Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Cpr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200056
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519200056.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne: REFORMOVANÁ ZÁKLADNÁ

CIRKEVNÁ ŠKOLA s vyučovacím jazykom maďarským v DOLNOM ŠTÁLI, Hlavná 85, 930 10 Dolný
Štál, IČO: 31 825 389, zastúpenej advokátkou: JUDr. Sylvia Barciová, Komenského 6331/1F, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 42 161 827, proti žalovanej: O.. B. G. W., narodenej XX. T. XXXX, trvale bytom
H. X. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej: MD legal, s.r.o., Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47
256 729, za ktorú koná JUDr. Milan Ďurica, LL.M., PhD., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa14.01.2019,opravenoupísomnýmpodanímdoručenýmsúdu
dňa 15.03.2019, domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej
ako zamestnankyne zo dňa 15.11.2018 doručené žalobcovi ako zamestnávateľovi dňa 15.11.2018, je
neplatné. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako zamestnankyňa vykonávala svoju prácu žalobcu ako
zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.06.2013. Žalovaná dňa 15.11.2018
osobne doručila žalobcovi písomné Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. V
predmetnom oznámení žalovaná uviedla, že podľa lekárskeho posudku O.. H.V. V. zo dňa 15.11.2018
nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Žalovaná tiež poznamenávala,
že nakoľko podmienky na škole zostávali nezmenené, rozhodla sa svoj pracovný pomer ukončiť u

zamestnávateľa okamžite s poukazom na ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Žalobca okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 15.11.2018 posúdil ako neplatné. S poukazom na ust.
§ 78 Zákonníka práce žalobca vychádzal z toho, že pracovný pomer sa skončil dohodou, a to dňom,
keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. dňom 15.11.2018. Žalobca bol informovaný, že žalovaná od
pondelkanasledujúcehotýždňa,t.j.od19.11.2018nastúpiladozamestnaniatiežakoučiteľka.Vmesiaci
december roku 2018 sa žalovaná telefonicky informovala u účtovníčky žalobcu, kedy jej poukážu sumu
odstupného, na ktorý ona má nárok z dôvodu skončenia svojho pracovného pomeru. Žalovaná zrejme

mala na mysli nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce. V záujme právnej istoty,
žalobca svoje stanovisko ohľadne neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vypracoval
aj písomne a zaslal ho žalovanej listom zo dňa 20.12.2018. Žalovaná na tento prípis nereagovala.
Žalobca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 15.11.2018 za neplatné ztýchto dôvodov: a) Žalovaná vo svojom oznámení zo dňa 15.11.2018 ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru najprv uviedla to, že podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať svoju
prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Následne žalovaná napísala, že svoj pracovný pomer ukončí podľa

ust. § 69 ods. 1 písm. c) pracovného pomeru, t. j. ak život alebo zdravie zamestnanca je bezprostredne
ohrozené. Podmienky uplatnenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 69
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v prípade žalovanej neboli splnené. Žalovaná svojmu zamestnávateľovi
totiž žiaden lekársky posudok nikdy nepredložila, teda zamestnávateľ nemal ani možnosť preradiť ju na
inú vhodnú prácu. Pečiatka O.. H.Á. V. na oznámení žalovanej zo dňa 15.11.2018 nemá v tomto smere

žiadnu relevanciu.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.04.2019, ktorým
žiadala žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že so žalobcom uzavrela pracovnú zmluvu dňa
28.06.2013 a dňa 15.11.2018 doručila žalobcovi oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 15.11.2018. Žalobca toto oznámenie nechal dlhodobo bez reakcie a dňa 14.01.2019 podal

žalobu. Namietla, že samotná pracovná zmluva nespĺňa viaceré zákonné náležitosti. Žaloba podľa nej
predstavuje zneužitie práva zo strany žalobcu, keďže žalobca nemá záujem na jej ďalšom zamestnávaní
a žalobca dlhodobo akceptoval, že pracovný pomer je skončený platne. Lekár O.. H. V., ktorému opísala
svojebolestispoluspopisomjejpráce,pracovnéhoprostrediaapracovnýchpodmienok,dňa15.11.2018
zhodnotil jej zdravotný stav, pričom ju upozornil na následky, nevydal podrobné citlivé osobné údaje o

zdravotnom stave žalovanej a obmedzil sa len na prezentáciu záveru vo vzťahu k práci. Podľa názoru
žalovanej je taký postup dostatočný, keďže za lekársky posudok sa v zmysle § 16 zákona č. 576/2004 Z.
z. považuje len výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti alebo zdravotného stavu. Žalobca doteraz
nespochybňoval záver O.. V., pričom nikdy nepožadoval ani bližšie informácie o zdravotnom stave
žalovanej. V prípade nutnosti zdravotný stav žalovanej a jeho posúdenie vo vzťahu k práci a celkový

postup môže vysvetliť O.. V. osobne. Z posúdenia O.. V. vyplynulo, že za nezmenených pracovných a
personálnych podmienok žalovaná nemôže zo zdravotných dôvodov zostať zamestnaná bez ohrozenia
zdravia. Zároveň z dôvodu dlhodobých skúseností s personálnymi a pracovnými pomermi u žalobcu
bolo zrejmé, že pracovné prostredie nemôže byť v dohľadnej dobe zmenené tak, aby nepredstavovalo
ohrozenie zdravia žalovanej. Na tomto základe bola nútená okamžite konať a chrániť svoje zdravie.

4. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami, prednesmi právnych zástupcov strán
sporu, vykonal dokazovanie listinami a výsluchom strán sporu a na tomto základe rozhodol vo veci
tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnankyne zo
dňa 15.11.2018, doručené žalobcovi ako zamestnávateľovi dňa 15.11.2018 je neplatné. Zároveň priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 55 ods. 2 písm. a/, § 59 ods. 1 písm. c/, § 69 ods. 1 písm.
a/ a c/ a ods. 3, § 70, § 77, § 78 ods. 3 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa

14.1.2019, opravenou písomným podaním doručeným súdu dňa 15.3.2019, domáhala, aby súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnankyne zo dňa 15.11.2018
doručené žalobkyni ako zamestnávateľovi dňa 15.11.2018, je neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že
žalovaná ako zamestnankyňa vykonávala svoju prácu u žalobkyne ako zamestnávateľa na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.6.2013. Žalovaná dňa 15.11.2018 osobne doručila žalobkyni

písomné Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. V predmetnom oznámení žalovaná
uviedla, že podľa lekárskeho posudku MUDr. H. V. zo dňa 15.11.2018 nemôže ďalej vykonávať svoju
prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Žalovaná tiež poznamenala, že nakoľko podmienky na škole
zostávali nezmenené,rozhodla sa svoj pracovný pomer ukončiť u zamestnávateľa okamžite s poukazom
na ust. § 69 ods. 1 písm. c/ ZP. Žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa

15.11.2018 posúdila ako neplatné, s poukazom na ust. § 78 ZP vychádzala z toho, že pracovný pomer
sa skončil dohodou, a to dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. dňom 15.11.2018. Žalobkyňa
bola informovaná, že žalovaná od pondelka nasledujúceho týždňa, t. j. od 19.11.2018 nastúpila do
zamestnania tiež ako učiteľka. V mesiaci december roku 2018 sa žalovaná telefonicky informovala u
účtovníčky žalobkyne, kedy jej poukážu sumu odstupného, na ktoré ona má nárok z dôvodu skončenia

svojho pracovného pomeru. Žalovaná zrejme mala na mysli nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 69 ods.
4 ZP. V záujme právnej istoty, žalobkyňa svoje stanovisko ohľadne neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru vypracovala aj písomne a zaslala ho žalovanej listom z 20.12.2018. Žalovaná na
tento prípis nereagovala. Žalobkyňa považuje okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zodňa 15.11.2018 za neplatné z týchto dôvodov: a) žalovaná vo svojom oznámení zo dňa 15.11.2018
ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru najprv uviedla to, že podľa lekárskeho posudku
nemôže ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Následne žalovaná napísala, že svoj

pracovný pomer ukončí podľa ust. § 69 ods. 1 písm. c/ ZP. Toto ustanovenie sa však týka iného dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru, t. j. ak život alebo zdravie zamestnanca je bezprostredne
ohrozené. Žalovaná teda nejasne uviedla dôvod okamžitého skončenia svojho pracovného pomeru, b)
podmienky uplatnenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a/
ZPvprípadežalovanejnebolisplnené.Žalovanásvojmuzamestnávateľovitotižžiadenlekárskyposudok

nikdy nepredložila, teda zamestnávateľ nemal ani možnosť preradiť ju na inú vhodnú prácu. Pečiatka
O.. H. V. na oznámení žalovanej zo dňa 15.11.2018 nemá v tomto smere žiadnu relevanciu.

6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla jeho zmenu
zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Dôvodila, že skončila pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu

ohrozenia jej zdravia, pričom ohrozenie zdravia písomne potvrdil aj jej ošetrujúci lekár O.. H. V..
Žalovaná na podporu svojich tvrdení navrhla jeho vypočutie. Súd za účelom preverenia naplnenia
zákonných predpokladov pre skončenie pracovného pomeru vypočul žalovanú, pričom v odôvodnení
rozsudku deklaruje, že z tejto výpovede nevyplynulo, že by bol ohrozený život alebo zdravie žalovanej,
vypočutie lekára považoval za nadbytočné a toto bez ďalšieho nevykonal. Žalovaná namietala, že z

jej výpovede tieto skutočnosti odôvodňujúce nevypočutie O.. H. V. nevyplývajú. Žalovaná vo svojej
výpovedi súdu opísala, že dlhodobo trpela z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok a celkovo
nevhodného pracovného prostredia. To, že tieto podmienky trvali dlhšiu dobu, nemôže bez ďalšieho
znamenať, že by v čase doručenia okamžitého skončenia nebolo ohrozené zdravie žalovanej. Naopak
dlhodobý psychický nátlak a nevyhovujúce pracovné podmienky vedú k situácii, kedy sa tento stav môže

stať neudržateľný a bezprostredne ohrozujúci zdravie zamestnanca, čo aj žalovaná v konaní tvrdila.
Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu jednoznačne deklarovala, že o ohrození svojho zdravia
sa dozvedela od svojho ošetrujúceho lekára dňa 15.11.2018. V tejto súvislosti úvahy súdu o nedodržaní
prekluzívnej lehoty uvedené v ods. 31 rozsudku sa javia ako nepatričné. Podľa názoru žalovanej si súd
nesprávne vyložil jednotlivé pasáže jej výpovede. Bez ohľadu na výpoveď žalovanej táto ďalej namietala,

že odbornú otázku ohrozenia života a zdravia nemôže súd posúdiť len na základe jej výpovede. Súd
konštatoval, že nebol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie žalovanej, a tak nebola naplnená
skutková podstata podľa § 69 ods. 1 písm. c/ ZP, ku ktorému záveru však podľa názoru žalovanej súd
nemohol dospieť len na základe vlastnej úvahy, bez vyjadrenia lekára, zároveň je tento záver súdu
v príkrom rozpore s názorom O.. H. V., ktorý je obsiahnutý v okamžitom skončení. Súd sa s týmto

rozporom žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevykonal dôkaz smerujúci k objasneniu zdravotného
stavu žalovanej.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je čiastočne dôvodné.

8. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že podľa jeho názoru okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovanou obsahuje jednoznačný prejav vôle žalovanej skončiť pracovný

pomer okamžite i dôvod jeho skončenia (bezprostredné ohrozenie zdravia žalovanej), spočívajúci v
okolnostiach, že podľa lekárskeho posudku O.. H. V. z 15.11.2018 žalovaná nemôže ďalej vykonávať
svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia, pretože podmienky na škole zostávali nezmenené. Toto
skutkové opísanie zakladá podľa odvolacieho súdu dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
podľa § 69 ods. 1 písm. c/ ZP, ktorý dôvod aj žalovaná výslovne v okamžitom skončení pracovného

pomeru uviedla. Záver súdu prvej inštancie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovanej datované dňa 15.11.2018 je neplatné z dôvodu, že zo strany žalovanej neboli splnené
zákonné predpoklady pre možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou podľa §
69 ods. 1 písm. a/ ZP, tak nebolo možné považovať za vecne správny, keďže dôvodom okamžitéhoskončenia pracovného pomeru bol dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. c/ ZP a nie podľa § 69 ods. 1
písm. a/ ZP. Žalovaná netvrdila, že by pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru z jej
strany doručila žalobkyni lekársky posudok (že nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia

svojho zdravia), ani to, že ju žalobkyňa ako zamestnávateľ nepreradila do 15 dní odo dňa predloženia
tohto posudku na inú pre ňu vhodnú prácu, teda neuvádzala skutkové okolnosti, v ktorých by mohol
spočívať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a/ ZP, nebolo
na mieste žalovanou uvedené skutkové okolnosti subsumovať pod takéto ustanovenie len na základe
toho, že slovné spojenie lekársky posudok sa nachádza v § 69 ods. 1 písm. a/ ZP (a nie v § 69

ods. 1 písm. c/ ZP), keď poukazom na lekársky posudok (potvrdenie ošetrujúcim lekárom nemožnosti
vykonávania práce žalovanou bez ohrozenia jej zdravia) žalovaná zjavne chcela len podporiť svoje
tvrdenieonemožnostiďalejvykonávaťprácubezohrozeniajejzdravia.Pretonebolarelevantnouotázka,
či Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 15.11.2018 obsahovalo alebo neobsahovalo
lekársky posudok v súlade s § 16 zákona č. 576/2004 Z.z., a dôvodnou potom nebola ani námietka
odvolateľky o nedostatočnom a nepreskúmateľnom vysporiadaní sa s touto otázkou zo strany súdu prvej

inštancie. Dôvodnou na základe vyššie uvedeného však bola odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa
nesprávnej subsumácie pod ust. § 69 ods. 1 písm. a/ ZP.

9. Odvolací súd ďalej uviedol, že sa nemohol stotožniť ani so závermi súdu prvej inštancie, že zo strany
žalovanej neboli splnené ani zákonné predpoklady pre možnosť okamžitého skončenia jej pracovného

pomeru so žalobkyňou podľa § 69 ods. 1 písm. c/ ZP, z ktorého dôvodu tiež vyhodnotil okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako neplatné, tieto jeho závery považuje odvolací
súd za predčasné. Súd prvej inštancie sa totiž vôbec nezaoberal tvrdeniami žalovanej vo vzťahu k
pracovným podmienkam (napr. práca nadčas bez obedňajšej prestávky, donucovanie k výpovedi z
dôvodu ukončenia štúdia detí žalovanej u žalobkyne, psychické týranie, psychický tlak), ktoré mali

zapríčiniť jej psychické i fyzické zdravotné problémy a bezprostredné ohrozenie zdravia žalovanej.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s jeho záverom o nezistení bezprostredného ohrozenia zdravia
žalovanej, odôvodneným tým, že žalovaná problémy pociťovala už dlhší čas - rok a už nedokázala
ďalej pracovať v takých podmienkach, v ktorom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno
hovoriť o žiadnej bezprostrednosti ohrozenia života alebo zdravia, keď bezprostredné ohrozenie života

alebo zdravia nie je dané tým, že žalovaná už jednoducho len nechcela pracovať u žalobkyne, označila
riaditeľku žalobkyne za arogantnú a nebola schopná pod jej vedením ďalej pracovať a súčasne si už
našla prácu ako učiteľka na novej škole. Dôvodnou bola námietka žalovanej, že to, že tieto podmienky
trvali dlhšiu dobu, nemôže bez ďalšieho znamenať, že by v čase doručenia okamžitého skončenia
nebolo ohrozené zdravie žalovanej, naopak dlhodobý psychický nátlak a nevyhovujúce pracovné

podmienkyvedúksituácii,kedysatentostavmôžestaťneudržateľnýabezprostredneohrozujúcizdravie
zamestnanca, čo aj žalovaná v konaní tvrdila.

10. Odvolací súd v závere uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného v predmetnom spore
právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v ďalšom konaní vykonať navrhnuté dokazovanie za

účelom posúdenia existencie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1
písm. c/ ZP, pričom stav bezprostrednej ohrozenosti života a zdravia sa týka odborných znalostí odborne
spôsobilej osoby, resp. vedeckých poznatkov, postupovať v spore ako v spore s ochranou slabšej strany
a prípadne vykonať aj bez návrhu tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak to bude nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude naďalej dbať

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220
ods. 2 CSP, vrátane uvedenia skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami

strán konania.

11. Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci vo veci opätovne nariadil pojednávanie doplnil
dokazovanie výsluchom svedka O.. H. V. a predloženými listinami. A vec opätovne právne posúdil.

12. Podľa § 78 ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a
zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ
so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný
pomer neplatne skončený okamžite, dňom keď mal pracovný pomer skončiť.13. Citované zákonné ustanovenie normuje právnu situáciu podľa ktorej, ak zamestnávateľ považuje
okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom za neplatné a oznámi zamestnancovi, že

netrvá na tom, aby tento naďalej vykonával prácu, potom platí, že pracovný pomer sa skončil
dohodou. Dôležitou právnou skutočnosťou je oznámenie zamestnávateľa doručené zamestnancovi, že
zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec naďalej vykonával prácu. Oznámenie zamestnávateľa,
že od zamestnanca nepožaduje ďalší výkon práce je tou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá sama
osobe transformuje neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru na platne uzavretú dohodu o

skončení pracovného pomeru zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť,
že si zachová právo domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamestnancom, alebo sa tohto práva vzdáva tým, že zamestnancovi oznámi, že netrvá na tom,
aby u neho zamestnanec ďalej pracoval. V prípade účinného oznámenia si už zamestnávateľ nemôže
uplatniť právo na súde, aby tento vyslovil (ne)platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
zamestnancom; v dôsledku naplnenia právnej fikcie takýto úkon de iure neexistuje. Ak chcel žalobca,

aby sa súd vecne zaoberal otázkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v jeho žalobe,
nemal žalovanej oznámiť, že netrvá na tom, aby u neho ďalej pracovala. Žalobca nielenže predurčil
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zaslaním oznámenia žalovanému, zároveň ním
i vylúčil, aby sa touto otázkou mohol zaoberať súd na základe žaloby o (ne)platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru podanej žalovanou, lebo práve týmto oznámením doručeným žalovanej

došlo (fikciou) k založeniu (nového) pracovnoprávneho vzťahu - dohody o skončení pracovného pomeru
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou.

14. Uvedenému svedčia aj nesporné skutočnosti konštatované aj v zrušenom rozsudku Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 18Cpr/3/2019 zo dňa 11. novembra 2019 ako i uznesenia Krajského súd v Trnave sp.

zn. 10CoPr/5/2020 zo dňa 12. februára 2021 ( str. 5 odsek 2 predposledná a posledná veta, strana 16
odsek 2,3,4, 5 strana 17 odsek 2, 3).

15. Pre úplnosť súd opätovne uvádza, že v predmetnej veci nebolo medzi stranami sporné, že
pracovný pomer medzi stranami (žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom)

bol založený písomnou pracovnou zmluvou z 28.6.2013, a to na dobu neurčitú, dohodnutý bol druh práce
žalovanej - učiteľ, miesto výkonu práce žalovanej - RZCŠ v Dolnom Štále, deň nástupu žalovanej do
práce 1.7.2013 a mzdové podmienky odkazom na osobitné rozhodnutie zamestnávateľa podľa platných
predpisov. Tiež bolo nesporným, že pracovný pomer trval až do 15.11.2018.

16. Listom z 15.11.2018 zn. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalovaná žalobkyni
oznámila: „Podľa lekárskeho posudku O.. H. V. zo dňa 15.11.2018 nemôžem ďalej vykonávať svoju
prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Pretože sa podmienky na škole zostávali nezmenené, rozhodla
som sa tento pracovný pomer s Vami skončiť, a tak týmto podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona
č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce okamžite končím pracovný pomer zo zdravotných dôvodov.“ Na

tomto liste sa v jeho spodnej časti pod vyššie uvedeným textom a za miestom podpísania listu (V H.)
a dátumom jeho podpísania (15.11.2018) nachádza podpis žalovanej, vedľa textu „...O.. H. V.Z.....“ sa
nachádza pečiatka O.. H. V., všeobecného lekára, a nečitateľný podpis.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že lekársky posudok O.. H. V. z 15.11.2018 (rozumej lekársky

posudok na samostatnej listine, inej ako list žalovanej uvedený vyššie), ani žiaden iný posudok v
súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru žalovaná žalobkyni nepredložila a tiež nebolo
sporné, že list z 15.11.2018 zn. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaná
žalobkyni doručila dňa 15.11.2018.

18. Na okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou reagovala žalobkyňa listom z 20.12.2018 zn.
Oznámenie, v ktorom uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné (pre
nejasnosť jeho dôvodu, keď lekársky posudok podľa § 69 ods. 1 písm. a/ ZP žalobkyni nepredložila,
žalobkyňa teda nemala možnosť žalovanú preradiť na inú vhodnú prácu a ust. § 69 ods. 1 písm. c/
ZP sa týka iného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru), pracovný pomer u nej ako u

zamestnávateľa(keďženetrvalanatom,abyunejžalovanánaďalejpracovala)saskončildohodoudňom
15.11.2018 a v zmysle platných právnych predpisov nárok na náhradu mzdy popr. nárok na odstupné
žalovanej neprináležia.19. Z uvedeného je zrejmé, že obe sporové strany sa zhodli na tom, že pracovný pomer skončil dňom
15.11.2018. Žalobkyňa je však názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej
z 15.11.2018 je neplatné a keďže žalobkyňa netrvala na tom, aby žalovaná u nej naďalej pracovala a

keďže sa žalobkyňa a žalovaná nedohodli inak, platí s poukazom na § 78 ods. 3 ZP, že pracovný pomer
sa skončil dohodou dňom 15.11.2018. Žalovaná je naopak názoru, že pracovný pomer skončil dňom
15.11.2018 na základe platného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej.

20. Uvedenému záveru svedčí tak názor Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 6CoPr/1/2020

z 29. januára 2020 ako aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 9Cdo/196/2020 zo dňa 30.06.2022. Z vyššie konštatovaného preto tunajší súd žalobu žalobcu z
procesných dôvodov zamietol a už sa nezaoberal argumentáciou žalovanej a žalobcu ani posudzovaním
a hodnotením vykonaného a doplneného dokazovania.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala

vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).