Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200102
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne

spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, Košice, IČO: 36 216 631, právne zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103215156/2022 z 25.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2017. Z kontroly bol vyhotovený protokol č.
101719046/2020 z 11.11.2020. Daňová kontrola začala 14.02.2018 a bola päťkrát prerušená, a to od

07.05.2018 do 16.05.2019, od 28.05.2019 do 17.06.2019, od 12.12.2019 do 25.02.2020, od 12.03.2020
do 15.07.2020 a od 24.07.2020 do 12.10.2020. Daňová kontrola skončila dňa 13.11.2020, doručením
protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101817046/2021 z 28.09.2021 ako
prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 81.648 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2017 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100139454/2022 z 24.01.2022 zrušilo predmetné
rozhodnutiesprávcudaneavecmuvrátilonaďalšiekonaniearozhodnutiezdôvodunepreskúmateľnosti
rozhodnutia.

3. Správca dane rozhodnutím č. 102113285/2022 z 29.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
opakovane žalobcovi vyrubil rozdiel v sume 81.648 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie október 2017. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č.
103215156/2022 z 25.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane.4.RozdielvsumeDPHzapríslušnézdaňovacieobdobieoktóber2017bolžalobcovivyrubenývdôsledku
nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov:
Dodanie služieb od dodávateľa - obchodnej spoločnosti K-TOM TRADE a.s,, so sídlom Moyzesova 50,

Košice, IČO: 48 122 742 (ďalej len „K-TOM TRADE a.s.“ alebo „dodávateľ“):
- faktúra č. 2017/215 z 02.10.2017 s predmetom fakturácie v znení: «Jacobs Kronung 500 g, množstvo
43 200 ks» - celková fakturovaná suma 163.296 eur,
- faktúra č. 2017/221 z 09.10.2017 s predmetom fakturácie v znení: «Jacobs Kronung 500 g, množstvo
43 200 ks» - celková fakturovaná suma 163.296 eur,

- faktúra č. 2017/230 zo 16.10.2017 s predmetom fakturácie v znení: «Jacobs Kronung 500 g, množstvo
43 200 ks» - celková fakturovaná suma 163.296 eur,

5. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- celý zistený a opísaný obchodný reťazec bol poznamenaný podvodom a to niekoľkokrát na rôznych

stupňoch v reťazci,
- preverovaný tovar predajom deklarovanými faktúrami skončil u nekontaktných subjektov, ktoré ho
nezdanili v mieste spotreby,
- žalobca musel vedieť akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v reťazci obchodníkov
boli navzájom prepojené,

- umelým začlenením spoločností ZOOM Societas s.r.o. a K-TOM TRADE a.s. bola zo strany žalobcu
optimalizovaná jeho výsledná daňová povinnosť,
- žalobca neprijal dostatočné kontrolné opatrenia v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal
súčasťou obchodného reťazca poznamenaným podvodom v oblasti DPH,
- ani jedna zo spoločností zapojených do predmetného obchodného reťazca nenakupovala tovar s

úmyslom konečného predaja spotrebiteľovi v maloobchode,
- zapojenie daňového subjektu ZOOM Societas, s.r.o. a K-TOM TRADE a.s. do dodávateľsko-
odberateľského reťazca sa javí ako nelogické, neekonomické, a účelové. O nelogickosti a nezmyselnosti
nákupov a predajov tovaru svedčí aj fakt, že sa prepravoval cez územia viacerých štátov a vyskladňoval
a naskladňoval sa v priebehu jedného alebo len niekoľkých dní,

- postup správcu dane, ktorý viackrát prerušil daňovú kontrolu z dôvodu zaslania žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií, bol v súlade so zákonom a prerušenia daňovej kontroly boli účelné,
keď správca dane preveroval zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a získané informácie
boli potrebné pre správne určenie dane,
- účelnosť a dôvodnosť niekoľkonásobného prerušenia daňovej kontroly bola preukázaná a zjavne sa

nejednalo o neodôvodnené prieťahy správcu dane,
- keďže prerušením daňovej kontroly neplynuli lehoty, lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná,
postup správcu dane bol v súlade s Daňovým poriadkom, protokol z daňovej kontroly je zákonným
dôkazom a zákonné sú aj dôkazy získané počas daňovej kontroly,
- správca dane počas daňovej kontroly oboznámil žalobcu s jeho pochybnosťami a jeho postupom

nedošlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku,
- opakované tvrdenia žalobcu o zmätočnosti vo vzťahu k existencii tovaru sú nepresné a vytrhnuté
z kontextu. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, s ktorým žalobca obchodoval v príslušnom
zdaňovacom období.

II.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 07.02.2023 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania.

7.KonanieosprávnejžalobeboloKrajskýmsúdomvKošiciachvedenépôvodnepodsp.zn.6S/21/2023.

S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-6S/21/2023.

8. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- správca dane počas prerušenia daňovej kontroly vykonával úkony, ktoré boli v rozpore s inštitútom
prerušenia konania, čo v konečnom dôsledku znamená, že rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 4.
mája 2018 nemohlo vyvolať účinok neplynutia lehoty podľa ustanovenia § 61 ods. 5 daňového poriadku,
daňová kontrola v skutočnosti prerušená nebola, a teda v rozpore s ustanovením § 46 ods. 10 daňového

poriadku trvala viac ako jeden rok,
- sporná je účelnosť niekoľkonásobného prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií poľskej a nemeckej finančnej správe. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane na
základe uvedených odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií získal natoľko dostatočné podklady a
informácie, že dospel nielen k záverom, že dodávky tovaru boli poznačené podvodom, ale aj k záverom,
že tovar reálne neexistoval a došlo k porušeniu zákona o DPH,

- z uvedeného je možné dospieť k záveru, že vo veci žalobcu nie je splnená podmienka existencie
zákonného protokolu o daňovej kontrole, doručenie nezákonného protokolu nemožno považovať za
úkon pre začatie vyrubovacieho konania podľa ustanovenia § 68 ods. 1 ods. 2 daňového poriadku.
Protokol Daňového úradu Košice č. 101719046/2020 z 11.11.2020 nadobudol povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nebolo možné použiť, a teda všetky

rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného, ktoré boli vydané na základe uvedeného nezákonného
protokolu sú tiež nezákonné, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej,
- tvrdenie žalovaného, podľa ktorého dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľskej

spoločnostinebolonesplneniehmotnoprávnychpodmienok,keďpodľanázoružalovanéhosprávcadane
nespochybnil existenciu tovaru, s ktorým obchodoval žalobca ani jeho prepravu, je v extrémnom rozpore
s odôvodnením správcu dane,
- správca dane v rozhodnutí výslovne uvádza, že spochybňuje existenciu tovaru prijatého spoločnosťou
K-TOM TRADE a.s. od spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o., keď dospel k záveru, že dodávateľom kávy

pre spoločnosť K-TOM TRADE a.s. bola spoločnosť TK Company, s.r.o. V danom prípade k daňovému
úniku došlo tým, že dodávateľ žalobcu spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si svoju vlastnú daňovú povinnosť
znížila odpočítaním dane na vstupe z fakturácie neexistujúceho tovaru od daňového subjektu ZOOM
Societas,s.r.o.,čovšakžalovanémuvrozporesustanovením§3ods.3Daňovéhoporiadkuostalomimo
pozornosti. V danom prípade daňový únik nie je dôsledkom podvodného konania, ale ide o porušenie

§ 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože dodávateľom spoločnosti K-TOM TRADE a.s, daňová povinnosť
podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla,
- rozhodnutie správcu dane je vnútorne nekonzistentné a zmätočné, keď správca dane dôvod
nepriznania práva na odpočítanie dane súbežne odvíja od dvoch navzájom sa vylučujúcich skutočnosti
a to, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle

zákona o DPH a na druhej strane tvrdí, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového
podvodu. Z uvedeného je zrejmé, že medzi skutkovým zistením a jeho právnym posúdením je zásadný
logickýrozpor.Žalovanýtentorozporneodstránil,právenaopak,svojekonaniezaťažilvadami,ktorémali
vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď pri právnom posúdení veci nevychádzal zo zisteného skutkového
stavu. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody vo vzťahu k

výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a odôvodnenie nedáva zmysel, ktorý by svedčil o skutkových
a právnych dôvodov, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia,
- žalovaný sa riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie veci zásadný význam,
čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej,

- po zistení, kde v reťazci spoločností došlo k daňovému úniku bolo potrebné zodpovedať otázku, ako
k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od dodávateľa K-TOM TRADE a.s. S poukázaním na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky medzi daňovým únikom, ktorý v danom prípade podľa
správcu dane vznikol a znižovaním dane spoločnosťou K-TOM TRADE nie je žiadny skutkový kontext
a ani príčinná súvislosť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov,- zistenia správnych orgánov netvoria ničím nenarušený celok. Žalovaný rovnako aj správca dane
tvrdenie, že žalobca mohol tovar nakúpiť priamo od českej spoločnosti TK Company, s.r.o. odôvodňuje
tým, že spoločnosť TK Company, s.r.o. súbežne s A. B. bola spoločníkom v spoločnosti ZOOM Societas,

s.r.o., a A. B. spolu s C. D., konateľom českej spoločnosti TK Company, s.r.o., boli členmi dozornej
rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s. Nie je pritom zrejmé na základe čoho správca dane dospel k
záveru, že žalobca mohol zistiť, že spoločnosť K-TOM TRADE a.s, tovar nakupuje od spoločnosti ZOOM
Societas, s.r.o. alebo od spoločnosti TK Company, s.r.o.. Tvrdenie správcu dane, že žalobca mohol
tovar nakúpiť priamo od českej spoločnosti TK Company, s.r.o. je založené len na domnienkach, ktoré

nemožno považovať za indície, teda za nepriame dôkazy, v dôsledku čoho je rozhodnutie správcu dane
ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov,
- s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sfk/52/2021 z 15.
novembra 2022 je zrejmé, že ak správca dane skúma alebo poukáže na nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok daňovým subjektom následne už účasť na daňovom podvode nepreukazuje. Vzhľadom
na uvedené bolo povinnosťou správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku v oboznámení

zo dňa 14.10.2020 jednoznačne uviesť, či pochybnosti sa viažu k vecným, a teda hmotnoprávnym
podmienkam odpočítanie dane a teda či došlo k porušeniu zákona o DPH alebo, či žalobca bol
účastníkom podvodného konania, pri ktorom je dôkazné bremeno na správcovi dane, čo sa v danom
prípade nestalo,
- v kontexte poukazovania správcu dane na zásadu poctivého obchodného styku žalobca namieta,

že nezačal obchodovať s iným sortimentom tovaru, neobchodoval so spoločnosťou, s ktorou dovtedy
neobchodoval, svojho obchodného partnera poznal a práve na tom správca dane a žalovaný vyvodili,
že žalobca vedel, respektíve mal a mohol vedieť, že bol účastný na daňovom podvode. Z uvedeného
je zrejmé, že pre správne orgány je úplne jedno, či žalobca začal alebo nezačal obchodovať s iným
sortimentom tovaru, či obchodoval so spoločnosťou, s ktorou dovtedy obchodoval alebo neobchodoval,

či svojho obchodného partnera poznal alebo nepoznal. Uvedená typová charakteristika v podmienkach
žalobcu má osobitnú výpovednú hodnotu, pretože preukazuje, že celá daňová kontrola a vyrubovacie
konanie boli len doprovodom k vopred prijatému záveru bez akýchkoľvek limitov nepriznať odpočítanie
dane od dodávateľa K-TOM TRADE a.s, a tým kompenzovať nevymožiteľnú daň u subjektov, u ktorých
vznikol daňový únik,

- napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje množstvo tvrdení, ktoré nedávajú zmysel. Žalovaný
uvádza, že žalobca zapojením do obchodného reťazca získal možnosť profitovať z kombinácie
tuzemských a intrakomunitárnych dodávok a súčasne uvádza, že žalobca neprijal opatrenia na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli súčasťou podvodného konania. Podľa žalovaného správca
dane nekonštatoval, že žalobca vedome vytvoril podvodný obchodný reťazec, ale podľa neho je

nepravdepodobné, že by sa žalobca do tohto reťazca zapojil nevedome. Je nepochybné, že aj tieto
rozporné tvrdenia žalovaného dotvárajú celkový rámec zákonnosti jeho rozhodnutia.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28.04.2023 žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a
zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie skutkového stavu a

prijaté závery o nepriznaní odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode sú vecne správne.

10. Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2025 účastníci resp. ich právni zástupcovia zotrvali na
doterajších stanoviskách, ktoré na pojednávaní predniesli.

III.
Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

17. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

18. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho

rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny

dvor EÚ“).

19. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to

je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

20. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový

podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených

troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

22. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2017.23. V úvode posúdenia bolo potrebné sa vysporiadať s podstatnou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej
prvostupňové rozhodnutie je vnútorne nekonzistentné a zmätočné, keď správca dane dôvod nepriznania
práva na odpočítanie dane súbežne odvíja od dvoch navzájom sa vylučujúcich skutočností, a to, že

neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona
o DPH, a na druhej strane tvrdí, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového
podvodu, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí tento rozpor neodstránil.

24. V reakcii na túto námietku správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj z

prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správne orgány zistili a ustálili, že u žalobcu
boli splnené podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH, keď
správca dane ani žalovaný nespochybnili reálnu existenciu tovaru ani jeho prepravu. Tvrdenia žalobcu,
o zmätočnosti a nekonzistencii prvostupňového rozhodnutia s poukázaním na rozdielne tvrdenia
správcu dane na str. 7 a 29 prvostupňového rozhodnutia, podľa názoru správneho súdu neobstoja.
Strana 7 prvostupňového rozhodnutia, v rozsahu žalobcom popísaných skutočností, obsahuje výlučne

popis zistených skutočností z daňovej kontroly vykonanej u iného daňového subjektu. Zo záverov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré správca dane formuloval až od strany 20 svojho rozhodnutia,
vyplýva, že tento v žiadnom rozsahu nespochybnil ani existenciu tovaru ani jeho prepravu vo vzťahu
medzi žalobcom a jeho dodávateľom (str. 29 prvostupňového rozhodnutia, pozn.) a uvedené nebolo
spochybnené ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil

túto námietku ako nedôvodnú.

25. V tomto kontexte sa ešte žiada uviesť, že skutočnosť, že na niektorom stupni zisteného reťazca
obchodov, vo vzťahu medzi konkrétnym dodávateľom a odberateľom pri inej daňovej kontrole boli
učinené závery o nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočtu, napr. aj z dôvodu nepreukázania

reálnej existencie tovaru a tým fiktívnej fakturácie, či nepreukázanie reálneho dodania tovaru, ako ani
samotná skutočnosť fiktívnej fakturácie či nepreukázanie reálneho dodania tovaru na niektorom stupni
zisteného reťazca obchodov, aj v spojení so vznikom daňového úniku v súvislosti s takou fakturáciou, nie
je podľa názoru súdu spôsobilá zvrátiť preukázanosť toho, že daňový únik bol dôsledkom podvodného
konania a daný obchodný reťazec je poznačený daňovým podvodom.

26. V súvislosti s námietkou porušenia povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku,
keď tento mal podľa názoru žalobcu v oboznámení zo dňa 14.10.2020 jednoznačne uviesť, či sa jeho
pochybnosti viažu k vecným, a teda hmotnoprávnym podmienkam odpočítania dane a teda či došlo
k porušeniu zákona o DPH alebo, či žalobca bol účastníkom podvodného konania, čo sa v danom

prípade podľa názoru žalobcu nestalo, správny súd poukazuje na to, že účelom procesného postupu
správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku je splnenie dvoch povinností zo strany správcu
dane a to oboznámiť daňový subjekt s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich obsiahnutých a
povinnosti vyzvať daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril. V tomto kontexte správny

súd akcentuje, že tieto povinnosti nie sú primárne orientované do oblasti právneho posúdenia týchto
pochybností, ktoré je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v následnom vyrubovacom konaní.
Zároveň je potrebné konštatovať, že v tejto fáze daňovej kontroly ani mnohokrát nie je zrejmé, či
pochybnosti správcu dane môžu vo svojom výsledku napĺňať skutkovú podstatu daňového podvodu
alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok uplatnenia práva daňového subjektu na odpočítanie

DPH alebo na oslobodenie zdaniteľného plnenia od DPH. Z uvedeného možno urobiť čiastkový záver,
že správca dane tieto svoje povinnosti splní v momente, keď daňovému subjektu relevantne oznámi
konkrétne pochybnosti, čo v danom prípade splnené bolo. Vzhľadom na uvedené ani túto námietku
nepovažoval správy súd za dôvodnú.

27. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal účelnosť opakovaného prerušovania daňovej kontroly
z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií poľskej a nemeckej finančnej správe. Z obsahu
spisu je podľa jeho názoru zrejmé, že správca dane na základe uvedených odpovedí na medzinárodnú
výmenu informácií získal natoľko dostatočné podklady a informácie, že dospel nielen k záverom, že
dodávky tovaru boli poznačené podvodom, ale aj k záverom, že tovar reálne neexistoval a došlo k

porušeniu zákona o DPH. Žalobca v tomto kontexte zdôraznil, že nemal možnosť zisťovať ako odberateľ
- spoločnosť BIG BRANDS TRADE SL ďalej s tovarom naložil, keď ďalší odberatelia neboli jeho
obchodnými partnermi a požadované informácie, podľa jeho názoru, nemohli prispieť k preukázaniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.28. V reakcii na túto námietku správny súd poukazuje na rozsiahle a presvedčivé vysporiadanie
sa žalovaného s týmito námietkami v napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný špecifikoval, prečo boli

podmienky pre opakované prerušenie daňovej kontroly splnené, z akého dôvodu bolo potrebné získať
informácie zo španielskej, českej, nemeckej a poľskej daňovej správy, prečo nešlo o obsahovo totožné
žiadosti o doplnenie (str. 23 až 28 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Správny súd poukazuje na to, že
je primárne na posúdení správcu dane, či a v akom rozsahu je pre vykonanie dokazovania potrebné
takýmto procesným postupom zisťovať pre vec relevantné informácie, keďže správca dane zodpovedá

za správnosť a úplnosť dokazovania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Bez významu nie je ani to, že
žalobca v žalobe len všeobecne namieta, že správca dane mal už v istom štádiu dostatok potrebných
informácii, bez argumentácie, ktorá by konkrétne smerovala k preukázaniu, že ďalšie získané informácie
boli pre záverečné posúdenie veci o účasti žalobcu na daňovom podvode irelevantné. Poukazovanie na
skutočnosť, že žalobca nemal možnosť zisťovať ako odberateľ - spoločnosť BIG BRANDS TRADE SL
ďalej s tovarom naložil, keď ďalší odberatelia neboli jeho obchodnými partnermi, je v kontexte zistených

skutočností bez právneho významu. Naopak správca dane aj žalovaný zdôvodnili, že preverovaním
jednotlivých informácií správca dane získal prehľad o fakturácii a pohybe kávy medzi spoločnosťami
nielen v tuzemsku, ale aj v iných členských štátoch, o jednotlivých spoločnostiach, o zdaňovaní tovaru.
V prípade preukazovania daňového podvodu v zásade nemožno jeho existenciu preukázať nad všetky
pochybnosti a práve tento rámec determinuje a vytvára podmienky pre výkon správy daní, kde svoju

úlohu zohráva možnosť preukazovania na základe nepriamych dôkazov. Preto, pokiaľ správca dane
získaval informácie o jednotlivých spoločnostiach v rámci obchodného reťazca (bez ohľadu na to, či boli
alebo neboli priami žalobcovi dodávatelia alebo odberatelia, pozn.) za účelom čo najúplnejšieho zistenia
skutkového stavu veci nemožno tento jeho postup považovať za nezákonný.

29. Žalobca taktiež namietal, že správca dane počas prerušenia daňovej kontroly vykonával úkony, ktoré
boli v rozpore s inštitútom prerušenia konania, čo v konečnom dôsledku znamená, že rozhodnutie o
prerušení konania zo dňa 4. mája 2018 nemohlo vyvolať účinok neplynutia lehoty podľa ustanovenia
§ 61 ods. 5 daňového poriadku, daňová kontrola v skutočnosti prerušená nebola, a teda v rozpore s
ustanovením § 46 ods. 10 daňového poriadku trvala viac ako jeden rok.

30. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej žalobe neuvádza, aké úkony správca dane počas
prerušenia daňovej kontroly vykonával. Pokiaľ ide o žiadosť o doplnenie odpovede vo veci DAJANO
TRADINGCOMPANY,s.r.o.,(žalobcanešpecifikovaldátumžiadosti,pozn.),ktorámámaťpodľažalobcu
relevanciu vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly rozhodnutím č. 100884593/2018 zo 04.05.2018,

správny súd len stručne uvádza, že na základe predmetného rozhodnutia bola daňová kontrola
prerušená v období od 07.05.2018 do 16.05.2018. Správny súd má z administratívneho spisu za
preukázané, že v tomto období žiadna žiadosť o doplnenie odpovede nebola realizovaná, pričom na
tomto mieste správny súd osobitne zdôrazňuje, že jeho prieskumná právomoc bola limitovaná rozsahom
a obsahom žalobcom formulovaných námietok. Vzhľadom na už uvedené sa správny súd nestotožnil

ani s námietkou o nezákonnosti daňového protokolu.

31. V ďalšom správny súd pristúpil k vysporiadaniu sa s námietkami žalobcu, ktorými tento poukazoval
na to, že zistenia správnych orgánov netvoria ničím nenarušený celok. Sú založené len na domnienkach,
ktoré nemožno považovať za indície, teda za nepriame dôkazy, v dôsledku čoho je rozhodnutie správcu

dane ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

32. K uvedenému správny súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ
podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z účastníkov neodvedie štátnej pokladnici
vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s

účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným
podmienkam [rozsudky z 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd a Fulcrum Electronics Ltd (v
likvidácii)aBondHouseSystemsLtdprotiCommissionersofCustoms&Excese,Zb.rozh.s.I-483(ďalej
len „vec Optigen“), zo 6. 7. 2006 v spojených veciach Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát
proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. . rozh. s. I-6161), a z 21.06.2012 v spojených

veciach Mahageben kft a E. F., C-80/11 a C-142/11]. Za takého stavu je potom z hľadiska posúdenia
nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych okolností vykázanej transakcie.33. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť
subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na
odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná

transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému
zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do
verejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11.05.2006 vo veci Federation of Technological Industries a i.,
C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.)

34. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch
podmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky
na odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu
rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.

podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu
je rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata/únik (1.
podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky
Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti
mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).

35. V skúmanom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno správcu dane, keď tento bol povinný preukázať,
že išlo o daňový podvod a že žalobca mohol predpokladať svoju účasť na daňovom podvode.

36. Pokiaľ ide o objektívny test, správny súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je sporné, že

v obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku, a to niekoľkokrát na rôznych stupňoch v reťazci
(popísaných na str. 21 prvostupňového rozhodnutia, pozn.).

37. Spornou v okolnostiach danej veci bola existencia takých objektívnych skutočností, ktoré by vo
svojom súhrne nasvedčovali tomu, že k úniku na daní na jednej strane a získaniu daňovej výhody

na druhej strane došlo v dôsledku podvodného konania, nakoľko samotný zistený únik na dani bez
ďalšieho nezakladá záver, že išlo o daňový podvod. Sporným ostalo aj preukázanie vedomostí žalobcu
na prípadnom podvodnom konaní, a to aspoň na úrovni jeho nevedomej nedbanlivosti.

38. Vo vzťahu k existencii podvodu finančné orgány musia vysvetliť, v čom bola podstata daňového

podvodu, a to uvedením skutkových okolnosti, z ktorých je možné v ich súhrne ustáliť, že v konkrétnej
veci išlo o daňový podvod. Nie je povinnosťou správcu dane preukázať akým spôsobom a konkrétne
ktorým dodávateľom v reťazci bol spáchaný podvod, avšak musí byť jasne a určite vymedzené v
akých skutkových okolnostiach daňový podvod spočíval. Pre preukázanie daňového podvodu je pritom
typická absencia priamych dôkazov o podvodnom konaní, pretože práve podvodné konanie je postupom

subjektov v obchodnom reťazci zastierané, a o podvode preto môžu svedčiť nepriame dôkazy a
skutočnosti, a to vo svojom súhrne, hoci samy osebe podvodné nie sú a umožňujú aj iný výklad. Inak
povedané neštandardné okolnosti svedčiace o tom, že obchodná transakcia je postihnutá podvodom
nie sú samy osebe protizákonné, avšak o daňovom podvode môžu svedčiť vo svojom súhrne.

39. Až následne, ak správca dane takto preukáže, že k daňovému podvodu vôbec došlo, je namieste
skúmať subjektívnu stránku účasti konkrétneho daňového subjektu na daňovom podvode. Teda
neštandardné okolnosti svedčiace o daňovom podvode sú zisťované bez vzťahu ku daňovému subjektu,
ktorý si uplatňuje odpočet dane a skutočnosť či tento daňový subjekt o podvode vedel alebo mal vedieť
je pre zistenie/ preukázanie daňového podvodu nepodstatné. Vedomostná zložka účasti daňového

subjektu na daňovom podvode je až nasledujúcim krokom, a pokiaľ by samotný podvod nebol
preukázaný, otázka vedomosti o ňom sa stáva bezpredmetnou.

40. Skutočnosti, ktorými finančné orgány odôvodnili samotné podvodné konanie ako aj naplnenie
vedomostnej zložky účasti žalobcu na ňom sa prelínajú a vykazujú istú totožnosť. Preto ich aj správny

súd posudzoval v súhrne vo vzťahu k obom sporným podmienkam testu daňového podvodu.41. V posudzovanom prípade finančné orgány vymedzili nasledujúce podstatné skutkové okolnosti,
ktoré podľa nich vo svojom súhrne svedčili o tom, že k daňovému podvodu došlo a že žalobca mohol
nadobudnúť podozrenie o svojom zapojení do daňového podvodu:

- personálne prepojenie slovenských a českých spoločností zapojených do obchodného reťazca,
- žiaden z kontrolovaných obchodov medzi slovenskými spoločnosťami neprebehol na základe riadne
uzatvorených zmlúv, všetky obchody boli uzatvorené na základe osobnej známosti jednotlivých
štatutárov,
- neštandardná mailová komunikácii odberateľa žalobcu - spoločnosti BIG BRANDS TRADE SL,

- existencia zmiznutého obchodníka - spoločnosť K-TOM TRADE a.s.,
- viaceré spoločnosti zapojené do obchodného reťazca boli nekontaktné, nevykazovali reálnu
ekonomickú činnosť, mali virtuálne sídlo,
- konečnými odberateľmi zistenými v reťazci boli nekontaktné spoločnosti - MAGNUM TRADE Sp. Z.o.o.,
WIENEN GROUP s.r.o. a AKTYWATOR Sp. Z.o.o.,
- tovar sa prepravoval cez územia viacerých členských štátov EÚ s tým, že sa vyskladňoval a

naskladňoval v priebehu jedného resp. len niekoľkých dní,
- tovar bol opakovane nakupovaný a predávaný v celom množstve a žiadny predaj konečnému
spotrebiteľovi nebol preukázaný,
- odberateľ žalobcu - spoločnosť BIG BRANDS TRADE SL sa nenachádza na adrese, ktorú deklaroval
ako svoje sídlo, tak spoločnosť, ako aj jej zástupca sú zapletení do podvodov v oblasti DPH, spoločnosť

je klasifikovaná ako podozrivá z karuselového podvodu.

42. Správny súd považuje vyššie uvedené dôkazy a indície vo svojej vzájomnej spojitosti za dostatočné
pre prijatie záveru správnymi orgánmi, že daňový únik nebol v tejto konkrétnej veci len následkom
neodvedenia dane, ale dôsledkom snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Z pohľadu prieskumu

správnym súdom je podstatné, že žalobca vyššie uvedené objektívne okolnosti a závery správnych
orgánov o jeho účasti na daňovom podvode v žalobe v ich komplexnosti ani nespochybnil a nepredostrel
ani žiadnu svoju verziu priebehu obchodov, ktorá by jeho účasť na daňovom podvode rozumne
vylučovala.

43. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočnýúspechakeďževkonaníúspešnémužalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovykonania,

ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobcovi nepriznal.

45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.

2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).