Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202129
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319202129.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľa (manžela, otca):
A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., v konaní zastúpený: JUDr. Lucia Gašpieriková,
advokátka, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti manželke navrhovateľa (matke): D. B. E., F. G.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. - F., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k medzičasom už plnoletému (osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti): B. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. D. XXXX/XX, C., zastúpený JUDr. Lucia Gašpieriková, advokátka, so sídlom
Jarmočná 2264/3, Šaľa, o odvolaní otca a matky tohto času už plnoletého B. proti rozsudku Okresného

súdu Galanta č.k. 22P/79/2019-3787 zo dňa 19. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v poradí druhým) výrokom I. zaviazal matku prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne, a to od 09.06.2023, kde výživné je splatné vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa. Výrokom II. rozhodol,
že dlžné výživné za obdobie od 09.06.2023 do 31.12.2023 predstavuje sumu vo výške 1.652,33 eur,

ktorú je matka povinná uhradiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca maloletého
dieťaťa a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, 2, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), § 100 Civilného
mimosporovéhoporiadku(ďalejiba„CMP“).Vecnetým,ževdanomprípade,keďžerozsudokOkresného

súdu Galanta č.k. 22P/79/2019-2562 zo dňa 30.5.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 23CoP/107/2022-2873 zo dňa 26.4.2023 nadobudol dňa 9.6.2023 právoplatnosť v časti rozvodu
otca a matky maloletého dieťaťa ako aj v časti zverenia maloletého do starostlivosti otca a v časti úpravy
styku matky s maloletým dieťaťom, súd rozhodoval iba o výške výživného, ktorým je matka povinná
prispievať na výživu maloletého dieťaťa a to odo dňa rozvodu manželstva, t .j. od 9.6.2023 a o náhrade
trov konania. Otec žiadal, aby súd zaviazal matku na zaplatenie výživného vo výške 500 eur mesačne
a matka navrhovala, aby ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 120 eur mesačne.

3. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj z
ich schopností a možností a z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. V prípade maloletého ide o
dieťa, ktoré malo v čase rozhodovania 17 rokov a nebolo sporné, že maloletý je študentom strednejškoly, a to Súkromného bilingválneho gymnázia BESST v Trnave. Takisto nebolo sporné, že maloletý
žije so svojím otcom v rodinnom dome v C..

4. Súd mal za preukázané, že maloletý má nasledovné bežné pravidelne sa opakujúce výdavky: školné
4.680 eur ročne, t.j. cca 390 eur mesačne (4.680 eur/12 mesiacov), strava v škole cca 62,34 eur (z
výpisu z účtu otca a z prehľadu stravného /bod 11. odôvodnenia/ vyplýva, že otec zaplatil za stravné za
jednotlivé mesiace sumu 61,20 eur, 65,50 eur, 53,30 eur, 63,20 eur, 68,50 eur. Keďže strava za jednotlivé
mesiace sa mierne odlišuje, súd stanovil výšku stravného v škole spriemerovaním uvedených súm, t.j.

61,20 eur + 65,50 eur + 53,30 eur + 63,20 eur + 68,50 eur = 311,70 eur /5= 62,34 eur), 95 eur ročne
za učebnice, t.j. 7,92 eur mesačne (95 eur /12 mesiacov), strava doma 200 eur mesačne, výdavky na
oblečenie, hygienu 100 eur mesačne, pričom súd vychádzal pri stanovení bežných výdavkov maloletého
z vyjadrenia otca (bod 4.7. odôvodnenia). Spolu pravidelné bežné výdavky maloletého predstavujú
sumu 760,26 eur mesačne (390 eur + 62,34 eur + 7,92 eur + 200 eur + 100 eur). Súd bral do úvahy
bežné výdavky vo výške tak ako ich uviedol otec, Čo sa týka výdavkov na stravu, súd má za to, že

otcom vyčíslená suma na stravu je primeraná veku dieťaťa, keď po rozrátaní strava predstavuje sumu
6,67 eur na deň ( 200 eur / 30 dní). Takisto otcom vyčíslenú sumu na oblečenie a hygienu vo výške
100 eur mesačne súd považuje za primeranú sumu, ktorá nie je nadhodnotená a zodpovedá veku
maloletého dieťaťa. Je nesporné, že otec musí uspokojovať bežné potreby maloletého spočívajúce v
strave, v ošatení a hygiene, pričom je podľa názoru súdu nemysliteľné, aby rodič preukazoval výšku

týchto bežných výdavkov tým, že by si rok odkladal bločky od potravín, oblečenia a drogérie, aby súd
mohol presne vyčísliť sumu základných bežných potrieb maloletého dieťaťa. Keďže každý priemerný
dospelý človek pozná cenu potravín, oblečenia, obuvi a hygienických potrieb, súd vzhľadom k cenám
tohto tovaru a veku maloletého dieťaťa má za to, že otcom vyčíslené bežné výdavky sú primerané,
ako to uviedol už vyššie. Súd nemal preukázané pravidelné mesačné výdavky na lieky, keďže otec

nepreukázal, že by maloletý bol chorý a že by vynakladal výdavky na jeho liečenie.

5. Súd mal preukázané, že otec má mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, a to vo výške 480,88 eur
(plyn 151,25 eur + elektrina 257,50 eur + vodné 9,42 eur + internet a TV 62,71 eur). Pomerné výdavky
maloletého na bývanie tak predstavujú sumu 240,44 eur mesačne (480,88 eur / 2). Z výpisu z účtu otca

(č.l. 3341) vyplýva, že maloletému mesačne posiela na jeho účet peniaze, z ktorého ako otec uviedol si
maloletý sám financuje svoje aktivity, ako sú fitnescentrum a permanentka do fitnescentra. Za obdobie
od 10/2022 do 10/2023 otec maloletému poslal celkovo sumu 1.895 eur, t.j. cca 145,77 eur mesačne
(1895 eur/13 mesiacov). Vzhľadom k uvedenému súd mal preukázané vreckové-voľnočasové aktivity
maloletého vo výške 145 eur mesačne. Okrem uvedeného otec uviedol, že má výdavky na pohonné

hmoty v súvislosti s tým, že maloletého vozí do školy cca 80 eur. Maloletý pri jeho výsluchu potvrdil, že
do školy chodí autom. Ide o cestu zo C. do Trnavy, čo je 27 km, t.j. denne ide o 54 km (27 km x 2) a
mesačne 1080 km (54 km x 20 dní). Vzhľadom k uvedenému súd mal preukázaný výdavok na pohonné
hmoty, resp. cestovné maloletého do a zo školy vo výške 800 eur ročne (80 eur x 10 mesiacov), t. j,
66,67 eur mesačne (800 eur /12 mesiacov), keďže cena pohonných hmôt na 1 km vychádza iba 0,074

eur. Vzhľadom k uvedenému súd mal preukázané pravidelné mesačné výdavky maloletého vo výške
1.213,14 eur (760,26 eur + 240,44 eur + 145,77 eur + 66,67 eur).

6. Okrem uvedeného súd mal preukázané aj príležitostné výdavky maloletého. V roku 2023 mal maloletý
výdavok v súvislosti s vodičským kurzom vo výške 900 eur, t.j. 75 eur mesačne (900 eur / 12 mesiacov)

a v roku 2022 mal výdavok za školské výlety do Poľska vo výške 320 eur a na lyžovačku vo výške 625
eur ako aj výdavok na zaplatenie registračného poplatku, ktorý sa platil jednorazovo vo výške 150 eur
za celé štúdium maloletého na gymnáziu, ktoré momentálne navštevuje, t.j. spolu 1.095 eur (320 eur +
625 eur + 150 eur) za rok 2022, t.j. 91,25 eur mesačne (1.095 eur / 12 mesiacov). Predmetné sumy tak
ešte je potrebné pripočítať k vyššie uvedeným pravidelným výdavkom maloletého, t.j. v roku 2020 boli

výdavky maloletého pozostávajúce z pravidelných mesačných výdavkov 1.213,14 eur + príležitostných
výdavkov 91,25 eur vo výške 1.304,39 eur a v roku 2023 vo výške 1.288,14 eur (1.213,14 eur + 75 eur).

7. V prípade matky súd vychádzal zo schopností, možností matky ako aj z jej majetkových pomerov.
Matka nebola v čase rozhodovania súdu zamestnaná. Matka bola jednou z dvoch spoločníkov

spoločnosti H. I. C., pričom z daňového priznania spoločnosti vyplýva, že spoločnosť v roku 2022
vygenerovala čistý zisk vo výške 3.077,63 eur. Napriek tomu, že matka uviedla, že previedla obchodný
podiel v spoločnosti a predložila zmluvu o prevode obchodného podielu, súd vychádzal z toho, že matka
je stále spoločníčkou tejto spoločnosti, keďže do obchodného registra nebola premietnutá zmena vosobespoločníkazdôvodu,žezmluvaoprevodeobchodnéhopodieluneobsahovalaúradnéosvedčenie
podpisov zmluvných strán. Súd takisto vychádzal z toho, že matka je naďalej aj spoločníčkou spoločnosti
D. C. C., keďže matka predložila zmluvu o prevode obchodného podielu, na ktorej neboli takisto úradne

osvedčené podpisy zmluvných strán a obchodný register súdu oznámil, že nebol podaný návrh na zápis
zmeny spoločníka v tejto spoločnosti a matka je stále zapísaná ako spoločníčka tejto spoločnosti. Matka
v konaní uvádzala, že jej zo strany otca bolo znemožnené vykonávať podnikateľskú činnosť, keďže
bývalý spoločník otca na ňu podal trestné oznámenie v dôsledku čoho stratila klientov. Matka uviedla,
že nemá žiaden príjem. Súd mal preukázané z daňového priznania spoločnosti D. C. C., ako aj z výpisu

z účtov tejto spoločnosti, že spoločnosť prestala vyvíjať podnikateľskú činnosť a v roku 2022 dosiahla
stratu vo výške -1.366,63 eur. Súd má však za to, že ak matka nedokázala na základe podnikateľskej
činnosti dosahovať taký príjem, aby bola schopná primerane prispievať na výživu maloletého, bolo
povinnosťou matky využiť svoje schopnosti a možnosti, keďže súd pri určení výšky výživného prihliada
aj na schopnosti a možnosti povinného rodiča.

8. V konaní nebolo sporné, že matka má vysokoškolské vzdelanie a že poskytovala v rámci podnikania
spoločnosti D. C. s.r.o. ako aj H. I. C. účtovnícke služby. Súd teda vychádzal z toho, že matka má
skúsenosti a prax v oblasti účtovníctva, pričom matka bola niekoľko rokov jedinou spoločníčkou a
konateľskou spoločnosti D. C. C.. Súd tak mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky
vykonávať túto činnosť v rámci zamestnaneckého pomeru, a že úroveň poskytovania účtovníckych

služieb zo strany matky je na úrovni a je schopná vykonávať činnosť hlavného, resp. senior účtovníka.
Súd zistil, že na stránke úradu práce je množstvo ponúk voľných pracovných miest na pozíciu účtovníka,
kde sa základná mesačná mzda pohybuje od sumy 2000 eur v hrubom, čo je cca 1.492 eur v čistom.
Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že matka je schopná dosahovať tento príjem. Zároveň súd nezistil
na strane matky prekážky, ktoré by jej bránili zamestnať sa. Matka súdu predložila lekárske správy

a potvrdenia (č.l.3214 až 3222). Z týchto však nevyplýva žiadne závažné ochorenie matky, ktoré by
jej znemožňovalo zamestnať sa. Okrem uvedeného ide o lekárske správy z rokov 2009 až 2017, iba
jedna správa je z roku 2021 (62. odôvodnenia). Matka nepreukázala, že by jej endometrióza a zhoršený
zrak, ktorými trpela už v čase, keď žila s otcom maloletého, nedovoľovali pracovať 8 hodín denne za
počítačom. Zo žiadnej z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by zdravotný stav matky, matku

obmedzoval v jej pracovnej činnosti a že by mala znížené možnosti zamestnať sa. Súd poukazuje na to,
že matka preukázateľne aj počas tohto konania bola zamestnaná vo vlastnej spoločnosti a vykonávala
aj funkciu konateľa a neuvádzala, že by mala zdravotné obmedzenie, ktoré by ju nejakým spôsobom
obmedzovalo vo výkone práce. Zo správy J. C. zo dňa 3.11.2022 (bod 63. odôvodnenia), ako aj z kontrol
zo dňa 1.12.2022, 15.2.2022, 19.4.2023, 20.7.2023, 21.11.2023, 5.12.2023 (č.l. 3690-3691) takisto

nevyplýva, že by sa matka nebola schopná zamestnať. V konaní matka nepredložila žiaden posudok,
z ktorého by mal súd preukázané, že schopnosť matky vykonávať pracovnú činnosť je obmedzená.
Zároveň zo žiadnej zo správ nevyplýva, že by matke ktorákoľvek z diagnóz bránila zamestnať sa a
pracovať. Okrem toho sama matka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa má od 1/2024
zamestnať v spoločnosti H. I. na čiastočný úväzok. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti H. I. C.. K. K. L.

zo dňa 13.11.2023 vyplýva, že matka bude od 1.1.2024 zamestnaná v tejto spoločnosti na čiastočný
pracovný úväzok v pozícii obchodný referend. Z uvedeného takisto vyplýva, že matka je schopná sa
zamestnať a vykonávať prácu. Matka v konaní predložila potvrdenie, že reagovala na stránke profesia
na ponuky práce na pozíciu účtovníka, prevádzkového manažéra, personalistku (č.l. 3643-3644). Z
týchto reakcií však súd nemal preukázané, že by sa matka snažila intenzívne zamestnať, keďže matka

reagovala na ponuky práce v 12/2021, v 1/2022 a následne až v 9/2022 a 10/2022 a potom až o rok v
11/2023. Uvedené mal súd preukázané aj z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
zo dňa 30.10.2023 (bod 41. odôvodnenia), z ktorého vyplýva, že matka sa neprihlásila ani do evidencie
uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

9. Vzhľadom k uvedenému súd vychádzal z toho, že matka je schopná dosahovať priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1.492 eur, pričom pri sume výživného 250 eur je to približne 16,76 % z príjmu,
t.j. po odpočítaní tejto sumy od príjmu, ktorý je matka vzhľadom na jej schopnosti a možnosti schopná
dosahovať, by matke ostala suma 1.242 eur (1.492 - 250 eur). Súd prihliadol aj na to, že matka má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k toho času plnoletej dcére, ktorá študuje na PF UK, čiže nie je študentkou

súkromnej školy, so štúdiom ktorej by boli spojené poplatky za školné. Zároveň súd prihliadol aj na to, že
matkavpriebehukonaniadarovaladcérenehnuteľnostišpecifikovanévbode44.a45.odôvodnenia,čím
sa vzdala svojho majetku v prospech svojej plnoletej dcéry na úkor výživného maloletého. V darovacej
zmluve, ktorou matka previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1/6-ina na nehnuteľnostiach v F. (bod 44.odôvodnenia) bola uvedená hodnota prevádzaných nehnuteľností 53.000 eur, čo v prípade podielu
matky predstavuje sumu cca. 8.833 eur, ktorej sa matka bezdôvodne vzdala. Zároveň súd vychádzal
z toho, že matke bola z výťažku dražby po odpočítaní jej záväzkov vyplatená suma 97.806,18 eur.

Matka uviedla, že z tejto sumy vyplatila svojich veriteľov vo výške 23.893,38 eur, nepreukázala však,
že táto suma bola poukázaná na výplatu jej dlhov. Súd mal preukázané, z výpisu z účtu, že matka
poukázala H. G. sumu vo výške 11.669,14 eur na úhradu dlhov a mal preukázané, že sumu 70.500
eur previedla na účet svojej dcéry. Uvedenou transakciou sa matka takisto bezdôvodne vzdala svojho
majetku na úkor výživného maloletého, na čo súd pri určení výživného takisto prihliadol. Vzhľadom

k tomu, že je v schopnostiach matky dosahovať vyššie uvedený príjem ako aj s poukazom na to,
že matke bola vyplatená suma 97.806,18 eur z dražby, s ohľadom na to, že matka sa bezdôvodne
vzdala nehnuteľností špecifikovaných v bode 44. a 45. odôvodnenia ako aj vzhľadom na to, že matka
je vlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 47. odôvodnenia a je stále spoločníčkou spoločnosti
H. I., ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a dosahuje zisk a ktorá je vlastníčkou motorového vozidla
Škoda SUPERB a držiteľkou vozidla AUDI A6 Limousine, má súd za to, že výživné v súdom určenej

výške je primerané. Súd zároveň poukazuje na to, že matka neuvádzala žiadne výdavky, uviedla, že
nemávýdavky,pretoženemákdebývať.Takistosúdpoukazujenato,žeajvroku2023došlokzaplateniu
udržiavacieho poplatku za členstvo v golfovom klube vo výške 1.490 eur (čo je takmer polročné výživné
na maloletého). Matka síce uvádzala, že tento poplatok nehradila ona, avšak v konaní nepreukázala,
že by tento poplatok za ňu zaplatil niekto iný.

10. Súd mal preukázané, že v priebehu konania došlo k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve matky
špecifikovaných v bode 42.1. až 42.3. odôvodnenia ako aj nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti D.
C. C. špecifikovaných v bode 36. až 39. odôvodnenia. V súvislosti s dražbami súd poukazuje na to,
že sama matka v konaní uviedla, že si zo spoločnosti D. C. C. požičiava minimálne 4.000 - 5.000 eur

mesačne. Súd mal preukázané, že matka v čase od 1/2021 do 3/2022 vybrala z účtu spoločnosti D.
C. C. vedeného vo M. G. N. sumu v celkovej výške 26.180 eur tak ako je to špecifikované v bode 53.
odôvodnenia a z účtu spoločnosti vedeného v H. G. N. matka za toto isté obdobie vybrala celkovo sumu
20.054,90 eur tak ako je to špecifikované v bode 56. odôvodnenia. Zároveň súd mal za preukázané, že
matka previedla z účtu spoločnosti D. C. C. vedeného v H. G. N. na účet svojej dcéry za obdobie od

1/2021 do 3/2022 sumu v celkovej výške 8.475 eur tak ako je to špecifikované v bode 55. odôvodnenia.
Z vyjadrenia matky na pojednávaní vyplýva, že peniaze, ktoré idú z účtu spoločnosti D. C. C.. na účet jej
dcéry používa pre seba. Okrem uvedeného má matka vedený účet vo M. G., N.. IBAN: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a na tento účet jej bola v roku 2021 pripísaná suma vo výške 3.950 eur, tak ako to je
špecifikované v bode 57. odôvodnenia. Vzhľadom k vyjadreniam matky o tom, že si pravidelne vyberá

zo spoločnosti D. C. C. finančné prostriedky pre vlastnú spotrebu a vzhľadom k tomu, že matka bola
jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti, vychádzal súd z toho, že matka v období od 1/2021 do
3/2022 spotrebovala sumu vo výške 58.659,90 eur (26.180 eur + 20.054,90 eur + 8.475 eur + 3.950
eur), čo predstavuje cca 3.910,66 eur mesačne (58.659,90/15 mesiacov).

11. Súd v súvislosti s možnosťami matky poukazuje aj na príjmy matky, ktoré dosahovala pred rokom
2021 a 2022, keď matka preukázateľne z účtu spoločnosti D. C. C. vedeného v H. G. N. v roku 2020
vybrala sumu 33.400 eur (bod 56. odôvodnenia), zároveň z tohto účtu previedla na svoj účet vedený v
H. G. N. v roku 2020 sumu v celkovej výške 30.433 eur (bod 54. odôvodnenia) a na účet svojej dcéry
previedla v roku 2020 celkovo sumu 45.829 eur (bod 55. odôvodnenia). Zároveň matka v roku 2020 z

účtu spoločnosti D. C. C. vedeného vo M. G. N. v roku 2020 vybrala alebo previedla na účet celkovo
sumu11.780eur(bod52.odôvodnenia).Zuvedenéhovyplýva,žematkamalavroku2020kdispozíciizo
svojej podnikateľskej činnosti celkovo sumu 121.442 eur (33.400 eur + 30.433 eur + 45.829 eur + 11.780
eur). Čo znamená, že matka mala mesačne k dispozícii sumu 10.120,17 eur (121.442 eur /12 mesiacov).
Uvedená suma približne korešponduje s tým, čo uviedla matka na pojednávaní, a to, že jej mesačné

výdavky predstavujú sumu 5.000 - 8.000 eur, pričom uviedla, že iba na chod domácnosti odhliadnuc od
pôžičiek minie minimálne 4.000 eur. Matka však nepreukázala, že by mala iné opodstatnené výdavky
ako sú výdavky na bývanie, výdavky spojené s úverom a bežné výdavky.

12. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému má za to, že matka mala dostatok finančných prostriedkov, aby

pravidelne uhrádzala splátky úverov ako aj náklady na bývanie, odvody a ďalšie výdavky. Súd poukazuje
na to, že matka len za splátky lízingu za motorové vozidlo AUDI Q8 v rámci výkonu podnikateľskej
činnosti platila mesačne sumu 1.525,40 eur bez DPH. Zároveň súd poukazuje na to, že matka napr. v
rámci svojej podnikateľskej činnosti predala motorové vozidlo v roku 2020 za sumu 21.422,18 eur bezDPH a napriek tomu nebola schopná splácať splátky voči spoločnosti G. O. N. a zadlžila spoločnosť
D. C. C.. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že matka bola schopná plniť si všetky svoje
záväzky a teda nemuselo dôjsť k zosplatneniu úverov a k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve matky

ako ani nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti D. C. C., na čo súd takisto pri rozhodovaní prihliadol.

13. Zároveň pri určení výživného súd bral do úvahy aj majetkové a zárobkové pomery otca, ako aj jeho
schopnostiamožnostiaajprizohľadnenítýchtopomerovurčilmatkevýživnévovýške250eurmesačne,
napriek tomu, že táto suma nepokryje ani polovicu bežných výdavkov maloletého vyčíslených v bode

72. odôvodnenia, keď iba preukázané výdavky na školné a stravu v škole predstavujú sumu 452,34
eur mesačne. Súd mal preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti J., C.. C. F., kde aktuálne
dosahuje mesačný príjem cca 1.500 eur v čistom. V roku 2023 otec dosiahol nižší príjem z dôvodu PN.
Z potvrdenia spoločnosti J., C.. C. F. o príjme vyplýva, že príjem otca spolu s náhradou príjmu pri PN za
obdobie od 1/2023 do 9/2023 bol vo výške 6.206,79 eur a z potvrdenia sociálnej poisťovne vyplýva, že
otcovi bola od 1.1.2023 do 30.11.2023 vyplatená suma 3.899,30 eur (bod 13. odôvodnenia), pričom z

lustrácie v sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otcovi nebola vyplatená mzda za mesiace 3/2023
až 5/2023, 10/2023 a 11/2023 a za mesiace 2/2023, 6/2023 a 9/2023 bola otcovi vyplatená nižšia mzda.
Z uvedeného vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od 1/2023 do 11/2023 bol vo
výške cca 918,74 eur (6.206,79 eur + 3.899,30 eur / 11 mesiacov). Okrem uvedeného otec prenajíma
nehnuteľnosti, za ktoré dosiahol podľa daňového priznania v roku 2022 príjem vo výške 7.900 eur, t.j.

658,33 eur mesačne (7.900 eur / 12 mesiacov). Súd mal preukázané, že za obdobie od 1/2023 do
7/2023 boli na účet navrhovateľa vedený v H. G., N. pripísané finančné prostriedky v celkovej výške
25.016,40 eur (bod 25. odôvodnenia) a zároveň na jeho účet v C. C. N. bola dňa 6.2.2023 pripísaná
suma 5.400 eur (bod 26. odôvodnenia), t.j. celkovo boli na účty otca pripísané v predmetnom období
finančné prostriedky vo výške 30.416,40 eur (25.016,40 eur + 5.400 eur), t.j. 4.345,20 eur mesačne

(30.416,40 eur/7 mesiacov), pričom k tejto sume je potrebné pripočítať ešte príjem zo zamestnania spolu
s nemocenským a náhradou príjmu pri PN, čo je cca 918,74 eur mesačne. K uvedenej sume je potrebné
takisto pripočítať sumu mesačného nájomného, ktorú otec dosahuje z nájmu, čo je cca 658,33 eur.
To znamená, že mesačný príjem otca je cca. 5.922,27 eur (4.345,20 eur + 918,74 eur + 658,33 eur).
Súd mal preukázané, že mesačné výdavky otca na bývanie predstavujú sumu cca. 480,88 eur (bod 22.

odôvodnenia). Otec spláca úver v C. C., N. vo výške 1.184,02 eur mesačne a jeden úver v H. G., N.
vo výške 304,84 eur (bod 23. tohto odôvodnenia), t.j. spolu 1.488,86 eur. Otec uviedol, že okrem týchto
výdavkov má už iba bežné výdavky. To znamená, že po odpočítaní týchto výdavkov zostala otcovi suma
3.952,53 eur (5.922,27 eur - (480,88 eur + 1.488,86 eur)), z ktorej sumy otec je schopný zaplatiť si bežné
výdavky ako aj výdavky maloletého nepokryté výživným od matky.

14. Zároveň súd prihliadol aj na to, že na účet navrhovateľa bola v roku 2018 pripísaná suma v celkovej
výške 382.356,06 eur a takisto nemalé finančné prostriedky boli na účet otca pripísané aj v roku 2019,
2020 a 2021 ( bod 25. tohto odôvodnenia). Zároveň súd vychádzal z toho, že otec je vlastníkom
niekoľkých nehnuteľností špecifikovaných v bode 19.1, 19.3. - 19.6., 19.8. až 19.15. a 46. odôvodnenia,

pričom iba nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX pre kat.úz. L., na LV č.XXXX pre kat.úz. C. a na LV
č. XXXX pre kat.úz. L. P. sú zaťažené záložným právom (súd samozrejme nebral do úvahy zákonné
záložné právo v prospech spoločenstva vlastníkov bytov). Okrem uvedeného otec vlastní nehnuteľnosť
na LV č. XXXX v kat.úz. C., ktorá je prerobená na ubytovňu, ktorú navrhovateľ v minulosti bol schopný
prenajať za sumu 3.900 eur mesačne a nie je žiaden dôvod, aby túto nehnuteľnosť otec neprenajímal

aj v súčasnosti. Otec uviedol, že nehnuteľnosť je schopný prenajať naraz 20 ľuďom. Zároveň súd
poukazuje na to, že napriek tomu, že otec uvádzal, že má niekoľko pôžičiek od fyzických osôb (bod
24. odôvodnenia), ktorých splatnosť nastala v roku 2020 a ktoré podľa vyjadrení navrhovateľa, zatiaľ
navrhovateľ splatil iba z časti, voči navrhovateľovi nie je vedené exekučné konanie v súvislosti s týmito
pôžičkami. Takisto súd poukazuje na to, že napriek tomu, že otec má tieto nesplatené záväzky, vo

februári 2022 zaplatil vstupný poplatok do golfového klubu vo výške 6.000 eur (bod 20. odôvodnenia) a
v roku 2023 zaplatil udržiavací poplatok vo výške 1.490 eur. Súd prihliadol takisto na to, že otec daroval
svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat.úz. C. (bod 19.2.
odôvodnenia) svojej sestre, čím sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu. Súd takisto zohľadnil
to, že otec okrem vyživovacej povinnosti k maloletému nemá inú vyživovaciu povinnosť. Takisto súd

pri určení výživného prihliadol na to, že otec poskytuje maloletému osobnú starostlivosť. Vzhľadom k
uvedenému súd zohľadnil všetky tieto skutočnosti pri určení výživného na maloletého.15. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na majetkové pomery oboch rodičov, keď väčšiu sumu
výdavkov maloletého, napriek tomu, že sa maloletý nachádza v starostlivosti otca, bude uhrádzať
otec, keďže matku zaviazal iba na úhradu sumy 250 eur, a to pri pravidelných mesačných výdavkoch

maloletého vo výške 1.213,14 eur a príležitostných výdavkoch 75 eur mesačne v roku 2023 a 91,25 eur
v roku 2022. To znamená, že matka nebude uhrádzať ani 20 % výdavkov maloletého. Súd v danom
prípade prihliadol na to, že otec dosahuje príjem 1.500 eur v čistom, pričom matka je schopná dosahovať
približne rovnaký príjem, avšak na rozdiel od otca má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Majetkové
pomery rodičov sa však výrazne líšia, keď otec je vlastníkom množstva nehnuteľností tak ako sú tieto

špecifikované v bodoch 19.1.-19.6., 19.8. až 19.15. a 46. (súd zaradil do majetku otca aj nehnuteľnosť
uvedenú v bode 19.2, keďže túto previedol bezodplatne na svoju sestru), z ktorých 3 otec prenajíma,
z čoho má ďalší príjem, pričom ostatné nehnuteľnosti môže otec takisto prenajať a zvýšiť si tým svoj
príjem, k čomu súd takisto prihliadol. Uvedené sa týka najmä nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v C.
a ktorá slúži ako ubytovňa, ktorú je možné naraz prenajať 20 ľuďom, pričom sám otec uviedol, že ju
jednej osobe prenajímal za 150 až 160 eur mesačne. Na rozdiel od otca, matka vlastní iba nehnuteľnosť

špecifikovanú v bode 46. odôvodnenia, pričom súd takisto ako pri otcovi zaradil do majetku matky, z
ktorého vychádzal pri určení výživného, aj nehnuteľnosti špecifikované v bode 44. a 45. odôvodnenia,
keďže predmetné nehnuteľnosti matka previedla bezodplatne na svoju dcéru. Zároveň na účet otca sú
preukázateľne každoročne zasielané veľké sumy finančných prostriedkov (bod 25.odôvodnenia). V roku
2018 boli na účet otca pripísané finančné prostriedky v celkovej výške 382.356,06 eur, od 1/2019 do

5/2020 vo výške 116.252,38 eur a od 1/2021 do 12/2021 v celkovej výške 51.497 eur, od 1/2022 do
12/2022 v celkovej výške 53.778,85 eur (po odpočítaní mzdy a nájomného), od 1/2023 do 7/2023 v
celkovej výške 25.016,40 eur (po odpočítaní mzdy a nájomného). Pri určovaní výživného súd prihliadol
aj na tieto finančné prostriedky. Na rozdiel od otca, matka síce mala v priebehu rokov 2019-2021 vysoké
mesačné výdavky, čo uvádzala aj sama matka, ale tieto preukázateľne pochádzali, na rozdiel od otca, z

účtu jej spoločnosti (bod 52. až 57. odôvodnenia), pričom tieto vysoké mesačné výbery, za ktoré matka
uhrádzala svoje vysoké výdavky vyústili do dražby nehnuteľností matky a spoločnosti K C. C..

16. Čo sa týka porovnania majetkových pomerov a sociálnych pomerov maloletého a oboch rodičov
v čase rozhodovania súdu o výživnom Okresným súdom Bratislava II, súd uvádza, že došlo k zmene

na strane maloletého, keď u maloletého došlo k zmene školy. Maloletý bol študentom Súkromného
gymnázia Mercury. Školné za rok 2020/2021 bolo vo výške 2x 1380 eur, t.j. spolu 2760 eur/12 = 230 eur
mesačne.MaloletýžilspolusmatkouvbytevG.,spolusosvojousestrou.Vsúčasnostižijeuotca.Matka
mala nasledovné výdavky na bývanie: 108,96 eur mesačne za byt a 17,20 eur za nebytový priestor,
za televíziu a internet 47,04 eur, t.j. spolu 173,20 eur. Výdavky maloletého na bývanie tak predstavovali

sumu 57,73 eur (173,20 eur /3 osoby). V súčasnosti sa tieto zvýšili na sumu 240,44 eur.

17. Čo sa týka matky, táto bola aj v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II jedinou
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti D. C. C.. Z účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva, že
majetok spoločnosti bol 103.346 eur, čistý obrat bol vo výške 241.384 eur a výsledky hospodárenia

z hospodárskej činnosti predstavovali sumu 8.533 eur. Spoločnosť D. C. C. ako nájomca uzatvorila
zmluvu o nájme - operatívny lízing dňa 9.2.2021 so spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko s.r.o., podľa ktorej spoločnosť D. C. C. si prenajala motorové vozidlo AUDI Q8, rok výroby
2020 na dobu nájmu 36 mesiacov, pričom mesačná splátka predstavovala sumu 1.525,40 eur bez
DPH. V súčasnosti spoločnosť D. C. C. vykazuje stratu - 1.366,63 eur. Spoločnosť D. C. C. vlastnila

nehnuteľnosti špecifikované v bodoch 35. až 39. odôvodnenia. V súčasnosti vlastní iba nehnuteľnosť
uvedenú v bode 35. odôvodnenia. Ostatné nehnuteľnosti boli predmetom dražby. V súčasnosti je matka
minoritnou spoločníčkou spoločnosti H. I. C. (s dňom vzniku 21.10.2021), ktorá spoločnosť vykázala za
rok 2022 čistý zisk vo výške 3.077,63 eur. Matka vlastnila nehnuteľnosti špecifikované v bodoch 42.1. až
42.3. a 44. až 46. V súčasnosti je vlastníčkou iba nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 46. Nehnuteľnosti

uvedené v bode 44. a 45. darovala svojej dcére a nehnuteľnosti uvedené v bode 42.1 až 42.3 boli
vydražené. Matka žila spolu so svojou dcérou a maloletým v byte v G., ktorý bol vydražený. Spoločnosť
matky mala účet vo M. G. N.. IBAN: C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého v roku 2020
vybrala celkovo sumu 11.080 eur. Matka z účtu spoločnosti D. C. C. vedeného v H. G. N.. IBAN: C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX previedla na svoj účet vedený v H. G. N., IBAN: C. XX XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX od 8/2019 do 12/2019 celkovo sumu 31.973 eur a v roku 2020 previedla na svoj
účet sumu 30.433 eur. Ďalej matka z účtu spoločnosti D. C. C. vedeného v H. G. N.. IBAN: C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX previedla na účet svojej dcéry v roku 2020 celkovo sumu 45.829 eur a od
1/2021 do 4/2021 sumu 6.199 eur. Matka z účtu spoločnosti D. C. C. vedeného v H. G. N.. IBAN: C.XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, uskutočnila výbery v hotovosti, a to tak, že v roku 2019 vybrala z účtu
sumu v celkovej výške 7.500 eur, v roku 2020 sumu v celkovej výške 33.400 eur a od 1/2021 do 4/2021
sumu vo výške 12.830 eur. V súčasnosti matka takého výbery z účtov spoločnosti už neuskutočňuje. Na

účtoch spoločnosti sa nenachádzajú finančné prostriedky. Na strane matky tak došlo k zmene pomerov
a došlo k zhoršeniu jej majetkových pomerov.

18. Otec bol v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II. zamestnaný u Q. L. a jeho mzda bola
od 1.1.2021 vo výške 680 v hrubom, t j. cca 546,88 eur v čistom mesačne. Na strane otca došlo k

zmene pomerov čo sa týka jeho zamestnania a výšky dosahovanej mzdy, ktorá sa zvýšila na sumu
cca 1.500 eur mesačne v čistom. Otec bol jedným z dvoch spoločníkov a konateľov spoločnosti J.,
C.. C. F. Z daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2020 vyplýva, že dosiahla daňový základ vo
výške 8.203,30 eur. V súčasnosti otec nie je spoločníkom tejto spoločnosti. Zo zmluvy o nájme vozidla
vyplýva, že táto spoločnosť mala prenajaté vozidlo Landrover Range Rover 44 SDV8 za nájomné 1.000
eur mesačne bez DPH od 1.2.2021 do 31.5.2021. Otec bol takisto spoločníkom spoločnosti A. C.. Z

daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2020 vyplýva, že hospodársky výsledok tejto spoločnosti
bol 0 eur. V súčasnosti otec nie je spoločníkom tejto spoločnosti. Otec bol vlastníkom nehnuteľností
špecifikovaných v bode 19.1 až 19.15 a 46. odôvodnenia. Otec je vlastníkom týchto nehnuteľností aj
v súčasnosti s výnimkou nehnuteľnosti uvedenej v bode 19.2, ktorú daroval sestre a nehnuteľnosti
uvedenejvbode19.7.odôvodnenia,ktorúotecpredalvroku2022zakúpnucenu17.000eur.Otecvčase

rozhodovania Okresného súdu Bratislava II. časť z nehnuteľností prenajímal. Uvedené sa nezmenilo.
Otec žil ako aj v súčasnosti žije v rodinnom dome v C., pričom pravidelné mesačné výdavky otca na
bývanie boli nasledovné: elektrina 118,90 eur mesačne, vodné približne 29 eur mesačne, plyn 206 eur
mesačne. Tieto v súčasnosti predstavujú sumu 440,88, t.j. došlo k ich zvýšeniu. Otec mal účet v H. G.,
N., IBAN : C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý mu boli od 1/2019 do 5/2020 pripísané finančné

prostriedky v celkovej 116.252,38 eur, t.j. 6.838,38 eur mesačne a od 1/2021 do 4/2021 v celkovej výške
10.306 eur, t.j. 2.576,50 eur mesačne. Finančné prostriedky mu boli pripisované na predmetný účet aj v
súčasnosti a to za rok 2022 vo výške 53.778,85 eur, t.j. 4.484,57 eur mesačne a za obdobie od 1/2023
do 7/2023 vo výške 25.016,40 eur, t.j. 3.873,77 eur mesačne.

19. Napriek tomu, že súd vykonaným dokazovaním zistil, že majetkové pomery otca sú výrazne lepšie
ako majetkové pomery matky, toto zistenie neznamená, že matka nemá povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa, resp. že postačí ak bude prispievať na výživu iba v nepatrnej časti. Pri určení výšky
výživného súd prihliadol aj na vyššie špecifikované zmeny pomerov a vzhľadom k vyššie uvedenému má
súd za to, že súdom určené výživné je primerané k veku a potrebám maloletého ako aj k schopnostiam,

možnostiam a majetkovým pomerom rodičov maloletého ako aj toho, že maloleté dieťa bol zverené so
osobnej starostlivosti otca a teda otec sa podieľa aj na osobnej starostlivosti maloletého.

20. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa
9.6.2023, súd rozhodol aj o zročnom výživnom, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva, t.j. od 9.6.2023. Súd prihliadol na výživné, ktoré matka zaplatila na výživné maloletého po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. po 9.8.2023. Súd mal z účtu otca preukázané, že
matka zaplatila sumu vo výške 31 eur a to dňa 14.7.2023. Matke tak vznikol za obdobie od 9.8.2023
do 31.12.2023 nedoplatok na zročnom výživnom na čas po rozvode vo výške 1.652,33 eur (183,33
eur /za obdobie od 9.6.2023 do 30.6.2023/ + 1.500 eur /od 1.7.2023 do 31.12.2023/ - 31 eur, suma,

ktorú matka zaplatila po tom ako rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť). Súd uložil
matke povinnosť zaplatiť túto sumu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uložil matke dlhšiu
lehotu na plnenie ako sú tri dni, napriek tomu, že matka nežiadala určiť dlhšiu lehotu. Súd tak urobil
pretože ide o vyššiu sumu a otec súhlasil, aby matka dlžnú sumu zaplatila v dvoch splátkach. Takto
bude matka povinná zaplatiť dlžnú sumu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom súd

mal preukázané, vzhľadom k majetkovým pomerom otca, že výživa maloletého nebude týmto ohrozená.

21. Keďže v danom prípade je vedené konanie o rozvod a podľa § 100 CMP je s konaním o rozvod
manželstva spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom iba na čas po
rozvode manželstva, súd určil zročné výživné odo dňa právoplatnosti rozvodu manželstva. Vzhľadom k

uvedenému súd zároveň zohľadnil v sume zročného výživného na čas po rozvode iba sumy výživného,
ktoré matka zaplatila po právoplatnosti rozvodu, keďže s konaním o rozvod nemôže byť spojené iné
konanie ako je konanie o úprave pomerov manželov, teda aj výživného k ich maloletým deťom na čas porozvode. Súd teda nemohol v tomto konaní zohľadniť platbu matky na výživné za obdobie do rozvodu
manželstva, t.j. pred tým ako došlo k právoplatnému rozvodu manželstva.

22.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazujenato,ženatunajšomsúdejepodsp.zn.21P/37/2023vedené
konanie o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, ktoré sa týka aj určenia
výživného na čas do rozvodu, v ktorom konaní môže byť výživné na maloletého upravené odlišne, resp.
súd môže aj v rámci jedného konania určiť niekoľko výšok výživného v závislosti od zmeny pomerov (to
znamená, že súd nepozná a nemá preukázanú výšku výživného na čas do rozvodu), takže ani z tohto

dôvodu nebolo možné zohľadniť platbu matky na výživné, ktorú matka uhradila v rámci exekučného
konania v 4/2023, ako ani iné platby matky, ktoré matka uhradila pred nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva.

23. Súd umožnil účastníkom konania zhrnúť ich návrhy na doplnenie dokazovania, pričom súd zamietol
návrh matky, aby súd robil dopyt komu patrí bankový účet IBAN s koncovým číslom XXXX, ako aj

zistiť, či má otec k tomuto účtu dispozičné oprávnenie, ako aj návrh na výsluch vlastníka tohto účtu za
účelom zistenia, z akého dôvodu otcovi počas prvej polovice roka 2023 poslali 11.900 eur, či nejde o
príjem. Súd zamietol tento návrh na doplnenie dokazovania z hľadiska hospodárnosti, keď súd zisťoval
v konaní účty patriace otcovi s tým, že zistením majiteľa účtu a jeho výsluchom, prípadne skutočnosti, či
je otec disponentom účtu by sa nič nezmenilo na tom, že otcovi boli z toho účtu na jeho účet poukázané

finančné prostriedky a súd všetky finančné prostriedky, ktoré boli poukázané na účet otca posúdil na
účely výživného ako jeho príjem, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že všetky
kreditné položky na účte otca za obdobie od roku 2018 súd posudzoval na účely výživného ako otcov
príjem.SúdzamietolnávrhmatkynavykonaniemiestnejobhliadkyprípadnezasúčinnostiorgánovPZna
nehnuteľnostiach otca za účelom zistenia kto tieto nehnuteľnosti užíva, keďže súd považoval vykonanie

takéhoto dôkazu za nehospodárne, keďže súd opätovne pri určení výživného prihliadol na to, že otec
je vlastníkom množstva nehnuteľností, ktoré môže predať, prípadne prenajať, čo súd v rozhodnutí
zohľadnil. Súd zamietol návrh matky na vykonanie dokazovania, aby súd zaviazal otca na preukázanie
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, vzhľadom k tomu, že súd počas konania niekoľko krát otcovi
uložil túto povinnosť. Súd zamietol návrh matky, aby súd zaviazal otca na vykonanie dokazovania na

preukázanie jeho tvrdenia, že výživné na maloletého bolo spotrebované, a to z hľadiska hospodárnosti
konania, keďže vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nadbytočné vzhľadom na právne závery súdu a teda
nehospodárne. Súd takisto zamietol návrh matky na vykonanie dopytu na OR PZ GA a OR PZ BA II so
žiadosťou o preposlanie ftc. trestného oznámenia podaného voči spol. D. C. a matke spolu s prílohami
a vyžiadanie si zodpovedania otázky ako vypovedali jednotliví svedkovia, a to z hľadiska hospodárnosti

konania, pretože v prípade ak by sa aj preukázalo kto podal trestné oznámenie alebo čo toto trestné
oznámenie obsahovalo a ako vypovedali jednotliví svedkovia, nepreukazovalo by to skutočnosť tvrdenú
matkou, že v dôsledku tohto trestného oznámenia matka prišla o svojich klientov. Matke nič nebránilo
predložiť vyjadrenia klientov s uvedením dôvodu, pre ktorý s jej spoločnosťou ukončili spoluprácu.

24. Súd pre úplnosť uvádza, že čo sa týka podania otca doručeného právnemu zástupcovi matky
na pojednávaní dňa 19.12.2023, súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu matky na odročenie
pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto podaním, keďže právna zástupkyňa otca toto podanie
predniesla na pojednávaní a podanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na
rozhodnutie súdu a na ktorých by súd založil svoje rozhodnutie.

25. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

26. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b./
CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle
§365 ods. 1 písm. d./CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust.§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Má za to, že rozsudok
súduprvejinštancieniejeriadneodôvodnenýčododôvoduaplikovania§53CMP,vdôsledkučohodošlo
k porušeniu práva otca mal. na spravodlivý proces. Ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku
poukazuje na nasledovný právny názor NS SR/Uznesenie NS SR z 31.1.2019 sp.zn. 6Cdo/98/2017/.Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie považuje v časti určenia výšky výživného za nepresvedčivý,
nakoľko súd nepresvedčivo zdôvodnil prečo na jednej strane vychádza z potencionálneho príjmu, ktorý
by matka mala, keby vykonávala pozíciu senior účtovníčky (v čistom príjem cca 1.492 eur, z toho výživné

vo výške 250 eur činí 16,76% z čistého príjmu, čo je iba polovica výšky výživného, ktorá je v súdnej
praxi bežná- t.j. 30%!) Rovnako namieta samotnú výšku potencionálneho príjmu, táto sa v Bratislavskom
kraji s najväčšou zamestnanosťou- pohybuje nad 2.000 eur), na druhej strane súd prvej inštancie tvrdí,
že zohľadňuje všetky plnenia zo strany matky v prospech dcéry H., ktoré hodnotí ako zbavovanie sa
majetku matky na úkor vyživovacej povinnosti voči mal. B. (bod 76.Rozsudku OS GA), taktiež mal súd

prihliadnuť na skutočnosť, že matka sa sama svojim nerozvážnym konaním dostala do straty, a pre
svoje neplnenie si relatívne nízkych peňažných povinností (úhrada úveru, „nájomného“ za byt, atď.) sa
pristúpilo k dražbám, alebo tiež mal súd zohľadniť, že matka mala zameškané splátky za vozidlo Audi
Q8 (viď bol 79 Rozsudku OS GA), keď spoločnosť mala z predaja iného vozidla dostatok financií, a teda
bola schopná plniť si svoje záväzky, a nemuselo dôjsť k zosplatneniu úveru a dražbe nehnuteľností,
že má každoročne uhradené členstvo v golfovom klube Penati, a poukazuje na aktíva, ktoré vyplývajú

z jej súkromných účtov, výbery z D. C., transakcie spol. H. I., C., (viď body 52.-58. Rozsudku OS GA,
ale aj bod 77.) na platby, ktoré boli preposielané na účet dcéry H. (pričom ide podľa názor otca, z
pohľadu určovania vyživovacej povinnosti pre mal. B. o obrovské sumy- body 52-58.Rozsudku OS GA),
ktoré sú aj sumarizované v bode 78. Rozsudku OS GA, kde súd uvádza, že matka mala v roku 2020 k
dispozícii sumu 10.120,17 eur, ktorá aj mala korešpondovať s jej uvádzanými výdavkami. Z uvedeného

však nie je zrejmé, ako súd na dané skutočnosti prihliadol, ako ich vyhodnotil, čo zohľadňoval a v akom
smere. Súd v bode 84.-v závere- Rozsudku OS GA konštatuje, že oproti pomerom, ktoré tu boli pri
poslednej právnej úprave Okresného súdu Bratislava II, došlo na strane matky k zhoršeniu majetkových
pomerov. Uvedený záver je nepreskúmateľný, vzhľadom aj na vyššie uvádzané skutočnosti, ktoré mal
súd zohľadňovať a taktiež uvádzal, že ich považuje za zbavovanie sa majetku na úkor vyživ. povinnosti

voči mal. B.. Nesprávnym skutkovým zisteniam tak OS GA dospel v otázke majetkových a zárobkových
pomerov najmä matky, čím súd prvej inštancie porušil povinnosť v zmysle §191 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k.
22P/79/2019-3787 zo dňa 19.12.2023 zrušil a sám určil vyživovaciu povinnosť na mal. B. vo výške 500
eur mesačne. Podľa takto určeného mesačného výživného následne určil zročné výživné, pričom otec

uvádza, že nesúhlasí so splácaním zročného výživného. Matka si nesplnila svoju vyživovaciu povinnosť
v zmysle výroku I. namietaného rozsudku ani za mesiac január 2024. Pri navrhovanej výške výživného,
odkazuje na naše písomné vyjadrenie zo dňa 18.12.2023.

27. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka toho času už

plnoletého syna, pretože súd prvej inštancie arbitrárne určil, že zdravotný stav matky dovoľuje pracovať
na plný úväzok, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci - § 62 ods. l CMP,
možnosti a schopnosti matky posudzuje na základe pracovných ponúk s mesačnou mzdou za plný
pracovný úväzok, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci - § 62 ods. 1 CMP,
čo má za následok aj nesprávne právne posúdenie veci, súd prvej inštancie vôbec nezisťoval a ani

nedokazoval odôvodnené potreby maloletého, vystačil si s tvrdeniami otca, vyjadreniam a dôkazom
matky pripisuje iný záver, než tieto preukazujú - § 365 ods. l písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd má napriek predloženým
lekárskym správam za to, že je matka schopná pracovať na plný úväzok. Vychádza pritom z toho,
že lekárske správy explicitne neobsahujú vetu, že by matka nebola schopná pracovať na plný úväzok

a teda, že by nemohla pracovať 8 hodín denne za počítačom. Ako sám súd uvádza, predložené lekárske
správy pochádzajú z roku 2009 až 2017, a jedna z roku 2021. Predmetné súdne konanie sa však začalo
v roku 2019. Súd pravdepodobne očakáva, že matka mala už v rokoch pred samotným konaním vedieť,
že pri návšteve lekára nestačí, aby tento zhodnotil jej diagnózu, ale aby (veľmi netradične) do lekárskej
správy uviedol, či matka je alebo nie je schopná pracovať na plný pracovný úväzok. Okrem toho je práve

z predložených lekárskych správ zrejmé, že matka skutočne danými diagnózami trpí. Súd má teda za
to, že: strata zraku v rozsahu 90% na jednom oku a v rozsahu 70 % na druhom oku; a depresie a iné
psychické problémy, ktorými matka trpí, nie sú prekážky v tom, aby matka pracovala 8 hodín denne
za počítačom. Považuje za skutočne nesprávne, aby bolo súdom vyžadované, aby ktorákoľvek strana
konaniapreukazovalaniečo,čojezosamotnejlogikyvecijasné ateda,žepristratezrakuvtakznačnom

rozsahu akým trpí matka, nemôže vykonávať prácu, pri ktorej pracuje 8 hodín denne za počítačom.
Pokiaľ súd prvej inštancie chcel zodpovedne vyriešiť otázku zdravotného stavu matky a jej objektívnej
schopnosti denne pracovať 8 hodín, mal si k tejto otázke vyžiadať odborné vyjadrenie alebo znalecký
posudok.28. V nadväznosti na predchádzajúci bod, je rozhodnutie súdu nesprávne aj z dôvodu, že možnosti
a schopnosti matky posudzuje na základe pracovných ponúk s mesačnou mzdou za plný pracovný

úväzok. Lekárske správy totiž jednoznačne preukazujú diagnózu matky. Uvedená diagnóza pritom
nepochybne nedovoľuje matke pracovať na plný pracovný úväzok ako účtovníčka. Napriek tomu však
súd pri posudzovaní možností a schopnosti matky vychádza z ponuky práce na pozíciu účtovníka,
kde sa základná mesačná mzda pohybuje od sumy 2.000 eur v hrubom, čo je cca 1.492 eur v
čistom. Pokiaľ súd vychádza z toho, aké vedomosti a poznatky má priemerný dospelý človek napr. v

súvislosti s cenou potravín (tak ako to spravil pri určovaní odôvodnených potrieb maloletého), mal by
rovnaké pravidlo použiť aj v danom prípade. Priemernému dospelému človeku je totiž zrejmé, že bežná
spoločnosť neprijme na pozíciu účtovníka osobu, ktorá trpí značnou stratou zraku a depresiami, ktoré mu
neumožňujú naplno sa venovať práci. Vzhľadom na to mal súd pri posudzovaní schopností a možností
matky vychádzať nanajvýš zo sumy 500 eur. Súd preto aj z tohto dôvodu nesprávne právne posúdil
možnosti a schopnosti matky pri určení sumy výživného. Napriek tomu, čo všetko súd prvej inštancie

v rozsudku vyžadoval od matky, na otca a jeho tvrdenia nemá až také prísne požiadavky. Pri otcovi
totiž súd nevyžadoval ani doloženie dôkazov k preukázaniu výdavkov na stravu maloletého. Odkladanie
bločkov v priebehu jedného roka totiž súd 1. inštancie považuje za „ nemysliteľné.“ Podotýkame však,
že nebolo nutné, aby otec odkladal bločky celý rok, stačilo len po dobu napr. dvoch mesiacov, nakoľko
priemer je možné vypočítať už aj z takéhoto obdobia. Takéto konanie súdu je nielen nesprávne, ale aj

nespravodlivé a zasahuje do práva na spravodlivý súdny proces. Ak totiž súd prvej inštancie povie,
že nie je potrebné skúmať a zisťovať odôvodnené potreby maloletého, lebo sú súdu z jeho činnosti
zrejmé, matka nevie, čo je presne súdu zrejmé, z akých dôkazov vychádzal, ako posúdil jedinečnosť
maloletého a jeho výdavkov. Následne sa teda matka ani nevie brániť proti takémuto rozhodnutiu. Súd
je pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinný dôsledne zistiť možnosti, schopnosti a majetkové

pomery povinného rodiča a súčasne dôsledne zistiť odôvodnené potreby maloletého. Až na základe
týchto dvoch zistení vie súd ustáliť, aká je spravodlivá výška vyživovacej povinnosti. Pokiaľ súd prvej
inštancie uvedené nevykonal, jeho rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Súd totiž
tvrdenie matky o tom, že sa zamestná na čiastočný úväzok, posúdil práve v prospech zverejnenej
pracovnej ponuky. Dovoľuje si však opäť vyňať časť odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého: „Okrem

toho sama matka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa má od l /2024 zamestnať v
spoločnosti H. I. na čiastočný úväzok. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti H. I. C.. K. K. L. zo dňa
13.11.2023 vyplýva, že matka bude od 1.1.2024 zamestnaná v tejto spoločnosti na čiastočný pracovný
úväzok v pozícii obchodný referend. Z uvedeného takisto vyplýva, že matka je schopná sa zamestnať
a vykonávať prácu.“ Súd týmto odôvodnil svoj postup výpočtu výživného z mesačnej sumy 1.492

eur. Matka však svojim vyjadrením síce potvrdzuje, že je schopná sa zamestnať a vykonávať prácu,
avšak na čiastočný úväzok. To však súd vôbec nezobral do úvahy. K vzniku čiastočného pracovného
úväzku do dnešného dňa ani neprišlo, a to práve z dôvodu vážneho nepriaznivého stavu matky. Súd sa
zameriaval na pracovné ponuky, o ktoré sa matka nemôže uchádzať ani na čiastočný úväzok. Matka
totiž účtovníctvo nevykonáva a nemá na to ani odbornú prax. Skutočnosť, že matka založila spoločnosť

poskytujúcu účtovné služby nemožno pokladať za skutočnosť preukazujúcu, že by samotná matka
služby účtovníctva aj vykonávala. Napokon to, že matka účtovnícke služby neposkytuje a nie je ani
schopná ich poskytovať, preukazuje aj samotné tvrdenia otca, a to nielen v tomto konaní. V návrhu na
rozvod totiž sám otec uviedol, že matka nikdy nepracovala. V inom konaní otec uvádza, že spoločnosti
D. C. (spoločnosti matky) boli poskytované služby ekonomickej agendy, a to konkrétne: vypracovávanie

mzdy pre zamestnancov; podávanie mesačných výkazov do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne
a na daňový úrad; vypracovávanie potvrdení o zdaniteľnej mzde a pod. Napriek tomu, že matka
existenciu zmluvy o poskytovaní služieb ekonomickej agendy popiera a považuje ju za sfalšovanú (zo
strany otca a jeho blízkeho priateľa), nemení to nič na tom, že si otec v jednotlivých konaniach vzájomne
protirečí . Nedáva totiž logiku, prečo by matka využívala v rámci svojej spoločnosti služby účtovníctva

od iného subjektu, ak by ona samotná mala znalosti a odbornú prax na vedenie účtovníctva danej
spoločnosti. Nevidí preto dôvod, prečo by súd mal pri možnostiach a schopnostiach matky vychádzať
z pracovných ponúk zameraných na pracovnú pozíciu účtovníka. Okrem toho súd pripisuje k tvrdeniam
matky iný význam aj na ďalšom mieste. Súd totiž v odôvodnení rozsudku uvádza nasledovné: „Matka
nepreukázala, že by jej endometrióza a zhoršený zrak, ktorými trpela už v čase, keď žila s otcom

maloletého, nedovoľovali pracovať 8 hodín denne za počítačom ... Súd poukazuje na to, že matka
preukázateľne aj počas tohto konania bola zamestnaná vo vlastnej spoločnosti a vykonávala aj funkciu
konateľa a neuvádzala, že by mala zdravotné obmedzenie, ktoré by ju nejakým spôsobom obmedzovalo
vo výkone práce.“ Súd však správne podotkol, že matka bola zamestnaná vo svojej vlastnej spoločnosti.Matka bola preto sama sebe zamestnávateľom. Takúto situáciu preto nemožno porovnávať s tým, ak by
matka bola zamestnaná pre inú spoločnosť a teda nie pre svoju vlastnú. Z citovanej časti rozsudku je
pritom viac ako zrejmý prístup súdu prvej inštancie k matke. Je veľmi nepravdepodobné, že by matka

bola prijatá na plný pracovný úväzok na pozíciu účtovníka v cudzej spoločnosti, a to vzhľadom na:
jej nepriaznivý zdravotný stav; absenciu znalostí a odbornej praxe v oblasti účtovníctva; a asociáciu
matky s jej spoločnosťou, ktorá je zadlžená. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností
a argumentov považuje výživné vo výške 120 eur za spravodlivé a najmä také, ktoré matka bude
objektívne schopná hradiť. Výživné vo výške 250 eur mesačne matka totiž nebude v žiadnom prípade

objektívne schopná platiť. Výška zameškaného výživného má byť vypočítaná zo spravodlivo určeného
výživného, a teda zo sumy 120 eur a matka zameškané výživné zaplatila prostredníctvom exekučného
konania. Spravodlivo určené výživné by totiž malo byť stanovené na sumu 120 eur. Zameškané výživné
od 09.06.2023 do 31.12.2023 by preto malo predstavovať sumu 804 eur. Takto vypočítané zameškané
výživné by však bolo správne, keby neplatí, že matka zameškané výživné zaplatila prostredníctvom
exekučného konania. Matka bola neodkladným opatrením zaviazaná prispievať na výživu maloletého

sumou 150 eur mesačne od septembra 2021. Následne bola vyživovacia povinnosť matky zmenená
rozsudkom v tomto konaní. Matka bola zaviazaná platiť výživné vo výške 500 eur mesačne. Odo dňa
doručenia rozsudku bola teda matka povinná platiť na maloletého výživné vo výške 500 eur mesačne.
Zrušením výroku rozsudku o vyživovacej povinnosti matky voči maloletému pritom došlo k tomu, že
matka je povinná uhrádzať výživné opäť podľa neodkladného opatrenia, teda vo výške 150 eur. Matka

však zameškané výživné uhradila v rámci exekučného konania, a to dokonca vo vyššej sume. Je totiž
nepochybné, že pohľadávka maloletého vymožená exekútorom od matky je pohľadávka, ktorá sa týka
aj predmetného konania a teda aj zameškaného výživného v súvislosti s výrokom II. rozsudku. To
potvrdzuje aj samotné Upovedomenie o začatí exekúcie. V upovedomení je totiž výslovne uvedené, že
vykonateľným exekučným titulom na peňažné plnenie je (okrem iného) aj Rozsudok č. 22P/79/2019-

2562 zo dňa 30.05.2022. Má preto za to, že súd otázku nezapočítania zaplateného zameškaného
výživnéhovrámciexekučnéhokonanianesprávneprávneposúdil.Pokiaľajaplikujemenázorsúdu,žeje
potrebnéodlišovaťzameškanévýživnépredrozvodomazameškanévýživnéporozvode,nezmenísanič
natom,žematkauhradilanazameškanomvýživnomviac,akomala.Zameškanévýživnépredrozvodom
tvoria nasledovné sumy 600 eur {za september, október, november a december 2021 ); 1.800 eur {za 12

mesiacov roka 2022); 795 eur (od 01.01.2023 do 09.06.2023). Celková suma na zameškanom výživnom
pred rozvodom teda predstavuje 3.195 eur. Zameškané výživné po rozvode (pri výživnom v sume 120
eur) potom tvoria nasledovné sumy: 84 eur (za jún 2023); 720 eur (za júl, august, september, október,
november, december 2023). Celková suma na zameškanom výživnom po rozvode teda predstavuje
804 eur. To by znamenalo, že by matka bola na konci roka 2023 dlžná na výživnom sumu 3.999 eur.

Matka však v rámci exekučného konania uhradila (hoci prostredníctvom exekúcie) sumu zameškaného
výživného vo výške 5.278,23 eur. Ku koncu roka 2023 bol potom stav taký, že matka nielenže nebola
a nie je otcovi dlžná na výživnom, ale dokonca uhradila o 1.279,23 eur viac. Zameškané výživné po
rozvode (pri výživnom v sume 250 eur) by totiž tvorili nasledovné sumy: 175 eur (za jún 2023); 1.250
eur (za júl, august, september, október, november, december 2023). Celková suma na zameškanom

výživnom po rozvode by teda predstavovala 1.425 eur. Spolu so zameškaným výživným pred rozvodom
(3.195 eur), by potom zameškané výživné predstavovalo ku koncu roka 2023 sumu vo výške 4.620 eur.
V tomto konaní súd pritom vôbec neskúmal, či bolo výživné zaplatené matkou naviac spotrebované
alebo nie. Otec síce tvrdil, že spotrebované bolo, ale toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Matka si
pritom uplatnila svoj nárok na vrátenie výživného zaplateného nad rámec, prípadne žiadal, aby súd

prvej inštancie rátal s tým, že má akoby predplatené výživné a stanovil jej vyživovaciu povinnosť až od
mesiaca, kedy toto naviac zaplatené výživné bude spotrebované. Celý výrok o zameškanom výživnom
je nesprávny aj z iného dôvodu. Matka zaplatila na výživnom sumu 426 eur od júla 2022 do júla 2023.
Je síce pravda, že otec tieto platby vracal späť, to však nič nemení na tom, že ich matka uhradila.
Tým si matka svoju povinnosť splnila. S uvedenými skutočnosťami sa však súd prvej inštancie žiadnym

spôsobom nevysporiadal. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletý obchoduje s kryptomenami.
Uvedené pritom potvrdil aj sám otec. Je teda pravdepodobné, že maloletý je zárobkovo činný. V takom
prípade by však povinnosť rodiča na vyživovaní maloletého zanikla. Maloletý sa však v roku 2022
v konaní vyjadril, že toho času už s kryptomenami neobchoduje. Uvedené tvrdenie však môže byť
maloletýmuskutočnenénazákladevplyvuotca.Súdsavšakvodôvodnenírozsudkužiadnymspôsobom

nevysporiadal s otázkou, či maloletý s kryptomenami obchoduje alebo nie. Vzhľadom na to sa súd
žiadnym spôsobom nezaoberal ani otázkou, či sa maloletý môže považovať za zárobkovo činnú osobu
a či vyživovacia povinnosť k maloletému zanikla alebo nie. Okrem toho je z výpisov zrejmé aj to, že na
účet maloletého pravidelne prichádzajú vyššie obnosy peňazí. Súd však žiadnym spôsobom nezisťoval,z akých zdrojov tieto obnosy pochádzajú. Má preto za to, že súd aj danú okolnosť nesprávne právne
posúdil. Vzhľadom na to navrhuje odvolaciemu súdu, aby zaviazal súd prvej inštancie povinnosťou
vykonať znalecké dokazovanie formou vyžiadania výpisov zo všetkých účtov maloletého za roky 2019 -

2023. Na základe vyššie uvedených tvrdení a argumentov navrhuje odvolaciemu súdu, aby výrok súdu
prvej inštancie o určení výživného (výrok 1.) zmenil tak, že určí, že matka je povinná prispievať na výživu
maloletého dieťaťa sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Zároveň navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil výrok súdu inštancie o určení zameškaného výživného
(výrok II. rozsudku) a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. K odvolaniu matky a otca plnoletého sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa pridržiava svojho
vyjadrenia na súdnom pojednávaní zo dňa 19.12.2023.

30. K odvolaniu matky sa vyjadril otec plnoletého. Uviedol, že trvá na podanom odvolaní, v ktorom
skutkovo a právne hodnotí relevantné okolnosti pre rozhodnutie vo veci samej odlišne ako matka, a z

ktorého dôvodu naň odkazuje. Rovnako odkazuje na písomné záverečné skutkové a právne zhrnutie
zo dňa 18.12.2023, kde okrem iného v bode 6 podania zargumentoval, prečo nie je možné uhradené
výživnétitulomzrušenéhoRozsudkuOkresnéhosúduGalantamatkevrátiťčizapočítať.Kspotrebovaniu
výživného matkou exekučne vymoženým, odkazuje na predložené listiny o úhradách výdavkoch mal. B.,
ale aj na výpisy z účtu otca, avšak stotožňuje sa s názorom konajúceho súdu prvej inštancie, že výživné

uhrádzané matkou v čase do právoplatnosti rozvodu, môže byť zohľadnené (pri splnení ostatných
podmienok) v konaní o úpravu práv a povinnosti do rozvodu, nie v konaní, kde sa rozhoduje o ÚPP po
rozvode. Z dôvodu, že z doručeného odvolania matky nevyplýva, kedy bolo súdu doručené, t.j. či v lehote
15 dní na odvolanie, a z elektronického súdneho spisu vyplýva, že dokumenty (odvolanie a prílohy) boli
doň nahraté dňa 19.2.2024, pre prípad, že bolo odvolanie matky doručené súdu dňa 19.2.2024, toto

bolo podané po lehote na odvolanie, a žiada, aby ho odvolací súd odmietol.

31. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že má za to, že napádaný rozsudok súdu je nesprávny.
Otcom vyčítané nedostatočné odôvodnenie rozsudku v konkrétnych vytýkaných veciach však nie je
dôvodné. Súd totiž na viacerých stranách rozsiahleho rozsudku uvádza, na čo prihliadol v prospech

a v neprospech ako otca, tak i matky maloletého. Odôvodneniu prihliadania na majetkové pomery,
schopnosti a možnosti matky sa súd venoval značne podrobnejšie, ako odôvodneniu prihliadania na
majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca. Súd jasne a zreteľne v rozsudku uviedol, prečo pri
určovaní výživného vychádza zo sumy 1.492 eur (hoci sa s daným záverom nestotožňuje) a približne
koľko z danej sumy predstavuje stanovené výživné. Súd taktiež výslovne uviedol, prečo je stanovená

suma výživného nižšia, než polovica (údajných) výdavkov na maloletého. Napriek tomu, že nesúhlasí
s postupom súdu pri určovaní výživného na maloletého, nakoľko súd prvej inštancie arbitrárne určil,
že zdravotný stav matky dovoľuje pracovať na plný úväzok, možnosti a schopnosti matky posudzuje
súd prvej inštancie na základe pracovných ponúk s mesačnou mzdou za plný pracovný úväzok, súd
prevej inštancie vôbec nezisťoval a ani nedokazoval odôvodnené potreby maloletého – vystačil si s

tvrdeniami otca a vyjadreniam a dôkazom matky pripisuje iný záver, než tieto preukazujú. Súd sa so
svojím rozhodnutím (aj keď nesprávnym) v súvislosti s vytýkanými vecami vysporiadal v odôvodnení
rozsudku dostatočne a naozaj rozsiahlo. Otec ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, čo súd pri určení výšky výživného zohľadňoval a v akom smere. Má za to, že
odôvodnenie rozsudku je v súvislosti s vytýkaným dostatočné, nakoľko je z neho nepochybne zrejmé,

čo súd zohľadňoval a dokonca aj v akom smere – teda v koho prospech či neprospech. Vyjadrenia otca
v jeho odvolaní však pôsobia tak, akoby otec čakal zložité matematické vzorce s konkrétnymi číslami,
prečo je výživné nižšie, než on sám očakáva. Samotné odvolanie otca považuje za vecne nedôvodné a
neodôvodnené.Matkavosvojomodvolanínenapádasamotnéodôvodnenie,alenesprávnyprávnyzáver
súdu a nesprávne subsumovanie skutkových okolností pod konkrétnu právnu normu. Matka maloletého

otcovi maloletého zasielala platby výživného, avšak otec tieto platby matke vracal. Uvedené pritom sám
potvrdzuje aj otec maloletého, a to v zápisnici o výsluchu svedka vo veci podaného trestného oznámenia
zo strany otca maloletého voči matke. V predmetnej zápisnici totiž otec sám uvádza nasledovné: „Bývalá
manželka D. B. E. si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi B. B.. V minulosti mi prišli
na bankový účet platby od H. E. v sumách po 30,- Eur, kde v poznámke bolo uvedené výživné alebo

výživné B. a pod. Tieto peniaze som posielal späť na bankový účet nakoľko H. E. nie je matka B. B.. D.
E. mala možnosť zaslať peniaze za výživné iným spôsobom pre B. B. ako napr. poštovou poukážkou.
Sumy, ktoré zasielala nekorešpondovali so sumami, ktorými bola D. B. E. zaviazaná súdom. “ Má za to,
že konanie otca je uskutočňované s jediným úmyslom, a to znepríjemniť matke život.32. V odvolacej replike otec plnoletého B. uviedol, že trvá na podanom odvolaní, v ktorom skutkovo
a právne hodnotí relevantné okolnosti pre rozhodnutie vo veci samej odlišne ako matka, a z ktorého

dôvodu naň odkazuje. Súd nemohol v danom konaní započítať uhradené výživné matkou z účtu svojej
dcéry (a je pre danú skutočnosť irelevantné, či otec zasielané platby vracal na účet dcéry matky
alebo nie), nakoľko v konaní o rozvod sa upravuje vyživovacia povinnosť po (právoplatnosti) rozvodu.
Súd preto správne postupoval, keď započítal len jednu platbu po právoplatnosti rozvodu, pričom tento
svoj postup zdôvodňuje v bode 88 Rozsudku. K majetkovým, zárobkovým pomerom matky ako osoby

povinnej z vyživovacej povinnosti uvádza, že táto sa naďalej zúčastňuje športových podujatí (golfových
turnajov), nakoľko sa prihlásila (aj s dcérou) na turnaj na deň 20.4.2024 -NAY Golf Tour, pričom ako je
zrejmé z prikladaných listín, pre členov je účastnícky poplatok 70 eur na hráča (nečlenov 140). Otec
navrhuje odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie o dopyt na golf.club: PENATI GOLF RESORT ohľadom
zisťovania, či matka uhradila ročný (udržiavací) poplatok, resp. niekto za ňu. Otec má informácie o tom,
že aktuálne matka býva spolu s dcérou v najlukratívnejšej časti G.- v komplexe vo R. C. F. (B. C. M. G.),

o ktorých skutočnostiach sa súdu pokúsi doručiť i dôkazy.

33. V odvolacej replike matka plnoletého B. uviedla, že s uvedeným tvrdením otca a jeho právnej
zástupkyne nesúhlasí. Otec a jeho právna zástupkyňa sa domnievajú, že odvolanie podané matkou bolo
podané oneskorene, a teda nie v zákonom stanovenej lehote. Z podaného odvolania je jednoznačne

zrejmé, kedy bolo súdu doručené. Hneď v úvode celého odvolania sa nachádza tabuľka, v ktorej sa
nachádza kolónka s dátumom 16.02.2024. Je pritom zo samej veci logické, že sa jedná o dátum,
kedy bolo súdu odvolanie zasielané – nejde teda o dátum, kedy bolo odvolanie napísané, ako sa
pravdepodobne otec a jeho právna zástupkyňa domnievajú. Lehota na podanie odvolania bola preto
dodržaná, nakoľko napádaný rozsudok bol právnemu zástupcovi matky doručený dňa 01.02.2024.

34. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že: matka sa údajne naďalej zúčastňuje športových podujatí
(golfových turnajov); matka údajne aktuálne býva spolu s dcérou v najlukratívnejšej časti G. - M.
D. M. R. C. F.. Uvedené tvrdenia sa však nezakladajú na pravde, nakoľko matka sa nezúčastňuje
športových podujatí (golfových turnajov) a matka nebýva s dcérou v komplexe vo R. C. F.. Tvrdenie

otca o tom, že matka sa zúčastňuje golfových turnajov výslovne popiera. To, že matka bola zapísaná na
golfovom turnaji neznamená, že sa daného turnaja skutočne zúčastnila. Otec maloletého taktiež tvrdí,
že matka býva spolu so svojou dcérou v komplexe R. C. F.. Uvedené tvrdenie je však opäť nepravdivé,
nepodložené a matka ho popiera.

35. V ďalšom podaní otec plnoletého doplnil odvolanie oprávnenej osoby z vyživovacej povinnosti-
B. B. o: 3x fotografia bilbordu, na ktorom je reklama pre spol. H. I. C., v ktorej má povinná osoba z
vyživovacej povinnosti majetkovú účasť (pôvodne bola výlučnou vlastníčkou obchodného podielu). Ide
o bilbord umiestnený popri cestnej komunikácii medzi mestami I. a C. a 2x printscreen obrazovky „Q.“,
s ktorými je spojená opäť menovaná spoločnosť. Ide o reklamu, zviditeľnenie spol. H. I. C., a to za

účelom podnikania a dosahovania zisku. Matka v konaní prezentovala, že kvôli jej zdravotnému stavu
a „aktivitám“ otca oprávneného z vyživovacej povinnosti, nemôže v podnikaní pokračovať. Uvedené
však nie je pravdou. Z uvedeného vyplýva, že je v možnostiach matky zabezpečovať si príjem, pokryť
nielen svoje výdavky, ale aj platiť zákonné a spravodlivé výživné pre oprávnenú osobu z vyživovacej
povinnosti B. B.. Výdavky spojené s vyhotovením predmetnej reklamy súd nemusí zohľadniť v rámci

výdavkov, pokiaľ sú vynaložené na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti a nejde o nevyhnutné výdavky.
Ďalej uvádza, že matka od predbežnej vykonateľnosti rozsudku, voči ktorému sa odvolal aj oprávnený z
vyživovacej povinnosti, neuhradila žiadne výživné. Navrhuje zabezpečiť účtovné podklady preukazujúce
vynaložené výdavky spol. H. I. C. v súvislosti so svojou reklamou.

36. Matka plnoletého predložila výpis z účtu syna B. B. a súčasne žiada, aby jej súd zrušil povinnosť
platenia výživného, nakoľko syn je samostatne zárobková činná osoba, podľa predloženého výpisu
dosahuje nadštandartné príjmy z obchodovania s kryptomenami a žiada, aby súd preveril synove príjmy
aj na jeho účtoch v iných bankách ako aj z podaného daňového priznania.

37. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti doplnil odvolanie o zoznamy golfových turnajov, na ktoré
je matka D. E. prihlásená. Ide o golfový turnaj: 7.7.2024 Sedin Golf Club, o.z., 14.7.2024 Sedin Golf Club,
o.z., 7.8.2024 Sedin Golf Club, o.z., 11.8.2024 Sedin Golf Club, o.z., 25.8.2024 Sedin Golf Club, o.z.,
18.9.2024 Sedin Golf Club, o.z., 24.10.2024-28.10.2024 (alebo 23.10.2024-30.10.2024) golfový turnajv Turecku. Z uvedeného vyplýva, že je v možnostiach matky zabezpečovať si príjem, pokryť nielen svoje
výdavky, ale aj platiť zákonné a spravodlivé výživné pre oprávnenú osobu z vyživovacej povinnosti B. B..

38. Vo vyjadrení z 12.08.2024 matka plnoletého uviedla, že protistrana vo svojich podaniach odkazuje
na moje vlastníctvo minoritného podielu vo firme (15%), ktorá má reklamu na bilborde, a z toho
dôvodu naznačuje, že má dostatočné finančné prostriedky na platenie výživného. Uvedená firma
nevlastní bilbordy, ale iba si ich prenajíma, a z jej činnosti nemá zatiaľ žiadny príjem ako fyzická
osoba. Vyfabulovaná konštrukcia protistrany, že z umiestnenia reklamného bilbordu spoločnosti, v

ktorej vlastní minoritný podiel vyplýva ,že je v jej možnostiach zabezpečovať si príjem, je minimálne
nesprávny resp. iracionálny. Predmetný billboard je reklamou, ktorá má propagovať činnosť spoločnosti,
oslovovať potencionálnych klientov, ale určite nie je reklamou jej osoby. Domnievať sa že umiestnenie
reklamného bilbordu automaticky zabezpečí spoločnosti príjem resp. zisk je naivné až detinské . Príjem
resp. zisk spoločnosti ( právnickej osoby) nie je príjmom resp. ziskom spoločníka tejto spoločnosti.
Navyše, podnikateľské aktivity tejto spoločnosti nijak nesúvisia s obdobím, ktoré je predmetom tohto

konania. Z uvedeného je zrejmé, že požiadavka protistrany na predloženie účtovných podkladov
preukazujúcich vynaložené náklady spojené s reklamným billboardom je irelevantná. Jej príjmy z iných
zdrojov sú obmedzené a nedostačujú na pokrytie všetkých výdavkov, vrátane výživného. Čo sa týka jej
zdravotného stavu uvádza iba toľko že v relevantnom období bol jej zdravotný stav kritický a bolo jej
navrhované zvažovať aj žiadosť o invalidný dôchodok. Výživné uhrádzala tak ako bola vzhľadom k moje

osobnej situácii schopná. Pokiaľ ide o syna B., formálne nie je zárobkovo činný, avšak obchoduje s
kryptomenami. Na základe údajov z bankových výpisov vie, že má otvorené účty v rôznych finančných
inštitúciách, ako sú F., H. G., a disponuje aj účtami na kryptomenových platformách. Je zrejmé, že jeho
príjmy môžu byť podstatne vyššie, než by sa mohlo zdať z oficiálnych záznamov. V tejto súvislosti by
chcela poukázať na znenie § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý jasne stanovuje, že

povinnosť rodičov poskytovať výživné trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon teda
kladiedôraznaschopnosťdieťaťazabezpečiťsivlastnépotreby,anielennajehovek.Akdieťadisponuje
dostatočnými vlastnými príjmami, môže to viesť k zníženiu alebo úplnému zrušeniu povinnosti rodičov
poskytovať výživné. Pripája k spisu výzvu zo školy, ktorá obsahuje upomienku za neuhradené školné.
Tento dokument naznačuje, že výdavky na dieťa, ako ich prezentuje protistrana, môžu byť výrazne

nadhodnotené. Podobne zasiela aj výpis zo stravného, kde je zrejmé, že B. počas niekoľkých mesiacov
pravidelne vymeškával školu, avšak stravu pre neho neodhlasovali. Tento prístup jasne poukazuje na to,
že protistrana považuje tieto finančné náklady za zanedbateľné, čo ešte viac spochybňuje ich tvrdenia o
skutočných nákladoch na dieťa. Taktiež, firma J., C.. C., v ktorej bol konateľ aj spoločník A. B., používala
osobné automobily luxusných značiek ako napr. Range Rover Vogue (mesačné nájomné cca 3.000

eur), Mercedes (mesačné nájomné cca 2.500 eur), Jaguar (mesačné nájomné 1.200 eur) a Hummer
(mesačné nájomné cca 2.000 eur). Uvedené automobily využíval nielen A. B. ale aj jeho milenka (S. B.) a
ajO.I..Firmanedosahovalaanipercentuálnypríjemobratnaprenájomjednéhoztakýchtoautomobilova
nie to viacero druhov luxusných automobilov ako mnohokrát uviedla protistrana vo svojich vyjadreniach.
Podľa všetkého B. nie je vyťažený ani ako študent keďže jeho absencie v škole presahujú normu a

pravdepodobne sa viac venuje podnikaniu a obchodovaniu s krpytomenami čo dokazujú jeho výpisy z
bankových účtov. Zároveň vyzýva súd, aby žiadal od protistrany predloženie skutočných nákladov na
B. B. a vysvetlenie pohybov na účte a taktiež účtovné doklady firmy J., C.. C..

39. K podaniam matky plnoletého, plnoletý B. uviedol, že spol. D. C. C. (kde má matka majetkovú

účasť) podľa účtovnej závierky za rok 2023 a údajov prístupných na T., mala spolu vlastné imanie a
záväzky 709.721,- eur, výnosy z hospodárskej činnosti spolu 1.297.118,- eur, zisk spoločnosti 85.391,-
eur. Spoločnosť zvýšila svoj zisk o 177%, tržby jej narástli o 19%. Poukazuje na to, že matka sa
účelovo zbavovala majetku, nedosahovala príjmy v r.2021, 2022, aby sa tak vyhla riadnemu plneniu si
vyživovacej povinnosti. Žiada súd, aby zabezpečil aj účtovnú závierku spol. za rok 2022, nakoľko táto

verejne dostupná nie je.

40. V ďalšom podaní matka plnoletého B. uviedla, že predkladá informáciu zo školy syna B., na základe
ktorej jej bol odopretý prístup do synovej dochádzky a prístup k jeho študijným výsledkom. Na základe aj
keď už len čiastočných dôkazov, dieťa návštevuje školu iba sporadicky a vedie záhaľčivý spôsob života,

čo zásadne mení jeho životnú situáciu a jeho potreby, ktoré dodnes nie sú preukázane. S jeho prístupom
k školskej dochádzke a jeho známkam je jasné, že škola mu nevyhovuje a tak nie sú nijako opodstatnené
náklady na školu, ktoré boli jediné predložené a aj to klamlivo. Na tvrdenia protistrany, ktoré sa opierajú o
údaje uvedené na portáli R. v súvislosti s jej spoločnosťou D. C. C. chce zdôrazniť, že údaje uvedené vúčtovnejzávierkeniesúpravdivé,čojedôsledkomadministratívnejchybyúčtovníka,ktorýomylompodal
účtovnú závierku inej spoločnosti pod názvom D. C. C.. Účtovník po zistení tohto omylu zaslal informáciu
o zle podanej účtovnej závierke na R. C., kde požadoval okamžitú nápravu týchto nesprávnych údajov a

pracujenaichkorekcii.SpoločnosťD.C.C.nevykonávažiadnuekonomickúčinnosť,práveakodôsledok
súdnych konaní a krokov protistrany. Blízky priateľ navrhovateľa, pán S. P., podal na jej spoločnosť
podnet na preskúmanie ekonomickej kriminality s cieľom poškodiť mňa osobne, čoho sa pán P. priznal aj
vo výpovedi v inom konaní. Žiada súd, aby tieto skutočnosti zohľadnil pri posudzovaní mojej majetkovej
situácie a aby nebral do úvahy nesprávne údaje zverejnené v účtovnej závierke na základe chybného

postupuúčtovníkaazámernýchkrokovprotistrany,ktorémajúzacieľpoškodiťjejosobuajejspoločnosť.

41. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku), po
zistení,žeodvolanieprotirozsudkubolopodanévzákonnejlehote(§362ods.1zákonač.160/2015Z.z.
Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“), oprávnenými osobami (§ 359 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania
majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),postupom
tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§
219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, ale aj matky
plnoletého B. nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

42. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva a s ním spojené
konanie o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva, keď súd prvej inštancie
svojím prvým rozsudkom pod č. k. 22P/79/2019-2562 zo dňa 30. mája 2022 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 22P/79/2019-2676 zo dňa 10. augusta 2022 manželstvo účastníkov rozviedol, na čas

po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, upravil styk matky s maloletým
a určil výživné, pričom po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý svojím rozsudkom pod č.k. 23CoP
107/2022-2873 z 26. apríla 2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vo výroku I. a II. (týkajúci
sa rozvodu a zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca) potvrdil, výrok IV. v časti úpravy styku
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vo zvyšnej časti (týkajúcej sa vyživovacej povinnosti matky)

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a nové rozhodnutie, keď predmetom konania tak ostalo určenie výživného na maloleté dieťa na čas po
rozvode manželstva, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. zaviazal matku maloletého
B. prispievať na výživu maloletého B. sumou po 250 eur mesačne s účinnosťou od 09.06.2023, výrokom
II. rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 09.06.2023 do 31.12.2023, ktoré predstavuje 1.652,33

eur a výrokom III. o trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

43. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola matke určená povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumu po 250 eur mesačne

s účinnosťou od 09.06.2023, ako aj povinnosť zaplatiť dlžné výživné vo výške 1.652,33 eur.

44. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie ním zvoleného rozhodnutia, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie výšky vyživovacej
povinnosti zo strany matky v tom čase maloletého B., ako aj dlžného výživného, pričom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval i správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací

súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty odvolateľov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o určenievyživovacej povinnosti matky na čas po rozvode manželstva k maloletému B. a účastníci neuviedli
v odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

45. Otec maloletého namietal výšku potencionálneho príjmu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal
ako aj to, že plnenia zo strany matky v prospech dcéry H., je zbavovaním sa majetku na úkor B., ďalej že
matka si sama zavinila, že sa pristúpilo k dražbám, má každoročne uhradené členstvo v golfovom klube
Penati a poukazoval aj na jej aktíva na súkromných účtoch, keď v roku 2020 mala k dispozícii sumu
10.120,17 eur, ktorá mala korešpondovať s jej výdavkami, pričom súd sa s uvedenými skutočnosťami

nevysporiadalarozhodnutiepovažujezaneodôvodnenéanepreskúmateľné.Súdkonštatovalzhoršenie
majetkových pomerov matky oproti pomerom, ktoré tu boli pri poslednej úprave OS BA II, ktorý záver
je tiež nepreskúmateľný, poukazoval aj na aplikačnú prax a na to, že súd vôbec neodôvodnil z akého
dôvodu nepostupoval podľa ust. § 53 CMP.

46. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

47. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.(4)

48. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

49. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

50. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a

závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o
seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o
zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré

napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne
musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými
ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a
ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýškatakéhotovýživného

ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

51. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické

príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

52. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

53. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, k týmto je treba uviesť, že nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie
poukázal na výšku potencionálneho príjmu matky tohto času už plnoletého B., vychádzal z ponúk, ktoré
boli dostupné na stránke úradu práce. Išlo zároveň o priemerný príjem, kde súd poukázal na to, že je vo
výške 2.000 eur brutto. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že v Bratislavskom kraji je možné dosiahnuť vyšší príjem,
ako vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie išlo o pracovné pozície, ktoré boli na stráne úradu práce

(bod 75. rozsudku) a ani odvolací súd nevidí dôvod sa zameriavať iba na Bratislavský kraj. Odvolateľ
zároveň svoje tvrdenie nepodložil reálnym dôkazom, že matka B., by takýto príjem dosahovala. Pokiaľ
ide o ďalšiu odvolaciu námietku v tom, že matka sa zbavovala majetku na úkor syna, súd prvej inštancie
zohľadnil túto skutočnosť keď uviedol, že darovala nehnuteľnosti svojej dcére, čo vyplýva z bodu 76
rozsudku, čo ju napokon ani nezbavuje vyživovacej povinnosti. Nemožno však zároveň neprihliadnuť

ani na jeho konanie, ktoré zdôvodnil súd prvej inštancie v bode 81 (darovanie svojho spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach). Súd prvej inštancie zdôvodnil výšku vyživovacej povinnosti matky, keď
v bode 82 rozsudku uviedol, z akého dôvodu matka nebude mať povinnosť prispievať synovi na výživné
anivovýške20%zpríjmu.Súdprvejinštancievzaldoúvahykonaniematky,ktorátvrdí,ženiejeschopná
plniť si vyživovaciu povinnosť voči synovi tak ako rozhodol súd, rovnako tak aj to, že v súvislosti s

jej nerozvážnym konaním sa pristúpilo ku dražbám, čo znamená, že nevidel dôvod prečo by si mala
plniť vyživovaciu povinnosť voči synovi iba v minimálnej výške pri porovnaní pomerov oboch rodičov.
Pokiaľ išlo o aktíva, keď príjmy matky, ktoré mala v r. 2021 a 2022 a skutočnosti uvádzané v bode 78
rozsudku (výbery z účtu spoločnosti D. C. C.) a aj to, že matka mala k dispozícii sumu 10.120,17 eur,
čo korešponduje s tým, čo uviedla matka a to, že jej mesačné výdavky predstavujú 5.000 – 8.000 eur,

pričom iba na chod domácnosti odhliadnuc od pôžičiek minie minimálne 4.000 eur, tu je treba uviesť,
že uvedené treba brať v kontexte celkových pomerov tak na strane matky ako aj otca. Tým, je aj zrejmé,
že pri porovnaní majetkových pomerov matky došlo k zhoršeniu jej majetkových pomerov a súd prvej
inštancie uvedené konštatoval správne v bode 84 rozsudku, i keď uviedol, že si sama zapríčinila svojím
konaním, že sa dostala pri podnikaní do straty a pristúpilo sa ku dražbám. Pokiaľ ide o úhradu členstva

v golfovom klube Penati, uvedený poplatok má uhradený aj otec a predmetné iba podčiarkuje, že tak
matka ako aj otec sú schopní plniť si vyživovaciu povinnosť, keď výživné má vždy prednosť pred inými
výdavkami. Preto aj s ohľadom na majetkové pomery otca bola výška výživného zo strany matky určená
nie vo výške ako navrhuje matka.

54. Matka vo svojom odvolaní namietala, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať na plný úväzok,
a ani nie v oblasti účtovníctva, že súd nezisťoval a ani nedokazoval odôvodnené potreby maloletého,
nezaoberal sa tým, že maloletý obchoduje s kryptomenami a nesprávne vyčíslil dlžné výživné. Považuje
rozhodnutie za nesprávne a nespravodlivé.

55. Pokiaľ ide o zdravotný stav matky, ani odvolací súd nemá za preukázané, že matka nie je schopná
pracovať na plný pracovný úväzok a pokiaľ trpí takými diagnózami, ktoré jej bránia vykonávať pracovnú
činnosť, súd prvej inštancie sa k pracovnej schopnosti matky vyjadril v bode 75 rozsudku a odvolací
súd sa s týmto stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje. Súd nebol povinný k tejto otázke žiadať si
odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok, pokiaľ uvedené nepovažoval za potrebné. Z vykonaného

dokazovania a lekárskych správ skutočnosti o jej neschopnosti pracovať na plný pracovný úväzok
nevyplývajú, preto závery súdu prvej inštancie sú správne. Súd prvej inštancie uviedol v bode 75 svojho
rozhodnutia z akého dôvodu vychádzal z príjmu zamestnanca na pozícii účtovníka. Ide o ženu, ktorá
má vysokoškolské vzdelanie a v rámci podnikania spoločnosti D. C., C., ako aj H. I. C. tieto poskytovaliúčtovné služby. Napokon predložila potvrdenie, že reagovala sama na stránke profesia na ponuky práce
aj na pozíciu účtovníka (viď č.l.3643-3644) a to vo viacerých firmách, pričom nie je preukázané, že je
schopná práce iba na polovičný pracovný úväzok a hľadala prácu iba na polovičný pracovný úväzok.

Pokiaľ zároveň tvrdí, že účtovníctvo nevykonáva a nemá na to odbornú prax (čo je v rozpore s jej s vyššie
uvedeným, keď reagovala na stránke profesia na ponuky práce aj na pozíciu účtovníka), je potom
správny záver súdu prvej inštancie aj s ohľadom na to, že sa neprihlásila do evidencie uchádzačov
o zamestnanie na úrade práce a jej snaha zamestnať sa nebola intenzívna. Avšak i keď na tejto pozícii
nepracovala ako tvrdí, nič to nemení na tom, že súd prvej inštancie správne pristupoval pri posudzovaní

možností a schopností matky zamestnať sa na pozícii účtovníčky s príjmom už vyššie uvedeným.

56. Matka poukazovala aj na to, že súd neskúmal odôvodnené potreby syna, najmä pokiaľ ide o stravu
a uvádzala, že otec školné neplatí, syn vynecháva dochádzku a aj preto strava v škole nie je v takej
výške, aká bola prezentovaná. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého a nepreukázané výdavky,
aplikačná prax súdov nevyžaduje preukázanie bežných výdavkov. Súd prvej inštancie posudzoval

výdavky maloletého v bode 71, 72 a 73 rozsudku, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Treba
zdôrazniť, že nie je možné presne vyčísliť, vydokladovať všetky odôvodnené potreby maloletého, tak
ako to žiada matka a bežné výdavky netreba preukazovať. Pri výške stravy, ktorú súd prvej inštancie
považoval za primeranú, to je vo výške 200 eur a v škole v priemere cca 62,34 eur, tak ako súd prvej
inštancie uviedol, otcom vyčíslená suma na stranu je primeraná veku dieťaťa, keď po rozrátaní strava

predstavuje sumu 6,67 eur na deň, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Skutočnosť, že nie je zaplatené
školné, resp. syn v škole vynecháva, na uvedené vplyv nemá. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
nemusí obsahovať presný rozpis každej jednotlivej položky a sumy, ktorá má byť výživným pokrytá. Ide
vždy o sumu, na ktorú je potrebné pozerať sa zo širšieho uhla pohľadu, teda ako na sumu ,,primeranú,,
a nie sumu kopírujúcu každý cent výdavkov na maloleté dieťa. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS

SR sp. zn.9Cdo 344/2021 zo dňa 29.03.2022. Argumentácia matky v tom, že takéto konanie súdu je
nespravodlivé a zasahuje do práva na spravodlivý súdny proces je preto nesprávna. Školné je treba
zaplatiť bez ohľadu ako často toho času plnoletý B. školu vynecháva a pokiaľ ide o stravné, v čase keď
nebol v škole, ako je už vyššie uvedené, pri zohľadnení výšky výživného určeného matke a oprávnených
výdavkov aj bez zohľadnenia stravy, uvedená položka i v prípade ak by niektorý mesiac bol preukázaný

nižší výdaj na stravu (čo ale zasa znamená, že má väčší výdaj na stravu doma) by neovplyvnil výšku
vyživovacej povinnosti, preto odvolací súd ani neprihliadol na dôkazy matky v odvolacom konaní, ktorými
mala preukázať vymeškané hodiny B.. Majetkové pomery otca boli zohľadnené pri určení vyživovacej
povinnosti a pokiaľ matka tvrdí, že firma J., C. používala osobné automobily luxusných značiek ako napr.
Range Rover Vogue (mesačné nájomné cca 3.000 eur), Mercedes (mesačné nájomné cca 2.500 eur),

Jaguar (mesačné nájomné 1.200 eur) a Hummer (mesačné nájomné cca 2.000 eur), ide o podnikateľskú
činnosť firmy, s ktorou sa už vysporiadal súd prvej inštancie.

57. Matka namietala aj dlžné výživné, keď odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie túto sumu
vyčíslil správne pri určení vyživovacej povinnosti vo výške 250 eur mesačne. Súd pri vyčíslení dlžného

výživného prihliadol na výživné, ktoré matka platila po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
keď rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Je nutné rozlišovať platby výživného
na čas do rozvodu manželstva (právoplatného) a na čas po rozvode manželstva. Uvedené súd prvej
inštancie rozpísal v bode 87 rozhodnutia. Pokiaľ matka platila výživné v určitej výške v čase, keď
rozhodnutie o rozvode nenadobudlo právoplatnosť, sú tieto sumy započítané na výživné na čas do

rozvodu manželstva. Pokiaľ aj tvrdí, že zameškané výživné uhradila v rámci exekučného konania,
exekučné konanie bolo možné začať iba na základe exekučného titulu, ktorým však rozsudok o určení
vyživovacej povinnosti matky na čas po rozvode manželstva nebol, keďže ako uvádza išlo o rozsudok
č.k. 22P/79/2019-2562 zo dňa 30.05.2022. Súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol na platby, ktoré
boli uskutočnené matkou v čase po právoplatnosti rozvodu manželstva a z účtu otca mal preukázané,

že dňa 14.07.2023 zaplatila sumu 31 eur na výživné. Na základe uvedeného potom nevzniklo výživné,
ktoré by matka uhradila naviac a preto nebolo potrebné riešiť ani otázku nespotrebovaného výživného.
Jej tvrdenie o platbách na výživnom od júla 2022 do júla 2023, ktoré jej otec vrátil späť nemení nič na
vyššie uvedenom, keďže išlo opäť o platby, ktoré boli realizované v čase do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva.

58. Ďalšia argumentácia matky je v tom, že maloletý obchoduje s kryptomenami a na účet mu pravidelne
prichádzajú vyššie obnosy peňazí a žiadala vykonať dokazovanie vyžiadaním výpisov zo všetkých účtov
maloletého z roky 2019-2023. Tu je nutné uviesť, že pokiaľ syn navštevuje strednú školu a pripravuje sana svoje budúce povolanie, nezbavuje to rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, aj keď
si dieťa vie získať určité finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu jej návrh na vykonanie dokazovania
považoval odvolací súd za nerelevantný, nakoľko s ohľadom na oprávnené výdavky, ktoré má a výšku

výživného, na ktorú bola matka zaviazaná plniť a vzhľadom k tomu, že pokiaľ si vie zaplatiť členstvo
v golfovom klube Penati v nemalej výške, by to na rozhodnutie odvolacieho súd vplyv nemalo, a to ani
v prípade vyšších obnosov, ktoré si maloletý môže užiť ako svoj vklad do svojej budúcnosti. Preto ani
táto odvolacia argumentácia matky nebola opodstatnená a odvolací súd z tohto dôvodu ani neprihliadol
na dôkazy ňou produkované v odvolacom konaní. (výpisy z účtu syna)

59. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti tvrdené otcom o tom, že spoločnosť H. I. C., kde má matka majetkovú
účasť platí reklamu za účelom podnikania a dosahovania zisku, a navrhoval zabezpečiť z tohto dôvodu
účtovné podklady preukazujúce vynaložené výdavky spoločnosti v súvislosti so svojou reklamou, tu
odvolací súd udáva, že i v prípade ak by sa preukázalo tvrdenie otca o platenej reklame, uvedené by
nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Otec požadoval aj zabezpečenie účtovnej uzávierky

spoločnosti D. C. s.r.o. za rok 2022. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa dostatočným
spôsobom vysporiadal s jej podnikateľskou činnosťou, preto považuje takýto návrh za nehospodárny a
to aj s ohľadom na závery, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania.

60. Obaja rodiča prezentovali toho druhého ako rodiča, ako toho, ktorý má dostatok prostriedkov na

plnenie si vyživovacej povinnosti v ešte vyššej výške, než vyplýva zo súdneho rozhodnutia. Je potrebné
predovšetkým poukázať na to, že súd prvej inštancie sa podrobne a dostatočne vyposporiadal so
skutočnosťami, ktoré majú vplyv na určenie výživného. Uviedol, z akých príjmov vychádzal, avšak aj
zakýchmajetkovýchpomerovrodičov,keďvzhodesosúdomprvejinštanciemožnokonštatovať,žehoci
sa syn nachádza v starostlivosti otca, s ohľadom na jeho majetkové pomery bolo dôvodným s ohľadom

na výdavky syna, ktoré ustálil súd prvej inštancie za primerané, je dôvodné, aby tieto vo zvýšenej miere
znášal otec. Hoci poukazoval na konanie matky, ktorá sa podľa jeho tvrdenia zbavovala majetku a na
ktorúskutočnosťsúdprvejinštancieajprihliadol,prihliadolajnato,žeajsámoteckonalobdobne(bod81
rozsudku). V neposlednom rade však je nutné prihliadnuť nielen na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky,
ale aj na rozdiel v majetkových pomeroch rodičov, ktorú skutočnosť zohľadnil aj súd prvej inštancie.

Pritom nie je v danom prípade podstatné matematicky vyčísliť hodnotu nehnuteľností, ktoré obaja rodičia
vlastnia, keď je zrejmé, že otec je vlastníkom značného množstva nehnuteľností a bližšie sa k jeho
pomerom vyjadril aj súd prvej inštancie v bode 82 a ďalších, čo samozrejme nezbavuje matku plniť si
vyživovaciu povinnosti s ohľadom na jej možnosti a schopnosti.

61. Odvolateľ poukazoval na to, že suma výživného, ktorú je matka povinná platiť by mala predstavovať
30 % z príjmu. Odvolací súd poukazuje na to, že táto odvolacia námietka je sčasti dôvodná, keď
poukazuje na aktuálnu súdnu prax, z ktorej vyplýva, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo
predstavovať 20 % až 30 % jeho čistého príjmu na všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia
č. k. 11CoP/50/2021 z 30. novembra 2021, č. k. 26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, č. k. 24CoP/64/2020 z

10. marca 2021, č. k. 23CoP/87/2018 z 20. mája 2019). Tu je potrebné prihliadnuť na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť matky a odvolací súd poukazuje i na to, že i v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného
rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
výživné predstavuje pre dieťa študujúce strednú školu cca 18 % z čistého príjmu povinného rodiča pri
dvoch vyživovacích povinnostiach, ktorá má odporúčací charakter. Súd prvej inštancie teda pri určení

výživného vychádzal i z aplikačnej praxe.

62. Ďalšie odvolacie námietky odvolateľov odvolací súd nepovažoval za relevantné a nemá potrebu sa
s nimi osobitne vysporiadať a aj s ohľadom aj na vyššie uvedené, neprihliadol ani na dôkazy predložené
v odvolacom konaní, keďže nemohli zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu.

63. Účastníci podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne namietali v odvolaní porušenie práva na
spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nedospel k
rovnakému záveru. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného
súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojejjudikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,
aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na

ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

64. Ako je uvedené vyššie ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci

samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu

SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

65. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

66. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

67. Odvolateľ namietal aj to, že súd nezdôvodnil aplikáciu § 53 CMP. K uvedenému odvolací súd udáva,
že vyššie uvedené ustanovenie sa aplikuje iba v prípadoch ako je uvedené, to je v konaniach učenia
rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych, o ktorú vec však nejde.

68. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov
si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V
prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické

východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto (prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho (v súvislosti
s dovolaním matky) konania.

69. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).