Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Raganová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/21/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100551
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100551.1
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom:
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,
Hrnčiarska29,Košice–mestskáčasťStaréMesto,IČO:53929691,protižalovanému:Úradpreúzemné
plánovanie a výstavbu SR, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 03051/2024-16.1.2 z 13.06.2024,
o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 19.08.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.08.2024 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03051/2024-16.1.2 z 13.06.2024
(ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. MK/
A/2024/09031-08/II/MIN zo dňa 25.03.2024, ktorým bola podľa ust. § 39 a 39a stavebného zákona,
v spojení s ust. 4 vyhl.č. 453/2000 Z.z. a ust. § 46 a nasl. správneho poriadku, umiestnená stavba
„Nadstavba a stavebné úpravy obj. 47/1 DFN, Tr. SNP č.1 Košice“, na parc.č. KN-C 3/49, 3/48, 3/47,
3/291 a 3/77 v k.ú. Terasa, na základe návrhu navrhovateľa – Detská fakultná nemocnica Košice, Tr.
SNP č.1, Košice.
2. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. MK/A/2024/09031-08/II/MIN zo dňa 25.03.2024 a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) Správneho súdneho
poriadku. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Svoj návrh žalobca
odôvodnil tým, že okamžitý výkon rozhodnutia predstavuje hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho
nenapraviteľného následku a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom.
Žalobca ďalej uviedol, že konanie žalovaného má voči žalobcovi znaky šikanózneho výkonu práva,
nakoľko svojim postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu, pričom žalobca na
nesprávnosť tohto postupu žalovaného výslovne upozornil. Žalobca podotkol, že vo vzťahu k ochrane
životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej
opatrnosti. Má za to, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom
odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. zákona č. 162/2015 Správny
súdny poriadok (ďalej aj ako SSP), resp. s inštitútom dočasného pozastavenia činnosti všeobecne
záväzného nariadenia v zmysle ustanovenia § 362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch,
ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Podľa názoru žalobcu, pri priznávaní odkladného účinku
správnejžalobemusísprávnysúdokremvyššieuvedenéhoposudzovaťajprincípprávnejistoty,rovnako
ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca poukazuje na skutočnosť,že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to
prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti.
4. Vzhľadom na uvedené je preto podľa názoru žalobcu potrebné postupovať takým spôsobom, aby
sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.
Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 422/2018-46 zo dňa 13.12.2018) zakazujúcu prílišný formalizmus
má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
Žalobca dáva do pozornosti, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
iného nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v
§ 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca
poukázal aj na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny
súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného
účinku neboli dané dôvody alebo medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny súd má priznať
požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Podľa žalobcu by nepriznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe predstavovalo nezvratný zásah do životného prostredia, a v prípade
potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
5.Žalovanýsaksprávnejžalobevyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa17.02.2025.Knávrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca však nielenže
neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej
či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok,
na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale ani neuviedol, či a aká
(konkrétna) ujma by mohla vzniknúť. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.11. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku
je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.
12. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
13. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
14. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatreniaorgánuverejnejsprávyzávažnáujma,značnáhospodárskaškoda,čifinančnáškoda,závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
15. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
16. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil
len všeobecnou formuláciou o tom, že konanie žalovaného má voči nemu znaky šikanózneho výkonu
práva, a že pri otázke priznania odkladného účinku správnej žalobe podanej žalobcom má správny
súd postupovať v súlade s princípom prevencie a princípom predbežnej opatrnosti. Žalobca ďalej
tvrdil, že v prípade, ak by správny súd priznal odkladný účinok predmetnej žalobe, nebude sa jednať
o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale že rozhodujúcou skutočnosťou je v tomto prípade
osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či nenapraviteľného následku výkonom napadnutého rozhodnutia.
Žalobca má za to, že nepriznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe by predstavovalo
nezvratnýzásahdoživotnéhoprostredia,avprípadepotvrdenianezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
17. Odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením
súdnehoprieskumunapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyzabrániťstavu,kedybyvdôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.18. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v §
185 písm. a) SSP skutočne hrozia. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že dôkazné
bremeno je v danom prípade na ňom. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto
následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený
následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu
neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného
a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu práv žalobcu, ktorý by pre neho
predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
19. Správny súd opätovne pripomína, že nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované
ako výnimka a nie ako pravidlo, a to za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku
spojeného s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Z obsahu žalobcom podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyplývajú žiadne tvrdenia o konkrétnom porušení životného prostredia nad zákonom určenú mieru,
resp. z jeho tvrdení nevyplýva žiadna hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Žalobca taktiež ku svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe súdu nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné zásah do práv v podobe -
umiestnenia stavby „Nadstavba a stavebné úpravy obj. 47/1 DFN, Tr. SNP č.1 Košice“, na parc.č. KN-
C 3/49, 3/48, 3/47, 3/291 a 3/77 v k.ú. Terasa, uznať takým zásahom, ktorý by bol spôsobilý žalobcovi
privodiť zákonom predpokladaný následok. Vzhľadom na to správny súd nezistil zákonný dôvod na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
20. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.
21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.