Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010886
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121010886.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

/

41T/45/2021

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26. júna 2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XX, okr. E.

sa uznáva vinným

podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, z prečinu pytliactva, pretože

potom čo dňa 08.12.2019 v presne nezistenom čase od 05.00 hod. do 08.00 hod. v poľovnom revíri F. G.
E., v katastrálnom území obce D. E., okr. E., H. F. I. ako člen F. G. E., v rozpore s § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,
§ 55 ods. 1, § 64 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3, ods. 4 a § 65 ods. 3 písm. k) zák. č. 274/2009
Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov ulovil Jeleňa lesného (Cervus elephus), 5 – ročného, 2.
vekovej triedy s trofejou pravidelného desatoráka, a to tak, že potom čo sa nezapísal do knihy návštev
F. B. E. vstúpil do poľovného revíru, pričom napriek tomu, že podľa Povolenia na lov zveri č. J. XXXXXX
vydaného dňa 31.05.2019, poľovníckym hospodárom F. G. E. na lov jeleňa nemal oprávnenie a napriek

tomu, že lov jeleňa nebol povolený, legálne držanou dlhou strelnou zbraňou, opakovacou puškou zn.
ČZ Brno, model 98, kaliber 8 x 57JS, výrobného čísla K. s puškohľadom zn. Vektor, č. 2-12x50, ulovil
jeleňa lesného, ktorému po ulovení nezaložil značku na označenie ulovenej zveri, neoznačeného jeleňa
naložil F. I. spolu s obžalovaným A. B. do osobného motorového vozidla zn. Nissan CPUD22, EČV: E.
patriaceho A. B. a s vozidlom následne odišli do miesta bydliska A. B. do obce D. E. XX, okr. E., kde spolu
s inou osobou vykonali rozrábku uloveného jeleňa, pričom obžalovaný A. B. ako člen poľovnej stráže
podľa § 29 ods.11 písm. c/ Zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve porušil svoju povinnosť kontrolovať

dodržiavanie zákazov, postupov a príkazov ustanovených Zákonom o poľovníctve, čím takto spôsobili
F. G. E. so sídlom L. XXX, XXX XX L. škodu na zverine vo výške 377,40,-Eur a M. N. F., F. J. C. M.
škodu na spoločenskej hodnote uloveného jeleňa vo výške 3.400,-Eur,

teda

neoprávnenezasiaholdovýkonupoľovníctvatým,žeprechovávalzvervoväčšomrozsahuneoprávnene
ulovenú, ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredieZa to mu súd ukladá:

Podľa § 310 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri
prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona oproti neexistencii priťažujúcich
okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest
vo výške 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený
súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti výkonu právo poľovníctva v trvaní
24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.

Podľa§288ods.1TrestnéhoporiadkuodkazujepoškodenéhoOkresnýúradPrešov,Pozemkovýalesný
odbor s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného F. G. E. so sídlom L. XXX, XXX XX L.
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4. februára 2021, bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej
veci obžalovaného H. F. I. pre prečin pytliactvo podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva a A. B. pre prečin pytliactvo § 310 ods. 1, ods. 2 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva.

Dňa 27. júna 2022 súd vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obž. H. F. I. vinným v zmysle obžaloby a obž.
A. B. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil.

Dňa 27. apríla 2024 Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 3To/51/2022 na podklade odvolania

prokurátora, vyššie uvedený rozsudok v oslobodzujúcej časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu, aby ju
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto uznesením odvolací súd vyjadril právny názor,
ktorý musel konajúci sud pri vyhlasovaní tohto rozsudku rešpektovať.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, zástupcu poškodeného

O. A. P., svedkov C. Q., A. C., súdneho znalca H. A. R., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka O. S.
z prípravného konania, ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov.

Obidvaja obžalovaní na začiatku hlavného konania, vyhlásili svoju nevinu.

Obžalovaný H. F. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň v ranných hodinách, išiel spolu s B. do lesa
prikŕmiť zver. Na tom sa dohodli predtým. On išiel do lesa s o svojou loveckou puškou, pretože mal zato,
že keď uvidí jelenicu, zastrelí ju v súlade s povolenkou. Do knihy návštev u pána T. sa nezapísali, pretože
vedel, že on predtým konzumoval alkoholické nápoje a preto si myslel, že aj keby mu telefonicky zavolal
tak nebude reagovať na nič, pričom jeho pes na dvore pobehoval a nedalo sa tam vstúpiť. Keď boli

v lese tak sa s B. rozdelili. Pri výstrele, kolega B. teda nebol. On si myslel, že strieľa na jelenicu v čriede
5-6 kusov. On nevidel, že by niekto z tej čriedy mal parožie, nakoľko sa pásli a mali hlavy sklonené.
On zacielil na zver prostredníctvom puškohľadu, cez optiku so vzdialenosti asi 70-80 m. Po výstrele
ku nemu prišiel B. a spolu dohľadali zhasnutú zver. Keď zistil, že je to jeleň a nie jelenica veľmi ho to
prekvapilo. B. vtedy nepovedal, že má povolenku iba na jelenicu a nie na jeleňa.

Potom jeleňa odviezli k B. domov na rozobratie. On po ulovení, jeleňovi nezaložil plombu, pretože pri
sebe ani žiadnu nemal. Až tam B. povedal, že povolenku na jeleňa nemal a že zavolá hospodárovi, p.
P.. Začali jeleňa rozoberať on bol nervózny a preto mu nestihol zavolať pred príchodom polície. Zrazu
prišiel p. S. a B. mu povedal, aby spratal niekde kožu od jeleňa. Potom prišli policajti rovno na dvora začali ho vyťažovať. On im uvádzal, že jeleň bol zastrelený omylom. Hospodárovi potom najprv zavolal
B. a neskôr aj on a vysvetlili mu, čo sa stalo.

Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že s I. sa dohodli, že pôjdu do lesa prikrmovať zver. Chceli
sa nahlásiť u kolegu ale bol tam pes, nepodarilo sa im vstúpiť do dvora, tak išli do lesa. Keď išli do lesa
I. mu nespomínal, že má v úmysle niečo uloviť. On však vedel, že má k dispozícii povolenku na odstrel
jelenice. Rozdelili sa, on začal prikrmovať a potom sa stretli na dohodnutom mieste, kde mu I. povedal,
že strelil jelenicu a tak ju išli dohľadať. Keď som zistil na mieste samom, že I. strelil jeleňa, tak sa ho

nepýtal či má povolenku aj na jeleňa. I. nezaložil plombu na jeleňa. Naložili toho jeleňa na auto a išli ku
nemu domov a tam ho rozobrali. Kožu z jeleňa si zobral jeho bratranec S.. Potom prišli policajti. Po ich
príchode, on komunikoval s p. P., že bol ulovený jeleň. On od hospodára nič nechcel.

Svedok O. A. P., zástupca poškodeného poľovníckeho združenia E., vo svojej výpovedi uviedol, že si
pamätá, že mu bolo telefonicky oznámené v nedeľu doobeda, že došlo k uloveniu jeleňa. Najprv mu

zavolal B., že I. strelil jeleňa a že kríval. On B. povedal, že s tým už ako hospodár združenia nemôže nič
spraviť, pretože už bol vydaný zákaz na lov jeleňov. V tom čase už bol lov jeleňov ukončený, pretože bol
naplnený plán lovu. Túto skutočnosť oboznámil prostredníctvom SMS správ vedúcim skupín každého
jedného katastra. Išlo o 5 vedúcich skupín, pričom jeden z nich bol aj I.. Potom mu zavolal I., či z toho
nemôže spraviť jelenicu a následne mu volali aj policajti. On prišiel na miesto samé do D. E., kde uvidel

rozštvrteného jeleňa a aj trofej a to hlavu s parožím. Išlo o bežnú trofej.

Podľa § 310 ods.1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, spácha prečin pytliactvo ten, kto
neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez
povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom,

alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene
ulovené alebo nájdené, pričom spácha takýto čin ako osoba, ktorá ma osobitne uloženú povinnosť
chrániť životné prostredie a čin spácha vo väčšom rozsahu.

Objektom trestného činu pytliactva je ochrana živočíchov pred nekontrolovateľným lovom zveri a rýb.

Z hľadiska objektívnej stránky je možné skutkovú podstatu trestného činu pytliactva podľa ods. 1 naplniť
viacerými alternatívnymi spôsobmi, a to:
- lovom zveri alebo rýb bez povolenia loví zver alebo ryby
- lovom zveri alebo rýb alebo ryby v čase ich ochrany
- lovom zveri alebo rýb zakázaným spôsobom

- ukrytím, prechovávaním alebo prevedením neoprávnene ulovenej zveri alebo rýb na seba alebo na
iného.
Ukrytie, prechovávanie alebo prevedenie na seba alebo na iného zvierat alebo rýb neoprávnene
ulovených alebo nájdených, je ďalšou alternatívou spáchania tohto trestného činu, pričom ukrytím
neoprávnene ulovenej zveri je uloženie takejto zveri na akékoľvek miesto s cieľom utajiť jej existenciu

pred oprávnenými osobami a orgánmi kontroly výkonu práva poľovníctva (napr. v aute, v mieste
bydliska). Prechovávanie neoprávnene ulovenej zveri je ich držanie vo vlastnej dispozícii (napr. v pivnici,
v komore...). Prechovávaním sa teda rozumie akýkoľvek spôsob držania ulovenej zveri alebo rýb.
Páchateľ ich na tento účel nemusí mať ani priamo pri sebe, v mieste bydliska alebo pracoviska, stačí,
ak ich má vo svojej moci. Neoprávnene ulovenou zverou je zver ulovená bez potrebného povolenia.

Vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.6.2022 bol obž. H. F. I. uznaný vinným podľa §
310 ods.1, ods.3 písm. b/ Tr. zákona z prečinu pytliactvo na tom skutkovom základe, že dňa 08.12.2019
v presne nezistenom čase od 05.00 hod. do 08.00 hod. v poľovnom revíri F. G. E., v katastrálnom území
obce D. E., okr. Sabinov ako člen F. G. E., v rozpore s § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 55 ods. 1, § 64 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3, ods. 4 a § 65 ods. 3 písm. k) zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve

v znení neskorších predpisov ulovil Jeleňa lesného (Cervus elephus), 5 – ročného, 2. vekovej triedy
s trofejou pravidelného desatoráka, a to tak, že potom čo sa nezapísal do knihy návštev F. B. E. vstúpili
do poľovného revíru, pričom napriek tomu, že podľa Povolenia na lov zveri č. J. XXXXXX vydaného
dňa 31.05.2019, poľovníckym hospodárom F. G. E. na lov jeleňa nemal oprávnenie a napriek tomu,
že lov jeleňa nebol povolený, legálne držanou dlhou strelnou zbraňou, opakovacou puškou zn. ČZ

Brno, model 98, kaliber 8 x 57JS, výrobného čísla E16977 s puškohľadom zn. Vektor, č. 2-12x50, ulovil
jeleňa lesného, ktorému po ulovení nezaložil značku na označenie ulovenej zveri, neoznačeného jeleňa
naložil spolu s A. B. do osobného motorového vozidla zn. Nissan CPUD22, EČV: E. patriaceho A. B.
a s vozidlom následne odišli do miesta bydliska A. B. do obce D. E. XX, okr. E., kde spolu s inou osobouvykonali rozrábku uloveného jeleňa, čím takto spôsobil F. G. E. so sídlom L. XXX, XXX XX L. škodu na
zverine vo výške 377,40,-Eur a M. N. F., F. J. C. M. škodu na spoločenskej hodnote uloveného jeleňa
vo výške 3.400,-Eur.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť v tejto časti dňa 16. novembra 2022.

Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, Pozemkový a lesný odbor, ako príslušného orgánu štátnej
správy poľovníctva podľa § 71 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve), bol
obžalovaný A. B. dňa 5. februára 2014, zapísaný do zoznamu členov poľovníckej stráže vykonávajúc
činnosť poľovníckej stráže pre poľovný revír E..
Podľa § 29 ods.11 písm. c/ Zákona č. 274/2009 je člen poľovníckej stráže je povinný kontrolovať
dodržiavanie zákazov, postupov a príkazov ustanovených týmto zákonom, t. j. aj či lovec má príslušnú
povolenku a plombu.

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že potom ako H. F. I., bez povolenia
a zakázaným spôsobom ulovil jeleňa lesného, obž. A. B., neoznačeného jeleňa naložil spolu s H. F. I.
do osobného motorového vozidla zn. Nissan CPUD22, EČV: E. patriaceho A. B. a s vozidlom následne
odišli do miesta bydliska A. B. do obce D. E. XX, okr. E., kde spolu s inou osobou vykonali rozrábku

uloveného jeleňa.

Obžalovaný A. B., teda prechovával vo svojom motorovom vozidle a vo svojom rodinnom dome v obci
D. E., neoprávnene ulovenú zver.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu pytliactvo podľa §
310 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V mieste trvalého bydliska obžalovaný požíva dobrú povesť. Podľa odpisu z registra trestov, nebol nikdy
súdne trestaný. Doposiaľ nespáchal žiaden priestupok.

Podľa § 310 ods.3 Tr. zákona, sa páchateľ prečinu pytliactvo, potrestá trestom odňatia slobody na jeden
až päť rokov.

Podľa § 56 ods.1 Tr. zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160.- Eur do 331.930.- Eur páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorý získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods.2 Tr. zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest
uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa
trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona, ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.

Podľa § 61 ods.1 Tr. zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.Podľa § 61 ods.2 Tr. zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Pri zvažovaní druhu trestu, súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovanému je možné pričítať jednu
poľahčujúcu okolnosť, t. j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život - § 36 písm. j) Tr. zákona.
Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností, súd uložil obžalovanému peňažný trest vo

výške 400,-Eur spolu s trestom zákazu činnosti výkonu práva poľovníctva v trvaní dvadsiatich štyroch
mesiacov.

Takýto výrok o treste, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a dodržiaval pravidlá lovu a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň

dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal jednotlivých poškodených s nárokom na náhradu
škody na civilný proces z dôvodu, že škoda im bola spôsobená aj zo zavinenia pôvodného
spoluobžalovaného H. F. I..

Súd záverom konštatuje, že ostatné vykonané dôkazne prostriedky na hlavnom pojednávaní, ktoré nie
sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle § 2 ods.12 Tr. poriadku v tomto rozsudku, nie sú nositeľmi
takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak ako tieto uvedené vyššie.
Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre toto rozhodnutie resp. týkajú sa okolností, ktoré boli zistené

z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.

Poučenie:

P O U Č E N P o u č e n i e : :
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne

Krajský súd v Prešove.