Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123200203
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123200203.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: F.. K. H., J.. XX.XX.XXXX,
G. Y. XXXX/XX, XXX XX G., zast. JUDr. Rastislav Posluch, advokát, Jakubovo nám. 1, 811 09 Bratislava,
proti žalovanému: Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zast.
AG LEGAL s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-1Cbi/1/2023-138 zo dňa 22.
apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-1Cbi/1/2023-190 zo dňa 22. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-1Cbi/1/2023-138 zo dňa

22. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-1Cbi/1/2023-190 zo dňa 22. októbra 2024
potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodol tak s poukazom na §§ 8, 15 ods. 1, 2, 149, 150 ods. 1, 2, 191, 2016 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 32 ods. 1, 2, 5, 7, 9, 11, 14, 15, 20 zák. č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len ZKR).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.01.2023

domáhal proti žalovanému určenia v konkurze popretých pohľadávok, pričom žalobu odôvodnil tým,
že dňa 27.09.2022 bol Okresným súdom Bratislava I, vyhlásený konkurz na dlžníka LOCUS PLUS,
s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288 (ďalej aj len úpadca).
Žalobca si prihlásil svoje pohľadávky voči úpadcovi, a to súhrnnou prihláškou pod poradovým číslom
1, pohľadávku v celkovej výške 61.376,17 eur, správcom konkurznej podstaty zapísaná do zoznamu
pohľadávok pod číslom 12 a pod poradovým číslom 2, pohľadávku v celkovej výške 157.260,27 eur,
správcom konkurznej podstaty zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom 13, ako pohľadávky

nezabezpečené, nepodmienené, obe v poradí iná pohľadávka. Žalovaný mal poprieť obe pohľadávky,
čo do právneho dôvodu a výšky. Dôvody popretia oboch pohľadávok (ako aj dôvody popretia výšky
a právneho dôvodu) boli totožné a zneli: ,,Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., v celom rozsahu
namieta existenciu a dôvodnosť pohľadávky a považuje ju za neoprávnenú v celom rozsahu. Ide ofiktívnu, neexistentnú pohľadávku, ktorá veriteľovi nikdy riadne nevznikla. Neexistuje žiadny právny titul,
na základe ktorého by pohľadávka vôbec vznikla a na základe ktorého by vznikla práve v uplatnenej
výške (2 % p.a. zo sumy úveru za sledované obdobie). Veriteľ doložil k prihláške pohľadávky jedine

listinné dôkazy, ktoré preukazujú uzavretie zmluvy o úvere a vystavenie ručiteľskej listiny, nedoložil však
žiadny dôkaz o vzniku jeho tvrdenej pohľadávky. Neexistuje žiadna zmluva, dohoda, iný právny úkon
medzi úpadcom a veriteľom alebo iná právna skutočnosť, ktoré by zakladali, t.j. ktorý by bol právnym
dôvodom vzniku pohľadávky.“ Žalobca ďalej ozrejmil, že prihlásil svoju pohľadávku, v celkovej výške
61.376,17 eur, zapísanú do zoznamu pohľadávok pod číslom 12 na tom právnom základe, že úpadca

ako dlžník a spol. Privatbanka, a. s. uzavreli zmluvu o úvere. V rámci ustanovení predmetnej zmluvy sa
dohodlo, že splnenie záväzku úpadcu bude zabezpečené ručením žalobcu, na základe čoho podpísal
a odovzdal ručiteľskú listinu Privatbanke. Žalobca mal za to, že ako ručiteľ zabezpečil záväzok úpadcu
a prevzal ekonomické a právne riziká s tým spojené, a tým získal úpadca ako dlžník ekonomickú
výhodu, ktorá je oceniteľná peniazmi, a za ktorú obvykle dlžník na základe dohody s ručiteľom platí
ručiteľovi odplatu. V danom prípade k uzavretiu písomnej dohody o odplate za zabezpečenie záväzku

nedošlo, no úpadca ako dlžník však ekonomickú výhodu, a teda majetkový prospech získal, pričom tento
má zodpovedať sume obvykle vynakladanej v danom čase a mieste za zabezpečovanie peňažného
záväzku ručením. Obvyklá odplata za zabezpečenie peňažného záväzku ručením, predstavuje 2 % p.a.,
z výšky zabezpečovaného peňažného záväzku, t.j. zo sumy 5.000.000,- eur a za obdobie od 1.8.2020
do 28.2.2021, predstavuje sumu vo výške 58.082,19 eur (ďalej len „pohľadávka“). Žalobca listom zo

dňa 22.3.2021, doručeným úpadcovi dňa 24.3.2021, vyzval úpadcu na zaplatenie pohľadávky s lehotou
splatnosti do 31.3.2021. Pohľadávka nebola veriteľovi do dnešného dňa uhradená, a to ani sčasti.
Žalobca ako príslušenstvo pohľadávky uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Pokiaľ ide o pohľadávku č.
13 (vo výške 157.260,27 eur), tak žalobca jej právny dôvod a výšku odôvodnil totožne, s tým rozdielom,
že mala vzniknúť za časové obdobie od 1.3.2021 do 26.9.2022. Žalobca považoval výšku odplaty

vo výške 2 % p.a. zo sumy 2.000.000 eur za obvyklú, čo odôvodňoval rozhodnutím NS ČR ako aj
poukázaním na iné ručiteľské dohody uzatvorené v rámci finančnej skupiny Arca.

4. Dňa 05.06.2023 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k žalobe. Žalovaný uviedol, že v konaní namieta
svoju pasívnu vecnú legitimáciu a zároveň poukázal aj na nesplnenie podmienok ustanovených v §

32 ods. 2 ZKR. Poukázal na skutočnosť, že sporné pohľadávky boli v konkurze popreté popierajúcim
správcom a veriteľom úpadcu - spoločnosťou Arca Capital Slovakia. Žalobca v žalobe označil ako
pasívne vecne legitimovaný subjekt v konaní jediného žalovaného, a to žalovaného - t.j. spoločnosť Arca
Investments, a.s. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by žalovaný mal poprieť pohľadávky v konkurze.
Pohľadávkyboliúčinnepopretéinýmveriteľomúpadcu,odlišnýmodžalovaného,atospoločnosťouArca

Capital Slovakia. Žalovaný mal za to, že žalobca teda nesprávne označil pasívne vecne legitimovaný
subjekt v žalobe, pričom sám žalobca v dôvodoch popretia uvádza ako popierajúci subjekt spol. Arca
Capital Slovakia. Žalovaný zároveň uviedol, že žaloba nespĺňa ani ďalšiu zákonnú podmienku v zmysle
ust. § 32 ods. 9 ZKR, a to podmienku domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, ktorá
musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli predmetnú pohľadávku. Žaloba však nesmeruje ani voči

veriteľovi, ktorý poprel pohľadávky, ani voči popierajúcemu správcovi (ani aktuálnemu správcovi úpadcu)
aanivočižiadnemuinému,ďalšiemusubjektupoprižalovanom.Podľanázoružalovanéhovsúladesust.
§ 32 ods. 9 ZKR, osoby žalovaných v prípade popretia pohľadávok v konkurze viacerými osobami tvoria
nútené procesné spoločenstvo, pričom poukázal na znenie § 78 CSP. Žalovaný uzavrel, že príslušný súd
by sa nemal ďalej vôbec zaoberať obsahom a argumentmi uvedenými v žalobe, keďže žaloba nespĺňa

základné náležitosti v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Žalovaný mal za to, že žaloba by mala byť zamietnutá
pre nesplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 9 ZoKR, a to bez ďalšieho posudzovania obsahu žaloby.
Z dôvodu právnej istoty sa žalovaný vyjadril aj k dôvodom popretia pohľadávok, ktoré považoval za
správne a sporné pohľadávky považoval za neexistentné.

5. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.03.2024, v ktorom uviedol, že opravuje podanie
zo dňa 4.1.2023, označené ako žaloba o určenie pravosti pohľadávok, prihlásených žalobcom v rámci
konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288 tak, že žalovaný je Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856. K skutočnosti uvedenia neúplného a sčasti

nesprávneho (správne označenie sídla) označenia subjektu na strane žalovaného, žalobca uviedol,
že sa jedná o chybu v písaní, pričom z obsahu podania, a to hneď v čl. II, ako aj v celom texte,
je žalovaný označený a uvedený správne, a to vrátane identifikačného čísla, tiež poukázal na § 124
CSP. Nesúhlasil s námietkou pasívnej vecnej legitimácie, keď mal za to, že právo bolo uplatnené nasúde voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku, do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o
popretí pohľadávky žalobcovi, v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Voči správcovi úpadcu je žaloba vedená
na Mestskom súde Bratislava III, sp. zn. B1-30Cbi/1/2023. Žalobca má za to, že z procesnoprávneho

hľadiska boli splnené všetky podmienky pre účinné podanie žaloby na zistenie popretých pohľadávok
žalobcu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že popierajúci veriteľ a popierajúci správca tvoria nútené
spoločenstvo a argumentoval, že nejde ani o nerozlučné spoločenstvo. Tiež navrhol, aby súd v zmysle
ust. § 166 ods. 1 CSP, konania ktoré pred ním začali a skutkovo spolu súvisia (konania prebiehajúce na
Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023), spojil na spoločné

konanie. K sporným pohľadávkam uviedol, že ich považuje za dostatočne preukázané.

6.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazovadospelkzáveru,žemedzi
stranami nebol sporný skutkový stav popísaný v žalobe, teda v texte žaloby. Spornými medzi stranami
bola pasívna vecná legitimácia žalovaného a oprávnenosť popretia pohľadávky.

7. Bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31R/3/2021 zo dňa 20.9.2022 bol
na majetok spoločnosti LOCUS PLUS, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 36 756 288 vyhlásený konkurz a konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu:
Čechová Insolvency Services k.s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 184/2022 dňa
26.09.2022. Žalobca si prihlásil do konkurzu sp. zn. 31R/3/2021 dve pohľadávky v celkovej sume

61.376,17 eur a v celkovej sume 157.260,27 eur, prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok s por. č. 1. Pohľadávky žalobcu boli následne zapísané do zoznamu pohľadávok pod
poradovým číslom 12. a 13. Správca úpadcu dňa 08.12.2022 poprel pohľadávky zapísané do zoznamu
pohľadávok, a to čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Spoločnosť Arca Capital Slovakia,
a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len

„spoločnosť Arca Capital Slovakia“) ako veriteľ úpadcu poprela sporné pohľadávky podaním zo dňa
10.12.2022.

8. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca si pohľadávky, ktorých určenia
pravosti sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade so ZKR. Predmetné pohľadávky popreli,

v zákonom stanovenej lehote, vtedajší správca úpadcu a tiež iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia,
a.s. Žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávky včas. Súd teda konštatoval aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, ktorú mu priznáva § 32 ods. 9 ZKR.

9. Je nesporné, že žalobcove pohľadávky poprel iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s., so

sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Zároveň je nesporné,
že žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v
reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 975 041. Z obsahu spisu je
nepochybné, že označený žalovaný nepoprel v konkurznom konaní žiadnu zo žalobcom prihlásených
pohľadávok. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý jeho pohľadávky nepoprel.
Označenie žalovaného v žalobe je nepochybne bezvadné, keď obsahovalo správne (vyplývajúce z
Obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III) identifikačné údaje žalovaného. Inštitút
opravy podania je aplikovateľný len na prípady vadného podania, resp. vadného označenia sporovej
strany, a preto nie je možné podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na

opravuoznačeniastranysporu,resp.akoopravuzjavnejnesprávnosti.Vzhľadomnato,žežalobcapodal
žalobu proti žalovanému, ktorý nepoprel sporné pohľadávky v konkurznom konaní, je nutné konštatovať
nedostatok pasívne vecnej legitimácie žalovaného, čo má za následok zamietnutie podanej žaloby.

10. Súd ďalej uviedol, že žalobca nesplnil ani ďalšiu obligatórnu podmienku ustanovenú § 32 ods. 9 ZKR

- a to povinnosť podania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že žalobcom uplatnené pohľadávky boli popreté aj správcom úpadcu. Tiež je zrejmé,
že žalobca sa v podanej žalobe nedomáhal určenia sporných pohľadávok aj proti správcovi úpadcu.
Žalobu, ktorá nie je podaná v stanovenej lehote alebo nie je podaná proti všetkým, ktorí pohľadávku
veriteľa popreli, musí súd zamietnuť. V prejednávanom konaní sa jedná o ďalší dôvod pre zamietnutie

podanej žaloby. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ako neúčelný bol vyhodnotený aj návrh žalobcu na
spojenie vecí podľa § 166 CSP - konkrétne na spojenie prejednávanej veci a veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. B1-30Cbi/1/2023, v ktorej má byť žalovaným správca úpadcu. Vzhľadom na to, žežalovaným v prejednávanom konaní je subjekt, ktorý nepoprel sporné pohľadávky, nebolo by spojením
vecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.

11.Sohľadomnavyššieodôvodnenénedostatkypodanejžaloby,ktorésaméosebevedúknezvratnému
neúspechu žalobcu v sporovom konaní, súd sa ďalej nezaoberal skutkovými a právnymi otázkami,
týkajúcimisaoprávnenostipopretiaspornýchpohľadávok,čodoichvýškyaprávnehodôvoduarozhodol
tak, že žalobu zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces ako odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b)

CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ako odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. e) CSP.
Odôvodnenie, resp. neodôvodnenie rozhodnutia považuje žalobca za arbitrárne a účelové,
vychádzajúce z nesprávnej aplikácie právnych predpisov na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie
uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovene nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú oporu v listinách

tvoriacich obsah súdneho spisu. Zároveň právne posúdenie súdu prvej inštancie vykazuje zjavné
nedostatky a nenachádza svoj právny základ ani v právnom poriadku, ani v judikatúre najvyšších
súdnych autorít. Za týchto okolností nie je možné stotožniť sa s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie
a vôbec nie s jeho (ne-)odôvodnením.
Ďalej uviedol, že doručil súdu prvej inštancie žalobu o určenie pravosti pohľadávky zo dňa 4.1.2023.

Žalobca v tejto žalobe označil žalovaného len obchodným menom a sídlom nasledovne: Arca
Investments, a.s., v reštrukturalizácii, sídlo: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava.
Identifikačné číslo žalovaného nebolo vôbec v žalobe uvedené. V texte žaloby žalobca následne uvádza,
že:
„Žalovaný poprel pohľadávky žalobcu, zapísané do zoznamu pohľadávok pod číslom 12 a 13, čo do

právneho dôvodu a výšky.
Dôvody popretia pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok pod číslom 12 a 13 sú zhodné a v
tomto znení:
Dôvod popretia výšky pohľadávky: Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A,
821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len „Popierajúci veriteľ“) v celom rozsahu

namieta existenciu a dôvodnosť Pohľadávky a považuje ju za neoprávnenú v celom rozsahu.
Dôvod popretia právneho dôvodu: Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A,
821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len „Popierajúci veriteľ“) v celom rozsahu
namieta existenciu a dôvodnosť pohľadávky a považuje ju za neoprávnenú v celom rozsahu.“
Z uvedených skutočností je zrejmé, že:

1. označenie žalovaného bez identifikačného čísla, ktoré mu bolo pridelené, je v rozpore s ustanovením
§ 133 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je podanie žalobcu neúplné;
2. skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v texte žaloby, ako aj dôkazy k žalobe priložené nekorešpondujú
s označením žalovaného v žalobe, v dôsledku čoho je podanie žalobcu nezrozumiteľné.
Zároveň poukázal na ust. §§ 129 ods. 1, 2, 133 ods. 2 CSP.

Pokiaľ súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP, jeho procesný
postup bol nesprávny a znemožňujúci žalobcovi uplatňovať jeho procesné práva, čím došlo aj k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Zo žalobcom podanej žaloby je nepochybné, že pri jej koncipovaní došlo k zrejmej chybe v písaní.
Kmeň obchodných mien Arca Capital Slovakia, a.s. a Arca Investments, a.s. je totožný, pričom totožná

je aj adresa sídla týchto spoločností. Z uvedeného vyplýva, že údaj o obchodnom mene žalovaného
bol v žalobe uvedený nesprávne, údaj o sídle žalovaného bol v žalobe uvedený správne a IČO
(identifikačné číslo) žalovaného v žalobe chýbalo. Zo samotného textu žaloby je zároveň hneď od prvého
jej odseku celkom zrejmé, že žalobca uplatňuje touto žalobou svoje práva voči veriteľovi, ktorý popreljeho pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok pod číslom 12 a 13, čo do právneho dôvodu a výšky,
pričom týmto popierajúcim veriteľom je spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Z informácií vyplývajúcich z Registra

úpadcov, vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR je tiež nepochybné, že jediným veriteľom, ktorý
pohľadávky žalobcu poprel je spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. Rovnako aj žalovaný uvádza vo
svojom vyjadrení k žalobe žalobcu, že: „Jediným veriteľom Úpadcu, ktorý poprel Pohľadávky bola teda
spoločnosť Arca Capital Slovakia.“ Žalovaný taktiež vo vyjadrení uviedol, že: „Pre úplnosť žalovaný
uvádza, že samotný žalobca v článku II žaloby uvádza dôvody popretia pohľadávok veriteľom úpadcu,

v rámci ktorých samotný žalobca označuje ako popierajúceho veriteľa spoločnosť Arca Capital Slovakia
a nie žalovaného.“
V procesnom práve platí generálne pravidlo, že každý procesný úkon účastníka súd posudzuje podľa
obsahu. Z obsahu podania žalobcu vyplýva jednoznačne, bez akýchkoľvek vnútorných rozporov a
protirečení, že predmetná žaloba smeruje proti veriteľovi, ktorý poprel pohľadávky prihlásené žalobcom
v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/A,

821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288. Napriek neúplnému označeniu žalovaného v žalobe a napriek tomu,
že zo samotného textu žaloby, ako aj žalobcom predložených dôkazov bolo zrejmé, že skutkové tvrdenia
tvoriace obsah žaloby nekorešpondujú s označením žalovaného, súd prvej inštancie nepostupoval
v súlade so zákonom stanovenými procesnými postupmi a bez ďalšieho žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca dokonca podaním zo dňa 22.03.2024 po zistení vzniknutých nedostatkov na základe vyjadrenia

žalovaného, sám iniciatívne tieto nedostatky žaloby opravil. Ani tento postup žalobcu nebol zo strany
súdu prvej inštancie akceptovaný, nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že z podanej žaloby je
nesporné, že žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments,
a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 975 041. Súd prvej
inštancie nielenže neposkytol žalobcovi príležitosť na nápravu žaloby, túto žalobu bez ďalšieho zamietol,

ale navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia vyvodil zo žaloby žalobcu preukázateľne nepravdivé
skutkové závery.
V súvislosti s povinnosťou súdu prvej inštancie poskytnúť žalobcovi možnosť na nápravu zjavnej
nesprávnosti podania poukazuje žalobca na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
11.10.2022, sp. zn. III. ÚS 302/2021 a rozsudok NS SR č.k. 4Cdo 143/2006 z 1. novembra 2006. Žalobca

zastáva názor, že nesprávny procesný postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie vykazuje znaky prílišného
formalizmu, ktorý nemá v judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky svoje miesto.
Prílišný formalizmus aplikovaný súdom prvej inštancie nepochybne viedol k extrémne nespravodlivému
záveru pre žalobcu, keď zamietnutím žaloby len pre jej odstrániteľné nedostatky vylúčil súd prvej
inštancie žalobcu z možnosti domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok v konkurznom konaní.

V nadväznosti na uvedené poukazuje žalobca na odmietnutie prílišného formalizmu aj v judikatúre
Ústavného súdu Českej republiky, ktorou argumentuje aj Najvyšší súd SR napr. v uznesení zo dňa 30.
mája 2018, sp. zn.10Sžk/39/2017.
V odôvodnení rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, sa Mestský súd Bratislava
III obmedzil na strohé konštatovanie, že: „je nesporné, že žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil

ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava
821 09, IČO: 35 975 041“ a zároveň, že „Označenie žalovaného v žalobe je nepochybne bezvadné,
keď obsahovalo správne (vyplývajúce z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III)
identifikačné údaje žalovaného“ .
Súd prvej inštancie neposkytol náležité vysvetlenie svojho procesného postupu a odôvodnenie toho,

z akých skutočností vychádzal, keď bez opory v žalobe žalobcu v odôvodnení uviedol, že žaloba
obsahovala údaj o identifikačnom čísle žalovaného, v dôsledku čoho bolo podľa záverov súdu prvej
inštancie označenie žalovaného v žalobe nepochybne bezvadné. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol tvrdenie o tom, že označenie žalovaného je „nepochybne bezvadné“ spôsobom, ktorý
nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie mal tieto skutočnosti za preukázané.

Nezodpovedanou otázkou pre žalobcu však ostáva, odkiaľ čerpal súd prvej inštancie informáciu o tom,
že žaloba žalobcu obsahovala údaj o identifikačnom čísle žalovaného, keď zo žaloby žalobcu je na prvý
pohľad zrejmé, že žiadne IČO pri identifikácii žalovaného uvedené nie je. Žalobca zároveň poukazuje
na skutočnosť, že súd prvej inštancie doslova odignoroval procesný návrh žalobcu na spojenie vecí
vedených na Mestskom súde Bratislava III pod. sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023, o

tomto návrhu žiadnym spôsobom nerozhodol, pričom následne v odôvodnení napádaného rozhodnutia
opäť len lakonicky uviedol, že: „žalobca nesplnil ani ďalšiu obligatórnu podmienku ustanovenú § 32 ods.
9 ZKR - a to povinnosť podania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku“. Z podania žalobcu zo
dňa 22.03.2024 je pritom evidentné, že žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky nielen vočižalovaného, ale v samostatnom konaní aj voči správcovi, pričom žiadal tieto konania spojiť na spoločné
konanie.
Takto koncipované odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorého obsahom je ničím nepodložený či

dokonca vyfabulovaný záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný bol v žalobe označený
identifikačným číslom, ako aj záver, že žalobca nesplnil ani povinnosť podania žaloby voči všetkým,
ktorí popreli pohľadávku, svedčí o svojvôli súdu prvej inštancie, zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti
rozhodnutia, čo zakladá neakceptovateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia z hľadiska základného
práva žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca do dnešného dňa nebol oboznámený so skutočnosťami,

ktoré viedli vo veci konajúci súd k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, v dôsledku čoho
považuje žalobca za nepochybné, že vo veci konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.
Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie náležite a v dostatočnom
rozsahu, nakoľko v ňom absentuje okrem iného uvedenie zdroja, z ktorého súd prvej inštancie čerpal

informácie, ktoré vzal za preukázané. Z odôvodnenia rozsudku taktiež zrozumiteľne a presvedčivo
nevyplýva ani spôsob, akým sa vo veci konajúci súd vysporiadal so závermi vyplývajúcimi z doterajšej
judikatúry súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k odstraňovaniu nedostatkov podania v konaní pred
súdom. Žalobca zastáva názor, že bez relevantného odôvodnenia vyššie namietaných skutočností nie
je možné považovať rozsudok súdu prvej inštancie za riadne odôvodnený, čím sa stáva neúplným a

arbitrárnym.
Žalobca zároveň dáva do pozornosti odvolaciemu súdu aj závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 236/06.
Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne
posúdil aj vo vzťahu k otázke prípustnosti uplatnenia práva žalobcu na určenie popretej pohľadávky

voči všetkým, ktorí jeho pohľadávky popreli, samostatnými žalobami. Námietku, že žaloba žalobcu
nesmeruje voči všetkým, ktorí pohľadávky žalobcu popreli, vzniesol žalovaný vo vyjadrení k žalobe
zo dňa 05.06.2023. Žalovaný namietal vo svojom vyjadrení k žalobe nemožnosť uplatnenia práva na
určenie popretej pohľadávky samostatnou žalobou voči veriteľovi a samostatnou žalobou voči správcovi,
ktorí popreli pohľadávky žalobcu. Za účelom potvrdenia správnosti svojich tvrdení citoval žalovaný v

bode 4.13. svojho vyjadrenia z odbornej právnickej literatúry, pričom uviedol nasledovné: „4.13. V zmysle
ZoKR a aj v zmysle odbornej literatúry totiž platí, že je vylúčené, aby prebiehali dve samostatné konania
o určení tej istej pohľadávky, a to jedna proti správcovi a druhá proti popierajúcemu veriteľovi. Žalobu,
ktorá nie je podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku veriteľa popreli, musí súd zamietnuť.“
Vo vzťahu k uvedenej argumentácii žalovaného poukazuje žalobca na skutočnosť, že žalovaný celkom

zjavne zámerne a účelovo vyselektoval z komentára Doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. k § 32 ods. 9
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii len časť podporujúcu jeho tvrdenia o nemožnosti uplatňovať
nárok na určenie popretej pohľadávky samostatnými žalobami. Žalobca preto dáva odvolaciemu súdu
do pozornosti pokračovanie komentára k § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde Doc.
JUDr. Milan Ďurica, PhD. uvádza: „Na základe popretia pohľadávky iným veriteľom, ktoré je urobené

v zákonom stanovenej lehote, mu oznámi ďalšie popretie (ďalej aj „druhé popretie“). Od doručenia
každého oznámenia plynie veriteľovi samostatná lehota na podanie určovacej žaloby. Tak, ako bolo
uvedené, žaloba musí byť podaná proti všetkým, ktorí veriteľovi pohľadávku popreli. Je vylúčené, aby
prebiehali dve samostatné konania o určení tej istej pohľadávky, a to jedna proti správcovi a druhá
proti popierajúcemu veriteľovi. V konaní, ktoré sa začalo na základe oznámenia o prvom popretí, musí

byť veriteľovi, ktorému bola popretá pohľadávka správcom (alebo aj veriteľom), umožnené, aby podal
návrh na vstup do konania na strane žalovaného o veriteľa, ktorý pohľadávku poprel. Toto uplatnenie
práva musí byť urobené v lehote 30 dní na súde od oznámenia druhého popretia. Ak by boli podané
dve samostatné žaloby, je potrebné ich spojiť na spoločné konanie. Aby sa predišlo takýmto situáciám,
správca by mal oznámiť veriteľovi popretie jeho pohľadávky až po márnom uplynutí lehoty na popieranie

pohľadávok,keďužbudevedieť,ktovšetkopohľadávkypoprel.Rovnakoveriteľsimôžezistiťpouplynutí
lehoty na popretie pohľadávky, kto mu pohľadávku poprel, a až následne podávať žalobu o určenie. Tu
je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že lehota na popretie pohľadávky môže byť konkurzným
súdom opakovane predlžovaná (§ 32 ods. 4).“
Rešpektovaná odborná právnická literatúra k zákonu č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

(ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo skrátene „ZKR“) explicitne pripúšťa možnosť
podať voči popierajúcemu veriteľovi a správcovi samostatné žaloby o určenie popretej pohľadávky,
pričom tieto konania je následne nevyhnutné spojiť na spoločné konanie. Žalobca podaním zo dňa
22.03.2024 požiadal súd prvej inštancie, aby v zmysle ust. § 166 ods. 1 CSP, konania ktoré pred nímzačali a skutkovo spolu súvisia (konania prebiehajúce na Mestskom súde Bratislava III pod. sp. zn.
1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1- 30Cbi/1/2023), spojil na spoločné konanie. Súd prvej inštancie o tomto
procesnom návrhu žalobcu žiadnym spôsobom nerozhodol, pričom následne v odôvodnení napádaného

rozhodnutia uviedol, že: „žalobca nesplnil ani ďalšiu obligatórnu podmienku ustanovenú § 32 ods. 9 ZKR
- a to povinnosť podania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku“. Takto formulovaný skutkový
záver súdu prvej inštancie opätovne nenachádza oporu vo vykonanom dokazovaní, čím spôsobuje
nielen nesprávnosť a nezákonnosť napádaného rozhodnutia, ale významným spôsobom zasahuje do
práva žalobcu na spravodlivý proces. Uvedené závery súdu prvej inštancie nemožno za žiadnych

okolností tolerovať a rešpektovať. Vylúčením možnosti podať samostatné žaloby proti správcovi a
veriteľovi, ktorý poprel pohľadávky žalobcu dochádza k prílišnému formalizmu zo strany súdu a tým aj
k neodôvodnenému odňatiu možnosti konať pred súdom.
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal z doslovného
znenia § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetné ustanovenie dáva veriteľovi,
ktorého pohľadávka bola popretá iným veriteľom, prípadne správcom konkurznej podstaty, možnosť

domáhať sa žalobou na súde určenia popretej pohľadávky v rozsahu, v ktorom bola popretá, v lehote
30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi.
V zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno pohľadávku poprieť:
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia
zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie

pohľadávky.
Žalobca preto odvolaciemu súdu navrhol, aby o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III zo dňa 22. apríla 2024, sp. zn. B1-1Cbi/1/2023, takto rozhodol:
I. „Zrušuje rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 22. apríla 2024, sp. zn.: B1-1Cbi/1/2023 a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v súdnom konaní nie je daný žiaden z odvolacích
dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní, a teda odvolanie je nedôvodné v celom rozsahu.
Rozsudok je vecne správny a je riadne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci. Súdne konanie netrpí žiadnou vadou a Mestský súd Bratislava
III postupoval v súdnom konaní procesne správne. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnymskutkovýmzisteniamavykonalvšetkydôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
V súvislosti s obsahom odvolania mal žalovaný za to, že žalobca sa v odvolaní snaží zahltiť odvolací
súd množstvom argumentácie, ktorej jediným účelom je zhojiť pochybenia žalobcu pri podaní žaloby.

Žalobca zároveň dezinterpretuje odôvodnenie rozsudku, pričom tendenčne vytrháva z kontextu tie
pasáže odôvodnenia rozsudku, ktoré sa hodia do jeho argumentačnej línie.
Žalobca odôvodnil odvolanie aj údajným naplnením odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e) CSP. Žalobca však v odvolaní vôbec nešpecifikuje, aké konkrétne dôkazy neboli vykonané zo strany
Mestského súdu Bratislava III, ktoré mali byť potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V súdnom konaní boli zo strany Mestského súdu Bratislava III vykonané všetky dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací dôvod preto podľa ust. § 365 od. 1 písm. e) CSP nemôže
byť naplnený.
Žalobca v odvolaní tvrdil, že žaloba ako podanie má byť údajne i) neúplné, a to z dôvodu, že žalobca
v žalobe označil žalovaného bez identifikačného čísla, ktoré mu bolo pridelené, a zároveň má byť ii)

nezrozumiteľné, a to z dôvodu, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ako aj dôkazy k žalobe
priložené, nemajú korešpondovať s označením žalovaného.
Odborná literatúra uvádza, že v prípade, ak podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti,
podanie má vadu. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti
stanovenej zákonom pre podanie, pričom v takom prípade ide o tzv. neúplné podanie.

Podľa žalovaného žaloba obsahuje všetky všeobecné náležitosti podania, ako aj náležitosti žaloby, a
preto vo vzťahu k žalobe nie je možné konštatovať, že by táto mala predstavovať neúplné podanie tak,
ako to účelovo tvrdí žalobca.
Odborná literatúra taktiež uvádza, že vadou podania je aj nezrozumiteľnosť podania. Nezrozumiteľným
podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým

z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil,
svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty
nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktoromnie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa ust. § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre
rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania.
Žaloba nevzbudzuje pochybnosti o jej obsahu, keďže z podanej žaloby je zrejmé, čoho sa žalobca

domáha a voči komu, a preto vo vzťahu k žalobe nie je možné konštatovať, že by táto mala predstavovať
nezrozumiteľné podanie tak, ako to účelovo tvrdí žalobca.
Žaloba ako podanie je úplné a súčasne zrozumiteľné, a teda zo strany Mestského súdu Bratislava III
nemohlo dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobcovi znemožnil uplatňovať jeho
procesné práva, ako ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Žalovaný považuje za absurdné, že žalobca sa snaží odôvodniť odvolanie práve údajnou neúplnosťou
a nezrozumiteľnosťou žaloby ako vadami podania, ktorých sa v prípade ich existencie musel dopustiť
profesionálny kvalifikovaný právny zástupca žalobcu. Takéto konanie žalobcu nemôže podľa názoru
žalovaného požívať súdnu ochranu.
Žalovaný taktiež v súvislosti s identifikáciou sporových strán v žalobe dôrazne odmieta tvrdenie žalobcu,
že zo žaloby má byť údajne nepochybné, že pri jej koncipovaní došlo k zrejmej chybe v písaní, pretože

kmeň obchodných mien žalovaného (v čase podania žaloby Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii)
a spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868
856 (ďalej len „spoločnosť Arca Capital Slovakia“) je totožný, pričom totožná je aj adresa ich sídla.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že až do podania vyjadrenia žalobcu (1 mesiac pred konaní
1. pojednávania) žalobca v súdnom konaní netvrdil, že žalobca v žalobe chcel označiť ako žalovaného

spoločnosť Arca Capital Slovakia a nie žalovaného.
Žalobca pritom okrem žaloby označil žalovaného za žalovaného aj v sprievodnej správe k žalobe zo dňa
06.01.2023 (ďalej len „Sprievodná správa“), v prílohe ktorej podal žalobu na súd.
Žalobcovi bol sprístupnený elektronický súdny spis súdneho konania, z ktorého vyplýva, že žalovaným
subjektom je práve žalovaný a nie spoločnosť Arca Capital Slovakia.

Žalobcovi bolo doručené aj vyjadrenie k žalobe, tzn. podanie žalovaného, ku ktorému sa nevyjadril
v súdom stanovenej lehote, pričom z vyjadrenia k žalobe muselo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaný
spochybňuje svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní.
Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalobca bol uzrozumený s tým, že v súdnom konaní
žaluje žalovaného a nie spoločnosť Arca Capital Slovakia. Až keď si žalobca uvedomil 1 mesiac pred

konaním 1. pojednávania v súdnom konaní riziko prehry v súdnom konaní, pristúpil k účelovému podaniu
vyjadrenia žalobcu s cieľom zhojiť svoje procesné pochybenia.
Takýto postup však nie je podľa názoru žalovaného možný, nakoľko aprobovaním takéhoto konania by
došlo k obchádzaniu prekluzívnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby voči príslušnému popierajúcemu
subjektu.

Označenie žalovaného v žalobe bolo bezvadné, pričom obsahovalo správne identifikačné údaje
žalovaného, ktoré zodpovedali údajom v danom čase zapísaným v príslušnom obchodnom registri.
Súčasne obchodné mená žalovaného a spoločnosti Arca Capital Slovakia sú zreteľne odlíšiteľné a nie
sú ľahko zameniteľné, a to napriek tomu, že časť obchodného mena žalovaného a spoločnosti Arca
Capital Slovakia (teda Arca) je rovnaká, čo rovnako vyvracia argumentáciu žalobcu o chybe v písaní.

Argumentáciu žalobcu o tom, že pri koncipovaní žaloby malo dôjsť k chybe v písaní vyvracia
aj skutočnosť, že žalovaný bol v žalobe označený spolu s dodatkom k obchodnému menu „v
reštrukturalizácii“. Spoločnosť Arca Capital Slovakia v čase podania žaloby nepoužívala dodatok k
obchodnému menu „v reštrukturalizácii“. Predmetný dodatok minimalizuje riziko chyby v písaní pri
identifikáciu žalovaného subjektu.

Žalobca v súdnom konaní žaluje žalovaného ako subjekt, ktorý nemá pasívnu vecnú legitimáciu v
súdnom konaní.
Žalovaný sa preto v celom rozsahu stotožnil s konštatovaním Mestského súdu Bratislava III uvedeným
v bode 27. odôvodnenia rozsudku, a to, že je nesporné, že žalobca v podanej žalobe označil ako
žalovaného žalovaného a že označenie žalovaného v žalobe je nepochybne bezvadné, keď obsahovalo

správne (vyplývajúce z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III) identifikačné
údaje žalovaného.
Žalovaný sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom Mestského súdu Bratislava III, v
zmysle ktorého je inštitút opravy podania aplikovateľný len na prípady vadného podania, resp. vadného
označenia sporovej strany, v dôsledku čoho nebolo možné vyjadrenie žalobcu kvalifikovať ako návrh na

opravu označenia strany, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti, keďže označenie žalovaného v žalobe
bolo nepochybne bezvadné.
V zmysle uvedeného žaloba smeruje voči subjektu bez pasívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní
(keď namiesto spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá poprela pohľadávky, je ako žalovaný označenýžalovaný, ktorý pohľadávky nepoprel), a teda Mestský súd Bratislava III rozhodol správne, keď žalobu
zamietol.
Žalobca v odvolaní tvrdí, že Mestský súd Bratislava III mal vec nesprávne právne posúdiť, keď vychádzal

z doslovného znenia ust. § 32 ods. 9 ZKR. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že ust. § 32 ods. 9
ZKR neobsahuje také obmedzenie, ktoré by žalobcovi bránilo podať voči jednotlivým subjektom, ktoré
popreli pohľadávku, samostatné žaloby, ak následne urobí úkon smerujúci k spojeniu konaní, v ktorých
podal žalobu do spoločného konania.
Žalovaný uvedenú argumentáciu žalobcu považuje za nesprávnu a účelovo zavádzajúcu.

Žalobca v tejto súvislosti zrejme zámerne opomína, že obe pohľadávky boli popreté tak spoločnosťou
Arca Capital Slovakia, ako aj popierajúcim správcom, a teda že žaloba mala v zmysle ust. § 32 ods. 9
ZKR smerovať voči popierajúcemu veriteľovi (v tomto prípade voči spoločnosti Arca Capital Slovakia)
a zároveň voči správcovi úpadcu.
Žaloba však nesmeruje ani voči veriteľovi, ktorý poprel pohľadávky (t.j. spoločnosti Arca Capital
Slovakia), ani voči popierajúcemu správcovi (ani aktuálnemu správcovi úpadcu) a ani voči žiadnemu

inému, ďalšiemu subjektu popri žalovanom.
Platí preto, že ani podanie samostatnej žaloby (popri žalobe) žalobcu voči popierajúcemu správcovi,
resp. aktuálnemu správcovi úpadcu, a následné uskutočnenie úkonu smerujúceho k spojeniu konania
vedeného voči popierajúcemu správcovi, resp. aktuálnemu správcovi úpadcu do spoločného konania,
nemôže zhojiť nesprávnosť podania žaloby zo strany žalobcu voči žalovanému.

Mestský súd Bratislava III preto správne vyhodnotil návrh žalobcu na spojenie vecí podľa ust. § 166 ods.
1 CSP (konkrétne spojenie tohto Súdneho konania a súdneho konania pod sp. zn. B1-30Cbi/1/2023, v
ktorom má byť žalovaný popierajúci správca úpadcu) ako neúčelný, a to vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaným v súdnom konaní je subjekt, ktorý nepoprel pohľadávky.
V prípade viacnásobného popretia pohľadávky tvoria všetky popierajúce subjekty nerozlučné a nútené

spoločenstvo, a to s poukazom na ust. § 32 ods. 9 ZKR v nadväznosti na ust. § 77 ods. 1 CSP a ust.
§ 78 ods. 1 CSP.
K nútenému procesnému spoločenstvu odborná literatúra uvádza, že: „O nútené procesné spoločenstvo
pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby
v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená

hmotnoprávnou úpravou.“
Príslušná hmotnoprávna úprava je obsiahnutá v § 32 ods. 9 ZKR, z zmysle ktorého platí, že „žaloba
musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku“. Rovnako možno poukázať aj na ust. § 32
ods. 15 ZKR, z ktorého vyplýva, že: „rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania“.

Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že nútené spoločenstvo subjektov popierajúcich
pohľadávku vyplýva aj z predmetu incidenčného konania, keď o určení tej istej pohľadávky nemôže súd
rozhodovať vo dvoch samostatných konaniach, ktoré by mohli viesť k dvom odlišným rozhodnutiam o
zistení/nezistení tej istej pohľadávky.
Dokonca aj zo žalobcom citovanej odbornej literatúry vyplýva, že je vylúčené, aby prebiehali dve

samostatné konania o určení tej istej pohľadávky, a to jedna proti správcovi a druhá proti popierajúcemu
veriteľovi.
Žalovaný má preto zhodne s názorom Mestského súdu Bratislava III uvedeným v bode 28. odôvodnenia
rozsudku za to, že žalobca nesplnil obligatórnu povinnosť ustanovenú § 32 ods. 9 ZoKR, a to povinnosť
podania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Z uvedeného dôvodu Mestský súd Bratislava III

rozhodol správne, keď žalobu, ktorá nebola podaná proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, zamietol.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny
a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom

súdneho spisu, odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je vecne správne.17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd

konštatuje,ženapadnutýrozsudoksúduzodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného
dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednavaný spor a z ktorých vyvodil svoje
právne závery, na ktoré odvolací súd poukazuje. Zistenia súdu majú vecné a logické zakotvenie vo
vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s

ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo ako i predvídateľnosti
rozhodnutia.

20.Odvolacísúdkonštatujesprávnosťdôvodovrozhodnutiasúduanadoplneniejehosprávnostiuvádza

nasledovné.

21. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.
31R/3/2021 zo dňa 20.9.2022 bol na majetok spoločnosti LOCUS PLUS, s.r.o., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 756 288 vyhlásený konkurz. Do funkcie

správcu konkurzný súd ustanovil: Čechová Insolvency Services k.s. Uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 184/2022 dňa 26.09.2022. Žalobca si prihlásil do konkurzu sp. zn. 31R/3/2021
dve pohľadávky v celkovej sume 61.376,17 eur a v celkovej sume 157.260,27 eur, prihlásené súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok s por. č. 1. Pohľadávky žalobcu boli následne zapísané
do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 12 a 13. Správca úpadcu dňa 08.12.2022 poprel

pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok, a to čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

22. Je nesporné, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len „spoločnosť Arca Capital Slovakia“) ako
veriteľ úpadcu poprela sporné pohľadávky podaním zo dňa 10.12.2022.

23. Súd správne skonštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovaného (žalovaných) je daná
ustanovením § 32 ods. 9 ZKR, keď žaloba musí smerovať proti subjektu, ktorý žalobcovu pohľadávku
poprel, t.j. správca alebo iný veriteľ, prípadne obaja.

24. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý
je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej
pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

25. Od nedostatku podmienky konania treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby), spočívajúce v
nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom konania. Príčinou vád označenia
účastníkov v žalobe môžu byť medziiným chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, ktoré sa vyskytli
pri písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak je ale žalovaný v žalobe označený úplne, presne, určito a
zrozumiteľne tak, ako je to v tomto prípade, nejde o vadu podania. Ak bol v žalobe úplne, presne,

určito a zrozumiteľne označený za účastníka konania ten, kto nemá pasívnu vecnú legitimáciu, ide o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a v takto vadne začatom konaní nemôže
vzniknúť ani procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá
strana konania.

26. Je nesporné, že žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca
Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, pričom žalobcove
pohľadávky poprel iný veriteľ - Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Je teda nepochybné, že označený žalovaný nepoprel v
konkurznom konaní žiadnu zo žalobcom prihlásených pohľadávok.

27. K tvrdeniu žalobcu, že z obsahu podania jednoznačne vyplýva, že predmetná žaloba smeruje proti
veriteľovi, ktorý pohľadávky poprel (Arca Capital Slovakia,a.s.), odvolací súd dodáva, že v zmysle §
132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán. Presné
označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne
označiť toho, proti komu žaloba smeruje. Žalobca musí byť označený tak, aby bolo nepochybné, kto je

stranou v spore. Súd nemôže považovať za žalovaného toho, kto je uvedený v listinných dôkazoch.

28. Je nepochybné, že oprava podania je aplikovateľná len na prípady vadného podania, resp.
takého vadného označenia sporovej strany, že nie je možné sporovú stranu identifikovať. Žalobca
správne uviedol, že označenie žalovaného neobsahovalo identifikačné číslo. Však skutočnosť, že
označenie žalovaného neobsahovalo identifikačné číslo (IČO) neznamená, že nie je možné identifikovať

žalovaného. Identifikačné číslo síce slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa,
ale má najmä evidenčný význam. Odvolací súd konštatuje, že označenie žalovaného obchodným
menom a sídlom jednoznačne určuje žalovaný subjekt, a to bez toho, aby bolo možné si ho pomýliť
s iným subjektom. Na tom nič nemení ani spoločné označenie Arca a ani totožná adresa oboch
spoločností. Obchodné mená žalovaného a spoločnosti Arca Capital Slovakia sú zreteľné odlíšiteľné

a nie sú ľahko zameniteľné. Okrem toho v čase podania žaloby bol žalovaný v reštrukturalizácii (od
27.07.2022 do 11.03.2024) a takto ho žalobca aj označil. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so
sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, ktorá pohľadávky poprela, v reštrukturalizácii nebola.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.03.2024
kvalifikovať ako návrh na opravu označenia strany sporu, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti.

Nakoľko žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý nepoprel sporné pohľadávky v konkurznom
konaní, súd správne žalobcu z dôvodu nedostatku pasívne vecnej legitimácie žalovaného zamietol.

29. K nespojeniu veci na spoločné konanie súdneho sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava III
pod sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023, sa vyjadril súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

pod bodom 28., s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Samotný názor súdu, že žaloba mala byť podaná
aj proti správcovi úpadcu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu. Nespojením veci do spoločného
konania nemôže zhojiť nesprávnosť podania žaloby zo strany žalobcu voči žalovanému. Napriek tomu
odvolací súd zastáva zhodný názor so súdom i o žalovaným, že ide o nerozlučné a nútené spoločenstvo
subjektov popierajúcich pohľadávku, nakoľko o určení tej istej pohľadávky nemôže súd rozhodovať vo

dvoch samostatných konaniach, ktoré by mohli viesť k dvom odlišným rozhodnutiam o zistení/nezistení
tej istej pohľadávky. Skutočnosť, že žaloba mala byť podaná proti popierajúcemu veriteľovi i správcovi
vyplýva z § 32 ods. 9 ZKR, ktorý jednoznačne stanovuje, že „veriteľ má právo domáhať sa na súde
určenia popretej pohľadávky žalobou (nie žalobami), pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí
popreli pohľadávku“.

30. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie súdu je neodôvodnené, arbitrárne a svedčí o svojvôli súdu a
žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd dodáva, že o svojvôli pri výklade a
aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa
tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Odvolací súd nezistil žiadne znaky svojvôle, ako v odvolaní nedôvodne namietal žalobca. Súd dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku zrozumiteľne a náležitým spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o dôvodnosti
žaloby. Skutočnosť, že súd uviedol, že označenie žalovaného obsahovalo aj identifikačné číslo nemožno
spájať so svojvôľou súdu. Išlo jednoducho o omyl súdu, ktorý však nemá vplyv na právny záver

súdu. Nie je opodstatnená ani odvolacia námietka žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia, resp.
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku
vyplýva, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými
argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivým spôsobom odôvodnil v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Samotná skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

31. Takisto zo strany súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. K porušeniu
práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutámožnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a
rozhodovaťopodanomnávrhu(žalobe)fyzickejosobyaleboprávnickejosoby(napr.I.ÚS35/98),aletiež
v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo prejavom zjavnej svojvôle

pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania
(m. m. II. ÚS 107/2018).

32. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto

základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011,
sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

33. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom

úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

35. Nakoľko nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného viedlo k jednoznačnému zamietnutiu žaloby,
odvolací súd sa ďalšími dôvodmi odvolania nezaoberal, nakoľko sú bez právneho významu.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konanie v plnom rozsahu.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).