Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201337
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124201337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: A. B. C. advokát so sídlom

Levická 579, 952 01 Vráble, IČO: 42 046 467, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej: JUDr.
Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie sumy
7 577,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7 577,80 eura s 5,50% ročným úrokom z omeškania od
01.12.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 7 577,80 eura
od 10.08.2022 do 30.11.2023 zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7 577,80 eura s 5,50% ročným
úrokom z omeškania od 10.08.2022 do zaplatenia z dôvodu, že je vlastníkom motorového vozidla zn.
D. D. E. F., pričom dňa 03.02.2022 v Nitre došlo k dopravnej nehode, keď stál na križovatke na základe

svetelného znamenia a následne do zadnej časti jeho motorového vozidla (ďalej len „MV“) narazilo
MV zn. G. XXXX E. F. a následkom tohto nárazu došlo k poškodeniu jeho MV v zadnej časti. Po
dopravnej nehode bolo jeho MV odovzdané do servisu ARAVER a.s. prevádzka Nitra s tým, že oprava
bola odhadnutá na sumu 19 000 eur, pričom zaplatil zálohu za opravu vo výške 5 000 eur a po realizácii
opravy mu bola vystavená faktúra na sumu 8 718,14 eura, ktorú zaplatil dňa 21.09.2022. Pred opravou
MV mu žalovaná doručila oznámenie o totálnej škode s tým, že oprava jeho MV by bola neekonomická
a hodnota predajných zvyškov MV bola stanovená na sumu 3 890 eur. Napriek stanovisku žalovanej trval

na oprave MV a preto si voči žalovanej výzvou zo dňa 15.11.2023 uplatnil zaplatenie sumy 7 577,80
eura, čo predstavuje rozdiel medzi nákladmi na opravu MV v sume 13 718,14 eura a poistným plnením
zo strany žalovanej v sume 6 140,34 eura. Žalovaná napriek jeho výzve uplatnenú škodu neuhradila
a preto podal žalobu na súd.

2./ Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 06.03.2024 (č.l. 75) a žiadala žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdila, že MV, ktorým bola dňa 03.02.2022 spôsobená škoda na MV

žalobcu má uzavretú poistnú zmluvu u nej a na základe oznámenia o škodovej udalosti poisteným
zo dňa 04.02.2022 bola zaevidovaná škodová udalosť č. 9570562663, pričom po vykonaní obhliadky
poškodeného MV sa posudzovala rentabilita opravy vozidla a na základe vypočítaných nákladov na
opravu, ktoré by presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla bola žalovanouvyhlásená škoda na vozidle ako totálna škoda. Pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku
škody na MV vypočítaná jeho všeobecná hodnota v sume 9 997,34 eura a hodnota zvyškov vozidla
bola stanovená na sumu 3 890 eur. Žalobca však možnosť na odpredaj zvyškov vozidla nevyužil

a zvyšky vozidla si ponechal a keďže predpokladaná oprava poškodenia MV vychádzala na sumu
12 833,72 eura, tak žalovaná nemohla dospieť k inému záveru, ako k tomu, že oprava je neekonomická
a jedná sa o totálnu škodu. Žalobcovi bolo zaplatené poistné plnenie v sume 6 140,34 eura, pričom
tento nepreukázal svoje tvrdenie o skutočnej škode, pri určení ktorej sa vychádza z ceny veci v čase
poškodenia. Nepredložil žiaden dôkaz o inej hodnote MV v čase nehody a teda všeobecnú hodnotu

MV zistenú žalovanou nerozporoval. Žalobca tým nepreukázal, že má nárok na vyššie poistné plnenie.
Žalovaná už poskytla žalobcovi plnenie v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení v primeranej,
skutočnej a preukázanej výške a preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná.

3./ Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 22.10.2024 (č.l. 137) uviedol, že nedisponuje takými
vedomosťami a vzdelaním, aby vedel posúdiť rozsah opráv na jeho MV a preto mohol vychádzať

iba z kalkulácie autorizovaného servisu a vypočítaných nákladov na opravu a nemal dôvod ich
spochybňovať. Nikdy nedal súhlas na odpredaj zvyškov jeho MV a o tomto nesúhlase žalovanú
informoval a neuzatvoril s ňou žiadnu dohodu, ktorá by ju oprávňovala ponúknuť jeho hnuteľnú vec
na burzu vrakov. Po dopravnej nehode motorická časť vozidla bola bez akýchkoľvek poškodení
a to sa týka aj jeho ostatných častí a vnútorného vybavenia. Jeho rozhodnutie dať si vozidlo opraviť

bolo nevyhnutnosťou, aby MV bolo v takom stave ako pred škodovou udalosťou a ani za použitia
nových náhradných dielov potrebných na jeho opravu a uvedenia do pôvodného stavu, nedošlo
reálne k jeho zhodnoteniu. Opravou vozidla sa len obnovil jeho stav, ktorý tu bol pred škodovou
udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol donútený dopravnou nehodou z jeho
strany ako účastníka cestnej premávky nezavinene. Poukázal na ustanovenie § 442 ods. 1 a §

443 Občianskeho zákonníka s tým, že poškodenému by sa právo na náhradu škody malo v plnej
miere kompenzovať v súlade so spravodlivým výkladom zákona. Náklady na navrátenie jeho MV do
pôvodného stavu boli vynaložené účelne tak, aby jeho stav zodpovedal stavu pred škodovou udalosťou
a všetky náklady riadne preukázal faktúrami za vykonanú opravu. Reálna škoda bola riadne preukázaná
anemožnoprenášaťpovinnosťnazaplatenienákladovnauvedenievecidopôvodnéhostavunažalobcu

a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi.

4./ Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná podaním zo dňa 26.11.2024 (č.l. 180) s tým, že nárok
žalobcu nepovažuje za dôvodný, keďže bolo jeho povinnosťou svoj nárok preukázať a podľa § 442
OZ sa uhrádza skutočná škoda, pričom podľa § 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci vychádza

z ceny v čase poškodenia. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na MV treba vziať na zreteľ, že
zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne
vždy majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt. Z rozhodnutí
súdov, ktoré citovala vo svojom vyjadrení vyplýva, že pokiaľ všeobecná hodnota vozidla ku dňu nehody
bola v sume 9 997,34 eura a kalkulovaná oprava poškodenia vozidla vychádzala na sumu 12 833,72

eura, tak žalovaná objektívne nemohla dospieť k inému záveru, ako k tomu, že oprava vozidla je
neúčelná a neekonomická, t.j. že v prípade škody na vozidle sa jedná o totálnu škodu. Spolu s ďalším
podaním zo dňa 09.12.2024 (č.l. 188) predložila znalecký posudok č. 30-2024 znalkyne Ing. Evy
Zachardovej a poukázala na to, že náklady na opravu poškodenia vozidla boli znalkyňou vypočítané
na sumu 12 056 eur a teda sa jedná o totálne zničenie vozidla, pričom žalobca sa rozhodol aj napriek

vysokým (neekonomickým) nákladom s tým spojenými pre vykonanie opravy. Znalkyňa ohodnotila
predajné zvyšky na sumu 3 889,89 eura a ustálila škodu na vozidle na sumu 6 053 eur, pričom žalobcovi
bolo poskytnuté plnenie v sume 6 140,34 eura.

5./ Žalobca na pojednávaní dňa 17.01.2025 uviedol, že MV bolo pred opravou plne funkčné, pričom po

dopravnej nehode bolo do servisu dopravené po vlastnej osi a to dokonca dvakrát. Na motorickej časti
vozidla nebola spôsobená žiadna škoda a vozidlo po oprave prešlo STK rovnako ako aj pred opravou.
Uvedené MV využíva pri výkone svojho advokátskeho povolania a keby oprava stála aj 20 000 eur, tak
by si ho dal opraviť, pretože v jeho veku už nemá záujem kupovať nové MV za vysokú cenu. Odvtedy,
ako ho kúpil, bolo vždy bez problémov a pokiaľ ide o zvyšky MV, na ktoré poukazuje žalovaná, teda o tie

časti vozidla, ktoré boli vymenené, tak na jeho požiadanie mu ich zo servisu vydali a zobral si ich, pretože
vedel, aké problémy budú so žalovanou, ale tieto zvyšky sú bez hodnoty a žalovaná bez jeho súhlasu
ich dala na autobazár, resp. ponúkla na predaj celé auto s tým, že ide o vrak. Pri oprave vozidla bola
vymenená celá zadná časť ako aj svetlá a veko kufra, nárazník a musela byť vymenená aj pravá bočnicakvôli záruke za opravu a kvôli bezpečnosti. Pokiaľ by mu bolo ponúknuté také isté auto a s tými istými
parametrami, ako bolo jeho auto, tak by uvedenú ponuku akceptoval, ale opravou vozidla sa dosiahli
na jeho MV tie isté parametre, ako boli pred dopravnou nehodou. Žalovaná nenamietala, že by opravou

vozidla výrazne vzrástla jeho hodnota, ale opak je pravdou, pretože opravou MV, aj keď je uvedené do
predošlého stavu, jeho hodnota klesá.

6./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi
a písomnými stanoviskami sporových strán, pričom zistil, že žalobca je vlastníkom osobného

motorového vozidla zn. Audi A6 EVČ F. (č.l. 8), pričom dňa 03.02.2022 v Nitre na ul. Trieda A. Hlinku
došlo k dopravnej nehode spôsobenej MV zn. Peugeot 3008 EVČ F., v dôsledku čoho bola spôsobená
škoda na zadnej časti MV žalobcu (záznam o dopravnej nehode č.l. 7, zápis o poškodení MV č.l. 12
a zákazkový list č.l. 14). Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovanej podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. (č.l. 11) dňa 02.03.2022, pričom oznámenie škodovej udalosti poisteným bolo žalovanej
doručené dňa 07.02.2022 (č.l. 90).

7./ Žalobca na základe zálohovej faktúry č. 649 220089 zo dňa 17.06.2022 zaplatil spoločnosti ARAVER
a.s. Trenčín zálohu za opravu MV v sume 5 000 eur dňa 20.06.2022. Listom zo dňa 07.06.2022 (č.l.
21) žalovaná ku škodovej udalosti č. 9570562663 oznámila žalobcovi, že vypočítané náklady na opravu
vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a preto vyhlásila škodu

na jeho vozidle za totálnu škodu – neekonomickú opravu. Ďalším listom zo dňa 21.06.2022 (č.l. 22)
žalovaná oznámila žalobcovi, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na jeho vozidle
vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 9 997,34 eura s DPH a zároveň mu poskytuje možnosť
odpredaja zvyškov jeho havarovaného vozidla prostredníctvom spoločnosti AUTOonline s.r.o. s tým, že
prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 3 890 eur s DPH. Listom

zo dňa 26.07.2022 (č.l. 36) žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 25.07.2022 ukončila šetrenie poistnej
udalosti, ktorú likviduje ako totálnu škodu a bude mu poukázané poistné plnenie v sume 6 140,34 eura,
ktoré následne bolo žalobcovi vyplatené dňa 27.07.2022.

8./ Faktúrou č. 603 222945 zo dňa 20.09.2022 (č.l. 38) spoločnosť ARAVER a.s. Trenčín fakturovala

žalobcovi náklady za opravu MV s tým, že po odpočte zálohy v sume 5 000 eur je potrebné zaplatiť sumu
8 718,14 eura a žalobca uvedenú sumu zaplatil dňa 21.09.2022 (č.l. 40). Výzvou zo dňa 15.11.2023
(č.l. 41) žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 7 577,80 eura v lehote l5 dní z titulu náhrady
škody spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 03.02.2022 na jeho MV s tým, že zo strany žalovanej bolo
poskytnuté poistné plnenie v sume 6 140,34 eura, avšak za opravu a uvedenie MV do pôvodného stavu

pred dopravnou nehodou zaplatil celkovo sumu 13 718,14 eura. Žalovaná listom zo dňa 01.12.2023 (č.l.
50) oznámila žalobcovi, že v zmysle platnej legislatívy sa uhrádza tzv. skutočná výška škody, pričom v
jeho prípade sa jednalo o neekonomickú opravu, nakoľko predpokladané náklady na opravu, na základe
obhliadky vozidla sú vyššie ako bola stanovená všeobecná hodnota MV (9 997,34 eura), pričom hodnota
zvyškov MV bola aukciou stanovená na sumu 3 890 eur.

9./ Vpriebehukonaniažalovanápredložilaznaleckýposudokč.30-2024znalkyneIng.EvyZachardovej,
ktorá v tomto posudku stanovila všeobecnú hodnotu MV žalobcu pred poškodením na sumu 9 943 eur
s DPH a celkové náklady na opravu vypočítala na sumu 12 056 eur s DPH. Celkovú hodnotu zvyškov
MV stanovila na sumu 3 889,89 eura s DPH a výšku škody na MV ku dňu 03.02.2022 vypočítala na

sumu 6 053 eur s DPH.

Podľa § 420 ods. 1 Občiansky zákonník každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmypriamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným
vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči

poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

10./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na náhradu škody
podaná proti žalovanej podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je dôvodná okrem časti týkajúcej
sa nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny. Je nesporné, že žalobca a poistený, ktorý má

uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovanej, boli dňa 03.02.2022 účastníkmi dopravnej nehody,
pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Z dokladov predložených žalobcom nebolo
sporné, že nehodu zavinil vodič druhého motorového vozidla zn. Peugeot 3008 EVČ F. a túto skutočnosť
v priebehu celého konania nerozporovala ani žalovaná. Spornou zostala iba otázka výšky náhrady
škody na motorovom vozidle žalobcu, keďže žalovaná likvidujúca škodovú udalosť vyčíslila všeobecnú
hodnotu motorového vozidla žalobcu v čase dopravnej nehody na sumu 9 997,34 eura, pričom hodnota

zvyškov vozidla bola stanovená na sumu 3 890 eur a preto žalovaná ako poisťovňa poskytla žalobcovi
náhradu škody na jeho motorovom vozidle v sume 6 140,34 eura. Poisťovňa likvidáciu poistnej udalosti
riešila ako totálnu škodu, nakoľko oprava na motorovom vozidle žalobcu bola kalkuláciou stanovená na
sumu 12 833,72 eura, teda sumu vyššiu ako bola všeobecná cena motorového vozidla v čase nehody,
pričom žalobca s takýmto spôsobom likvidácie nesúhlasil a oznámil poisťovni, že si vozidlo dá opraviť

a autorizovaný servis opravu na motorovom vozidle žalobcu vyfakturoval na sumu 13 718,14 eura.
Z uvedeného dôvodu sa žalobca v súdnom konaní domáhal náhrady škody vo výške 7 577,80 eura
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na opravu vozidla v sume 13 718,14 eura a poistným plnením
v sume 6 140,34 eura, ktoré mu bolo vyplatené poisťovňou.

11./ Pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku žalobcu je podstatné ustanovenie § 442 ods. 1 OZ,
podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a ustanovenie §
443 OZ, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Výkladom uvedených ustanovení zákona v súvislosti s náhradou škody spôsobenej pri dopravnej
nehode sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013,

pričom konštatoval, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné
vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť
v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152

ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti)
a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasností,
alebo nezrozumiteľností znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad viac verzií
interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným

gramatickým (jazykovým) výkladom. Dovolací súd sa v citovanom rozhodnutí stotožnil s právnym
názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442
ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a v zhode s okresným súdom vyložil ustanovenie § 442
ods. 1 a § 443 OZ tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej
opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez

zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.
V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití
nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného
len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou),

a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi
musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla, z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že
žalovanýaanivedľajšíúčastníknastranežalovaného(terazintervenient)nepreukázali,žebysažalobca
bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu
prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli.

Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom
zákona resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je takýto postup, aby sa
poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhodne aj
so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnilvykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu
poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho

a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

12./ Podľa názoru súdu na prejednávanú vec je možné aplikovať názory Najvyššieho súdu SR uvedené
vo vyššie citovanom rozhodnutí, pretože je nesporné, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody,

ktorú nezapríčinil a výsledkom tejto dopravnej nehody bola škoda na jeho motorovom vozidle, ktorá síce
poisťovňou bola vyhodnotená ako tzv. totálna škoda vzhľadom na všeobecnú hodnotu vozidla v čase
dopravnej nehody a kalkuláciu opravy, avšak s týmto názorom poisťovne nie je možné sa stotožniť už aj
s poukazom na skutočnosť, že motorové vozidlo žalobcu po dopravnej nehode bolo pojazdné a z jeho
fotografií (č.l. 142 -160) ako aj z kalkulácie opravy a faktúry za vykonanú opravu vyplýva, že nedošlo
k totálnej demolácii vozidla, ale len k poškodeniu zadnej časti. Len na základe stanovenia všeobecnej

hodnoty vozidla pred dopravnou nehodou a výpočte kalkulácie opravy poisťovňa ďalej neskúmala
možnosť uvedenia vozidla do prevádzkyschopného stavu, i keď nedošlo k poškodeniu motorovej
časti vozidla a jeho nosných častí. Poisťovňa pri likvidácii poistnej udalosti tieto skutočnosti vôbec
nezohľadnila, i keď sa žalobca jednoznačne vyjadril, že vozidlo si nechá opraviť a takýmto spôsobom
bol nútený riešiť škodu na svojom vozidle, i keď nemal žiadnu vinu na dopravnej nehode. Žalobca

si zvolil opravu vozidla, čo možno považovať za logické riešenie vzhľadom na rozsah poškodenia
vozidla a podľa názoru súdu nie každú škodovú udalosť je potrebné riešiť ako totálnu škodu hlavne
v prípade, keď pri dopravnej nehode nedôjde k poškodeniu takých častí vozidla, ktoré majú zásadný
vplyv na bezpečnosť pri používaní vozidla v rámci cestnej premávky. Pri škode na starších motorových
vozidlách síce poisťovňa pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla vychádza z jeho veku a amortizácie

jednotlivých častí ako aj ceny porovnateľných vozidiel na trhu, avšak na druhej strane pri kalkulácii
nákladov na opravu berie do úvahy hodnotu nových dielov a teda vo väčšine prípadov je potom
cena opravy vyššia, ako všeobecná hodnota vozidla pred nehodou, čo sa automaticky hodnotí ako
tzv. totálna škoda. Poisťovňa by však podľa názoru súdu mala pri likvidácii poistnej udalosti každý
prípad posudzovať individuálne a skúmať nielen všeobecnú hodnotu vozidla a kalkuláciu opravy, ale aj

skutočné poškodenia na vozidle a možnosť odstránenia poškodení na vozidle tak, aby sa dostalo opäť
do prevádzkyschopného stavu.

13./ Žalobca sa po poškodení jeho motorového vozidla správal racionálne, keď mal snahu obnoviť
stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol

prakticky donútený dopravnou nehodou a preto mu musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla
z titulu dopravnej nehody, pričom žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j.
že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti
vozidla resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Účelom zákona je taký
postup, aby sa žalobcovi, ako poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo,

čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Rovnako tak žalovaná nepreukázala, že by sa
vykonaním opravy s použitím nových dielov zvýšila všeobecná hodnota motorového vozidla žalobcu,
pričom v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava
spoužitímnovýchnáhradnýchdielovvozidlonezhodnocuje,nakoľkokaždoudopravnounehodou,ktorou
je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Keďže zo strany žalovanej

nebol predložený žiaden dôkaz o podstatnom zvýšení všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobcu
po jeho oprave, tak súd mal za to, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody a že je potrebné uvedené
právo v plnej miere kompenzovať tak, aby nedošlo k porušeniu zásady neminem laedere – nikoho
nepoškodzovať.

14./ Podľa § 442 ods. 4 OZ sa škoda uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Z komentára k tomuto ustanoveniu
vyplýva, že súčasné znenie zákona uprednostňuje náhradu v peniazoch, i keď pôvodná úprava do
popredia dávala naturálnu reštitúciu. V niektorých prípadoch však relutárna náhrada nemusí byť pre
poškodeného výhodou. Bolo by to napríklad v situáciách, kedy by bolo obstaranie náhradnej veci

s ťažkosťami, komplikáciou, stratou času a podobne, kedy by na zaobstaranie vecí vplývala inflácia.
K obnoveniu pôvodnej hodnoty majetku poškodeného dochádza až vtedy, keď tento majetok je schopný
ako celok plniť funkcie, ktoré plnil pred poškodením. Pokiaľ dochádza k priznaniu náhrady len vo
výške izolovaného znehodnotenia poškodenej veci, dochádza k situácii, kedy škodca nepriamo vnucujevlastníkovi vôľu, ktorú si tento nevytvoril. Podmienkou uvedenia do predošlého stavu je, že uvedenie je
možné a účelné. Naturálna reštitúcia nie je možná, ak sa dá uskutočniť len za sťažených podmienok
alebo s väčšími nákladmi. Účelnosťou sa rozumie hospodárska účelnosť a praktická vhodnosť. Účelnosť

takéhoto riešenia býva často vnímaná objektívne z celospoločenského hľadiska, pričom sa zatláčajú
potreby a záujem poškodeného. Zákon nepredpisuje, kto má uviesť vec do pôvodného stavu. Mal by
to byť povinný, nie je však vylúčené, aby tak urobila tretia osoba na náklady povinného. S poukazom
na vyššie uvedené mal súd za to, že aj v prípade žalobcu ide o náhradu škody, ktorú je možné
riešiť uvedením do predošlého stavu, t.j. opravou jeho motorového vozidla. Žalobca ako poškodený

prejavil záujem uviesť motorové vozidlo do predošlého stavu vykonaním opravy poškodených častí,
pričom sa tento spôsob náhrady škody ukázal ako možný, keďže autorizovaný servis vedel zabezpečiť
potrebné náhradné diely pre opravu motorového vozidla žalobcu a uvedenú opravu aj zrealizovať.
Z objektívneho hľadiska len s prihliadnutím na všeobecnú hodnotu motorového vozidla žalobcu v čase
dopravnej nehody a na kalkuláciu opravy sa oprava motorového vozidla žalobcu javí ako neúčelná,
keďže náklady na opravu boli vypočítané na vyššiu sumu, ako bola stanovená všeobecná hodnota

vozidla, avšak tu treba poukázať na skutočnosť, že pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla sa brala
do úvahy jeho amortizácia a ceny obdobných vozidiel na trhu, avšak pri kalkulácii opravy sa vychádzalo
z hodnoty nových dielov, ako aj z hodnoty prác potrebných na vykonanie opravy a k tomu sa ešte
pripočítala DPH. V tomto prípade však súd zobral do úvahy pri hodnotení účelnosti opravy motorového
vozidla potreby a záujem poškodeného t.j. žalobcu, ktorý motorové vozidlo využíval pre výkon svojej

práce a mal záujem v prvom rade na oprave vozidla, ktorá sa ukázala ako možná a skutočnosť, že
náklady na opravu motorového vozidla pri použití nových dielov a započítaní hodnoty práce spolu s DPH
prevyšovali všeobecnú hodnotu vozidla v čase dopravnej nehody vypočítanú poisťovňou nemôže byť
dôvodom hodnotenia takéhoto postupu žalobcu ako neúčelného, keď pri dopravnej nehode nedošlo
k úplnej devastácii jeho motorového vozidla (vozidlo nebolo potrebné odťahovať a z miesta dopravnej

nehody odišlo po vlastnej osi), ale len k čiastočnému poškodeniu odstrániteľnému následnou opravou.
Keďže uvedenie do predošlého stavu si zabezpečil žalobca prostredníctvom autorizovaného servisu,
tak podľa názoru súdu žalovaná ako povinná by mala znášať náklady tohto uvedenia do predošlého
stavu, nakoľko súd považoval takýto postup žalobcu za možný a účelný.

15./ Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/74/2023 zo
dňa 22.08.2024, ktorý sa zaoberal skutkovo rovnakou vecou, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým peniazmi. Pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená
zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Hmotná škoda znamená
škodu na majetku (na hmotných statkoch).

16./ Všeobecné ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah náhrady škody, a to skutočnú
škodu a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4MCdo 23/2008 zo dňa
21. 12. 2009). Osobitným ustanovením v prípadoch škody na veci je ust. § 443 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach vychádza z ceny veci v čase poškodenia a nie z
ceny v čase nadobudnutia veci. Výška škody sa určuje z bežnej ceny poškodenej veci bez ohľadu na to,
koľko za danú vec uhradil poškodený a je daná rozdielom medzi hodnotou veci pred poškodením a po
jej poškodení. Škoda sa uhrádza zásadne v peniazoch (tzv. relutárna náhrada), ak však o to poškodený
požiada, a ak je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Ide o tzv. naturálnu

reštitúciu. Obe podmienky musia byť splnené súčasne, pričom uvedenie veci do pôvodného stavu v
prípade motorového vozidla je fyzicky možné, ak je možné motorové vozidlo opraviť. Naturálna reštitúcia
je podmienená nielen jej fyzickou možnosťou, ale aj účelnosťou uvedenia veci do predchádzajúceho
stavu. Účelnosť je potrebné vykladať v zmysle hospodárnosti, t. j., či sa uvedenie do predošlého stavu
javí hospodárnym riešením náhrady škody. O uvedení veci do predošlého stavu má právo rozhodnúť len

poškodený, teda v danom prípade žalobca, ktorý tak i urobil a žalovaná ako poisťovateľ škodcu, s ktorou
mal tento uzavreté povinné zmluvné poistenie, mu nemôže vnútiť iný spôsob náhrady škody. Zároveň
žalobcovi ako poškodenému nemôže byť na ujmu, aký spôsob náhrady škody si bude uplatňovať.17./ Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný
žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. V prípade uplatnenia náhrady
škody na veci v peniazoch je potrebné vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na

uvedenie veci do pôvodného stavu (ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výšku peňažnej náhrady
vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od
okolnostísúvisiacichsoškodnouudalosťou.Akjezaškodupovažovanáujma,ktoránastalavmajetkovej
sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po
škodovej udalosti, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov,

ktoré poškodený vynaložil na obnovenie pôvodného majetkového stavu, t. j. v danom prípade na opravu
motorového vozidla tak, aby motorové vozidlo bolo z technického hľadiska prevádzkyschopné rovnako
ako pred škodovou udalosťou.

18./ Súd je toho názoru, že poisťovňa škodcu nemôže nútiť žalobcu ako poškodeného do likvidácie
škodovej udalosti totálnou škodou, ak je vozidlo opraviteľné. Aj keby bola oprava vyhodnotená ako

neekonomická, môže sa poškodený rozhodnúť pre opravu vozidla, pričom má nárok na skutočne
vynaložené a účelné náklady, ktoré predstavujú skutočnú škodu (rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky v konaní pod sp. zn. II. ÚS 795/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp.
zn. 2Co/671/2014, sp. zn. 5Co/842/2014, sp. zn. 5Co/70/2016 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11 Co 180/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/161/2016, rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Obdo 48/2012).

19./ Oprava motorového vozidla žalobcu bola podľa názoru súdu vykonaná účelne a smerovala
iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom nie je možné prenášať povinnosť k úhrade
nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na žalobcu ako poškodeného, a tým ho neodôvodnene

znevýhodňovať voči škodcovi, za ktorého v konaní vystupovala žalovaná. Aby výklad zákona smeroval
k spravodlivému výsledku, musí náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadňovať všetky prostriedky,
ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla. Oprava vozidla bola žalobcovi "vnútená", potrebu jej
vykonania sám nezavinil, a preto ho nemožno znevýhodňovať tým, že sa naňho prenesie bremeno
úhrady časti škody, ktorú mu spôsobil škodca porušením právnych predpisov. Ak je teda účelom náhrady

škody, aby žiadna majetková ujma vzniknutá poškodenému nezostala neodškodnená, je na mieste, aby
žalobcovi boli nahradené náklady na vykonanie opravy jeho motorového vozidla, ktoré nie je povinný
znášať sám, nakoľko potrebu vykonania opravy nezavinil.

20./ V danom spore bolo potrebné prihliadnuť primárne na hľadisko spravodlivosti, pretože žalobcovi

vzniklo právo na náhradu škody, ktoré právo je potrebné v plnej miere kompenzovať tak, aby nedošlo
k porušeniu zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Plnenie poisťovne by žalobcovi
neumožňovalo dať vec (motorové vozidlo) do pôvodného stavu, čo je obsahom náhrady škody. Vozidlo
bolo z technického hľadiska opraviteľné, žiadna z vád vzniknutých v dôsledku dopravnej nehody
nevykazovala také znaky, ktoré by svedčili o totálnej škode z technického hľadiska (čo netvrdila ani

žalovaná). Za plnenie, ktoré žalobcovi poskytla poisťovňa, by si žalobca nebol schopný kúpiť obdobné
motorové vozidlo, ako náhradu za poškodené vozidlo, ale za poskytnuté plnenie nebolo možné vykonať
ani jeho opravu. Žalobcu preto nemožno znevýhodňovať a prenášať na neho povinnosť úhrady nákladov
na uvedenie veci do pôvodného stavu, keď na dopravnej nehode neniesol žiadnu vinu.

21./ Ak obnovenie majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov,
je nutné takúto vykonanú opravu pokladať za účelne vykonanú, keďže táto smerovala k odstráneniu
následkov škodovej udalosti. Povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu nie
je možné prenášať na žalobcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti žalovanému. Uvedený záver
korešponduje aj s nálezom Ústavného súdu ČR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19. 03. 2008.

22./ Významným hľadiskom pre určenie výšky náhrady škody je predovšetkým otázka, či opravou
motorového vozidla žalobcu došlo k jeho zhodnoteniu, vylepšeniu úžitkových vlastností a tým aj k
prípadnému bezdôvodnému obohateniu žalobcu ako poškodeného, čo však žalovaná nenamietala.
Rozhodujúcou okolnosťou by bolo len to, ak by žalovaná preukázala, že vykonanou opravou došlo k

zhodnoteniumotorovéhovozidlažalobcu,tedakzvýšeniujehovšeobecnejhodnotypovykonanejoprave
oproti všeobecnej hodnote vozidla v čase škodovej udalosti, k čomu však v rámci predmetného konania
nedošlo a žalovaná to ani netvrdila.23./ Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 7 577,80
eura predstavujúcej rozdiel medzi skutočnými nákladmi na opravu vozidla vynaloženými žalobcom do
výšky 13 718,14 eura a poskytnutým poistným plnením v sume 6 140,34 eura. Zároveň súd podľa § 517

ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z uvedenej
sumy vo výške 5,50% ročne tak, ako požadoval žalobca a to od 01.12.2023 do zaplatenia, nakoľko
žalobca vyzval žalovanú na náhradu škody vo výške 7 577,80 eura až podaním zo dňa 15.11.2023
a požadoval úhradu škody v lehote 15 dní od doručenia výzvy a teda žalovaná sa dostala do omeškania
až od 01.12.2023. Keďže žalobca sa domáhal priznania úrokov z omeškania z istiny od 10.08.2022

do zaplatenia a podľa názoru súdu mu vznikol nárok na úrok z omeškania až od 01.12.2023, tak súd
žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie od 10.08.2022 do 30.11.2023 ako nedôvodnú
zamietol.

24./ Žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka H. A. I., servisného poradcu ARAVER a.s. Nitra,
aby sa vyjadril k celkovému technickému stavu vozidla po jeho prevzatí do servisu a k uvedenému

dôkazu na pojednávaní uviedol, že ho navrhol iba z opatrnosti, avšak podľa názoru súdu uvedený
dôkaz výsluchom svedka nebolo potrebné vykonávať, nakoľko technický stav vozidla po jeho prijatí
do servisu bol dostatočným spôsobom preukázaný jednak predloženými fotografiami ako aj ďalšími
dokladmi, z ktorých vyplývalo, v akom stave sa vozidlo nachádzalo pred opravou a tento technický stav
nespochybňovala ani žalovaná.

25./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov
konania proti žalovanej v plnej výške, nakoľko žalobca mal neúspech v konaní iba vo veľmi nepatrnej
časti (iba v časti uplatnených úrokov z omeškania) a preto má v zásade nárok na plnú náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.