Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124313834
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6124313834.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Michal Kizák, advokát so sídlom Masarykova 2,
080 01 Prešov, o zaplatenie 933,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 537,36 eur s ročným úrokom vo výške 5 % zo sumy
· 169,22 eur od 19.3.2024 do zaplatenia,
· 183,41 eur od 19.4.2024 do zaplatenia
· 184,73 eur od 19.5.2021 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100

eur splatných vždy k 20 dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,12%,
o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším

súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 933,50 eur s príslušenstvom uplatnil v upomínacom konaní
na Okresnom súde Banská Bystrica z dôvodu, že so žalovanou uzavreli dňa 13.6.2022 úverovú
zmluvu č. 0000000000946556, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 4100 eur. Zmluva bola uzatvorená elektronicky prostredníctvom Internet bankingu. Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý
úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 20.5.2024. K skúmaniu bonity uviedol cit.:
„Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho

poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 2.1.1 OP Rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere začína na
žiadosť klienta. Klient predkladá žiadosť o poskytnutie úveru na predpísanom tlačive banky. Formulár
žiadosti o poskytnutie úveru dostane klient na každej pobočke banky na požiadanie, prípadne môže
byť klientovi k dispozícii prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva, ak ho má zriadené a
spĺňa podmienky ustanovené obchodnými podmienkami. Zo žiadosti o poskytnutie úveru žalobca získal
informácie o rodinnom stave žalovaného a o výdavkoch žalovaného. V súlade s ust. § 7 ods. 2 zák.

č. 129/2010 Z.z. bol spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom. Na určenie dostatočnej sumy na bežné životné náklady slúži hodnota životnéhominima. Výška sumy životného minima ku dňu uzatvorenia zmluvy bola určená Opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, z ktorého žalobca vychádzal. Žalobca realizoval
tiež dopyt do SRBI/NRKI a na základe Kreditného reportu (výstupu zo SRBI/NRKI), preveril záväzky

žalovaného a ich splácanie. Žalovaný nemal v čase poskytnutia úveru žiadne existujúce záväzky.
Spoločný register bankových informácií (SRBI) predstavuje databázu údajov, resp. informačný systém
vytvorený na základe informácií, ktoré poskytujú banky spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o,
ako prevádzkovateľovi SRBI v súlade s §92a zák. č. 483/2001 Z.z. za účelom uzatvárania a vykonávania
obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov.

Databáza registra obsahuje pozitívne aj negatívne údaje o všetkých úverových produktoch poskytnutých
klientom účastníckych bánk vrátane ich histórie. Od roku 2015 je plne platná výmena informácií medzi
Spoločným registrom bankových informácií (SRBI) a Nebankovým registrom klientskych informácií
(NRKI). V danom prípade bola výška úveru určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a to na
základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa o platobných operáciách získaných z
interných zdrojov veriteľa, keďže žalobca viedol pre žalovaného dlhodobo (viac ako 6 mesiacov) osobný

účet IBAN č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od 06/2020. Žalobca preto nebol povinný overovať
príjem spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni (§7 ods. 43 zák. č. 129/2010 Z.z.). Na základe posúdenia
kreditných obratov na účte žalovaného, ktoré predstavovali reálne platby v prospech účtu žalovaného
a debetných obratov na účte žalovaného za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru, bol žalobca
schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného.“ K vyhláseniu predčasnej splatnosti

úveru došlo pre neuhradenie splátky, ktorej splatnosť nastala dňa 18.01.2024. Do dňa zosplatnenia
uhradila žalovaná na istinu sumu 3196,50 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia
predstavovala sumu 903,50 eur (poskytnutá suma 4100 eur mínus splátky istiny spolu vo výške 3196,50
eur = 903,50 eur). Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu.
Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval 4,73 eur - každá omeškaná dlžná splátka je

odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Žalobca si
uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru do zaplatenia. Žalobca si uplatnil tiež zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru
a ide o úrok vo výške 120,94 eur.

2. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1132/2024 z 24.7.2024, proti ktorému
podala žalovaná včas odpor.

3. Žalovaná podaný odpor odôvodnila tým, že žalobcom uplatnený právny nárok je nedôvodný, pretože
s sa poskytnutý spotrebiteľský úver v prejednávanom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov

podľa ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Z obsahu
žiadostioposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruzodňa13.06.2022azobsahunásledneuzavretejzmluvyo
spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.06.2022 je zrejmé, že žalovaná dňa 13.06.2022 elektronicky požiadala
žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4 200 eur a žalobca tejto žiadosti žalovanej
obratom v ten istý deň vyhovel a poskytol žalovanej úver vo výške 4 100 eur s mesačnou splátkou vo

výške 186,23 eur. Žalobca nielenže nijako neskúmal príjem žalobkyne, jej výdavky a celkové majetkové
pomery či zárobkové možnosti, ale navyše celkom ignoroval žalobkyňou explicitne uvedený údaj v
žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru o tom, že žalobkyňa je bez príjmu, je na rodičovskej
dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 4 100 eur s mesačnou splátkou vo výške 186,23 eur za situácie, že žalobkyňa bola

bez akéhokoľvek príjmu a poberala len rodičovský príspevok vo výške 280 eur mesačne a prídavky
na dieťa vo výške 30 eur mesačne. Z uvedeného ďalej vyplýva, že suma rodičovského príspevku a
suma prídavkov na dieťa, z ktorých žalobkyňa t. č. žila, nedosahovala ani hranicu životného minima
pre žalobkyňu a jej dieťaťa, nakoľko v roku 2022 predstavovalo životné minimum pre jednu plnoletú
osobu sumu 234,42 eur mesačne a životné minimum pre jedno nezaopatrené dieťa sumu 107,03

Eur mesačne, tzn. spolu sumu 341,45 Eur, pričom žalobkyňa poberala od štátu titulom rodičovského
príspevku a prídavkov na dieťa spolu sumu 310 Eur mesačne. Ak by žalobca v prejednávanom
prípade postupoval lege artis a s odbornou starostlivosťou by preskúmal schopnosť žalovanej ako
spotrebiteľa splácať požadovaný spotrebiteľský úver, jednoznačne by dospel k záveru, že žalovanej
požadovaný spotrebiteľský úver nie je možné poskytnúť a to ani čiastočne. Vzhľadom na všetky uvedené

skutočnosti je nevyhnutné spotrebiteľský úver v tomto konkrétnom prípade posúdiť ako bezúročný
a bez poplatkov. Z prehľadu splácania úveru, ktorý predložil žalobca, možno vyvodiť, že žalovaná
titulom splácania spotrebiteľského úveru uhradila žalobcovi sumu v celkovej výške 3 562,64 eur, čo pri
zohľadnení poskytnutej istiny spotrebiteľského úveru vo výške 4 100 eur predstavuje rozdiel 537,36 eur.Z výpisu z účtu žalovanej celkom evidentne vyplýva, že žalovaná nemala žiadny stály príjem a žila len
z rodičovského príspevku a z prídavkov na dieťa. Okrem toho (ak už žalobca argumentuje tým, že pre
žalovanú viedol bežný účet) upriamuje žalovaná pozornosť súdu tiež na to, že podľa výpisov z účtu

predložených žalobcom mala žalovaná zostatok na účte napr. v mesiaci 02/2022 vo výške 32,86 eur, v
mesiaci 03/2022 vo výške 169,16 eur a v mesiaci 04/2022 vo výške 2,94 eur.

4. V replike žalobca uviedol, že postupoval pred poskytnutím úveru žalovanej s odbornou starostlivosťou
a bonitu žalovanej skúmal v súlade so zákonom. Žalovanej bol v zmysle zmluvy zo dňa 13.6.2022

poskytnutý úver na základe predschváleného limitu úveru a to vo výške 4100 eur, keďže banka dlhodobo
viedla bežný účet pre žalovanú, posúdila kreditné obraty na účte, finančnú situáciu žalovanej, na
základe čoho následne žalovanej predpripravila ponuku úveru. To, že bol žalovanej poskytnutý úver ako
predschválený, vyplývaj aj z dôkazov, a to výpisu z osobného účtu žalovanej IBAN F. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX za mesiac 5/2022. V závere tohto výpisu z účtu bolo uvedené: "Vážený klient, pripravili sme
pre Vás ponuku na naše výhodné produkty: Pôžičku vo výške 5400 Eur. Stačí, ak splníte podmienky

poskytnutia a požiadate o úver na ktorejkoľvek pobočke Prima banky Slovensko, a.s. Ponuka platí do
30.6.2022." Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že výška úveru bola určená vopred. Podmienkou
poskytnutia úveru bola aj žiadosť klienta o takýto úveru. Žalovaná požiadala o úver vo výške 4200 eur
v lehote platnosti ponuky (13.6.2022), a keďže spĺňala podmienky poskytnutia, došlo v rovnaký deň
13.6.2022 k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovanou, na základe čoho bol žalovanej v

rovnaký deň poskytnutý úver.Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že nie je možné úver poskytnúť
v rovnaký deň, v ktorom je o poskytnutie úveru požiadané a námietka žalovanej voči takémuto postupu
neobstojí, o to viac za situácie, kedy bol úver žalovanej poskytnutý ako predschválený. Keďže išlo o
spotrebiteľský úver, ktorého výška bola určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa, žalobca nemal
ani povinnosť overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni (tak ako to

vyplýva z ust. § 43 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z.), pretože jednak žalovaná bola klientom žalobcu viac
ako 6 mesiacov a jednak preukázateľne zistil informácie o platobných operáciách žalovanej, ktoré bolo
možné objektívne považovať za príjem žalovanej. Predložil v konaní výpisy z osobného účtu žalovanej
za obdobie 3/2022, 4/2022 a 5/2022, z ktorých žalobca zistil informácie o platobných operáciách,
ktoré predstavovali reálne platby/príjem v prospech účtu žalovanej. Zo žiadosti o poskytnutie úveru

žalobca (bola prílohou žaloby) zistil, okrem iného, najmä údaje o rodinnom stave a teda, že žalovaná je
vydatá a má jedno vyživované dieťa. Za účelom preverenia záväzkov žalovanej, žalobca dňa 13.6.2022
uskutočnil dopyt do úverového registra. Z dopytu vyplynulo, že žalovaná nemala v čase poskytnutie
úveru žiadne existujúce záväzky. Na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za interné
zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za

príjem spotrebiteľa na platobnom účte, vedenom u veriteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb.
Za príjem spotrebiteľa za posledné tri mesiace bolo možné objektívne považovať tieto pravidelne sa
opakujúce kreditné obraty (vyplývajúce z výpisov z účtu žalovanej):
- Za obdobie 3/2022: vo výške 2406,38 eur (200 eur + 150 eur + 100 eur + 50 eur + 200 eur + 100
eur + 299,50 eur + 1 eur + 305,88 eur + 100 eur + 120 eur + 20 eur + 40 eur + 40 eur + 80 eur + 120

eur + 480 eur);
- Za obdobie 4/2022: vo výške 1005,88 eur (100 eur + 200 eur + 200 eur + 305,88 eur + 100 eur + 100
eur);
- Za obdobie 5/2022: vo výške 5113,88 eur (592,94 eur + 7,06 eur + 100 eur + 108 eur + 101 eur + 150
eur + 500 eur + 200 eur + 305,88 eur + 500 eur + 100 eur + 40 eur + 20 eur + 20 eur + 60 eur + 100

eur + 70 eur + 40 eur + 51 eur + 10 eur + 100 eur + 60 eur + 60 eur + 202 eur + 200 eur + 500 eur +
200 eur + 108 eur + 208 eur + 150 eur + 100 eur + 150 eur)
Priemer: (2406,38 + 1005,88 + 5113,88) : 3 = 2842,05 eur
Výška výdavkov žalovanej na peňažné záväzky (splátky) predstavovala sumu 186,23 eur, ktorá
predstavovala výšku anuitnej splátky v zmysle úverovej zmluvy. Ako sumu bežných životných nákladov

resp. výdavky domácnosti zohľadnil žalobca sumu životného minima určenú Opatrením MPSVaR č.
196/2018, ktorá v rozhodnom období bola vo výške 218,06 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú
osobu, 152,12 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 99,56 eur
mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa, t.j. v celkovej výške 469,74 eur. Limit ukazovateľa schopnosti
splácať úver bol vo výške 0,13 a teda menší ako hodnota 1, čo zodpovedalo zákonnej požiadavke.

Žalobcakonalpriposúdeníbonityžalovanejsodbornoustarostlivosťou,keďvykonaldopytdoúverového
registra, zistil informácie o platobných operáciách žalovanej, ktoré boli možné objektívne považovať za
príjem žalovanej a vychádzal tiež z údajov uvedených v žiadosti o úver. Úver nie je možné považovaťza bezúročný a bez poplatkov a žalobca bol taktiež oprávnený pristúpiť k jednorazovému zosplatneniu
úveru.

5. V duplike žalovaná zotrvala na svojej argumentácii.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol
spor na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

7. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie do spisu predloženými listinnými dôkazmi, ako
aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške

4100 eur s fixnou úrokovou sadzbou 8,90% s dohodnutou výškou splátky 186,23 eur (186,19 eur výška
poslednej splátky). Počet anuitných splátok dojednali 24, so splatnosťou každý mesiac v 18. deň
kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola dojednaná 18,94%.

9. Z prehľadu splácania plynie, že žalovaná na splátkach uhradili sumu dokopy vo výške 3562,64 eur.

10. Z opakovaného upozornenia z 19.2.2024 plynie, že žalovaná bola požiadaná o zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 201,68 eur najneskôr do 15.3.2024 s upozornením na možnosť predčasného splatenia
úveru. Zásielku si žalovaná prevzala dňa 23.2.2024.

11. Podaním zo dňa 22.4.2024 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie úveru“ žalobca úver
predčasne zosplatnil. Zásielku si žalovaná prevzala dňa 29.4.2024.

12. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 13.06.2022 plynie, že žalovaná je vydatá s
jednou vyživovacou povinnosťou, počtom členov domácnosti 3. Má ukončené stredoškolské vzdelanie.

Toho času je na materskej/rodičovskej dovolenke a je poberateľom príspevku. K údajom o výdavkoch
domácností uviedla výdavky na potraviny a stravovaní vo výške 100 eur, bývanie a energie 0 eur,
doprava a telekomunikácie 5 eur, ostatné výdavky 35 eur, teda celkové mesačné výdavky domácnosti
vo výške 140 eur.

13. Z kreditného reportu zo dňa 13.6.2022 plynie, že žalovaná má 1 evidovanú žiadosť, 4 odmietnuté a
6 odvolaných žiadosti o poskytnutie úveru, a to s dátumami žiadosti 11.06.2022 a 12.6.2022.

14. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 30.04.2022 do 31.05.2022 plynie počet kreditných položiek
33 spolu v sume 5116,35 eur a počet debetných položiek 92 v sume spolu - 4030,09 eur, so zostatkom

na účte 1089,20 eur.

15. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.04.2022 do 29.4.2022 plynie počet kreditných položiek
7 spolu v sume 1008,58 eur a počet debetných položiek 36 v sume spolu – 1174,80 eur, so zostatkom
na účte 2,94 eur.

16. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.3.2022 do 31.3.2022 plynie počet kreditných položiek 18
spolu v sume 2409,01 eur a počet debetných položiek 43 v sume spolu – 2272,71 eur, so zostatkom
na účte 169,16 eur.

17. Z prehľadu splácania do predčasného splatenia plynie, že žalovaná uhradila žalobcovi doposiaľ
3562,64eur.Zprehľadusplácaniapopredčasnomzosplatnenieplynie,žežalovanážalobcovineuhradila
žiadnu sumu.

18. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

13.6.2022 (ďalej len „ZoSÚ“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. e) ZoSÚ, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.17)

Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských

úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom naúdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne

informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred

získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným
predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 43 ZoSÚ, pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti
spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných
zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov
alebo externých zdrojov, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) nemajú povinnosť
overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) ak

a) spotrebiteľ je ich klientom17th) viac ako šesť mesiacov,file_0.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_3.wmf

b) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) vedia preukázateľne zistiť informácie o

platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

19. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa, čo
plynie aj zo Zmluvy, kde ako druh je uvedený spotrebiteľský úver – pôžička. Žalobca vystupoval ako
osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako
fyzickáosobapriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver.

21. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe

informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o

získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v

spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy

zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 16/2021, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp 80/2020).

22. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

23. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný

posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že

má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).24. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil Zmluvu a žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, z ktorej sú
zrejmé údaje klienta, výpis z účtu a kreditný report.

25. Poskytovanie úverov a pôžičiek je vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto
nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa môže
dlžníkovi po uzavretí zmluvy stať. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov,
ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti

konaťsodbornoustarostlivosťouavyhodnotiťbonituspotrebiteľa,keďženarozdielodneistýchokolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
uzavretia zmluvy zistiteľný. Hodnotenie bonity klienta je v podstate skúškou úverovej spôsobilosti
dlžníka a na jej zistení si veriteľ musí dať záležať.

26. Pokiaľ ide o skúmanie príjmu spotrebiteľa, súd poukazuje na znenie § 7 ods. 43 ZoSÚ, v zmysle

ktorého veriteľ nemusí realizovať dopyt do Sociálnej poisťovne v vzťahu k zisťovaniu príjmu spotrebiteľa
za splnenia týchto podmienok, a to že spotrebiteľ je ich klientom viac ako šesť mesiacov a banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky vedia preukázateľne zistiť informácie o platobných
operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

27. Súd musí nevyhnutne uviesť, že poberanie rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa nebráni
byť zároveň zamestnanou, a teda poberať aj ďalší príjem. Preto sama o sebe okolnosť, že žalovaná ako
spotrebiteľka bola na rodičovskej dovolenke nemôže viesť k záveru, že takejto osobe úver poskytnutý
byť nemôže, nakoľko suma životného minima na poberateľa príspevku a nezaopatrené dieťa v súhrne
je nižšia ako suma rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.

28. Z výpisu z účtu (resp. na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získané
z interných zdrojov o platobných operáciách) však musí byť zrejmé, ktoré platobné operácie možno
objektívne považovať za príjem žalovanej.

29. Žalobca za príjem spotrebiteľa za posledné tri mesiace považoval pravidelne sa opakujúce
kreditné obraty plynúce z účtu žalovanej (uvedené v bode 4 odôvodnenia rozsudku). Súdu však
neušlo pozornosti, že žalovaný za príjem žalovanej považoval kreditné operácie označené ako prevod
z odkladacieho účtu. Prevod z odkladacieho účtu však žalobca nemohol objektívne považovať za príjem
žalovanej, nakoľko ide iba o transformáciu majetku a nie o jeho nárast za ten ktorý mesiac mzdou,

resp. príjmom za pracovnú činnosť, či výnosy ako nájom a pod. Žalobca netvrdil a nepreukázal v konaní
opak, teda nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by ho mohli viesť objektívne k záveru, že prevod
z odkladacieho účtu je príjem žalovanej.

30. Ďalšími kreditnými operáciami, ktoré žalobca považoval za príjem žalovanej sú kreditné operáciu

s poznámkou mena fyzickej osoby – G. H. (500 eur dňa 9.5.2024, 200 eur dňa 11.4.2024), F. I. (100
eur dňa 4.4.2024). Ani z týchto kreditných operácií, ktoré sú navyše nepravidelnými, nemožno bez
ďalšieho dospieť k záveru, že ide o príjem žalovanej. Naviac, ak z výpisu účtu plynú debetné operácie
s poznámkou mena rovnakej fyzickej osoby – medzi inými aj G. H. (-100 eur dňa 7.3.2024). Uvedené
mohli podľa názoru súdu u žalobcu vyvolať objektívne pochybnosti o tom, či tieto zaslané finančné

prostriedky sú skutočne príjmom žalovanej.

31. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že uvedené platobné operácie na účte žalovanej nedali
podklad pre záver, že je namieste aplikácia ust. § 7 ods. 43 ZoSÚ. Nakoľko platobné operácie nebolo
možné bez ďalšieho objektívne považovať za príjem žalovanej.

32. Žalobca podľa názoru súdu tiež nesprávne skúmal výdavky žalovanej, ak sa obmedzil na výšku
sumy životného minima.

33. Z predložených výpisov z účtu nepochybne plynie, že za obdobie od 30.4.2022 do 31.5.2022 bolo

realizovaných 92 debetných operácií v sume - 4030,09 eur, od 1.4.2022 do 29.4.2022 bolo realizovaných
36 debetných operácii v sume - 1174,80 eur, od 1.3.2022 do 31.3.2022 bolo realizovaných 43 debetných
operácií v sume - 2272,71 eur.34. Za takto zisteného stavu žalobca nemohol za žiadnych okolností učiniť záver, že mesačné výdavky
žalovanej zodpovedajú sumám životného minima, a to ani pri zohľadnení existencie vyživovacej
povinnosti na nezaopatrené dieťa. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že operoval so sumou vo výške 469,74

eur, čomu ale nezodpovedajú debetné operácie z výpisov z účtu. Pritom ide o tie isté výpisy, na základe
ktorých obratov si mal urobiť (aj keď podľa názoru súdu nesprávne) obraz o príjmoch žalovanej.

35. Súd zastáva názor, že dôraz na skúmanie výdavkov musí osobitne zodpovedať odbornej
starostlivosti, aby sa spotrebiteľ nedostal do dlhovej (úverovej) špirály, ktorú však žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal. Nadmerná zadlženosť spotrebiteľov spôsobuje ich zraniteľnosť (bod 117
návrhy generálnej advokátky J. C., prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21). Osobitne v situácii,
ak spotrebiteľ požiada finančné inštitúcie v priebehu 3 dní 12x o poskytnutie úveru.

36. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

37. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že výdavky žalovaného zodpovedali sume životného minima,

t.j. výške 218,06 eur. Žalobcom nahradený údaj pri výdavkoch žalovanej zodpovedajúci výške životného
minima je zjavne nevierohodný, čo plynie z výpisu z účtu, na ktorý žalobca sám poukazuje. Z výpisu
z účtov dokonca plynie, že poväčšine sú kreditné a debetné položky v podstate rovnaké s minimálnym
zostatkom na účte, vynímajúc obdobie od 30.4.2022 do 31.5.2022, kedy zostatok na účte činil sumu
1089,20 eur, avšak pri debetných operáciách vo výške 4030,09 eur a úhrade poplatku za platby za

stávku, lotériu a hazard 48x vo výške 72 eur.

38. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom
trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné

posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem
spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio
zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho
rodiny.

39. Tentopostupdodávateľanaúverovomtrhu,ktorýnekritickynahrádzamesačnévýdavkyspotrebiteľa
uvedeným paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia
NBS z 14.11.2017 v znení účinnom od 1.1.2020. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na
účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2 ) spotrebiteľa, životného minima

na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi

celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné,
vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne neplynie záver ani

usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.

40. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77

z 25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlednířadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při

posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým

výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. K., J. G. F., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a

existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího

soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

41. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti

veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11
ods. 2 ZoSÚ). Žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite
klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne
zisťoval, a preto ani nezohľadnil príjmy ani výdavky žalovanej. aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred
poskytnutím úveru overiť.

42. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov

znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §

7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

43. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať

za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty,
nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti

žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje

povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a častivýdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu
(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur
mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu,

nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

44. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice
2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny

výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

45. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite
hrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovanej splácať
úver, preto úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

46. Z potvrdenia žalobcu plynie, že žalovanému bol poskytnutý úvere vo výške 4100 eur (kredit)
a žalovaná uhradila 3562,64 eur, čo plynie z predloženého prehľadu splácania.

47. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň, že ho nemožno zosplatniť, potom žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru, ktorého

splatnosť bola dohodnutá v amortizačnej tabuľke.

48. Žalobca sa preto dôvodne domáhal súdnej ochrany, čo do sumy 537,36 eur (ako rozdielu medzi
poskytnutým úverom a platbami žalovanej na úhradu dlhu) spolu s ročným úrokom vo výške 5 % v
súlade s ustanovením § 517ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia zo sumy 169,22 eur od 19.3.2024 do

zaplatenia, 183,41 eur od 19.4.2024 do zaplatenia, 184,73 eur od 19.5.2021 do zaplatenia, a to v zmysle
predloženej amortizačnej tabuľky.

49. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi
ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach

nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu, keďže výška splátky umožní
uhradenie dlhu žalovanej v lehote do 6 mesiacov. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná
ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do
trochdníodprávoplatnostirozhodnutiabolopreňudevastujúce.Žalovanýsámprejavilsnahudlhsplácať
vo výške 100 eur mesačne. Povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej

(poberateľka prídavku na dieťa) v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP.

50.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostisúdžalobuvprevyšujúcejčastiakonedôvodnúzamietol.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 57,56%. Neúspešný bol v rozsahu
42,44%. Preto mu patrí nárok na náhradu trov konania (pozostávajúcich iba zo súdneho poplatku)vo výške 15,12% (57,56%-42,44%), o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

53. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 933,50 eur s príslušenstvom uplatnil v upomínacom konaní
na Okresnom súde Banská Bystrica z dôvodu, že so žalovanou uzavreli dňa 13.6.2022 úverovú
zmluvu č. 0000000000946556, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo

výške 4100 eur. Zmluva bola uzatvorená elektronicky prostredníctvom Internet bankingu. Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý
úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 20.5.2024. K skúmaniu bonity uviedol cit.:
„Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho
poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 2.1.1 OP Rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere začína na

žiadosť klienta. Klient predkladá žiadosť o poskytnutie úveru na predpísanom tlačive banky. Formulár
žiadosti o poskytnutie úveru dostane klient na každej pobočke banky na požiadanie, prípadne môže
byť klientovi k dispozícii prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva, ak ho má zriadené a
spĺňa podmienky ustanovené obchodnými podmienkami. Zo žiadosti o poskytnutie úveru žalobca získal
informácie o rodinnom stave žalovaného a o výdavkoch žalovaného. V súlade s ust. § 7 ods. 2 zák.

č. 129/2010 Z.z. bol spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom. Na určenie dostatočnej sumy na bežné životné náklady slúži hodnota životného
minima. Výška sumy životného minima ku dňu uzatvorenia zmluvy bola určená Opatrením Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, z ktorého žalobca vychádzal. Žalobca realizoval
tiež dopyt do SRBI/NRKI a na základe Kreditného reportu (výstupu zo SRBI/NRKI), preveril záväzky
žalovaného a ich splácanie. Žalovaný nemal v čase poskytnutia úveru žiadne existujúce záväzky.
Spoločný register bankových informácií (SRBI) predstavuje databázu údajov, resp. informačný systém
vytvorený na základe informácií, ktoré poskytujú banky spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o,

ako prevádzkovateľovi SRBI v súlade s §92a zák. č. 483/2001 Z.z. za účelom uzatvárania a vykonávania
obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov.
Databáza registra obsahuje pozitívne aj negatívne údaje o všetkých úverových produktoch poskytnutých
klientom účastníckych bánk vrátane ich histórie. Od roku 2015 je plne platná výmena informácií medzi
Spoločným registrom bankových informácií (SRBI) a Nebankovým registrom klientskych informácií

(NRKI). V danom prípade bola výška úveru určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a to na
základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa o platobných operáciách získaných z
interných zdrojov veriteľa, keďže žalobca viedol pre žalovaného dlhodobo (viac ako 6 mesiacov) osobný
účet IBAN č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX od 06/2020. Žalobca preto nebol povinný overovať
príjem spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni (§7 ods. 43 zák. č. 129/2010 Z.z.). Na základe posúdenia

kreditných obratov na účte žalovaného, ktoré predstavovali reálne platby v prospech účtu žalovaného
a debetných obratov na účte žalovaného za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru, bol žalobca
schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného.“ K vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru došlo pre neuhradenie splátky, ktorej splatnosť nastala dňa 18.01.2024. Do dňa zosplatnenia
uhradila žalovaná na istinu sumu 3196,50 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia

predstavovala sumu 903,50 eur (poskytnutá suma 4100 eur mínus splátky istiny spolu vo výške 3196,50
eur = 903,50 eur). Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu.
Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval 4,73 eur - každá omeškaná dlžná splátka je
odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Žalobca si
uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho

po zosplatnení úveru do zaplatenia. Žalobca si uplatnil tiež zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru
a ide o úrok vo výške 120,94 eur.

54. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1132/2024 z 24.7.2024, proti
ktorému podala žalovaná včas odpor.

55. Žalovaná podaný odpor odôvodnila tým, že žalobcom uplatnený právny nárok je nedôvodný, pretože
s sa poskytnutý spotrebiteľský úver v prejednávanom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov
podľa ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Z obsahužiadostioposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruzodňa13.06.2022azobsahunásledneuzavretejzmluvyo
spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.06.2022 je zrejmé, že žalovaná dňa 13.06.2022 elektronicky požiadala
žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4 200 eur a žalobca tejto žiadosti žalovanej

obratom v ten istý deň vyhovel a poskytol žalovanej úver vo výške 4 100 eur s mesačnou splátkou vo
výške 186,23 eur. Žalobca nielenže nijako neskúmal príjem žalobkyne, jej výdavky a celkové majetkové
pomery či zárobkové možnosti, ale navyše celkom ignoroval žalobkyňou explicitne uvedený údaj v
žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru o tom, že žalobkyňa je bez príjmu, je na rodičovskej
dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej

úver vo výške 4 100 eur s mesačnou splátkou vo výške 186,23 eur za situácie, že žalobkyňa bola
bez akéhokoľvek príjmu a poberala len rodičovský príspevok vo výške 280 eur mesačne a prídavky
na dieťa vo výške 30 eur mesačne. Z uvedeného ďalej vyplýva, že suma rodičovského príspevku a
suma prídavkov na dieťa, z ktorých žalobkyňa t. č. žila, nedosahovala ani hranicu životného minima
pre žalobkyňu a jej dieťaťa, nakoľko v roku 2022 predstavovalo životné minimum pre jednu plnoletú
osobu sumu 234,42 eur mesačne a životné minimum pre jedno nezaopatrené dieťa sumu 107,03

Eur mesačne, tzn. spolu sumu 341,45 Eur, pričom žalobkyňa poberala od štátu titulom rodičovského
príspevku a prídavkov na dieťa spolu sumu 310 Eur mesačne. Ak by žalobca v prejednávanom
prípade postupoval lege artis a s odbornou starostlivosťou by preskúmal schopnosť žalovanej ako
spotrebiteľa splácať požadovaný spotrebiteľský úver, jednoznačne by dospel k záveru, že žalovanej
požadovaný spotrebiteľský úver nie je možné poskytnúť a to ani čiastočne. Vzhľadom na všetky uvedené

skutočnosti je nevyhnutné spotrebiteľský úver v tomto konkrétnom prípade posúdiť ako bezúročný
a bez poplatkov. Z prehľadu splácania úveru, ktorý predložil žalobca, možno vyvodiť, že žalovaná
titulom splácania spotrebiteľského úveru uhradila žalobcovi sumu v celkovej výške 3 562,64 eur, čo pri
zohľadnení poskytnutej istiny spotrebiteľského úveru vo výške 4 100 eur predstavuje rozdiel 537,36 eur.
Z výpisu z účtu žalovanej celkom evidentne vyplýva, že žalovaná nemala žiadny stály príjem a žila len

z rodičovského príspevku a z prídavkov na dieťa. Okrem toho (ak už žalobca argumentuje tým, že pre
žalovanú viedol bežný účet) upriamuje žalovaná pozornosť súdu tiež na to, že podľa výpisov z účtu
predložených žalobcom mala žalovaná zostatok na účte napr. v mesiaci 02/2022 vo výške 32,86 eur, v
mesiaci 03/2022 vo výške 169,16 eur a v mesiaci 04/2022 vo výške 2,94 eur.

56. V replike žalobca uviedol, že postupoval pred poskytnutím úveru žalovanej s odbornou
starostlivosťou a bonitu žalovanej skúmal v súlade so zákonom. Žalovanej bol v zmysle zmluvy zo dňa
13.6.2022poskytnutýúvernazákladepredschválenéholimituúveruatovovýške4100eur,keďžebanka
dlhodobo viedla bežný účet pre žalovanú, posúdila kreditné obraty na účte, finančnú situáciu žalovanej,
na základe čoho následne žalovanej predpripravila ponuku úveru. To, že bol žalovanej poskytnutý

úver ako predschválený, vyplývaj aj z dôkazov, a to výpisu z osobného účtu žalovanej IBAN F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX za mesiac 5/2022. V závere tohto výpisu z účtu bolo uvedené: "Vážený
klient, pripravili sme pre Vás ponuku na naše výhodné produkty: Pôžičku vo výške 5400 Eur. Stačí, ak
splníte podmienky poskytnutia a požiadate o úver na ktorejkoľvek pobočke Prima banky Slovensko, a.s.
Ponuka platí do 30.6.2022." Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že výška úveru bola určená vopred.

Podmienkou poskytnutia úveru bola aj žiadosť klienta o takýto úveru. Žalovaná požiadala o úver vo
výške 4200 eur v lehote platnosti ponuky (13.6.2022), a keďže spĺňala podmienky poskytnutia, došlo v
rovnaký deň 13.6.2022 k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovanou, na základe čoho
bol žalovanej v rovnaký deň poskytnutý úver. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že nie je možné
úver poskytnúť v rovnaký deň, v ktorom je o poskytnutie úveru požiadané a námietka žalovanej voči

takémutopostupuneobstojí,otoviaczasituácie,kedybolúveržalovanejposkytnutýakopredschválený.
Keďže išlo o spotrebiteľský úver, ktorého výška bola určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa,
žalobca nemal ani povinnosť overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni
(tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z.), pretože jednak žalovaná bola klientom
žalobcuviacako6mesiacovajednakpreukázateľnezistilinformácieoplatobnýchoperáciáchžalovanej,

ktoré bolo možné objektívne považovať za príjem žalovanej. Predložil v konaní výpisy z osobného
účtu žalovanej za obdobie 3/2022, 4/2022 a 5/2022, z ktorých žalobca zistil informácie o platobných
operáciách, ktoré predstavovali reálne platby/príjem v prospech účtu žalovanej. Zo žiadosti o poskytnutie
úveru žalobca (bola prílohou žaloby) zistil, okrem iného, najmä údaje o rodinnom stave a teda, že
žalovaná je vydatá a má jedno vyživované dieťa. Za účelom preverenia záväzkov žalovanej, žalobca

dňa 13.6.2022 uskutočnil dopyt do úverového registra. Z dopytu vyplynulo, že žalovaná nemala v čase
poskytnutie úveru žiadne existujúce záväzky. Na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa
za interné zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné obraty, ktoré možno objektívne
považovať za príjem spotrebiteľa na platobnom účte, vedenom u veriteľa, ktorý je poskytovateľomplatobných služieb. Za príjem spotrebiteľa za posledné tri mesiace bolo možné objektívne považovať
tieto pravidelne sa opakujúce kreditné obraty (vyplývajúce z výpisov z účtu žalovanej):
- Za obdobie 3/2022: vo výške 2406,38 eur (200 eur + 150 eur + 100 eur + 50 eur + 200 eur + 100

eur + 299,50 eur + 1 eur + 305,88 eur + 100 eur + 120 eur + 20 eur + 40 eur + 40 eur + 80 eur + 120
eur + 480 eur);
- Za obdobie 4/2022: vo výške 1005,88 eur (100 eur + 200 eur + 200 eur + 305,88 eur + 100 eur + 100
eur);
- Za obdobie 5/2022: vo výške 5113,88 eur (592,94 eur + 7,06 eur + 100 eur + 108 eur + 101 eur + 150

eur + 500 eur + 200 eur + 305,88 eur + 500 eur + 100 eur + 40 eur + 20 eur + 20 eur + 60 eur + 100
eur + 70 eur + 40 eur + 51 eur + 10 eur + 100 eur + 60 eur + 60 eur + 202 eur + 200 eur + 500 eur +
200 eur + 108 eur + 208 eur + 150 eur + 100 eur + 150 eur)
Priemer: (2406,38 + 1005,88 + 5113,88) : 3 = 2842,05 eur
Výška výdavkov žalovanej na peňažné záväzky (splátky) predstavovala sumu 186,23 eur, ktorá
predstavovala výšku anuitnej splátky v zmysle úverovej zmluvy. Ako sumu bežných životných nákladov

resp. výdavky domácnosti zohľadnil žalobca sumu životného minima určenú Opatrením MPSVaR č.
196/2018, ktorá v rozhodnom období bola vo výške 218,06 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú
osobu, 152,12 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 99,56 eur
mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa, t.j. v celkovej výške 469,74 eur. Limit ukazovateľa schopnosti
splácať úver bol vo výške 0,13 a teda menší ako hodnota 1, čo zodpovedalo zákonnej požiadavke.

Žalobcakonalpriposúdeníbonityžalovanejsodbornoustarostlivosťou,keďvykonaldopytdoúverového
registra, zistil informácie o platobných operáciách žalovanej, ktoré boli možné objektívne považovať za
príjem žalovanej a vychádzal tiež z údajov uvedených v žiadosti o úver. Úver nie je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov a žalobca bol taktiež oprávnený pristúpiť k jednorazovému zosplatneniu
úveru.

57. V duplike žalovaná zotrvala na svojej argumentácii.

58. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol

spor na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

59. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie do spisu predloženými listinnými dôkazmi,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

60. Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
4100 eur s fixnou úrokovou sadzbou 8,90% s dohodnutou výškou splátky 186,23 eur (186,19 eur výška
poslednej splátky). Počet anuitných splátok dojednali 24, so splatnosťou každý mesiac v 18. deň
kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola dojednaná 18,94%.

61. Z prehľadu splácania plynie, že žalovaná na splátkach uhradili sumu dokopy vo výške 3562,64 eur.

62. Z opakovaného upozornenia z 19.2.2024 plynie, že žalovaná bola požiadaná o zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 201,68 eur najneskôr do 15.3.2024 s upozornením na možnosť predčasného splatenia

úveru. Zásielku si žalovaná prevzala dňa 23.2.2024.

63. Podaním zo dňa 22.4.2024 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie úveru“ žalobca úver
predčasne zosplatnil. Zásielku si žalovaná prevzala dňa 29.4.2024.

64. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 13.06.2022 plynie, že žalovaná je vydatá s
jednou vyživovacou povinnosťou, počtom členov domácnosti 3. Má ukončené stredoškolské vzdelanie.
Toho času je na materskej/rodičovskej dovolenke a je poberateľom príspevku. K údajom o výdavkoch
domácností uviedla výdavky na potraviny a stravovaní vo výške 100 eur, bývanie a energie 0 eur,
doprava a telekomunikácie 5 eur, ostatné výdavky 35 eur, teda celkové mesačné výdavky domácnosti

vo výške 140 eur.

65. Z kreditného reportu zo dňa 13.6.2022 plynie, že žalovaná má 1 evidovanú žiadosť, 4 odmietnuté a
6 odvolaných žiadosti o poskytnutie úveru, a to s dátumami žiadosti 11.06.2022 a 12.6.2022.66. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 30.04.2022 do 31.05.2022 plynie počet kreditných položiek
33 spolu v sume 5116,35 eur a počet debetných položiek 92 v sume spolu - 4030,09 eur, so zostatkom

na účte 1089,20 eur.

67. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.04.2022 do 29.4.2022 plynie počet kreditných položiek
7 spolu v sume 1008,58 eur a počet debetných položiek 36 v sume spolu – 1174,80 eur, so zostatkom
na účte 2,94 eur.

68. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.3.2022 do 31.3.2022 plynie počet kreditných položiek 18
spolu v sume 2409,01 eur a počet debetných položiek 43 v sume spolu – 2272,71 eur, so zostatkom
na účte 169,16 eur.

69. Z prehľadu splácania do predčasného splatenia plynie, že žalovaná uhradila žalobcovi doposiaľ

3562,64eur.Zprehľadusplácaniapopredčasnomzosplatnenieplynie,žežalovanážalobcovineuhradila
žiadnu sumu.

70. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
13.6.2022 (ďalej len „ZoSÚ“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet

spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver

podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. e) ZoSÚ, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje

spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.17)

Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských

úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to

prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným

predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 43 ZoSÚ, pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti
spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z internýchzdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov
alebo externých zdrojov, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) nemajú povinnosť
overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) ak

c) spotrebiteľ je ich klientom17th) viac ako šesť mesiacov,file_4.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_5.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_6.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_7.wmf

d) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) vedia preukázateľne zistiť informácie o
platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

71. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa, čo
plynie aj zo Zmluvy, kde ako druh je uvedený spotrebiteľský úver – pôžička. Žalobca vystupoval ako
osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako
fyzickáosobapriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

72. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver.

73. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ

existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver

sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácaťsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy

zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 16/2021, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp 80/2020).

74. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

75. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do

príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich

zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

76. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil Zmluvu a žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, z ktorej sú

zrejmé údaje klienta, výpis z účtu a kreditný report.

77. Poskytovanie úverov a pôžičiek je vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto
nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa môže
dlžníkovi po uzavretí zmluvy stať. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov,

ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti
konaťsodbornoustarostlivosťouavyhodnotiťbonituspotrebiteľa,keďženarozdielodneistýchokolností
po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase
uzavretia zmluvy zistiteľný. Hodnotenie bonity klienta je v podstate skúškou úverovej spôsobilosti
dlžníka a na jej zistení si veriteľ musí dať záležať.

78. Pokiaľ ide o skúmanie príjmu spotrebiteľa, súd poukazuje na znenie § 7 ods. 43 ZoSÚ, v zmysle
ktorého veriteľ nemusí realizovať dopyt do Sociálnej poisťovne v vzťahu k zisťovaniu príjmu spotrebiteľa
za splnenia týchto podmienok, a to že spotrebiteľ je ich klientom viac ako šesť mesiacov a banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky vedia preukázateľne zistiť informácie o platobných

operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

79. Súd musí nevyhnutne uviesť, že poberanie rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa nebráni
byť zároveň zamestnanou, a teda poberať aj ďalší príjem. Preto sama o sebe okolnosť, že žalovaná ako
spotrebiteľka bola na rodičovskej dovolenke nemôže viesť k záveru, že takejto osobe úver poskytnutý

byť nemôže, nakoľko suma životného minima na poberateľa príspevku a nezaopatrené dieťa v súhrne
je nižšia ako suma rodičovského príspevku a prídavku na dieťa.

80. Z výpisu z účtu (resp. na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získané
z interných zdrojov o platobných operáciách) však musí byť zrejmé, ktoré platobné operácie možno

objektívne považovať za príjem žalovanej.

81. Žalobca za príjem spotrebiteľa za posledné tri mesiace považoval pravidelne sa opakujúce
kreditné obraty plynúce z účtu žalovanej (uvedené v bode 4 odôvodnenia rozsudku). Súdu však
neušlo pozornosti, že žalovaný za príjem žalovanej považoval kreditné operácie označené ako prevod

z odkladacieho účtu. Prevod z odkladacieho účtu však žalobca nemohol objektívne považovať za príjem
žalovanej, nakoľko ide iba o transformáciu majetku a nie o jeho nárast za ten ktorý mesiac mzdou,
resp. príjmom za pracovnú činnosť, či výnosy ako nájom a pod. Žalobca netvrdil a nepreukázal v konaníopak, teda nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by ho mohli viesť objektívne k záveru, že prevod
z odkladacieho účtu je príjem žalovanej.

82. Ďalšími kreditnými operáciami, ktoré žalobca považoval za príjem žalovanej sú kreditné operáciu
s poznámkou mena fyzickej osoby – G. H. (500 eur dňa 9.5.2024, 200 eur dňa 11.4.2024), F. I. (100
eur dňa 4.4.2024). Ani z týchto kreditných operácií, ktoré sú navyše nepravidelnými, nemožno bez
ďalšieho dospieť k záveru, že ide o príjem žalovanej. Naviac, ak z výpisu účtu plynú debetné operácie
s poznámkou mena rovnakej fyzickej osoby – medzi inými aj G. H. (-100 eur dňa 7.3.2024). Uvedené

mohli podľa názoru súdu u žalobcu vyvolať objektívne pochybnosti o tom, či tieto zaslané finančné
prostriedky sú skutočne príjmom žalovanej.

83. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že uvedené platobné operácie na účte žalovanej nedali
podklad pre záver, že je namieste aplikácia ust. § 7 ods. 43 ZoSÚ. Nakoľko platobné operácie nebolo
možné bez ďalšieho objektívne považovať za príjem žalovanej.

84. Žalobca podľa názoru súdu tiež nesprávne skúmal výdavky žalovanej, ak sa obmedzil na výšku
sumy životného minima.

85. Z predložených výpisov z účtu nepochybne plynie, že za obdobie od 30.4.2022 do 31.5.2022 bolo

realizovaných 92 debetných operácií v sume - 4030,09 eur, od 1.4.2022 do 29.4.2022 bolo realizovaných
36 debetných operácii v sume - 1174,80 eur, od 1.3.2022 do 31.3.2022 bolo realizovaných 43 debetných
operácií v sume - 2272,71 eur.

86. Za takto zisteného stavu žalobca nemohol za žiadnych okolností učiniť záver, že mesačné výdavky

žalovanej zodpovedajú sumám životného minima, a to ani pri zohľadnení existencie vyživovacej
povinnosti na nezaopatrené dieťa. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že operoval so sumou vo výške 469,74
eur, čomu ale nezodpovedajú debetné operácie z výpisov z účtu. Pritom ide o tie isté výpisy, na základe
ktorých obratov si mal urobiť (aj keď podľa názoru súdu nesprávne) obraz o príjmoch žalovanej.

87. Súd zastáva názor, že dôraz na skúmanie výdavkov musí osobitne zodpovedať odbornej
starostlivosti, aby sa spotrebiteľ nedostal do dlhovej (úverovej) špirály, ktorú však žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Nadmerná zadlženosť spotrebiteľov spôsobuje ich zraniteľnosť (bod 117
návrhy generálnej advokátky J. C., prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21). Osobitne v situácii,
ak spotrebiteľ požiada finančné inštitúcie v priebehu 3 dní 12x o poskytnutie úveru.

88. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ

zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

89. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že výdavky žalovaného zodpovedali sume životného minima,
t.j. výške 218,06 eur. Žalobcom nahradený údaj pri výdavkoch žalovanej zodpovedajúci výške životného
minima je zjavne nevierohodný, čo plynie z výpisu z účtu, na ktorý žalobca sám poukazuje. Z výpisu

z účtov dokonca plynie, že poväčšine sú kreditné a debetné položky v podstate rovnaké s minimálnym
zostatkom na účte, vynímajúc obdobie od 30.4.2022 do 31.5.2022, kedy zostatok na účte činil sumu
1089,20 eur, avšak pri debetných operáciách vo výške 4030,09 eur a úhrade poplatku za platby za
stávku, lotériu a hazard 48x vo výške 72 eur.

90. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom
trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné
posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem
spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio

zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho
rodiny.91. Tentopostupdodávateľanaúverovomtrhu,ktorýnekritickynahrádzamesačnévýdavkyspotrebiteľa
uvedeným paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia
NBS z 14.11.2017 v znení účinnom od 1.1.2020. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na
účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2 ) spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3 ) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej

30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné,

vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne neplynie záver ani
usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.

92. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať

úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77
z 25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední

řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s

odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,

ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. K., J. G. F., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných

výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

93. Podľa názoru súdu všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11

ods. 2 ZoSÚ). Žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite
klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne
zisťoval, a preto ani nezohľadnil príjmy ani výdavky žalovanej. aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred
poskytnutím úveru overiť.

94. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupovznamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.

Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.

95. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale
pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty,

nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti
žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so

súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje
povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť
dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti

výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu
(bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne, keď akceptáciou výdavku 20,- Eur
mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu,
nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie
schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

96. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice

2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje
vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny
výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto

rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí
nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

97. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite
hrubého porušenia povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovanej splácať
úver, preto úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).

98. Z potvrdenia žalobcu plynie, že žalovanému bol poskytnutý úvere vo výške 4100 eur (kredit)

a žalovaná uhradila 3562,64 eur, čo plynie z predloženého prehľadu splácania.

99. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň, že ho nemožno zosplatniť, potom žalobca mal právo len na vrátenie istiny úveru, ktorého
splatnosť bola dohodnutá v amortizačnej tabuľke.

100. Žalobca sa preto dôvodne domáhal súdnej ochrany, čo do sumy 537,36 eur (ako rozdielu medzi
poskytnutým úverom a platbami žalovanej na úhradu dlhu) spolu s ročným úrokom vo výške 5 % v
súlade s ustanovením § 517ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia zo sumy 169,22 eur od 19.3.2024 dozaplatenia, 183,41 eur od 19.4.2024 do zaplatenia, 184,73 eur od 19.5.2021 do zaplatenia, a to v zmysle
predloženej amortizačnej tabuľky.

101. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi
ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach
nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu, keďže výška splátky umožní
uhradenie dlhu žalovanej v lehote do 6 mesiacov. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná
ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa ocitol v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do

trochdníodprávoplatnostirozhodnutiabolopreňudevastujúce.Žalovanýsámprejavilsnahudlhsplácať
vo výške 100 eur mesačne. Povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej
(poberateľka prídavku na dieťa) v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP.

102. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú
zamietol.

103.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

104. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech vo výške 57,56%. Neúspešný bol v rozsahu
42,44%. Preto mu patrí nárok na náhradu trov konania (pozostávajúcich iba zo súdneho poplatku)

vo výške 15,12% (57,56%-42,44%), o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.