Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321204166
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8321204166.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcov 1. A. B. C., nar. XX. XX.

XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F. G., 2. H. C., I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F. G., obaja
zastúpení JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné proti žalovaným 1. J. K., nar.
X. X. XXXX, bytom D. X/XX, E. F. G., 2. B. F., nar. X. X. XXXX, bytom D. X/X, E. F. G., 3. L. F., I. L.,
nar. X. X. XXXX, bytom D. X/X, E. F. G., 4. B. M., I. B., nar. XX. X. XXXX, bytom D. X/X, E. F. G., 5.
A. N. K., nar. XX. X. XXXX, bytom D. X/X, E. F. G., 6. A. J. K., I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom D. X/X,
E. F. G., žalovaní v 1. až 6. rade zastúpení L. A. O. N. P., advokátkou so sídlom Námestie slobody 25,
Humenné, 7. L. E., nar. XX. X. XXXX, bytom D. X/X, E. F. G., 8. B. E., I. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom

D. X/X, E. F. G. o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje v prospech vlastníka stavby záhradného domčeka, bez súpisného čísla, postaveného na
parcele C-KN 1147/10 o výmere 171 m2, druh pozemku záhrada, zapísanej na LV č. XXXX, pre okres
Humenné, obec E. F. G., katastrálne územie E. F. G., vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu,
prechodu a prejazdu peši, nemotorovými vozidlami, pohybujúcimi sa ľudskou silou, cez parcelu C-KN
1148/35 o výmere 547 m2, druh pozemku ostatná plocha a parcelu C-KN 1148/44 o výmere 251 m2,
druh pozemku ostatná plocha, zapísané na LV č. XXX, pre okres Humenné, obec E. F. G., katastrálne

územieE.F.G.,včastioznačenejakodiel„1“adiel„2“tak,akojetovyznačenénageometrickompláneč.
40122662-42/2023 vyhotovenom dňa 9. 11. 2023 A. D. Q. – D. P. K., E. XXXX/XX, R. a úradne overenom
dňa 16. 11. 2023 pod č. D./2023 Okresným úradom Humenné, katastrálnym odborom Humenné, ktorý je
neoddeliteľnou časťou tohto rozsudku, ako aj cez parcelu KN-C 1148/8 o výmere 159 m2, druh pozemku
ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, pre okres Humenné, obec E. F. G., katastrálne územie E. F.
G., v časti označenej ako diel „1“ tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. 40122662-15/2024
vyhotovenom dňa 22. 3. 2024 A. D. Q. – D. P. K., E. XXXX/XX, R. a úradne overenom dňa 28. 3. 2024
pod č. D./2024 Okresným úradom Humenné, katastrálnym odborom Humenné, ktorý je neoddeliteľnou

časťou tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť náhradu za zriadenie vecného
bremena žalovanému v 1. rade vo výške 90,- eur, žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne
vo výške 195,30 eur, žalovanej v 4. rade vo výške 163,10 eur, žalovaným v 5. a 6. rade spoločne
a nerozdielne vo výške 252,70 eur, žalovaným v 7. a 8. rade spoločne a nerozdielne vo výške 183,80
eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 8. rade právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia podali 30. 12. 2021 na tunajší súd, pôvodne iba voči žalovanému v 1. rade, žalobu, ktorou
žiadali, aby súd v prospech nich ako vlastníkov stavby – záhradnej chatky postavenej na parcele C-KN
č. 1147/10 o výmere 171 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie E.

F. G., ako aj ich rodinných príslušníkov zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok
parcelu C-KN č. 1148/35 o výmere 547 m2, druh pozemku: ostatná plocha a parcely C-KN č. 1148/44
o výmere 251 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie E. F. G..

2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN č. 1147/10,

záhrada o výmere 171 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie E. F. G. a na tejto parcele
majú stavbu – záhradnú chatku postavenú po celej šírke pozemku, ktorú využívajú na rekreačné účely.
Tak záhradnú chatku, ako aj parcelu C-KN č. 1147/10 kúpili v r. 2014 s vedomím, že prístup k týmto
nehnuteľnostiam je zabezpečený cez pozemky, ktoré prináležali k bytovému domu, ktorý bol v tom čase
vo vlastníctve SR a v správe Vojenských lesov a majetkov SR, odštepný závod Kamenica nad Cirochou.
Z opačnej strany pozemku vedie štátna cesta I. triedy I 74, popri ktorej nie je vybudovaný žiadny chodník.

Žalovaný je výlučným vlastníkom parciel C-KN č. 1148/35 a C-KN 1148/44 zapísaných na LV č. XXX,
katastrálneúzemieE.F.G.,ktorénadobudolkúpnouzmluvou23.9.2019odpredávajúcejSR–Vojenské
lesy a majetky SR, š. p. J., odštepný závod Kamenica nad Cirochou.

Parcela C-KN 1148/35 dlhodobo slúžila ako prístupová cesta k záhradám na ulici D. K. E. F. G., aj keď
právo prechodu vlastníkov susediacich pozemkov cez túto parcelu nebolo zapísané na príslušnom liste
vlastníctva. Žalovaný pri kúpe nehnuteľností o tejto skutočnosti mal vedomosť.

3. Žalobcovia tvrdili, že v súlade so záväzným územným plánom obce E. F. G. má byť cez pozemky

žalovaného vo verejnom záujme vybudovaná miestna komunikácia, lebo užívatelia záhrad nemajú
možnosť zriadenia iného vstupu k svojim stavbám, ktoré sú postavené na časti parciel. Aj na
základe stanoviska OR PZ Humenné, okresný dopravný inšpektorát z 3. 8. 2021 poslanci obecného
zastupiteľstva v E. F. G. dňa 11. 11. 2021 prijali uznesenie č. 136, ktorým neschválili návrh na zrušenie
plánovanej verejnoprospešnej stavby miestnej komunikácie na ul. D. na parcelách C-KN č. 1148/44,

1148/35, 1148/44 a 1148/34.

Skutočnosť, že žalobcovia nemajú inú možnosť vstupu do záhrady ako cez parcelu C-KN č. 1148/35
a C-KN č. 1148/44, je zrejmá tiež z katastrálnej mapy a zo šírky parcely C-KN č. 1147/10, ktorá je 4,85
m od štátnej cesty I/74. Podľa normy STN 736110, na ktorú poukázal aj DI v Humennom v liste z 3. 8.

2021, je minimálna šírka vjazd 3,5 m, ku ktorej je potrebné pripočítať aj minimálne polomery napojenia.
Preto miesto zriadenia vjazdu z cesty I/74 na pozemok žalobcov nespĺňa podmienky na zriadenie vjazdu
podľa tejto STN, v dôsledku čoho zriadenie vjazdu by nebolo možné realizovať bez súhlasu do cudzích
nehnuteľností. Realizácii vjazdu bráni aj záhradná chatka, ktorá je vybudovaná po celej šírke záhrady
žalobcov a to 35 cm od plotov, za ktorou je postavený kamenný múr.

4. Žalobcovia preto uviedli, že sú splnené hmotnoprávne podmienky ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky vo
vlastníctve žalovaného. Zriadením vecného bremena nebude žalobcom poskytnutá neadekvátna
výhoda, lebo aj ostatní záhradkári naďalej bez akýchkoľvek obmedzení využívajú prístupovú cestu pre

vstup do záhrad v ich vlastníctve peši, motorovými alebo nemotorovými vozidlami, teda v rovnakom
rozsahu ako to žiadajú žalobcovia.

Žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k parcelám C-KN č. 1148/35 a C-KN č. 1148/44 umožňoval
žalobcom prechod na parcelu, na ktorej majú záhradnú chatku, avšak kvôli nezhodám s majiteľkou

susediacej parcely pani Q., na stranu ktorej sa žalobcovia v konflikte postavili, žalovaný neumožňuje
žalobcom prechod cez svoje parcely. Žalovaný tiež vnímal ako osobný útok žalobcov na svoju osobu
to, že podpísali podnet občanov obce E. F. G. na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky na S. D. K.
E. F. G.. Od 3. 7. 2021 žalovaný bránil žalobcom vo vstupe na svoju parcelu tým, že pred vstupom
do ich záhrady boli parkované viaceré motorové vozidlá, čo vyústilo do podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť prechod žalobcov po jeho
parcelách ku svojej záhradnej chatke.Keďže žalovaný ostatným vlastníkom záhrad, ktorí nepodpísali podnet, nebráni v prechode ani vo vstupe
na ich pozemky cez prístupovú cestu, ani na nich nevyvíja žiaden nátlak na zriadenie iného prístupu od
štátnej cesty, je zrejmé, že žalovaný zneužíva svoje vlastnícke právo voči žalobcom na ovplyvňovanie

ich občianskych postojov vo svoj prospech.

5. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil v celom rozsahu a tvrdil, že v čase, keď svoje nehnuteľnosti
kupoval, nevedel o práve prechodu žalobcov a ostatných vlastníkov záhrad cez tieto parcely, lebo
ani jedna nemala evidovanú žiadnu ťarchu na liste vlastníctva. Predávajúcim bol uistený o tom, že

k predmetu prevodu sa neviaže žiadna ťarcha ani iné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, o čom
predávajúcivystavilpísomnépotvrdenie.Malzato,ženajehostraneneexistuježiadnaprávnapovinnosť
strpieť právo cesty žalobcov cez svoje pozemky tak ako sa ho domáhajú.

Uviedol, že sa zúčastnil verejnej súťaže, na základe výsledku ktorej ako víťazný uchádzač kúpil
nehnuteľnosti s tým, že na nich chcel vybudovať garáže. Pôvodne nadobudnutú parcelu nechal

geometrickým plánom rozdeliť na novovytvorené parcely C-KN 1148/35 a C-KN 1148/44 s tým, že
parcelač.1148/35budevbudúcnostivyužívanáprepotrebyobyvateľovbytovéhodomuvbezprostrednej
blízkosti a na druhej parcele budú postavené garáže. Ak by mal vedomosť o práve prechodu väčšieho
počtu osôb cez tieto parcely, tak by svoj zámer nemohol zrealizovať a nehnuteľnosti by nekupoval.

Poukázal tiež na to, že absolútna väčšina pozemkov susediacich s parcelou žalobcov má oplotenie
s vchodom na štátnu cestu na ul. M. v obci E. F. G.. Stanovisko OR PZ, dopravný inšpektorát má iba
odporúčací charakter a nejedná sa o záväzné rozhodnutie. Navyše pri vydaní tohto stanoviska sa riešila
len otázka vjazdu a výjazdu motorovým vozidlom, avšak nie je z neho zrejmé, či je vylúčený aj peší
vstup, prípadne vstup nemotorovými vozidlami tak ako to žiadajú žalobcovia. Ak takýto vstup vylúčený

nie je, len by ho bolo možné zabezpečiť za sťažených podmienok zo strany žalobcov, mohlo by to mať
za následok zistenie, že zriadenie vecného bremena nie je jediným možným a nevyhnutným riešením.

Podľa tvrdenia žalovaného žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno cez jeho parcely len z dôvodu
menšej vzdialenosti od svojho bydliska, čo však nemôže mať za následok radikálne obmedzenie jeho

vlastníckych práv. Väčšina pozemkov susediacich so spornou nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov
slúži ako záhrady, ktoré majú oplotenie s vchodom na pozemok umiestnené v smere od hlavnej cesty
a rovnakú možnosť majú aj žalobcovia.

Ďalším argumentom, pre ktorý žalovaný so zriadením vecného bremena nesúhlasil, je tvrdenie o tom,

že rekreačná chatka, o ktorej tvrdia žalobcovia, že ju využívajú počas roka na účely rekreácie, je
v skutočnosti účelovou stavbou na chov zvierat, bez okien, či priestoru na využívanie ľuďmi. Žalobcovia
v nej navyše žiadne domáce zvieratá nechovajú a stavbu na tento účel nevyužívajú.

Žalovaný tvrdil, že je nepochybné, že zriadenie vecného bremena nie je potrebné, ani žiadúce,

lebo žalobcovia môžu vstupovať na svoju nehnuteľnosť zo strany od štátnej cesty I/74 a žalobcovia
nepreukázali, že takýto prechod nie je možný a to pešo ani použitím nemotorových vozidiel. Zároveň nie
je možné zriadiť vecné bremeno cez celé parcely, lebo musí byť realizované len v nevyhnutnom rozsahu,
v opačnom prípade by neprimeraným spôsobom zasahovalo do vlastníckeho práva žalovaného.

6. V priebehu konania bolo súdu predložené vyhlásenie spoluvlastníkov parcely KN-C č. 1148/8,
katastrálne územie E. F. G. o tom, že so žalobcami nemajú uzavretú žiadnu zmluvu o zriadení vecného
bremena na právo prechodu cez parcelu patriacu do ich podielového spoluvlastníctva, ani nájomnú
zmluvu, resp. žiadnu inú zmluvu oprávňujúcu žalobcov na prechod cez túto parcelu. Výslovne vyhlásili,
že s prechodom žalobcov cez parcelu C-KN 1148/8, katastrálne územie E. F. G., nesúhlasia.

Žalobcovia v dôsledku horeuvedeného vyhlásenia navrhli vstup týchto spoluvlastníkov do konania na
strane žalovaných a požiadali aj o pripustenie zmeny žalobného petitu.

7. Súd uznesením č. k. 6C/77/2021-323 z 24. 4. 2024 pripustil, aby do konania na strane žalovaných

pristúpili žalovaní v 2. až 8. rade ako spoluvlastníci parcely KN-C č. 1148/8 o výmere 159 m2, druh
pozemku ostatná plocha, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie E. F. G..Na pojednávaní dňa 29. 10. 2024 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobcovia žiadali
zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu peši a nemotorovými vozidlami
nielen cez parcely C-KN č. 1148/35 a 1148/44, ale aj cez parcelu 1148/8 a to v rozsahu vymedzenom

geometrickými plánmi, ktoré boli za tým účelom vyhotovené tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
rozsudku.

8. Novovstupujúci žalovaní v 2. až 6. rade sa k žalobe vyjadrili tak, že s ňou nesúhlasia a nesúhlasia
ani s hodnotou, za ktorú by malo byť vecné bremeno zriadené na základe znaleckého posudku, ktorý

bol medzičasom vypracovaný.

Uviedli, že žalobcovia s nimi pred 24. 1. 2024, kedy bolo zvolané stretnutie na Obecnom úrade v E.
F. G. nekomunikovali ohľadne možnosti prechodu k svojej záhrade. Na miesto toho, aby sa snažili
o uzavretie dohody, tak žalobcovia zvolili autoritatívny prístup na stretnutí Komisie pre verejný poriadok
bez vzájomného vyjasnenia si stanovísk.

Trasa, ktorú vymedzil na návrh žalobcov geodet, je pre žalovaných v 2. až 6. rade neprijateľná,
lebo žalobcovia by mali prechádzať cez trávnatú plochu, ktorá vedie popod okná bytov umiestnených
v bytovom dome. Prechodom žalobcov a ich blízkych osôb by došlo k obmedzovaniu, ba až narúšaniu
súkromia v bytoch na prízemí v letnom období, keď majú pootvárané okná. Žalobcami by tak mohli byť

zneužité informácie, ktoré by, hoc nechtiac, pri prechode popod okná mohli byť vypočuté.

Navyše na mieste prechodu sa nachádza šachta na vodu, čo môže byť príčinou zakopnutia žalobcov,
lebo sami uvádzajú, že sú už vo vyššom veku a majú rôzne zdravotné problémy. Vchod do bytového
domu je vysunutý do plánovaného prechodu o 30 cm v šírke 40 cm z oboch strán bytového domu, čím

je nereálny prechod nemotorovými vozidlami po trase vecného bremena. Je tam osadený aj kovový
čistič na topánky v tvare roštu na betónovom podklade, ktorý je zabetónovaný. Tieto kovové prekážky by
znemožňovali prechod a ohrozovali by bezpečnosť žalobcov. Zásadnou prekážkou zriadenia vecného
bremena navrhovanou trasou je skutočnosť, že žalovaní tento priestor používajú na parkovanie svojich
motorových vozidiel. Popísali spôsob parkovania pri obytnom dome, aj to, že navrhovanú plochu

používajú na odstavenie vozidla pri vykladaní nákupov. Časť vymedzenej plochy používajú aj na dovoz
palivového dreva, ktoré cez pivničné okno ukladajú do pivnice, lebo v bytovom dome sa kúri tuhým
palivom. Pripojili sa tiež k argumentácii žalovaného v 1. rade, najmä v tom, že prístrešok žalobcov
nemôže byť považovaný za stavbu a teda ide o najvýznamnejšiu prekážku zriadenia vecného bremena.
Ďalšou ich argumentáciou bolo to, že žalobcovia majú možnosť prístupu na svoju parcelu od ul. M.,

lebo takýto vstup využívajú vlastníci susediacich parciel. Poukázali aj na znalecký posudok A. M., ktorý
posúdil okolností vstupu peších a nemotorových vozidiel na pozemok vo vlastníctve žalobcov z hľadiska
dopravnoinžinierskych aspektov a vyhodnotil, že tento vstup je technicky možné zrealizovať. Navyše
do prístrešku žalobcov je možné sa dostať aj zo strany od štátnej cesty, lebo na ich prístrešku sú
z tejto strany dokonca dvere. Vstup od štátnej cesty by bolo možné zrealizovať len pomocou menších

stavebných úprav a úspora vzdialenosti od bydliska žalobcov ku vchodu na pozemok od štátnej cesty,
nemôže byť dôvodom pre zriadenie vecného bremena. Nesúhlasili ani s výškou odplaty na základe
znaleckého posudku, ktorý žalobcovia predložili.

9. Žalovaní v 7. a 8. rade so zriadením vecného bremena tak ako to žiadali žalobcovia, súhlasili.

10. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k žalobe uviedli, že jeho tvrdenie o tom, že nemal
vedomosť pri kúpe nehnuteľnosti o práve prechodu žalobcov a ostatných vlastníkov susediacich záhrad
cez kupované nehnuteľnosti, považujú za nepravdivé a s takýmto tvrdením žalovaného sa nestotožňujú,
lebo žalovaný sa pred nimi vyjadril tak, že nehnuteľnosti kupoval len kvôli tomu, aby zabránil B. Q.

vstupovať do jej záhrady. S B. Q. je žalovaný v dlhodobom konflikte a dobre vedel, že kupuje parcelu,
ktorá bezprostredne susedí so záhradami v tejto časti ulice D., ku ktorým vedie iba táto prístupová cesta.

Považovali za zavádzajúce tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že na kúpených parcelách chce
vystavať garáže, lebo vedel, že na základe záväzného územného plánu Obce E. F. G. č. 3/2013 z 29.

10. 2013 sú tieto parcely určené na výstavbu miestnej obslužnej komunikácie. V čase nadobudnutia
parciel preto žalovaný mal vedomosť o tom, že vydaniu stavebného povolenia na výstavbu garáži by
bránil verejný záujem obce tak, ako to vyplýva z územného rozhodnutia.Žalobcovia uviedli argumenty, pre ktoré nie je možné, aby do svojej záhrady vstupovali od štátnej
cesty I/74, lebo tomu bránia rozhľadové pomery, situácia záhradnej chatky, ktorá je vybudovaná takmer
po celej šírke záhrady, frekventovaná premávka motorových vozidiel po tejto štátnej ceste, ako aj

nevyznačenie prechodu pre chodcov a vysoké riziko ich stretu s prípadnými motorovými vozidlami a tiež
ohrozenie plynulosti cestnej premávky. Žalobcovia sú v seniorskom veku so zdravotnými problémami,
v dôsledku čoho je vylúčené, aby mali šancu prejsť k svojej záhrade cez frekventovanú cestu I/74 a preto
neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že ich snahou o zriadenie vecného bremena cez jeho pozemky je
to, aby si skrátili cestu k svojej záhrade. Cesta by sa im predĺžila o viac než 350 m a vzhľadom na ich

vek a zdravotné problémy, je nepredstaviteľné, aby pešo alebo s nemotorovým vozidlom dokázali prejsť
takúto vzdialenosť a následne cez frekventovanú cestu bez ujmy na zdraví.

Zo stavebného hľadiska nie je možný prechod od štátnej cesty I/74, lebo tomu mimo iného bráni
záhradná chatka, ktorá je postavená takmer po celej šírke pozemku a ak by mal byť vybudovaný vchod,
jej určitá časť by sa musela zbúrať, čím by mohlo dôjsť k jej znehodnoteniu. Chatka im slúži jednak na

rekreáciu a jednak na uskladnenie náradia potrebného na práce v záhrade.

Nepravdivé je tiež tvrdenie žalovaného o tom, že väčšina záhrad susediacich s pozemkom žalobcov
má oplotenie s vchodom z cesty I/74. Takýto vstup v tejto lokalite majú zriadený len 2 vlastníci, ktorí ho
využívajúlenpríležitostne.Lensamotnáskutočnosť,že2z12vlastníkovzáhradmajúvybudovanývchod

z cesty I/74 bez ďalšieho nepreukazuje existenciu možnosti zabezpečenia iného prístupu žalobcov
k svojim nehnuteľnostiam, než cez pozemky žalovaného.

Žalobcovia majú vedomosť o tom, že obecné zastupiteľstvo v E. F. G. schválilo výstavbu chodníka
pre peších popri ceste I. triedy I/74 na parcele E-KN 3024/1, ale pre samotné súdne konanie je to

nepodstatné, lebo nie je zrejmé, či v budúcnosti sa realizácia uskutoční, ak áno, kedy a za akých
podmienok.

11. V ďalšom svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný v 1. rade uviedol, že: „záhradná chatka“ tak
ako ju označujú žalobcovia, nenapĺňa definičné znaky „stavby“ z právneho hľadiska. Má rozmery zhruba

2,6 m x 4,3m s výškou v zadnej časti asi 2 m a v prednej 2,5 m. Je to prístrešok/zariadenie na chov
drobných domácich zvierat približne zo 60-tych rokov postavený bez stavebného povolenia, ktorý nie je
spojený so zemou pevným základom. Žalobcovia teda nie sú v postavení vlastníkov stavby v prospech,
ktorých by sa mohlo zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemky žalovaného.

V tomto smere poukázali aj na zákonné ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2317/2004 z 30. 8. 2005 a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/38/2005 z 17. 2. 2006, podľa ktorého nie je možné obmedziť
vlastníka pozemku zriadením vecného bremena, pokiaľ je k nehnuteľnosti možný iný prístup, aj keď by
nezriadenie vecného bremena vyžadovalo prípadné stavebné úpravy, alebo iné náklady na dožadujúcej

sa strane. Rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/1897/2004.

Podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade žalobcovia zavádzajúcim tvrdením presviedčajú súd, že zriadenie
vecného bremena cez jeho pozemky, je jediným možným riešením, bez realizácie ktorého strácajú

možnosť obhospodarovania záhrady a užívania záhradnej chatky. Naďalej trval na tom, že skutočným
dôvodom je iba úspora vzdialenosti na prechod o niekoľko desiatok metrov. Poukázal na to, že väčšina
pozemkov susediacich so spornou nehnuteľnosťou žalobcov, sú pozemky slúžiace ako záhrady, ktoré
majú oplotenie s vchodom na pozemok umiestnené od hlavnej cesty na ul. Osloboditeľov, rovnako ako
susediace rodinné domy.

K zámeru odkúpiť parcely vo vlastníctve Vojenských lesov a majetkov, š. p. uviedol, že sa zúčastnil
riadneho výberového konania a žalobcovia mali možnosť sa tohto konania zúčastniť a parcelu odkúpiť.
Je toho názoru, že ak zdravotný stav žalobcom nedovoľuje vstupovať na ich záhradu od štátnej cesty
I/74, nič im nebráni riešiť situáciu odpredajom tejto parcely.

12. Pred podaním žaloby na súd bolo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/33/2021
vydané uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému strpieť výkon
práva prechodu žalobcov a ich blízkych rodinných príslušníkov, ako aj prejazdu nemotorovými vozidlamižalobcov a ich blízkych rodinných príslušníkov cez parcely C-KN 1148/35 a 1148/44 zapísaných na LV č.
XXX katastrálne územie E. F. G.. Žalobcom uložil povinnosť podať proti žalovanému žalobu o zriadenie
vecného bremena.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 18Co/19/2022-95 z 28. 4. 2022 hore uvedené výroky uznesenia
súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom žalovaných v 7. a 8. rade, vykonal

dvakrát ohliadku sporných nehnuteľností a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s príslušnými
listami vlastníctva, so stanoviskami obce E. F. G. a Vojenských lesov a majetkov, š. p., s kúpnymi
zmluvami nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, s lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobcu,
s odborným stanoviskom A. L. E. a jeho znaleckým posudkom, s čestnými vyhláseniami svedkov, so
stanoviskom Slovenskej správy ciest, so znaleckým posudkom A. M. a A. I., s geometrickými plánmi
vymedzujúcimi právo prechodu s fotodokumentáciou sporných nehnuteľností, ako aj s rozhodnutím

Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a zistil nasledovné skutočnosti.

14. Listom vlastníctva č. XXXX pre okres Humenné, obec E. F. G., katastrálne územie E. F. G. mal súd za
preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely reg. „C“ č. 1147/10 o výmere 171
m2, druh pozemku záhrada, ktorú nadobudli kúpnou zmluvou registrovanou pod V-600/08 z 10. 4. 2008.

Zmluvou o kúpe nehnuteľností č. 04-OL-Ja/30-21/2008 mal súd za preukázané, že bola uzatvorená dňa
10. 4. 2008 medzi predávajúcim Vojenské lesy a majetky SR, š. p., o. z. E. F. G. a kupujúcimi A. B. C.
a manželkou H. C.. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť – pozemok KN-C parcela č. 1147/10 záhrada
o výmere 171 m2, zapísaná na LV č. XXX katastrálne územie E. F. G. a to za kúpnu cenu 18.622,-- Sk.

Žalobcovia predložili súdu čestné vyhlásenie A. B. E., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XX, J., ktorá vyhlásila,
že bola zamestnaná u zamestnávateľa Vojenské lesy a majetky, š. p., o. z. E. F. G. a má vedomosť
o tom, že v r. 2008 boli predávané nájomcom záhradky nachádzajúce sa na ul. D. v obci E. F. G..
Na týchto pozemkoch približne v r. 1974 boli z prevádzkových finančných prostriedkov predávajúceho

postavené drobné drevené stavby, ktoré boli určené pre potreby záhradkárov. Tieto drobné stavby boli
bez súpisného čísla, neboli evidované v katastri nehnuteľností a predávali sa spolu s pozemkom, na
ktorom boli postavené. Neboli samostatne uvádzané ako súčasť kúpnej zmluvy, kde sa uvádzalo, že
ide o odplatný prevod pozemku, ale v skutočnosti boli odpredávané aj drobné stavby, cena ktorých bola
zohľadnená pri stanovení výšky kúpnej ceny podľa znaleckého posudku. Pri odpredaji nehnuteľností

žalobcom ona osobne dávala útvaru obchodu a marketingu príkaz k fakturácii kúpnej ceny, ktorá bola
kupujúcimi aj uhradená.

Žalobcovia predložili aj čestné prehlásenie B. T., nar. X. X. XXXX, bytom B. F. G. U. XX, ktorý vyhlásil, že
bol zamestnancom Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. a v r. 1974 staval záhradné chatky, ktoré sa

nachádzajú na pozemkoch na S. D. K. M. E. F. G.. Išlo o drobné stavby určené pre potreby záhradkárov,
ktorí ich mali v nájme. Potvrdil, že jedným z pozemkov, na ktorých drevené stavby postavili, bol aj
pozemok žalobcov parcela C-KN 1147/10.

15. Predložením LV č. XXX pre okres Humenné, obec E. F. G., katastrálne územie E. F. G. mal súd za

preukázané, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom parciel registra „C“ č. 1148/35 o výmere 547
m2, druh pozemku ostatná plocha a parcely č. 1148/44 o výmere 251 m2, druh pozemku ostatná plocha,
ktoré nadobudol kúpnou zmluvou č. E./XXXX od predávajúceho Vojenské lesy a majetky SR – štátny
podnik, Pliešovce, odštepný závod E. F. G. z 23. 9. 2019, ktorá bola registrovaná pod V-1824/2019.

Žalovaný v 1. rade predložil potvrdenie Vojenských lesov a majetkov SR, š. p., odštepný závod E. F.
G. zo 6. 7. 2021, v ktorom poukázali na to, že v kúpnej zmluve E./XXXX z 23. 9. 2019, predmetom
ktorej bol odpredaj pozemku parcely č. 1148/35 ako predávajúci prehlásili, že ku dňu uzatvorenia kúpnej
zmluvy „neexistujú žiadne zaťaženia alebo iné práva tretích osôb k predmetu kúpy, alebo jeho časti, ku
ktorýchvznikuniejepotrebnýzápisvkatastrinehnuteľností“.Pokiaľideoprávozodpovedajúcevecnému

bremenu, takéto právo, zriadené či už zmluvne, alebo súdnou cestou, by bolo zapísané v katastri
nehnuteľností v časti ťarchy.16. Listom vlastníctva č. XXXX pre okres Humenné, obec E. F. G., katastrálne územie E. F. G. mal
súd za preukázané, že žalovaní v 2. až 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č.
1148/8 o výmere 159 m2, druh pozemku ostatná plocha. Žalovaní v 2. a 3. rade sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu č. 2 a tiež podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 85/346. Žalovaná v 4. rade je
výlučnou vlastníčkou bytu č. 3 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 71/346. Žalovaní v 5.
a 6. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 4 a spoluvlastníkmi podielu k pozemku v podiele
110/346. Žalovaní v 7. a 8. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1 a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku v podiele 80/346.

17. Obec Kamenica nad Cirochou listom z 30. 7. 2021 žiadala OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát
Humenné o stanovisko, či je možný individuálny peší prístup a vjazd pre motorové vozidlá zo štátnej
cesty I/74 na pozemky, mimo iného aj parcelu KN-C 1147/10.

Okresné riaditeľstvo PZ, Dopravný inšpektorát Humenné na žiadosť uviedol, že vydáva záväzné
stanovisko tak, že nesúhlasí so zmenou platného územného plánu obce E. F. G. v lokalite D. S., týkajúcej
sa požiadavky na zrušenie v platnom územnom pláne navrhnutej obslužnej komunikácie vedenej z časti
cez pozemky KN-C 1148/4, 1148/44, 1148/34 z dôvodu, že nie je možné zriadiť peší prístup a vjazdy
pre motorové vozidlá zo štátnej cesty I/74, nakoľko v miestach prípadne navrhovaných vjazdov, sú

nevyhovujúce rozhľadové pomery a nie je možné realizovať minimálne polomery napojenia v súlade
s STN 736110 bez zásahu do cudzích nehnuteľností. Zároveň v danom úseku cesty chýba chodník
umožňujúci bezpečný pohyb chodcov a bola by bezprostredne ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky.

Obecné zastupiteľstvo Obce E. F. G. svojím uznesením č. 136 z 11. 11. 2009 neschválilo návrh na
zrušenie plánovanej miestnej obslužnej komunikácie na ul. D. na parcelách C-KN č. 1148/4, 1148/44,
1148/35 a 1148/34.

18. Žalovaný v 1. rade predložil znalecký posudok č. 22/2023 znalca Ing. Stanislava Ondirku z odboru

cestná doprava z 18. 12. 2023. V závere posudku znalec konštatuje, že na základe ohliadky vykonanej
dňa 10. 11. 2023 a znaleckého posúdenia možno konštatovať, že vzhľadom na všetky skutočnosti
uvedené v časti II. posudku je dostatočne odôvodnené tvrdenie, že realizácia vstupu pre peších,
resp. peších s nemotorovým vozidlom do záhradiek nachádzajúcich sa na parcelách č. 1147/8,
1147/9 a 1147/10 katastrálne územie E. F. G. zo severnej strany, t. j. od cesty I/74 je z hľadiska

dopravno-inžinierskeho posúdenia technicky možné zrealizovať. Kvôli novému prístupu pre peších bude
nevyhnutné zrealizovať aj spevnenú nástupnú plochu, ktorej minimálne rozmery by mali zodpovedať
v pozdĺžnom smere minimálne šírke vstupnej brány 1,2 m a 3,1 m a v priečnom smere 1,5 m.
Znalec tiež konštatoval, že k novým navrhovaným peším vstupom nevedie žiaden chodník pre peších
a uvedená skutočnosť sa javí z technického hľadiska ako možný negatívny prvok v prípade pešieho

prístupu. V súčasnosti jestvujúce vstupy do záhradiek nie sú dopravne prístupné z verejnej cestnej siete
a v prípade nových vstupov by bolo možné zriadiť regulárny 1 dopravný prístup aj pre motorové vozidlá
pre obidve záhradky.

Slovenská správa ciest žalovanému v 1. rade listom z 5. 9. 2023 oznámila, že rozhodnutím z 20. 6.

2023 bola zrušená v danom úseku štátnej cesty I/74 najvyššia dovolená rýchlosť 70 km/hod a uvedeným
dňom došlo k platnosti maximálne dovolenej rýchlosti 50 km/hod.

Na žiadosť žiadateľa L. V., bytom D. X/X, E. F. G. V. správa ciest listom z 2. 3. 2022 oznámila, že so
zriadením vstupu pre chodcov z cesty I/74 súhlasí na parcelku KN-C 1147/13 v intraviláne obce E. F. G..

19. Súdu bolo predložené Rozhodnutie Úrade pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, oddelenie štátnej stavebnej správy č.
04387/2025-15.1.2/00405 z 18. 1. 2025, ktorým boli zamietnuté odvolania a Rozhodnutie Mesta
Humenné č. 728/31226/2024/OUPVŽPDZ/Amb zo dňa 6. 8. 2024 potvrdzuje.

Mesto Humenné potvrdeným rozhodnutím ako príslušný stavebný úrad rozhodlo o umiestnení stavby
„Miestne komunikácie E. F. G. – D. S.“, na pozemkoch parcela KN-C č. 1148/34, 1148/44, 1148/35,
1148/4 a 1150/1 katastrálne územie E. F. G. pre navrhovateľa Obec E. F. G..20. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že nemá ku svojej chatke iný prístup
než ten, ktorý žiada zriadiť vecným bremenom cez pozemok žalovaného. Uviedol, že chatka je na jeho

pozemku postavená tak, že na jednej strane sa prakticky dotýka susedovho múra a na druhej strane je
rozdiel od plota len niekoľko centimetrov. Teda zo zadnej strany pozemku od ul. M. nie je vybudovaný
žiaden výstup a cez zadnú stenu tejto chatky ani nie je možné sa dostať na pozemok. Zároveň uviedol,
že popri štátnej ceste na ul. M. nie je vybudovaný chodník a ak by sa mal dostať ku svojej chatke, tak by
dvakrát musel prejsť cez frekventovanú cestu, kde nie je vyznačený ani jeden prechod pre chodcov. Je

tam povolená rýchlosť 70 km/hod. (v čase rozhodnutia súdu 50 km/hod.). Bolo by potrebné zbúrať múr
o hrúbke asi 70 cm a výšky 1,5 m, pričom nie je zrejmé, či nejde o chránenú pamiatku, lebo v minulosti
išlo o múr, ktorý patril ku kaštieľu, ktorý tam bol postavený.

Poukázal na to, že podľa územného plánu obce E. F. G. sa má vybudovať miestna komunikácia práve
po ul. D. a zrejme sa pristúpi k vyvlastneniu pozemkov, na ktorých cesta bude vybudovaná. V takom

prípade by nebolo potrebné ani zriaďovať vecné bremeno, lebo miestna komunikácia by prechádzala
priamo popred záhradky obyvateľov obce.

K tvrdeniu žalovaného v 1. rade o tom, že takmer všetci majitelia pozemkov majú vybudovaný vstup na
tieto pozemky z ul. M., žalobca v 1. rade uviedol, že tento prístup nevyužívajú a všetci chodia po ul. D..

Tvrdil, že aj keby zbúral múr od štátnej cesty aj chatku a zostal by len pozemok, tak by na tento pozemok
nemohol chodiť ani autom, ani nemotorovým vozidlom, alebo káričkou, lebo pozemok je široký len 4 m
a nie sú tam dostatočné výhľady na to, aby mohol prejsť cez cestu. On má 77 rokov a manželka 74
rokov, prechádzanie cez takú frekventovanú cestu ako je na ul. M. by pre nich bolo veľkým rizikom. Už

vôbec by nemohli z miesta bydliska po trase dlhej takmer 400 m dopravovať na pozemok napr. bandasky
s vodou, ktorými záhradku polievajú, alebo vyvážať burinu a pozberanú úrodu. Poukázal aj na svoj zlý
zdravotný stav a na to, že chôdza na väčšie vzdialenosti je preňho problematická.

Uviedol,žežiadazabezpečiťlento,abymalprístupkusvojmupozemku,naktorommázáhradnúchatku,

lebo cez parcelu žalovaného, cez ktorú žiada zriadiť vecné bremeno, chodia aj iní obyvatelia obce, resp.
je tento pozemok verejne prístupný všetkým. Vždy tam bola verejná cesta, po ktorej denne prechádzajú
ľudia a keď ide na záhradu, ak stretne minimálne 8 až 10 susedov a niekoľko áut, ktorí toto priestranstvo
využívajú.

21. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že keď jej a jej manželovi žalovaný v 1. rade dovolí chodiť na parcelu,
na ktorej majú záhradu a chatku, tak nebudú trvať na zriadení vecného bremena.

22. Žalovaní v 7. a 8. rade so žalobou súhlasili a nemali žiadne výhrady voči tomu, aby súd zriadil vecné
bremeno v prospech žalobcov tak ako to vyplynulo z vyhotovených geometrických plánov.

Žalovaná v 8. rade uviedla, že pomery ohľadne užívania záhradiek pozná veľmi dobre, lebo na danom
mieste vyrástla a sústavne tam žije. Podľa jej názoru v drevenej stavbe žalobcov nie sú žiadne dvere
od štátnej cesty, ktorými by sa dalo vstupovať na ich pozemok. Je tam len malý priestor, v minulosti
pôvodným vlastníkom stavby zabezpečený na to, aby sa psy, ktoré tam choval, mohli voľne pohybovať.

Žalovaní v 1. až 6. rade sa k veci osobne nevyjadrili.

23. Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou predkladanou stranami sporu a dvakrát vykonal ohliadku
sporných nehnuteľností.

Pri prvej ohliadke žalovaný v 1. rade v priestore ukázal parcely, ktorých je vlastníkom a cez ktoré
žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno. Uviedol, že tieto parcely sú verejne prístupné jednak
obyvateľom bytového domu č. 6, aj ostatným obyvateľom obce, ktorí môžu na tieto pozemky vstúpiť.
Časť pozemku tvorí parkovisko pre motorové vozidlá obyvateľov bytového domu, ale aj ich návštev

a prípadne iných občanov. On ako vlastník parciel nikomu nebráni v parkovaní motorových vozidiel na
jeho pozemku a rovnako tak nebráni či už obyvateľom bytového domu č. 6, obyvateľom obce alebo aj
cudzím ľuďom v prístupe do bytového domu.Počas ohliadky súd konštatoval, že z parciel žalovaného v 1. rade je možný priamy vstup na parcelu
žalobcov KN-C č. 1147/10, na ktorej majú žalobcovia v zadnej časti postavený drevený objekt. Pozemok
je široký asi 4 m a dlhý asi 25 m. Tvorí ho pooraná zemina s chodníkom, ktorý je v ľavej časti pozemku

pozostávajúci z betónových kociek.

Pri ohliadke dreveného objektu bolo zistené, že stavba je postavená medzi plotom žalobcov
a susediacim plotom tak, že zaberá celú šírku pozemku, pričom vo vnútri v zadnej časti sa nachádzal
záhradnýnábytokaosobnévecivhornejčastináradie.Vďalšejčastistavbymajúžalobcoviauskladnené

veci potrebné na obrábanie pôdy a nádoby na vodu.

Pri ohliadke bolo zistené, že záhradná chatka je stavbou, ktorá má betónový základ pevne spojený so
zemou. Žalobca v 1. rade na mieste samom ukázal, že pôvodne boli objekty stavané Vojenskými lesmi
ako celok a mali betónové základy. Sused časť objektu zbúral a na tom mieste je vidno pozostatok
betónového základu, ktorý tvoril základ stavby. Objekty boli postavené možno v šesťdesiatych rokoch

minulého storočia a teda ide o pôvodnú stavbu tak ako ju Vojenské lesy vystavali, lebo žalobcovia v nej
nerobili žiadne zásahy. Pôvodné stavby boli vystavané ako súčasť záhradkárskej osady, t. z. pre účely
uskladnenianáradia,rekreačnéúčelyaniektorízáhradkárichovaliajhydinu.Objektsapodarilozachovať
v dobrom stave, lebo žalobca ho ošetruje každých 5 rokov prepáleným olejom a novú záhradnú chatku
vzhľadom na svoj vek už stavať nebude.

Z parcely žalobcov bol čiastočný výhľad na štátnu cestu na ul. M. a bolo vidno časť kamenného múra,
ktorý ohraničuje priestor od štátnej cesty. Medzi záhradnou chatkou a plotom susedného pozemku je
priestor asi 40 cm v zadnej časti a v prednej časti objektu 20 cm. Pred chatkou sa nachádzala nádoba
na zber dažďovej vody a časť pozemku pred touto chatkou bola vydláždená betónovými kockami alebo

železnými rohožami.

Počas ohliadky žalobcovia uviedli, že bývajú v bytovom dome č. 502/32, ku ktorému je prístup od štátnej
cesty po asfaltovej ploche až po štátnu cestu. Bolo zistené, že ak by žalobcovia od bytového domu, kde
bývajú, chceli prejsť na svoju parcelu, museli by prejsť cez vyznačený prechod pre chodcov na opačnú

stranu štátnej cesty, kde je asfaltový chodník vedúci popri areáli základnej školy. Na konci tohto chodníka
je vstup na ďalšiu cestu, z ktorej sa prechádza na cestu I/74. Len po tejto ceste sa dá dostať k pozemku
žalobcov, pričom nie je vybudovaný chodník, ani z jednej strany tejto cesty. Možno prechádzať len po
krajnici, ktorá nie je v celom rozsahu spevnená, pričom časť cesty sa nachádza v zákrute so zlou
viditeľnosťou. K pozemku žalobcov sa dá dostať len prechodom cez štátnu cestu I/74 bez vyznačeného

priechodu pre chodcov. Pozemok žalobcov je od štátnej cesty ohraničený kamenným múrom o šírke 40
až 50 cm po celej dĺžke tohto pozemku a bez jeho zbúrania nie je prístup na pozemok žalobcov možný.
Medzi kamenným múrom a samotnou stavbou je priestor o šírke asi 1,5 m, na ktorý nie je možný vstup
ani z jednej strany a tento priestor je zavalený sutinou a kameňmi a prerastenými rastlinami.

24. Súd vykonal aj doplňujúci ohliadku drevenej stavby žalobcov a to v smere od štátnej cesty I/74, lebo
žalovaný v 1. rade predložil súdu fotodokumentáciu, podľa ktorej existuje na tejto stavbe vstup cez dvere
vybudované pôvodným majiteľom.

Pri tejto ohliadke bolo znova konštatované, že od štátnej cesty po oporný kamenný múr je trávnatý

nespevnený povrch o šírke asi 2,5 m, ktorý tvorí nespevnenú krajnicu štátnej cesty. Za týmto priestorom
sa nachádza kamenný oporný múr do výšky asi 130 cm, pričom vizuálne sa dá zistiť, že ide o starý
kamenný múr. Za týmto múrom sa nachádza ďalší priestor o šírke asi 1,20 m a ide o nespevnenú plochu,
na ktorej sa nachádzajú kamene, zvyšky rastlinstva a sutiny. Až za touto plochou sa nachádza drevená
stavba – záhradná chatka žalobcov, ktorá je postavená takmer po celej šírke pozemku, t. z. od jedného

plotu po susedný plot, pričom pletivo týchto plotov tvorí hranicu pozemkov.

K samotnej stavbe sa nebolo možné dostať kvôli opornému múru, avšak vizuálne súd zistil, že zo zadnej
strany tejto drevenej chatky sa v jej ľavom dolnom rohu nachádzajú 4 dosky o šírke asi 50 cm a výške
asi 60 cm, cez ktoré sú v hornej a dolnej časti pribité ďalšie 2 dosky. Nebolo možné zistiť, či ide o otvor

alebo len spevnenie drevenej chatky. Bolo však zistené, že aj keby išlo o otvor, je takých rozmerov, že
by sa cez tento otvor nemohol človek dostať do vnútra záhradnej chatky.Bolo zistené, že zo zadnej časti záhradnej chatky sú zrejme pribité drevené latky o výške asi 120 cm
a ide o 5 ks drevených latiek vedľa seba. Na ich povrchu sú zrejme pribité klincami ďalšie 3 latky v tvare
písmena Z. Ani pri týchto drevených latkách nebolo možné vizuálne zistiť, či slúžia ako otvor do drevenej

chatky, resp. k čomu v minulosti slúžili, lebo nie je na nich žiadna kľučka.

Žalobca v 1. rade pri ohliadke uviedol, že drevené late sa nepoužívajú ako otvor do záhradnej chatky
a na tento účel ani nikdy neslúžili a ani nie je možné vstúpiť do záhradnej chatky takýmto spôsobom, lebo
tomu bráni oporný múr, cez ktorý by sa muselo preliezť. Ďalej uviedol, že z vnútornej časti záhradnej

chatky nie sú žiadne otvory, ktorými by bolo možné vyjsť na plochu smerom k štátnej ceste I/74, lebo
celá zadná stena chatky z vnútornej strany je obložená obkladom.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že nevie, k čomu slúžili latky, ktoré sú v ľavom zadnom rohu stavby, ani nevie,
či to boli dvierka a či sa dali otvárať. Väčšie drevené late pribité zo zadnej strany, podľa jeho názoru
slúžili ako otvor, cez ktorý sa v minulosti kydal hnoj a uskladňoval na zadnú stranu, lebo predchádzajúci

majitelia chovali ošípané.

Žalovaná v 8. rade uviedla, že predchádzajúci majitelia nikdy nechovali ošípané, mali len poľovníckeho
psa a chovali drobnú hydinu. Zároveň poukázala na to, že od štátnej cesty je kamenný múr vysoký asi
130 cm, ale z opačnej strany možno 2 m, lebo pozemok je oveľa nižšie, než štátna cesta.

25. Žalovaný v 1. rade predložil súdu odborné stanovisko č. 20/2023 znalca A. L. E. vo veci určenia, či
drobná stavba na parcele KN XXXX/XX E. F. G. je nehnuteľnosť, t. j. stavbou, ktorá je spojená so zemou
pevným základom. V závere tohto odborného stanoviska znalec konštatoval, že na základe zistených
skutočností, že na stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, nebolo podané oznámenie o drobnej

stavbe, stavba nie je napojená na inžinierske siete, konštatoval, že sa nejedná o stavbu, ktorá je spojená
so zemou pevnými základmi. Súčasťou príloh k odbornému stanovisku je aj fotodokumentácia záhradnej
chatky, avšak len zo vzdialenosti od pozemku žalovaného v 1. rade pri bránke slúžiacej vstup na tento
pozemok, t. z. zo vzdialenosti asi 120 m a v zadnej časti od oporného múra.

Tento znalec vypracoval aj znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty vecného bremena, avšak
na základe geometrického plánu, ktorý nebol v konaní použitý a preto súd tento znalecký posudok ako
dôkaz nevyhodnocoval.

26. Žalobcovia predložili súdu geometrický plán, ktorým znalec Ing. Gabriel Bobor – G. A. V. vymedzil

rozsah vecného bremena cez parcely žalovaného tak, že by žalobcovia prechádzali od bytového domu,
v ktorom bývajú popri bytovom dome žalovaných v 1. až 8. rade a od rohu bytového domu šikmo
k svojej záhrade. K takto vypracovanému geometrickému plánu mal zásadné výhrady žalovaný a aj
súd, lebo žalobcovia by prechádzali po parcelách žalovaného nie v nevyhnutnom rozsahu, ale aj po
tej časti, o ktorej žalovaný v 1. rade tvrdí, že ju chce použiť na výstavbu garáží. Vhodným riešením

tak bol prechod popred bytový dom žalovaných v 1. až 8. rade a následne po kolmici prechod
k záhrade žalobcov. Takýmto spôsobom by nebol narušený priestor žalovaného pre vybudovanie garáží.
K pôvodne vypracovanému geometrickému plánu žalobcovia predložili aj znalecký posudok na určenie
všeobecnej hodnoty vecného bremena, ktorý súd nepoužil, lebo nezodpovedal neskoršie vypracovaným
geometrickým plánom.

27. Žalobcovia následne predložili súdu geometrický plán č. 40122662-42/2023 z 9. 11. 2023,
vyhotovený A. D. Q. – G. A. V., ktorý bol úradne overený Okresným úradom, katastrálnym odborom
Humenné pod č. G1-412/2023 16. 11. 2023. Predmetným geometrickým plánom bolo vymedzené vecné
bremeno – právo prechodu pešo a nemotorovými vozidlami cez parcely žalovaného v 1. rade KN-C č.

1148/44 a 1148/35 tak, že prechod bol zakreslený popred bytový dom žalovaných v 1. až 8. rade a od
ľavého rohu tohto bytového domu ku záhradnej bránke umožňujúcej vstup na parcelu žalobcov KN-C
1147/10. Znalec vymedzil vecné bremeno dielom 1 z parcely č. 1148/35 v rozsahu 16 m2 a dielom 2
z parcely č. 1148/44 v rozsahu 6 m2. Spolu tak z pozemkov žalovaného v 1. rade bolo vecné bremeno
vymedzené v rozsahu 22 m2.

28. Po vstupe žalovaných v 2. až 8. rade do konania žalobcovia predložili aj geometrický plán č.
40122662-15/2024 z 22. 3. 2024 znalca Ing. Gabriela Bodora – G. A. V., ktorý bol úradne overený
Okresným úradom, katastrálnym odborom Humenné pod č. G1-127/2024 z 28. 3. 2024. Týmtogeometrickým plánom vymedzil znalec vecné bremeno – právo prechodu peších a nemotorovými
vozidlami cez parcelu v spoluvlastníctve žalovaných v 2. až 8. rade KN-C č. 1148/8 a to dielom 1
v rozsahu 28 m2. Vecné bremeno je vymedzené tak, že prechod bude od miestnej komunikácie popri

stene bytového domu až po koniec pozemku a následne bude pokračovať po parcelách žalovaného v 1.
rade tak ako je to vymedzené predchádzajúcim geometrickým plánom.

29. Žalobcovia predložili aj znalecký posudok č. 36/2024 znalca A. W. I. na určenie všeobecnej ceny
vecného bremena cez parcely KN-C č. 1148/35, 1148/44 a 1148/8 v obci E. F. G..

Znalecurčilvšeobecnú,trhovúhodnotuparcelyKN-C1448/35ovýmere547m2vovýške4.501,81eur,t.
z.vhodnote8,23eurza1m2tejtoparcely.PriparceleKN-Cč.1148/44ovýmere251m2určilvšeobecnú
hodnotu sumou 2.065,73 eur, t. z. v hodnote 8,23 za 1 m2. Pri parcele KN-C č. 1148/8 o výmere 159 m2
určil všeobecnú hodnotu sumou 1.308,57 eur, t. z. vo výške 8,23 eur za 1 m2 parcely.

Všeobecnú hodnotu vecného bremena určil vo výške 130,- eur a to tak, že podiel pripadajúci pre
vlastníka na LV č. XXX kat. úz. E. F. G. je 57,20 eur a podiel pripadajúci pre vlastníkov na LV č. XXXX
kat. úz. E. F. G. určil sumou 72,80 eur.

30. Strany sporu v priebehu konania prezentovali svoje návrhy jednak písomnými vyjadreniami, ale aj

ústne na pojednávaniach. Žalobcovia trvali na tom, že v čase kúpy pozemku a záhradnej chatky mali
zabezpečený prístup cez ul. D. v obci E. F. G. a tento prístup im znemožnil žalovaný v 1. rade v r.
2020, kedy došlo k určitému konfliktu. V priebehu konania sa spoluvlastníci susediaceho bytového domu
a pozemku patriacemu k tomuto bytovému domu rozhodli, že nebudú umožňovať vstup žalobcov na
svoju parcelu a žalobcovia trvali na tom, že iný prístup nemajú. Argumentovali nemožnosťou vstupu

na svoj pozemok od štátnej cesty I/74, lebo by museli prechádzať cez veľmi frekventovanú cestu bez
vyznačeného priechodu pre chodcov ku svojej parcele a bez vybudovaného chodníka pre peších.

K tvrdeniu žalovaného o tom, že ich drevená chatka nie je stavbou, čo žalovaný v 1. rade podporil
predložením znaleckého posudku Ing. Jozefa Kondisa, žalobcovia uviedli, že v zmysle § 43 ods.

1 Stavebného zákona je ich drevená chatka stavbou, aj keď nie je napojená na siete technického
vybavenia,alemáosadenýpodkladupravenýkonštrukčnouvrstvoubetónu.Pevnýmspojenímsozemou
sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie spojenie pevným základom. Spochybnili tiež konštatovanie
znalca o tom, že ide o drobnú stavbu, lebo podľa ust. § 139b ods. 7 Stavebného zákona drobná stavba
je stavba, ktorá plní doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Na pozemku žalobcov sa nenachádza žiadna

iná stavba a preto ich chatka nenapĺňa definičné znaky drobnej stavby. To, že stavba nie je napojená na
inžinierske siete, bez ďalšieho neznamená, že to nie je stavba, ak spĺňa ostatné podmienky stavby podľa
Stavebného zákona. Bola postavená v r. 1974, kedy sa na realizáciu stavby nevyžadovalo stavebné
povolenie, ani ohlásenie stavby. Žalobcovia záhradnú chatku nadobudli spolu s kúpou pozemku, o čom
predložili súdu listinné dôkazy.

Žalobcovia tvrdili, že vzhľadom na katastrálnu mapu pozemok za ich plotom smerom k štátnej cesty I/74
patrí Slovenskej republike a je v správe Slovenskej správy ciest. Pokiaľ ide o kamenný múr, tak nie je
zrejmé, komu tento múr patrí. Z kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia nadobudli svoj pozemok, nevyplýva,
aby súčasťou bola aj kúpa kamenného múru za týmto pozemkom.

Vyjadrili sa aj k znaleckému posudku znalca A. M. a to tak, že závery tohto posudku korešpondujú s ich
tvrdením o nemožnosti zabezpečenia iného vstupu k nehnuteľnostiam, než cez parcely žalovaných,
hoci znalec konštatoval technickú možnosť realizácie vstupu pre peších. Znalec zároveň konštatoval,
že nevyhnutným predpokladom zriadenia vstupu pre peších s nemotorovým vozidlom je nevyhnutnosť

vykonania stavebných úprav, ktoré musia byť povolené stavebným úradom. Bolo by nutné odstrániť
pôvodný kamenný múr a priestor vyčistiť. Aj tento znalec konštatuje, že zo severnej strany od cesty I/74
od kostola po koniec obce sa nenachádza žiaden chodník, čo samotný znalec považoval za negatívny
prvok. Žalobcovia konštatovali, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku posudzoval len technické
možnosti zriadenia iného vstupu do ich záhradky. Poukázali aj na samotnú šírku záhradnej chatky

korešpondujúcu so šírkou samotného pozemku, ktorá neumožňuje zriadenie minimálnej spevnenej
plochy potrebnej na vybudovanie technického primeraného prístupu do záhradky. Nie je možné od
žalobcov spravodlivo požadovať, aby pre účely zabezpečenia nového vstupu zbúrali záhradnú chatku,za ktorú zaplatili kúpnu cenu. Naopak žalobcovia nemajú žiadnu vedomosť o tom, aby súčasťou kúpnej
zmluvy pozemku bola aj hodnota kamenného múru.

K výhradám žalovaných v 2. až 8. rade k trase vecného bremena po ich parcele, žalobcovia uviedli,
že prekážky, ktoré títo žalovaní označili a to vodovodná šachta a výklenok bytového domu, nebránia
tomu, aby táto trasa slúžila na prechod peši a nemotorovými vozidlami. Trasa vecného bremena je
široká približne 1 m a žalobcom nič nebráni, aby prechádzali popri šachte. Vedie obísť aj zaparkované
motorové vozidlá a aj prechod s vozíkom vedie prispôsobiť aktuálnej situácii parkovania. Rovnako tak

vedia obísť výklenok bytového domu a nezničiť kvetinovú výsadbu.

31. Žalovaný v 1. rade argumentoval predovšetkým tým, že žalobcovia nemajú na svojom pozemku
stavbu, ale len prístrešok, ktorý nespĺňa kategóriu stavieb ani podľa Občianskeho zákonníka, ani podľa
Stavebného zákona. Teda nie je naplnený ani prvý predpoklad toho, aby súd mohol uvažovať o zriadení
vecného bremena, lebo toto je možné zriadiť len ako prístup ku stavbe. Druhou časťou argumentácie

bolo to, že vecné bremeno nie je možné zriadiť z dôvodu, že existuje iná možnosť prístupu na
pozemok žalobcov, než cez jeho pozemky. Takou možnosťou je prístup po štátnej ceste I/74 tak ako
ho využívajú aj majitelia susediacich pozemkov. Poukázal na odborné vyjadrenie znalca Ing. Kondisa
ohľadne posúdenia záhradnej chatky žalobcov s konštatovaním, že znalec určil, že nejde o stavbu, aj
na znalecký posudok znalca Ing. Ondirka o možnosti vstupu na pozemok žalobcov od štátnej cesty.

Nesúhlasil so zriadením vecného bremena v zmysle predloženého geometrického plánu, ani s určením
trhovej hodnoty.

Žalovaní v 2. až 6. rade sa pojednávania osobne nezúčastnili a svoj nesúhlas so zriadením vecného
bremena, ako aj s navrhnutou trasou vyjadrili len písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.

Tvrdili, že navrhnutá trasa je pre nich neprijateľná, lebo ide o pás trávnatej plochy, sezónne aj s porastom
kvitnúcich kvetov, ktorý vedie popod ich okná a došlo by k narušovaniu ich súkromia. Poukazovali na
vodovodnú šachtu umiestnenú v trase vecného bremena a na výklenok v bytovom dome. Tvrdili, že
už teraz majú nedostatok parkovacích miest a aj v tomto smere budú zriadením vecného bremena
obmedzení. Nesúhlasili ani s výškou odplaty za zriadenie vecného bremena.

32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou
pevným základom.

Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)
stavba je stavebná konštrukcia s vymedzenou účelovou funkciou, postavená stavebnými prácami zo
stavebnýchvýrobkov,ktorájepevnespojenásozemoualeboktorejosadenievyžadujeúpravupodkladu.
Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke chodec je povinný používať predovšetkým

chodník.Pochodníkusachodívpravo.Tam,kdechodníkniejealebokdejeneschodný,chodísapoľavej
krajnici; tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji
vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku
alebo na krajnici.

Podľa § 53 ods. 3 Zák. č. 8/2009 Z. z. mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len
kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom
na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo
rýchlosti jazdy.

33. Vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu, teda na základe tohto
právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti (povinný z vecného bremena), vzniká povinnosť v prospech
oprávneného subjektu niečo strpieť, t. j. trpieť určité správanie oprávnenej osoby, ktorá svoje právo
zodpovedajúce vecnému bremenu realizuje. Vecné bremená patria buď určitej osobe alebo sú spojené
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, kedy vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je

vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, napr.
stavby. V takom prípade podstate inštitútu vecného bremena spočíva v právach a povinnostiach, ktoré
sú spojené s vlastníctvom nehnuteľností a prechádzajú spolu s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na
nadobúdateľa. Podstatou takéhoto vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré zodpovedá
vecnému bremenu, musí byť opakovateľnej povahy (nestačí potreba jednorazového výkonu práva pre

zriadenie vecného bremena).

Jedno z vecných bremien vo vzťahu k nehnuteľnosti je upravené v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka a ide o prípad, keď vlastník stavby nie je zároveň aj vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena v prospech vlastníka

stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Takéto vecné bremeno je možno zriadiť len
v prospech vlastníka stavby, ktorý nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku umožňujúceho vstup
k tejto stavbe. Priľahlým pozemkom nie je len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka,
ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, t. z. aj pozemky vzdialenejšie umožňujúce
vstup na verejnú komunikáciu. Teda ide o všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať

až k verejnej komunikácii, pričom sa na túto verejnú komunikáciu nemôže dostať cez pozemok alebo
pozemky, ktoré vlastní.

Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah
jej užívania. Cestu možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo

znemožnenéaleboznačnesťažené.Podstatnépritomje,abyvlastníkovistavbyboloumožnenépredmet
svojho vlastníctva užívať. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak,
teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii a platí, že ho nemožno
zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak
náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo

požadovať. Pri zriadení vecného bremena rozhodnutím súdu platí, že je potrebné určiť, kadiaľ povedie
cesta a tiež to, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a aký je jeho rozsah. Z rozhodnutia musí
vyplývať, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech vlastníka konkrétnej stavby, lebo takéto rozhodnutie
má konštitutívny charakter a zapisuje sa ako vecné právo do katastra nehnuteľností.34. V danom prípade žalobcovia tvrdili, že sú vlastníkmi stavby na svojom pozemku, cez ktorý a nemôžu
dostať na verejnú komunikáciu a preto je potrebné zriadiť vecné bremeno – právo prechodu cez priľahlé

pozemky žalovaných v 1. až 8. rade. Žalovaný v 1. rade so zriadením vecného bremena nesúhlasil
v podstate z dvoch dôvodov a to, že žalobcovia majú na svojom pozemku postavený len prístrešok
anejednásaostavbuvzmysleObčianskehozákonníkaadruhýmdôvodombolaskutočnosť,ženasvoju
nehnuteľnosť sa môžu dostať aj iným spôsobom, než zriadením vecného bremena cez jeho parcely.

Žalovaní v 2. až 6. rade so zriadením vecného bremena nesúhlasili jednak z dôvodov, ktoré uvádzal
žalovaný v 1. rade a jednak z toho dôvodu, že vecné bremeno vymedzené geometrickým plánom, ktorý
žalobcovia v konaní predložili, by ich neprimeraným spôsobom obmedzovalo vo výkone vlastníckych
práv k bytom v bytovom dome, popri ktorom by mali žalobcovia prechádzať.

Žalovanív7.a8.radesozriadenímvecnéhobremenasúhlasili,rovnakotaksjehovymedzenímvzmysle

predloženého geometrického plánu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žalobcov je dôvodná a preto
jej vyhovel.

35.Súdsapredovšetkýmmuselvyporiadaťsnámietkoužalovanýchv1.až6.radeotom,ženapozemku
žalobcov, parcele KN-C 1147/10 v obci E. F. G. nie je postavená stavba, vo vzťahu ku ktorej ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno, právo prechodu.

Keďže tvrdenia strán sporu boli rozporné, lebo žalobcovia tvrdili, že na svojom pozemku majú postavenú

stavbu a žalovaní tvrdili, že ide o prístrešok, ktorý nie je pevne spojený so zemou, súd vykonal ohliadku
nehnuteľnosti.

Na tejto ohliadke bolo zistené, že stavba „záhradná chatka“ tak ako ju nazývajú žalobcovia, má betónový
základ, pevne spojený so zemou.

Žalobcovia predložili aj čestné vyhlásenie pána B. T., ktorý sa podieľal na výstavbe drevených stavieb,
ktoré stavali Vojenské lesy a majetky SR, odštepný závod E. F. G., lebo bol ich zamestnancom. Vyhlásil,
žetietostavbybolipostavenévr.1974,kedyoslavovalvýročiesvojich25.narodením.Jednouzostavieb,
ktoré stavali pracovníci Vojenských lesov a majetkov SR je aj záhradná chatka žalobcov. Súdu bolo tiež

predložené čestné vyhlásenie A. B. E., rovnako pracovníčky Vojenských lesov a majetkov SR, š. p., o.
z. E. F. G., ktorá sa podieľala na príprave kúpnych zmlúv, keď jej zamestnávateľ odpredával záhradky
na S. D. K. E. F. G.. Vyhlásila, že súčasťou kúpnych zmlúv boli aj drevené stavby bez súpisného čísla,
ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností, ale ich hodnota bola zohľadnená v kúpnej cene.

Žalobcovia predložili kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli parcelu KN-C 1147/10 dňa 10. 4. 2008
a podľa vyhlásenia svedkyne A. E. súčasťou kúpy pozemku bola aj drevená stavba, ktorá osobitne
nebola uvedená v kúpnej zmluve, lebo išlo o stavbu bez súpisného čísla neevidovanú v katastri
nehnuteľností. Aj žalobca v 1. rade pri ohliadke uviedol, že v minulosti drevené stavby, na parcelách
ktoré slúžili ako záhradky, boli stavané Vojenskými lesmi ako celok a mali betónové základy. Pri ohliadke

ukázal na susedný pozemok, kde jeho sused časť objektu zbúral a súd mal možnosť sa presvedčiť, že
tam, kde bola stavba čiastočne zbúraná, bolo vidieť vizuálne betónový základ pod stavbou. Žalobca v 1.
rade uviedol, že záhradná chatka na jeho pozemku je pôvodnou stavbou, na ktorej nič nemenil, iba ju
udržiava pravidelným náterom.

Súd mal za preukázané, že ide o stavbu postavenú v r. 1974 bez ďalších stavebných zásahov,
v pôvodnom stave. Drevená stavba má teda viac než 50 rokov a v prípade, ak by nebola spojená pevným
základom so zemou, je predpoklad, že už dávno by sa zrútila.

Možno teda konštatovať, že objekt žalobcov na parcele KN-C 1147/10 je stavbou tak v zmysle

Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, lebo ide o stavebnú
konštrukciu s vymedzenou účelovou funkciou postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
ktorá je pevne spojená so zemou pevným základom. Pevné spojenie je realizované osadením
podkladovej betónovej platne, ku ktorej je konštrukčnými prvkami spojená drevená stavba. V časerealizácie tejto stavby nebolo potrebné vydať stavebné povolenie a navyše žalobcovia stavbu kúpili od
pôvodného vlastníka, ktorým boli Vojenské lesy a majetky SR, š. p., o. z. E. F. G..

36. Žalobca v 1. rade predložil súdu ako listinný dôkaz Odborné stanovisko č. 20/2023 znalca
A. L. E. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec
mal v odbornom stanovisku určiť, či drobná stavba na parcele KN-C 1147/10 v obci E. F. G. je
nehnuteľnosťou, t. j. stavbou, ktorá je spojená so zemou pevným základom. Na túto otázku znalec
v odbornom stanovisku odpovedal tak, že sa nejedná o stavbu, ktorá je spojené so zemou pevným

základom,lebonebolovydanéstavebnépovolenie,nebolopodanéoznámenieodrobnejstavbeastavba
nie je napojená na inžinierske siete.

Súd sa so záverom znalca nestotožnil z dôvodu, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností znalec
skonštatoval, že stavba nie je spojená so zemou pevnými základmi. Zo znaleckého posudku nevyplýva,
aby znalec urobil ohliadku tejto nehnuteľnosti a na základe fotografií, ktoré sú prílohou odborného

vyjadrenia, je zrejmé, že ju fotografoval len zo značnej vzdialenosti, od bránky, ktorá tvorí prekážku
vstupu na parcelu KN-C č. 1147/10, alebo zo zadnej strany od štátnej cesty I/74 cez kamenný múr, ktorý
oddeľuje parcelu žalobcov od verejnej komunikácie. Cez tieto prekážky znalec nemohol reálne vykonať
ohliadku nehnuteľností tak, aby mohol zistiť, či stavba má pevný základ – v danom prípade betónovú
platňu a či je s týmto pevným základom konštrukčne spojená.

Znalec konštatoval, že stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva, z čoho automaticky vyvodil záver, že
nejdeostavbu.Takýtozáverznalcavšaknemôžebyťakceptovaný,lebostavbouniesúlennehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva, ale aj iné objekty, na ktoré doposiaľ nebolo vydané stavebné povolenie,
ktoré boli postavené bez stavebného povolenia (tzv. „na čierno“), alebo na ktoré v minulosti nebolo

potrebné vydať stavebné povolenie. Stavba nie je definovaná zápisom na príslušnom liste vlastníctva,
ale splnením požiadaviek vymedzených v Občianskom zákonníku a Stavebnom zákone.

Znalec ďalej konštatoval, že na stavbu nebolo vydané stavebné povolenie ani oznámenie o drobnej
stavbe. Nevyporiadal sa však s otázkou, či v čase výstavby tohto objektu bolo stavebné povolenie

potrebné a zároveň s tým, či skutočne ide o drobnú stavbu tak ako ju definoval. Podľa § 139b ods.
7 Stavebného zákona drobná stavba je stavba, ktorá plní doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Na
pozemku žalobcov sa však žiadna iná stavba (ktorá by mohla byť posúdená ako hlavná stavba)
nenachádza a preto záhradná chatka nenapĺňa definíciu drobnej stavby podľa Stavebného zákona.
Naopak ide o jednoduchú stavbu podľa § 139b ods. 1 Stavebného zákona a nie je zrejmé, na základe

čoho ju znalec definoval ako drobnú stavbu.

Ďalším dôvodom, pre ktorý znalec určil, že nejde o stavbu, je skutočnosť, že nie je napojená na
inžinierske siete.

Tak definícia podľa Občianskeho zákonníka, ani definícia podľa Stavebného zákona, nevyžadujú pre
to, aby stavba mohla byť považovaná za stavbu, pripojenie na inžinierske siete. To, či vlastník pripojí
svoju stavbu na inžinierske siete, je len na jeho vôli, prípadne na okolnostiach, za ktorých stavba bola
postavená a na účel ktorému má slúžiť.

Súd sa tak nemohol stotožniť so závermi odborného stanoviska znalca A. L. E. o tom, že záhradná
chatka žalobcov postavená na parcele KN-C 1147/10 v obci Kamenica nad Cirochou nie je stavbou
v zmysle definície tak Občianskeho zákonníka, ako aj Stavebného zákona.

Keďže súd hodnotí všetky dôkazy jednotlivo, toto odborné stanovisko ako dôkaz neexistencie stavby

žalobcov nemohol prijať.

37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby a medzi
stranami nebolo spornou skutočnosťou to, že k tejto stavbe nemajú možnosť zriadiť prístup len cez svoju
nehnuteľnosť. Druhou zásadnou otázkou, ktorú súd musel v danom prípade riešiť bolo to, či prístup

k nehnuteľnosti žalobcov má byť zriadený cez pozemky žalovaných, alebo je možné ho zabezpečiť aj
iným spôsobom a to takým, ktorý by žalovaných neobmedzoval vo výkone ich vlastníckeho práva.Za tým účelom súd vykonal ohliadku nehnuteľnosti, pri ktorej zistil, že žalobcovia vlastnia parcelu KN-C
č. 1147/10 v obci E. F. G., prístup ku ktorej nie je možný bezprostredne z verejnej miestnej komunikácie.
Na túto parcelu je možné zabezpečiť prístup dvoma spôsobmi a to cez parcely žalovaných, alebo

dlhšou trasou z bydliska žalobcov na štátnu cestu I/74, tak ako tvrdili žalovaní v 1. až 6. rade. Pri
ohliadke však bolo zistené aj to, že na parcele žalobcov sa nachádza stavba – drevená chatka, ktorá
je konštrukčne postavená takým spôsobom, že zaberá takmer celú šírku pozemku, pričom od plota
susediaceho pozemku je vzdialená len od 20 do 40 cm (rozdiel v prednej a zadnej časti).

Súd v rámci ohliadky prešiel aj trasu od bydliska žalobcov k zadnej strane pozemku na ul. M. v obci
E. F. G.. Žalobcovia by sa mohli zo svojho bytového domu dostať po spevnenej, asfaltovej ploche až
po štátnu cestu I/74. Cez vyznačený priechod pre chodcov by museli prejsť na opačnú stranu cesty,
kde je chodník len na určitej časti trasy a ďalej by museli pokračovať po ľavej strane tejto cesty už po
nespevnenej ploche, lebo v danej časti nie je vybudovaný chodník ani na jednej strane cesty. Časť tejto
cesty je navyše v zákrute so zlou viditeľnosťou a frekventovanou premávkou. Následne by žalobcovia

museli prejsť kolmo cez túto frekventovanú cestu bez vyznačenia prechodu pre chodcov a dostali by sa
ku kamennému múru o šírke 40 až 50 cm a o výške od strany cesty asi 1,3 m a od strany záhradnej
chatky asi 2 m. Medzi asfaltovým povrchom cesty a týmto kamenným múrom je navyše nespevnená
plocha o šírke asi 2,5 m, na ktorej je trávnatý porast. Za kamenným múrom sa nachádza ďalšia plocha
o šírke asi 1,20 m, na ktorej sú nahádzané kamene, sutiny a zvyšky rastlinstva a na ktorú sa nedá dostať

kvôli prekážke, z jednej strany kamenného múra a z druhej strany pre drevenú chatku. Na ohliadke
súd zistil, že z tejto strany, od štátnej cesty I/74, prechod na parcelu žalobcov nie je možný, jednak
kvôli kamennému múru, šírke samotnej stavby, ale aj z dôvodu, že v tejto stavbe neexistujú dvere
umožňujúce prechod, tak ako to tvrdil žalovaný v 1. rade a preukazoval fotografiami. Vizuálne sa pri
ohliadke nepotvrdila možnosť prechodu cez dvere v tejto záhradnej chatke, lebo bolo len zistené, že to,

čo žalovaný v 1. rade nazýval dverami, sú len pribité late zo zadnej strany drevenej stavby.

38. Možnosťou, ktorú od začiatku navrhovali žalobcovia pre zriadenie vecného bremena, je možnosť
prejsť pešo od miesta ich bydliska cez pozemky žalovaných až ku bránke slúžiacej na vstup na parcelu
a do ich záhradnej chatky. Pri ohliadke súd zistil, že od bytového domu, v ktorom žalobcovia žijú, je

prístup pomedzi bytové domy a cez pozemky žalovaného v 1. rade k ich pozemku o dĺžke asi 80 m,
žalovaní v 1. až 6. rade však so zriadením vecného bremena cez svoje nehnuteľnosti nesúhlasili.

39. Žalovaný v 1. rade predložil znalecký posudok č. 22/2023 znalca Ing. Stanislava Ondirka, ktorý
v závere posudku konštatoval, že z hľadiska dopravno-inžinierskych aspektov možnosť zriadenia vstupu

pre peších, resp. peších s nemotorovým vozidlom na nehnuteľnosti nachádzajúce sa na parcelách KN-
C 1147/8, 1147/9 a 1147/10 v kat. úz. E. F. G. z priľahlej cesty I/74 v E. F. G. možno konštatovať, že
vstup je technicky možné zrealizovať.

Samotný znalec však konštatuje, že budú potrebné stavebné úpravy a to nutnosť zrealizovať spevnenú

nástupnú plochu, minimálne v šírke 1,2 m a 3,1 m a odstavnú plochu pre motorové vozidlá v rozmeroch
5,5 m x 2,25 m. Aj zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že k novým navrhovaným peším vstupom,
nevedie žiaden chodník, lebo v intraviláne obce Kamenica nad Cirochou sledovanom území v úseku
cesty I/74 od kostola po koniec obce sa nenachádza chodník pre peších. Znalec to hodnotí ako možný
negatívny prvok z hľadiska užívania záhradiek len v prípade pešieho prístupu. Znalec sa nevyhol ani

konštatovaniu, že pri vybudovaní vstupov bude potrebné nielen polenie príslušného stavebného úradu,
ale aj odstránenie kamenného múra a priľahlých drobných stavieb a tiež bude nevyhnutné odstrániť
náletové dreviny nachádzajúce sa v tomto mieste.

Súd má za to, že príslušný znalec posúdil možný vstup na pozemok žalobcov od štátnej cesty I/74

len z hľadiska dopravno-inžinierskych aspektov, korešpondujúcich so závermi ohliadky súdu na mieste
samom.

40. Žalobcovia predložili stanovisko OR PZ Humenné, Okresný dopravný inšpektorát Humenné z 3.
8. 2021, ktoré ako dotknutý orgán v zmysle § 11 Zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vydal záväzné stanovisko, v zmysle § 140b
Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku tak, že nesúhlasí so zmenou platného
územného plánu obce Kamenica nad Cirochou v lokalite Gaštanová ulica, týkajúcej sa požiadavky nazrušenie v platnom územnom pláne navrhovanej obslužnej komunikácie vedenej sčasti cez pozemky
KN-C 1148/4, 1148/44 a 1148/34 v kat. úz. obce E. F. G. z dôvodu, že nie je možné zriadiť peší prístup
a vjazdy pre motorové vozidlá zo štátnej cesty I/74, nakoľko v miestach prípadne navrhovaných vjazdov,

sú nevyhovujúce rozhľadové pomery a nie je možné zrealizovať minimálne polomery napojenia v súlade
s STN 736110, tabuľka č. 19 bez zásahu do cudzích nehnuteľností. Toto záväzné stanovisko OR PZ,
Okresný dopravný inšpektorát Humenné je tak v priamom rozpore so závermi znaleckého posudku
znalca Ing. Ondirku.

Súd nemohol zobrať na zreteľ zámer Obce Kamenica nad Cirochou vybudovať chodník popri štátnej
ceste I/74 vedúci až k pozemku žalobcov, lebo súd rozhoduje na základe stavu, ktorý je daný v čase
rozhodovania a nie na základe skutočností, ktoré sa môžu alebo aj nemusia uskutočniť v budúcnosti,
navyše so značným časovým odstupom.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd vec uzatvoril tak, že zriadenie vecného bremena

v prospech žalobcov z verejnej komunikácie – štátnej cesty I/74 vedúcej po ul. M. v E. F. G., nie je
možné. Nebráni tomu vzdialenosť od miesta bydliska žalobcov po vstup na pozemok v danom mieste,
hoci žalobcovia prízvukovali, že ide o dlhšiu trasu, ktorá je vzhľadom na ich vek a zdravotný stav, pre
nich nevyhovujúca. Samá táto skutočnosť by nemohla byť dôvodom na zriadenie vecného bremena po
tejto trase, lebo na zásah do vlastníckeho práva inej osoby musia byť zásadné dôvody a vlastnícke právo

môže byť obmedzené len v súlade so zákonom. Vecné bremeno – právo prechodu je možné zriadiť len
v nevyhnutnom rozsahu a za podmienok, že prístup nie je možné zabezpečiť inak. Ak by bolo možné
prístup na záhradku zabezpečiť inou, hoci dlhšou trasou, súd by argumenty žalobcov v tomto smere
nezohľadnil.

Podľa názoru súdu však existujú iné dôvody, pre ktoré vstup žalobcov na svoju parcelu zo štátnej cesty
I/74 nie je možné realizovať. Žalobcovia by sa mohli dostať po spevnenej asfaltovej ploche zo svojho
bydliska a po vyznačenom chodníku pre chodcov prejsť na druhú stranu štátnej cesty I/74 a určitú trasu
pokračovať po chodníku. Po ukončení tohto chodníka je však technicko-bezpečnostná situácia taká, že
by museli ísť po nespevnenej krajnici po ľavej strane mimoriadne frekventovanej štátnej cesty a cez túto

cestu prejsť kolmo k svojej záhrade tak ako to vymedzuje vyhláška o cestnej premávke. Už samotná
realizácia tejto cesty je pre žalobcov riziková, ale aj obmedzujúca, motorové vozidlá prechádzajúce cez
cestu, ktoré by prípadne museli zohľadniť prechod chodcov bez vyznačeného priechodu pre chodcov
cez túto cestu. Podľa názoru súdu sa nič nezmenilo ani tým, že bola znížená rýchlosť zo 70 km na 50 km/
hod., lebo nie je možné v každom prípade zabezpečiť dodržiavanie tejto rýchlosti a navyše premávka

je tak hustá, že aj pri dodržiavaní rýchlosti je prechod cez danú cestu veľmi sťažený. Aj pri samotnej
ohliadke súdom bolo zistené, že pohyb motorových vozidiel po tejto ceste je značný, lebo ide o spojnicu
medzi mestom Humenné a mestom Snina a následne so štátnou hranicou v Ubli. Túto cestu využívajú
nielen osobné motorové vozidlá, ale aj množstvo kamiónov. Navyše časť tejto cesty je v zákrute so
zlou viditeľnosťou. Žalobcovia by mali mimoriadne sťaženú situáciu prejsť cez túto frekventovanú cestu,

najmä v prípade, ak by potrebovali zabezpečiť dopravu vody na polievanie alebo premiestniť úrodu
zo záhrady na vozíku či inom nemotorovom vozidle. Vzhľadom na vek žalobcov, ich motoriku tomu
zodpovedajúcu a náklad, ktorý by prepravovali, je možno s určitosťou konštatovať, že situácia by bola
ohrozujúcou nielen ich životy a zdravotný stav, ale aj samotnú dopravu cestných motorových vozidiel.

Ak by súd aj pripustil možnosť prechodu žalobcov cez štátnu cestu I/74 k svojmu pozemku, toto by
nebolo možné zrealizovať, lebo medzi asfaltovým povrchom cesty a ich záhradnou chatkou je nielen
nespevnená krajnica cesty, ale aj trávnatý porast o šírke 2,5 m, kamenný múr vysoký 1,3 m a ďalšia
plocha o šírke viac než 2 m. Žalovaný v 1. rade predložil do konania stanovisko Slovenskej správy ciest
o tom, že trávnatá plocha medzi telesom cesty a kamenným múrom patrí Slovenskej republike a je

v správe Slovenskej správy ciest, ktorá umožní zriadenie prechodu po tejto ploche, avšak stanovisko
sa netýkalo priamo žalobcov, ale prístupu k inej parcele. Vo vzťahu k žalobcom takéto stanovisko
súdu predložené nebolo. Navyše súd konštatuje, že zrejme by išlo o zriadenie vecného bremena za
odplatu, lebo pozemok patriaci Slovenskej republike by mohol byť využívaný buď na základe nájomnej
zmluvy, alebo na základe vecného bremena. Ani odstránenie tejto prekážky by žalobcom nezabezpečilo

zriadenie vstupu k ich záhradnej chatke, lebo by tomu bránil kamenný oporný múr. V spore nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, komu tento múr patrí a keďže by ho žalobcovia museli zbúrať, hrozilo
by riziko, že by zasiahli do vlastníckeho práva iného subjektu tým, že by tento múr zbúrali. Ak by satento subjekt našiel a o zbúraní múra by sa dozvedel, teoreticky by prichádzala do úvahy nielen náhrada
škody, ale aj uvedenie do pôvodného stavu, čo by žalobcom vstup na pozemok znemožnilo.

Ak by aj súd pripustil možnosť takejto realizácie vecného bremena, tak žalobcovia by sa dostali
maximálne k zadnej strane svojej záhradnej chatky, ktorá je drevenou stavbou a je postavená takmer po
celej šírke pozemku. Vybudovať vstup do záhrady by znamenalo narušiť statiku tejto stavby tým, jej časť
by musela byť zbúraná v potrebnej šírke tak, aby sa žalobcovia na záhradu dostali nielen peši, ale aj
s nemotorovým vozidlom. Len v teoretickej rovine možno uvažovať o tom, či takouto stavebnou úpravou

by došlo k poškodeniu samotnej stavby alebo aj jej zrúteniu.

42. Súd dospel k rozhodnutiu, že jediným možným riešením vzniknutej situácie je zriadenie vecného
bremena v prospech žalobcov po parcelách žalovaného v 1. rade KN-C 1148/44 a 1148/35, ako aj po
parcele žalovaných v 2. až 8. rade č. 1148/8. Súd vychádzal nie z toho, že ide o najkratšiu vzdialenosť,
ktorú žalobcovia potrebujú prejsť k svojej nehnuteľnosti tak ako to tvrdil žalovaný v 1. rade, ale z toho,

že ide o jediné možné riešenie, ktoré síce zasiahne do výkonu vlastníckych práv žalovaných, ale iným
spôsobom nie je možné zabezpečiť prechod žalobcov k ich záhradnej chatke a na ich pozemok.

Vrámcikonaniapôvodnežalobcoviapredložilisúdugeometrickýplán,nazákladektoréhobyprechádzali
po parcelách žalovaného v 1. rade po šikmej priamke od rohu bytového domu žalovaných v 2. až 8.

rade až po svoju bránku vedúcu na parcelu KN-C 1147/10. Súd mal za to, že by došlo k výraznému
obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade, ktorý chcel uvedený priestor využívať na
výstavbu garáží pre parkovanie motorových vozidiel obyvateľov bytového domu. Preto v rámci konania
bol vypracovaný nový geometrický plán, ktorý do výkonu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade
nezasahuje v parcelách 1148/44 a 1148/35 v tej časti, kde žalobca v 1. rade plánoval výstavbu garáži.

Novým geometrickým plánom znalca Ing. Gabriela Bodora – G. A. V. z 9. 11. 2023, ktorý vymedzil
právo prechodu cez parcely žalovaného v 1. rade, bude výkon jeho vlastníckeho práva obmedzený
v minimálnom rozsahu. Podľa zvoleného vymedzenia vecného bremena budú žalobcovia prechádzať
popred bytový dom žalovaných v 2. až 8. rade a takmer kolmo ku svojej záhrade a to po diele 1 a diele

2 tak ako je to zakreslené v príslušnom geometrickom pláne.

To, že žalovaný v 1. rade znemožňuje žalobcom prechádzať cez jeho pozemky, súd považuje len za
schválnosť, lebo nie je žiaden dôvod na to, aby takýmto spôsobom selektoval možnosť vstupu na jeho
parcely bez vážneho dôvodu. Je potrebné konštatovať, že parcely žalovaného v 1. a 2. rade nie sú

v danej časti ani oplotené, ani označené ako súkromný pozemok. Teda náhodne prichádzajúca osoba
ani nemá ako zistiť, že vstupuje na súkromný pozemok, najmä za situácie, že mu v tom nikto nebráni.
Žalovaný v 1. rade pri ohliadke uviedol, že ktokoľvek (mimo žalobcov) môže na jeho parcely vstúpiť,
prechádzať nimi, dokonca na nich parkovať motorové vozidlo. Za takejto situácie nebude žalovaný v 1.
radenijakovýrazneobmedzenývovýkonevlastníckychprávkparcelámKN-Cč.1148/44a1148/35,lebo

žalobcovia budú len jednými z tých, ktorí budú na tieto pozemky vstupovať a prechádzať nimi. Rozdiel
od iných bude len v tom, že žalobcovia budú mať vstup zabezpečený zriadením vecného bremena. Je
potrebné zobrať do úvahy aj to, že žalobcovia budú tento prechod využívať hlavne sezónne – jar-jeseň,
kedy budú vykonávať záhradkárske práce a zberať úrodu a to na rozdiel od iných osôb, ktoré na parcely
žalovaného v 1. rade vstupujú celoročne, každý deň a ktorým žalovaný v 1. rade v takomto obmedzovaní

jeho vlastníckeho práva nijako nebráni.

43.Vpriebehukonaniažalovanív2.až6.radeakopodielovíspoluvlastníciparcely1148/8písomnesúdu
oznámili, že nesúhlasia s tým, aby žalobcovia túto parcelu používali ako prechod na parcely žalovaného
v 1. rade a následne k svojej záhradnej chatke. Žalobcom nezostávalo iné, než navrhnúť, aby do konania

vstúpili aj všetci spoluvlastníci parcely 1148/8, lebo bez zriadenia vecného bremena cez túto parcelu by
nebolomožnézabezpečiťvstupnaichpozemokpriamoodverejnejkomunikácie.Akoužbolopovedané,
priľahlým pozemkom je nielen pozemok, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom, na ktorom je stavba,
ku ktorej je potrebné zriadiť vstup, ale aj ďalšie nadväzujúce pozemky, cez prechod ktorých bude možné
vstúpiť až na verejnú komunikáciu.

Preto súd vyhovel žalobe aj v časti zriadenia vecného bremena cez parcelu KN-C 1148/8 a to tak ako bol
priebeh vecného bremena vymedzený po bode 1 geometrického plánu znalca Ing. Gabriela Bodora – G.
A.V.z22.3.2024.Obmedzenievýkonuvlastníckehoprávažalovanýchbudeminimálne,lebožalobcoviabudú prechádzať popri stene ich bytového domu, v podstate po priestranstve, ktoré využívajú aj samotní
obyvatelia tohto bytového domu.

Súd nemohol prihliadnuť na ich argumenty v tom, že žalobcom bude brániť v prechode vodovodná
šachta, lebo aj samotní obyvatelia domu ju buď prekračujú alebo cez ňu prechádzajú. Neobstojí ani
ich argument o tom, že žalobcovia narušia ich súkromie v tom, že budú prechádzať popod ich okná
a v letných mesiacoch, keď sú okná otvorené, môžu vypočuť ich rozhovor. Pri takomto argumente by
nebolo možné prechádzať okolo žiadneho bytového domu, v ktorom žijú obyvatelia či už v mestách

alebo na dedinách, lebo by bolo ohrozené ich súkromie. Ak by aj súd pripustil možnosť, že by žalobcovia
vypočuli rozhovory obyvateľov bytov na prízemí, samotná táto skutočnosť by nebola v rozpore so
žiadnym zákonom. Žalobcovia by sa mohli dopustiť porušenia práva na ochranu súkromia len v prípade,
ak by vypočuté informácie zdieľali a spôsobili obyvateľom nemajetkovú ujmu. Takáto teoretická možnosť
však nemôže mať za následok nezriadenie vecného bremena, ktoré je v prípade žalobcov nevyhnutné.
Pokiaľ ide o parkovanie motorových vozidiel, dovoz palivového dreva alebo kvetinovú výsadbu, tak

súd konštatuje, že vecné bremeno je určitým obmedzením výkonu vlastníckych práv, čo je zohľadnené
poskytnutím finančnej náhrady. Ak vecné bremeno zriadené bude, obyvatelia príslušného bytového
domu ho budú musieť rešpektovať a zabezpečiť parkovanie motorových vozidiel tak, aby žalobcom vo
výkone tohto vecného bremena nebránili.

Už len na záver súd konštatuje, že ani parcela žalovaných v 1. až 8. rade nie je oplotená, nie je na ňu
zakázaný vstup cudzím osobám a v podstate ju využívajú nielen obyvatelia tohto bytového domu a ich
návštevy, ale aj iní ľudia, pohybujúci sa popri bytovom dome.

44. Keďže súd vyhovel žalobcom a zriadil vecné bremeno, teda obmedzil vlastnícke práva žalovaných

v 1. až 8. rade k nehnuteľnostiam, ktoré budú využívané na právo prechodu, musel sa zaoberať otázkou
poskytnutia finančnej náhrady žalovaným, lebo v zmysle čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
možno vlastnícke právo obmedziť len za náhradu. Súdna prax dospela k nepochybnému záveru, že
ide o jednorazovú odplatu, ktorá nemá charakter opakovaného plnenia (napr. uznesenie Ústavného
súdu SR 4ÚS/539/2020 z 28. 10. 2020, nález Ústavného súdu SR sp. zn. 4ÚS/227/2012 z 3. 5. 2012,

uznesenie Ústavného súdu SR 3ÚS/276/2021 z 27. 4. 2021).

Pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena súd nevychádza len zo znaleckého posudku,
ale musí zobrať do úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej
komunikácii a všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie vecného bremena prinesie. Náhrada za

zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa i náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí a to i tým, že
v dôsledku tzv. právnej závady – práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby – spravidla klesne aj cena
zaťaženéhopozemkuistavbynaňomzriadenejažejehovlastníkbudevýkonomtohtoprávaobmedzený
v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie a pod.. Nemožno opomínať ani skutočnosť, že právo
cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/13/2019

z 10. 9. 2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/64/2023 z 20. 11. 2023).

45. V danom prípade žalobcovia predložili znalecký posudok č. 36/2024 znalca W. I. na určenie
všeobecnej hodnoty vecného bremena na parcelách č. 1148/35, 1148/44 a 1148/8 v katastrálnom území
obce Kamenica nad Cirochou. Žalovaní so závermi znaleckého posudku nesúhlasili, vlastný znalecký

posudok nepredložili a v tomto smere nenavrhli vykonať už žiadne dokazovanie.

Súd prihliadol na závery tohto znaleckého posudku, ale neboli jediným kritériom pre určenie samotnej
výšky odplaty.

Znalec jednak určil všeobecnú hodnotu pozemkov a to parcely č. KN-C 1148/35 vo výške 4.501,81 eur
za 547 m2, čo je 8,23 eur za 1 m2. Ďalej určil všeobecnú hodnotu parcely 1148/44 vo výške 2.065,73
eur za 251 m2, čo je 8,23 eur za 1 m2 a pri parcele 1148/8 o výmere 159 m2 určil sumu 1.308,57 eur,
čo je rovnako 8,23 eur za 1 m2 pozemku.

Samotnú všeobecnú hodnotu vecného bremena určil sumou 130,- eur tak, že vlastníkovi zapísanému
na LV č. XXX kat. úz. E. F. G., t. z. žalovanému v 1. rade by mala byť priznaná jednorazová náhrada
vo výške 57,20 eur a žalovaným v 1. až 8. rade ako spoluvlastníkom zapísaným na LV č. XXXX kat.
úz. E. F. G. suma 72,80 eur.Súd pri určení náhrady zobral do úvahy aj iné okolnosti prípadu, najmä tie, prečo stavba žalobcov zostala
bez prístupovej cesty. Žalobcovia nehnuteľnosť, parcelu KN-C 1147/10 vrátane záhradnej chatky v obci

E. F. G., kupovali za stavu, kedy k týmto nehnuteľnostiam mali prístupovú cestu cez pozemky pôvodného
vlastníka nehnuteľnosti a to Vojenských lesov a majetkove SR, š. p., o. z E. F. G.. Nemohli vedieť,
že v budúcnosti dôjde k odpredaju parciel, ktoré tvorili prístupovú cestu a to fyzickej osobe, ktorá im
nedovolí tieto pozemky využívať. Teda na strane žalobcov súd nevidel žiadne zavinenie toho stavu, ktorý
v súčasnosti je, t. z. že nemajú prístup k svoje stavbe bez možnosti zriadenia vecného bremena.

Obmedzenia žalovaných výkonom zriadeného vecného bremena zo strany žalobcov budú minimálne,
lebo žalobcovia budú prechod cez pozemky žalovaných využívať len sezónne, nie každý deň a nie
vo veľkom rozsahu, aj to iba peši alebo nemotorovými vozidlami. Súd zobral do úvahy to, že parcely
žalovaných sú verejne prístupné, lebo nie sú oplotené, nie sú ani označené ako súkromný majetok a aj
bez zriadenia práva vecného bremena po týchto parcelách prechádza široká verejnosť a žalovaný v 1.

rade dokonca umožňuje aj parkovanie motorových vozidiel na svojich parcelách. Súd zobral do úvahy
aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pri kúpe parciel ako obyvateľ obce E. F. G. a majiteľ rodinného
domu v neďalekej oblasti, musel mať vedomosť o tom, že kupuje parcely, ktoré slúžia ako prístupová
cesta k záhradám obyvateľov obce. Aj keď žalovaný v 1. rade prezentoval zámer kúpy nehnuteľnosti
výstavbou garáží, tieto garáže mohli byť postavené len na časti pozemkov, lebo aj v súčasnej dobe sú

využívané na prechod k niektorým záhradkám, resp. slúžia na voľný pohyb osôb.

Podľa názoru súdu nebude výrazným spôsobom znížená hodnota zaťažených nehnuteľností, lebo
parcely žalovaného v 1. rade nie sú vhodné na rodinnú výstavbu, ani na poľnohospodárske účely
a výstavba garáží samotným zriadením vecného bremena v prospech žalobcov nebude nijako

obmedzená. Pokiaľ ide o hodnotu parcely žalovaných v 2. až 8. rade, tak tá je determinovaná
predovšetkým hodnotou bytov, lebo v prípade predaja bude podstatná hodnota bytu a nie hodnota
podielu pozemku, ktorý k tomuto bytu pripadá. Rovnako ako pri pozemkoch žalovaného v 1. rade aj tu
platí, že ide o pozemok, ktorý nie je oplotený, vstup cudzím osobám nie je nijako zamedzený a parcela
môže byť využívaná širokou verejnosťou.

46. Zohľadniac horeuvedené okolnosti súd určil vyššiu náhradu za zriadenie vecného bremena, než by
zodpovedala predloženému znaleckému posudku. Prihliadol pritom hlavne na nízku hodnotu vecného
bremena pre spoluvlastníkov parcely KN-C 1148/8, lebo podľa znaleckého posudku by mala byť
vyplatená vo výške 72,80 eur, pričom pri siedmych spoluvlastníkoch by to bola len hodnota zhruba 10,-

eur pre každého z nich. Súd považoval takúto náhradu, vzhľadom na obmedzenia vlastníckeho práva,
za príliš nízku. Žalovaný v 2. až 6. rade argumentovali aj narušením súkromia pri otvorených oknách
v letnom období a vymedzenom vecnom bremene tak, že právo prechodu budú žalobcovia realizovať
doslova popod ich okná. Súd usúdil, že odplata za takéto obmedzenie vo výške 10,- eur pre každého
spoluvlastníka by bola neprimerane nízka a preto ju zvýšil.

47. Pri určení výšky odplaty súd vychádzal zo znaleckého posudku A. I. v časti určenia všeobecnej
hodnoty, t. z. trhovej ceny nehnuteľností, ktoré budú zaťažené vecným bremenom. Ako už bolo vyššie
uvedené, znalec určil trhovú hodnotu 1 m2 zaťažených parciel sumou 8,23 eur. Súd nemohol prekročiť
túto sumu, lebo by došlo k nenáležitej výhode vlastníkov týchto pozemkov. V prípade predaja by im bola

takáto suma vyplatená za 1 m2 pozemku a došlo by k strate vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do
budúcna. V prípade zriadenia vecného bremena bude odplata vyplatená jednorazovo, ale vlastnícke
právo žalovaným zostane len s minimálnym obmedzením vo forme zriadenia vecného bremena. Preto
súd určil odplatu za zriadenie vecného bremena tak, že považoval sumu 5,- eur za 1 m2 plochy,
ktorá bude slúžiť ako prechod žalobcom za primeranú. Bolo potrebné stanoviť odplatu podľa metrov

štvorcových parciel, na ktorých dôjde k zriadeniu vecného bremena, lebo parcela žalovaných v 1. až
8. rade je v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú rôzne. Nebolo
možné preto použiť spravodlivo inú metódu, ktorá by zabezpečila vyplatenie odplaty za obmedzenia
vlastníckeho práva zriadením vecného bremena, pre jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov.

Pri určení výšky odplaty vo forme 5,- eur za 1 m2 pozemku súd vychádzal z predložených geometrických
plánov, na základe ktorých zistil, že žalovaný v 1. rade bude obmedzený vecným bremenom v rozsahu
18 m2 (diel 1 a diel 2 z parciel KN-C 1148/44 a 1148/35). Pri matematickom prepočte tak súd priznalžalovanému v 1. rade finančnú náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 90,- eur (18 m2 x 5,- eur
= 90,- eur).

Pokiaľ ide o žalovaných v 2. až 7. rade, vychádzal z podielov uvedených na LV č. XXXX kat. úz. E. F.
G., z ktorého mal za preukázané, že žalovaní v 2. a 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu
85/346, čomu zodpovedá suma 195,30 eur, žalovaná v 4. rade je podielovou spoluvlastníčkou 71/346,
čomu zodpovedá suma 163,10 eur, žalovaní v 5. a 6. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu
110/346, čomu zodpovedá suma 252,70 eur a žalovaní v 7. a 8. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

podielu vo výške 80/346, čomu zodpovedá suma 183,80 eur.

Súdu je známa skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/76/2021 z 3. 7. 2023,
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/64/2023 z 20. 11. 2024 bolo zriadené
vecné bremeno – právo prechodu v rovnakej oblasti (týkajúcej sa iných vlastníkov nehnuteľnosti), kde
o výške odplaty bolo rozhodnuté inak. Nejde o obdobný prípad, lebo vlastníkovi pozemku, ktorý bude

zriadeným vecným bremenom obmedzený, vzniknú aj finančné náklady, ktoré bude musieť zaplatiť.
V danom konaní nevzniknú žalovaným v 1. až 8. rade v súvislosti so zriadeným vecným bremenom
žiadne finančné náklady.

48. Na ostatnom pojednávaní bolo súdu predložené rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie

a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, Oddelenie
štátnej stavebnej správy č. 04387/2025-15.1.2/00405 z 8. 1. 2025, ktorým boli zamietnuté odvolania
a rozhodnutie Mesta Humenné, ktorým rozhodlo o umiestnení stavby „Miestne komunikácie E. F. G. –
D. S.“, bolo potvrdené.

V prípade výstavby miestnej komunikácie odpadnú dôvody pre existenciu vecného bremena, lebo
žalobcovia budú mať prístup na svoju parcelu priamo z tejto komunikácie. Súd nemohol prerušiť dané
konanie do výstavby komunikácie, lebo sa nevedie žiadne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 164 CSP) a strany sporu nenavrhli prerušenie konania podľa § 163
CSP. Nie je zrejmé, kedy bude miestna komunikácia vybudovaná a preto bolo potrebné zriadiť vecné

bremeno rozsudkom súdu, lebo žalobcovia potrebujú prístup k záhrade už teraz.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to,
že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania a použitie tohto ustanovenia
preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z toho
dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu

a musí mať vždy výnimočný charakter (R34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Zákon to však bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný

charakteromtohtokonania,alebocharakteromprocesnejsituácie.Ustanoveniemáslúžiťnaodstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania
a jeho výsledok.

V danom prípade žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 8. rade právo na náhradu

trov konania nepriznal pre dôvody osobitného zreteľa vo vzťahu k prejednávanej veci. Predmetom
bolo konanie o zriadenie vecného bremena, kde žalobcovia boli úspešní, avšak odplata za zriadenie
tohto vecného bremena bola na úvahe súdu. Žalobcovia pri podaní žaloby ani neurčili výšku odplaty,
v priebehu konania predložili znalecký posudok, ktorý súd nerešpektoval, lebo zohľadnil aj iné okolnosti
prípadu. Rozhodnutie tak záviselo od otázky, ktorú vyriešil súd vlastným rozhodnutím a preto nemožno

vtomtosmerehovoriťoúspechu,čineúspechužiadnejzostránsporu.Žalobcoviaboliúspešní,lebobolo
zriadené vecné bremeno, ale žalovaným bude vyplatená odplata, ktorá prevyšuje hodnotu stanovenú
znaleckým posudkom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.