Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121505968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121505968.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 810 00
Bratislava, proti žalovaným 1) A. B., nar. X.X.XXXX a 2) C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom XXX XX
D. XXX, zastúpení Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie

5.122,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.
1Csp/108/2021-160 zo dňa 17.10.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovné :

,,I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu X XXX,XX eura s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy X XXX,XX eura od 18.12.2019 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v sume XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je
od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou zo dňa 07.01.2016. Žalobca
bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
z vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je dôvodná a nároky uplatnené žalobcom sa neopierajú

o neprijateľné zmluvné podmienky, preto súd žalobe vyhovel. Súd zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne na zaplatenie sumy 6.318,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy X.XXX,XX eura od 18.12.2019 (od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia. Uviedol,
že preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z pohľadu naplnenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len ,,ZoSÚ“) Predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitostí požadované zákonom, vrátanie

doby trvania zmluvy a predpokladov výpočtu RPMN, ktorých nedostatok namietali žalovaní. Z bodu 2.2
predmetnej úverovej zmluvy zistil, že doba trvania zmluvy o úvere bola v zmluve dohodnutá nasledovne:
Zmluva o úvere bola dohodnutá na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov dlžník/spoločníčka
voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. V prípade splácania úveru v zmysle Zmluvy o úvere
zanikne Zmluva o úvere v deň uvedený ako termín konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného mal
súd prvej inštancie za zrejmé, že doba trvania zmluvy pri riadnom plnení bola totožná s termínom

konečnej splatnosti úveru, ktorý bol zrejmý z bodu 2.2 predmetnej úverovej zmluvy, ako aj z bodu 2.4
predmetnej úverovej zmluvy a to dňa 20.01.2024. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že úverovázmluva obsahovala aj predpoklady výpočtu RPMN tak, že v bode 2.2 bolo uvedené, že RPMN bola
vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň
uzatvorenia Zmluvy o úvere, Zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a dlžník/spoludlžník a banka

budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v Zmluve o úvere. Na účely výpočtu
RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so Zmluvy o úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o úvere. Súd prvej
inštanciepovažovaldohodnutúvýškuúrokovakopodstatnánáležitosťúverovejzmluvy,ktorábolaplatne
dohodnutá v súlade s dobrými mravmi. Dohodnutý úrok bol vo výške 11,90 % ročne. Podľa údajov

E. F. B. bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci január 2016 pri fixácii úrokovej sadzby nad 5 rokov (96 mesiacov) na úrovni
10,84 % ročne. Žalobca špecifikoval úroky z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti a po vyhlásení
predčasnej splatnosti úroky z úveru neuplatňoval.

3. O trovách strán, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu
trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením. Žalovaní v konaní neposkytli súdu dostatočné skutkové tvrdenia a
nepredložili súdu žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 257 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietali vo vzťahu k posúdeniu obligatórne náležitosti,
žesúdprvejinštanciezačiatokdoby,aničasovéobdobienijakonevymedzilaurčillenkoniecdobytrvania
zmluvy.Dobatrvaniazmluvy,vymedzenálenjejkoncomnemôžespĺňaťpožiadavkuzákona,podľaktorej
úverová zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy. Požiadavka ZoSÚ uvádzať dobu trvania zmluvy,

zodpovedá požiadavke smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, len s tým rozdielom,
že slovné spojenie ZoSÚ „doba trvania“, je v Smernici vyjadrené slovným spojením „dĺžka trvania“. Aj
pojem „doba trvania“ aj „dĺžka trvania“, vyjadruje sumár intervalu od – do. Doba trvania zmluvy musí
byť spotrebiteľovi známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu, tak aby bol spotrebiteľ
zrozumiteľne a jednoznačne informovaný o predpísaných náležitostiach, týkajúcich sa zmluvného

vzťahu, už v čase jeho vzniku. Poukázali na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXXX/XX/XXXX,
z 20.02.2020, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXX/XXX/XXXX, z 28.11.2019. V súdenej veci
doposiaľ ani žalovaný, ani súd prvej inštancie nikde neuviedli, aká je doba trvania zmluvy. Je tu len
tvrdenie o tom, že zmluva dobu trvania obsahuje, ale nikto zatiaľ nevie, aký je obsah jej konkrétneho
vyjadrenia, ako časového úseku so začiatkom a koncom, vyjadreného v platných časových jednotkách.

Na túto zásadnú otázku však súd prvej inštancie zrozumiteľnú a jednoznačnú odpoveď nedal, čo ilustruje
už samotná tá skutočnosť, že rovnako ako žalovaný, tak rovnako ani súd prvej inštancie doposiaľ
dobu trvania úveru nikde neuviedli. Zásada transparentnosti a informovanosti spotrebiteľa, spolu s
povinnosťounáležitejodbornejstarostlivostiveriteľa,patriamedzizákladnépožiadavkyspotrebiteľského
práva. Prečo by Smernica a ZoSÚ žiadali samostatnými normami uvádzať aj dobu trvania zmluvy, keď

by malo stačiť, že doba trvania zmluvy by vyplývala už z termínu poslednej splátky.
Uvedené, platí aj ohľadne predpokladov použitých na výpočet RPMN, ale v zovšeobecnení to platí na
všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľských úverových zmlúv. Čo sa týka náležitosti predpokladov
použitých na výpočet RPMN v tejto súvislosti žalovaní poukázali na bod 3. výroku rozsudku Súdneho
dvora EÚ, vo veci C-448/17. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahuje len matematický vzorec výpočtu RPMN, tak to nestačí, ale musí byť
tento vzorec doplnený predpokladmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, čo neznamená nič
iné, ako doplnenie o jednotlivé premenné, konkrétnymi údajmi aj s ich pomenovaním, teda uvedením
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, platných pre konkrétnu zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, s explicitným vyjadrením, že ide o predpoklady použité na výpočet RPMN. V danom prípade

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani vzorec na výpočet RPMN, nie to, aby bol tento vzorec
doplnený o konkrétne predpoklady použité pri výpočte výšky RPMN. K posudzovaniu predpokladov
RPMN, žalovaní poukázali, a to priamo vo vzťahu k žalovanému, na rozsudok Krajského súdu Prešov,
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, zo 7.11.2017 a rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXXX/XX/XXXX, z
30.5.2019. Formulácia uvedená v bode 2.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom tohto

konania, že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej
výške jednorazovo v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere , Zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas
a dlžník/spoludlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených
v Zmluve o úvere. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so Zmluvouo úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v Zmluve o úvere, nie je podľa žalovaných dostatočne transparentná a nemôže spĺňať
požiadavku Smernice a ZoSÚ, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené všetky predpoklady

použité na výpočet RPMN.
Naviac súdu prvej inštancie žalovaní vytýkajú, že v rámci vykonaného dokazovania neskúmal, či žalobca
pri uzatvárané zmluvného vzťahu postupoval s odbornou starostlivosťou. Poukázali pritom ma rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/2018 z 5.3.2020články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Obdobne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-303/20 z 10.06.2021. Vzhľadom na uvedené navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že predpoklady na výpočet RPMN boli v zmluve o
úvere uvedené prehľadne (osobitne pomenované) a predovšetkým v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Poukázal pritom najmä na rozsudok SD EÚ zo dňa 19.12.2019 vo
veci C-290/19 (RN c/a Home Credit Slovakia a.s), uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2021

sp. zn. 7 Cdo 183/2020 (publikovaného pod R 86/2021). Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaní
(počas celého spor zastúpení advokátom) prvýkrát až v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie ex
offo nezisťoval, či žalobca postupoval pri skúmaní ich bonity s odbornou starostlivosťou. Podotkol že v
civilnomsporovomkonaníplatízásadaneúplnejapelácie.Ztohtodôvodumožnoprostriedkyprocesného
útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, použiť v odvolaní

iba vtedy, pokiaľ je splnená niektorá z podmienok vymedzených v § 366 CSP. V tomto prípade však
žiadna z nich splnená nie je a preto sú skutkové tvrdenia žalovaných (novoty) vylúčené. Poukázal aj na
skutočnosť, že v súlade s § 291 ods. 3 CSP sa pre kvalifikované zastúpenie sa aj na žalovaných (ako
spotrebiteľov) uplatňujú pravidlá o sudcovskej koncentrácií. Preto mali rovnako ako žalobca povinnosť
predložiť svoje skutkové tvrdenia včas. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby

odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.10. Z doterajšieho dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu
ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi (spotrebiteľmi) bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 07.01.2016 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej bol

žalovanýmposkytnutýúvervovýškeX.XXXeur,spočtommesačnýchsplátok96,smesačnousplátkouv
sume XXX,XX eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 11,90 %, RPMN banky 12,90 %, celkovou čiastkou, ktorú
má klient zaplatiť v sume XX.XXX,XX eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.02.2016 a ďalšie splátky
boli splatné k 20-temu dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na
dňa 20.01.2024.

11. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere,
že uzatvorená Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaných ako dlžníkov
z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj
Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia Zmluvy. Zmluvným dojednaním nie je
možnévylúčiťpôsobnosťzákonač.129/2010Z.z,ospotrebiteľskýchúverochospotrebiteľskýchúveroch

a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“), ktorý je predpisom obsahujúcim
kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto
má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

12. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu bol od uzatvorenia zmluvy v postavení
dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Žalovaní zmluvné podmienky nemohli žiadnym

spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah strán sporu preto správne súd prvej inštancie posúdil podľa noriem
spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu
niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti

zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu.

13. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

15. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných ohľadne sporného obligatórneho údaja o dobe
trvania zmluvy odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/167/2021 zo
dňa 27.04.2022. 19. V uvedenom rozhodnutí (body 15. až 27. a bod 29.), dovolací súd eurokonformným

výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v znení účinnom do 30. apríla 2018 (§ 9 ods. 2 písm.
d) v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), dospel k záveru, že pokiaľ
toto ustanovenie ZoSÚ hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje
povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti (t. j. k dobe trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale len
vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade
s článkom 10 ods. 2 písm. c/ smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady).V zmysle uvedeného, podľa dovolacieho súdu v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť

duplicitné uvedenie termínu konečnej splatnosti ako aj doby trvania spotrebiteľského úveru aj pred
1.5.2018, no len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa dovolacieho súdu dobu trvania spotrebiteľského úveru je potrebné vo všeobecnosti
chápať ako celkovú dobu medzi uzatvorením zmluvy a okamihom, dokedy je spotrebiteľ povinnýnajneskôr splatiť úver, resp. pokiaľ je tento okamih závislý na ďalších okolnostiach predpokladaný
okamih konečného splatenia úveru. Ak je spotrebiteľských úver uzavretý na určitú dobu trvania
spotrebiteľského úveru, možno uvádzať v prípade krátkodobých spotrebiteľských úverov napríklad v

týždňoch, mesiacoch, resp. nie sú vylúčené ani dni. Preto podľa dovolacieho súdu, i bez explicitného
uvedenia údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. v konkrétnom prípade -
doba trvania úveru: 120 mesiacov), je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere primeraným a
zrozumiteľným spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa,
obsahovala informáciu pre spotrebiteľa o dobe (či čase) jej trvania v súlade s § 9 ods. 2 písm. f/

ZoSÚ v znení účinnom do 30.4.2018 vo svetle eurokonfomného výkladu článku 10 ods. 2 písm. c/
smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, a tak umožňovala spotrebiteľovi v čase podpisu zmluvy
poznať časový rozsah záväzku. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
obligatórna náležitosť uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ je splnená, ak zmluva obsahuje údaj o
dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, obligatórna náležitosť uvedená
v ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je splnená, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z
ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.

17.Odvolacísúdpretokonštatuje,žeajvprejednávanejvecivrámcizákladnýchparametrov(bod2)bolo

možné zistiť údaj o - dobe, či dĺžke trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala v bode
X.X údaj o dobe trvania zmluvy v podobe XX mesiacov so splatnosťou prvej splátky dňa 20.02.2016
a nasledujúcich XX splátok vždy – XX. dňa v mesiaci. Podľa splátkového kalendára v bode 2.4, ktorý
je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je posledná splátka splatná 20.01.2024, čo zodpovedá
poslednej 96-tej mesačnej splátke. Pokiaľ bola v Zmluve dohodnutá jej doba trvania v zmysle „alebo

do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“, jednalo sa o termín v prípade, že žalovaní
nesplnia podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii obligatórneho údaju o dobe trvania zmluvy podľa
§ 9 ods. písm. f) ZoSÚ v Zmluve.

18. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021
bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2021, sp. zn.
7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor cit.: „Z ustanovenia §
9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 2 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej

zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre
jej výpočet.“ V odôvodnení citovaného uznesenia najvyšší súd uviedol, že „Údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto
zákonodarca požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len
uvedenie jeho výšky. 11.1. Dovolací súd má za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky

predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu,
počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo
zmluvy jednoznačne vyplývajú. 12. 1. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor,
že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve
konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani

predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.
Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým)
výkladom daného zákonného ustanovenia. 12.2. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských
úveroch výslovne neukladá uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery
nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto

požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca
pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť
uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone,
v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery

nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje. 12.3. Z uvedených dôvodov
potom záver súdov nižších inštancií, že predmetná zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch neobsahuje zákonnú náležitosť, a to všetky predpoklady použité pre výpočet
RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je správny.“ (Pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR
z dňa 24.2.2022, sp.zn. 5Cdo/55/2020).

19. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým osobitným ukazovateľom, ktorým sa vypočítava
časová hodnota budúcich peňažných tokov. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza zo
zákonom presne definovaných vstupných komponentov. To, o ktoré komponenty sa jedná, vyplýva z
prílohy č. 2 k ZoSÚ. Pokiaľ niektorý z predpokladov pre výpočet RPMN uvedený nie je, dôsledkom
je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Musí byť však zrejmé, ktorý predpoklad žalobca, resp. jeho

právny predchodca do Zmluvy nezakotvil.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia o tom, že Zmluva obsahuje obligatórnu
náležitosť podľa ust. § 9 odsek 2 písm. k) ZoSÚ je s poukazom na vyššie citované rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikynepreskúmateľné.Súdprvejinštanciesícevodôvodneníuviedol,
že Zmluva obsahuje predpoklady pre výpočet RPMN v zmysle bodu 2.2 Zmluvy. Súd prvej inštancie

však nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené v Zmluve.
Odkaz súdu prvej inštancie na bod. 2.2 Zmluvy je nepostačujúci. V tomto smere považuje odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nepreskúmateľné. Prvoinštančný súd nedostatočne
posúdil otázku ohľadne podstatnej náležitostí Zmluvy týkajúcu sa uvedenia predpokladov použitých pre
výpočet RPMN vyjadrenej v Zmluve.

21. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd

vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby

naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

22. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. S porušením tejto povinnosti ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy spájal významnú
sankciu a to v ust. § 11 ods. 2. V súlade s týmto ustanovením, ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

25. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190)

posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského
štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa
na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48, t.j. preveriť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorýje nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak
by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo,
že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit

Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej)

26. K potrebe skúmania splnenia povinnosti dodávateľa pri overovaní bonity spotrebiteľa ex offo,
poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18, podľa ktorého články 8 a 23

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

27. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP, v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je
sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu
zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, či zmluva obsahuje všetky

náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pri posudzovaní povinnej náležitosti zmluvy vyplývajúcej
z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vezme zreteľ na názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7Cdo/183/2020 z 24.02.2021. Pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru,
že úver, ktorý právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným má byť úverom bezúročným a bez
poplatkov pre neexistenciu údajov alebo niektorého z údajov, ktoré sú predpokladom pre výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov, tento neexistujúci údaj identifikuje, a to konkrétne. Súd prvej inštancie
posúdi povinnosť žalobcu ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných ako
spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 v rámci vyššie naznačených
intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie
rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení

§ 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).