Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/121/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209788
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122209788.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Bytová agentúra

rezortu ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., 4/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., 5/ G. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 4030,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4030,99
eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 4030,99 eur od 16.9.2021 do zaplatenia.
Splnením povinnosti žalovaných v 1. a 4. rade uloženej im týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B., nar. X.X.XXXX,

bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. uložená platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 18Csp
121/2022-27 z 28.11.2022 a naopak.

II. Žalovaní v 1. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že časť trov spočívajúcich v súdnom poplatku sú povinní žalovaný v 1. a 4. rade nahradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne s E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B., nar. X.X.XXXX,

bytom E. XXXX/XX, XXX XX F..

III. Žalobu voči žalovanej v 5. rade z a m i e t a.

IV. Žalovanej v 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2022 domáhal voči žalovaným v 1. až 5. rade vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania 4-izbového služobného bytu č. 4 na 2. poschodí domu
súp.č.XXXX,č.14naul.MagurskávPrešove(ďalejlen„predmetnýbyt“)bezprávnehodôvodu.Žalobca

uzavrel s nebohým manželom žalovanej v 1. rade (zomrel dňa XX.X.XXXX) nájomnú zmluvu až do doby
skončenia služobného pomeru, ktorý skončil dňa 30.9.2003. Vo veci vypratania je vedené exekučné
konanie. Žalovaní byt užívajú a neplnia povinnosti platiť úhrady spojené s užívaním bytu. Za obdobie
od 1.9.2021 do 31.8.2022 predstavuje dlh žalovaných výšku 4030,99 eur. Uplatnil si 6,25% ročný úrok
z omeškania od 16.9.2022 do zaplatenia a trovy konania.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 18Csp 121/2022-27 z 28.11.2022, ktorý voči žalovaným v 2.

a 3. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.2.2023, keďže im bol doručený do vlastných
rúk a nepodali proti nemu odpor.3. Žalovaným v 1. a 4. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol zrušený vo
vzťahu k nim. Z dôvodu, že súdu sa nepodarilo všetkými dostupnými prostriedkami doručiť žalobu spolu
s prílohami týmto žalovaným do vlastných rúk, súd postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 CSP zverejnil

oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 5.4.2023. K podanej
žalobe sa nevyjadrili.

4. Žalovaná v 5. rade podala proti platobnému rozkazu včas odpor namietajúc neexistenciu zmluvy
o nájme s dodatkami. V ďalšom uviedla, že ona a žalovaný v 2. Rade neužívajú predmetný byt viac

ako rok a nemôžu si tak plniť úhrady za užívanie bytu, teda sa za spomínané obdobie bezdôvodne
neobohacovali. Poukázala na vedenie existenčnej vojny z dôvodu neoprávneného bývania v byte
a neetickosť konania žalobcu.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná v 1. rade doručila dňa 2.3.2023 kľúče od bytu poštou na
exekútorský úrad a dňa 20.3.2023 bol žalobcovi odovzdaný. V ďalšom poukázal na body 64 a 70

odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C 37/2013 z 21.3.2019. Rovnako uviedol, že
skutočnosť, že predmetný byt so žalovaným v 2. rade neužíva, túto skutočnosť žalobcovi neoznámila
a svoje tvrdenie rovnako nepreukázala.

6. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Z nájomnej zmluvy z 5.12.1997 vyplýva, že žalobca uzatvoril s manželom žalovanej v 1. rade a otcom
žalovaných v 2. až 5. rade nájomnú zmluvu, ktorého predmet nájmu bol predmetný byt s dohodnutou
dobou nájmu na dobu určitú, a to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte
obrany.

8. Vlastníkom predmetného bytu je Slovenská republika, čo plynie z LV č. XXXXX kat. úz. F..

9. Okresný súd Prešov č.k. 25C 37/2013-345 z 21.3.2019 uložil žalovaná (žalovaná v 1. rade
v predmetnej veci) v je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. 4, nachádzajúci sa v bytovom dome

súpisné číslo XXXX, orientačné číslo 14, na ulici Magurská v Prešove, pozostávajúci zo 4 obytných
miestnosti, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a ďalšieho príslušenstva, a to so všetkými osobami, ktoré
v tomto byte bývajú alebo sa v ňom zdržiavajú. Ďalej bolo určené, že žalovaná nemá nárok na bytovú
náhradu.

10. Z konta 14/14-004 B. A. E. plynie, že od septembra 2021 do januára 2022 vrátane mesačný predpis
predstavoval 385,78 eur, od februára 2022 do mája 2022 vrátane predstavoval sumu vo výške 439,50
eur a od júna 2022 do augusta 2022 vrátane vo výške 365,61 eur. Preplatok za rok 2021 činil 752,74 eur.
Teda za rok 2021 išlo o sumu 1543,12 eur, za rok 2022 vo výške 3240,61 eur, po odpočítaní preplatku vo
výške 752,74 eur spolu vo výške 2487,87 eur. Výška mesačných platieb plynie zo zálohového predpisu

na výpočet úhrady za používanie bytov a nebytových priestorov.

11. Zo zápisnice o odovzdaní bytu z 20.3.2023 spísanej JUDr. Martinom Hucíkom, súdnym exekútorom
v exekučnej veci 385EX 176/2022 bolo zistené, že povinná (v predmetnej veci žalovaná v 1. rade)
dňa 2.3.2023 doručila kľúče od bytu poštou na exekútorský úrad. Dňa 20.3.2023 bol predmetný byt

odovzdaný oprávnenému (v predmetnej veci žalobcovi).

12. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 451 ods. 1 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
13.Vlastníckeprávojenajvýznamnejšímvecnýmprávom,definíciu,ktoréhoobsahujepriamoObčiansky
zákonník v ust. § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie

s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt
iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi
úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi. Vlastník teda môže za odplatu
prenechať vec do užívania inému. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu
zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je

konštruované ako záväzkový právny vzťah toho, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 OZ je majetkový
prospech získaní plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové

majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak
došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj
užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy
nedošlo, je namieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca mal s manželom žalovanej
v 1. rade a otcom žalovaných v 2. až 5. rade uzavretú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo
užívanie predmetného bytu. Žalovaní užívali byt na základe odvodeného práva. Nájomný vzťah bol
dojednaný na dobu trvania služobného pomeru, ktorý však bol ukončený dňa 30.9.2003. Po smrti

manžela a otca žalovaných dňa 26.3.2011 títo naďalej, pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade a žalovaného v 4.
rade užívali bez právneho dôvodu, byt žalobcovi odovzdali až 2.3.2023. Keďže predmetný byt užívali bez
právneho dôvodu, boli povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce cene obvyklého
nájomného. Žalovaní v 1. a 4. rade tvrdenia žalobcu nerozporovali, preto súd vychádzal z toho, že
tvrdenia žalobcu sú nesporné. S poukazom na uvedené súd žalobe voči žalovaným v 1.a 4. rade vyhovel

a zaviazal ich spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4030,99 eur s 6,25% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4030,99 eur od 16.9.2022 (deň nasledujúci po splatnosti dlhu) do zaplatenia.

15. Keďže príjemcovia takéhoto plnenia nie sú - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopní vrátiť
ho, boli povinní nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Suma

4030,99 eur pozostáva z ceny obvyklého nájomného od septembra 2021 do januára 2022 vo výške
385,78 eur, od februára 2022 do mája 2022 vo výške 439,50 eur a od júna 2022 do augusta 2022
vo výške 365,61 eur. Preplatok za rok 2021 činil 752,74 eur, ktorú si žalobca započítal. Teda za rok
2021 išlo o sumu 1543,12 eur, za rok 2022 vo výške 3240,61 eur, po odpočítaní preplatku vo výške
752,74 eur spolu vo výške 2487,87 eur. Súčet týchto súm (1543,12 eur + 2487,87 eur) činí spolu

4030,99 eur, čo predstavuje sumu, o ktorú sa majetok žalovaných v 1. a 4. rade nezmenšil, keďže cenu
obvyklého nájomného neuhrádzali. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v užívaní
bytu vychádzal z peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom miestea čase za užívanie podobnej veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností
bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade boli právoplatne zaviazaní na úhradu žalovanej
sumy v platobnom rozkaze, a to spoločne a nerozdielne, súd toto skutočnosť zohľadnil tým, že rozhodol,
že splnením povinnosti žalovaných v 1. a 4. rade uloženej im týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B., nar. X.X.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. uložená platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 18Csp

121/2022-27 z 28.11.2022 a naopak.

17. Pokiaľ ide o žalovanú v 5. rade, táto namietala, že predmetný byt počas žalovaného obdobia
neužívala.

18. O plnenie bez právneho dôvodu ide, ako už bolo uvedené vyššie, v prípade užívania bytu bez

nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v niektorých prípadoch vyplývať tiež
zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tieto priestory užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v
prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho,

aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim
právo užívať byt.

19. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

20. Žalobca si uplatňuje svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd poukazuje na dôkazné
bremeno, ktoré je rozložené medzi strany sporu tak, že žalobca ho unesie, ak preukáže, že došlo
k poskytnutiu plnenia a k uvedenému došlo bez právneho dôvodu (§§ 451 ods. 2, 454 OZ). Ň

21. V tomto smere preto súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k užívaniu

predmetného bytu zo strany žalovanej v 5. rade, ktorá túto skutočnosť poprela. Každý síce preukazuje
svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje však výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho
nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu
skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla
objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch

hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu.

22. Žalobca sa domáha bezdôvodného užívania za užívanie predmetného bytu a jeho ťaží dôkazné
bremeno, kto a v akom rozsahu predmetný byt skutočne užíval. V tomto smere žalobca vo vzťahu
k žalovanej v 5. rade dôkazné bremeno neuniesol.

23. S poukazom na uvedené súd žalobu voči žalovanej v 5. rade ako nedôvodnú v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena zamietol.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol voči žalovaným v 1. a 4. rade v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade boli právoplatne zaviazaní na úhradu
súdneho poplatku v platobnom rozkaze, a to spoločne a nerozdielne, súd toto skutočnosť zohľadnil tým,
že rozhodol, že časť trov spočívajúcich v súdnom poplatku sú povinní žalovaný v 1. a 4. rade nahradiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne s E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B., nar.
X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., aby nedošlo k jeho duplicitnému nahradeniu.

26. Žalovaná v 5. rade bola v plnom rozsahu úspešná, avšak jej žiadne trovy konania nevznikli, preto
jej ich súd náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.