Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203723
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203723.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa matky: B. D. C., E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., zastúpená

splnomocnencom: Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., IČO: 36 866 733 so sídlom Pri starej
prachárni 13, Bratislava, a otca: C. B. I. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, H.,
zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská
14, Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/153/2024 – 18 z 19. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 40P/51/2024 o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu
nariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmupravilstykotcasmaloletýmtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsa
s maloletým dieťaťom každý týždeň v kalendárnom roku vždy v utorok a štvrtok od 14:30 hod. do 17:30
hod. a každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 10:30 hod. do 17:30 hod., a to vždy za prítomnosti

matky tak, že si otec maloletého prevezme a vráti matke v mieste bydliska otca. Matka je povinná
zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa v čase prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa otcom v
mieste bydliska otca (výrok I.), a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok
II.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého A. sa svojím návrhom zo dňa

26.11.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým
tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v utorok
a štvrtok od 14:30 hod. do 17:30 hod. a každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 10:30 hod. do
17:30 hod., a to vždy za prítomnosti matky tak, že si otec maloletého prevezme a vráti späť matke v
mieste bydliska otca. Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého v čase prevzatia a odovzdania
maloletého otcom v mieste bydliska otca.

1.2 V konaní mal za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Na Mestskom
súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/51/2024 je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinnosti k maloletému dieťaťu.

1.2.1 Rodičia maloletého sa nevedia dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletým.1.2.2 Otec maloletého žije sám a trpí ochorením diabetes spojeným s hypoglykemickými záchvatmi,
počas ktorých nie je schopný zabezpečiť bezpečnú starostlivosť o maloletého.

1.2.3. Maloletý A. vzhľadom na jeho nízky vek (cca 1,5 roka) nie je schopný postarať sa o seba sám
ani o svoju bezpečnosť počas hypoglykemických záchvatov otca.

1.2.4 Matka maloletého nesúhlasí s tým, aby styk otca s maloletým prebiehal podľa doterajších
požiadaviek otca spôsobom, ktorý si od nej vyžaduje, aby spolu so synom 1/2 týždňa bývala vo svojom

byte v K. a 1/2 týždňa v byte otca v H..

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to
podľa § 2 ods. 1, § 40 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CMP“, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1,
§ 331 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej

len „CSP“, článku 5, § 28 ods. 1, 2 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „ZoR“, článku 9 ods.
3, článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že zo strany matky maloletého bola
osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia, a preto
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

1.4 Na vecné odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že z návrhu matky maloletého, ako aj
obsahu súvisiaceho spisu vyplynulo, že rodičia maloletého sa nevedia dohodnúť na úprave styku otca
s maloletým, a preto je dočasná úprava styku otca s maloletým nevyhnutná. Súd v záujme ochrany
maloletého pristúpil k dočasnej úprave styku otca s maloletým a do času právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej upravil styk otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu tak, aby na jednej strane zodpovedal

veku maloletého a jeho odôvodneným potrebám a na druhej strane, aby bolo maloletému umožnené
rozvíjať vzťah so svojim otcom. Matkou navrhovaný rozsah styku však súd prvej inštancie nepovažoval
za dostatočný, kedy by pri jeho akceptácií zo strany súdu došlo k stavu, že by sa otec s maloletým
stretávalkaždýtýždeňlenvrozsahušiestich,resp.siedmichhodín,pretonadrámecnávrhurozhodoltak,
že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v určených hodinách. Pri svojom

rozhodovaní zohľadnil aj matkou vyjadrenú opodstatnenú obavu o bezpečnosť maloletého vyplývajúcu
sosituáciísúvisiacichsozdravotnýmstavomotca,kedybyprijejabsenciiprihypoglykemickomzáchvate
otca mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia maloletého, a preto rozhodol tak, že styk otca s
maloletým sa bude vykonávať za prítomnosti matky.

2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec prostredníctvom právneho zástupcu,
viniac súd prvej inštancie, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zúžil jeho styk
s maloletým, v porovnaní s intenzitou ich doterajšieho stretávania sa, až tak, že to hraničí so situáciou,
kedy by bol na svojich rodičovských právach obmedzený, čo sa do dnešného dňa nestalo a ani sa v
budúcnosti nestane, nakoľko na to neexistujú žiadne zákonné dôvody. Súd navyše nerozhodol o tom,
ako sa má styk realizovať počas letných prázdnin či veľkonočných, alebo vianočných sviatkov. Súd

nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie, a
matka maloletého nijako netvrdila ani nepreukázala bezodkladnosť potreby úpravy pomerov. Namietal
ďalej, že takto upravený styk nezohľadňuje jeho časové možnosti vzhľadom na to, že v krátkom čase
bude možno opäť zamestnaný na plný úväzok. Stanovené časy nie je možné zo strany otca dodržiavať
v prípade, že sa mu podarí čoskoro zamestnať. Pokiaľ by mu to pracovné povinnosti neumožňovali a

ak by zostalo napadnuté uznesenie nezmenené, s maloletým by sa videl iba dvakrát za mesiac, čo činí
14 hodín čistého času mesačne, čo je absolútne neakceptovateľné a v rozpore s najlepším záujmom
maloletého.

2.2 Taktiež otec nesúhlasil s tým, aby sa s maloletým stretával len na dlhší čas ako tri hodiny len dve

soboty za mesiac. Skutočne sa jedná o veľmi, priam až neprimerane úzku úpravu styku. Poukazoval
a citoval z rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13.11.2014, sp. zn. 8Co 713/2014, rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 16.03.2016, sp. zn. 25CoP 11/2016.2.3 Uvádzal ďalej, že s matkou maloletého mali dlhodobo zavedený režim fungovania s maloletým,
ktorý sa teraz bez reálneho opodstatnenia, len na základe nepodloženého očierňovania matky, má
meniť tak, že sa tým ako otcovi fakticky obmedzí styk s dieťaťom. Otec tvrdí, že je samoobslužný,

zodpovednýaobjektívneschopnýnáležitejstarostlivostiodieťa.Matkamaloletéhonepravdivoaúčelovo
prezentuje jeho zdravotný stav a liečbu ako zanedbané a ohrozujúce bezpečnosť maloletého. Opak je
však pravdou, otec veľmi disciplinovane užíva všetky predpísané lieky, jeho zdravotný stav je pravidelne
sledovaný, pričom o tom, že dosahuje dobré výsledky svedčí aj lekárska správa. Matka zavádza súd
prvej inštancie v podanom návrhu aj tým, keď otvorene lživo uvádza, že sa o maloletého nestará a že sa

k nej správa agresívne a neustále sa jej vyhráža, že nechce nastúpiť do jeho auta z obavy o svoje zdravie
a bezpečnosť, pritom pravda je taká, že matka maloletého ho často sama požiada, aby ich odviezol
domov. Navyše je až zarážajúce, ako matka maloletého neustále opakuje svoje ničím nepodložené
tvrdenia o vzniknutej psychickej ujme s cieľom navodiť dojem domáceho násilia páchaného na nej zo
strany osoby otca.

2.4 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, eventuálne vo výroku I.
zmení tak, že:
I. Súd do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.
zn. 40P/51/2024 o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu nariaďuje

neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v kalendárnom roku vždy v utorok
a štvrtok od 16:30 hod. do 19:30 hod. a každú párnu sobotu a v nedeľu v kalendárnom roku od 10:30
hod. do 17:30 hod. s výnimkou nasledujúcich dní
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od 24.12. od 15:00 hod. do

30.12. do 15:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 09:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod.
a od 30.12 od 15:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15:00 hod.,
- počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR každý párny kalendárny rok v čase od piatka, ktorý
bezprostredne predchádza jarným prázdninám od 09:00 hod. do prvej nedele, ktorá bezprostredne
nasleduje po jarných prázdninách do 16:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 08:00 hod. do
utorka po veľkonočných sviatkoch do 16:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 08:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08 od 08:00
hod. do 15.08 do 18:00 hod.,
- počas jesenných prázdnin vyhlásených MŠ SR každý nepárny kalendárny rok v čase odo dňa, ktorý

bezprostredne predchádza jesenným prázdninám od 16:00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin
do 18:00 hod.,
a to vždy za prítomnosti matky tak, že si otec maloletého prevezme a vráti matke v mieste bydliska otca.
Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa v čase prevzatia a odovzdania maloletého
dieťaťa otcom v mieste bydliska otca.

2.5 Následne vo svojich nasledujúcich podaniach ďalej dôvodil, že svoju liečbu nezanedbáva (pokiaľ
matka tvrdí niečo iné, nie je to pravda), v dôsledku čoho žije v zásade bez záchvatov a pokiaľ aj
v minulosti záchvaty mal, boli to ojedinelé prípady vzniknuté v dôsledku jeho pochybenia, ktorým sa
už toho času snaží vyhýbať (v dôsledku čoho sa udejú najviac 3 a 4 krát za rok), že je prístupný

dohode s matkou o úprave jeho práv a povinností k maloletému, ďalej poprel tvrdenia matky, že by sa
k nej správal násilnícky, prípadne, že by trval na jej osobnej účasti pri jeho stretnutiach s maloletým,
prípadne, že by ho matka nikdy nežiadala, aby ju vozil autom a že neprispieva na výdavky spojené so
starostlivosťou o maloletého. Podľa jeho názoru ním navrhnutá úprava styku s maloletým je v najlepšom
záujme maloletého, nakoľko kopíruje súdne rozhodnutie z jeho predchádzajúceho rozvodu s bývalou

manželkou, ktoré stanovuje čas, kedy sa jeho starší syn bude s ním stretávať a tento čas stanovuje
aj počas sviatkov a pod. Na preukázanie svojho zdravotného stavu predložil lekársku správu B. D. L.,
diabetologická ambulancia – Švabinského 15, Bratislava, z 24. februára 2025, z ktorej je zrejmé, že od
roku 2006 je dispenzarizovaný na diabetologickej ambulancii s diagnózou diabetes mellitus typ 1, že
má intenzifikovaný inzulínový režim pozostávajúci zo štyroch denných dávok inzulínu, že je glykemický

stabilizovaný od roku 2017 za používania glukózového senzoru Dexcom G6 a že trpí aj sprievodnými
ochoreniami, a to hypertenziou a hyperlipoproteinémiou mixta.3. Matka maloletého sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že akékoľvek rozhodnutie súdu, ktoré zasahuje
do jej práva podľa článku 23 ods. 1 Ústavy SR (sloboda pohybu a pobytu), t. j. nad rámec jej
slobodného rozhodnutia, ju núti byť v istom čase na určitom mieste, je v danom prípade rozporné s jej

ústavnými právami. Je tomu tak preto, že prítomnosťou matky sa v prejednávanej veci rieši následok
nezodpovedného prístupu otca k jeho liečbe, ktorý mu znemožňuje riadny výkon jeho rodičovských
povinností. Otec svoj ľahkovážny prístup k liečbe, nerieši zmenou svojho správania, ale určovaním
povinností ďalším osobám, v tomto prípade určovaním povinností matke. Tento postoj je zrejmý z
odvolacieho návrhu otca, kedy sa dožaduje väčšieho rozsahu styku, avšak za účasti matky. Vôbec

neberie ohľad na matkou niekoľkonásobne prezentovanú výhradu, že nie je schopná ani psychicky a
ani fyzicky (nemá vodičský preukaz a ani auto) takýto styk zabezpečiť.

3.1 Matka uvádza, že základným problémom v prejednávanej veci sú časté hypoglykemické záchvaty
otca, vychádzajúce z jeho nezodpovednej liečby. Dokázala, že nezodpovedný prístup otca k vlastnému
zdraviu a jeho nedbanlivosť je dlhodobá, často sa dostavujú hypoglykemické záchvaty, ktoré sú pre

maloletého životu nebezpečné. Otec namiesto toho, aby zabezpečil bezpečné prostredie maloletému
synovi sám, bez pomoci tretích osôb, resp. aj bez pomoci matky ako druhého rodiča riadnou liečbou
diabetu, rieši situáciu radšej obmedzovaním ústavných práv matke. Jednostranne matke určuje, kedy
a kde má byť prítomná, výlučne podľa jeho predstáv. Neustále sa matke vyhráža rôznymi represiami
a sankciami, aké budú jeho ďalšie kroky, ak matka nebude rešpektovať jeho požiadavky na styk s

maloletým s jej účasťou. Nie je teda pravdivé tvrdenie otca, že súd rozhodol výlučne podľa požiadaviek
matky. Dôsledkom nariadenej úpravy styku napríklad je, že matka nemohla ísť na Vianoce k svojím
rodičom, pričom u jej otca išlo zrejme o posledné Vianoce v živote, o čom otec maloletého veľmi dobre
vie. Otec totižto matke nedovolil odísť, trval na styku podľa súdneho rozhodnutia a o náhradnom styku
sa odmietal dohodnúť.

3.2 Matka nie je z objektívnych dôvodov schopná zabezpečiť styk za jej účasti v rozsahu do 19:30 hod.,
nakoľko je odkázaná na verejnú hromadnú dopravu a pri ceste vlakom po 19:30 by maloletý zaspal
vo vlaku, čo by mu narušilo spánkový režim, nakoľko v tomto čase sa doma kúpe a zaspáva. Matka v
žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby bol styk určený tak, aby musela v domácnosti otca prespávať,

nakoľko ich vzájomný vzťah nie je dobrý. Matka chápe, že je v záujme maloletého dieťaťa rozvíjať vzťah
s vlastným otcom. Je ochotná tento vzťah podporovať a rozvíjať v rámci svojich možností a schopností.
PoukazovalaacitovalaNálezÚstavnéhosúduzodňa19.09.2018,I.ÚS216/2018,zrozsudkuKrajského
súdu v Nitre zo dňa 13.11.2014, sp. zn. 8Co/713/2014, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
26.06.2018, sp. zn. 22CoP/11/2018, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.04.2018, sp.

zn. 13CoP/16/2018, rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.12.2024, sp. zn. 15CoP/186/2024. Na
základe uvedeného matka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravil styk otca s maloletým.

5.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).5.2 Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nie len obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú

presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§
387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:

6. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný

právny predpis nesprávne interpretoval).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.3 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7.4 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7.5 Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)

úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

7.6 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

7.7 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.

Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu dosvojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

7.8 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba

bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

8.1 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

8.2 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

8.3 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že rodičia

maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a výkon ich práv a povinností k maloletému nebol doposiaľ
upravený súdnym rozhodnutím. Na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/51/2024 je vedené
konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, že otec maloletého
žije sám a trpí ochorením diabetes mellitus typ 1 spojeným s hypoglykemickými záchvatmi (ktorých
rozsah a frekvencia bola v čase rozhodovania súdu sporná – výpovede rodičov sa v týchto otázkach

výrazne rozchádzali, a tak ich pravdivosť si vyžiada vykonanie riadneho dokazovania), počas ktorých nie
je schopný zabezpečiť bezpečnú starostlivosť o maloletého (ktorá okolnosť v konaní sporná nebola) a
že maloletý A. B. vzhľadom na jeho nízky vek (cca 1,5 roka) nie je schopný postarať sa o seba a o svoju
bezpečnosť sám počas hypoglykemických záchvatov otca a že matka maloletého nesúhlasí s tým, aby
styk otca s maloletým prebiehal podľa doterajších požiadaviek otca spôsobom, ktorý si od nej vyžaduje,

aby spolu so synom 1/2 týždňa bývala vo svojom byte v K. a 1/2 týždňa v byte s otcom maloletého v H..

8.4 Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade
s otcom), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené či v koho osobnej starostlivosti sa nachádza
na základe konsenzu rodičov, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto

rodiča s deťmi opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje pritom šablóna, podľa ktorej
by mohlo byť jednoznačne konštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého
vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Umožnenie styku rodiča s maloletýmdieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia
dôkazov a zistených skutočností. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie
a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa

upravuje prioritne v záujme maloletého dieťaťa a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s
právamidieťaťavzhľadomnapostaveniedieťaťaakozákonomchránenejosobyvhierarchiinepochybne
nižšie.Rodičiamajúprávorealizovaťsvojerodičovsképrávazaúčelomzachovaniavzájomnýchcitových
väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné,
čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.

9. V prípade maloletého A. B. odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím
ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia, preto sa stotožnil ako s potrebou styk bezodkladne upraviť, tak aj s rozsahom tejto dočasnej
úpravy styku otca s maloletým. Nezhody ohľadne styku otca s maloletým odôvodňujúce jeho dočasnú
úpravu neodkladným opatrením vyplývajú z vyjadrení oboch rodičov. Samotný rozsah styku stanovený

súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavke zachovania a ďalšieho
rozvíjania vzťahu medzi otcom a maloletým v osobnej starostlivosti matky, s ktorou otec nezdieľa
spoločnú domácnosť.

9.1 Otec v odvolacom návrhu žiadal upraviť styk každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od

16:30 hod. do 19:30 hod., avšak vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa, jeho útly vek a s tým spojenú
prípravu, odovzdávanie a premiestňovanie, môžu v danom veku v takej neskorej hodine pôsobiť skôr
kontraproduktívne, pre dieťa neprimerane zaťažujúco, najmä s ohľadom na režim dieťaťa (večera,
hygiena, príprava na spánok). Rozsah styku s maloletým v časovom rozpätí upraveným neodkladným
opatrením,zodpovedápodľanázoruodvolaciehosúduúčeluneodkladnéhoopatreniaodočasnejúprave

styku v nevyhnutnej miere do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

9.2 Odvolací súd na základe vyššie uvedených premís rovnako dospel k záveru, že nie sú splnené
predpoklady citovaných procesných noriem na to, aby bolo potrebné upraviť pomery účastníkov v
časti styku otca s maloletým počas vianočných a veľkonočných sviatkov, jarných, letných, zimných

či jesenných prázdnin. V danom prípade je potrebné si uvedomiť, že styk otca s maloletým je
neodkladným opatrením dočasne upravený až do rozhodnutia vo veci samej. Inštitút neodkladného
opatrenia má zabezpečiť upravované právo nevyhnutným spôsobom, ktorý záver je logickým vzhľadom
k zásade rozhodovania o neodkladnom opatrení, že súd nemusí zisťovať pred dočasným rozhodnutím
o uvedenom práve všetky rozhodné skutočnosti. Ide o prelomenie zásady rozhodovať na základe

zistených skutočností vo veci samej, a to práve vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia.
Neodkladným opatrením sa upravuje styk len v nevyhnutnom rozsahu a nie je ani možné neodkladným
opatrením reagovať na každú zmenu v rodinnej situácii.

9.3 K námietke otca, že takáto úprava styku nezohľadňuje jeho časové možnosti vzhľadom na to,

že v krátkom čase bude možno opäť zamestnaný na plný úväzok, odvolací súd iba dodáva, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie
pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia možno konštatovať,
že situácia v rodine maloletého je do právoplatnosti rozsudku vo veci samej zastabilizovaná nariadením
napadnutého neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým. Na

Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/51/2024 je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, kde bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého budú
môcť obaja rodičia prezentovať svoje návrhy, postoje a dôkazy vo vzťahu k úprave práv a povinností
k maloletému. V konaní vo veci samej sa v rámci vykonávaného dokazovania súd prvej inštancie
vysporiada aj so skutkovými tvrdeniami, či už otca maloletého, alebo matky maloletého súvisiacimi so

zdravotným stavom otca maloletého a s tým súvisiacou reálnou schopnosťou otca maloletého postarať
sa o maloletého A. B. vzhľadom na jeho vek aj bez prítomnosti matky a v kladnom prípade pravdaže aj v
rozsahu širšom (a to nielen v časti bežného styku, ale aj v časti otcom požadovaného rozšíreného styku
počasprázdninasviatkov),akoboloprávojehostretávaniasasmaloletýmupravenétýmtoneodkladným
opatrením. Účelom neodkladného opatrenia, ako už bolo uvedené vyššie, totiž nie je nahrádzanie

úpravy rozsahu styku otca s maloletým rozhodnutím vo veci samej, a to len na základe osvedčených
skutočností, a to bez náležitého vykonania a následného vyhodnotenia dokazovania ohľadom všetkých
pre vec podstatných skutkových okolností.9.4 Nakoľko súd pri rozhodovaní vychádza zo stavu, ktorý tu existuje v čase jeho rozhodovania,
neobstojí ani námietka otca, že súdom určený rozsah stretávanie sa otca s maloletým nezohľadňuje
skutočnosť, že v krátkom čase bude otec maloletého možno opäť zamestnaný na plný úväzok a z tohto

dôvodu je dočasná úprava jeho styku s maloletým nezákonná. Obdobne neobstojí ani jeho námietka,
že v konaní nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému, nakoľko z
vyjadrení oboch rodičov maloletého jednoznačne vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu
v jednej domácnosti a o úprave styku otca s maloletým sa nevedia dohodnúť, kedy otec maloletého
požaduje zachovanie pôvodne dohodnutého rozsahu a spôsobu jeho stretávania sa s maloletým, s čím

však matka maloletého nesúhlasí a navrhuje upraviť styk otca s maloletým vo výrazne užšom rozsahu.

9.5 V súvislosti so zrejmými konfliktami rodičov, odvolaciemu súdu nedá neapelovať na oboch
rodičov maloletého, aby uprednostnili ozajstný záujem dieťaťa nad vlastnými záujmami a snažili sa o

čo najrýchlejšie a hladké doriešenie otázky ich vzájomného vzťahu a zároveň v záujme maloletého
rešpektovať vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti
rovnocenní. Obom rodičom totiž musí byť zrejmé, že maloletý potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin
predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok
a v rámci vzniknutej situácie rodičia musia minimalizovať dopad prebiehajúcich konaní na psychiku

dieťaťa.

10. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé
ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
s odôvodnením ktorého sa stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie

končí (§ 58 CMP). O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo
veci samej.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jehoodovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).