Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Simona Szabó

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25C/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201910
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2522201910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobkýň: 1. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. R.

XXX, 2. K. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. W., K. XXXX/XX, 3. IQ.. Ľ. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X., H.. F. XXX/
XX, právne zastúpené advokátom JUDr. Michalom Matalom, so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 19,
proti žalovanému: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151
700, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 15 000 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobkyniv2.radesumuvovýške2000eurdo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 2 000 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa v 1. až 3. rade má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 07.11.2022 domáhali

proti žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to tak, že žalobkyňa v 1. rade sa domáhala
náhradynemajetkovejujmyvovýške25000eur,žalobkyňav2.radesadomáhalanáhradynemajetkovej
ujmy vo výške 12 000 eur a žalobkyňa v 3. rade sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 8
000 eur. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Žalobu
odôvodnili tým, že dňa 05.11.2002 v čase o 7:30 hod. vo T. X. Q. I. D. po miestnej komunikácii pred
prevádzkou Eurodiskont potraviny viedol J. R. ako vodič nákladné motorové vozidlo zn. MAN TGS
s ev. č. F. XXX O., pričom pri rozbiehaní sa vozidlom z krajnice svojho jazdného pruhu v rozpore s

ustanovením § 4 ods. 1 písm. c), písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedbal na
zvýšenú opatrnosť voči chodcom, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla MAN TGS zachytil tam
stojaceho chodca H. Y., ktorého následne prešiel predným kolesom vozidla, čím mu spôsobil trieštivé
zlomeniny lebečných kostí, trieštivé zlomeniny tvárových kostí, zrútenie hrudného koša v dôsledku
zlomenín rebier a roztrhnutia medzi rebrových priestorov, zlomeniny hrudnej chrbtice, ľavej lopatky,
ľavej kľúčnej kosti, rozdrvenie dolného laloka ľavých pľúc, roztrhnutie a pomliaždenie pravých pľúc,

roztrhnutie srdca a osrdcovníka, početné trhliny na prednej a zadnej ploche pečene, rozdrvenie sleziny,
početné roztrhnutia a pomliaždenie ľavej obličky, teda devastačné zranenia viacerých orgánových
systémov spojených s náhlou stratou krvi mimo cievny systém, rozsiahle poškodenia orgánov, čo
vyústilo do úrazovo krvácavého šoku, ktorý okamžite viedol k smrti poškodeného H. Y.. ZavinenieJ. R. bolo konštatované Trestným rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 23T/32/2021 zo
dňa 20.12.2021, právoplatným dňa 12.01.2022. Následkom trestného činu J. R. bola bezprostredná a
náhla smrť H. Y., manžela žalobkyne 1/, brata žalobkyne 2/ a strýka žalobkyne 3/. Konaním J. R. bolo

neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv žalobkýň ako ich ustanovuje v § 11 a nasl. Občiansky
zákonník. Spôsobením náhleho úmrtia manžela žalobkyne 1/, brata žalobkyne 2/ a strýka žalobkyne 3/
bolo trvalo a neodstrániteľne zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Pozostalé žalobkyne po
nebohom citlivo vnímajú tento traumatizujúci dôsledok protiprávneho konania na ich rodinnom živote.
Ďalej uviedli, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo

v čase dopravnej nehody uzatvorené u žalovanej. Žalobkyňa 1/ s nebohým manželom dlhodobo žila
riadny a usporiadaný život. Celé manželstvo prežili v spoločnej domácnosti, spolu sa podieľali na
všetkých nákladoch domácnosti, spoločne hospodárili, platili energie, budovali si zázemie, zveľaďovali
rodinný dom a záhradu. Dlhoročne sa spoločne starali o seba navzájom. Spoločne a dlhodobo opatrovali
matku žalobkyne 1/ ako aj jej svokru, ktoré už v čase tragickej dopravnej nehody nežili. Mali množstvo
spoločných záujmov, medzi ktoré patrili turistika a rôzne výlety. Žalobkyňa 1/ sa doteraz nevie dať

dokopy, pretože stále u nej pretrvávajú spomienky na nebohého manžela. Bol pre ňu nenahraditeľnou
osobou a životným partnerom. Odmieta komunikovať na tému dopravnej nehody a ťažko prežíva stratu
životného partnera. Žalobkyňa 1/ prišla v dôsledku dopravnej nehody o emocionálne a rodinne najbližšiu
osobu. Žalobkyňa 2/ bola sestrou nebohého. Bol medzi minimálny vekový rozdiel, len niečo viac ako
jeden rok. Spoločne vyrastali harmonickej rodine a od detských čias trávili spolu veľa času a majú

množstvo spoločných zážitkov. Počas celého života až do tragickej smrti mali s bratom výborné vzťahy.
Žalobkyňa 2/ až do dnešného dňa žije v ich rodičovskom dome. Z tohto dôvodu bola v každodennom
kontakte so svojím bratom, pravidelne sa navštevovali. Spájali ich aj spoločné záujmy - turistika, výlety,
púte. Brat pomáhal žalobkyni 2/ so starostlivosťou o rodinný dom a záhradu. Po tragickej dopravnej
nehodesažalobkyňa2/psychickyzrútilaadodnessanevievyrovnaťsostratoublízkejosoby.Vdôsledku

dopravnej nehody stratila brata a prišla o akúkoľvek možnosť žiť rodinným životom so svojím bratom,
najmä sa navštevovať, zdieľať radosti aj starosti, radiť sa, pomáhať si a pod. Po tragédii sa trápi a brat
bol pre ňu nenahraditeľnou osobou. V dôsledku úmrtia brata prišla o biologicky, emocionálne a rodinne
o jednu z najbližších osôb. Žalobkyňa 3/ bola neterou a krstnou dcéru nebohého. Žalobkyňa 3/ žila v
rodinnom dome, ktorý má spoločný dvor s rodinným domom nebohého. 6alobkyňa v 3/ má dve maloleté

deti, ktoré boli na zosnulého zvyknuté a naviazané. Žalobkyňa 3/ je rozvedená a otec o deti dlhodobo
nejaví záujem. Bolo to nebohý, ktorý dennodenne pomáhal žalobkyni 3/so starostlivosťou o obidve
maloleté deti. Žalobkyňa 3/ mala s nebohým silný citový vzťah a boli si navzájom blízky, obľubovala
jeho prítomnosť a starostlivosť. Zosnulý predstavoval pre žalobkyňu 3/ emocionálne a rodinne jednu
z najbližších osôb. Žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je preto v prípade tak intenzívneho

zásahu do ich osobnostných práv postačujúca. Neodstrániteľnosť a trvalosť následku spočívajúceho v
úmrtí blízkej osoby, preto podľa názoru žalobkýň opodstatňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 07.02.2023, v ktorom uviedol, že je nespornou

skutočnosťou, že dňa 05.11.2020 došlo v obci T.É. X.Ľ.G. k dopravnej nehode - resp. zrážke nákladného
motorového vozidla zn. MAN TGS s ev. č. F. (ktoré šoféroval p. J. R.Č.), s chodcom H. Y.Ú.D., následkom
čoho boli spôsobené zranenia nezlučiteľné so životom, a v dôsledku čoho prišlo k úmrtiu poškodeného
H. Y.Ú.D.. Nespornou skutočnosťou je tiež, že nákladné motorové vozidlo zn. MAN TGS s ev. č. F.
bolo u žalovanej povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla číslo, a to poistnou zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXX (poistník: Marius Pedersen,
a.s.). Poistený, t. j. šofér nákladného motorového vozidla J. R.Č. bol trestným rozkazom Okresného
súdu Piešťany, sp. zn. 23T/32/2021 zo dňa 20.12.2021, uznaný za vinného za zavinenie predmetnej
dopravnej nehody a usmrtenie poškodeného H. Y.Ú.D.. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
12.01.2022.Kvýškenemajetkovejujmyuviedla,žezožalobyniejezrejménazákladečohosažalobkyne

domáhajú nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur (žalobkyňa 1), 12 000 eur (žalobkyňa 2) a 8 000
eur (žalobkyňa 3). V konaní si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy manželka nebohého,
sestra nebohého a neter nebohého. Uviedla, že okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej
ujmy v požadovanej výške, sú v žalobe spomenuté len pomerne stručne a ďalšie skutočnosti ako napr.
bližšie rodinné pomery im nie sú známe. Pokiaľ ide o žalobkyňu 1/ uviedla, že rodinný pomer medzi

pozostalou manželkou a zomrelým sám o sebe ešte nepreukazuje intenzitu zásahu do práva na ochranu
pozostalého príbuzného. Tieto skutočnosti je potrebné v súdnom konaní preukázať a dôkazné bremeno
zaťažuje všetkých žalobcov. Skutočnosti tvrdené v žalobe na preukázanie harmonických vzťahov v
rodine nevedia verifikovať a potvrdiť ich pravdivosť, a v tomto štádiu konania ich z opatrnosti popierajúnie len vo vzťahu k žalobkyni 1/, ale vo vzťahu ku všetkým žalobkyniam, aby ich súd nepovažoval
za nesporné. Len na základe podanej žaloby sa nevedia vyjadriť k charakteru a intenzite vzájomného
vzťahu medzi manželmi, či bol ich vzťah naozaj harmonický, tak ako je opísané v žalobe. Tak ako

intenzitu vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a nebohým nevedia zatiaľ posúdiť, tak rovnako nevedia posúdiť
ich finančnú závislosť, resp. nezávislosť od seba a ich dovtedajší spoločný život. Pokiaľ ide o nárok
žalobkyne 2/, t. j. sestry zosnulého, v tomto prípade mali za to, že bežný dobrý súrodenecký vzťah,
tak ako opisuje žalobkyňa 2/ v podanej žalobe nepostačuje na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Mali za to, že ani strata súrodenca a pravidelný kontakt medzi súrodencami nezakladá

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zo skutočností uvádzaných v žalobe im nevyplývalo,
že by žalobkyňa 2/ so zosnulým žili v jednej spoločnej domácnosti, bola na ňom finančne závislá, či
mali silné citové a sociálne puto. Žalobkyňa 2/ s nebohým neboli ani najbližší rodinní príslušníci (akými
sú napr. životný partner, rodičia, deti), nehospodárili spoločne (nakoľko žalobkyňa 2/ je dospelá osoba,
ktorá by mala byt' samostatne zárobkovo činná osoba, bez finančnej závislosti od jej nebohého brata) ,
spoločne netrávili všetok voľný čas, čo predpokladali, nakoľko zosnulý mal už svoju manželku. Mali

za to, že náhrada takejto nemajetkovej ujmy spočívajúcej v úmrtí dospelého súrodenca dospelému
súrodencovi, je pri rozhodovaní náhrad za nemajetkovú ujmu naozaj výnimočná, a v takomto prípade
musí byť preukázaná silná citová väzba medzi dospelými súrodencami a iné okolnosti (ako napr. vznik
vážnych duševných porúch žalobkyne 2/ po smrti brata, ktoré musia byť aj relevantným dôkazom
preukázané ...). Taktiež ako pri žalobkyni 1/ sa k intenzite vzájomných vzťahov žalobkyne 2/ s nebohým

v tomto štádiu konania vyjadriť nevedeli a mali za to, že tieto skutočnosti bude potrebné preukazovať
pred súdom výpoveďami svedkov. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne 3/, t. j. neter a zároveň krstnú dcéru
zosnulého, mali za to, že vzťah, tak ako opisuje žalobkyňa 2/ v podanej žalobe nepostačuje na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Mali za to, že strata strýka, resp. krstného otca a pravidelný
kontakt medzi nimi, tak ako popisuje žalobkyňa 3/ nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Zo skutočností uvádzaných v žalobe im ani nevyplývalo, že by žalobkyňa 3/ so zosnulým
žila v jednej spoločnej domácnosti (aj keď mali spoločný dvor) a bola na ňom ona, či jej maloleté
deti hmotne závislé. Vzhľadom na vek žalobkyne predpokladali, že je samostatne zárobkovo činná.
Žalobkyňa 3/ s nebohým neboli ani najbližší rodinní príslušníci (akými sú napr. životný partner, rodičia,
deti), nehospodárili spoločne, spoločne netrávili všetok voľný čas, čo predpokladali, nakoľko zosnulý mal

svoju rodinu. Mali za to, že náhrada takejto nemajetkovej ujmy spočívajúcej v úmrtí uja, resp. krstného
otca je pri rozhodovaní náhrad za nemajetkovú ujmu naozaj výnimočná a ojedinelá, a v takomto prípade
musí byt' preukázaná skutočne silná citová väzba medzi nimi a iné okolnosti (ako napr. vznik vážnych
duševných porúch žalobkyne 3/ po smrti uja, ktoré musia byť aj relevantným dôkazom preukázané ...).
Taktiežakoprižalobkyni1/a2/sakintenzitevzájomnýchvzťahovžalobkyne3/snebohýmvtomtoštádiu

konania vyjadriť nevedeli a boli názoru, že tieto skutočnosti bude potrebné preukazovať pred súdom
výpoveďami svedkov. Máli za to, že k intenzite vzájomných vzťahov žalobkyne 3/ s nebohým by sa
mohol vedieť vyjadriť aj jej bývalý manžel, nakoľko majú spoločne dve maloleté deti a tak predpokladali,
že nejaký čas spoločne žili v spoločnej domácnosti a vedel by sa vyjadriť k intenzite vzťahov medzi
žalobkyňou 3/ a nebohým, resp. priblížiť celkovú rodinnú situáciu a vzťahy v rodine. Žalovaná zvýraznila,

že ak má rozhodnutie súdu vychádzať z princípov všeobecnej spravodlivosti, mal by súd pri posudzovaní
požiadavky na poskytnutie iného ako morálneho zadosťučinenia vychádzať z dôsledného posúdenia
otázok, kto skutočne zásah do práva žalobcov na ochranu osobnosti vykonal; ako sa ich tento zásah
dotkol, pričom súd by mal vziať do úvahy aj ostatné kritériá náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázala
na kritériá vymedzené v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. l. ÚS 2844/14, ktorými sú najmä

na strane pozostalých a zomrelého intenzita ich vzťahu, vek zomrelého a pozostalých, existenčná
závislosť na zomrelom, prípadne poskytnutie inej satisfakcie a na strane škodcu ako pôvodcu zásahu
jeho postoj, dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu zásahu - škodcu, jeho majetkové pomery a
mieru zavinenia príp. spoluzavinenia usmrtenej osoby. Kritériá, na ktoré je potrebné prihliadnuť a je
potrebné ich posúdiť sú tak na strane subjektu zodpovedného ako aj na strane subjektu poškodeného,

pričom dôkazné bremeno preukazovania je na žalobcoch. Kritériami na strane žalobcov sú: intenzita
ich vzťahu s nebohým, vek zomrelého a vek žalobcov, k otázka hmotnej závislosti žalobcov na
zomrelom, prípadne poskytnutie inej satisfakcie. Ďalej uviedla, že právny poriadok Slovenskej republiky
nepozná resp. doteraz nešpecifikoval druhy, či stupne závažnosti ujmy a nepriradil k nim konkrétnu
paušálnu sumu predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd by preto mal vychádzať zo

všeobecných zákonných kritérií s ohľadom na vlastné skúsenosti, ako i doterajšiu rozhodovaciu prax
nielen v Slovenskej republike, ale i v zahraničí. Zvýraznila, že právna úprava Českej republiky v § 444
Občianskeho zákonníka účinného ešte donedávna, stanovila paušálnu náhradu nemajetkovej ujmy za
smrť manžela ako aj rodiča 9 806,81 eura (240 000 Kč). Podporne uviedla, že paušálne náhrady súuzákonené aj v iných krajinách EÚ napr. v Belgicku vo výške 12 500 eur za smrť manželky a dieťaťa, vo
Francúzku20000eurzasmrťmanželkyadieťaťa,avšakvtýchtokrajináchsúinémajetkovéazárobkové
štandardy. Porovnateľný životný štandard má Slovenská republika s Českou republikou. Tiež uviedla,

že náhradu nemajetkovej ujmy nemožno priznávať voči právnickým osobám podľa iných kritérií ako voči
fyzickým osobám, v opačnom prípade, ak by sa rozlišovalo v sumách priznávaných medzi právnickými
a fyzickými osobami podľa ich schopnosti platiť, znamenalo by to, že náhrada nemajetkovej ujmy by
mala jednoznačne diskriminačný ale aj trestný charakter. Za nezanedbateľné považovala tiež vziať do
úvahy skutočnosť, či k zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo nedbanlivostným alebo úmyselným

konaním.ZáverompoukázalanarozsudokEurópskehosúdupreľudsképrávaKontrováprotiSlovenskej
republike zo dňa 31.05.2007, výklad českého najvyššieho súdu k § 2959 nového českého občianskemu
zákonníka a tiež na viacero rozhodnutí Okresných súdov na území Slovenskej republiky v spojení
s rozhodnutiami odvolacích súdov. Mala za to, že v žalobe absentuje zdôvodnenie uplatnenej sumy
každou zo žalobkýň, ktorá je spomenutá len v petite a preto nevedia, akým spôsobom žalobkyne dospeli
k žalovaným sumám.

3. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobkyne podaním zo dňa 11.04.2023, v ktorom uviedli, že úmrtím
blízkej osoby došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia v zmysle § 11 Občianskeho
zákonníka, do emocionálnej sféry všetkých pozostalých, pričom ujma, ktorá im bola týmto zásahom
spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá a bude ich sprevádzať celý život. V súvislosti

s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej ujmy poukázali jednak na závažnosť vzniknutej ujmy,
ktorej nenapraviteľná a bude sprevádzať pozostalé žalobkyne po celý zvyšok ich života a jednak na
samostatné okolnosti prípadu, a to najmä hrubé porušenie viacerých dôležitých povinností vodičom
motorového vozidla, ktoré viedli k tragickej dopravnej nehode a zapríčinili stratu najbližšej osoby pre
pozostalé žalobkyne. Žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je v prípade tak intenzívneho

zásahu do ich osobnostných práv postačujúca. Neodstrániteľnosť a trvalosť následku, spočívajúceho
v úmrtí blízkej osoby, preto podľa názoru žalobkýň opodstatňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Opätovne poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom dlhodobo žila
riadnyausporiadanýživot.Bolinasebanavzájomemocionálnearodinnenaviazaní.Ichmanželstvobolo
bezdetné. Manžel bol pre žalobkyňu 1/ nenahraditeľnou osobou. Žalobkyňa 2/bola sestrou nebohého a

bol medzi nimi minimálny vekový rozdiel len niečo viac ako jeden rok. Spoločne vyrastali v harmonickej
rodine a od detských čias trávili spolu veľa času a majú množstvo spoločných zážitkov a keďže žila
na adrese vo T. X. boli spolu v každodennom kontakte a so svojím bratom sa pravidelne navštevovali.
Žalobkyňa 3/ mala s nebohým silný citový vzťah, obľubovala jeho prítomnosť a starostlivosť. Bol pre ňu
oporouapomáhaljejajfinančne.Žalobkyňa3/predstavovalaprezosnuléhoajehomanželku-žalobkyňu

1/ emocionálne jednu z najbližších osôb, a to aj z dôvodu, že manželstvo žalobkyne 1/ s H. Y. bolo
bezdetné.Pokiaľideouplatnenúvýškunemajetkovejujmyvpeniazochpoukázalinaskutočnosť,žeideo
konštitutívnynárok,pričomnášprávnyporiadoknepoznánijakýspôsobvýpočtujejnáhrady,resp.nejaké
dolné, resp. horné limity pri jej určení. O výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch rozhoduje súd s
ohľadom na závažnosť a okolnosti prípadu. V súvislosti s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch poukázal jednak na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je nenapraviteľná a bude sprevádzať
pozostalé žalobkyne po celý zvyšok života a jednak na špecifické okolnosti prípadu. Závažnosť ujmy
sa posudzuje len z hľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná
súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu na to, aby nahradila žalobkyniam najbližšiu
osobu. Žalobkyne dôkladne zhodnotili všetky skutočnosti smerodajné pre korektné a spravodlivé určenie

výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Záverom uviedli, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaná
vo svojom vyjadrení sú staršie a prekonané.

4. K vyjadreniu žalobkýň sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 15.05.2023, ktorá mala za to, že
žalobkyne neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, na ktoré by v rámci vyjadrenia k žalobe zo

dňa 07.02.2023 nereagovali, a preto z dôvodu hospodárnosti konania v plnom rozsahu odkázala na
pôvodné vyjadrenie k žalobe, kde sa podrobne vyjadrili k žalobou uplatneným nárokom žalobkýň a k ich
výške. Uviedla, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobkýň uvádzané v žalobe a taktiež aj vo vyjadrení
k existencii ujmy, k týmto sa žalovaná aktuálne nevie vyjadriť, nakoľko navrhla v tejto súvislosti, aby ako
dôkaz súd vykonal výsluch žalobkýň za účelom bližšieho objasnenia života rodiny a intenzity vzťahu

so zomrelým H. Y.Ú.D., pred tým ako došlo k zásahu do ich osobnostných práv a opísaním obdobia,
ktoré nasledovalo po dopravnej nehode. Naďalej považovala okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
nemajetkovej ujmy v požadovanej výške za pomerne stručné. V prípade žalobkyne 2/ a 3/ mala za to, že
náhrada takejto nemajetkovej ujmy spočívajúcej v úmrtí dospelého súrodenca dospelému súrodencovi ataktiežnáhradatakejtonemajetkovejujmyspočívajúcejvúmrtíuja,resp.krstnéhootcajeprirozhodovaní
náhrad za nemajetkovú ujmu naozaj výnimočná, a v takomto prípade musí byť preukázaná naozaj
silná citová väzba medzi dospelými súrodencami a medzi neterou a ujom, resp. krstnou dcérou a jej

krstným otcom, a iné okolnosti, ktoré musia byť aj relevantným dôkazom preukázané, nie iba tvrdené.
Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, zo žaloby im nebolo naďalej zrejmé, na
základe čoho sa žalobkyne domáhajú nemajetkovej ujmy, a to vo výške 25 000 eur (žalobkyňa 1/),
12 000 eur (žalobkyňa 2/) a 8 000 eur (žalobkyňa 3/), pričom tieto sumy ani nevyplývajú z aktuálnej
rozhodovacej praxe súdov. Mala za to, že v žalobe a taktiež aj vo vyjadrení žalobkýň absentuje

zdôvodnenie uplatnenej sumy každou zo žalobkýň, ktorá je spomenutá len v petite, a preto nevie, akým
spôsobom žalobkyne dospeli k žalovaným sumám. Zvýraznila, že ak žalobkyňami žiadaná náhrada
nemajetkovej ujmy má zmierniť následky neoprávneného zásahu do ich práva na súkromie a rodinný
život, mali by konkretizovať, ako vyplatené (v prípade prisúdenia) primerané zadosťučinenie zmierni
tieto následky, na čo majú slúžiť tieto peniaze, čím naplnia vyplatené finančné prostriedky satisfakčnú
funkciu. Záverom uviedla, že predpokladom priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, že v

konkrétnom prípade zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ nepostačuje, a to z hľadiska intenzity, trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých konkrétnej fyzickej osobe najmä vzhľadom na jej vážnosť
a dôstojnosť v spoločnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcov. V ostatnom sa v plnom
rozsahupridržiavajúpôvodnéhovyjadreniakžalobe.Záveromuviedla,žeuplatnenávýškanemajetkovej
ujmy nie je v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou jednotlivých súdov a zároveň poukázala aj na

aktuálnejšiu judikatúru, z ktorej vyplývajú oveľa nižšie sumy priznanej nemajetkovej ujmy, a to najmä
manželom a deťom zomrelých, ktorí mali so zomrelými najbližší vzťah.

5.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobou,vyjadreniamistránsporu,výsluchomžalobkýň
1/, 2/, 3/, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to potvrdením o pobyte

žalobkyne 1/, potvrdením o poisťovateľovi vozidla, rodným listom žalobkyne 3/, sobášnym listom
žalobkyne 1/, sobášnym listom žalobkyne 3/, Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
23T/32/2021 z 20. decembra 2021 právoplatným dňa 12.01.2022 a rodným listom žalobkyne 2/.

6. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalovanej výsluchom svedka - bývalého manžela

žalobkyne v 3/ z dôvodu, že strana, ktorá výsluch svedka navrhovala, neidentifikovala osobu, ktorú chce
vyslúchnuť. Taktiež súd považoval vypočutie takéhoto svedka za nadbytočné, ktoré by nevnieslo do
konania žiadne rozhodujúce skutočnosti.

7. Súd na pojednávaní konanom dňa 17.10.2023 v zmysle § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ) určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Za sporné považoval tvrdenia
týkajúce sa výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy žalobkýň v 1/, 2/, 3/ a tiež intenzitu ich vzťahu k

poškodenému H. Y.. Za nesporné tvrdenia považoval, že dňa 05.11.2020 došlo k dopravnej nehode -
kolízii nákladného motorového vozidla a poškodeného H. Y. s následkom smrti u poškodeného, taktiež
poistenie vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda u žalovanej a rodinné vzťahy žalobkýň 1/, 2/, 3/ s
poškodeným H. Y..

8. V rámci výsluchu strán žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo s poškodeným trvalo
31 rokov, ich manželstvo bolo úplne normálne, nemali žiadne mimoriadne konflikty, nikdy sa nesnažili
riešiť niečo rozvodom alebo rozchodom, nebol na to dôvod. Poškodený jej pomáhal s jej mamou asi 21
rokov, asi 6 - 7 rokov bol s ňou doma a staral sa o ňu, pretože ona chodila do zamestnania. Uviedla,
že jej pomáhal vo všetkom. Strata manžela ju mimoriadne zasiahla, zomrelo jej všetko, stále sa s tým

ešte nevyrovnala. Síce nemusela vyhľadať psychológa, vyrovnala sa s tým sama, ale je to stále ťažké.
Keď sa stala tá tragédia, neprišli jej to oznámiť ani policajti, prišiel synovec. Ďalej uviedla, k vzťahu jej
manžela k žalobkyni 3/, že keďže bola rozvedená s deťmi, snažili sa jej pomáhať s deťmi, aj keď sa staval
dom, aj so záhradou. Manžela zasiahlo, že od nich odišiel otec a deti zostali samé. Mal ich rád. Spoločný
čas sme trávili tak že, sme chodili do kina, do prírody, na huby, na výlety. Brávali sme na výlety aj neter,

neskôr aj deti. Chodili sme na dovolenky, nie do zahraničia, väčšinou na Slovensku, nie na dlhé pobyty.
Ja som chodila do kúpeľov a manžel prišiel za mnou. Čo sa týka hospodárenia, mali sme spoločný účet,
podieľali sme sa na všetkom spoločne. Manžel bol viac rokov doma, prišiel o zamestnanie, pretože mal
zdravotné problémy, tak zostal pri mojej mame. Poberal predčasný starobný dôchodok. Ďalej uviedla,že je poberateľkou invalidného dôchodku, vdovského dôchodku a chodí si privyrábať. Dôchodok má
630 eur, 125 eur vdovský a 700 eur plat. K vzťahom v rodine uviedla, že svokra bola viac rokov chorá,
vozila ju na vyšetrenia, pripravovala jej lieky. Manželovej sestre pomáhali materiálne - úroda zo záhrady,

finančne si nespomína, že by jej pomáhali. Pretože on dostával príspevok na opatrovanie - 44 eur. K
výdavkom na bývanie uviedla, že býva s neterou, pomáha jej starať sa o jej deti, výdavky má 25 eur
na elektrinu, voda, plyn, ďalšie poplatky za nehnuteľnosť, presne uviesť nevedela. Po smrti manžela
nebrala žiadne lieky, ale teraz má problémy so srdcom, má arytmiu a pripisuje to smrti manžela a tým
stresom. Záverom uviedla, že stará o hrob manžela, nemá veľa voľného času, venuje sa väčšinou tomu

chlapcovi (syn netere), keď má voľný čas sleduje TV.

9. V rámci výsluchu strán žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že s bratom mali veľmi dobrý vzťah,
celý život spolu vyrastali. Je to veľká strata. Pomáhal jej s výchovou detí, mal ich veľmi rád. Po smrti
ich mamy jej pomáhal s rodičovským domom, zostali tam psy. Je jej to veľmi ľúto, že takou tragickou
smrťoumuselísť.Uviedla,žechodilispoluna„horňáky“(vminulostitamchodiliakodeti),malitamkrásny

čas na X.. S bratom bola v kontakte skoro každý týždeň, chodila pomáhať mame so záhradou. Každý
týždeň prišiel aj s malým na kočári. Boli dosť často spolu. K nim chodili menej, iba počas výročí alebo
sviatkov, ale na rodičovskom dome sa stretávali často. K vzťahu žalobkyne 1/ s poškodeným uviedla, že
mali veľmi dobrý vzťah, nedal na ňu dopustiť. Mali veľmi pekný vzťah. Mal ju veľmi rád, ľúbil ju. Zostala
sama, ešteže má tie deti (deti netere), ktoré jej dodávajú sily. Ja som zostala tiež sama, sestru mám

na Morave. Syn sa mi vrátil z Anglicka, aby som nebola sama. K vzťahu žalobkyne 3/ s poškodeným
uviedla, že sa jej veľmi snažil pomáhať, bol veľmi šikovný, pomáhal jej s domom, s deťmi. Ďalej uviedla,
že na bratovi nebola finančne závislá, má deti v zahraničí, ktoré jej pomáhali. Na otázku, ci vyhľadala
odbornú pomoc (psychológa) uviedla, že nevyhľadala, ale neskôr mala zdravotné problémy - cukrovku.
Tiež uviedla, že odkedy bola doma, chodili s bratom na Kysuce. S manželkou nebohého má veľmi dobrý

vzťah, spolu so švagrinou sa starajú o hrob poškodeného, chodia tam každý deň, keď chodia do kostola.
Žiadne peniaze nenahradia jeho prítomnosť, je to také minimum. Môj príjem je 430 eur dôchodok a 120
eur vdovský. Mala som manžela. V decembri búdu 3 roky, odkedy som doma. Na otázku, či má ešte
nejakých súrodencov uviedla, že má sestru na Morave.

10. V rámci výsluchu strán žalobkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že pán Y. im nahrádzal otca, čím bola
staršia vzťah bol hlbší, neskôr, keď mala svoje deti, začal si budovať vzťah aj k nim. Bola posledná,
ktorá ho videla živého. S mojimi deťmi som bývala u svojej mamy, krstný tam chodil každý deň. Neskôr
som sa presťahoval do vlastného domu, ktorý bol v blízkosti bývania predtým. Boli sme dennodenne
spolu v kontakte, krstný nás navštevoval, odchádzal od nás väčšinou večer, keď deti išli spať. Strata

poškodeného bola veľmi ťažká, veľa vecí sme museli riešiť, pretože sme ho museli nahradiť, emócie
som nedávala veľmi najavo, je to niekde vo vnútri. Chýba mi pri rozhovoroch, človek sa pri jeho zážitkoch
odbremenil. Poškodený nám pomáhal finančne, keď som zostala bez manžela a nemala som prácu.
Keď som sa zamestnala, už som nepotrebovala, ale bola potrebná jeho osobná pomoc, kedy sa staral o
môjho syna, aby som mohla chodiť do práce. Moje deti s ním chodili na výlety, keďže môj syn je imobilný,

ja však nie, nedostala som dovolenku. Po jeho smrti som nevyhľadala odbornú pomoc, nebol na to
čas. Poškodený s manželkou žili v pohode bez problémov, len nemali vlastné deti. Výška nemajetkovej
ujmy sa mi zdala primeraná vzhľadom na dĺžku života človeka a koľko sa venoval mne a mojim deťom.
Momentálne som zamestnaná, môj príjem je cca 1 000 eur. Trpieť duševnými poruchami po smrti
poškodeného nemám nárok, musím sa starať o deti, musím zvládnuť starostlivosť o deti. Čo sa týka

vzťahu poškodeného s jeho sestrou, mali vzťah na dennej báze, keď bola v X.. Keď bol čas, stretávali
sa aj v W.. Strážila aj mne deti. Poškodený mal v čase smrti 66 rokov. Krstný nám pomáhal pri prestavbe
domu, keďže bol syn imobilný, robila sa nájazdová rampa a pod. Moje deti ho vnímali ako starého otca,
bol krstným otcom aj mojim deťom. Môj manžel od nás odišiel, keď mal syn 1 rok, takže krstný mu
ukazoval ten mužský element. Žalobkyňa 1/ je sestra mojej mamy, moja krstná mama.

11. Svedok J. J. na pojednávaní uviedol, že s pánom Y. sa poznali odmala, vyrastali sme spolu, boli sme
ako bratia, zdôverovali sme sa jeden druhému, poznali sme navzájom svoje problémy. Navštevovali sme
sa aj s rodinami. Pán Y. a žalobkyňa 1/ mali krásne manželstvo, jeden druhému si dôverovali, pomáhali
si. Mali harmonické manželstvo, pekné. Až do tej tragickej nehody. Starali sa obidvaja o domácnosti, H.

chodila do práce, on bol doma. Bol dobrý človek, vychádzali si spolu dobre, až nadštandardne. Určite
ju to zasiahlo veľmi, lebo odišiel v produktívnom veku. My sme si navzájom pomáhali. Poznali sme sa
skoro 60 rokov, ozaj dobre. Žalobkyňu 2/ táto udalosť zasiahla veľmi, lebo mali dobrý vzťah. Navštevovali
sa, ona bývala v Trnave, pomáhali si navzájom. Keď K. prišla do X., pomáhali na záhrade. H. varovalaj K. deti, mali dobrý vzťah. Žalobkyni 3/ pomáhal s deťmi ako mohol, mali pekný vzťah. Mal veľmi rád
deti, bohužiaľ ich nemohol mať vlastné. Jozef bol človek, ktorý sa staral o jej deti, určite ju to zasiahlo,
nakoľko mali dobré vzťahy. Tá strata je veľká. S poškodeným sme sa stretávali skoro každý deň, aj u

nich doma. S manželkou nemali žiadne nezhody, vychádzali si. O financie sa starali spoločne.

12. Svedok H. U. na pojednávaní uviedol, že je súčasťou rodiny Y. - mama nebohého bola jeho krstnou
mamou. Bol som H. kamarát, 6 rokov bývam v R.. Pokiaľ som býval v X., navštevovali sme sa. Boli
sme si blízki. Jeho smrť zasiahla citovo aj mňa. Najťažšie to znáša jeho manželka a sestra. Pán Y. a

žalobkyňa 1/ mali veľmi dobrý vzťah, rozumeli si, nevidel som v manželstve žiaden problém. Od tejto
udalosti sa situácia zmenila, dosť to na ňu doľahlo, najmä zdravotne, zostala sama, ťažko to znáša.
Niekedy spolu robili na družstve, doma sa venovali záhrade. Navzájom si pomáhali. Staral sa o ženinu
mamu, ktorá väčšinou ležala. Pán Y. a žalobkyňa 2/ si ako súrodenci veľmi rozumeli, ona bývala v W.,
ale pokiaľ sa dalo, chodila do X., navštevovali sa navzájom. Stretávali sme sa ako rodina všetci, nemali
sme konflikty. On sa väčšinou venoval poľnohospodárstvu a sestra skôr okolo kuchyne. Žalobkyňu 3/

veľmi nepoznám, neviem sa vyjadriť k jej vzťahu s poškodeným. Viem, že blízko rodičovského domu
stavala dom, na ktorom jej pomáhal. Viem, že jej pomáhal aj s deťmi.

13. Z trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 23T/32/202 1 zo dňa 20. decembra 2021 súd zistil,

že vodič J. R., Q.. XX.XX.XXXX bol uznaný za vinného, že dňa 05.11.2020 v čase asi o 7:30 hod. vo
T. X. Q. I. D. po miestnej komunikácii pred prevádzkou Eurodiskont potraviny viedol ako vodič nákladné
motorové vozidlo zn. MAN TGS s ev. č. F. XXX O., pričom pri rozbiehaní sa vozidlom z krajnice svojho
jazdného pruhu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c), písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v

cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla
MAN TGS zachytil tam stojaceho chodca H. Y., ktorého následne prešiel predným kolesom vozidla, čím
mu spôsobil trieštivé zlomeniny lebečných kostí, trieštivé zlomeniny tvárových kostí, zrútenie hrudného
koša v dôsledku zlomenín rebier a roztrhnutia medzi rebrových priestorov, zlomeniny hrudnej chrbtice,
ľavej lopatky, ľavej kľúčnej kosti, rozdrvenie dolného laloka ľavých pľúc, roztrhnutie a pomliaždenie

pravých pľúc, roztrhnutie srdca a osrdcovníka, početné trhliny na prednej a zadnej ploche pečene,
rozdrvenie sleziny, početné roztrhnutia a pomliaždenie ľavej obličky, teda devastačné zranenia viacerých
orgánových systémov spojených s náhlou stratou krvi mimo cievny systém, rozsiahle poškodenia
orgánov, čo vyústilo do úrazovo krvácavého šoku, ktorý okamžite viedol k smrti poškodeného H. Y.. Za
uvedený prečin usmrtenia bol mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke
vo výmere 7 rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.01.2022.

14. Z potvrdenia o poisťovateľovi vozidla mal súd za preukázané, že nákladné motorové vozidlo zn.
MAN TGS s ev. č. F. XXX O. bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, a to na základe poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX/XXXXX.

15. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , má každý právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky
zákonník), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti

a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu

bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.18. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a

deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

19. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka , kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

20.Podľa§415Občianskehozákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22.Podľa§441Občianskehozákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o povinnom
zmluvnom poistení), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Podľa § 4 ods. 2

Zákon o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

25. Podľa § 15 ods. 1 Zákon o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len Zákon o obetiach trestných činov), na účely tohto zákona sa rozumie obeťou príbuzný v
priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej
domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osoba závislá od osoby,
ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpeli v dôsledku smrti tejto osoby škodu a ak odsek 2
neustanovuje inak; ak je týchto osôb viac, považuje sa za obeť každá z nich.

27. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o obetiach trestných činov, ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť
násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo
výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka,

v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna
pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na
vyplatenieodškodneniavovýškepäťdesiatnásobkusumymesačnejminimálnejmzdyplatnejnaobdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.28. Podľa § 13
Zákona o obetiach trestných činov, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie

presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka,
v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

29. V zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný

súd Trnava.

30. V konaní nebolo sporné a zároveň bolo preukázané listinnými dôkazmi, že pri dopravnej
nehode dňa 05.11.2020 zomrel poškodený, pán H. Y., ktorý bol manželom žalobkyne 1/, bratom
žalobkyne 2/ a krstným otcom a ujom žalobkyne 3/. Vodič nákladného motorového vozidla
bol uznaný za vinného pre prečin usmrtenia a bol mu uložený podmienečný trest odňatia

slobody. Vozidlo malo uzatvorené poistenie u žalovanej podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch ako jedna z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah do života a zdravia fyzickej osoby,
patrí medzi nároky kryté poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla v zmysle § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobkyne si svoj nárok uplatnili priamo proti žalovanej,
t. j. poisťovni, ktorá je pasívne legitimovaná podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre prisúdenie

nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyniam. Niet totiž pochýb o tom, že vodič vozidla, ktoré bolo
poistené u žalovanej, svojim protiprávnym nedbanlivostným konaním, spočívajúcim v porušení dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona pri riadení motorového vozidla, spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej zomrel chodec, čím zasiahol do osobnostných práv žalobkýň, a to do ich práva na súkromie
a rodinný život. Medzi protiprávnym konaním vodiča a ujmou žalobkýň je príčinná súvislosť, keďže

túto ujmu vzhľadom k jej intenzite a následkom, by ako závažnú pociťovala spravidla každá fyzická
osoba nachádzajúca sa na ich mieste a v ich postavení. Z objektívneho pohľadu je strata manžela
a zároveň vo výnimočných prípadoch aj brata a uja žalobkýň celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá
dopadá na zostávajúcich členov rodiny, takže primeraným zadosťučinením v danom prípade je
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka .

32.Výškapeňažnejnáhradynemajetkovejujmyjenavoľnejúvahesúdu,pretožeslovenskévnútroštátne
právo nestanovuje ani len rámcové čiastky pre jej odškodnenie. Pri rozhodovaní o jej výške, preto musí
súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, teda

k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a tiež
na požiadavku nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Určujúcimi
parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je 1/ atribút primeranosti, 2/ proporcionalita
(výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohacovania a pôsobiť na škodcu
likvidačne).

33. Súd považoval za preukázané, že tragické, náhle a neočakávané úmrtie poškodeného zasiahlo
žalobkyne takým spôsobom, že následky sú neodvrátiteľné a trvalé. Poškodený bol dôležitým členom
rodiny pre každú zo žalobkýň.

34. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ súd pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na to,
že manželstvo s poškodeným trvalo 31 rokov, žili v harmonickom vzťahu bez konfliktov, navzájom si
celý život pomáhali a boli si oporou, spoločne sa starali o svoje matky. Poškodený bol pre žalobkyňu
1/ nenahraditeľnou osobou a životným partnerom. Dôsledkom nehody prišla o emocionálne a rodinne
najbližšieho človeka. Tieto tvrdenia mal súd za preukázané nie len z výpovedí žalobkýň, ale aj z výpovedí

svedkov. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že poškodený bol v čase smrti stále v produktívnom veku
a jeho manželka sa v dôsledku nešťastnej udalosti stala vdovou vo veku 58 rokov, kedy ešte možno
predpokladať, že mali dostatok času venovať sa jeden druhému a byť si nápomocní v živote. Súd tiež
vzal do úvahy skutočnosť, že manželstvo poškodeného a žalobkyne 1/ bolo bezdetné, o to viac sa súdstotožnil s ťažkou situáciou žalobkyne 1/, kedy ostala úplne sama, bez akejkoľvek blízkej osoby, s ktorou
bymohlazdieľaťsvojživotabyťsinavzájomoporou.Vosvojejvýpovediuviedla,žejejzomrelovšetkoas
touto udalosťou sa stále nevyrovnala. Aj napriek skutočnosti, že nevyhľadala odbornú pomoc, súd nemal

pochybnosti, že medzi žalobkyňou 1/ a jej manželom bol veľmi blízky dlhoročný vzťah. Po zohľadnení
všetkých vyššie uvedených skutočností a tiež s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej
republiky súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ v sume 15 000 eur.

35. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ súd pri rozhodovaní o priznaní nároku a o samotnej výške náhrady

nemajetkovej ujmy zohľadnil príbuzenský vzťah (súrodenci) a tiež výnimočnosť situácie, ktorú videl v
tom, že žalobkyňa 2/ s poškodeným vyrastala, mala s ním veľmi blízky vzťah, bol medzi nimi minimálny
vekový rozdiel, bol jej nápomocný v starostlivosti o jej deti a bol jedinou blízkou osobou, ktorá jej ostala,
keďže je vdova, deti žili v zahraničí a sestra, ktorú má nežije v jej bezprostrednej blízkosti. Žalobkyňa
2/ žije v rodičovskom dome, s bratom boli v dennodennom kontakte, keďže ich domy sa nachádzajú
v bezprostrednej blízkosti, a aj keď nebola na ňom finančne závislá, veľa jej pomáhal s domom a

záhradou, keďže ostala na to sama. Aj napriek skutočnosti, že nevyhľadala odbornú pomoc, súd nemal
pochybnosti,žemedzižalobkyňou2/ajejbratombolveľmiblízkyvzťah,ktorýprehlbovalaskutočnosť,že
poškodený ostal jedinou blízkou osobou žalobkyne 2/ v čase keď ovdovela a keď jej deti žili v zahraničí.
Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a tiež s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov
Slovenskej republiky súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 2/ v sume 2

000 eur.

36. Vo vzťahu k žalobkyni 3/ súd pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy zohľadnil v prvom
rade výnimočnosť situácie, ktorú videl v tom, že nakoľko manželstvo poškodeného so žalobkyňou 1/
bolo bezdetné, poškodený považoval za svoju „dcéru“ práve žalobkyňu 3/, o ktorú sa staral, bol jej

nápomocný pri stavbe domu a po rozvode jej manželstva sa tiež staral o jej deti, ktoré ho vnímali ako
starého otca. Keďže žalobkyňa 3/ musela pracovať bol jej veľmi nápomocný v starostlivosti o jej deti a v
čase keď prácu nemala, pomáhal jej aj finančne. Žalobkyňa 3/ taktiež poškodeného vnímala ako svojho
otca, venoval sa jej od detstva, mali medzi sebou hlboký citový vzťah a jeho stratu prežívala veľmi ťažko.
Aj napriek skutočnosti, že nevyhľadala odbornú pomoc, súd nemal pochybnosti, že medzi žalobkyňou

3/ a jej ujom a zároveň krstným otcom bol veľmi blízky vzťah, ktorý prehlbovala skutočnosť, že žili na
spoločnom dvore, kde mali postavené domy a boli v bezprostrednom dennodennom kontakte, keďže
poškodený sa staral ako o žalobkyňu 3/, tak aj o jej deti. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených
skutočností a tiež s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky súd považoval za
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 3/ v sume 2 000 eur.

37. Na zdôraznenie primeranosti žalobkyniam priznanej sumy odškodnenia, súd poukazuje na právnu
úpravu odškodňovania obetí poškodených násilnými trestnými činmi obsiahnutú v zákone č. 274/2017
Z.z.,ktorástanovujepreobeť
násilného trestného činu odškodnenie za nemajetkovú ujmu vo výške 25-násobku sumy mesačnej

minimálnej mzdy, platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu,
ak bola trestným činom spôsobená smrť. Celkovo pre pozostalých nesmie odškodnenie presiahnuť 50
násobok minimálnej mzdy. V roku 2020 výška minimálnej mzdy činila 580 eur, t. j. maximálna výška
odškodnenia pre všetkých pozostalých po zomrelej obeti násilného trestného činu činila sumu 29 000
eur. Súd priznal nemajetkovú ujmu žalobkyniam v celkovej výške 19 000 eur, ktorú u žalobkyne 1/ krátil

s poukazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, a teda z dôvodu neprimeranej výšky
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy priznal žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15
000 eur. U žalobkýň 2/ a 3/ súd vzhliadol výnimočné okolnosti uvedené vyššie, preto súd žalobkyniam
2/ a 3/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy priznal, avšak s tým, že krátil požadované sumy, a to
vzhľadom na stupeň príbuzenských vzťahov medzi nimi a poškodeným, a tiež z dôvodu neprimeranej

výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, a teda priznal žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 2 000 eur a žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 eur.

38. Na podporu svojich tvrdení a pre porovnanie súd poukazuje na viaceré rozhodnutia
súdov v obdobných veciach, keď napr. vo veci sp. zn. 4Cdo/139/2011 Najvyšším súdom Slovenskej republiky
bola priznaná rodičom dieťaťa zomrelého pri dopravnej nehode suma 15 000 eur; vo
veci sp. zn. 1Cdo/77/2009 bolo
priznaných 6 600 eur za úmrtie syna a brata; vo veci sp. zn. 2Cdo/194/2011 suma 8 300 eur za smrť manžela; vo veci
sp. zn. 6Cdo/16/2022 suma 10
000 eur každému z rodičov za smrť 24 ročného syna pri dopravnej nehode. Rozsudkom Okresného súdu

Senica zn. 10C/9/2013-129 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/566/2015-229
bola manželovi a trom deťom ženy zomrelej pri dopravnej nehode priznaná každému suma 8 000
eur. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011-96 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012-125, súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy každému
žalobcovi 10 000 eur, v dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode. Rozsudkom Okresného

súdu Nitra sp. zn. 14C/287/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/367/2016
bola žalobkyni 1/ priznaná titulom nemajetkovej ujmy suma 10 000 eur v súvislosti so smrťou jej otca
pri dopravnej nehode a žalobcovi 2/ ako maloletému vnukovi priznaná suma 3 000 eur. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/358/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 26Co/724/2015 bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1. a 2. (v čase nehody dospelým synom
zomrelého) každému po 10 000 eur, žalobcom 3. a 4. (rodičom zomrelého) každému po 3 000 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn.
16C/327/2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/214/2016 bola žalobcom
2/, 3/, 4/ ako dospelým synom priznaná nemajetková ujma v sumách 9 000 eur, 5 000 eur, 4 000
eur v súvislosti so smrťou ich otca pri dopravnej nehode. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
8C/55/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/156/2016 bola priznaná

náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur za smrť manželky žalobcu a dcéram (obe už boli v
čase smrti ich matky dospelé a mali vlastné rodiny) suma 8 000 eur a 7 500 eur.

39. Z vyššie označených rozhodnutí vyplývajú závery, že každé priznanie určitej sumy musí byť
odôvodnené skutkovými okolnosťami prípadu. Na druhej strane však povaha náhrady nemajetkovej

ujmy vylučuje možnosť spoľahlivej kvantifikácie. V týchto prípadoch sa totiž peniazmi odškodňuje niečo,
čo samo o sebe žiadnu majetkovú hodnotu nemá (osobnosť človeka), a preto je akákoľvek presnejšia
kvantifikácia uplatňovaných súm nemožná. Práve preto však súd musí pristupovať k priznávaniu
týchto súm obozretne a triezvo a nepriznávať neprimerané sumy. Priznanie súm, ktoré niekoľko
desaťnásobne až stonásobne prevyšujú napríklad priemerný mesačný zárobok, nemožno v žiadnom

prípade považovať za primerané finančné zadosťučinenie za akýkoľvek zásah do práv na ochranu
osobnosti. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nemá pôsobiť ako trest pre pôvodcu zásahu ale ako
náhrada pre dotknuté osoby (bez ohľadu na skutočnosť, že túto náhradu hradí za škodcu poisťovňa
z povinného zmluvného poistenia, avšak z prostriedkov tvorených z prijatého poistného z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).

40. Súd je toho názoru, že priznaná výška nemajetkovej ujmy je v súlade so zásadou proporcionality,
spravodlivosti a primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj v súlade so súdnou praxou. Prisúdená
čiastka u všetkých žalobkýň plní svoju satisfakčnú funkciu, čo je účelom tohto odškodnenia. Zohľadňuje
vek nebohého poškodeného (66 rokov), stupeň príbuzenstva pozostalých žalobkýň (manžel-manželka;

brat-sestra; ujo-neter) a rovnako skutočnosť, že ani jedna zo žalobkýň nebola na nebohého odkázaná
po finančnej stránke. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Civilný sporový poriadok
nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP , ktoré sa uplatňovalo ako
lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP . Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy
nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142
ods. 1 , a 3 OSP ), ale len dve (§ 255 ods.
1 , 2 CSP ). Na prvom mieste jezásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo
obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých

výškaplneniazávisíodúvahysúdu(sudcovsképrávo)aleboodznaleckéhoposudku.Vtýchtoprípadoch
nepôjde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu (znaleckej činnosti).

44. V danej veci sú žalobkyne plne procesne úspešné podľa § 255 ods. 1 CSP , keďže mali plný úspech
čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z ich procesného úspechu
závisela výlučne od úvahy súdu. Preto súd žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej

veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.