Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010844
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124010844.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci odsúdeného
A. B. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a
iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2025 v Banskej Bystrici o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Nt/49/2024 zo dňa 31. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 7Nt/49/2024 zo dňa 31. 10. 2024 samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica
podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Bratislave, na
povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 5T/51/2023 zo dňa 06. 09. 2023 zamietla, pretože nezistila dôvody obnovy konania

podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom
ustanoveného obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 05. 11. 2024. V sťažnosti mal za
to, že v jeho prípade boli naplnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Podľa jeho názoru sa
súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol v návrhu

na povolenie obnovy konania, a ktoré považuje za skutočnosti zakladajúce splnenie podmienok na
povolenie obnovy konania. Uviedol, že novelou Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ktorá je účinná od
06.08.2024došlokzmenepodmienokukladaniatrestov.NazákladeTrestnéhozákonasadolnáhranica
trestnej sadzby pri ukladaní trestu v prípade, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, nezvyšuje
o jednu tretinu tak, ako to bolo v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona účinného v čase, ktorý bol
rozhodujúci pre vydanie trestného rozkazu. Uvedené považuje za novú skutočnosť, v zmysle čoho

spĺňa podmienky na obnovu konania v zmysle § 394 Trestného poriadku. Pri ukladaní úhrnného,
spoločného a súhrnného trestu v súlade so zákonom súd postupuje tak, že ak sa jedná o odsúdenie
páchateľa za spáchanie dvoch alebo viacerých trestných činov, ukladá mu trest podľa zákonného
ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Na základe uvedeného preto
súd postupoval tak, že dolnou hranicou, zvýšenou o jednu tretinu, bola trestná sadzba za trestný čin
krádeže podľa § 212 ods. 3 predchádzajúceho znenia Trestného zákona. Keďže súd považoval trestnú

sadzbu ustanovenú zákonom za neprimerane prísnu, rozhodol sa v rámci mimoriadneho zníženia trestu
uložiť mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom. V zmysle vyššie
uvedeného mal za to, že s ohľadom na novelizovaný Trestný zákon je trest, ktorý mu bol uložený,
neprimerane vysoký a vzhľadom na okolnosti prípadu aj neprimerane prísny. Trestná sadzba za trestný
čin krádeže je podľa §212 ods. 3 Trestného zákona v súčasnej dobe dva až osem rokov. S prihliadnutím
na uplatnenie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, ktorý bol použitý aj pri ukladaní trestu Trestným

rozkazom, je trest, ktorý mu bol uložený neprimeraný a na naplnenie účelu trestu a zabezpečenie
ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Za novú skutočnosť, na základe ktorej jepôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu, považuje najmä nadobudnutie účinnosti
novelizovaného Trestného zákona. Táto skutočnosť podľa jeho názoru zakladá dostatočné splnenie
podmienok na povolenie obnovy konania. V zmysle novelizovaného Trestného zákona, a teda aj

zmien trestných sadzieb ustanovených Trestným zákonom pri jednotlivých trestných činoch, dochádza
v porovnaní s predchádzajúcim znením Trestného zákona k rozdielnemu trestaniu páchateľov za
spáchanie rovnakých trestných činov, čo považuje za nesprávne a nespravodlivé. Považoval za dôležité
poukázať na jednu zo základných zásad trestného práva, a teda zásadu humanizmu. Uloženie trestu má
nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, že zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale

má aj vytvoriť podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život a napokon tiež má byť uloženie trestu
v záujme zabezpečenia generálnej prevencie. Keď teda uloženie nižšieho trestu páchateľom trestných
činov by podľa novelizovaného Trestného zákona malo dostatočne napĺňať funkcie trestného práva
ako celku, myslí si, že jemu uložený trest je s ohľadom na tieto skutočnosti neprimerane vysoký a pre
naplnenie funkcii trestného práva by postačoval aj trest kratšieho trvania. Na základe vyššie uvedeného
navrhol, aby sťažnostný súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7Nt/49/2024 zo dňa

31. 10. 2024 zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie,
alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K sťažnosti odsúdeného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, podaním
doručeným okresnému súdu dňa 08. 01. 2025. Vo vyjadrení uviedla, že je potrebné sa v plnej miere

stotožniť s odôvodnením uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 10. 2024, to, že
v súčasnej dobe je možné ukladať trest podľa iných zásad či miernejšie, nie je dôvodom na povolenie
obnovy konania. S poukazom na uvedené považuje uznesenie zo dňa 31. 10. 2024 za zákonné a vecne
správne a navrhla sťažnosť odsúdeného zamietnuť.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce týmto výrokom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený, zistil, že sťažnosť podal odsúdený ako oprávnená

osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Odsúdený A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/51/2023 zo dňa 06.
09. 2023, právoplatným dňa 15. 09. 2023 uznaný vinným: v bodoch 1. až 10., 13. pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona, v bodoch 1., 2., 3., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 13. pre pokračovací zločin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného

zákona, v bodoch 7., 13. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2
písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. V bode 11.
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. V bode 12. a 14. pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchaný v bode 14. v

súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1
Trestnéhozákona.Vbode15.preprečinneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku
podľa§219ods.2Trestnéhozákona.Zauvedenékonaniebolodsúdenýnaúhrnnýtrestodňatiaslobody
vo výmere 2 roky a 4 mesiace nepodmienečne pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie

ústavnou formou.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 31. 07. 2024, odsúdený požiadal o povolenie obnovy konania
vo vyššie uvedenej veci, v podstate z dôvodu novely Trestného zákona, o ktorom prvostupňový súd
rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu

veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo
taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností
v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 394 ods.
1 Trestného poriadku) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk, a to či ide o skutočnosti alebo dôkazy

predtým súdu neznáme a zároveň či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je
pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Sťažnostný súd poznamenáva, že skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že

sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a
doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou
a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie
o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre

možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

V konaní o obnove sa však nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale len
otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní navrhnuté, boli orgánom činným v
trestnom konaní a súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by samy o sebe alebo v spojení s

inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Krajský súd sa plne stotožnil s právnou argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že skutočnosti
uvedené odsúdeným neboli spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné, než právoplatné rozhodnutie vo vyššie označenom súdnom konaní.

Uznesenie sudcu okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania, je správne a zákonné, a za také možno považovať aj jeho odôvodnenie, preto
sa s ním krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Čo sa týka poukázania odsúdeného na novelu trestného zákona, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 07. 11. 2024, sp. zn. III. ÚS 587/2024-9, ktoré
je plne aplikovateľné aj v posudzovanej veci. Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že:
„Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona upravujúceho časovú pôsobnosť sa trestnosť činu posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Preto platí, že trestnosť činu sa posudzuje podľa
zákonaúčinnéhovčasejehospáchania.Rovnakotaktrestmožnouložiťibavrozsahuaspôsobompodľa
zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Ide o vyjadrenie zásady vylúčenia retroaktivity,
teda zákazu spätnej pôsobnosti zákonov. Vzhľadom na objektívny časový odstup medzi spáchaním činu
a rozhodnutím súdu o jeho trestnosti spolu s uložením trestu Trestný zákon pripúšťa použitie právnej

úpravy účinnej neskôr, v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje. Musí však byť splnená podmienka,
že to je pre páchateľa priaznivejšie. Trestný zákon teda počíta s možnosťou zmeny právnej úpravy,
avšak jej použitie je možné, iba ak ide o zmenu, ktorá nastala do rozhodnutia v trestnej veci. Nemôže
preto ísť o akúkoľvek neskoršiu zmenu Trestného zákona, aj keď pre páchateľa výhodnejšiu, ako si to
vysvetľuje sťažovateľ. Zmena Trestného zákona, na ktorú sa sťažovateľ v návrhu na obnovu konania

odvolával a ktorou zároveň odôvodnil svoju ústavnú sťažnosť, nadobudla účinnosť dávno po tom, ako
bolo o trestnej veci a treste sťažovateľa rozhodnuté. Novela Trestného zákona preto nemá vplyv na
výšku trestu odňatia slobody, ktorý bol sťažovateľovi uložený už pred niekoľkými rokmi.“Keďže odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi privodiť dôvodný predpoklad pre možnú zmenu výroku
o vine alebo treste namietaného právoplatného odsudzujúceho rozsudku, prvostupňový súd postupoval

správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol pre
absenciu zákonných podmienok podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaným ustanovením
ako nedôvodnú zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.