Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100132
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu:

A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska
kancelária Taragel a Akram, s.r.o., IČO: 50 413 091, Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2023, ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, číslo XXX XXX XXXX

X zo dňa 06.09.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia riadenia ľudských zdrojov, odbor
sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva č. SRLZ-41.796-1/SZ-2008 zo dňa 09.07.2008 bol žalobcovi

priznaný výsluhový dôchodok od 01.05.2008 podľa ustanovenia § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon“). Pre výpočet výsluhového dôchodku bola menovanému
zhodnotená podľa § 58 zákona doba trvania služobného pomeru v trvaní 38 skončených rokov, a to:
- doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.04.1970 do 29.03.1972 v III. pracovnej kategórii
- doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 13.04.1972 do 31.12.1999 v III.
pracovnej kategórii

- doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 30.04.2008 v III. pracovnej kategórii.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2014 zamietla
žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 03.03.2014, a to s poukazom na § 65 ods. 1 a 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
ktorý predpokladá na jeho priznanie kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to, že žiadateľ o starobný
dôchodok bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne dovŕšil dôchodkový vek. Sociálna

poisťovňa, ústredie, svoje rozhodnutie odôvodnila konštatovaním, že žalobca ku dňu 11.04.2011, od
ktorého dátumu žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku, dosiahol dôchodkový vek 62 rokov, t. j.
2046dníobdobiadôchodkovéhopoistenia,t.j.5rokova221dní,presnýrozpisboluvedenývpriloženom
osobnom liste dôchodkového poistenia (vek bol posúdený podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), avšak s poukazom na
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií
a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01.05.2008, na nárok ktorého bola žalobcovi zhodnotená

doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore zaradená do III. pracovnej kategórie, nie je
možné zhodnotiť obdobie trvania pracovného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Záverom
Sociálna poisťovňa, ústredie, uzavrela, že keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienky potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, žiadosť žalobcu
zo dňa 03.03.2014 o priznanie starobného dôchodku zamietla.

3. Žalobca na Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice, opätovne adresoval písomné podanie zo dňa
15.5.2023 označené ako „Žiadosť o priznanie čiastkového starobného dôchodku,“ v ktorom žiada
o priznanie čiastkového starobného dôchodku i za obdobie od 11.04.2011, kedy dovŕšil dôchodkový vek.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“), svojim rozhodnutím č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 06.09.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zastavila konanie o žiadosti žalobcu zo
dňa 10.07.2023 o priznanie starobného dôchodku od 16.05.2020 podľa § 194 ods. 1 písm. e) zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2022 Z. z., keďže sa v tejto veci právoplatne
rozhodlo a skutkový stav veci sa podstatne nezmenil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v období od 13.04.1972 do 31.12.1999 vykonával zamestnanie

zaradené do III. pracovnej kategórie, a v uvedenom období nebol zaradený do I. alebo II. kategórie
funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nie je možné znížiť
dôchodkový vek žalobcu. Zároveň Sociálna poisťovňa, ústredie, uvádza, že dôchodkový vek žalobca
dosiahol dovŕšením veku 62 rokov dňa 11.04.2011 a k tomuto dňu žalobca získal 2046 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t. j. 5 rokov a 221 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva,

že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie, vo svojom rozhodnutí zároveň uvádza, že v žiadosti
zo dňa 10.07.2023 žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku od 16.05.2020, t.j. 3 roky spätne
od uplatnenia nároku na dôchodok.

5. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 06.09.2023 podal odvolanie zo dňa 20.09.2023,
vktoromuvádza,žemuboldňa01.05.2008priznanývýsluhovýdôchodok,vktorommubolozohľadnené
pre jeho výpočet len obdobie 30 rokov dôchodkového poistenia, aj keď v rozhodnutí je uvedená
ako zhodnotená doba 38 rokov, čo sa zhoduje s celou dĺžkou jeho služobného pomeru, vrátane
základnej vojenskej služby. Žalobca ďalej uvádza, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia bol

dôchodkovopoistený43rokova221dní,zčohožalobcovivyplýva,že13rokova221dníjehosociálneho
poistenia nie je zohľadnených v jeho dôchodku.

6. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 9So/108/2012 a ďalšie závery rozsudkov, ktoré rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 (ďalej aj „dohovor“)

a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade s nie len s týmto dohovorom, ale aj s Ústavou
Slovenskej republiky. Ako precedens žalobca uvádza rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorý vo
svojom rozsudku sp. zn. 23Sa/121/2016 zo dňa 06.02.2017 poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28.10.2009, sp. zn. 9So/214/2008, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5/2011 vo veciach správnych pod č. 55, podľa ktorého

výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať
aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Žalobca ďalej poukazuje na skutkovo a právne

obdobné veci, ktoré preskúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1OSo/52/2016
zo dňa 27.09.2017, v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Žalobca uviedol, že žiada
o priznanie starobného dôchodku od 11.04.2011, kedy dovŕšil dôchodkový vek, čoho dôkazom je aj
žiadosť žalobcu zo dňa 15.05.2023, ktorú predkladá spolu s odvolaním. Zároveň žalobca argumentuje,
že do žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 10.07.2023 sa dátum 16.05.2020 dostal nesprávnym

postupom zamestnankyne Sociálnej poisťovne. Záverom žalobca konštatuje, že pre účely stanovenia
výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené
na určenie výsluhového dôchodku, a teda žiada priznať starobný dôchodok od 11.04.2011.7. Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ (ďalej aj „žalovaný“), žalobou napadnutým rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2023 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „preskúmavané
rozhodnutie“),odvolaniežalobcuprotiprvostupňovéhorozhodnutiuzamietolaprvostupňovérozhodnutie

potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že v rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15.07.2014 bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok, a to podľa
§ 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením veku 62 rokov dňa 11.04.2011, a k tomuto dňu bol
posúdený aj jeho nárok na starobný dôchodok. O nároku žalobcu na starobný dôchodok bolo rozhodnuté
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2014. Žalovaný ďalej
argumentuje, že keďže v žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 10.07.2023 neboli
preukázanénovéskutočnosti,resp.novéobdobiedôchodkovéhopoistenia,askutkovýstavsapodstatne
nezmenil, bolo konanie o priznanie starobného dôchodku zastavené podľa § 194 ods.1 písm. e) zákona

č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 125/2022 Z. z. K námietke žalobcu, že nežiadal o priznanie
starobného dôchodku od 16.05.2020, ale od 11.04.20211, žalovaný uviedol, že nárok na starobný
dôchodok bol posúdený ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 11.04.2011. Zároveň žalovaný
poukazuje na ustanovenia § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nárok na výplatu dávky
alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Ďalej

uviedol, že o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru v súlade s
čl. 33 Dohovoru č. 128 bolo rozhodnuté len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna
poisťovňa v súlade s § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku zaviazaná rozhodnúť podľa právneho
názoru vyjadreného súdom v konkrétnom rozhodnutí.

II.
Súdne konanie

8. Žalobou zo dňa 16.02.2024 a Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) doručenou v ten

istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2023
akoajrozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánuč.XXXXXXXXXXXzodňa06.09.2023avrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal o priznanie úplnej náhrady trov konania.
Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý

vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu. Zároveň žalobca argumentuje, že prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové
rozhodnutie sú v zjavnom rozpore so skutočným stavom, čo sa týka dĺžky doby trvania dôchodkového
poistenia žalobcu.

9. Žalobca považuje prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie za nesprávne aj preto, že vo veci
sú dané nové skutkové okolnosti spočívajúce predovšetkým v inom období, za ktorý má byť starobný
dôchodok žalobcovi priznaný. Žalobca argumentuje, že už prišiel o možnosť poberať starobný dôchodok
od roku 2014 (pričom dôchodkový vek dovŕšil v roku 2011), kedy bola jeho žiadosť o starobný dôchodok
nezákonne zamietnutá, a to s poukazom na § 114 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého nárok

na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť
patrili. Je krajne nespravodlivé, aby žalobca už do konca života nemal nárok na starobný dôchodok
len preto, lebo žalovaný a Sociálna poisťovňa, ústredie, už raz o tejto otázke rozhodovali, hoci toto
rozhodnutie bolo tiež nezákonné a už v tom čase v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, čím
žalobcu pripravili o mnohé výplaty dôchodku. Za novú skutkovú okolnosť pre rozhodnutie žalovaného,

ako aj prvostupňového orgánu, považuje žalobca aj dobu poistenia žalobcu posudzovanú pre vznik
nároku na starobný dôchodok. Žalobca uvádza, že pokiaľ žalovaný a prvostupňový orgán zohľadnil v
roku 2014 len dobu poistenia v trvaní 5 rokov a 221 dní, v súčasnosti pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu z
roku 2023 je tento skutkový stav iný a do doby dôchodkového poistenia žalobcu zahŕňa aj dobu, kedy bol
žalobca zaradený do služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore a celková doba poistenia,

ktoré malo byť zohľadnené je viac ako 43 rokov. Iná doba poistenia v súčasnosti než tá, ktorá bola
posudzovaná v roku 2014, nesporne zakladá iný skutkový stav, ktorý je podkladom pre rozhodovanie
žalovaného a prvostupňového orgánu a konanie o starobnom dôchodku žalobcu bolo rozhodnutím
nezákonne zastavené. Prvostupňový správny orgán teda vo svojom rozhodnutí nesprávne uvádza,že žalobca nepreukazuje nové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré by mu bolo možné zhodnotiť.
Uvedené tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s realitou, pretože žalobca v konaní o starobnom
dôchodku tvrdil a preukazoval nové obdobie dôchodkového poistenia, ktoré mu malo byť zhodnotené

v porovnaní s obdobím, ktoré bolo posudzované a bolo základom pre rozhodnutie o zamietnutí jeho
žiadosti v roku 2014. Je irelevantné, že v roku 2014 nebolo dané obdobie dôchodkového poistenia
zohľadnené pre nesprávne posúdenie na strane žalovaného, podstatné je, že z tohto obdobia žalovaný,
resp. prvostupňový orgán, pri rozhodovaní v roku 2014 nevychádzal a pri rozhodovaní v roku 2023 ho
už mal zohľadniť.

10. Žalobca v žalobe konštatuje, že sporným medzi žalobcom a žalovaným je hodnotenie obdobia
dôchodkového poistenia získaného žalobcom pri výkone služby hasiča, keď žalovaný odmieta toto
obdobie uznať ako dobu dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca zásadne
nesúhlasí so závermi a odôvodnením rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný pri rozhodovaní o nároku
a výške starobného dôchodku žalobcu nezohľadnil pre účely doby trvania dôchodkového poistenia

žalobcu dobu výkonu služobného pomeru hasiča. Žalobca záverom uvádza, že rozumie, že v zmysle
platnej legislatívy nie je možné napadnúť pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie sp. zn.
XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2014, no vyjadruje názor, že na základe jeho druhej žiadosti zo dňa
15.05.2023, žalovaný nezvolil správny postup tým, že konanie zastavil a vo veci nerozhodoval nanovo.
Svojím diskriminačným konaním porušil princíp právnej istoty a postavil žalobcu do horšej procesnej

pozície. Žalobca má za to, že aj jeho odkazy na príslušnú aktuálnu judikatúru a rovnako vývoj aplikačnej
praxe mal žalovaný akceptovať ako skutočnosti nové, a na základe nich by mal znova o žiadosti vydať
rozhodnutie vo veci samej, ktorým by žalobcovi priznal starobný dôchodok v zmysle jeho žiadosti zo
dňa 15.05.2023.

11. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 06.03.2024, doručeným správnemu súdu dňa 07.03.2024, v ktorom žalovaný zhrnul právne
závery uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí a v preskúmavanom rozhodnutí. Zároveň žalovaný
skonštatoval, že zosúladil aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým podľa

§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie
funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku
potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku
a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s dohovorom.

Ďalej žalovaný uvádza, že doba pracovnej činnosti hasiča nie je zaradená na účely dôchodkového
zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú
dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a ani
aplikovať dohovor. Podľa žalovaného si žalobca nárok na starobný dôchodok uplatnil žiadosťou
spísanou dňa 16.05.2023, po splnení podmienok by bolo možné priznať žalobcovi starobný dôchodok až

od 16.05.2020, t.j. tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku. Záverom žalovaný uvádza, že neuznáva
uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu a žiada, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca, ktorému bolo toto vyjadrenie žalovaného doručené na zaujatie
stanoviska na základe výzvy správneho súdu zo dňa 14.03.2024, vyjadril svojim podaním zo dňa

16.04.2024, v ktorom zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe a na argumentácii v nej obsiahnutej.
Žalobca poukazuje na nekonzistentnosť vyjadrení žalovaného, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí
uvádza, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok môže Sociálna poisťovňa postupovať len
podľa aktuálne účinnej právnej úpravy s odkazom na dohovor, pričom v súlade s týmto dohovorom
bolo rozhodnuté len v individuálnych prípadoch, kedy bola Sociálna poisťovňa zaviazaná rozhodnúť v

súladesvyslovenýmnázoromsúduvkonkrétnomprávoplatnomrozhodnutí.Žalovanývšakužvosvojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 06.03.2024 uvádza, že z jeho strany došlo k zosúladeniu aplikačnej praxe so
všeobecnými názormi NS SR, ktoré sa vzťahujú na poistencov zaradených do I. a II. kategórie funkcií.
Záverom žalobca vo svojej replike konštatuje, že vyjadrenie žalovaného vo zvyšnej časti neuvádza
žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli mať potenciálny vplyv na predmetnú prejednávanú

vec.

13. Žalovanému bola replika žalobcu zo dňa 16.04.2024 doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie
sa dňa 24.04.2024. Žalovaný na repliku zo dňa 16.04.2024 duplikou nereagoval.14. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 31.01.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §

107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

III.

Relevantná právna úprava

15.Podľa§2ods.1SSPvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“),vsprávnomsúdnictveposkytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

19. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), tento

zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí (c) výsluhové
zabezpečenie.

20.Podľa§1ods.3zákonač.328/2002Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase,podpojmompolicajtsa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej

záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z. z., z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje (d) výsluhový
dôchodok.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len

„policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny
vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

23. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.25. Podľa § 113 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na dôchodkovú dávku uplynutím času
nezaniká, avšak súčasne pokiaľ ide o samotné vyplatenie tejto dôchodkovej dávky, tak tu má fyzická
osoba nárok na jeho vyplatenie iba za dobu troch rokov spätne pred požiadaním o jej priznanie, pretože

podľa § 114 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dôchodkovej dávky alebo jej časti
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili, ktorá lehota však neplynie
počas prebiehajúceho konania o tejto dávke.

26. Podľa ust. § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí

uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

27. Podľa ust. § 114 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas
konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník
ustanovený.

28.Podľaust.§194ods.1písm.e)zákonaosociálnompoistení,organizačnázložkaSociálnejpoisťovne
konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav veci sa podstatne nezmenil.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

30. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

31. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

32. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných

a pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“

IV.
Právny názor správneho súdu

33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu
predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zastavení konania vo veci žiadostižalobcu o priznanie starobného dôchodku. V prejednávanej veci nebolo sporné, že ku dňu 11.04.2011
žalobca dosiahol dôchodkový vek.

35. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka nezohľadnenia, resp. nezapočítania, doby zhodnotenej
pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku
žalobcu na určenie sumy starobného dôchodku v zmysle § 66 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom
poistení. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, a to konkrétne z rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, bolo preukázateľne zistené, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku

na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa započítala žalobcovi 5 rokov a 221 dní (spolu 2046 dní).
Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku na určenie sumy starobného dôchodku
podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba výkonu služby hasiča (zaradená v III. pracovnej
kategórii), ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.05.2008.

36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v
súladesplatnouprávnouúpravou,apretoajpreskúmavanérozhodnutieniejevydanévsúladesplatnou
právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci,
avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

37. Podľa záverov žalovaného, žalobca nepreukázal splnenie podmienky potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a nárok na starobný dôchodok
žalobca uplatnil žiadosťou spísanou dňa 16.05.2023, v súlade s ustanovením § 114 ods. 1 by žalobcovi
bolo možné po splnení podmienky priznať starobný dôchodok až od 16.05.2020, t. j. tri roky spätne odo
dňa uplatnenia.

38. Podľa názoru súdu sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného
dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok

podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z..

39. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho
poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených

zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre
účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú
poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

40. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia, sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003
Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale
nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo
vdovecký dôchodok.

41. Na výsluhových dôchodcov pôvodne zaradeným v I. a II. kategórii funkcií sa vzťahuje ustálená
rozhodovacia prax, podľa ktorej: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a

vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky
dôchodku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011).

42. Správny súd z hľadiska rozsahu aplikability vyššie citovaného právneho záveru poukazuje na

záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom): „judikatúra
Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu
služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej
vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecnéhosystému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 9So/15/2016).

43. Ďalej správny súd vo vzťahu k aplikabilite vyššie citovaného právneho záveru na právne postavenie
žalobcu ako bývalého príslušníka Hasičského a záchranného zboru poukazuje taktiež na nasledovný
právny záver rozhodovacej praxe: „odvolací súd súhlasí so záverom odporkyne, že II. pracovná
kategória nie je hodnotiteľná ako II. kategória funkcií. Taký záver napokon vyplýva aj z rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/155/2015 z 29.03.2017, v ktorom vyslovil právny názor, že „na účely
§ 174 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória“ a pojem „kategória
funkcií.“ Na rozdiel od ustanovenia § 14 ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1989 Zb., podľa
ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000
hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby zamestnania zaradeného do II. pracovnej

kategórie ako doby služby vojaka z povolania v II. kategórii funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je
vylúčené. Je však potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ svoj nárok na starobný dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia odvodzuje najmä od splnenia podmienok dovŕšenia veku 62 rokov a
získania dôb poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, vrátane dôb zhodnotených pre nárok na výsluhový
dôchodok.

Výsluhové zabezpečenia príslušníkov Hasičského a záchranárskeho zboru je upravené zákonom č.
328/2002 Z. z. počnúc od 01.01.2008.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie

príslušník aj príslušník Hasičského a záchranného zboru.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),

profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že tak na účely zákona č. 328/2002 Z. z. ako aj na účely zákona č.
461/2003 Z. z. sa pod pojmom „policajt“ rozumie aj „príslušník Hasičského a záchranárskeho zboru.
Odvolací súd preto právny názor odporkyne, že v prípade hasiča nemožno doby hodnotené pre nárok na

výsluhový dôchodok hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok tak, ako u policajtov a vojakov, považoval
za nesprávny.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 9So/29/2016).

44. Podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dosiahol žalobca dôchodkový vek 11.04.2011.
Oddovŕšeniadôchodkovéhovekužalobcommávýsluhovýdôchodokžalobcucharakterdávkyvstarobe.

Preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, ktorý vo
veci zvolil žalovaný teda viedol k diskriminácii žalobcu v rozpore s Dohovorom č. 128. Na tento právny
záver nemá vplyv dĺžka doby služby v I. a II. kategórii funkcií.

45. Žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok. Preto mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok
zo všeobecného systému hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol
žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Až na základe takto zhodnotenej
dobypoisteniabolomožnéurčiťteoretickúvýškustarobnéhodôchodkužalobcu,ktorýbyprípadnemohol
byť následne krátený pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

46. Z hľadiska spôsobu správneho právneho posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok správny
súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej: „22. Čo sa týka samotnej aplikácie
§ 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto
ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov

poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných
starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré
je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NSSR sp. zn. 9So/108/2015: „...Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade
jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je

však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a §
255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom
relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej
republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od

dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú
má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný
dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby
v Policajnom zbore. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa
ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť,
najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to,
že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s čl.33 ods.2 Dohovoru č. 128 a to
tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta
k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac

však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy,
vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku
xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx
skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového
poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala

starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací
súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého
senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, ods. 22).

47. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

obdobnýchveciach,vktorýchbolopotrebnéposúdiťvzniknárokunastarobnýdôchodokpoistenca,ktorý
bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný je rozhodnutiami NS SR
viazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore,
že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom,
do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme pre výsluhový dôchodok,

vrátane dosiahnutých hrubých zárobkov. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno
sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu
verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou SR, pričom môže konať len na základe
zákona a spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom. Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo

zásad právneho štátu, a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako.
To znamená, že keď vo veciach, v ktorých ho uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach
zaviazal NS SR rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinný podľa tohto právneho
názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach.

48. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre
posúdenie vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona o sociálnom poistení mala
Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového
poistenia, získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby
dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení

celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy
starobného dôchodku je však podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného
dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby,
za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového
veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá

už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom
vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou
starobnéhodôchodku,naktorúbypoistencovivznikolnárokvprípade,žebyceléobdobiedôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktorébolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac sa teoretická suma starobného dôchodku
kráti vo výške výsluhovej dávky.

49. Podľa názoru správneho súdu je potrebné poznať rozdiel medzi pojmami „nárok na starobný
dôchodok,“„nároknapriznaniestarobnéhodôchodku“a„nároknavýplatustarobnéhodôchodku.“Pokiaľ
ide o „nárok na starobný dôchodok,“ ten je v zmysle cit. čl. 39 ods. 3 a 7 ústavy priznaný fyzickej
osobe, ktorá dosiahla zákonom stanovenú dobu účasti na systéme dôchodkového poistenia a dosiahla
zákonom ustanovený vek, ktorým zákonom je zákon o sociálnom poistení určujúci o akú dobu účasti na

systéme dôchodkového poistenia sa jedná (15 rokov) a aký fyzický vek musí fyzická osoba dosiahnuť
(62 rokov). Ak fyzická osoba spĺňa vyššie uvedené zákonné kritéria veku a doby účasti na systéme
dôchodkového poistenia, sociálna poisťovňa na základe ňou podanej žiadosti o priznanie starobného
dôchodku rozhodne o „nároku na priznanie starobného dôchodku,“ teda rozhodne odkedy fyzická osoba
spĺňa zákonné podmienky, aby mala nárok na starobný dôchodok, a v akej výške. Napokon sociálna
poisťovňa rozhodne aj o dobe, odkedy tejto fyzickej osobe patrí „nárok na výplatu starobného dôchodku.“

50. Správny súd opätovne uvádza, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu zhodnotenú
žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok - doba základnej vojenskej služby od 02.04.1970 do
29.03.1972 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od
13.04.1972 do 31.12.1999 v III. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 30.04.2008 v III. pracovnej

kategórii - je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

51. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia

príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne

úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových

dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich

hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie

nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa

ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.52. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom

poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok

horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a

tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov

osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky
doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných
zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od
teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná

dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať sociálnu poisťovňu.

53. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorom konštatoval, že: „absolútne vylúčenie

hodnoteniadobypoisteniazovšeobecnéhosystémuutýchpoistencov,ktorízískalidávkydôchodkového
poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za
následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich
dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,

v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto
odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok
výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorábyimpatrilavtedy,akbyvšetkydobypoisteniazískalivovšeobecnomsystéme,následnevypočítať
teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a

odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto
vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému
a nebude poškodzovať odporkyňu. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa
zák. č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z.,

ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie
výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a §101 zák. č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku

získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal
by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať
výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať
navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli

by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

54. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery
obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovanéhorozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č.
128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v
I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného

nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný
dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne
dôb poistenia, hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme, získal celkovo viac ako
15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky
starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

55. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa
13.08.2013), v zmysle ktorej nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj
prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je
zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality

jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho
adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

56. Na záver k argumentácii žalovaného o neodôvodnenosti poukazovať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pretože v nich uvedený právny názor nebol zovšeobecnený a teda podľa

žalovaného sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax, správny súd podotýka, že za ustálenú súdnu
prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakujúci sa nepublikovaný právny názor alebo dokonca aj
v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, ak neskôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, tieto názory uvedené v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory

akceptovali a z hľadiska vecného na nich nadviazali.

57. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu, žalovaný
vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie
dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa

zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v
zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej
správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na
ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

58. V ďalšom konaní žalovaný v súlade s § 191 ods. 6 SSP opätovne posúdi žiadosť žalobcu na
priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní
celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol

priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

59. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

60. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo
veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).