Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 5, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222211535
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7222211535.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej
a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, právne zastúpeného: Remedium Legal s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Prievozská 2 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. X, o
zaplatenie 731,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.

K2-10Csp/261/2022-170 zo dňa 16. januára 2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
rozhodol v nasledovnom znení:
I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA), domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 731,65 eur s 24 % ročným úrokom z istiny
303,90 eur od 17.4.2020 do zaplatenia a z istiny 299,07 eur od 17.4.2020 a 5% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 350,58 eur od 17.4.2020 do zaplatenia a zo sumy 345,07 eur od 17.4.2020 do
zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 18.12.2017 uzavrel ako veriteľ
so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
(ďalej len „úverová zmluva I“), obsahom ktorej bol záväzok poskytnúť žalovanému revolvingový úver
vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedenéhonaúverovejzmluveasúčasnezáväzokžalovanéhovrátiťposkytnutýrevolvingovýúverspolu

sdohodnutýmiúrokmiapoplatkamiformoudohodnutýchmesačnýchsplátok.Zposkytnutéhoúverového
rámca vyčerpal 362,19 eur tak, že 315,99 eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a
platbami na vybraných obchodných miestach a 46,20 eur predstavujú poplatky, ktoré boli účtované
žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil, uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy 189,04 eur, čo preukazuje
výpis z úverového účtu žalovaného. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného

žalobca vyhlásil dňa 16.04.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v
celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti
v celkovej výške 368,58 eur (303,90 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 43,32 eur z titulu dlžných
úrokov z úveru; 3,36 eur z titulu dlžného poistného z úveru; 18 eur z titulu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledujúci skutkový stav: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCESA, pobočka zahraničnej banky a žalovaný uzavreli dňa 18.12.2017 Zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb,
formou úverového rámca do výšky 5.000 eur s aktuálnou výškou úverového rámca 300 eur na

financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a žalovaný sa
zaviazal vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok.
Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky 315,99 eur, poplatky účtované
bankou predstavujú 46,20 eur. Žalovaný uhradil na čerpanie úveru sumu 189,04 eur. Postupca výzvou
z 02.01.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 45 eur a upozornil ho

na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, následne listom zo dňa 16.4.2020 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaného zároveň vyzval na úhradu sumy 368,58 eur (istiny 303,90
eur, úrokov, poplatkov a poistného 46,68 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 18
eur). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 postúpil pôvodný žalobca ako
postupca pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkovi. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval ust. § 52, § 53 ods.

6, a 9, § 524, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách), § 1 ods. 2, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 , § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch), § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a právne
vzťah medzi zmluvnými stranami posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Z predložených listinných dôkazov
mal preukázané, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktorú postupca
vyhlásil listom zo dňa 16.04.2020 pre omeškanie splátky vo výške 45 eur. Podľa posúdenia súdu proces
zosplatnenia realizovaný postupcom nebol v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho

zákonníka, keďže od poslednej neuhradenej splátky splatnej dňa 10.12.2019 (čo platí tiež rovnako vo
vzťahu k skorším omeškaným splátkam), ktorej sa výzvy zo dňa 02.01.2020 týkali, do zosplatnenia
16.04.2020 bola síce doba troch mesiacov dodržaná, t. j. do 10.03.2020, ale postupca mimoriadnu
splatnosť nevyhlásil do splatnosti najbližšej splátky splatnej po uplynutí trojmesačnej lehoty, t. j. do
10.04.2020, ktorá skutočnosť má za následok, že neboli riadne zosplatnené a následné postúpenie

pohľadávkyztýchtoúverovjepretoneplatné.Vzávereuviedol,ženaneplatnostipostúpeniapohľadávky
zo zmlúv nič nemení ani ustanovenie zmlúv o tom, že ak po dobu dlhšiu ako tri roky nie je zaznamenaný
na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez upovedomenia dlžníka bankou. Pri zániku
zmluvy takýmto spôsobom, uplynutím troch rokov od posledného pohybu na účtoch žalovaného, ktorý
bol uskutočnený v apríli 2020 t. j. najneskôr v apríli 2023 za súčasného postúpenia pohľadávok

21.06.2023,ktorénadobudloúčinnosť03.07.2023,nebolidodržanépodmienkypodľa§92ods.8zákona
o bankách. Postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej omeškanej pohľadávke, t. j. splatnej, je možné až
po predchádzajúcej výzve na plnenie (ktorou môže byť i oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti).
Postupca však žalovanému výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
k 21.06.2023 nedoručil, keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemá také účinky, pretože k nemu

riadne nedošlo a iná výzva z obsahu spisu v období po zániku zmluvy a pred postúpením pohľadávky
k 21.06.2023, resp. k 03.07.2023 nevyplynula (žalovanému bola žaloba doručená až 08.09.2023 po
postúpení pohľadávky). Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, je neplatný právny úkon, žalobca tak podľa súdu prvej inštancie nie je aktívne vecne
legitimovaný, na základe čoho žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v prvom rade namietal
nepreskúmateľnosť výkladu ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník poukazujúc na bod 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu ku ktorému uviedol,
že súdom prvej inštancie daný výklad ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ neprimerane

znevýhodňuje veriteľa a poskytuje spotrebiteľovi neprimeranú ochranu. Takéto rozhodnutie považuje za
vnútorne rozporné, nelogické a výklad práva zo strany súdu šikanózny pre veriteľa - a to napriek tomu,
že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli všetky podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ splnené,
a teda veriteľ mohol pristúpiť k uplatneniu práva podľa ust. § 565 OZ – a to mohol podľa druhej vety
urobiť len pre nesplnenie bezprostredne predchádzajúcej splátky, ktorá predchádza uplatneniu tohto

práva. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. februára 2018,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016. Vo vzťahu k podmienkam podľa ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ,
ktoré pri plnení v splátkach upravuje oprávnenie veriteľa požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky ust. § 565 OZ a v prípade spotrebiteľských sporov aj ust. § 53 ods. 9 OZuviedol, že plnenie v splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom zmluvnej slobody medzi
veriteľom a dlžníkom, rovnako tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia
splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú splátku

samostatne, alebo môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ k
takému právnemu úkonu pristúpi je len na jeho slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj samotná
dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o takomto práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli. V tejto
súvislosti uviedol, že sa nestotožňuje so spôsobom posúdenia, v zmysle ktorého si veriteľ mohol uplatniť

právo podľa ust. § 565 OZ napriek pretrvávajúcemu splneniu podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ iba
presne v časovom rozmedzí do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí trojmesačnej lehoty,
t. j. v prejednávanom prípade do 10.04.2020. Po tomto dátume už právny predchodca žalobcu podľa
názoru súdu nebol viac oprávnený úver zosplatniť a napriek pretrvávajúcim splneným podmienkam
podľa ust. § 53 ods. 9 OZ (žalovaný bol ďalej v omeškaní so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3
mesiace a zároveň bol upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa ust. § 565 OZ) podľa názoru

súdu mal zrejme veriteľ opätovne upozorňovať dlžníka na možnosť uplatnenia tohto práva a opäť by
mal čas uplatniť toto právo len po dobu niekoľkých dní aj pri sústavnom neplnení povinností dlžníka
(neplatenia splátok riadne a včas tak, ako sa na to zaviazal). Tiež poukázal na skutočnosť, že výklad
zákonných ustanovení tak, ako si ich vyložil súd je šikanózny, v praxi neuskutočniteľný a pre postupcu by
znamenal nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zároveň zdôraznil, že také posúdenie

súdu,zktoréhovyplýva,žeposplatnostinajbližšejsplátkypoodoslanívýzvypredzosplatnenímvzmysle
ust. § 53 ods. 9 OZ sa táto výzva stáva bezpredmetnou a veriteľ od tohto dňa už nie je oprávnený
zosplatniťúvernaprieknepretržitémuomeškaniudlžníkazdikcieust.§53ods.9OZnevyplýva.Ust.§53
ods. 9 OZ totiž pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa voči dlžníkovi (v prípade spotrebiteľskej
zmluvy), t. j. upozornení veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok podľa ust. § 565

OZ, ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu práva podľa
ust. § 565 OZ môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a dlžník musí
byť v celkovo omeškaní viac ako tri mesiace. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením umožniť
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle ust. § 565 OZ výlučne, bolo by to v ust. § 53 ods. 9 OZ
výslovne a jednoznačne uvedené. Z dikcie uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že spotrebiteľ musí

byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ a zároveň musí byť v nepretržitom
trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok – pričom za splnenia týchto podmienok
môže veriteľ v budúcnosti kedykoľvek – v prípade, ak sú tie podmienky naďalej zachované, a teda ak
spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru – za splnenia podmienok podľa § 565 OZ do splatnosti ďalšej
splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Ak sa veriteľ rozhodne

neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej splátky úveru – pričom táto
skutočnosť (nesplnenie ďalšej splátky úveru) nemá na splnenie podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 OZ
žiaden vplyv – a teda je bez právneho významu, že spotrebiteľ je v omeškaní aj štyri a viac mesiacov,
nakoľko podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, t. j. upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa
ust. § 565 OZ a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa sú naďalej zachované. Postup súdu, ktorým si súd

„upravil“ zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 OZ a v rozpore so zákonom stanovil ďalšiu podmienku pre
platné uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia
moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodárnej (nie moci súdnej). V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn.
4Cdo 9/2017. Zdôraznil, že výklad ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý na daný právny stav aplikoval súd by

znamenal, že možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru má dodávateľ len v prísne vymedzenom
časovom období a následne, napriek tomu, že by mal naďalej splnené podmienky podľa ust. § 53
ods. 9 OZ (pretrvávajúce omeškanie spotrebiteľa a upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ) by musel opätovne (bez opory v právnych predpisoch) upozorňovať spotrebiteľa, že môže
uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ (hoci tak už urobil a platobná disciplína dlžníka sa neobnovila),

pričom, by takýmto výkladom v praxi mohla nastať aj taká situácia, že veriteľovi je úplne znemožnené
využitie tohto práva, a to napriek splneniu všetkých podmienok na jeho využitie (omeškanie spotrebiteľa
a upozornenie na možné uplatnenie tohto práva), čo považuje žalobca za absurdné a neprijateľné.
Zastávanázor,žetakýtovýkladust.§53ods.9OZvspojenísust.§565OZjeneprípustný,vočiveriteľovi
v maximálnej možnej miere šikanózny a z uvedených právnych predpisov vôbec nevyplýva, je výkladom

contra legem a jednoznačne nebol úmyslom zákonodarcu. Právny názor, ktorý prezentoval súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia považuje za svojvoľný a nepreskúmateľný a v tomto smere poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/33/2023 zo dňa 11.08.2023, uznesenia
Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 26CoCsp/48/2022, zo dňa 23.08.2023, rozsudok Krajského súdu vPrešove, sp. zn. 10CoCsp/16/2022 zo dňa 28.07.2022, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
15CoCsp/13/2020 zo dňa 25.05.2020, na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. apríla 2015, sp. zn. I.
ÚS 640/2014. Žalobca v tomto smere poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že pred

postúpením pohľadávky postupca platne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň dodržal všetky
podmienky súvisiace s postúpením pohľadávky, ktoré ukladá ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Vo
vzťahu k nerešpektovaniu svojho predošlého právneho záveru platného postúpenia pohľadávky uviedol,
že pokiaľ súd zamietol podanú žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, potom poprel

svoj vlastný právny záver vyjadrený v uzneseniu, ktorým pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu vstúpil žalobca. Podľa názoru žalobcu je podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu
v zmysle ust. § 80 CSP preukázanie prevodu alebo prechodu práva – je teda vylúčené, aby súd vyhovel
návrhu na zmenu žalobcu či žalovaného (napr. z dôvodu postúpenia pohľadávky) a následne už s
novým žalobcom či žalovaným žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie
pre neplatné postúpenie pohľadávky.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených

odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

6. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t. j. súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tu patrí aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimz§185-§211CSP.Prihodnotenídôkazovjepotrebnézohľadniťajinéokolnosti
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Žalobca v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov nastolil predmetom odvolacieho prieskumu

správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke jeho aktívnej vecnej legitimácie v
predmetnom spore. Súd prvej inštancie vystaval svoj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
na zistení, že v dôsledku neuplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a následne k účinnému
postúpeniu pohľadávky, ktorá skutočnosť mala za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v predmetnom spore.

11. Odvolací súd konštatuje naplnenie hore namietaných odvolacích dôvodov, keďže súd prvej inštancie
vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. § 191 a § 192 CSP a preto dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, na základe ktorých aj nesprávne založil svoje rozhodnutie, čím zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj nesprávny právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v

spore a síce správne vyšiel z citovaných zákonných ustanovení, avšak na predmetnú vec ich nesprávne
interpretoval a v okolnostiach prípadu z nich vyvodil tiež nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým upriamiť pozornosť na závery súdu prvej inštancie
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore z dôvodu, že právny predchodca

žalobcu pri zosplatnení úveru nedodržal podmienky stanovené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust.
§ 565 OZ. Za nesplnenú podmienku potrebnú pre vyhlásenie predčasnej splatnosti považoval tú
skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v rozpore s ust. § 565 druhá veta OZ nevyužil právo na
predčasné zosplatnenie úveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa jeho zistení právny
predchodca žalobcu využil možnosť predčasného zoosplatnenia úveru pre omeškanie so splátkou

splatnou v decembri 2019 (10.12.2019), a nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 16.04.2020, lehota
troch mesiacov od omeškania síce bola dodržaná, avšak v dôsledku neuplatnenia práva na predčasné
splatenie úveru v zákonom stanovenej lehote, t. j. do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (do
10.04.2020) došlo k neplatnému právnemu úkonu postúpenia pohľadávky, a teda k nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore.

13. V rámci odvolacieho prieskumu sa odvolací súd v ďalšom postupe zameral na skúmanie podmienok
zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu, ktoré je predpokladom účinného postúpenia
pohľadávky a z toho vyplývajúcej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore.

14. Podstatným pre posúdenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore bolo
zistenie, či právny predchodca žalobcu postupoval pri zosplatnení úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 v
spojení s ust. § 565 OZ, teda či zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu možno považovať
za platné. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok odvolací súd všeobecne poukazuje na
to, že zákonodarca v ust. § 53 ods. 9 OZ ustanovil právo veriteľa požadovať splnenie celého dlhu pre

nesplnenie niektorej zo splátok za podmienky uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z ust. § 565 veta
druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

15. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie
tvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebopasívnej-existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v

ktoromkoľvek štádiu konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/205/2009, sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. októbra 2021).16. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v
ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých je pre platné
zosplatnenie úveru potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok. V poradí prvá z

kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude
mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí druhá
kumulatívnapodmienkajeustálenávrovinepozitívnehokonaniadodávateľa,ktorýjepredjednorazovým
zosplatnením pohľadávky povinný v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorázovým zosplatnením
pohľadávky spotrebiteľa upozorniť na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť

spotrebiteľa, je dôležité, aby tak dodávateľ učinil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním
svojho práva. (Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017, s. 492 - 633: M. Budjač).

17. V poradí tretia zákonná podmienka pre zosplatnenie úveru vyplývajúca z § 565 Občianskeho
zákonníka predpokladá právo veriteľa žiadať o plnenie celku pre omeškanie so splnením konkrétnej

splátky iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zo zákonnej formulácie tak možno vyvodiť,
že žiadosť veriteľa s účinkami straty výhody splátok musí byť dlžníkovi doručená skôr, než nastane
splatnosť najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. najneskôr v deň predchádzajúci splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

18. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému
zosplatneniu spotrebiteľského úveru.

19. Aj keď zo samotnej výzvy zo dňa 02.01.2020 (č. l. 151 spisu), ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok nemožno vyvodiť, pre ktorú konkrétnu splátku žalobca pristúpil k mimoriadnej

splatnosti úveru, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že neuvedenie konkrétnej splátky vo výzve,
ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných splátok pod sankciou predčasnej (resp. mimoriadnej)
splatnosti, nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ)

informáciu, ktorá splátka umožnila žalobcovi pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu, resp. informáciu o
tom, s ktorou splátkou a od kedy bol žalovaný v omeškaní.

20. Špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by nemala byť podmienkou
platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu

splátku) zákon veriteľovi neukladá. Pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže, pre ktorú konkrétnu
splátku veriteľ úver zosplatnil, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných
vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety OZ je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri
mesiace po splatnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa

30.01.2024).

21. Súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy bez akéhokoľvek zisťovania mal za to, že právny predchodca
žalobcu zosplatnil úver pre splátku splatnú v decembri 2019 (10.12.2019), v dôsledku čoho považoval
právny úkon zosplatnenia úveru z časového hľadiska za oneskorený z dôvodu, že žalobca pristúpil

k zosplatneniu úveru (až dňa 16.04.2020) za súčasného nedodržania podmienky zosplatnenia do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky t. j. do 10.04.2020. Teda súd prvej inštancie založil svoj záver
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na vlastnom zistení, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru pre omeškanie splátky splatnej v decembri 2019, v nadväznosti na výzvu zo dňa 02.01.2020
dôvodiac, že proces zosplatnenia realizovaný postupcom tak nebol v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ a ust.

§ 565 Občianskeho zákonníka, keďže do zosplatnenia (ktoré nastalo dňa 16.04.2020) síce lehota troch
mesiacov bola dodržaná, avšak v dôsledku neuplatnenia práva na zosplatenie do splatnosti najbližšej
splátky (t. j. do 10.04.2020) vyhodnotil následné postúpenie pohľadávky za neplatné.

22. Odvolací súd však vyvodzuje z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre platné vyhlásenie

predčasnej splatnosti dve podmienky, a to uplynutie času troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, pre ktorú veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť a existenciu výzvy- upozornenia dlžníka na
možnosťuplatneniaprávavyhlásiťpredčasnúsplatnosť,ktorámusípredchádzaťsamotnémuvyhláseniu
predčasnej splatnosti o minimálne 15 dní. Z uvedeného ustanovenia však nemožno vyvodiť povinnosťveriteľa upozorňovať dlžníka pri každej omeškanej splátke, pre ktorú by prípadne mohol využiť svoje
právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti na možnosť využitia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť
a rovnako tiež z neho nevyplýva, že takého upozornenie nemôže splatnosť nasledujúcej splátky

predchádzať. Keďže veriteľ – právny predchodca žalobcu v úkone predčasného zosplatnenia dlhu
sám presne neidentifikoval omeškanú splátku úveru, pre ktorú vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru,
je potrebné pre jej stanovenie vychádzať z toho, že boli dodržané podmienky podľa ust. § 53 ods.
9 OZ, teda že sa tak stalo pre omeškanú splátku úveru, od splatnosti ktorej už uplynula doba troch
mesiacov, pričom ak bol dlžník po takúto dobu v omeškaní so splácaním viacerých splátok, tak sa má

zato, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť pre omeškanú splátku splatnú najneskôr. Uvedený postup
vychádza z prezumpcie platnosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia dlhu a plne rešpektuje
právo veriteľa, keď premlčaciu dobu zosplatneného dlhu počíta od splatnosti najneskôr splatnej splátky
dlhu pred vyhlásením predčasnej splatnosti /za dodržania lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ).

23.Zuvedenéhomožnodospieťkzáveru,ževdanejveciprávnypredchodcažalobcuvyhlásilpredčasnú

splatnosť úveru dňa 16.04.2020 pre omeškanú splátku úveru splatnú dňa 10.01.2020 (teda pre splátku
splatnú v januári 2020), keď od splatnosti tejto splátky uplynula do vyhlásenia predčasnej splatnosti doba
viac ako tri mesiace a zároveň právny predchodca žalobcu žalovaného v dobe dlhšej ako 15 dní pred
vyhlásením predčasnej splatnosti upozornil žalovaného na možnosť využitia práva vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru /výzva zo dňa 02.01.2020/. Právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak

podľa posúdenia odvolacieho súdu spĺňal zákonné podmienky uvedené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v tomto zmysle išlo teda o platný právny úkon postúpenia pohľadávky, zakladajúci aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

24. Odvolací súd v zmysle uvedených záverov preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

vo výroku I. o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku II. o náhrade trov konania žalovaného podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z uvedených právnych záverov

odvolacieho súdu, ktoré aplikuje na predmetnú právnu vec a opätovne tak posúdiť platnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, a vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah, vysporiada
sa aj s otázkou premlčania uplatneného nároku žalobcu jednak vo vzťahu k zosplatnenej časti úveru
(rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít) a rovnako tiež vo vzťahu k splátkam
predchádzajúcim zosplatneniu úveru, ktoré sa premlčujú v samostatných premlčacích lehotách. Nové

rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale
aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia (§ 391 ods. 2 CSP).

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie zároveň o nároku strán na náhradu trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).