Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100267
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Dolobáč Legal s.r.o, so sídlom
F. XX, XXX XX E., IČO: 55 034 268, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29.
augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 17.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
17.05.2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.06.2021, postupom podľa § 60, § 65 ods. 1, § 255 a § 274 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa
25.02.2021 z dôvodu že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia

na vznik nároku na starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2021 podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 03.09.2021 tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2021. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal
správnu žalobu, ale žiadosťou zo dňa 17.01.2023 opätovne požiadal o priznanie starobného dôchodku

od 09.01.2014.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2023 konanie o žiadosti
žalobcu podľa § 196 ods. 1 písm. e) Zákona o sociálnom poistení zastavila z dôvodu, že v tej istej veci
sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2023 podal žalobca

odvolanie.

5. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX Xzo dňa 17.05.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2023 potvrdil.6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k vzneseným námietkam žalobcu v odvolaní okrem iného uviedol,
že žalobca nebol k 09. januáru 2014 (od dátumu kedy žiadal priznať starobný dôchodok) dôchodkovo

poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, pričom získal dobu
dôchodkovéhopoisteniavosobitnomsystémedôchodkovéhopoistenia,atovýkonomslužbypríslušníka
Zboru väzenskej a justičnej stráže v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Nakoľko
žalobca v období trvania služobného pomeru získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný,

tak doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. A tak žalovaný námietku žalobcu vznesenú v odvolaní,
týkajúcu sa nehodnotenia doby služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku vyhodnotil
ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa doby
zamestnania u zamestnávateľa Záhradnícky a sadovnícky podnik E., nakoľko nebolo preukázané, na
základe akých iných skutočností by mala Sociálna poisťovňa mať priamu vedomosť o zamestnaní

žalobcu v tomto období, keďže označený svedok pani G. ako aj svedok, pán G. v tomto období neboli
zamestnaní u tohto zamestnávateľa, pričom čestné vyhlásenie žalobcu o dobe zamestnania a hrubom
zárobku vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz.
II.
Správna žaloba

7. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa
19.07.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 545 709 2047 0 zo dňa 17.05.2023 a vrátenia
veci žalovanému na nové konanie, ako aj náhrady trov konania vo výške 100%. Vo svojej žalobe citoval
§ 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, § 65 ods. 1, § 65 ods. 2, § 197, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení a § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Namietal nesprávne právne posúdenie ako aj
nesprávny postup žalovaného a namietal aj postup a odôvodnenie rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.09.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2021, ako aj zákonnosť napádaného
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2023, ktoré je predmetom tohto konania.

Uviedol, že dôvod, pre ktorý mu bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku spočíva
v tom, že žalobcovi nemožno započítať obdobie služobného pomeru na účely starobného dôchodku,
keďže doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Žalobca sa s týmto záverom a odôvodnením
žalovaného nestotožnil a považuje ho za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je

v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Podľa názoru žalobcu bola doba dôchodkového poistenia
rozhodujúca na účely nároku na starobný dôchodok nesprávne určená, keď mu nebolo započítané
obdobie služobného pomeru v trvaní
od 01.06.1988 do 31.12.1999 (II. kategória funkcií ) a
od 01.01.2000 do 31.12.2003 (III. kategórie funkcií)

do zákonného obdobia zamestnania, predstavujúce dobu dôchodkového poistenia na účely priznania
nároku na starobný dôchodok. Dôvodil, že je nesporné a preukázateľné, že dňa 09.01.2014 dovŕšil
dôchodkový vek, ako aj to, že bol v služobnom pomere k Zboru väzenskej a justičnej Stráže v II. kategórii
funkcií od 01.06.1988 do 31.12.1990 a v III. kategórii funkcií od 01.01.2000 do 31.12.2003, pričom do
30.06.2002 mu zamestnávateľ platil odvodové poistenie do Sociálnej poisťovne, z čoho vyplýva, že bol

dôchodkovo poistený v služobnom pomere podľa predpisov sociálneho zabezpečenia 14 rokov a 32
dní. Rovnako odmietol nezapočítanie obdobia dôchodkového poistenia od 01.07.1973 do 30.05.1975,
kedy pre zamestnávateľa - Záhradnícky a sadovnícky podnik E. vykonával prácu, pričom túto
skutočnosťhodnovernepreukázalčestnýmprehlásenímooverenínotáromautohtozamestnávateľabol
dôchodkovo poistený 1 rok aj 303 dní. Nesúhlasil so záverom žalovaného spočívajúcom vo vyhodnotení

čestného vyhlásenia ako nedostatočného dôkazu a má za to, že takýmto konaním došlo k porušeniu
§ 197 zákona o sociálnom poistení, žalobca zároveň dodal ďalšie čestné prehlásenie od osoby H.
E.. Uviedol, že bol celkovo v civilnom sektore dôchodkovo poistený 11 rokov a 139 dní a spolu so
služobným pomerom, kedy za neho zamestnávateľ platil odvodové poistenie do Sociálnej poisťovne bol
dôchodkovopoistený25rokova171dnívovšeobecnomsystémedôchodkovéhopoistenia.Konštatoval,

že správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, keď vyhodnotili, že obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa z
uvedených ustanovení obdobie dôchodkového poistenia, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach. Žalobca tiež uviedol, že pre zachovanie právnej istoty je rozhodujúcim výklad § 255 ods. 5a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý explicitne stanovuje podmienky, za splnenia, ktorých
je potrebné obdobie výkonu služby považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Zdôraznil, že v
uvedených ustanoveniach nemožno prehliadať alebo z nich vylúčiť druhú časť vety, ktorá predstavuje

negatívnu podmienku, ktorú je potrebné naplniť spolu s podmienkou výkonu služby kumulatívne a
v žiadnom prípade nie alternatívne. Poukázal na judikatúru - rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.
zn. 26Sa/5/2018 zo dňa 19.06.2019, v ktorom súd konštatoval, že z ustanovení § 255 ods. 5 a §
60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku
podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované

za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, a že vylúčenie tohto obdobia
sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo
čiastočne invalidného dôchodku. Opätovne zdôraznil, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o jeho
žiadosti o starobný dôchodok vzala do úvahy iba prvú časť ustanovenia § 255 ods. 5 a ustanovenia §
60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom neprihliadla na skutočnosť, že žalobcovi nebol priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitných

predpisov. Žalobca dôvodil, že postup spočívajúci v nesprávnej aplikácii zákonných ustanovení na
skutkový prípad je v rozpore so zásadou právnej istoty a poukázal tiež na skutočnosť, že rozdielnosť
výkladu citovaných ustanovení bol pri riešení súdnymi autoritami, kedy bolo vo viacerých rozhodnutiach
krajských súdov v skutkovo obdobných prípadoch z hľadiska nutnosti započítania celého obdobia
dôchodkového poistenia poistencov, ktorí boli poberateľmi výsluhové dávky podľa osobitných predpisov

- rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 26 Sa/5/2018 zo dňa 19.06.2019, rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/21/2020 zo dňa 31.03.2021.). Žalobca vo svojej žalobe zdôraznil, že
poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení spôsobnosti zákona o sociálnom
poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia,
ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský

alebo vdovecký dôchodok, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 6/2013 (R83/2013), z ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho
vojaka bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré

jej významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z tohto vyplýva, že pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. poukázal tiež na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky podľa, ktorej súčasťou princípu právnej istoty je aj požiadavka, aby obdobné
situácie boli právne posudzované rovnakým spôsobom (rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože

v opačnom prípade dochádza k porušeniu právnej istoty, a považuje za diskriminačný taký postup,
ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť (ÚS SR IV. ÚS 14/07). Podľa názoru žalobcu žalovaný nepredložil žiadny relevantný
právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového
poistenia od toho, ktorý je zastavaný vo všeobecnom právnom názore najvyšších súdnych autorít.

Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 22Sa/13/2022 zo dňa 04.11.2022 z, ktorého
vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec, ako
aj skutočnosť, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému ju tých
poistencov, ktorých získali dávky dôchodkového poistenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení

zahraničných systémoch sociálneho poistenia a vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie
výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním
týchto dávok poistený v osobitných systémov dôchodkového poistenia. Konštatoval, že rozhodnutím
žalovaného bolo porušené jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zakotvené v článku

49 Ústavy slovenskej republiky s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012 pričom zdôraznil, že primerané je také hmotné zabezpečenie,
ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistné nebolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca nežiadal súd
o nariadenie pojednávania. Prílohou žaloby bolo aj čestné prehlásenie pána H. E., nar. XX.XX.XXXX zo

dňa 18.07.2023, z ktorého vyplýva, že prehlásil na svoju česť, že bol zamestnaný ako vodič toho istého
zamestnávateľa – Záhradnícky a sadovnícky podnik Košice tak ako aj žalobca.

III.Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.08.2023 ku správnej žalobe uviedol, že námietky žalobcu

hmotnoprávnej povahy tvoria právny rámec predchádzajúceho právoplatne skončeného konania,
pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesného charakteru, ktoré sa netýka
vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Žalovaný dôvodil, že právny
zástupca žalobcu v správnej žalobe nenamieta nezákonnosť postupu žalovaného, ktorého výsledkom
bolo zastavenie konania o jej žiadosti zo 17.01.2023, ale všetky svoje námietky smeruje, akoby k

predchádzajúcemu právoplatne skončenému konaniu vydaním rozhodnutia vo veci samej, proti ktorému
žalobca v zákonnej lehote neuplatnil právo na preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu
správnymsúdom,atedarozhodnutienadobudloprávoplatnosť.Poukázalnato,žeprekážkarozhodnutej
veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania
vedie k zastaveniu konania. Dôvodil, že táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom
konaní prejednať tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok, o

ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb,
ak ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových okolností, za ktorý bol uplatnený. Uviedol, že za
rovnakej skutkovej situácie si žalobca opakovane uplatnil nárok na starobný dôchodok spísaním novej
formálnej žiadosti, ktorá je poznačená prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, a preto rozhodol podľa
ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že právny zástupca

žalobcu ani neuvádza žiadne námietky smerujúce k procesnej povahe napadnutého rozhodnutia a
tak žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol pričom nežiadal vo veci nariadiť
pojednávanie.

9. Žalobca vo svojej replike zo dňa 21.11.2023 uviedol, že zotrváva na právnej a skutkovej argumentácii

prezentovanej v správnej žalobe. Zdôraznil, že trvá aj naďalej na svojom tvrdení, že postup žalovaného
vedúce k zamietnutiu žiadosti o priznanie starobného dôchodku vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Žalobca zopakoval niektoré tvrdenia
uvedené v žalobe, pričom uviedol, že je nepochybné, že napadaným postupom a nesprávnou aplikáciou
zákonných ustanovení na skutkový prípad došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Zdôraznil, že a s

výrokom žalovaného o zastavení konania v žiadnom prípade nemožno súhlasiť pretože, že žalobca
uviedol v novej žiadosti nové relevantné skutočnosti, s ktorými sa žalovaný vôbec nezaoberal, predložil
čestné prehlásenie overené notárom ktorým hodnoverne preukázal, že v období od 01.07.1973 do
30.05.1975 bol zamestnancom Záhradníckeho a sadovníckeho podniku E., a počas tohto obdobia
a bol dôchodkovo poistený. Považuje postup žalovaného pri posudzovaní jeho žiadosti o starobný

dôchodok za alibistický, keď žalovaný hľadá spôsob ako si ušetriť prácu na úkor žalobcu, ktorú tím
pripravil o možnosť požiadať o priznanie starobného dôchodku po tom, čo v novej udalosti uviedol aj
nové relevantné skutočnosti. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že žalovaný postupoval v rozpore so
zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodol o zastavení konania bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci ani nijakým spôsobom nereflektoval novo predložené skutočnosti. Opätovne zdôraznil, že žalobca

preukázateľne predložil k žiadosti žalovanému aj nové skutočnosti a žalovaný bol povinný túto žiadosť
nanovo preskúmať a prijať nové rozhodnutie, v ktorom nanovo posúdi celú žiadosť na účely priznania
nárokužalobcunastarobnýdôchodok.Považujepostupžalovanéhozavecnenesprávnyanezákonný,a
z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu musí byť predmetné rozhodnutie zrušené ako nezákonné. Žalobca
vo svojej replike ďalej uviedol, že žalovaný sa v správnom konaní o jeho žiadosti o priznanie starobného

dôchodku dopustil porušenia základných zásad správneho konania, ktoré explicitne upravuje § 3 ods. 5
Zákona o správnom konaní, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, čo žalovaný nedodržal, spoľahlivo nezistil skutkový stav
veci a tento jeho postup viedol nepochybne k neodôvodnenému rozdielu v skutkovo podobnom prípade,

a to aj napriek tomu, že existuje judikatúra, ktorú správne súdy konštatovali, že Sociálna poisťovňa
obdobne už v minulosti postupovala v podobných konaniach v rozpore so zákonom o sociálnom
poistení, z čoho je nepochybné, že došlo k porušeniu základných zásad, ktoré sú vlastné každému
správnemu konaniu, a to zásady materiálnej pravdy a zásady legitímnych očakávaní. Žalobca uviedol,
že ak správny orgán pri rozhodovaní nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ide o závažnú

procesnoprávnu chybu v jeho postupe, ktorá odôvodňuje zrušenie vydaného rozhodnutia pre jeho
nezákonnosť. Žalobca dôvodil, že žalovaný porušil zásadou legality, zásadu materiálnej pravdy, zásadu
legitímnych očakávaní ako aj princíp právnej istoty a argument žalovaného, ktorým sa pokúša zhojiť
skoršej nesprávne rozhodnutie z dôvodu, že ide o právoplatne skončenú vec je čisto alibisticky a zažiadnychokolnostíhonemožnoakceptovať.Žalobcapoukázalnarozsudoknajvyššiehosprávnehosúdu
sp.zn.9Sžšk/43/2021zodňa06.10.2020podľaktorého"právoplatnosťrozhodnutiaorganizačnejzložky
žalovanej podľa § 213 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v určitej veci tak okrem iného znamená, že je v

tejto veci pre organizačnú zložku záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí. To isté podľa §
27ods.1Správnehosúdnehoporiadkuplatíajprekonaniepredsprávnymsúdom,keďžeanitennemôže
v iných konaniach posudzovať zákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré
bolo možné preskúmať samostatnou žalobou podľa § 6 ods. 2 SSP. Preto v ďalších konaniach nie
podstatné, či právne posúdenie, z ktorého takéto predchádzajúce rozhodnutie vychádza, bolo alebo

nebolo správne. O to menej je podstatné, či v konaní, v ktorom bolo predchádzajúce rozhodnutie vydané
došlo alebo nedošlo k procesným vadám. Pokiaľ nejde o najzávažnejšie vady nulity (zmätočnosti), sú
tieto nedostatky právoplatnosťou rozhodnutia zhojené. Tieto účinky už dávnejšie našli svoje vyjadrenie
v zásade, že res iudicata pro veritate accipitur (rozhodnutá vec sa považuje za pravdu)." Žalobca
ďalej dôvodil, že inak povedané, v prípadoch, kedy ide o najzávažnejšie vady nultý treba takéto vady
považovať za výnimku zo zásady res iudicata pro veritate accipitur, a teda nie je namieste tvrdenie

žalovaného, že žalobca nemôže správnou žalobou napádať aj skoršie rozhodnutie žalovaného v tej
istej veci, ktoré bezprostredne súvisí s napadnutým rozhodnutím. Uviedol tiež, že správny súd musí
mať nevyhnutne možnosť preskúmať aj skôr vydané rozhodnutie, pretože iba tak možno zabezpečiť
materiálny rozmer ochrany poskytovanej správnymi súdmi. Žalobca konštatoval, že ak by právna úprava
znemožňovala žalobcovi napadnúť aj skoršie rozhodnutie žalovaného po tom, čo by správny súd zrušil

iba neskôr vydané rozhodnutie a vec vrátil späť na rozhodnutie žalovanému, bol by žalovaný nútený
znova rozhodnúť rovnako ako v zrušenom rozhodnutí, nakoľko by bol stále viazaný skôr vydaným
rozhodnutím, a to by bolo vo flagrantnom rozpore so základnými princípmi logiky. Žalobca mal za to,
že nesprávna aplikácia ustanovení Zákona o sociálnom poistení je zásadnou vadou, ktorá odôvodňuje
preskúmanie skôr vydaného rozhodnutia, pretože žalovaný sa flagrantne dopustil porušenia základných

zásad správneho konania - zásady legality, zásady materiálnej pravdy, zásady precedenčnej a zásady
právnej istoty. Žalovaný uviedol, že nesprávny postup žalovaného, nesprávne posúdenie skutkového
stavu a nesprávna aplikácia ustanovení zákona o sociálnom poistení sú ešte umocnené kauzálnym
vzťahom medzi pôvodným rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.06.2021 a napadaným rozhodnutím zo
dňa 17.05.2023, ak správny súd nepreskúmal a nezruší aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.06.2021,

žalovaný bude aj naďalej viazaný po tom, čo by správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia zo
dňa 17.05.2023, čím vo výsledku nedôjde ku žiadnej zmene, nakoľko žalovaný sa od pôvodného
rozhodnutia nebude môcť odchýliť. Podľa názoru žalobcu tieto vady sú natoľko závažné, že nepochybne
odôvodňujú právomoc správneho súdu preskúmať skoršie rozhodnutie žalovaného v skutkovo totožnej
veci. Záverom uviedol, že nemožnosť preskúmať staršie rozhodnutie žalovaného by bola v hrubom

rozpore s dobrými mravmi a hrubým spôsobom by zasiahla do základných práv žalobcu, predovšetkým
do práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa článku 40 Ústavy slovenskej republiky ako
aj do práva na ľudskú dôstojnosť podľa článku 19 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, pretože žalobcovi
budezamedzenýprístupkprávunapriznaniestarobnéhodôchodku,atoajnapriektýmtoskutočnostiam,
že bol vyše 25 rokov riadne dôchodkovo poistený a dosiahol dôchodkový vek.

10. Žalovaný na výzvu súdu duplikou nereagoval.

IV.
Konanie na správnom súde

11. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na
citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na

úradnej tabuli súdu od 04.12.2024 do 18.02.2025.

12. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia rozhodnutia,

tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne
vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dnís poukazom na § 137 ods. 3 SSP dňa 17.02.2025 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zrušil žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 545 709 2047 0 zo dňa 17.05.2023 podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s §

191 ods. 1 písm. c) a e) SSP.

V.
Relevantná právna úprava

13. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných

ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

20. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

21. Podľa § 194 ods. 1 písm. e) Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav veci sa podstatne nezmenil.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

25. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.27. Podľa § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o

povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

28. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

30. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

VI.

Právny názor správneho súdu

31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako i priebeh administratívneho konania

predchádzajúceho jeho vydaniu, s tým že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby,
posudzujúc žalobu neformálne, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia a
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

33. Správny súd mal za preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie najprv zamietla žiadosť žalobcu

o starobný dôchodok zo dňa 25.02.2021 z dôvodu že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, pričom toto rozhodnutie
bolo potvrdené druhostupňovým orgánom a nebolo napadnuté žalobou. Následne žalobca podal dňa
17.01.2023 opätovnú žiadosť o starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa konanie zastavila z dôvodu,
že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, pričom toto

rozhodnutie bolo tiež potvrdené druhostupňovým orgánom, avšak proti nemu žalobca podal žalobu
a je predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že postup
orgánu verejnej správy prvého stupňa bol správny. Dôvodil, že prvá žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok pričom uviedol, že žalobca proti tomuto

postupu správneho orgánu žalobu nepodal. Vo svojom odôvodnení tiež citoval ustanovenia zákona
o sociálnom poistení pričom zdôraznil že, nakoľko žalobca nezískal dobu služby vo zvýhodnenej
kategórii funkcií v potrebnom rozsahu nesplnil podmienku na zachovanie nárokov vyplývajúcich z doby
poistenia získané v zamestnaní zaradenom vo zvýhodnených pracovných kategóriách a tiež uviedol že
nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, nevznikol mu nárok na zníženie dôchodkového

veku a konštatoval že obdobie, ktoré založilo nárok žalobcu na výsluhový dôchodok nie je obdobím
dôchodkového poistenia a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení. Žalovaný ďalej dôvodil, že ani námietka žalobcu týkajúca sa preukázania doby
zamestnania u zamestnávateľa Záhradnícky a sadovnícky podnik Košice nie je dôvodná, pretože vpredchádzajúcom konaní predložené čestné vyhlásenie žalobcu o dobe zamestnania a hrubom zárobku
nebolo vyhodnotené ako dostatočný dôkaz preukazujúci dobu zamestnania, pretože ani označený
svedok pani G. ani pán G. neboli ju tohto zamestnávateľa zamestnaný. Žalovaný záverom uviedol, že

o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 25. februára 2021 už Sociálna poisťovňa
právoplatne rozhodla a, keďže sa skutkový stav veci získaného obdobia dôchodkového poistenia, a teda
splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok preukázaním potrebnej doby dôchodkového
poistenia sa nezmenil a v konaní o novej žiadosti zo dňa 17. januára 2023 žalobca nepreukázal žiadne
nové skutočnosti, a tak bolo potrebné konanie zastaviť.

34. Správny súd aj napriek skutočnosti, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu, že o žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 25.02.2021 už Sociálna poisťovňa právoplatne
rozhodla a podľa názoru žalovaného, žalobca v novej žiadosti zo dňa 17.01.2023 nepreukázal žiadne
nové skutočnosti mal súd za to, že žalovaný opätovne posudzoval na základe námietok žalobcu
vznesených v odvolaní dôvodnosť nepriznania nároku na starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia

podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný
dôchodok, a preto bol správny súd oprávnený a povinný sa zaoberať právnym a skutkovým posúdením
veci zo strany žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí.

35. Správny súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správny orgán druhého

stupňa v otázke nezhodnotenia doby služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku vec
nesprávne právne posúdil, pretože podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu, s poukazom
na odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 – „veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného

dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný
dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako
aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako
ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods.
2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad §

60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému
zvýhodneniuosôbpoistenýchvosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia,ktorépožiadaliostarobný
dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom
v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na
rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“

36. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo považované za obdobie dôchodkového
poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade
priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného

dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 Zákona č. 328/2002 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017).

37. Správny súd ďalej poukazuje aj na to, že prílohou žaloby bolo aj čestné prehlásenie pána H. E.,
nar. XX.XX.XXXX zo dňa 18.07.2023, z ktorého vyplýva, že bol zamestnaný ako vodič toho istého

zamestnávateľa – Záhradnícky a sadovnícky podnik Košice ako žalobca, čo čestne prehlásil, pričom
správny orgán sa bude musieť zaoberať aj touto skutočnosťou a opätovne posúdiť aj doby zamestnania
u zamestnávateľa Záhradnícky a sadovnícky podnik Košice.

38. Vadou konania, pre ktorú správny súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej

správy je aj pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci. Pretože rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania, musí vychádzať zo skutkového
stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia
rozhodnutia alebo opatrenia. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní
navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom

hodnotenídôkazov,ktorévyústilodonesprávnychskutkovýchzistení.Nedostatočnézistenieskutkového
stavu sa tiež uvádza ako následok nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP ).
V tomto prípade orgán verejnej správy podľa názoru správneho súdu nevykonal náležité dokazovanie,za účelom preukázania doby zamestnania žalobcu u zamestnávateľa Záhradnícky a sadovnícky podnik
Košice tak ako to v odôvodnení rozhodnutia uviedol žalovaný.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky, bude v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného opätovne
konať a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok s prihliadnutím na vyššie uvedené závery
správneho súdu, následne všetky dôkazy vyhodnotiť, vec správne právne posúdiť v súlade s ustálenou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít a nakoniec rozhodnutie náležite odôvodniť s tým, že v zmysle §
191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu.

40. Správne orgány tiež doplnia administratívny spis o všetky relevantné skutkové podklady, z
ktorých budú vychádzať pri posudzovaní žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, tieto založia do
administratívneho spisu, ktorý riadne zažurnalizujú a strany očíslujú.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému

žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia

správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnejsťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).