktovali žalobcu alebo pána F. A., alebo ktoréhokoľvek

iného predstaviteľa žalobcu, alebo aby sa v tejto súvislosti prezentovali voči žalobcovi akýmkoľvek
oprávnením. Namietal, že informácie a dokumenty, ktoré žalovaný získal sa týkali pôsobenia F. A. vo
funkcii predsedu predstavenstva PENAM, a.s. a člena predstavenstva AGROFERT. Z dokumentov, ktoré
žalovaný zadržal, sa ani jediný dokument netýka činnosti spoločnosti PENAM SK, u ktorej žalovaný
vykonával inšpekciu. Hoci žalovaný tvrdí, že inšpekciu vykonal v spoločnosti PENAM SK, pri inšpekcii zo

schránky však zadržal výlučne dokumenty, ktoré sa PENAM SK nijako netýkajú. Týkajú sa žalobcu ako
aj iných subjektov, v ktorých pán F. A. vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho
orgánu, a voči ktorým žalovaný nedisponoval žiadnym zákonným oprávnením, na základe ktorého by
bol oprávnený zabezpečiť si prístup k uvedeným informáciám, ako ani získať ich kópie.

8. Inšpekciu žalobca považoval za nezákonný tzv. iný zásah orgánu verejnej správy, z dôvodov, že (i)
prehľadávanie schránky v rámci inšpekcie u PENAM SK je nezákonné; (ii) žalovaný vykonal inšpekciu
bez predchádzajúceho súhlasu súdu, ktorý bol na jej vykonanie nevyhnutný; (iii) žalovaný postupoval
voči žalobcovi v rozpore s princípmi správneho konania a spôsobom, ktorým mu uprel jeho práva pri
Inšpekcii; (iv) žalovaný nedodržal svoje vlastné štandardné postupy, postupoval arbitrárne a nedodržal

ani základné záruky ochrany práv osôb dotknutých Inšpekciou; (v) žalovaný nezákonne skopíroval
a odniesol do priestorov Úradu dôvernú korešpondenciu s advokátom; a (vi) neexistuje všeobecne
záväzná právna úprava nakladania s dátami ani ich likvidácie. Chýba tak dôležitá procesná záruka
zákonnosti a Úrad nemôže dáta získané počas Inšpekcie legitímne držať a nakladať s nimi. Následne
tieto svoje argumenty žalobca v žalobe rozvinul.

9. Žalobca okrem iného poukázal, že PENAM SK nebol a ani nemohol byť nijako dotknutý
prešetrovanými transakciami, ktoré mali viesť k nadobudnutiu kontroly žalobcu nad PEZA a PBP,
nakoľko v celom reťazci možnej zmeny kontroly nie je (i) ani osobou, ktorá by kontrolu nadobúdala(priamo ani nepriamo), (ii) ani osobou, ktorej kontrola (priama ani nepriama) by sa v dôsledku realizácie
prešetrovaných transakcií akokoľvek menila. Nie je ani účastníkom preskúmavaných transakcií, ani
účastníkom tvrdenej koncentrácie. Na vykonanie Inšpekcie v PENAM SK nebol daný žiaden logický

dôvod, tento zásah do práva na rešpektovanie súkromia preto nemohol byť „nevyhnutný“ a inšpekcia
u PENAM SK predstavovala „rybársku expedíciu“ (fishing expedition), ktoré sú zakázané. Považoval
aj poverenia tak, ako boli vydané, za nezákonné. Bol toho názoru, že podklady a informácie týkajúce
sa získania a vykonávania kontroly nad PBP a PEZA sa mohli nájsť iba u podnikateľa AGROFERT
alebo u žalobcu, ktorí (priamo alebo nepriamo) túto kontrolu získali a vykonávajú. Z poverení je celkom

zjavné, že Úrad neprešetruje činnosť podnikateľa PENAM SK. Úrad (ako to otvorene uvádza aj v
povereniach) prešetruje podnikateľov PENAM CZ a AGROFERT. K informáciám týchto podnikateľov sa
Úrad rozhodol „dostať okľukou“ - cez osobu pána F. A.. Ďalej žalobca namietal, že úrad porušil listové
tajomstvo žalobcu resp. tajomstvo prepravovaných správ (ako aj spoločnosti AGROFERT). PENAM SK
(u ktorého inšpekcia prebiehala) nebol vôbec stranou uvedenej korešpondencie. Na prezeranie takejto
korešpondencie žalovaný nemal žiadne oprávnenie. Taktiež bol toho názoru, že úrad nebol oprávnený

získaťprístupdoschránkyavziaťsikópiekorešpondencie,nakoľkosanejednalooinformácie,kuktorým
má PENAM SK prístup a ktoré využíva pre svoju činnosť. Žalovaný síce „formálne“ vykonal inšpekciu
u podnikateľa PENAM SK, ale činnosť tohto podnikateľa nie je (a nebola) predmetom prešetrovania.
Jediným dôvodom je, že žalovaný sa cez osobu predsedu predstavenstva chce dostať k informáciám o
iných subjektoch – o žalobcovi a AGROFERT. Za daných okolností podľa názoru žalobcu, žalovaný pri

inšpekcii konal nad rámec svojich právomocí a mimo svojej územnej pôsobnosti.

10. Vo vzťahu k námietke vykonania inšpekcie žalovaným bez predchádzajúceho súhlasu súdu
žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej pri
inšpekciách vedených súťažnými orgánmi (resp. inými orgánmi) musia existovať dostatočné procesné

záruky, ktoré zamedzia riziku zneužitia právomoci zo strany predmetného prehliadajúceho orgánu.
Jednou z takýchto procesných záruk je aj predchádzajúca autorizácia inšpekcie v súlade s platným
právom. Podľa jeho názoru sú závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn.
8Sžnz/2/2015 aplikovateľné aj za súčasného právneho stavu. ZOHS, vrátane § 22a, ani v súčasnosti
neupravuje procesný postup pri výkone inšpekcie. Preto do úvahy prichádza len postup podľa § 430 a

nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),
ktorý v podstate prebral úpravu § 78a Občianskeho súdneho poriadku. Bol tiež toho názoru, že o
vykonanie inšpekcie žalovaného požiadala Komisia a na výkon inšpekcie iniciovanej Komisiou je v
zmysle § 430 a nasl. SSP v spojení s § 22 ods. j) ZOHS potrebný súhlas súdu.

11. Ďalej sa žalobca venoval argumentu, že žalovaný postupoval voči nemu v rozpore s princípmi
správneho konania porušujúc jeho práva pri inšpekcii. V zmysle jedného z poučení žalovaného bolo,
že zamestnanec podnikateľa má právo byť prítomný pri tých úkonoch, ktoré sa ho týkajú. Žalovaný
má umožniť osobe, ktorej počítač alebo e-mailové konto je prehliadané, aby sa na takomto úkone
zúčastnila. Bol toho názoru, že potom, ako sú kontá zablokované, je povinnosťou žalovaného informovať

zamestnancov, keďže k zmareniu inšpekcie už nemá ako dôjsť (jediný subjekt, ktorý má v danom čase
prístup do kont, je žalovaný), a preto nič nebránilo žalovanému pána F. A. kontaktovať, poskytnúť mu
riadne poučenie a umožniť mu realizáciu jeho práva. Tvrdil, že pán F. A. ani žalobca nemali vedomosť
o úkonoch žalovaného bezprostredne po zablokovaní schránky, o týchto sa dozvedeli až oveľa neskôr
od PENAM SK (a nie od žalovaného). Uvedené považoval za rozporné s princípom aktívnej súčinnosti,

proporcionality, predstavujúce nezákonný zásah do práv ako pána F. A., tak aj žalobcu.

12. S poukazom na princíp úzkej súčinnosti a princípy tzv. dobrej verejnej správy (právo byť vypočutý,
právo na prístup k relevantným informáciám týkajúcim sa aktu orgánu verejnej správy predtým ako
je akt vykonaný, právo na právnu pomoc, a právo byť informovaný o dôvodoch, na ktorých je daný

postup orgánu založený) žalobca namietal, že všetky úkony zamestnanci žalovaného, títo vykonali
bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom kontaktovali žalobcu alebo pána F. A., alebo ktoréhokoľvek
jej predstaviteľa, alebo aby sa v tejto súvislosti prezentovali voči žalobcovi oprávnením (zákonným
alebo iným), zasiahnuť uvedeným spôsobom do práv žalobcu, resp. pána F. A.. Uvedený postup
žalovaného neumožnil žalobcovi ani v minimálne miere realizovať akékoľvek oprávnenia a bol v rozpore

s princípom úzkej súčinnosti. Úrad preto postupoval podľa názoru žalobcu nezákonne. Poukázal tiež,
že žalovaný u PENAM SK pri prezeraní a kopírovaní obsahu Schránky postupoval dokonca v rozpore
so svojimi štandardnými postupmi. Žalovaný mal umožniť osobe, ktorej počítač alebo e-mailové kontoje prehliadané, aby sa na takomto úkone zúčastnila. Uvedené práva zamestnancov žalovaný spravidla
rešpektoval, avšak nie v prípade pána F. A..

13. Namietal tiež, že v rámci inšpekcie boli zástupcovi podnikateľa dané 3 poučenia (v písomných
povereniach, ústne o ďalších právach a v Usmernení k inšpekciám), pričom povinnosť povereného
zástupcu podnikateľa poučovať ostatných zamestnancov o ich právach počas inšpekcie, vrátane o
práve každého zamestnanca zúčastniť sa úkonu, ktorý sa ho týka, nie je spomenutá ani v Usmernení
k Inšpekciám, ani v povereniach.

14. Žalobca v ďalšej žalobnej námietke poukázal, že právni zástupcovia označili časť vyselektovanej
korešpondencie žalovaným ako dôvernú komunikáciu klienta s advokátom, a teda predmet
advokátskeho tajomstva, pričom žalovaný sa neobmedzil iba na jej zbežné preskúmanie a overenie,
túto bez akéhokoľvek odôvodnenia skopíroval a odniesol do svojich priestorov. Považoval uvedené
za svojvoľný a nezákonný zásah do dôverných (privilegovaných) informácií klienta s advokátom,

ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný, a zároveň do práva na ochranu súkromia. Poukázal
v tejto súvislosti na skutočnosť, že hoci zadržané informácie a dokumenty predstavujú korešpondenciu
žalobcu s jeho externými advokátmi, prípadne korešpondenciu AGROFERT s jeho externými advokátmi,
žalovaný riešil dôvernosť informácií chránených advokátskym tajomstvom so zástupcom úplne iného
podnikateľa (PENAM SK). Úrad tak zároveň vystavil žalobcu situácii, keď sa s jej korešpondenciou

dôverného charakteru mohla oboznámiť osoba, ktorá na to inak nemala oprávnenie.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13. decembra 2017 navrhol žalobu zamietnuť. Zopakoval
priebeh inšpekcie vykonanej v dňoch 27. 06. 2017 – 28. 06. 2017, pričom poukázal, že údaje z e-
mailových schránok pána F. A. a pána G. boli prehliadnuté na mieste vykonávanej inšpekcie, a teda
z miesta vykonávanej inšpekcie boli odnesené iba vyselektované dokumenty a tieto boli založené do
administratívneho spisu.

16. Poukázal tiež, že povinnosť oznámiť koncentráciu a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce
z koncentrácie mohla spáchať spoločnosť Agrofert prostredníctvom svojich dcérskych spoločností,
resp. ich pričinením. Spoločnosť Penam SK je priamo zahrnutá v poverení, nakoľko ide o spoločnosť
kontrolovanú spoločnosťou Agrofert, a. s. Správne delikty spojené s neoznámením koncentrácie

majú špecifický charakter. To, ktorý subjekt má povinnosť oznámiť koncentráciu vždy závisí od
typu koncentrácie a od komplexného posúdenia viacerých faktorov týkajúcich sa najmä štruktúry
konkrétnej ekonomickej skupiny. Pri preberaní kontroly nad podnikateľom, jeho časťou alebo viacerými
podnikateľmi alebo ich časťami, je oznamovateľom podnikateľ alebo podnikatelia, ktorí získavajú
takúto kontrolu. Pre posúdenie koncentrácie sú nevyhnutné komplexné informácie o fungovaní celej

ekonomickej skupiny. Často práve ten z podnikateľov v skupine, ktorý nie je priamo nadobúdateľom,
avšak pôsobí napr. na rovnakých trhoch ako nadobúdaný podnikateľ, môže byť priamo alebo nepriamo
zapojený do procesu akvizície, keďže primárne na jeho ďalšie pôsobenie na trhu bude mať akvizícia
priamy vplyv. V tomto prípade bol takýmto podnikateľom práve podnikateľ PENAM SK a nie iný
podnikateľ patriaci do skupiny Agrofert, ktorý pôsobí na iných trhoch. V prípade správneho deliktu

neoznámenia koncentrácie, resp. deliktu spočívajúceho v porušení zákazu vykonávať práva vyplývajúce
z koncentrácie, týmito informáciami žalovaný nedisponuje (keďže podnikateľ si nesplnil povinnosť
oznámiť koncentráciu). Prešetrovanie je preto potrebné zamerať na danú oblasť, a je potrebné získať
čo najviac informácií od členov ekonomickej skupiny. V prípade inšpekcie je dôvodné sa zamerať na
komunikáciu medzi podnikateľmi, ktorí sú jej súčasťou, a to práve na takých, ktorí mohli mať vedomosť/

boli zapojení do procesu akvizície, resp. do samotného vykonávania práv vyplývajúcich z koncentrácie.
Nie u všetkých daných podnikateľov je predpoklad, že budú zároveň účastníkmi správneho konania o
porušení povinnosti oznámiť koncentráciu.

17. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný venoval odôvodneniu vykonania inšpekcie v priestoroch

podnikateľa PENAM SK, ktoré vyplýva aj z odôvodnenia poverenia, ako aj prehliadaniu konta predsedu
predstavenstva spoločnosti PENAM SK, pána F. A.. Poukázal, že pán F. A. mal paralelné (vedúce)
funkcie v oboch spoločnostiach. Žalobca pritom neuvádza, z akých dôvodov by sa nájdená e-mailová
komunikácia v danom e-mailovom konte mala týkať iba žalobcu (resp. spoločnosti Agrofert). SpoločnosťPENAM SK bola v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou PBP a PEZA a teda primárne v jej
záujme sú dobré podmienky akvizície. Žalovaný preto považoval za neopodstatnené tvrdenie, že
inšpekcia u podnikateľa PENAM SK bola namierená na informácie patriace žalobcovi, ku ktorým

sa žalovaný rozhodol dostať prostredníctvom pána F. A.. Vo vzťahu k prehliadaným informáciám,
okrem iného uviedol, že e-mailová schránka A. bola počas výkonu inšpekcie podnikateľom PENAM
SK označená ako schránka, ktorú pán F. A. používa na plnenie pracovných úloh pre podnikateľa
PENAM SK, pričom poukázal, že aj z otázok položených žalovaným na inšpekcii, žalovaný vopred ani
nedisponoval informáciou, že pán F. A. používa na plnenie pracovných úloh pre podnikateľa PENAM SK

e-mailovú schránku s koncovkou penam.cz. Je vecou nastavenia podnikateľa, akým spôsobom bude
mať vyriešené nastavenie elektronickej komunikácie, resp. uchovávanie elektronických údajov a tiež to,
či bude mať zdieľaný server s inými spoločnosťami. Bol preto toho názoru, že prezeral tie e-mailové
schránky, ku ktorým má podnikateľ PENAM SK prístup a ktoré využíva na svoju činnosť.

18. Ďalej žalovaný poukázal, že hlavnou otázkou súdu v írskom prípade (ktorý spomínal žalobca

v žalobe) je, ako má prebiehať ďalšia selekcia údajov, pričom v prejednávanom prípade žalovaný
príslušné údaje vyselektoval na mieste vykonávanej inšpekcie a na tomto prehliadaní sa mohli zúčastniť
jednak zástupca podnikateľa, ako aj prítomní právni zástupcovia. Tieto dokumenty sú dokumentmi, ktoré
spadali pod poverenie vykonávanej inšpekcie.

19. K namietanému prekročeniu rozsahu teritoriálnej pôsobnosti žalovaný uviedol, že je pomerne
bežné, že servery podnikateľov sa nachádzajú v zahraničí, či už mimo príslušného členského štátu,
alebo dokonca mimo Európskej únie, alebo sú prevádzkované tretími osobami. Ide však o nastavenie
príslušného podnikateľa, pričom v danom prípade boli splnené podmienky, že podnikateľ využíval tieto
údaje pre svoju činnosť a mal k nim prístup. Bola by výrazne obmedzená právomoc úradu, ak by nemal

prístup k takýmto informáciám, nakoľko uvedeným by bola prakticky činnosť úradu počas vykonávanej
inšpekcie paralyzovaná.

20. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný venoval námietkam žalobcu, že úrad vykonal inšpekciu bez
predchádzajúceho súhlasu súdu. Poukázal k tomu okrem iného, že niektoré z vykonaných inšpekcií v

podnikateľských priestoroch boli predmetom súdneho prieskumu, či už v rámci preskúmania konečného
rozhodnutia, v rámci prieskumu rozhodnutia o uloženej sankcii za porušenie súvisiace s inšpekciou
(§ 40 v spojení s § 38 ods. 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení do 30.6.2014) alebo
v rámci rozhodnutia vo veci podanej žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy (§ 250v Občianskeho súdneho poriadku). Tieto inšpekcie v podnikateľských priestoroch úrad

vždy vykonával, aj vykonáva na základe poverenia, teda bez predchádzajúceho súdneho súhlasu s
inšpekciou. V tomto smere existuje konštantná prax žalovaného, ako aj rozhodovacia prax súdov. V
rámci doterajšej praxe žalovaného s výnimkou rozsudku vo veci Capgemini nevznikla pochybnosť o tom,
či pre inšpekciu v objektoch, priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa je potrebný súhlas
súdu. Súhlas súdu pre výkon inšpekcie v podnikateľských priestoroch sa nevyžadoval. K tomu citoval

aj z dôvodovej správy k právnej úprave ZOHS účinnej od 1. júla 2014. Vzhľadom na jednoznačnosť
zákona, ktorého znenie podporuje aj dôvodová správa, ako aj rozhodovacia prax súdov (od roku 2004
po 2016), nevznikol pre žalovaného priestor uplatňovať iný výklad alebo analógiu. Poukázal aj na
európsku judikatúru (ESĽP aj SD EÚ resp. Všeobecného súdu), podľa ktorej nedostatok súdneho
príkazu k prehliadke/inšpekcii je možné vyvážiť účinnou súdnou kontrolou realizovanou ex post facto,

resp. že predchádzajúci súdny súhlas nie je potrebný a zdôrazňuje záruky proti svojvoľnému zásahu,
pričom súdna kontrola a posteriori je jednou z nich.

21. K namietanému upretiu práv žalobcu pri inšpekcii žalovaný uviedol, že vykonal inšpekciu v
priestoroch podnikateľa PENAM SK a nie v priestoroch žalobcu. Pri začatí inšpekcie zamestnanci

úradu nevedeli, kto z personálneho obsadenia spoločnosti PENAM SK sa bude pri začatí vykonávanej
inšpekcie nachádzať na mieste vykonávanej inšpekcie, a aké pracovné prostriedky, vrátane e-mailových
kont bude používať pri výkone svojich pracovných úloh. Zástupcovi podnikateľa PENAM SK pánovi
G. bolo odovzdané poverenie na vykonanie inšpekcie, bol oboznámený s predmetom a účelom
vykonávanej inšpekcie v rozsahu tohto poverenia. Zástupcovi podnikateľa pánovi G. bolo poskytnuté

príslušné poučenie. Počas inšpekcie zástupca podnikateľa pán G. uviedol, že pán F. A. na plnenie
svojich pracovných úloh pre spoločnosť PENAM SK využíva e-mailové konto A.. Žalovaný bol toho
názoru, že nemal dôvod v takomto prípade za vyššie uvedených okolností povinnosť kontaktovať
spoločnosť PENAM, a.s., Česká republika (t.j. žalobcu), alebo pána F. A., ktorý zároveň pôsobí aju žalobcu ako predseda predstavenstva. Ďalej tiež uviedol, že neprítomnosť zamestnancov konkrétneho
podnikateľa na mieste vykonávanej inšpekcie nie je prekážkou toho, aby boli prezerané ich pracovné
e-mailové kontá, keďže v opačnom prípade by nebola možná efektívna realizácia právomocí úradu

pri výkone inšpekcie. Bol taktiež toho názoru, že počítače používané zamestnancami podnikateľa
nie sú prehliadané bez vedomosti podnikateľa. Pri vykonávaní inšpekcie sa nevyžaduje prítomnosť
zamestnanca, ktorého počítač je prehliadaný, resp. prítomnosť konkrétneho zamestnanca nie je
podmienkou prehliadania. V tomto prípade ide o počítač patriaci do obchodného majetku podnikateľa
a inšpekcia súvisí s činnosťou a konaním podnikateľa a nie konkrétneho zamestnanca. Poukázal,

že boli odnesené iba tie údaje, ktoré nebolo potrebné ďalej selektovať. V posudzovanom prípade
neboli skopírované žiadne údaje súkromného charakteru, a teda akékoľvek tvrdenia o nezákonnom
zásahu do súkromia nie sú vôbec opodstatnené a preto nie je možné aplikovať rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžnz/1/2015 a 5Sžnz/2/2015, keďže v tam prejednávanom prípade žalovaný na
základekľúčovýchslovskopírovalúdajezosúkromnéhopočítačajednéhozozamestnancovpodnikateľa
využívaného aj na pracovné účely a ďalej ich prezeral v priestoroch úradu. Ďalej žalovaný poukázal

na poučenie dané zástupcovi podnikateľa PENAM SK bezprostredne pred prehliadaním s tým, že
na prehliadaní obsahu notebooku pána G. a teda aj jeho e-mailovej schránky a e-mailovej schránky
pána A. sa môže on, resp. jeho zamestnanci zúčastniť. Po zablokovaní príslušného e-mailového konta
podnikateľ môže voľne komunikovať a môže teda kohokoľvek, u koho to uzná za vhodné upovedomiť
o tom, že v jeho priestoroch je vykonávaná inšpekcia a o úkonoch, ktoré počas tejto inšpekcie boli

vykonané, pričom podnikateľ PENAM SK bol bezprostredne po tom, čo bolo vykonané obmedzenie
prihlásenia – t.j. 27.06.2017 (obmedzenie prihlásenia bolo vykonané o 10.15 hod) upovedomený o tom,
že už nie je potrebné dodržiavať obmedzenia, o potrebe ktorých ho úrad poučil pri začatí vykonávanej
inšpekcie.Žalovanýtiežpoukázalnaskutočnostivyplývajúcezozápisuzprehliadaniae-mailovéhokonta
pána F. A., z ktorých vyplýva vedomosť o zablokovaní e-mailového konta pána F. A. (povolenie zriadenia

náhradného konta pre pána F. A. pre potreby plnenia jeho pracovných úloh).

22. K námietkam ohľadom nedodržania svojich vlastných štandardných postupov, a nedodržania
základných záruk ochrany práv osôb dotknutých inšpekciou žalovaný zopakoval priebeh inšpekcie
a poskytnutie poučení zástupcovi podnikateľa. Poukázal, že medzi týmito poučeniami nie je žiadny

rozpor. Uviedol, že žalovaný prehliada počítačové údaje podnikateľa, pričom nekoná s konkrétnym
zamestnancom, ktorý sa (ako v tomto prípade) môže nachádzať mimo miesta vykonávanej inšpekcie.
Poučenia sú adresované vždy tomu, kto na účely inšpekcie vystupuje ako zástupca podnikateľa a
ktorý má zabezpečiť plnenie povinností podnikateľa. V tomto prípade boli prezerané e-mailové kontá
podnikateľa, teda išlo o e-mailové schránky, ktoré sám podnikateľ označil ako schránky využívané na

podnikateľskú činnosť. Zamestnanci úradu vyselektovali výhradne údaje, súvisiace s podnikateľskou
činnosťou a iba tieto odniesli z miesta vykonávanej inšpekcie. V tomto prípade teda neboli do priestorov
úradu odnesené žiadne súkromné údaje, resp. údaje zo súkromných schránok. S poukazom na priebeh
inšpekcie a okolnosti prípadu bol preto žalovaný toho názoru, že jeho zamestnanci neboli povinní pána
F. A. (alebo žalobcu) v jeho neprítomnosti osobitne kontaktovať ani informovať o prezeraní pracovnej e-

mailovej schránky. Zo strany podnikateľa PENAM SK nebola žalovanému počas inšpekcie adresovaná
žiadna požiadavka, aby umožnil pánovi F. A. sa na prehliadaní jeho pracovnej e-mailovej schránky
zúčastniť a ani pán F. A., napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že jeho pracovná e-mailová schránka
je podrobená inšpekcii, neadresoval žalovanému žiadnu požiadavku na to, aby sa mohol jej prezerania
zúčastniť resp. neadresoval úradu akékoľvek námietky. Navyše sa na mieste vykonávanej inšpekcie v

priestoroch podnikateľa PENAM SK nachádzalo niekoľko právnych zástupcov. Žalovaný zdôraznil, že
niejepodmienkouprehliadaniapočítačovpodnikateľanamiestevykonávanejinšpekcie,abysanatomto
prehliadaní zúčastnil konkrétny zamestnanec.

23. K námietkam o absencii všeobecne záväznej právnej úpravy nakladania s dátami a ich likvidácie

žalovaný poukázal na obsah DVD, na ktorom má byť kópia jedného e-mailu, ktorý nebolo možné
vyhotoviť v listinnej podobe, bola vypočítaná hashová hodnota z DVD, pričom protokol tvorí prílohu
zápisu z prezerania e-mailového konta pána F. A.. Nakoľko obsah DVD právny zástupca podnikateľa
označil ako advokátske tajomstvo, DVD bolo vložené do obálky a zapečatené pečatiacimi páskami. V
prípade, že dokument na DVD nebude spadať pod ochranu komunikácie medzi advokátom a klientom,

príslušný dokument bude naďalej súčasťou administratívneho spisu, na ktorého evidenciu sa vzťahuje
zákon o archívoch a registratúrach, registratúrny poriadok, registratúrny plán. Poukázal tiež, že postup
žalovaného pri nakladaní s elektronickými dátami upravujú tiež ustanovenia Smernice č. 6/2016 o
ochrane práv dotknutých osôb pri zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe(ďalej len „Smernica o ochrane práv dotknutých osôb“). Táto smernica primárne upravuje postup úradu
pri nakladaní s dátami, ktoré boli vyselektované na základe kľúčových slov. Pokiaľ ide o následnú
likvidáciu dát v elektronickej podobe, k tomu žalovaný poukázal na Smernicu č. 17/2013 o procesných

pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov v elektronickej podobe, pričom v
prípade spoločnosti PENAM SK neboli z miesta vykonávanej inšpekcie odnesené údaje v elektronickej
podobe, ktoré by bolo potrebné ďalej selektovať.

24. K tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k dôvernej korešpondencii s advokátom, ktorú mal žalovaný

skopírovať a odniesť do svojich priestorov, s poukazom na § 23 ods. 1 zákona o advokácii, kde je
zadefinovaná všeobecná povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť, žalovaný uviedol, že ochrana
komunikácie medzi advokátom a jeho klientom (Legal professional privilege, ďalej aj len „LPP“) v našom
právnom poriadku nie je explicitne upravená (ani v rámci práva Európskej únie), no možno ju odvodiť
z ustanovení článku 47 ods. 2 Ústavy SR ako aj článkov 6 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Poukázal, že komplexne sa s problematikou LPP v oblasti práva

hospodárskej súťaže vysporiadal v rámci svojej judikatúry Súdny dvor Európskej únie, podľa ktorej nie
akákoľvek komunikácia medzi advokátom a jeho klientom je automaticky chránená. Rozobral v ďalšom
podmienky, ktoré musia byť splnené podľa uvedenej judikatúry (napr. podľa rozsudku AM&S Europe
Limited proti Komisii), preto ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom sa podľa
názoru žalovaného vzťahuje len na komunikáciu uskutočnenú v záujme a na účely práva na obhajobu

klienta, a to v súvislosti s daným konaním vo veci porušenia súťažného práva. Poukázal, že aj z odbornej
literatúry vyplýva, že vzhľadom na absenciu explicitného vyjadrenia predmetných pravidiel v našom
právnom poriadku, možno primerane použiť pravidlá stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, keďže
tietopravidlávychádzajúzozovšeobecneniaprávnychporiadkovaústavnýchprincípovčlenskýchštátov
Európskej únie.

25. V replike k vyjadreniu žalovaného z 8. októbra 2018 žalobca zotrval na žalobnom návrhu a žiadal
žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na skutočnosti, pre ktoré inšpekciou bol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch, zásah bol zameraný na žalobcu a vykonaný priamo proti nemu
a môže byť priamo dotknutý jeho následkami. Podľa jeho názoru skopírovanie a odobratie dokumentov

z jeho schránky na jeho serveri, ktoré sa ho týkajú a boli vytvorené v súvislosti s jeho činnosťou, resp.
využívané pre jeho činnosť, zasahuje nielen do právnej sféry osoby, u ktorej sa úkony inšpekcie fyzicky
realizovali (PENAM SK), ale aj do právnej sféry žalobcu. Poukázal na nedostatočnosť poverení, pričom
podľajehonázorumalžalovanýprešetrovaťrovnopodozrivýchpodnikateľovAgrofertažalobcu.Väčšina
skopírovanej korešpondencie (15 z 25 emailových reťazcov) je z roku 2013, kedy pán F. A. v PENAM SK

zastával funkciu člena dozornej rady a nepôsobil ako člen (resp. predseda) predstavenstva PENAM SK.
PovažovaltiežzazavádzajúceinformáciežalovanéhoohľadomprípaduÍrskycement(Rozsudokírskeho
Najvyššieho súdu vo veci odvolania č. 65/16), lebo rozhodujúcou okolnosťou v danom prípade bola
skutočnosť, že v jedinej emailovej schránke sa nachádzali dokumenty viacerých spoločností, ktorých
riaditeľom bola tá istá osoba. Írska súťažná autorita so sebou vzala všetky tieto dokumenty. Írsky

Najvyšší súd jednoznačne uzavrel, že súťažná autorita nebola oprávnená zhabať komunikáciu iného
subjektu ako toho, u ktorého vykonávala inšpekciu. Je pravdou, že írska súťažná autorita selekciu
nevykonávala na mieste, a preto korešpondenciu tretej osoby nezhabala úmyselne. Žalovaný to však
urobil podľa žalobcu úmyselne. Bol toho názoru, že žalovaný zneužil osobu pána F. A. ako predstaviteľa
PENAMSK,aby„získal“dokumentyžalobcuapodnikateľaAGROFERT.Námietkyžalobcupoukazujúna

to, že postup žalovaného je nezákonným obchádzaním zákona, výkonom právomoci Úradu spôsobom,
ktorý predstavuje zneužitie práva, a v dôsledku nezákonnosti postupu Úradu sú takto získané informácie
a podklady zaťažené nezákonnosťou. Ďalej sa zaoberal nevyhnutnosťou súhlasu súdu na vykonanie
inšpekcie tvrdiac, že žalovaný nezohľadňuje pri svojej argumentácii prijatie nových procesných kódexov.
Žalobca tiež odmietol argumentáciu žalovaného vo vzťahu k stanoveniu rozsahu dôvernej komunikácie

medzi klientom a advokátom, ktorý vychádzal z konceptu vymedzenom judikatúrou SDEÚ, konkrétne z
rozsudkov vo veciach AM&S, Hilti a Akzo Nobel. Poukázal, že v daných prípadoch sa SDEÚ zaoberal
otázkou ochrany dôvernej komunikácie v rámci inšpekcií vykonávaných Komisiou v oblasti zakázaných
dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž podľa Nariadenia 17, resp. neskôr podľa Nariadenia 1/2003 (a
nie kontroly koncentrácií podľa Nariadenia 139/2004) za situácie, keď tieto nariadenia ochranu dôvernej

komunikácie pri inšpekciách výslovne neupravovali. Žalobca bol toho názoru, že úrad je povinný
postupovať podľa slovenskej právnej úpravy, a pri posudzovaní dôvernej komunikácie primárne podľa
zákona o advokácii. Ten rozsah komunikácie spadajúcich pod ochranu dôvernej komunikácie stanovuje
v § 23 ods. 1, v zmysle ktorého takáto ochrana je poskytnutá akejkoľvek komunikácii súvisiacej „svýkonom advokácie“ (to znamená, že sa neobmedzuje len na komunikáciu s klientom na účely obhajoby
klienta, ktorá súvisí s prebiehajúcim alebo budúcim možným konaním, ale na všetku komunikáciu v
súvislosti s poskytovaním právnych služieb advokáta). Ďalej poukázal, že ZOHS, zákon o archívoch

a registratúrach, ani iný všeobecne záväzný predpis neobsahuje úpravu nakladania s elektronickými
dátami (resp. elektronickými kópiami dát) získanými počas inšpekcie a ich likvidácie, ktorá by spĺňala
prísne požiadavky ESĽP na právnu úpravu.

26. V doplňujúcom vyjadrení zo 16. januára 2019 žalobca, okrem zotrvania na svojich doterajších

žalobných dôvodoch, opísal následný postup žalovaného, ktorý mal pristúpiť k otváraniu zapečatených
dokumentov označených pri inšpekcii ako dôverná komunikácia s advokátom a žiadal priznať z toho
dôvodu odkladný účinok žalobe.

27. Žalovaný v duplike z 19. februára 2019 reagoval na vyjadrenia žalobcu z 8. októbra 2018 a 16.
januára 2019 s tým, že žiadal žalobu žalobcu, ako aj opätovný návrh na priznanie odkladného

účinku žalobe, zamietnuť. Poukázal, že povinnosť oznámiť koncentráciu a zákaz vykonávať práva
a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie mohla porušiť spoločnosť Agrofert prostredníctvom svojich
dcérskych spoločností, resp. ich pričinením. Spoločnosť PENAM SK je priamo zahrnutá v poverení,
nakoľko ide o spoločnosť kontrolovanú spoločnosťou Agrofert. Zotrval tiež na názore, že konaním
úradu nemohlo dôjsť k nezákonnému zásahu do práv žalobcu. Zopakoval priebeh inšpekcie vyplývajúci

zo zápisnice z inšpekcie vo vzťahu k poučeniam zamestnancami žalovaného, ako aj vo vzťahu
k prehľadávaniu emailových schránok podnikateľa. Poukázal, že v predmetnom prípade, e-mailová
schránka A. bola počas výkonu inšpekcie podnikateľom PENAM SK označená ako schránka, ktorú
pán F. A. používa na plnenie pracovných úloh pre podnikateľa PENAM SK. Bol toho názoru, že
prezeral tie e-mailové schránky, ku ktorým má podnikateľ PENAM SK prístup a ktoré využíva na svoju

činnosť. V priebehu inšpekcie konal so zástupcom podnikateľa PENAM SK, ktorému bolo odovzdané
poverenie na vykonanie inšpekcie vydané podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, bolo mu
dané poučenie a vykonávali sa s ním aj jednotlivé úkony súvisiace s vykonanou inšpekciou. Ďalej sa
žalovanýzaoberalproblematikoupotrebnostipredchádzajúcehosúhlasusúdu,pričomzotrvalnanázore,
že tento nie je potrebný. Rovnako zotrval na názore ohľadom LPP, podľa ktorého sa na predmetný

prípad vzťahuje štandard LPP totožný so štandardom LPP v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ. Opísal priebeh inšpekcie vo vzťahu k označeniu dokumentov za chránené v rámci LPP, pričom
poukázal, že pri prehliadaní emailového konta A. sa právny zástupca podnikateľa mal možnosť zúčastniť
tohto prehliadania. Konkrétne poukázal, že na to, aby mohla byť komunikácia chránená ako LPP je
nevyhnutné, aby išlo o komunikáciu advokáta s klientom, pričom zo základných atribútov emailov, ako

aj z tabuľky, ktorú podnikateľ Penam poskytol, má vyplývať, že viaceré zo šiestich emailov nespĺňajú ani
len toto základné kritérium - najmä uvedené v bode 4, 5, a 6, nakoľko v uvedených osoba externého
advokáta ani nevystupuje ako odosielateľ/prijímateľ predmetnej emailovej správy. Čo sa týka ďalších
emailov z dotknutej emailovej komunikácie, v týchto je osoba advokáta len istým „prostredníkom“, ktorý
uvedené emaily preposiela. Ďalej tiež podľa názoru žalovaného z emailových adries odosielateľov/

prijímateľovmávyplývať,žeideokomunikáciumedzitreťouaštvrtoustranou,resp.okomunikáciumedzi
zástupcami viacerých podnikateľov, resp. medzi advokátmi rôznych kancelárií navzájom. Nie je teda
možnétvrdiť,žeideokomunikáciuscieľomposkytnutiaprávnejrady.Žalovanýtiežpoukázal,ženiektoré
z emailov boli podnikateľom Penam označené ako dôverné z hľadiska LPP len na základe skutočnosti,
že obsahujú prílohy označené ako „zmluvná dokumentácia“, pričom vyžadovať od podnikateľa zmluvnú

dokumentáciu je jedným z jeho bežných oprávnení nielen pri výkone inšpekcie, ale túto môže od
podnikateľov žiadať aj v rámci inštitútu žiadosti o informácie. Zmluvná dokumentácia navyše nespĺňa
kritérium pre priznanie ochrany podľa LPP, nakoľko nie je dokumentom, ktorým by podnikateľ mohol
dôvodiť svoje právo na obhajobu v súvislosti s porušením. V ďalšom žalovaný opísal jeho následný
postup po zamietnutí priznania odkladného účinku žalobe.

28. Žalobca v druhom doplňujúcom vyjadrení z 19. augusta 2019, v treťom doplňujúcom vyjadrení
zo 17. januára 2020 a v štvrtom doplňujúcom vyjadrení z 3. marca 2022 reagoval na ďalší postup
žalovaného, ktorý považoval za prehlbovanie zásahu žalovaným. Konkrétne namietal postup odboru
koncentrácií a neskôr zriadenej osobitnej komisie žalovaného ohľadom odpečaťovania, oboznamovania

sa a vyhodnocovania zaistenej e-mailovej komunikácie a následného nakladania s ňou. Vo všetkých
uvedených podaniach zotrval na pôvodnom žalobnom návrhu.29. Žalobca vo Vyjadrení PENAM CZ k vývoju skutkového a procesného stavu po podaní žaloby z 21.
júna 2023 poukazoval na správnosť svojich záverov vo vzťahu k účinnej a bezprostrednej ex post facto
súdnej kontrole, ktorá podľa jeho názoru v slovenských podmienkach, od účinnosti Správneho súdneho

poriadku, neexistuje. Odôvodňoval to aj dĺžkou predmetného súdneho konania o súdnom prieskume
zákonnosti iného zásahu žalovaného, o ktorom rozhodujú samosudcovia, ktorí v rámci im pridelenej
rozsiahlej agendy rozhodujú prioritne v iných veciach a sú nútení odkladať rozhodovanie o žalobách
proti inšpekciám žalovaného. O týchto žalobách teda nie je možné rozhodnúť v primeranom čase. Bol
preto presvedčený, že aj tento argument podporuje jeho tézu, že tým, že žalovaný vykonal inšpekciu

bez predchádzajúceho súhlasu súdu, postupoval nezákonne.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

31.Podľa§5ods.2SSPkonaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

32. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

33. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

34.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu

orgánu verejnej správy.

36. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

37. Podľa § 145 ods. 4 SSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby
zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.

38. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

39. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

40. Podľa § 262 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.
1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom41. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zriadený Správny súd v
Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Predmetná právna vec tak prešla na

Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa
a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola vec dňa 31. októbra 2023
náhodnýmvýberompomocoutechnickýchaprogramovýchprostriedkovpridelenádosamosudcovského
oddelenia 17Sa.

42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo stavu
v čase vydania rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. f) SSP], preskúmal
napadnutý procesný postup (iný zásah - inšpekciu) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným
záujmom a povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 SSP) vec prejednal
napojednávaníkonanomdňa26.júna2024adňa25.septembra2024zaprítomnostiprávnehozástupcu

žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby.

43. Na pojednávaní konanom dňa 26. júna 2024 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu,
na svojich písomných podaniach a následne predniesol svoje argumenty ako aj poukázal na nové
skutočnosti, ktoré nastali od podania žaloby (vydanie rozhodnutí Správneho súdu v Bratislave pod

sp. zn. BA-4Sa/75/2017 a sp. zn. BA-6Sa/76/2017, v rámci toho istého prešetrovania). Poverená
zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácií prezentovanej v písomných vyjadreniach a túto
podrobne rozvinula. Poukázala okrem iného aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. k.
9As 123/2022-55, a č. k. 2As/250/2020, 4As 403/2023, rozsudok ESĽP vo veci Bernh Larsen holding
a iní v. Nórsko, k niektorým žalobcovým námietkam. Bola toho názoru, že nie sú splnené podmienky

pre vyhovenie žalobe a zničenie dôkazov, avšak pre prípad, že by súd žalobe žalobcu vyhovel, hoci
len čiastočne, je potrebné lehotu na zničenie dôkazov upraviť na iný moment ako právoplatnosť
uznesenia Správneho súdu v Bratislave a to tak, aby bola akákoľvek lehota stanovená až po tom vydaní
rozhodnutia, ktoré je konečným rozhodnutím správnych súdov vo vzťahu k prieskumu podanej žaloby
podľaSSP.Súdsanásledneoboznámils prílohouč.1prílohyč.2zápisniceč.201/201/OK-IZ-570/2017,

v ktorej sú špecifikované kópie informácií, ktoré požaduje žalobca zničiť v rámci petitu (t.j. celkovo
25 emailov), ako aj s obsahom 6 obálok, v ktorých boli zapečatené listiny označené za obsahujúce
advokátske tajomstvo, resp. v obálke označenej ako príloha č. 25 bolo 2x DVD, s ktorého obsahom sa
tiež súd oboznámil. Ďalej bolo konštatované, že o informáciách, ktoré sa nachádzajú v zapečatených
obálkach bolo právoplatným uznesením Správneho súdu v Bratislave z 23. októbra 2023 sp. zn.

BA-4Sa/75/2017 rozhodnuté tak, že majú byť odstránené a zničené, a to e-mail v prílohe č. 7, v prílohe
č. 13 a v prílohe č. 16 v celosti a ďalšie tri (v prílohe č. 19, 24 a 25) v časti. Právny zástupca žalobcu
tiež poukázal, že na č.l. 286 súdneho spisu sa nachádza podrobný rozpis LPP. Reagoval následne tiež
k prezentovaným vyjadreniam poverenej zástupkyne žalovaného vo vzťahu k momentu, kedy má byť
súdny prieskum zastavený, pričom podľa jeho názoru, súdny prieskum inšpekcie musí byť ukončený do

6 až 12 mesiacov a nie po siedmich rokoch a preto uvedené nemôže ísť na ťarchu súkromnej osoby.
Štát nepriorizoval zásahové žaloby a žalovaný je štátnym orgánom. Ďalej poukázal, že v zápisnici pán
F. A. nikde netvrdil, že prehliadanú emailovú adresu používal pre podnikateľa PENAM SK. V reakcii
na to poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že treba v nejakom momente zastaviť rozširovanie
žaloby a preskúmavanie následných úkonov, keďže na to existujú následné inštitúty v rámci správneho

súdnictva. Poukázala, že žalovaný má stanovené právomoci, ktoré vychádzajú z európskych pravidiel.
Ďalej tiež citovala z bodu 4 na str. 5 zápisnice z inšpekcie ohľadom e-mailových adries podnikateľa
PENAM SK. Na vyjadrenie žalovaného, že vyhoveniu petitu v tomto konaní by došlo k zásahom do iných
súdnych konaní, právny zástupca žalobcu reagoval, že ak bude v predmetnom konaní žalobca úspešný
v plnom rozsahu, tak on je dominus litis v iných konaniach.

44. Na pojednávaní konanom dňa 25. septembra 2024 za vylúčenia verejnosti (a to z dôvodu ohrozenia
citlivýchinformáciížalobcuaskutočnostíchránenýchpodľaosobitnéhopredpisu,ktorébolitiežsúčasťou
žalobných námietok, keď sporným zostalo aj posúdenie niektorých emailov, či spadajú pod ochranu ako
komunikácia s advokátom), účastníci predniesli svoje záverečné vyjadrenia, ktoré boli vopred v písomnej

forme doručené správnemu súdu.

45. Správny súd sa v prvom rade zameral na posúdenie dôvodnosti námietky žalovaného vo vzťahu k
aktívnej legitimácie žalobcu na podanie zásahovej žaloby v danom prípade.46. Z § 254 SSP vyplýva, že aktívne legitimovaným subjektom na podanie zásahovej žaloby je nielen
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov iným

zásahom priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, ale aj osoba priamo dotknutá jeho následkami.

47. Je zrejmé a ani nebolo medzi účastníkmi sporné, že inšpekcia ako faktický postup žalovaného
bola v predmetnom prípade priamo zameraná a vykonaná proti/v spoločnosti PENAM SK. Neznamená
to však, že žalobca nemohol byť priamo dotknutý jej následkami. V čase inšpekcie bol totiž žalobca

so spoločnosťou PENAM SK majetkovo aj personálne prepojený, pán F. A. bol v čase výkonu
predmetnej inšpekcie (a toho času aj stále je) predsedom predstavenstva PENAM SK, ako aj predsedom
predstavenstva žalobcu. Zároveň zo zápisnice z inšpekcie vyplýva, že sa prehliadalo e-mailove konto
pána F. A., ktoré využíval tak na plnenie pracovných úloh pre spoločnosť PENAM SK, ako aj pre žalobcu.
Pokiaľ boli pri výkone inšpekcie vyhotovené kópie z e-mailoveho konta predsedu predstavenstva oboch
spoločností a následne v ďalšom konaní s týmito informáciami bolo nakladané, nie je možné vylúčiť,

že by žalobca nemohol byť priamo dotknutý následkami vykonanej predmetnej inšpekcie. Opačný
výklad by mohol viesť k denegatio iustitiae. Podľa názoru správneho súdu je preto aj žalobca aktívne
legitimovaným subjektom na podanie zásahovej žaloby v posudzovanom prípade.

48. Skutkový stav z hľadiska procesnej prípustnosti v predmetnej veci je potrebné vnímať ako zásah

pokračujúci a prehlbujúci sa ďalšími čiastkovými zásahmi, ktorých zákonnosť má byť preskúmaná.
Tvrdené porušenia nadväzujúce na pôvodný (potenciálne nezákonný) zásah v tomto kontexte
predstavujú nielen následky pôvodného (potenciálne nezákonného) zásahu, ale aj zásah samotný
a trvajúci. Obdobne tak vyhodnotil skutkový stav aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
z 25. júna 2015 sp. zn. 5Sžnz/2/2015 (vo veci Datalan, a.s. c/a Protimonopolný úrad Slovenskej

republiky), ktorý žalobu a rozšírený žalobný návrh považoval za procesne prípustné pri trvajúcom
(pokračujúcom) zásahu. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí zároveň dôvodil, že „vykonaná
inšpekcia je jednorazovým zásahom do práv subjektu v zásade najmä z hľadiska práva na ochranu
prehliadaných priestorov. Proti takémuto zásahu musí byť k dispozícii účinný prostriedok súdnej kontroly
(viď napr. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Delta pekárny a.s. proti ČR, č. 97/11). Ak počas tohto

zásahu dôjde k zhromaždeniu a odňatiu informácií a korešpondencie, môže tým (prípadne v kumulácii
s ďalšími dôvodmi) dôjsť k založeniu porušenia ďalších práv. Ak ide o zhromažďovanie neoprávnené,
dochádza k porušeniu práva podľa článku 19 ods. 3 ústavy, ktoré trvá po dobu ich zhromažďovania.
Ak odporca ďalej nakladá so zhromaždenými informáciami, dochádza k ďalším čiastkovým zásahom
do práv podľa čl. 16 ods. 1 a 19 ods. 2 ústavy, resp. podľa či. 8 dohovoru. Proti nim musí byť rovnako

prípustný účinný prostriedok ochrany; inak by bola popretá podstata a zmysel práva na súdnu ochranu,
akoajprávanaochranusúkromiaaochranuprednezákonnýmzhromažďovanímúdajovosvojejosobe.“
Najvyšší súd dospel k záveru, že osoba dotknutá na svojich právach ďalšími čiastkovými zásahmi
nadväzujúcimi na pôvodný zásah, musí mať k dispozícii účinný prostriedok, ako týmto a ďalším zásahom
zabrániť. Nemožno prijať záver, že ak sa niekto neohradí včas voči prvému nezákonnému zásahu, je

povinnýtrpieťakýkoľvekďalšínatonadväzujúcialeboprehlbujúcizásah.Jepotrebnéodlišovaťnásledky
pôvodného zásahu od ďalších čiastkových, nadväzujúcich alebo opakujúcich sa zásahov.

49. Aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ochrana zásahovou žalobou práve pri tzv. dawn
raidoch komplikuje tým, že sa neaplikuje len na inšpekciu samu, ale korporácie sa ňou bránia aj proti

čiastkovýmútokom,oktorýchsadozvedianeskôr(pozribod18rozhodnutiaÚSSRsp.zn.II.ÚS84/2018
z 1. februára 2018).

50. Preto správny súd nemohol prisvedčiť argumentu žalovaného, že treba v nejakom momente zastaviť
rozširovanie žaloby a preskúmavanie následných úkonov, nakoľko v danom prípade ide o zásah trvajúci

a namietané ďalšie úkony nadväzujú na inšpekciu a vychádzajú z nej. Navyše, v konaní o zásahovej
žalobe je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia (a
nie stav v čase vykonania iného zásahu). K tomu správny súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu
činnosť prezentovanú rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo
dňa 14. decembra 2021, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky ako ZNSS 20/2022, podľa ktorej: „ V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v
postavení skutkového súdu a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností pojednávanej vecia to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa
právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval.“

51. Keďže v konaní o zásahovej žalobe je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania jeho rozhodnutia, v rámci skutkových východísk správny súd tiež konštatuje, že obdobná
správna žaloba bola podaná aj predsedom predstavenstva PENAM SK a žalobcu, pánom F. A., vedená
tunajším súdom pod sp. zn. BA-4Sa/75/2017, ktorá sa týkala rovnakej inšpekcie v spoločnosti PENAM
SK. Správny súd v Bratislave uznesením z 23. októbra 2023 sp. zn. BA-4Sa/75/2017, právoplatným dňa

7. januára 2024 vo vzťahu k predmetnej inšpekcii rozhodol tak, že zakázal žalovanému pokračovať v
porušovaní práv žalobcu (predsedu predstavenstva žalobcu – pozn. správneho súdu), ktoré spočíva
v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu,
oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-
mailovejschránkyA.vyhotovenýmipočasinšpekcievykonanejvdňoch27.a28.júna2017upodnikateľa
PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č.

201/2017/OK-IZ-570/2017 ako:
- e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7,
- e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13,
- e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. 16,
-e-mailzodňa21.07.2013podporadovýmčíslom19vpríloheč.19včastie-mailuzodňa19.07.2013od:

B. C., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013
11:30:34,
- e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: D. E.,
-e-mailzodňa21.07.2013podporadovýmčíslom25vpríloheč.25včastie-mailuzodňa19.07.2013od:
B. C., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013

11:30:34 (I.). Správny súd následne uložil žalovanému povinnosť odstrániť a zničiť informácie z e-
mailovej schránky A. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa
PENAM SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. uznesenia vrátane ich odstránenia z dátových
nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného protokolárne za prítomnosti
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III.) a

účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal (IV.).

52. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že doposiaľ nedošlo k vykonaniu uloženej povinnosti
uvedeným uznesením tunajšieho súdu, a teda informácie z e-mailovej schránky nariadené odstrániť a
zničiť sú stále súčasťou administratívneho spisu, a preto správny súd v rámci prejednávanej zásahovej

žalobyprihliadolajnauvedenúskutočnosť(t.j.nemožnokonštatovaťodpadnutiepredmetutohtokonania
resp. nebol dôvod na zmenu negatórnej zásahovej žaloby na žalobu určovaciu).

53.Napredmetnékonaniemávšakvplyvprávespomínanéprávoplatneskončenésúdnekonanievoveci
prieskumu iného zásahu (inšpekcie) v spoločnosti PENAM SK, iniciované predsedom predstavenstva

žalobcu. Z § 145 ods. 4 SSP (v spojení s § 147 ods. 2 SSP) vyplýva, že výrok právoplatného meritórneho
rozhodnutia je záväzný okrem účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú
verejnosť aj pre orgány verejnej moci. Uznesenie tunajšieho súdu z 23. októbra 2023 sp. zn.
BA-4Sa/75/2017, jepretozáväznéajpresprávnysúdvrámcikonaniaarozhodovaniavpredmetnejveci,
a to aj s prihliadnutím na princíp legitímneho očakávania, považovaný za užšiu kategóriu ako právna

istota a je integrálnou súčasťou právneho štátu.

54. Stabilitu práva, právnu istotu jednotlivca a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery občanov v právo
a v inštitúty právneho štátu ako také ovplyvňuje i to, akým spôsobom orgány aplikujúce právo, teda
predovšetkým súdy, ktorých základnou úlohou je poskytovať ochranu právam, pristupujú k výkladom

právnych noriem. Princíp predvídateľnosti rozhodovania v podstate znamená, že účastníci právnych
vzťahovmôžulegitímneočakávať,žeštátneorgánybudúvskutkovoaprávneporovnateľnýchprípadoch
rozhodovať - v celkovom vyznení - rovnako. Iba taký postup totiž rešpektuje právnu istotu a nemožno
opomínať, že jeho dôsledné dodržovanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového
nazerania spoločnosti na význam a rolu práva. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania, zákazu

svojvoľného rozhodovania a ochrana legitímneho očakávania účastníkov patrí tiež medzi základné
zásady spravodlivého procesu, takže porušenie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania a
ochrany legitímneho očakávania účastníkov predstavuje taktiež porušenie ústavou chráneného práva
na spravodlivý proces [...] Súdy by mali v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať vzásade rovnako, pokiaľ nie sú dané pre iný ich postup dôležité dôvody, ktoré ale súdy, pokiaľ postupujú v
obdobných prípadoch inak, musia vo svojom rozhodnutí uviesť a náležite vysvetliť. Vzhľadom k princípu
predvídateľnosti súdneho rozhodovania vyvierajúcemu z čl. 1 ods. 1 Ústavy je spravidla neprípustné,

aby súdy rozhodovali inak o úplne (skutkovo i právne) totožnej otázke, hoci by ju najskôr posudzovali
len ako otázku predbežnú. Úplne záväzné, a to i s ohľadom na podústavnú zákonnú úpravu (§ 145 ods.
4 SSP – pozn. správneho súdu), je potom pre súdy posúdenie danej otázky priamo vo výroku (správno-
súdneho) rozsudku (pozri body 19, 25 nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07. apríla 2022,
sp. zn.: II. ÚS 2765/20).

55. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR „princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia
znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo
a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej
istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania
spoločnosti na význam a úlohu práva“ ( pozri Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019).

56. V kontexte uvedeného správny súd preto zastáva názor, že hoci inšpekcia žalovaného nesmerovala
priamo voči žalobcovi, ale voči spoločnosti PENAM SK, resp. aj konkrétnym osobám, ako to bolo
v prípade pána F. A., zhabanie informácií a e-mailov žalovaným (ktorého následkom mohol byť
priamo dotknutý aj žalobca), má práve právny základ v predmetnej inšpekcii (ako inom zásahu) a preto

jej zákonnosť je potrebné posúdiť aj vo vzťahu k žalobcovi ako otázku prejudiciálnu. Vzhľadom na
skutočnosť, že rovnaký iný zásah (inšpekcia) bol, ako už bolo uvedené vyššie, právoplatne preskúmaný
rozhodnutím tunajšieho súdu, správny súd v predmetnom konaní z tohto rozhodnutia vychádzal,
s poukazom na § 145 ods. 4 SSP a princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania.

57. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku,
môže byť akékoľvek faktické a bezprostredné konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh
na príslušnom úseku verejnej správy, či už v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci
vyhľadávacej činnosti alebo v rámci už začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu
prípustnosti súdneho prieskumu nie je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie

skutkovéhostavualebonaokamžitézabezpečenieverejnéhoporiadkuaochranyzdravia,majetkualebo
iných zákonom chránených hodnôt.

58. Správny súd z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu
inšpekcie dňa 27. a 28. júna 2017 zistil, že išlo o reálne a faktické úkony - inšpekciu zo strany

zamestnancov žalovaného vo vzťahu k spoločnosti PENAM SK, pričom žalovaný správny orgán ako
orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností vyplývajúcich mu zo
zákona o ochrane hospodárskej súťaže, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na úseku ochrany
hospodárskej súťaže jej obmedzovaním, ako aj vytvárania podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech
spotrebiteľov. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany žalovaného smerom do dispozície spoločnosti

PENAM SK, ktorého následkami mohol byť aj žalobca priamo dotknutý (ako je aj vysvetlené v bode 47
tohto uznesenia).

59. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť
pravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj

dôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu.
Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť vo veci porušenia zákona o ochrane hospodárskej
súťaže, ale, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv, právom chránených záujmov a
povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom zásahu a uložiť mu povinnosť
obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť, či bol predmetný zásah

nezákonný.

60. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy
ako taký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným
spôsobom realizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí,

byť administratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (prešetrovaného subjektu). Zároveň
možno vo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym
orgánom, v rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu
zákonom chránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania,môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a
právnických osôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť
ukončené s rôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi

priestupku alebo správneho deliktu. V danom prípade od podania žaloby bolo vo veci súvisiacej
aj s predmetnou inšpekciou vydané druhostupňové rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím, bola spoločnosti Agrofert, a. s. so sídlom Pyšelská 2327/2,
Chodov uložená pokuta za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

61. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu (inšpekcie), účastníci konania sa v
popise jeho podstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného zásahu
korešponduje s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza zápisnica č. 201/2017/
OK-IZ-570/2017 z priebehu inšpekcie z 27.06.2017, ako aj zápisnica č. 201/2017/OK-IZ-570/2017
z pokračovania inšpekcie z 28.06.2017, ktoré obsahovo zachytávajú výkon inšpekcie u PENAM SK v
dňoch 27.06.2017 a 28.06.2017. Zároveň sa v spise nachádzajú e-maily a CD nosič, tieto sú prílohou č.

1 prílohy č. 2 zápisnice č. 201/2017/OK-IZ-570/2017 zo dňa 28.06.2017, žalobca voči postupu namietal
výzvou zo dňa 26.07.2017, ku ktorej sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 10.08.2017. Súčasťou spisového
materiálu je aj zápisnica č. 201/2017/OK-IZ-572/2017 z inšpekcie u podnikateľa PEZA, a.s. z 27.08.2017
- 28.06.2017 a Usmernenie k právomoci PMÚ SR vykonávať inšpekcie, ako aj ďalšie písomnosti.

62. Predmet prešetrovania bol vymedzený v povereniach na vykonanie inšpekcie zo dňa 26.06.2017
tak, že „úrad získal podklady a informácie, na základe ktorých má dôvodné podozrenie, že podnikateľ
AGROFERT, a.s., resp. ktorýkoľvek podnikateľ, ktorého tento podnikateľ priamo/nepriamo kontroluje,
alebo právnické/fyzické osoby kontrolujúce tohto podnikateľa, vrátane ich ekonomických a právnych
predchodcov a nástupcov a/alebo podnikateľov s nimi majetkovo alebo personálne prepojených (tu

vymenovanéosobyďalejvtexteprezjednodušenieajako„podnikateľAgrofert“)moholporušiťpovinnosť
oznámiť koncentráciu podľa § 10 ods. 7 zákona a zákaz vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce
z koncentrácie podľa § 10 ods. 11 zákona, pričom toto porušenie mohlo nastať prinajmenšom od
februára 2013 a rozhodné obdobie, z ktorého podklady a informácie úrad považuje v tejto súvislosti
za nevyhnutné podrobiť inšpekcii je prinajmenšom od 18.06.2012 do súčasnosti, a to pokiaľ ide

o možnú koncentráciu spočívajúcu v získaní kontroly podnikateľa Agrofert nad podnikateľmi PRVÁ
BRATISLAVSKÁPEKÁRENSKÁ,a.s(ďalejlen„BPB“)aPEZA,a.s.,pričompodnikateľPEZA,podnikateľ
BPB ako aj podnikateľ Agrofert pôsobia v oblasti výroby a predaja pekárenských a cukrárenských
výrobkov na území Slovenskej republiky“.

63. Správny súd ako prvoradú právnu otázku v danej veci riešil, či na výkon inšpekcie boli zamestnanci
žalovaného úradu oprávnený na základe poverenia podpredsedu žalovaného, alebo či bol na jej
vykonanie potrebný súhlas súdu. Pokiaľ by bol totiž potrebný súhlas súdu, pričom tento v danom prípade
absentuje, automaticky by celá inšpekcia bola nezákonná a rovnako tak nezákonné by boli aj prípadne
získané dôkazy (t.j. zaistené kópie emailov).

64. Správny súd sa vo vzťahu k tejto otázke stotožnil s právnym názorom žalovaného, ako aj Správneho
súdu v Bratislave vyjadreným v rozhodnutiach z 23. októbra 2023 sp. zn. BA-4Sa/75/217, zo 4. apríla
2024 sp. zn. BA-6Sa/76/2017 ako aj v rozhodnutí sp. zn. 8Sa/69/2017. Druhý diel (Konanie o vydaní
súhlasu s inšpekciou) siedmej hlavy SSP v § 430 SSP odkazuje ohľadom návrhu na vydanie súhlasu

s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely
prešetrovania na osobitný predpis, ktorým je v danom prípade ZOHS (teda ZOHS je lex specialis
vo vzťahu k SSP, ktorý je potrebné považovať za lex generalis). Následne ZOHS v § 22 vymedzuje
právomoci úradu, medzi ktorými [§ 22 ods. 1 písm. k) ZOHS] je aj konkrétna právomoc úradu podať
návrh na súd na vydanie súhlasu s inšpekciou na výkon svojich činností podľa § 22a ods. 8. Práve § 22a

ods. 8 ZOHS sa týka inšpekcie v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako
uvedených v § 22a ods. 1, ako aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch
súčasných alebo bývalých zamestnancov podnikateľa, a to ak je dôvodné podozrenie, že sa v týchto
iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa (ako uvedených v § 22a odseku 1), ako
aj v súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkoch súčasných alebo bývalých

zamestnancov podnikateľa nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo
konaním podnikateľa, na základe ktorých možno preukázať obmedzenie súťaže. Úrad môže vykonať
inšpekciu v týchto priestoroch na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu.23a)
[poznámka 23a) odkazuje na § 430 až §437 SSP].65. Správny súd preto nemá žiadnu pochybnosť o tom, že zamestnanci žalovaného boli oprávnení
vykonať inšpekciu na základe poverenia podpredsedu úradu v súlade s ustanoveniami § 22a ods. 1

až 3 ZOHS, lebo inšpekcia sa vykonávala v priestoroch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo
s konaním podnikateľa, čo ani nebolo sporné. Žalobca ani neuviedol, v ktorých prípadoch by teda stačilo
len poverenie (či už podpresedu alebo predsedu žalovaného) na vykonanie inšpekcie, a teda ak by sa
prijal záver žalobcu, že bol aj pre inšpekciu v priestoroch podnikateľa, súvisiacich s činnosťou alebo
s konaním podnikateľa, potrebný ex ante súhlas súdu, ustanovenia § 22a ods. 1 až 3 ZOHS by boli

obsolentné. Vzhľadom však na priamy odkaz SSP na ZOHS ako lex specialis, takýto záver žalobcu
ani nemožno prijať. Ak by prijatím SSP mal zákonodarca úmysel zmeniť procesný postup žalovaného
v oblasti vykonávania inšpekcií, zmenil by aj samotný ZOHS, na ktorý § 430 SSP výslovne odkazuje
a nie je s ním v rozpore.

66.Správnysúdsatiežnestotožňujesnázoromžalobcu,žeexpostsúdnyprieskumstratilod1.júla2016

bezprostrednosť a účinnosť. Hoci na rozhodnutie o zásahových žalobách nie je daná zákonná lehota,
ide o veci, ktoré stále patria medzi prednostné, vychádzajúc práve aj z judikatúry ESĽP, ktorú sú súdy
povinné aplikovať (čl. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
vspojenís§5ods.1SSP).Pokiaľsúdynepostupovalibezzbytočnýchprieťahov,žalobcamalkdispozícií
na to určené prostriedky ochrany, ktoré aj využil. Nie je tiež možné na základe skutočností, ktoré nebolo

možné v čase pred začatím výkonu inšpekcie predvídať (napr. personálne poddimenzovanie Krajského
súdu v Bratislave), následne vykladať právnu normu, lebo nemôže ísť o skutočnosti, ktoré by sám
zákonodarca pri schvaľovaní zákonnej úpravy predvídal a bral do úvahy.

67. K samotnému posúdeniu zákonnosti inšpekcie a z toho plynúcich ďalších úkonov žalovaného

(urobených v rámci inšpekcie, resp. ktoré nadväzovali na inšpekciu) správny súd uvádza, že k tomu
je potrebné aplikovať tzv. test primeranosti inšpekcie: a to posúdenie jej zákonnosti, legitímneho
cieľa a vhodnosti/nevyhnutnosti (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Brne čj. 62A 236/2016-91
z 23.03.2017, čj. 30Af 29/2016-262, čj. 62Af 92/2016-398, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR
čj. 6As 113/2017 z 24.05.2017).

68. Zákonnosťou (v užšom zmysle, t.j. či inšpekcia bola vykonaná na zákonnom podklade) sa správny
súdvenovalvpredchádzajúcichbodoch(body63–66),atedajemožnékonštatovaťexistenciuzákonom
vyžadovaných predpokladov na vykonanie inšpekcie, t.j. existenciu príslušných poverení na vykonanie
inšpekcie predpokladaných ZOHS. Vo vzťahu k otázke, či bol inšpekciou sledovaný legitímny cieľ,

nemôžu byť žiadne pochybnosti, že týmto je efektívny výkon ochrany hospodárskej súťaže, a preto aj
tento prvok testu primeranosti je daný, čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné.

69. Následne na konštatovanie nevyhnutnosti inšpekcie, resp. jej primeranosti k uvedenému
legitímnemu cieľu je potrebné, aby inšpekcia prešla testom vhodnosti, dĺžky a rozsahu. Posúdenie

vhodnosti inšpekcie (adekvátnosti využitia tohto procesného inštitútu vzhľadom ku konkrétnym
skutkovým okolnostiam, aké boli dané na začiatku inšpekcie) správny súd založil na posúdení existencie
konkrétnych skutkových zistení, ktoré mal žalovaný k dispozícii pred začiatkom inšpekcie. Súdy v rámci
zásahových žalôb proti inšpekciám žalovaného musia preskúmať uvedené indície žalovaného, ktoré
mal žalovaný k dispozícií pred začiatkom inšpekcie, vzhľadom aj na to, že tieto sa nachádzajú aj v

častiach spisu, ktorá je utajená pred dotknutými subjektmi, a nie je možné bez overenia týchto indícii
žalovaného preskúmať, či samotné poverenie na vykonanie inšpekcie ako základný právny akt, na
základe ktorého žalovaný vykonáva inšpekcie, má podklad v týchto skutkových zisteniach. Správny súd
sa stotožňuje s názorom právnej vedy aj českej judikatúry že „rozsah inšpekcie nemôže presiahnuť
rozsah plynúci z poverení [...];musí existovať proporcionálny vzťah (doslova „rovnítko“) medzi rozsahom

podozrenia, rozsahom poverenia [...] a rozsahom samotnej inšpekcie; ak neexistuje také „rovnítko“je
v rámci prieskumu inšpekcie treba skúmať, nakoľko sa takýto stav na priebehu a výsledku inšpekcie
k ujme súťažiteľa reálne prejavil.“(RAUS, D. ORŠULOVÁ, A. Zákon o ochraně hospodářské soutěže.
Komentář. 2 vydání. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, s. 476).

70. Správny súd sa preto oboznámil aj s časťou administratívneho spisu, ktorá má obsahovať indície
a skutkové zistenia predchádzajúce začatiu inšpekcie a vydaniu poverení na vykonanie inšpekcie.
K tomu správny súd konštatuje, že žalovaný tieto svoje podozrenia dostatočne špecifikoval na strane
2 – 3 Poverení na vykonanie inšpekcie v spoločnosti PENAM SK a tieto skutočnosti vyplývajú a súv súlade s obsahom príslušnej časti administratívneho spisu. Možno na základe zisteného uzavrieť, že
žalovaný vychádzal z dostatočného rozsahu podozrenia, ktoré je vo vyváženom vzťahu s rozsahom
poverenia na vykonanie inšpekcie. Pokiaľ žalobca namietal (v bode 83 žaloby), že o vykonanie inšpekcie

požiadala Európska komisia, a na výkon inšpekcie iniciovanej Európskou komisiou je v zmysle § 430
a nasl. SSP v spojení s § 22 ods. j) ZOHS potrebný súhlas súdu, správny súd overil aj túto námietku
z administratívneho spisu, pričom je potrebné prisvedčiť pravdivosti tvrdenia žalovaného, že inšpekcia
nebola vykonaná na žiadosť Európskej komisie. Z uvedených dôvodov je inšpekciu možné považovať
za vhodnú resp. odôvodnenú konkrétnymi predchádzajúcimi poznatkami a zisteniami žalovaného. Ďalej

podľa zápisníc z priebehu inšpekcie, táto trvala dva dni 27. -28. 06.2017, a teda nie je možné považovať
dĺžku inšpekcie za excesívnu a nepochybne tak inšpekcia vyhovuje testu nevyhnutnosti inšpekcie aj vo
vzťahu k jej dĺžke. Pokiaľ ide o rozsah inšpekcie, tak je možné konštatovať, že táto prebehla cielene
k prevereniu podozrenia vyplývajúceho z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise z obdobia
pred uskutočnením inšpekcie. Zároveň, zaistené informácie sa všetky týkali resp. súviseli s daným
podozrením (ktoré je vymedzené aj v rámci predmetu inšpekcie v Povereniach na vykonanie inšpekcie

– pozri bod 62 tohto uznesenia). Taktiež je v povereniach priamo zahrnutá aj spoločnosť PENAM SK,
nakoľko ide o podnikateľa, ktorého kontroluje spoločnosť AGROFERT, a.s., ktorá bola podľa Poverení na
vykonanieinšpekciedôvodnepodozrivázporušeniapovinnostioznámiťkoncentráciuazákazvykonávať
práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie, a to prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, resp.
ich pričinením.

71. K ďalším jednotlivým námietkam žalobcu týkajúcim sa postupu žalovaného, ktorý si mal podľa jeho
názoru skopírovať a odniesť zo Schránky komunikáciu, ktorú PENAM SK nevytvoril, nenachádza sa
na jeho nosičoch a ani k nej nemá prístup a nevyužíva ju pre svoju činnosť, správny súd uvádza,
že zástupca podnikateľa PENAM SK označil pracovnú emailovú adresu, ktorú používa pán F. A. pri

plnení pracovných úloh pre PENAM SK, ako A.. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný ani nemohol
predpokladať a mať informácie, akú pracovnú emailovú adresu pán F. A. používa, a či ju má spoločnú
pre plnenie pracovných úloh aj pre žalobcu. Nemožno preto prisvedčiť domnienke žalobcu, že žalovaný
sa okľukou chcel dostať k informáciám patriacim žalobcovi. Ďalej podľa názoru správneho súdu nie
je rozhodujúce, či je relevantná komunikácia predsedu predstavenstva PENAM SK preposielaná na

účet na inej doméne, ale dôležité je to, či sa jedná o informácie resp. obchodné záznamy súvisiace
s predmetom šetrenia, resp. s podozrením odôvodneným predchádzajúcimi zisteniami žalovaného. Ak
ide o komunikáciu pričítateľnú šetrenému súťažiteľovi, možno ju v rozsahu zodpovedajúcom predmetu
inšpekcie zaistiť (pozri napr. aj bod 52 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j.
2As 250/2020-81 z 19. januára 2022). Správny súd zastáva názor, že v tomto prípade je namieste

považovať PENAM SK a žalobcu za jeden podnik, ktorý sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie žiada interpretovať tak, „že označuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka
z právneho hľadiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Adresátom práv a povinností
vyplývajúci zo súťažného práva je tak podnik, ktorý sa nemusí zhodovať s konkrétnou právnou entitou
a jeden podnik môže predstavovať aj viac právnych subjektov [...]. Materskej spoločnosti je možné

uložiť sankciu za konanie dcérskej spoločnosti, ak dcérska spoločnosť neurčuje svoje správanie na
trhu nezávisle, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, berúc do úvahy
najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi, a keďže
sú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, tvoria jeden
podnik. Dôvodom pričítania je tak v podstate už aj abstraktná možnosť rozhodujúceho vplyvu materskej

spoločnosti na dcérsku spoločnosť. Judikatúra nekladie vysoké nároky na preukázanie rozhodujúceho
vplyvu materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť, ak je materská spoločnosť výlučným alebo skoro
výlučným spoločníkom či akcionárom dcérskej spoločnosti“ (CSACH, Kristián. 2014. Subjektivizácia
koncernových a suborganizačných štruktúr. In Obchodná spoločnosť ako právnická osoba. Košice :
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2014. ISBN 978-80-8152-200-0, s. 15).

Uvedené vyplýva napríklad z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-97/08 P, Akzo Nobel a i./Komisia
(pozri body 54 a 55). Taktiež je potrebné dodať, že často práve ten z podnikateľov v skupine, ktorý nie
je priamo nadobúdateľom, avšak pôsobí napr. na rovnakých trhoch ako nadobúdaný podnikateľ, môže
byť priamo alebo nepriamo zapojený do procesu akvizície, keďže primárne na jeho ďalšie pôsobenie na
trhu bude mať akvizícia priamy vplyv. V tomto prípade bol takýmto podnikateľom práve PENAM SK a

nie iný podnikateľ patriaci do skupiny Agrofert, ktorý pôsobí na iných trhoch.

72. Nie je sporné, že žalobca bol majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou PENAM SK,
od 01. 01. 2014 cez spoločného člena (resp. predsedu) predstavenstva pána F. A., ktorý v roku 2013zastával funkciu člena dozornej rady v spoločnosti PENAM SK. Žalobca preto podľa názoru súdu
nemôže namietať, že zhabané informácie (maily) zo schránky pána F. A. z roku 2013 nevyužíva PENAM
SK na svoju činnosť, keďže od 01. 01. 2014 tento figuroval v štatutárnom orgáne PENAM SK a teda

minimálne od tohto dňa celú svoju pracovnú emailovú schránku využíval aj ako štatutár spoločnosti
PENAM SK, navyše PENAM SK v zmysle európskeho súťažného práva je potrebné spolu so žalobcom
považovať za jeden podnik. Preto aj maily z roku 2013 zo schránky A. je možné pričítať aj spoločnosti
PENAM SK a tieto maily spadajú do časového, vecného a aj osobného rozsahu Poverení na vykonanie
inšpekcie.

73. Nie je tiež možné prijať záver žalobcu, že spoločnosť PENAM SK nemá ku komunikácii skopírovanej
zo schránky pána F. A. prístup, a to už len z toho dôvodu, že pán F. A. je predsedom predstavenstva
PENAM SK, išlo o pracovnú schránku, ktorú využíva aj na plnenie pracovných úloh pre PENAM SK
a teda spoločnosť PENAM SK má rovnaké právo na prístup do predmetnej schránky, ako aj žalobca,
u ktorého vykonával pán F. A. rovnako funkciu predsedu predstavenstva.

74. Vo vzťahu k rozsudku „Írsky cement“ Írskeho Najvyššieho súdu, na ktorý poukazoval žalobca,
správny súd považuje za potrebné uviesť, že v uvedenom prípade bola odlišná skutková situácia. V čase
výkonu inšpekcie totiž írska súťažná autorita zadržala materiály z e-mailovej schránky bývalého riaditeľa
spoločnosti, na ktorú bola zameraná inšpekcia. Nešlo teda o prehľadávanie schránky súčasného

štatutárneho orgánu spoločnosti, ale bývalého zamestnanca, navyše írska súťažná autorita zabavila
okrem iného celý e-mailový účet tohto bývalého riaditeľa spoločnosti. V rámci ďalšieho postupu
írska súťažná autorita priznala, že je „veľmi pravdepodobné“, že boli zaistené nerelevantné údaje
a materiál, taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné, že bolo zhabaných 96 gigabajtov dát, resp. 380
000 počítačových súborov. Írska súťažná autorita nevedela zdôvodniť zaistenie takéhoto mimoriadne

veľkého množstva dát. Vyvstali tiež problémy s následným „sprocesovaním“ triedenia a selekcie týchto
dátavyznačovanímLPP,keďžetentoprocesbymoholtrvaťmesiacepríp.roky.ÍrskyNajvyššísúdktomu
uzavrel, že Írska súťažná autorita nemôže prehliadať všetkých 100 000 emailov riaditeľa ako súčasť
prešetrovania. Súťažná autorita môže preskúmať len emaily, ktoré sú relevantné pre vyšetrovanie.
Nebolo nevyhnutné pre súťažnú autoritu držať nepotrebné informácie a má zvážiť vyhotovenie kódexu

postupov pre budúce prípady. Teda hlavným problémom v prípade Írsky cement bolo nevykonanie
selekcie zhabanej korešpondencie írskou súťažnou autoritou a otázka ako má prebiehať táto selekcia,
ako správne poukazoval žalovaný.

75. Z uvedeného je zrejmé, že prípad Írsky cement sa líši od prípadu žalobcu už len tým, že všetky

zhabané emaily v prejednávanom prípade spadajú pod rozsah poverenia na výkon inšpekcie (teda
žiadne nerelevantné emaily žalovaný nezaistil), a tieto sú pričítateľné spoločnosti PENAM SK ako už
bolo vysvetlené vyššie (body 71 – 73 tohto uznesenia).

76. Námietku žalobcu, že žalovaný konal nad rámec svojich právomocí a mimo svojej územnej

pôsobnosti, vyhodnotil správny súd tiež za nedôvodnú a to z toho dôvodu, že inšpekcia sa nekonala
vo vzťahu k žalobcovi na území Českej republiky, ale inšpekcia bola vykonaná na území Slovenskej
republiky, vo vzťahu k spoločnosti PENAM SK, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky.

77. Rovnako tak nie je možné uznať za dôvodné námietky žalobcu vo vzťahu k procesnému postupu,

ktorým mali byť porušené princípy správneho konania a upreté práva pri inšpekcii. K tomu správny súd
opakovane zdôrazňuje, že žalobca nebol subjektom voči ktorému sa predmetná inšpekcia vykonávala
a preto ani žiadne jeho procesné práva nemohli byť porušené, čo vyplýva zo samotných poverení na
vykonanie inšpekcie ako aj zo zápisníc z priebehu inšpekcie. Žalobca sa nemôže domáhať ochrany
práv iných subjektov, ale len svojich subjektívnych práv. Žalobcovi ani nemohlo byť zasiahnuté do jeho

procesných práv priamo inšpekciou, lebo nebola priamo zameraná proti nemu, je iba osobou potenciálne
priamo dotknutou následkami inšpekcie, a preto už z povahy veci procesné námietky žalobcu nemôžu
svojim rozsahom zodpovedať námietkam tých subjektov, voči ktorým sa inšpekcia priamo vykonávala
a žalobca za tieto subjekty nemôže tieto námietky úspešne uplatniť.

78. Pre úplnosť je však potrebné tiež uviesť, že aj podľa Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2019 zo 7. novembra 2019) „vo všeobecnosti pre správne
súdnictvo platí zásada opakovaná v jeho ustálenej judikatúre, že administratívny proces sa neopakuje
len pre procesné pochybenie alebo formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na vecnú správnosťrozhodnutia, ak by nové rozhodnutie nebolo ani po odstránení tohto nedostatku schopné privodiť
pre sťažovateľa hmotnoprávne priaznivejší výsledok konania alebo vecné zlepšenie jeho právneho
postavenia.“

79. Uvedený záver možno plne uplatniť aj v konaniach o preskúmanie iného zásahu, pričom žalobca
ani neuviedol, aký vplyv by malo potenciálne porušenie práva jeho poučenia na zákonnosť vykonanej
inšpekcie, najmä s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, a to, že v rámci inšpekcie bol
riadne poučený podnikateľ (zástupca podnikateľa) a žiadna požiadavka na prítomnosť pri prehliadaní

pracovnej schránky pána F. A. vznesená nebola. Žalovaný si vyhotovil z predmetnej pracovnej schránky
kópie konkrétnych 25 e-mailov spadajúcich pod rozsah poverenia a predmet inšpekcie a následne dal
príležitosť PENAM SK, sa k týmto e-mailom vyjadriť, resp. označiť v nich dôverné informácie, čo bolo
aj zrealizované. To znamená, že ku všetkým zaisteným informáciám a e-mailom žalovaný dal príležitosť
sa spoločnosti PENAM SK vyjadriť (teda mal možnosť sa vyjadriť aj jej predseda predstavenstva pán F.
A., ktorý je aj predsedom predstavenstva žalobcu) a k týmto sa dokonca vyjadroval aj samotný žalobca.

V danom prípade nemôže byť porušené ani právo na obhajobu, lebo samotná inšpekcia ešte nie je
správne konanie o uložení pokuty, a neboli zhabané neselektované e-maily, ale naopak, boli zaistené
konkrétne e-maily, ku ktorým sa bolo možné v nasledujúcom postupe vyjadriť.

80. Žalobca bol tiež toho názoru, že žalovaný má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti nielen

s účastníkmi konania, resp. adresátom jeho zásahu, ale aj so všetkými osobami, ktorých sa postup
žalovaného týka, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a poskytovať im
pomoc a poučenia. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaný v rámci inšpekcie ako faktického postupu
koná procesne priamo s osobami, voči ktorým je inšpekcia zameraná, v rozsahu poverenia na výkon
inšpekcie. Ak v rámci inšpekcie žalovaný zaistí informácie, ktoré spadajú pod rozsah poverení, a tieto

sa následne týkajú aj iných subjektov, tieto iné subjekty sa majú právo brániť buď v rámci správneho
konania, ak by také začalo voči nim na podklade aj týchto obstaraných dôkazov, alebo aj samostatnou
žalobou proti inému zásahu, ak by napríklad považovali zaistenie informácií na inšpekcii za nezákonný
zásah do svojich subjektívnych práv (ako je to aj v prípade žalobcu). Avšak samotné procesné práva
(ako aj povinnosti) v rámci inšpekcie má jedine osoba, voči ktorej sa tento faktický postup uplatňuje

žalovaným v zmysle poverení. Výklad prezentovaný žalobcom by mohol viesť k znefunkčneniu inštitútu
inšpekcií, keďže je zrejmé, že práve komunikácia medzi rôznymi osobami, ktorá má zostať utajená a
z ktorej vyplývajú dohody, zosúladené postupy a pod. je predmetom záujmu žalovaného a tak by sa
mohlo stať, že v priebehu inšpekcie by žalovaný musel do konania prizývať ďalšie a ďalšie osoby (napr.
bývalých zamestnancov, bývalých členov štatutárnych orgánov, konkurenčné spoločnosti), ktoré by sa

vkomunikáciivyskytovaliaktorúbymalžalovanývzáujmezaistiť.Týmbysamohlaneprimeranepredĺžiť
aj celková dĺžka samotnej inšpekcie a zmariť aj jej samotný výkon (napr. kvôli možným problémom
s kontaktovaním všetkých takýchto osôb).

81. Nič na tom nemení ani poukazovanie žalobcu na rozsudok Leotsakos, lebo išlo o úplne inú skutkovú

situáciu, kedy došlo prehľadávaniu obydlia, resp. kancelárie advokáta, ktorý vôbec nebol prítomný
počas 12 dní prehliadania a nebol v spise žiadny dôkaz, či sa ho vyšetrovatelia snažili informovať
o svojom konaní, zatiaľ čo podľa Trestného poriadku existovala povinnosť pre obyvateľov priestorov byť
prítomným pri prehliadke. Úrady pritom zhabali počítače a stovky dokumentov vrátane súborov klientov.
Prítomnosť susedy ako nezávislého svedka bola vyhodnotená ako nedostatočná záruka ochrany práv,

pretože táto nemala žiadne právne znalosti a nebola schopná identifikovať dokumenty, ktoré sa týkali
prípadov klientov, na ktorých sa vzťahuje profesionálne tajomstvo. Na to nadväzovali ďalšie procesné
zvláštnosti – napr. nedošlo ani k žiadnemu následnému súdnemu preskúmaniu ex post facto a nikdy
nebolo objasnené, či zaistené počítače a dokumenty mali priamu súvislosť s vyšetrovaným deliktom
ako aj ďalšie špecifiká. V prípade inšpekcie v priestoroch PENAM SK však bol prítomný zástupca

spoločnosti, ktorý bol poučený o právach a povinnostiach, následne boli prítomní aj právni zástupcovia
spoločnosti a všetky zaistené emaily spadali pod rozsah poverení na vykonanie inšpekcie. Správny
súd tiež považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že žalobca nebol dotknutý samotnou inšpekciou
(inšpekcia nebola vykonaná u žalobcu), ale mohol byť dotknutý až jej následkami. Nebol preto ani
dôvod zo strany žalovaného kontaktovať žalobcu, poskytovať mu poučenia, keďže inšpekcia nebola

uňho vykonávaná.

82. Žalobca ďalej tiež namietal, že zamestnanci žalovaného počas inšpekcie skopírovali dáta zo
schránky aj na dátové DVD nosiče, tieto odniesli do priestorov úradu, pričom podľa jeho názoruneexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s dátami, ani ich likvidácie. Správny súd
nepovažuje dôvodnú ani túto žalobcovu námietku, k čomu je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti.
Žalovaný počas inšpekcie skopíroval na 3 DVD nosiče (z toho 2 sú založené v administratívnom spise

a 1 bol odovzdaný spoločnosti PENAM SK) kópiu jedného e-mailu, ktorý spadal do rámca vykonávanej
inšpekcie, a to z dôvodu, že z technických príčin nebolo možné vyhotoviť jeho listinnú kópiu. Za účelom
autenticity bola vypočítaná hashová hodnota z DVD, pričom protokol tvorí prílohu zo zápisu z prezerania
e-mailového konta pána F. A.. Predmetné 2 DVD nosiče boli následne vložené do obálky a zapečatené
pečatiacimi páskami, a to z dôvodu, že právnym zástupcom spoločnosti PENAM SK bol obsah na DVD

označený ako advokátske tajomstvo.

83. Definícia samotného „registratúrneho záznamu“ je uvedená v § 2 ods. 15 zákona č. 395/2002 Z.
z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 395/2002 Z.z.“) a je ním informácia evidovaná pôvodcom registratúry. Následne v zmysle
zákonnej definície elektronického registratúrneho záznamu podľa § 16a zákona č. 395/2002 Z. z. je ním

pôvodný, elektronicky vytvorený registratúrny záznam, ktorý pôvodca registratúry uchováva na dátovom
nosiči, prenáša alebo spracúva pomocou technických prostriedkov v elektronickej, magnetickej, optickej
alebo v inej forme. Žalovaný je v danom prípade pôvodcom registratúry, lebo z jeho činnosti (teda aj
z vykonanej predmetnej inšpekcie) vzniká registratúra, ako súbor všetkých registratúrnych záznamov
evidovaných pôvodcom registratúry ( k tomu pozri § 2 ods. 16 a § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z. z.

Z uvedeného teda nemôže byť pochýb, že informácia/informácie (t.j. skopírované predmetné e-mailové
vlákno) na DVD nosičoch žalovaného je potrebné považovať za elektronický registratúrny záznam ako
súčasť spisu žalovaného (zákon č. 395/2002 Z.z. v § 2 ods. 19 upravuje aj definíciu „spisu“, ktorý sa
považuje za registratúrny záznam alebo súbor registratúrnych záznamov, ktoré vznikli v súvislosti s
vybavovaním tej istej veci).

84. Následne zákon č. 395/2002 Z. z. v §16a obsahuje aj ďalšie ustanovenia vo vzťahu k elektronickému
registratúrnemu záznamu, okrem iného v ods. 4 upravuje spôsob zabezpečenia uchovávania
elektronického registratúrneho záznamu pôvodcom registratúry. Vyplýva z neho, že pôvodca registratúry
zabezpečuje uchovávanie elektronického registratúrneho záznamu počas jeho lehoty uloženia

spôsobom zaručujúcim hodnovernosť pôvodu elektronického registratúrneho záznamu, neporušiteľnosť
jeho obsahu a jeho čitateľnosť vrátane údajov o jeho správe. Možno preto uzavrieť, že pokiaľ žalovaný
za účelom zabezpečenia autenticity vypočítal hashovú hodnotu z DVD, vyhotovil 3 ks DVD (1 z toho pre
spoločnosť PEANAM SK), celý tento proces je zachytený v zápisnici z inšpekcie v spoločnosti PENAM
SK a jej príloh, žalovaný zabezpečil uchovanie zaistených informácii na DVD (ako elektronického

registratúrneho záznamu) spôsobom zaručujúcim hodnovernosť pôvodu, neporušiteľnosť jeho obsahu
a jeho čitateľnosť, a teda postupoval v súlade s § 16a ods. 4 zákona č. 395/2002 Z. z.

85. Vo vzťahu k likvidácii dát, zákon č. 395/2002 Z. z. obsahuje tiež definíciu „vyraďovania
registratúrneho záznamu“ (pozri § 2 ods. 17), pričom ide o súhrn odborných činností, pri ktorých

sa z registratúry vyčleňuje registratúrny záznam, ktorému uplynula lehota uloženia; registratúrny
záznam s trvalou dokumentárnou hodnotou sa ukladá do archívu a registratúrny záznam bez trvalej
dokumentárnej hodnoty sa zničí. Lehota uloženia je počet rokov, počas ktorých pôvodca registratúry
potrebuje registratúrny záznam na svoju činnosť (§ 2 ods. 18 zákona č. 395/2002 Z. z.). Predmetný
zákon ďalej obsahuje v § 16 a nasl. úpravu registratúry, a to vrátane práv a povinností pôvodcu

registratúry, napr. žalovaný je povinný mať vypracovaný registratúrny poriadok (§16 ods. 3) upravujúci aj
evidovanie, tvorbu, ukladanie, ochranu registratúrnych záznamov, prístup k registratúrnym záznamom
a ich vyraďovanie [§17 ods. 1 písm. a) zákona č. 395/2002 Z.z.], ako aj v predmetnom zákone je
upravené vyraďovacie konanie. Následne § 33 obsahuje splnomocňujúce ustanovenia na vydanie
všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, v ktorom ustanoví

podrobnosti okrem iného aj o hodnotení záznamov, vyraďovaní registratúrnych záznamov a preberaní
archívnych dokumentov do archívu; ochrane registratúrnych záznamov a archívnych dokumentov.

86. Zákon č. 395/2002 Z.z. je na základe uvedeného splnomocňujúceho ustanovenia vykonávaný
vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 628/2002 Z. z.“), pričom podľa § 2 tejto vyhlášky pri hodnotení
záznamu sú rozhodujúce tieto kritériá: g) pri elektronickom zázname aj úplnosť štruktúrovaných
údajov o jeho obsahu, štruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho správe. Podľa § 7 ods.2 vyhlášky pri hodnotení hodnovernosti elektronického záznamu sa prihliada najmä na podpis a
úplnosť štruktúrovaných údajov o obsahu, štruktúre a väzbách elektronického záznamu a jeho správe
definovaných cieľovým alebo zdrojovým informačným systémom, v ktorom sú spracúvané. Následne

podľa § 12 vyhlášky č. 628/2002 Z. z. (Vyraďovacie konanie) sa vo vyraďovacom konaní posudzuje pri
elektronických registratúrnych záznamoch aj úplnosť štruktúrovaných údajov o ich obsahu, štruktúre,
väzbách a správe a schopnosť ich zobrazenia používateľsky vnímateľným spôsobom [§ 12 ods. 1 písm.
d vyhlášky]. V § 24a tejto vyhlášky je upravená ochrana elektronických registratúrnych záznamov a
elektronických archívnych dokumentov, pričom princípy a postupy na ich ochranu upravuje technická

norma (STN ISO/IEC 27002:2006 Informačné technológie. Zabezpečovacie techniky. Pravidlá dobrej
praxe manažérstva informačnej bezpečnosti).

87. Pokiaľ má žalovaný vypracované Smernice (Smernica č. 6/2016 o ochrane práv dotknutých osôb pri
zbere a zabezpečení elektronických údajov v elektronickej podobe a Smernica č. 17/2003 o procesných
pravidlách uplatňovaných pri vymazávaní alebo inej likvidácii údajov v elektronickej podobe), tento

jeho spôsob ochrany elektronických registratúrnych záznamov je plne v súlade s uvedenou technickou
normou, ktorá sama predpokladá vytvorenie vlastných návodov (smerníc), s tým, že táto technická
norma sa môže považovať za štartovací bod na vývoj špecifických návodov v organizácii.

88. Z uvedeného preto správny súd dospel k záveru, že existuje dostatočná všeobecná záväzná právna

úprava nakladania s dátami a ich likvidácie a subjektívny názor žalobcu o jej nedostatočnosti sa podľa
názoru správneho súdu nezakladá na skutočnosti.

89. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že žalovaný nezákonne skopíroval a odniesol do priestorov úradu
dôvernú korešpondenciu s advokátom, správny súd tieto vyhodnotil v zhode s názorom uvedeným

v uznesení tunajšieho súdu z 23. októbra 2023 sp. zn. BA-4Sa/75/2017, s ktorým sa správny súd
v prejednávanom prípade plne stotožňuje, a naň nadväzuje:

90. „S prihliadnutím na okolnosť, že žalovaný nemal jednoznačnú vedomosť o tom, či korešpondencia
je alebo nie je predmetom advokátskeho tajomstva, na mieste samom korešpondenciu zapečatil

za účelom jej posúdenia, či táto spĺňa atribúty legal professional priviledge (ďalej aj ako „LPP“), či
advokátskeho tajomstva. Následne nevykonal riadnu selekciu kopírovaných dát z hľadiska toho, či
spadajú do vymedzeného rámca predmetu inšpekcie, či nie sú súkromnej povahy a či nie sú chránené
osobitnými predpismi (napr. zákonom o advokácii).

91. Podľa bodu 18 usmernenia k inšpekciám v prípade, ak dotknutá osoba tvrdí, že vyhotovená
kópia údajov obsahuje komunikáciu s advokátom, inšpektori ju môžu vyzvať, aby túto komunikáciu
špecifikovala (najmä uvedením umiestnenia tejto komunikácie, adresátov a prijímateľov správ) a
zdôvodnila, prečo tieto údaje je potrebné považovať za dôvernú komunikáciu s advokátom na účely
obhajoby. Označenie údajov dotknutou osobou nebráni tomu, aby inšpektori zbežne preskúmali a overili,

či ide skutočne o takýto druh informácií.

92. Nemožno prisvedčiť právnemu výkladu žalovaného ohľadom zákonnosti napádaného postupu
v tom zmysle, že ak zákon o ochrane hospodárskej súťaže neupravuje / neupravoval postup na
vyhodnocovanie toho, čo spadá do LPP, môže postupovať v zmysle usmernenia, či judikatúry Súdneho

dvora EÚ obdobne ako Európska komisia, pretože je potrebné si uvedomiť, že úrad nie je Komisia
a ich právomoci vychádzajú z iných právnych základov. Analógia (no iba v prospech „obvineného“) je v
procesnom práve v zásade dovolená, no analógia v neprospech obvineného je absolútne vylúčená.

93. Orgán verejnej správy nie je možné stotožňovať s Komisiou, ktorej kompetencie sú vymedzené v

Nariadení Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch
zmlúv. Ak Nariadenie č. 1/2003 splnomocňuje Komisiu k vykonaniu zásahov do práv podnikateľov,
neznamená to, že je k takému zásahu v rovnakom rozsahu splnomocnený aj orgán verejnej správy.

94. S ohľadom na nedostatočnú právnu úpravu, postup žalovaného pri inšpekcii, ako aj následne

pri nakladaní so získanými dátami nebol postupom „podľa zákona“. Nedostatok zákonného podkladu
pre zásah do základného práva indikuje porušenie citovaných článkov ústavy ako aj čl. 8 Dohovoru,
nakoľko nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok vyžadovaných pre oprávnené obmedzeniegarantovaného práva a tento nedostatok nebolo možné zhojiť akcentovaním legitímneho účelu
sledovaného vykonaným zásahom, resp. odkazom na akúkoľvek analógiu alebo predchádzajúcu prax.

95. Správny súd je názoru, že e-maily špecifikované vo výroku I. nemali byť zabezpečené a ak už boli,
mali byť následne zničené a úrad ani nemal oprávnenie dodatočne posudzovať, či spĺňajú kritériá LPP,
pretože k tomu nemá žiadnu právnu oporu.

96. Správny súd v napadnutom postupe úradu vzhliadol porušenie práv žalobcu, keď neboli dodržané

záruky ochrany dôvernej korešpondencie s advokátom (LPP), pričom v našom právnom poriadku
neexistuje všeobecne záväzná právna úprava nakladania s LPP, ani ich likvidácie.

97. Jediným právnym základom je ustanovenie § 23 zákona o advokácii, ktoré v ods. 1 ustanovuje
povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v
súvislostisvýkonomadvokácieatoprávevprospechklienta.Uvedenejpovinnostikoreluje„právoklienta

na zachovanie dôvernosti o všetkých skutočnostiach“, teda advokátskeho tajomstva.

98.Právnaúpravavods.3dokoncaidenadrámecnevyhnutného,keďadvokátmázákonomustanovenú
povinnosť zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci jeho právni nástupcovia
pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech

klienta.

99. Vnútroštátne právo ako jediné výnimky porušenia povinnosti mlčanlivosti rozpoznáva v ods. 5 a to
iba v spore medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom, v ods. 6 v disciplinárnom konaní
a ods. 9, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. V danom prípade ide

o obmedzenia LPP „stanovené zákonom“.

100. Hoci ide o povinnosť advokáta, advokátske tajomstvo a povinnosť mlčanlivosti nie je samoúčelná,
ale práve v prospech klienta, keď advokát z povahy veci nemusí mať záujem na utajení, ale je to práve
klient, ktorému musí byť poskytnutá taká úroveň ochrany, že tento musí mať legitímne očakávania,

že nikto nemôže používať komunikáciu s advokátom na akékoľvek účely a obzvlášť na sankčné
mechanizmy.

101. Postup úradu je zákonom upravený iba v prípade utajovaných skutočností a to v ustanovení §
22a ods. 1 ZOHS za dodržania podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č.

215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý umožňuje zapečatiť podklady alebo nosiče.

102. Úprava v prípade usmernenia úradu podľa názoru správneho súdu nepostačuje, a to z dôvodu,
že nejde o zákonnú úpravu. Ak neexistuje právna úprava a postup štátneho orgánu je regulovaný len

internými pravidlami, odporuje tento stav princípom materiálneho právneho štátu ako aj princípu legality
definovanému v čl. 2 ods. 2 ústavy.

103. Usmernenie žalovaného nezodpovedá požiadavkám kladeným rozhodovacou činnosťou
Európskeho súdu pre ľudské práva na právnu úpravu, ktorá má byť dostatočnou zárukou na to, aby

zamedzila riziku zneužitia právomoci zo strany žalovaného orgánu a svojvôli, ku ktorej došlo aj pri
vyhodnocovaní LPP dodatočne zriadenou komisiou.

104. Zo zásady legality vyplýva požiadavka, aby orgány verenej moci postupovali podľa účinnej právnej
normy, ktorá musí spĺňať materiálne požiadavky kladené na jej kvalitu. Právna norma predstavujúca

základ pre zásah do základného práva musí byť obzvlášť presná; je esenciálne mať jasné, detailné
pravidlá na tento prípad (viď napr. prípad Petri Sallinen a iní proti Fínsku, č. 50882/9, § 76, 82, 90 - 92).

105. Ústavné práva (resp. práva zaručené dohovorom) je v súlade s čl. 13 ústavy možné obmedziť len
zákonom riadne vyhláseným a zverejneným v zbierke zákonov.

106. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2015, sp.
zn. I. ÚS 290/2015, ktorý sa týka práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 Ústavy. V tomto
náleze Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval: Požiadavka obmedzenia ochrany osobnýchúdajov zákonom, a nie akýmkoľvek iným právnym predpisom okrem iného znamená, že zo všetkých
orgánov štátu jedine Národná rada Slovenskej republiky môže prijať právnu úpravu obmedzujúcu
jednotlivca v ochrane jeho osobných údajov. Vláda, ministerstvo vnútra, nijaké iné ministerstvo, krajské

a okresné úrady ani orgány územnej samosprávy nesmú vydať nariadenie vlády, vyhlášku alebo
všeobecne záväzné nariadenie obmedzujúce právo na ochranu osobných údajov. Iné ako zákonné
obmedzenie ochrany osobných údajov neprichádza do úvahy tak na základe podzákonnej úpravy
vydanej z vlastného rozhodnutia orgánov výkonnej moci alebo územnej samosprávy, ako aj na základe
zmocnenia uvedeného v zákone. Národná rada bez porušenia viacerých ustanovení ústavy nemôže

zmocniť ktorýkoľvek orgán verejnej moci, aby obmedzil ústavnú ochranu údajov o osobe svojim
všeobecne záväzným právnym predpisom, (...) Európsky súd pre ľudské práva v každom prípade
posudzuje,činamietnutýzásahdoprávanasúkromievykonalaverejnámocvsúladesprávnouúpravou,
ktorá musí byť dostupná a dostatočne predvídateľná, t. j. vyjadrená s veľkou mierou presnosti tak, aby
jednotlivcovi umožnila v prípade potreby prispôsobiť svoje správanie právnej úprave (Malone v. the
United Kingdom. séria A, č. 82, body 66 - 68; Rotaru v. Romania [GC], sťažnosť č. 28341/95, bod 55,

ECHR 2000V; Amann proti Švajčiarsku, bod 56). (...) Okrem toho právna úprava, aby bola v súlade s
dohovorom, musí podľa čl. 13 dohovoru poskytovať aj primeranú ochranu pred svojvôľou a v dôsledku
toho s dostatočnou jasnosťou definovať rozsah a spôsob výkonu právomoci zverenej kompetentným
orgánom (Kruslin v. France; S. a Marper proti Spojenému kráľovstvu). (...) Účelu ochrany údajov o osobe
nezodpovedá akákoľvek generálna norma umožňujúca orgánu verejnej moci, aby získaval a využíval

osobné údaje. Účel sa napĺňa až vtedy, keď orgán verejnej moci dostane v zákone dostatočne presné
a podrobné splnomocnenie na nakladanie s osobnými údajmi, ktoré neumožní zakladanie databáz o
čomkoľvek a kedykoľvek, stačí, ak sa vie, na ktorom štátnom orgáne.

107. Judikatúra ESĽP a následne aj Ústavného súdu SR (I. ÚS 290/2015) sa pri ochrane základných

práv a slobôd zaoberá otázkou legitimity týchto zásahov s ohľadom na sledovaný cieľ ochrany iných
(v tomto prípade hospodárskych záujmov), ktorý sa týka práva na ochranu osobných údajov, ktoré je
chránené v rámci práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 19 ústavy. Tak, ako v tomto náleze
konštatovalústavnýsúd,požiadavkaobmedzeniaochranyosobnýchúdajovzákonom,anieakýmkoľvek
iným právnym predpisom, okrem iného znamená, že zo všetkých orgánov štátu jedine Národná rada

Slovenskej republiky môže prijať právnu úpravu obmedzujúcu jednotlivca v ochrane jeho osobných
údajov tak, aby prípadný namietaný, či namietnutý zásah do práva na súkromie vykonala verejná moc v
súlade s právnou úpravou, ktorá musí byť dostupná a dostatočne predvídateľná, pričom účel sa napĺňa
až vtedy, keď orgán verejnej moci dostane v zákone dostatočne presné a podrobné splnomocnenie na
nakladanie s osobnými údajmi, ktoré neumožní zakladanie databáz o čomkoľvek a kedykoľvek, stačí,

ak sa vie, na ktorom štátnom orgáne. Uvedené platí aj na advokátske tajomstvo.

108. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom inšpekcie podľa ZOHS v dňoch 27.06.2017
a 28.06.2017 v rámci ochrany hospodárskej súťaže, tento správny súd nespochybňuje. Správny súd si je
vedomý neželaného účinku spôsobeného protisúťažným konaním, ako aj potreby zákonným spôsobom

zamedziť výskytu tohto nežiadúceho spoločenského javu, zároveň má na zreteli, že dohľad štátu na
úseku ochrany súťaže vykonávaním právomocí v oblasti ochrany a podpory súťaže, je činnosť potrebná
vo verejnom záujme.

109. Avšak aj pri napĺňaní účelu regulácie súťaže zo strany úradu je potrebné, aby tento dôsledne

postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 ústavy) a inštitúty inšpekcie a
administratívneho trestania na skutkové okolnosti a zistený skutkový stav aplikoval v súlade so zákonom
a s jeho účelom na to určeným, a to predovšetkým za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania
procesných práv a povinností prešetrovaných subjektov a tretích strán, do ktorých súkromnej dispozície
sa prostredníctvom využitia zákonných inštitútov inšpekcie zasahuje.

110. Správny súd sa v podstate v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu o LPP a poukazuje
napr. na Zelenú knihu Európskej komisie o prezumpcii neviny KOM/2006/0174 ktorá používa pojem
„súdna ochrana práv osôb“, čo v európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti znamená,
že európski občania majú právo očakávať rovnocenné záruky v celej EÚ.

111. Z rozhodnutia Veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C-694/20 Orde van Vlaamse Balies,
IG, Belgian Association of Tax Lawyers, CD, JU proti Vlaamse Regering z 8. decembra 2022 mutatis
mutandisvyplýva,ževnútroštátnysúdpoznamenáva,žeužsamotnáskutočnosť,žesaosobaobrátilanaadvokáta je chránená profesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu
k verejným orgánom sú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom (bod 14). Dôvernosť vzťahu medzi
advokátom-sprostredkovateľom a uvedeným klientom bráni tomu, aby od tohto klienta bolo možné

vyžadovať,abytretímosobám,anajmädaňovejspráveodhalilexistenciusvojejkonzultáciesadvokátom
(bod19).Súdnydvorprivýkladeprávzaručenýchčlánkami7a47Chartyzohľadniťzodpovedajúcepráva
zaručené článkom 8 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ich vykladá Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“), ako úroveň minimálnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. februára 2021,
Consob, C-481/19, EU:C:2021:84, body 36 a 37) (bod 26). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods.

1 EDĽP chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu
komunikácii medzi advokátmi a ich klientmi (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP zo 6. decembra
2012, Michaud v. Francúzsko, CE:ECHR:2012:1206JUD001232311, body 117 a 118). Podobne ako
toto ustanovenie, ktorého ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo, článok
7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu,
ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne očakávať,

že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná [rozsudok ESĽP z 9. apríla 2019, Altay v. Turecko (N
° 2), CE:ECHR:2019:0409JUD001123609, bod 49]. Preto okrem výnimočných situácií musia mať tieto
osoby legitímnu dôveru v skutočnosť, že ich advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu to, že sa
s ním radili (bod 27). Každá osoba podliehajúca súdnej právomoci musí mať možnosť slobodne sa
obrátiť na svojho advokáta, ktorého samotná profesia v podstate zahŕňa úlohu nezávisle poskytovať

právne poradenstvo všetkým osobám, ktoré ho potrebujú, a na druhej strane tomu zodpovedajúcu
požiadavku lojality advokáta voči svojmu klientovi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982,
AM & S Europe/Komisia, 155/79, EU:C:1982:157, bod 18) (bod 28). Treba preto preskúmať, či tieto
zásahy do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi zaručeného v článku
7 Charty môžu byť odôvodnené (bod 33). Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1, pripúšťa

obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu
uvedených práv a – za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality – sú nevyhnutné, pričom
skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Európskou úniou, alebo potrebe
chrániť práva a slobody iných (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International,
C-623/17, EU:C:2020:790, body 63 a 64). V prvom rade, pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej akékoľvek

obmedzenie výkonu základných práv musí byť stanovené zákonom, táto požiadavka znamená, že akt,
ktorý umožňuje zásah do týchto práv, musí sám definovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva,
pričom na jednej strane táto požiadavka nevylučuje, aby predmetné obmedzenie bolo formulované
dostatočne otvoreným spôsobom, aby bolo možné prispôsobiť sa rôznym prípadom, ako aj zmenám
situácií (bod 34). Komisia v podstate tvrdila, že toto zverejnenie totožnosti a konzultácie advokáta-

sprostredkovateľajenevyhnutnénato,abydaňovásprávamohlaoveriť,čisatentoadvokátodôvodnene
dovoláva profesijného tajomstva (bod 54). Toto tvrdenie nemožno prijať (bod 55). V tomto skoršom
štádiu advokát-sprostredkovateľ nekoná ako obhajca svojho klienta v spore a samotná okolnosť, že
poradenstvo advokáta alebo cezhraničné opatrenie, ktoré je predmetom jeho konzultácie, môžu viesť k
sporu v neskoršom štádiu, neznamená, že k zásahu advokáta došlo v rámci alebo na účely práva na

obhajobu jeho klienta (bod 65). Článok 8ab ods. 5 zmenenej smernice 2011/16 je neplatný vzhľadom na
článok7Chartyvrozsahu,vakomjehouplatneniečlenskýmištátmimázanásledok,žeadvokátovi,ktorý
koná ako sprostredkovateľ v zmysle článku 3 bodu 21 tejto smernice, keď je tento zbavený povinnosti
oznamovania informácií stanovenej v odseku 1 článku 8ab uvedenej smernice z dôvodu profesijného
tajomstva,ktorýmjeviazaný,saukladáoznámiťbezodkladnekaždémuinémusprostredkovateľovi,ktorý

nie je jeho klientom, povinnosti oznámenia informácií, ktoré mu prislúchajú podľa odseku 6 uvedeného
článku 8ab.

112. S uvedenými závermi Súdneho dvora EÚ sa správny súd stotožňuje a odkazuje na v nich
vyjadrené zovšeobecnené princípy, ktoré dopĺňajú ustanovenie § 1 ods. 2 a § 23 zákona o advokácii

a čl. 47 charty, podľa ktorých už samotná skutočnosť, že sa osoba obrátila na advokáta je chránená
profesijným tajomstvom. Informácie chránené profesijným tajomstvom vo vzťahu k verejným orgánom
sú chránené aj vo vzťahu k iným subjektom. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že článok 8 ods. 1 EDĽP chráni
dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii
medzi advokátmi a ich klientmi. Ochrana zahŕňa nielen činnosť obhajoby, ale aj právne poradenstvo,

článok 7 Charty nevyhnutne garantuje tajnosť tohto právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho
obsahu, ako aj k jeho existencii. Ako uviedol ESĽP, osoby, ktoré sa radia s advokátom, môžu rozumne
očakávať, že ich komunikácia zostane súkromná a dôverná. Charta, ako vyplýva z jej článku 52 ods. 1,
pripúšťa obmedzenia výkonu týchto práv, pokiaľ sú tieto obmedzenia stanovené zákonom.113. Reštriktívny výklad, čo sa rozumie LPP, aký aplikoval žalovaný, nie je na mieste. Žalovaný ani nemá
právomoc posúdiť, či ide o komunikáciu uskutočnenú aj na účel a v záujme práva na obhajobu klienta.

114. Nezákonnosť preskúmavaného postupu teda spočívala v nesprávne zvolenom procesnom
prostriedku v štádiu inšpekcie, kedy sa získavali informácie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej,
pričom úrad nerešpektoval LPP, hoci to žalobca, ako aj spoločnosť PENAM SK opakovane namietali.

115. V tejto súvislosti je na mieste zohľadniť zásadu proporcionality, či orgány štátu skutočne nemajú
dostatok iných prostriedkov, ako oficiálnu dokumentáciu a záznamy právnickej osoby získať (napr.
priamo zmluvami o fúzii) bez toho, aby museli nad nevyhnutnú mieru zasahovať do zaručených práv
a slobôd (právo na zachovanie dôvernej korešpondencie s advokátom).

116. Z hľadiska zhodnotenia zásady proporcionality považuje správny súd za potrebné uviesť, že

správnym využitím inštitútov inšpekcie orgán prešetrovania pri zachovaní práv jednotlivcov mohol pre
účely správneho konania vo veci samej vychádzať z ostatnej a väčšinovej korešpondencie získanej
počas inšpekcie, ktorá nie je osobitne chránená (výrok III.).

117.Zhľadiskadodržaniazásadyproporcionalitybyboloporiadku,akbyúradzbežnepreskúmalaoveril,

čiideskutočneotakýtodruhinformácií,alepopreskúmaníbymalprijaťjednoznačnýzáveronemožnosti
použiť akúkoľvek komunikáciu medzi klientom a advokátom, no v danom prípade bol záver opačný.“

118. K žiadosti žalobcu o rozšírenie ochrany dôvernej komunikácie nad rámec ochrany priznanej
uznesením tunajšieho súdu z 23. októbra 2023 sp. zn. BA-4Sa/75/2017 správny súd uvádza, že nie je

dôvod túto vzťahovať na emaily, ktoré nie je možné považovať za komunikáciu s advokátom. Správny
súd preskúmal tieto časti emailov, ktoré neboli priamo komunikáciou s advokátmi (časti e-mailových
reťazcov pod por. č. 19 a 25) a dospel k záveru, že ich obsahom je tvorba vôle spoločnosti (a nie
parafrázovanie komunikácie s advokátom), a ani e-mailový reťazec pod por. č. 24, v časti, ktorá nemá
byť uvedeným uznesením tunajšieho súdu zničená, vo svojom obsahu neobsahuje žiadne informácie,

ktoré by bolo možné považovať za reprodukovanie právnych rád. Z uvedených dôvodov, tieto časti e-
mailových reťazcov ochrane LPP nepodliehajú a sú technicky oddeliteľné od e-mailov, ktoré majú byť
odstránené a zničené. Pokiaľ ide o e-mailový reťazec pod por. č. 25 nachádzajúci sa na DVD nosiči, je
na žalovanom ako technicky zrealizuje oddelenie časti emailu, ktorý spadá pod ochranu LPP.

119. Správny súd považuje za nespochybniteľné zákonom priznané rozsiahle právomoci úradu pri
ochrane hospodárskej súťaže, z ktorých niektoré až korešpondujú s inštitútmi trestného práva. Avšak
práve vzhľadom na tieto široké kompetencie je úrad maximálne povinný dbať na ústavnú a zákonnú
povinnosť zabezpečiť primeranosť využívania svojej kompetencie pri vykonávaní úkonov na, ktoré
ho oprávňuje zákon stanovením striktne nevyhnutného rozsahu zásahu do základných práv tak, aby

boli zabezpečené legitímne sledované ciele tohto zásahu, avšak na strane druhej v zmysle zásady
proporcionality, aby dochádzalo len k nevyhnutným a konkrétnymi okolnosťami podmieneným zásahom
do týchto práv. Záujem spoločnosti pri ochrane hospodárskej súťaže zakladajúci oprávnenosť zásahov
do základných práv musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu do týchto práv, čo znamená
povinnosť zvoliť pri stanovení oprávnení osôb vykonávajúcich inšpekciu čo najprimeranejší prostriedok,

ktorýjesúčasnespôsobilýzabezpečiťdosiahnutiesledovanéhocieľa.Ajnapriekveľkémuvýznamuúloh,
ktoré zabezpečuje žalovaný, nestačí iba argumentovať jeho oprávneniami, lebo podľa názoru správnu
súdu ho nič neoprávňuje bez ďalšieho chrániť hospodársku súťaž na úkor ústavou a ďalšími predpismi
priznaných práv osôb podliehajúcich jeho právomoci, keďže každý zásah do týchto práv vykonaný v
rámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi musí byť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou,

nakoľko právomoc orgánu štátu je iba predpokladom možnej realizácie takejto právomoci a nie merítkom
v prípade jeho nedostatočne konkrétne zdôvodnenej intenzity, alebo hĺbky a rozsahu.

120. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou
napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy čiastočne vyhovel petitu žaloby, tak ako je uvedené

vo výroku I. tohto uznesenia a zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré
spočíva v zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu,
oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne v použití alebo v obdobnom nakladaní s kópiami informácií z e-
mailovejschránkyA.vyhotovenýmipočasinšpekcievykonanejvdňoch27.a28.júna2017upodnikateľaPENAM SK, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-
IZ-570/2017 ako:
- e-mail zo dňa 15.03.2013 pod poradovým číslom 7 v prílohe č. 7, pretože ide o e-mail advokáta

adresovaný okrem iného predsedovi predstavenstva žalobcu,
- e-mail zo dňa 22.04.2016 pod poradovým číslom 13 v prílohe č. 13, pretože ide o e-mail predsedu
predstavenstva žalobcu adresovaný okrem iného advokátovi,
- e-mail zo dňa 01.07.2016 pod poradovým číslom 16 v prílohe č. 16, pretože ide o e-mail žalobcu a je
okrem iného adresovaný advokátovi,

-e-mailzodňa21.07.2013podporadovýmčíslom19vpríloheč.19včastie-mailuzodňa19.07.2013od:
B. C., e-mailu zo dňa 19.07.2017 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 7:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013
11:30:34, pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta,
- e-mail zo dňa 23.08.2013 pod poradovým číslom 24 v prílohe č. 24 v časti e-mailu od: D. E., pretože
v tejto časti ide o e-mail advokáta,
-e-mailzodňa21.07.2013podporadovýmčíslom25vpríloheč.25včastie-mailuzodňa19.07.2013od:

B. C., e-mailu zo dňa 19.07.2013 7:43 PM, e-mailu zo dňa 20.07.2013 07:40, e-mailu zo dňa 20.07.2013
11:30:34, pretože v tejto časti ide o e-mail advokáta.

121. E-mailovú komunikáciu možno považovať za písomnú a súčasne ide o komunikáciu medzi
advokátom a klientom. Za komunikáciu klienta a advokáta je nevyhnutné považovať všetku komunikáciu

s advokátom a to aj s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o advokácii a čl. 47 charty, podľa ktorého každý
musí mať možnosť poradiť sa. Rovnako je nerozhodné, či sa advokátske tajomstvo týka právnickej alebo
fyzickej osoby, pretože z povahy veci tieto požívajú úplne rovnakú právnu ochranu.

122. Správny súd je rovnako toho názoru, že klient nemusí zdôvodňovať prečo danú komunikáciu

považuje za dôvernú, postačí jej označenie za dôvernú, ak je na jednej strane advokát. V demokratickej
spoločnosti nie je možné poskytovanie právnych služieb zúžiť iba na obhajobu, keď výkonom advokácie
je podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii okrem zastupovania klientov v konaní pred súdmi, orgánmi
verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoby v trestnom konaní aj poskytovanie právnych rád,
spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie

formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne
služby“).

123. Súčasne výrokom II. uložil žalovanému povinnosť odstrániť a zničiť informácie z e-mailovej
schránky A. získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM

SLOVAKIA, a.s. špecifikované vo výroku I. uznesenia vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a
akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného protokolárne za prítomnosti žalobcu, do
4 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže na takýto postup podľa názoru súdu nemali osoby
vykonávajúce inšpekciu oprávnenie ani na základe zákona, ale ani na základe poverenia vydaného
podpredsedom úradu. Ak nie sú získané iba informácie nevyhnutné pre činnosť úradu, ale aj informácie,

ktorým je priznaná ochrana, je ich povinnosťou ich čo najskôr odstrániť zo získaných údajov. Takto
získané informácie nie je možné použiť na žiadny zákonný účel. Ich zhromažďovanie nezodpovedá
článku 19 Ústavy SR. V tomto ohľade správny súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva a potrebu dostatočných procesných záruk proti zneužitiu právomoci inter alia právnej úpravy
nakladania a prípadného zničenia získaných kópií po odpadnutí dôvodu na ich uchovávanie (viď napr.

rozsudok vo veci Delta pekárny a.s. proti ČR, č. 97/11, najmä § 92; a contrario rozsudok vo veci Bernh
Larsen Holding AS a i. proti Nórsku, č. 24117/08, najmä § 64 až 75, §171).

124. S pomocou judikatúry možno odvodiť, že účelom zásahových žalôb je jednak ochrana slobody ako
objektívnej hodnoty, ale tiež „znezákonenie“, resp. samotné zničenie dôkazov získaných inšpekciou, a

tým vylepšenie si pozície v meritórnom konaní (II. ÚS 84/2018).

125. Správny súd žalobu vo zvyšnej časti výrokom IV. zamietol pokiaľ ide o všetky ďalšie e-maily
špecifikované v prílohe č. 1 prílohy č. 2 zápisnice z inšpekcie č. 201/2017/OK-IZ-570/2017, keďže
v danom prípade nejde o komunikáciu s právnym zástupcom, ktorá by požívala zvýšenú privilegovanú

ochranu a súd nezistil nezákonnosť v tejto časti, keď práve zhromažďovanie „zvyšnej“ komunikácie je
cieľom inšpekcie a ak sa vykonáva v priestoroch podnikateľa, tak na základe poverenia.126. Podľa § 262 ods. 4 SSP ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom
zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie
uznesením zastaví.

127. O povinnosti doručiť súdu oznámenie o tom, že žalovaný splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a
obnovil stav a obnovil stav pred zásahom súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 SSP.

128. Na rozdiel od konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, SSP v rámci úpravy konania o

zásahovej žalobe neustanovuje žiadnu maximálnu lehotu na splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu
resp. na uloženie povinnosti obnoviť stav pred zásahom, pričom dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom
správny súd nie je viazaný (§ 262 ods. 2 SSP). Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní správny
súd dbá aj na ochranu verejného záujmu (§ 5 SSP), ak by stanovil príliš krátku lehotu na realizovanie
tohto rozhodnutia súdu, mohlo by dôjsť k nenávratnému zničeniu možných dôkazov v oblasti ochrany
hospodárskej súťaže ešte pred možnosťou rozhodovania kasačného súdu o prípadnom odkladnom

účinku kasačnej sťažnosti. Preto bola stanovená lehota na splnenie zákazu a obnovenie stavu pred
zásahom na 4 mesiace, ktorú považuje správny súd za primeranú aj vo vzťahu k žalobcovi pre prípad, že
by nebola podaná kasačná sťažnosť. Na návrh žalovaného môže správny súd tiež uznesením predĺžiť
lehotu určenú na splnenie zákazu a na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehotou nie
je správny súd viazaný (§ 262 ods. 2 SSP)

129. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

130. O trovách konania súd bude v súlade s § 175 ods. 1 SSP rozhodovať až v rozhodnutí o zastavení

konania podľa § 262 ods. 4 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť

(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a/ SSP a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).