Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010595
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010595.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné,
na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/178/24/4404 zo dňa
18.10.2024, na hlavnom pojednávaní, konanom v Nových Zámkoch dňa 28.11.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom
E., F. G. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v
ÚVV a ÚVTOS Nitra,

je v i n n ý , ž e

1/ dňa 07.05.2024 v čase okolo 18:25 hod. spôsobil dopravnú nehodu ako vodič osobného
motorového vozidla zn. Honda Civic ev.č.: C. a to tým spôsobom, že po prechádzajúcom požití
alkoholických nápojov viedol uvedené vozidlo po ceste č. I/64 v úseku medzi obcami E. - H. smerom na
obec H., v danom úseku cesty s najvyššou povolenou rýchlosťou 90 km/h jazdiac rýchlosťou najmenej

114 km/h a bez pneumatiky na pravom prednom kolese vozidla, pričom počas úkonu predchádzania
nedodržal dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobného motorového vozidla VW
Passat ev.č.: C. jazdiaceho tým istým smerom jazdy a v dôsledku toho počas predchádzania narazil
pravou prednou časťou vozidla do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla zn. VW Passat
ev.č.: C., pričom došlo k vytlačeniu osobného motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.: C. vpravo mimo
vozovku, ktoré ostalo v poli prevrátené na streche, pričom následkom tejto dopravnej nehody došlo
k zraneniu vodičky z osobného motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.; C., poškodenej I. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom, J. XXX/XX, I. H., ktorá utrpela zlomeninu oboch kostí ľavého predlaktia

- otvorenú segmentálnu (etážovú) zlomeninu lakťovej kosti s posunom úlomkov s ranou na koži
veľkosti 5 mm a zlomeninu vretennej kosti s posunom úlomkov, tiež pomliaždenie hrudníka vľavo so
zlomeninou 12-teho rebra vľavo a pomliaždenie a podvrtnutie pravého kolena s poškodením vnútorného
kolaterálneho väzu pravého kolena a zadného skríženého väzu (LCM a LCP), vyžadujúce si priemernú
dobuliečeniaapráceneschopnostinajmenej3mesiace, pričomuobžalovanéhoboladychovouskúškou
na zistenie požitia alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, evidenčného čísla A4089017, policajnou
hliadkou OOZ PZ Šurany dňa 07.05.2024 v čase o 18:53 hod. pod číslom merania 4445 nameraná

hodnota 0,70 mg/l alkoholu v dychu a druhou dychovou skúškou bola dňa 07.05.2024 v čase o 19.14
h pod číslom merania 4447 nameraná hodnota 0,65 mg/l alkoholu v dychu, čím obžalovaný porušil
ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno d), odsek 5, § 15 odsek 3 a § 16 odsek 1, odsek 2 Zákona č. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

2/ dňa 07.05.2024 v čase okolo 18:25 hod. na ceste č. I/64 v úseku medzi obcami Šurany - Komjatice
smerom na obec Komjatice, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Honda Civic, ev. č.: C., po

tom, ako bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví poškodenej I. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, I. H., ktorá v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom, ktoréviedol obžalovaný, zostala najskôr vo vozidle, ktoré bolo prevrátené na strechu a následne z vozidla
vyšla von a zostala ležať na zemi, pričom obžalovaný po vystúpení z vozidla odišiel z miesta dopravnej
nehody na vlakovú stanicu pri obci B. aj napriek tomu, že videl poškodenú ležať po zrážke na zemi

a poškodená javila známky ublíženia na zdraví a odišiel z miesta nehody bez poskytnutia akejkoľvek
pomoci poškodenej, pričom mu ako účastníkovi dopravnej nehody nehrozilo žiadne nebezpečenstvo
v súvislosti s poskytnutím pomoci poškodenej, čím teda ako účastník dopravnej nehody nezotrval na
mieste dopravnej nehody, pričom povinnosť vodiča zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po

ohlásení dopravnej nehody, mu ako vodičovi vyplýva aj z ustanovenia v zmysle §-u 66 ods. 2 písm. d/
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov,

t e d a

v bode 1
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania
(porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri

ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

v bode 2
- ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela
ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

č í m s p á c h a l

v bode 1
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom
od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona,

v bode 2
- prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37

písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 2 (dva)
roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona

sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavné s následnou doliečovacou
ambulantnou formou.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené fyzické a právnické osoby:1. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., K., L. G. XX, M.:XXXXXXXX,
2. I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., J. G. XXX/XX,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 18.10.2024 pod sp.zn. 2Pv/178/24/4404
obžalobu na obvineného A. B., v bode 1 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. 138 písmeno h) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
avbode2preprečinneposkytnutiapomocipodľa§178Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,že

1/ dňa 07.05.2024 v čase okolo 18:25 hod. spôsobil dopravnú nehodu ako vodič osobného
motorového vozidla zn. Honda Civic ev.č.: C. a to tým spôsobom, že viedol uvedené
vozidlo po ceste G. X/XX I. N. A. O. E. - H. smerom na obec H., kedy počas úkonu predchádzania
nedodržal dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla jazdiaceho tým istým smerom jazdy,

v dôsledku čoho počas predchádzania narazil pravou prednou časťou vozidla do ľavej zadnej časti
osobného motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.: C., pričom došlo k vytlačeniu osobného motorového
vozidla zn. VW Passat ev.č.: C. vpravo mimo vozovku, ktoré ostalo v poli prevrátené na streche a
osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic ev.č.; C. bolo odrazené vľavo mimo vozovku, následkom
dopravnej nehody došlo k zraneniu vodičky z osobného motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.;

C., poškodenej I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, I. H., ktorá utrpela zlomeninu oboch
kostí ľavého predlaktia, pričom sa jedná o otvorenú segmentálnu (etážovú) zlomeninu lakťovej kosti
s posunom úlomkov s ranou na koži veľkosti 5 mm a zlomeninu vretennej kosti s posunom úlomkov,
pomliaždenie hrudníka vľavo so zlomeninou 12-teho rebra vľavo, pomliaždenie a podvrtnutie pravého
kolena s poškodením vnútorného kolaterálneho väzu pravého kolena a zadného skríženého väzu (LCM

a LCP), ktoré si vyžiadajú priemernú dobu liečenia a práceneschopnosť ak nenastanú komplikácie, v
trvaní 3-4 mesiace, pričom obvinenému, bola policajnou hliadkou OO PZ Šurany po podrobení dychovej
skúške na zistenie požitia alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, evidenčného čísla A4089017 dňa
07.05.2024 v čase o 18:53 hod. nameraná hodnota 0,70 mg/l alkoholu v dychu, č. merania 4445, druhou
dychovou skúškou bola dňa 07.05.2024 v čase o 19.14 h nameraná hodnota 0,65 mg/l alkoholu v dychu,

ktorá bola vytlačená pod č. merania 4447, čím obvinený porušil ustanovenia § 15 ods. 3, § 4 ods. 2
písm. a), d), a § 137 ods.2 písm. a), c), q) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

2/ dňa 07.05.2024 v čase okolo 18:25 hod. na ceste č. 1/64 v úseku medzi obcami E. - H. P. C. O. H., ako

vodič osobného motorového vozidla zn. Honda Civic, ev.č.: C., po tom, ako bol účastníkom dopravnej
nehody, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví poškodenej I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/
XX, I. H., ktorá v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom, ktoré viedol obvinený, zostala najskôr vo
vozidle, ktoré bolo prevrátené na strechu a následne z vozidla vyšla von a zostala ležať na zemi, pričom
obvinený po vystúpení z vozidla odišiel z miesta dopravnej nehody na vlakovú stanicu pri obci B. aj

napriektomu,ževidelpoškodenúležaťpozrážkenazemiapoškodenájavilaznámkyublíženianazdraví
a odišiel z miesta nehody bez poskytnutia akejkoľvek pomoci poškodenej, pričom mu ako účastníkovi
dopravnej nehody nehrozilo žiadne nebezpečenstvo v súvislosti s poskytnutím pomoci poškodenej, čím
teda ako účastník dopravnej nehody nezotrval na mieste dopravnej nehody, pričom povinnosť vodiča
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť

po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, mu ako vodičovi vyplýva aj
z ustanovenia v zmysle §-u 66 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku pod bodom 2 obžaloby, vo vzťahu

ku skutku pod bodom 1 obžaloby nepodal žiadne vyhlásenie. Súd preto obžalovanému položil otázky
primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného
poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení
stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného
poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine v tomto rozsahu prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestnéhoporiadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne skutku pod bodom 2 obžaloby, ku ktorému sa obžalovaný
priznal, sa nevykoná.

Súdnáslednenahlavnompojednávanívykonaldokazovanievovzťahukuskutkupodbodom1obžaloby,
ako aj dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení a o uplatnených nárokoch
na náhradu škody, a to výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov: I. F., Q. I.,
A. A. F., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nenamietal skutkové zistenia obžaloby ani vo vzťahu ku skutku

pod bodom 1, tento v plnom rozsahu priznával a ľutoval jeho spáchanie, výhrady mal k jeho právnej
kvalifikácii s tým, že tento nemal byť právne posúdený aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Z výpovede obžalovaného aj v kontexte s jeho výpoveďou z prípravného konania (ktorú súd prečítal
za podmienok podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný si
nie na všetky detaily vedel spomenúť) mal súd preukázané, že tento na úseku cestnej komunikácie,

na ktorom došlo dňa 07.05.2024 v čase okolo 18.25. hod. k dopravnej nehode, viedol osobné
motorové vozidlo zn. Honda Civic EČ: C. svojho bratranca, a to bez jeho súhlasu, bez toho, aby bol
držiteľom vodičského oprávnenia a po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov (keď okolo obeda
začal požívať alkoholické nápoje v počte 8-10 poldecových pohárov whisky). Obžalovaný sa podľa
vlastného vyjadrenia na priebeh dopravnej nehody nepamätal, nevedel uviesť, akou rýchlosťou jazdil,

ako ani k technickému stavu ním riadeného motorového vozidla a nevedel vysvetliť ani dôvod, pre
ktorý opakovane zvykol viesť motorové vozidlo napriek tomu, že vôbec nie je držiteľom vodičského
oprávnenia.

Poškodená I. F. v procesnom postavení svedka prípravnom konaní vypovedala, že v rozhodnom čase

viedla osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČ: C. medzi obcami E. J. H., R. R. B. počula zvuky
„driftovania“ a pri pohľade do ľavého spätného zrkadla videla rýchlo sa k nej približovať auto, ktoré potom
do nej zozadu narazilo, a to do ľavej strany zboku, kvôli čomu zišla z cesty. Svedkyňa uviedla, že si
všetko nepamätá, pamätala si ale, že sa z autom niekoľkokrát prevrátila, vozidlo bolo na streche, keď
znehovyliezlaoknom,vnímalabieleauto,ktorézastavilopriceste,pričomtenmuž,ktorýznehovystúpil,

kričal na obžalovaného, že je idiot, že ide bez pneumatiky. Svedkyňa tiež vypovedala, že na miesto prišli
záchranári a ten muž z bieleho auta utekal za obžalovaným, ktorý išiel smerom na vlakovú stanicu pri B..

Svedok Q. I. v prípravnom konaní vypovedal, že jazdil vozidlom na úseku cesty za Šuranmi pri odbočke
na Lipovú, kde je zákruta, pričom ešte pred zákrutou išlo oproti nemu jedno vozidlo SUV. V tom čase ho

predbiehalo vozidlo Honda Civic, pričom ako ho predbehlo, skoro chytilo to SUV. Vtedy si svedok všimol,
že vozidlo Honda Civic nemá na pravom prednom kolese pneumatiku a bol z toho šokovaný. Podľa
svedka išlo uvedené vozidlo veľkou rýchlosťou, zhruba 120 km/h. Ako ho to vozidlo predbehlo, zaradilo
sa späť do svojho jazdného pruhu a stále pridávalo rýchlosť. Svedok potom videl iba veľkú prachovú
oblohu, videl, ako asi chce to vozidlo predbehnúť ďalšie auto, ale to sa mu nepodarilo, pričom vodič

toho vozidla išiel ako besný, vôbec nebrzdil, nespomalil. Svedok vypovedal, že priebeh toho nárazu
nevidel, lebo tam bol prach. Videl potom vozidlo VW Passat na poli na pravej strane otočené na streche
a Honda bola na kolesách na ľavej strane na poli. Svedok zastavil išiel k vozidlu VW Passat, pričom
videl obžalovaného, ako z vozidla hneď vystúpil a išiel od nehody preč, pričom vo VW Passat bola
mladá žena, ktorá ležala mimo vozidla. Okolo prechádzala záchranka, takže tí sa venovali tejto vodičke,

pričom vodič vozidla Honda medzitým odišiel preč, svedok preto sadol do auta, išiel ho hľadať, našiel
ho na vlakovej stanici a zobral ho späť na miesto nehody. Svedok zopakoval, že obžalovaný na pravom
prednom kolese vôbec nemal pneumatiku, to koleso iskrilo, vozidlo sa doslova šmýkalo, ako jeho vodič
nevedel vozidlo udržať rovno v tej rýchlosti, akou išiel.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní znalecký
posudok Ing. Josefa Veverku, z odboru cestnej dopravy, odvetvia nehody v cestnej doprave, technický
stav vozidiel, z ktorého záverov súd zistil, že vozidlo zn. Honda Civic pred nárazom do vozidla zn. VW
Passat jazdilo rýchlosťou 114 až 126 km/h a vozidlo zn. VW Passat rýchlosťou 86 až 96 km/h. Vozidlo
zn. Honda Civic narazilo pravou prednou časťou do ľavej zadnej časti vozidla zn. VW Passat, jazdiaceho

pred ním, následne po prvotnom tomto náraze vozidlo zn. Honda Civic opätovne narazilo do ľavého
boku vozidla zn. VW Passat jazdiaceho vpravo vedľa neho. V dôsledku nárazu prešlo vozidlo zn. Honda
Civic krížom cez vozovku, vyšlo mimo vozovku, kde zastavilo v konečnej polohe a vozidlo zn. VW Passat
po náraze vyšlo vpravo mimo vozovku, kde sa v dôsledku šikmého smeru jazdy prevrátilo na ľavý bokna strechu späť na kolesá a opätovne na strechu. Znalec analyzoval aj možnosti vodičov oboch vozidiel
zabrániť nehode, pričom dospel k záveru, že vodička vozidla zn. VW Passat nemala možnosť nehode
zabrániť, na rozdiel od vodiča vozidla zn. Honda, ktorý jazdil rýchlosťou 120 km/h +- 5% na komunikácii

s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 90km/h a počas predchádzania ohrozil vodičku vozidla zn.
VW Passat, ktorú predchádzal a ktorú techniku jazdy znalec vyhodnotil ako nesprávnu, na rozdiel od
techniky jazdy vodičky vozidla zn. VW Passat, v ktorej jazde nesprávne prvky nezistil. Znalec zhodnotil
aj technický stav oboch vozidiel, pričom dospel k záveru, že vozidlo zn. Honda Civic jazdilo iba na disku
pravého predného kolesa, ktorú skutočnosť mal vodič možnosť rozpoznať a zodpovedajúcim spôsobom

konať,t.j.vymeniťpoškodenékoleso,avšakznalecvovzťahuktejtotechnickejporucheuviedol,ženešlo
o náhlu technickú závadu, ktorá by bola bezprostrednou príčinou dopravnej nehody. Pokiaľ by vodič
vozidla Honda Civic jazdil rýchlosťou 90 km/h, toto vozidlo by nenarazilo do vozidla VW Passat, nakoľko
obe vozidlá by jazdili porovnateľnou rýchlosťou, t.j. vozidlo zn. Honda Civic by nemohlo predchádzať
vozidlo zn. VW Passat, pričom vodič vozidla zn. Honda Civic nárazom zozadu do vozidla zn. VW Passat
vytvoril jeho vodičke prekážku z technického hľadiska náhlu.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Gustáva Škodáčeka, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, mal súd preukázané, že poškodená I. F. pri dopravnej
nehode utrpela zranenia, a to zlomeninu oboch kostí ľavého predlaktia - otvorenú segmentálnu (etážovú)
zlomeninu lakťovej kosti s posunom úlomkov s ranou na koži veľkosti 5 mm a zlomeninu vretennej kosti

s posunom úlomkov, ďalej pomliaždenie hrudníka vľavo so zlomeninou 12. rebra vľavo a pomliaždenie
a podvrtnutie pravého kolena s poškodením vnútorného kolaterálneho väzu pravého kolena a zadného
skríženého väzu (LCM a LCP), ktoré zranenia znalec celkovo vyhodnotil ako ťažké s priemernou dobou
liečby a práceneschopnosti ak nenastanú komplikácie 3 až 4 mesiace, pričom poškodená bola závažne
obmedzovaná v obvyklom spôsobe života 7 až 8 týždňov. Znalec zranenia u poškodenej bodovo

ohodnotil na 180 bodov.

Zo zápisov o dychovej skúške, vykonanou u obžalovaného po dopravnej nehode, mal súd preukázané,
žetomutoboladychovouskúškouo18.63.hod.nameranáhodnota0,70mg/lalkoholuvdychuao19.14.
hod. hodnota 0,65 mg/l alkoholu v dychu.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy z ošetrenia poškodenej, záznamy a zápisnice
z miesta dopravnej nehody aj s fotodokumentáciou a ostatné listiny.

Hore uvedeným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných

súvislostiach, súd dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne aj vo vzťahu
ku skutku pod bodom 1 obžaloby a tohto sa dopustil, tak, ako mu kládla za vinu obžaloba s úpravou
určitých detailov skutkového stavu, ktoré súd ustálil po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
a ktoré nemajú vplyv na identitu skutku v zmysle ust. § 284 odsek 2 Trestného poriadku.

Obžalovaný spáchanie tohto skutku ani nepopieral, priznal, že viedol motorové vozidlo v danom
čase a mieste po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a nepoprel, že pri predchádzaní
vozidla zn. VW Passat do tohto narazil a spôsobil predmetnú dopravnú nehodu. Záver o vine
obžalovaného zo spáchania predmetného skutku však súd neoprel iba o priznanie sa obžalovaného,
ale jeho vinu mal preukázanú aj ostatnými vykonanými dôkazmi. V tomto smere súd poukazuje

predovšetkým na výpoveď poškodenej I. F. a svedka Q. I., ktorí vo svojich výpovediach opísali okolnosti
bezprostredne predchádzajúce dopravnej nehode, ako aj techniku jazdy obžalovaného s tým, že tento
išiel veľkou rýchlosťou, v ktorej pri predbiehaní vozidla riadeného poškodenou, do tohto zozadu narazil
a podľa svedka Vargu obžalovaný tiež jazdil na vozidle bez prevej prednej pneumatiky na disku.
Uvedené výpovede svedkov pritom korešpondujú aj so závermi znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý

v závere jednoznačne skonštatoval, že k dopravnej nehode došlo z dôvodu nesprávnej techniky jazdy
obžalovaného, ktorý jazdil v danom úseku cesty vyššou ako maximálnou povolenou rýchlosťou a pri
predbiehanívozidlapoškodenejtútoohrozil,vdôsledkučohodoňouriadenéhovozidlanarazilaspôsobil
tak dopravnú nehodu. Podľa záverov tohto znaleckého posudku obžalovaný svojou technikou jazdy
vytvorilpoškodenejztechnickéhohľadiskaprekážkunáhluatáto,narozdielodobžalovaného,dopravnej

nehode nevedela zabrániť. Súd tak nemal žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že predmetnú dopravnú
nehodu spôsobil spôsobom svojej jazdy na vozidle zn. Honda Civic EČ: C. práve obžalovaný, ktorý jazdil
v danom úseku cesty rýchlosťou najmenej 114km/h (hoci v danom úseku cesty je maximálne povolená
rýchlosť 90 km/h), v ktorej rýchlosti začal na vozidle, jazdiacom bez pneumatiky na pravom prednomkolese,predchádzacímanéver,počasktoréhonedodržalodnímpredchádzanéhovozidlazn.VWPassat
dostatočný odstup a toto nielen ohrozil, ale aj do neho narazil a spôsobil zmenu smeru jeho jazdy s tým,
že toto vozidlo bolo vytlačené mimo vozovku a prevrátané v poli na streche. Obžalovaný pritom vozidlo

riadil napriek tomu, že pred jazdou požil alkoholické nápoje a v čase dopravnej nehody bola koncentrácia
alkoholu v jeho dychu dychovou skúškou stanovená na 0,70 mg/l alkoholu v dychu, t.j. nachádzal sa
v stave, ktorý je právnou teóriou a súdnou praxou hodnotený ako stav vylučujúci spôsobilosť viesť
motorové vozidlo. Obžalovaný tak týmto svojim konaním porušil svoje povinnosti vodiča, vyplývajúce
mu z ust. 4 odsek 2 písmeno d), odsek 5, § 15 odsek 3 a § 16 odsek 1, odsek 2 Zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktoré povinnosti majú charakter dôležitých povinností (t.j. povinností, následkom porušenia ktorých
obvykle dochádza k nebezpečenstvu pre život a zdravie účastníkov cestnej premávky). Pri predmetnej
dopravnej nehode, zapríčinenej vyššie uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného, utrpela vodička
vozidla zn. VW Passat, EČ: C. I. F. zranenia, ktorých charakter mal súd bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázaný nielen príslušnými lekárskymi správami z priebehu ich ošetrenia a liečenia, aj

závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorým boli tieto zranenia jednoznačne
špecifikované a znalcom vyhodnotené ako zranenia ťažké s tým, že tieto si vyžadujú priemernú dobu
liečby a práceneschopnosti 3 až 4 mesiace a poškodenú závažným spôsobom obmedzovali v obvyklom
spôsobe života pod dobu 7 až 8 týždňov. S poukazom na tieto odborné závery znalca súd dospel
k záveru, že zranenia poškodenej spĺňajú kritériá pre ich posúdenie ako ťažkej ujmy na zdraví v zmysle

legálnej definície podľa § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona s poukazom na ust. § 123odsek
4 Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedený záver súdu o vine obžalovaného v prípade skutku pod bodom 1 a
s poukazom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 2, súd tohto

uznalvinnýmnatomskutkovomzáklade,akojeuvedenévskutkovejvetevýrokovejčastitohtorozsudku.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný protiprávnym konaním, uvedeným v bodoch 1 a 2 výroku o vine
tohto rozsudku, naplnil všetky formálne zákonné znaky v bode 1 skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138

písmeno h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2 skutkovej podstaty prečinu neposkytnutia
pomoci podľa § 178 Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej
stránky, pretože zasiahol do záujmov chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života
a zdravia ľudí všeobecne (§ 157 Trestného zákona), na ochrane života, zdravia a majetku pred osobami,

ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené
záujmy ( § 289 Trestného zákona) a na ochrane života, zdravia a tiež aj spolunažívania medzi ľuďmi,
založenom na vzájomnej pomoci v nebezpečných situáciách a záujem na serióznom prístupe vodičov
dopravných prostriedkov k následkom dopravných nehôd, na ktorých sa zúčastnili (§ 178 Trestného
zákona) tak, že v bode 1 inému z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a) Trestného zákona) spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti, uloženej
mu podľa zákona) a tiež úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) vykonával v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a v bode 2 úmyselne (§ 15 písmeno a)
Trestného zákona) ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá

pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre
seba alebo iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a následkami jeho činov na jednej strane a jeho zavinením v hore
uvedenej forme na strane druhej. Zákonné znaky všetkých týchto prečinov obžalovaný naplnil aj po
stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho činov rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného

zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činov (keď obžalovaný
spôsobil následok na zdraví poškodenej dopravnou nehodou, ktorú spôsobil porušením viacerých
dôležitých zákonných povinností vodiča, pričom viedol motorové vozidlo dokonca napriek tomu, že mu
nikdy nebolo udelené vodičské oprávnenie) a ich následkom (nielen vo sfére zákonom chránených
záujmov, ale aj poškodením telesnej integrity poškodenej I. F. a tiež aj v majetkovej sfére ostatných

poškodených), okolnosťami ich spáchania (keď obžalovaný ako vodič viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu a to v stupni jeho ovplyvnenia 1,45 promile, prekročil o 24 km/h najvyššiu povolenú
rýchlosť, viedol motorové vozidlo napriek tomu, že v danom čase nemalo pneumatiku na prednom
kolese a za takýchto okolností vykonával predbiehací manéver bez dostatočného bočného odstupu odpredbiehaného vozidla, ohroziac iného účastníka cestnej premávky a následne z miesta nehody ušiel),
mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

Obhajoba namietala nesprávnosť právnej kvalifikácie skutku pod bodom 1 s tým, že podľa jej názoru
skutok nemal byť právne posúdený aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona, ale iba ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Súd tieto námietky obhajoby vyhodnotil ako nemajúce oporu
v Trestnom zákone rovnako ako jej názor o dvojakej možnosti výkladu pojmu ublíženie na zdraví. Trestný

zákon v ust. § 123 obsahuje legálnu definíciu pojmov – ujma na zdraví, ublíženia na zdraví a ťažká ujma
na zdraví, a následne v osobitnej časti Trestného zákona prostredníctvom týchto pojmov vymedzuje
znaky skutkových podstát trestných činov. Pokiaľ preto Trestný zákon v ust. § 289 odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona určuje za jeden zo znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky „ublíženie na zdraví“, ide o znak ublíženia na zdraví, ktorého legálna
definíciajeobsiahnutávust.§123odsek2Trestnéhozákonaaniejepretototožnýaaninezahŕňapojem

„ťažká ujma na zdraví“, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 123 odsek 3 Trestného zákona.
Za tohto stavu v prípade spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
Trestného zákona, ktorým bol spôsobený čo i len z nedbanlivosti následok na zdraví poškodeného
v podobe ublíženia na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona, by bol vylúčený jednočinný
súbeh tohto prečinu podľa § 289 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 158 Trestného zákona. Pokiaľ je však takým konaním obžalovaného spôsobený následok na
zdraví charakteru ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, je na mieste (za
splneniaajostatnýchpodmienok)právnakvalifikáciaskutkuakojednočinnéhosúbehuprečinuohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno

h) Trestného zákona tak, ako je tomu v prejednávanej veci v prípade skutku pod bodom 1, nakoľko
jednočinný súbeh týchto dvoch prečinov nie je vylúčený. Skutkové podstaty týchto trestných činov totiž
nie sú medzi sebou vo vzťahu, kedy by jeden z nich bol špeciálnym voči druhému, a to ani v prípade,
ak by porušenie dôležitej povinnosti, uloženej obžalovanému podľa zákona, prípadne hrubé porušenie
predpisov bezpečnosti dopravy, vedúce k predpokladanému následku na zdraví, záležalo predovšetkým

od toho, že obžalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Trestný čin podľa § 289 Trestného
zákona totiž neobsahuje znak spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a trestný čin podľa § 157 Trestného
zákona neobsahuje úmyselné konanie spočívajúce vo vykonávaní zamestnania alebo inej činnosti
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si obžalovaný privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorých by
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. V takýchto prípadoch

nemôže byť jednočinný súbeh vylúčený ani v dôsledku zvláštneho priebehu konkrétneho skutku, ktorý
by zakladal faktickú konzumpciu. Skutok , ktorý má znaky úmyselného trestného činu totiž nemôže
byť akýmkoľvek, a teda ani bezvýznamným prostriedkom k spáchaniu trestného činu z nedbanlivosti,
prípadne jeho vedľajším produktom, čo vyplýva z povahy zavinenia z nedbanlivosti, u ktorého chýba
vôľová zložka zavinenia. Z tohto hľadiska si súd osvojil právnu argumentáciu, vyplývajúcu z rozsudku

Krajského súdu v Plzni sp.zn. 9To/446/1997 z 21.08.1997, uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí
Českej republiky pod číslom Rč 44/1998. V tejto súvislosti súd obhajobe dáva do pozornosti, že
v citovanom súdnom rozhodnutí pri riešení otázky možnosti jednočinného súbehu uvedených dvoch
trestných činov pritom súd Českej republiky polemizoval s námietkami obhajoby, ktoré spočívali
v úvahe o nemožnosti jednočinného súbehu uvedených dvoch trestných činov založenom na názore, že

skutok by mal byť kvalifikovaný iba ako prečin ublíženia na zdraví (v podmienkach trestného poriadku
Slovenskej republiky podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona) a nie iba ako prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ako dôvodila obhajoba
v prejednávanej veci.
Na podporu tohto svojho vyššie uvedeného záveru súd dodáva, že následok v podobe ťažkej ujmy

na zdraví poškodenej I. F. je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného,
opísaným v bode 1 skutkovej vety výroku tohto rozsudku, keď tento ako vodič osobného motorového
vozidla porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona, nielen tým, že viedol motorové vozidlo po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ale aj tým, že jazdil rýchlosťou vyššou ako je maximálna
povolená rýchlosť jazdy v danom úseku cesty a ktorú naviac neprispôsobil technickej závade na ním

riadenom vozidle (absencii pneumatiky na pravom prednom kolese) a tiež pri predchádzaní vozidla
poškodenej nedodržal potrebný bočný odstup od predchádzaného vozidla, pričom práve dve posledné
uvádzané porušenia dôležitých povinností, uložených mu ako vodičovi motorového vozidla Zákonom č.
8/2009 Z.z. aj podľa záverov znaleckého posudku boli príčinou dopravnej nehody. Naviac, v súvislostis vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu Trestný zákon na naplnenie znakov objektívnej
stránky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného poriadku vyžaduje, aby úmyselne dosiahnutý stav ovplyvnenia vodiča motorového vozidla

alkoholom dosahoval takú kvalitu a kvantitu, aby ho bolo možné podradiť pod zákonný znak „stav
vylučujúci spôsobilosť“, naproti tomu, pre naplnenie znaku závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138
písmeno h) Trestného zákona ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty nedbanlivostného prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona stačí vedenie motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu v rozpore s ust. § 4 odsek 2 písmeno c), resp. d) Zákona č. 8/2009 Z.z. bez toho, aby

toto ovplyvnenie alkoholom dosiahlo stupeň, zodpovedajúci stavu vylučujúcemu spôsobilosť. Z týchto
dôvodov súd uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom a právnom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd oba skutky kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súlade s ust. § 2 odsek 1
Trestného zákona, nakoľko dospel k záveru, že tento neskorší zákon je pre obžalovaného priaznivejší,

a to nie z hľadiska trestných sadzieb (ktoré sú v prípade trestných činov, ktoré obžalovaný žalovanými
skutkami naplnil, v porovnaní s Trestným zákonom účinným pred novelou, vykonanou Zákonom č.
40/2024 Z.z., rovnaké), ale z hľadiska všeobecných zásad pre ukladanie trestov.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný a bez stáleho

pracovného pomeru. Obžalovaný má v evidencii priestupkov evidované mnohopočetné postihy za
rôznorodé priestupky, a to aj za priestupky proti verejnému poriadku (napr. aj za neuposlúchnutie
výzvy verejného činiteľa z 16.03.2024) a opakovane aj za nepoužitie bezpečnostného pásu ako
spolujazdec.Obžalovanýniejedržiteľomvodičskéhooprávnenia,napriektomuboluždvakrátpostihnutý
za spáchanie dopravného priestupku ako vodič motorového vozidla, a to v oboch prípadoch dokonca

také vozidlo viedol pod vplyvom návykovej látky. Za tieto priestupky mu boli uložené nielen pomerne
vysoké peňažné pokuty (600,- Eur a 500,- Eur), ale aj sankcie v podobe zákazu vedenia motorových
vozidiel, pričom posledná takáto sankcia mu uplynula dňa 28.12.2023. Obžalovaný sa pritom v minulosti
opakovane dopustil aj úmyselnej trestnej činnosti, a to aj pod vplyvom návykových látok a aj v cudzine.
Aktuálne sa síce vo všetkých prípadoch odsúdení, evidovaných v odpise z registra trestov, na

obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, uvedenou fikciou nezanikla skutočnosť, že sa obžalovaný
týchto trestných činov dopustil. Pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaného na území Poľskej republiky
pre spáchanie trestného činu proti priemyselnému alebo duševnému vlastníctvu, toto odsúdenie bolo
uznané na území SR rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3Tcud/1/2019 z 01.10.2020,
bol mu uložený peňažný trest vo výške 480,94 Eur, ktorý obžalovaný zaplatil. Obžalovaný sa tiež

v minulosti dopustil zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona
a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na
podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe ktorého sa osvedčil (odsúdenie vo veci Okresného
súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/75/2018). Naposledy sa obžalovaný dopustil dňa 01.01.2022 prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol

trestným rozkazom Okresného súdu nové Zámky sp.zn. 1T/24/2022 z 05.05.2022 uložený trest odňatia
slobody 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkon na skúšobnú dobu 2 roky, ktorá mu uplynula dňa
06.05.2024, t.j. iba 1 deň pred spáchaním skutkov v prejednávanej veci. Aktuálne sa aj v predmetnej
trestnej veci na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bolo obžalovanému uložené
aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné, ktoré obžalovaný vykonával aj v čase spáchania

skutku v prejednávanej veci, pričom toto bolo ukončené dňa 06.08.2024 nie prepustením obžalovaného
z neho, t.j. že by splnilo svoj účel (ako je nesprávne evidované v odpise z registra trestov), ale toto
skončilo uplynutím Trestným zákonom od 06.08.2024 stanovenej maximálnej doby jeho trvania. Zo
záverov znaleckého psychiatrického posudku v prejednávanej veci pritom vyplýva, že obžalovaný je
osobu závislou na psychostimuláciách a tiež trpí vysoko rizikovým pitím alkoholu, z ktorého dôvodu

u neho znalec i odporučil uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavného.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po

spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Súd mal u obžalovaného splnené podmienky pre priznanie mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno l) Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu oboch skutkov priznal a priznával od začiatkutrestného stíhania a jeho spáchanie oľutoval. Podľa názoru súdu priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti
v prejednávanej veci nemohla brániť skutočnosť, že obžalovaný namietal výlučne právnu kvalifikáciu
žalovaného skutku bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom spochybňoval skutkové závery podanej

obžaloby. Súd ale u obžalovaného zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona
(spáchal viac trestných činov). Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru
závažnosti zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti a pri ich rovnováhe ukladal obžalovanému
úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného zo
zbiehajúcich sa prečinov, t.j. podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu

odňatia slobody 1 až 5 rokov.

Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom pri rozhodovaní
o výmere trestu odňatia slobody zohľadňoval všetky zákonné kritériá pre individualizáciu trestu a jeho
dostatočnosti z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Súd tak musel posudzovať aj okolnosti
obžalovaným v prejednávanej veci spáchanej trestnej činnosti, keď sa preukázateľne dopustil v bode

1 dvoch prečinov v jednočinnom súbehu a v bode 2 s nimi v reálnom súbehu ďalšieho prečinu.
V prípade obžalovaného pritom v prejednávanej veci nešlo o ojedinelé vybočenie z medzí vedenia
riadneho života a o ojedinelé porušenie právneho poriadku spáchaním trestného činu, keďže tento
je osobou, ktorá sa v minulosti opakovane dopustila trestnej činnosti rôznorodého charakteru, a to aj
závažnej násilnej trestnej činnosti a aj trestnej činnosti pod vplyvom návykových látok, v ktorej súvislosti

absolvovalajsúdomnariadenúochrannúliečbu.Naviac,obžalovanýsatrestnej činnostivprejednávanej
veci dopustil na druhý deň potom, ako mu dňa 06.05.2024 uplynula skúšobná doba jeho posledného
podmienečného odsúdenia, a to pod vplyvom alkoholu a napriek tomu, že v tom čase ešte vykonával
ochranné protitoxikomanické liečenie. Ako vyplýva z oboznámeného súdneho spisu Okresného súdu
Nové Zámky sp.zn. 1T/24/2022, súd musel v súvislosti s rozhodovaním o osvedčení sa obžalovaného

v skúšobnej dobe tohto posledného podmienečného odsúdenia posudzovať aj obžalovaným v tejto
skúšobnej dobe opakovane spáchané priestupky na úseku cestnej dopravy, ktoré síce nevyhodnotil
ako rozporné s pojmom vedenia riadneho života, ale je zjavné, že obžalovaný aj v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia pokračoval v laxnom prístupe k dodržiavaniu právnych predpisov na úseku
cestnej dopravy, ktoré takýmto spôsobom porušuje už opakovane a dlhodobo. Obžalovaný síce dosiaľ

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale zo súdom zistených skutočností, týkajúcich sa jeho
predchádzajúceho spôsobu života, vyplýva, že u tohto tresty, bezprostredne nespojené s odňatím
jeho osobnej slobody a iba hroziace mu jeho výkonom, zjavne nemali dostatočný výchovný vplyv
a nezabránili mu v spáchaní trestných činov v prejednávanej veci. Práve z týchto dôvodov nemal súd za
splnené podmienky pre znovu ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, a to ani

s probačným dohľadom, a už vôbec nie alternatívneho trestu, ktorých uloženia sa domáhala obhajoba.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obžalovanému už v minulosti bol uložený peňažný trest,
ktorý síce zaplatil, ale následne sa znovu dopustil trestného činu. Obžalovanému boli tiež ukladané
sankcie aj v administratívnom konaní – pokuty aj zákazy činnosti viesť motorové vozidlá, a to za
vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok, obžalovaný sa napriek tomu dopustil

trestnej činnosti, spočívajúcej aj vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (čo je návyková
látka), znovu napriek tomu, že vôbec nie je držiteľom vodičského oprávnenia a dokonca aj s následkom
na zdraví iného účastníka cestnej premávky charakteru ťažkej ujmy na zdraví. Z uvedeného vyplynul
pre súd záver, že ignorácia právneho poriadku, a predovšetkým právnych predpisov na úseku cestnej
dopravy, obžalovaným má gradujúcu tendenciu, tak čo sa týka opakovania protiprávneho konania,

ako aj jeho závažnosti. Súd preto dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné už pôsobiť
represívne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo je žiadúce nielen z hľadiska nápravy
obžalovaného represívnym spôsobom a zabránenia mu v páchaní trestnej činnosti, ale aj, a to už
predovšetkým, z hľadiska ochrany spoločnosti pred jej páchaním zo strany obžalovaného v budúcnosti.
Na dosiahnutie tohto účelu súd považoval za dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,

ktorý jednak reflektuje skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a predchádzajúceho spôsobu jeho
života, ako aj jeho kriminálnu minulosť, a jednak aj okolnosti oboch obžalovaným spáchaných skutkov.
V tejto súvislosti súd posudzoval početnosť porušenia dôležitých povinností obžalovaným ako vodiča
motorového vozidla, v dôsledku ktorých došlo k dopravnej neho s následkom na majetku a zdraví iných
účastníkov cestnej premávky, stupeň ovplyvnenia obžalovaného alkoholom v čase činu, následok jeho

trestnej činnosti vo sfére poškodenia zdravia poškodenej I. F. a fakt, že obžalovaný po tejto dopravnej
nehode poškodenej ani neposkytol potrebnú pomoc, čím naplnil znaky aj prečinu neposkytnutia pomoci
podľa § 178 Trestného zákona.Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

keďže dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd súčasne obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže sa trestného
činu v prejednávanej veci dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Súd za dostatočnú výmeru tohto druhu
trestu u obžalovaného považoval dobu 5 rokov, a to s poukazom na následky obžalovaným spáchanej

trestnej činnosti, jeho opakované páchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy, a to aj závažným
spôsobom, a tiež skutočnosť, že tento vôbec nemá oprávnenie viesť motorové vozidlá.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeobžalovanýsaskutkov vprejednávanejvecidopustilpodvplyvomalkoholu,
pričompodľaznaleckéhoposudkutrpívysokorizikovýmpitímalkoholu(ktorýjenávykovoulátkoupodľa§
130 odsek 5 Trestného zákona) pri jeho závislosti od iných návykových látok - psychostimulácií, súd mu

v súlade s ust. § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie,
a to v súlade s ust. § 74 odsek 1 Trestného zákona aj v znalcom odporučenej ústavnej forme.

V prejednávanej veci včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody iba dva subjekty – poškodená
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. a poškodená Vanessa Žitná. Iné subjekty do skončenia vyšetrovania

nárok na náhradu škody neuplatnili, a to ani poškodený vlastník motorového vozidla zn. VW R. S. F.
ktorý vyhlásil, že si od obžalovaného nárok na náhradu škody uplatňovať nebude, pretože mu škodu
uhradí poisťovňa a do preštudovania spisu tento už neuplatnil.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok Dôvery zdravotnej poisťovne a.s. na náhradu škody v súvislosti
s vynaloženými nákladmi na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistenkyni – poškodenej I. F., tieto aj

podľa uplatneného nároku na náhradu škody splnomocnenom tejto právnickej osoby neboli v čase jeho
uplatnenia konečné, nakoľko všetky náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť neboli vyfakturované
a škoda bude vyššia. Z tohto dôvodu súd v súlade s § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal túto
poškodenú právnickú osobu s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože akékoľvek
ďalšie dokazovanie vo vzťahu k ňou uplatnenému nároku na náhradu škody by presiahlo potreby tohto

väzobného trestného konania a by ho predĺžilo.
Poškodená I. F. v prípravnom konaní uplatnila pri svojom výsluchu dňa 17.06.2024 nárok na náhradu
škody s odkazom na bodové ohodnotenie vo veci podaného znaleckého posudku. Poškodená v konaní
pred súdom svojim písomným podaním, doručeným súdu dňa 21.11.2024 modifikovala uplatnený nárok
na náhradu škody s tým, že žiadala náhradu škody za bolesť vo výške 8.866,- Eur, a to za 310

bodov v zmysle ňou predloženého lekárskeho posudku, tiež vo výške 30,- Eur ako náhradu škody za
zaplatený poplatok za tento lekársky posudok a nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- Eur za prežité
útrapy a zásah do osobnostných práv, v ktorej súvislosti súdu predložila psychoterapeutickú správu
z 03.06.2024. Poškodená pritom uplatnila nárok za bolesť s odkazom na ňou predložený lekársky
posudok MUDr. Stanislava Mlynárika, ktorý zranenia poškodenej ohodnotil na celkom 310 bodov,

naproti tomu znaleckým posudkom MUDr. Škodáčeka v prejednávanej veci boli zranenia poškodenej
ohodnotené iba na 180 bodov. Na rozhodnutie o tejto časti nároku na náhradu škody by bolo preto
treba vykonať ďalšie dokazovanie v záujme odstraňovania rozporov v bodovom ohodnotení zranení
poškodenej, ktoré dokazovanie ale presahuje potreby tohto väzobného trestného konania a by ho
predĺžilo rovnako, ako aj rozhodovanie o poškodenou uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy, ktorej výšku poškodená ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Naviac, aj poškodenou predložené
potvrdenie o absolvovaní psychoterapie je staršieho dáta a nedokumentuje aktuálny stav liečby
poškodenej.Súdpretopodľa§288odsek1TrestnéhoporiadkuajpoškodenúI.F.suplatnenýmnárokom
nanáhraduškodyodkázalnacivilnýproces,vktoromvsúvislostisnáhradouškodyokremobžalovaného
ako pasívne legitimované prichádzajú do úvahy aj iné subjekty. Vo vzťahu k poškodenou vynaloženým

nákladom na zabezpečenie vlastného lekárskeho posudku k bodovému ohodnoteniu jej zranení súd
uvádza, že nejde o škodu spôsobenú jej trestným činom, ale tieto môžu predstavovať jedine trovy
potrebné na účelné uplatnenie nároku na náhradu škody, rozhodovanie o ktorých prichádza do úvahy
až po právoplatnosti tohto rozsudku a jedine za podmienky podľa § 557 Trestného poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).