Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18Cb/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202235
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6416202235.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: ŽILINSKÁ
AUKČNÁ,a.s.,sosídlomKuzmányho8,01001Žilina,IČO:36371611,vkonanízastúpený:advokátska
kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti
žalovanému: ARDIS, a. s., so sídlom Krížna 13, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 056 189, v konaní
zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, IČO: 442 175 381, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03

Bratislava, o žalobe na zaplatenie 238.200,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 238.200,- € spolu s 9,05 %
úrokom z omeškania ročne zo sumu 238.200,- € odo dňa 26.11.2015 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 238.200, - € odo dňa 26.11.2015 do zaplatenia,
a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.03.2016 žalobca Hornex, a. s. Bratislava (právny predchodca žalobcu) podal na tunajší súd
žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 238.200,- € spolu s úrokom z omeškania z titulu úhrady
ôsmej splátky ceny za dielo, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 04.02.2014,
ako aj zákonného úroku z omeškania zo sumy 238.200,-€, zmluvnej pokuty vo výške 0,03 % denne

zo sumy 238.200,-€ do dňa 26.11.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady spojenej s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-€.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 18Cb/8/2016-82 zo dňa 17.05.2016, voči
ktorému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote žalovaný podal odpor (dňa 15.06.2016),
v ktorom namietal splnenie zmluvných podmienok pre vyplatenie ôsmej splátky ceny za dielo podľa
Článku IV. ods. 4.4 bod 4.4.8, kde namietal obmedzený termín bankovej záruky do dňa 16.02.2025,

teda namietal platnosť bankovej záruky za záručné nároky s odkazom na Článok IV. ods. 4.1 zmluvy
a súčasne uviedol, že konečná cena diela uvedená v zmluve vo výške 3.800.000,- € bez DPH, ktorá
bola stanovená ako maximálna cena nie je v takejto výške reálna a cena diela aktuálne predstavuje
3.651.896,92 € bez DPH. V odpore súčasne žalovaný odkázal na to, že ak dôjde na základe výberu
poddodávateľov realizácie časti diela k dosiahnutiu nižšej ceny diela ako je maximálna cena diela
určená v zmluve, takto vzniknutý rozdiel medzi zhotoviteľom a objednávateľom sa rozdelí rovným dielom

(50/50). Ďalej v odpore žalovaný namietal súbežné uplatňovanie nároku na úrok z omeškania aj zmluvnú
pokutu za tvrdené omeškanie žalovaného s úhradami jednotlivých faktúr, čo považoval za nekorektné
konanie žalobcu odporujúce zásadám poctivého obchodného styku ako i dobrým mravom. Žalovaný tiežargumentoval,žesplnenievšetkýchpodmienokprevyplateniepredchádzajúcichsplátokcenyjezároveň
podmienkou aj pre vyplatenie ôsmej splátky ceny za dielo. Zdôraznil, že zmluvou bola stanovená len
maximálna konečná cena diela v rozsahu 3.800.000,- € bez DPH a podľa žalovaného cena za dielo

nepredstavovala sumu 3.800.000,- € bez DPH, ale sumu 3.651.896,92 € bez DPH.

3. Po začatí konania Okresný súd Uznesením zo dňa 14.02.2017 rozhodol tak, že pripustil, aby do
konania namiesto pôvodného žalobcu Hornex, a. s. Bratislava, vstúpil žalobca Žilinská aukčná, a. s.
Žilina so sídlom Kuzmányho 9 s odkazom na skutočnosť, že pôvodný žalobca ako postupca postúpil

pohľadávku proti žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok na Žilinská aukčná, a. s., a to zmluvou
zo dňa 22.07.2016.

4. Na základe vykonaného dokazovania tunajší súd vo veci meritórne rozhodol Rozsudkom sp. zn.
18Cb/8/2016 zo dňa 04.11.2021 o žalobe žalobcu tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 238.200,- € spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 238.200,- € odo dňa 26.11.2015

do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 238.200,- € odo dňa 26.11.2015
do zaplatenia, a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €,
všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súčasne súd žalobu žalobcu
zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 41Cob/25/2022-951 zo dňa
25.01.2023 rozhodol tak, že Rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 18Cb/8/2016-749
zo dňa 04.11.2021 v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pod ktorým je nutné rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré porušenie
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd nedodržal postup v súlade s § 167 ods. 4 CSP
o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania zo strany

súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, čo je v rozpore s právom
žalovaného v zmysle článku 8 CSP a článku 6 ods. 1 CSP, a to tým, že súd prvého stupňa vyjadrenie
žalobcu k odporu voči vydanému platobnému rozkazu (z dôvodu, že sa nenachádzalo v listinnej podobe
v súdnom spise) nedoručil pre žalovaného, a preto nepostupoval v zmysle ustanovenia § 167 ods.
4 CSP na čom nič nemení ani skutočnosť, že takéto vyjadrenie bolo zaslané v elektronickej podobe

a v elektronickom súdnom spise nebolo kanceláriou súdu vytlačené v listinnej podobe a založené do
súdneho spisu. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť postupovať v súlade s § 167 ods. 4
CSP, doručiť vyjadrenie žalobcu k odporu proti vydanému platobnému rozkazu žalovaného, poučiť tohto
o následkoch sudcovskej koncentrácie a umožniť mu označiť dôkazy na svoju obranu. Následne je
povinnosťou súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť.

6. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia súd prvého stupňa doplnil o dokazovanie, ktoré bolo vykonané
súdom prvého stupňa do okamihu zrušenia jeho rozsudku odvolacím súdom o spis Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 12Cb/107/2017, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/83/2021, vyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu voči vydanému platobnému rozkazu, vyjadrenie

žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.03.2023, listinné dôkazy, a to kolaudačné rozhodnutie
číslo 290/2015-003 mesta Šamorín zo dňa 24.02.2015, protokol o odovzdaní a prevzatí diela číslo
08/p1655/2015 zo dňa 16.02.2015, zoznamom vád a nedorobkov k takémuto protokolu. K celkovým
zoznamomodovzdanejdokumentáciekzmluveodielo,protokolomoprevzatístavbyzodňa16.02.2015,
protokolom o odstránení vád a nedorobkov z preberacieho konania zo dňa 16.02.2015, Rozsudkom

tunajšieho súdu sp. zn. 12Cb/49/2015, vyčíslením subdodávok spoločnosťou Hornex, a. s., návrhom
dodatku č. 5 k zmluve o dielo, dohodou o urovnaní uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Hornex, a. s. a spoločnosťou CRH (právny nástupca spoločnosti Ferobetón Slovakia, s. r.
o.), Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Cb/7/2018, listom Hornex, a. s. adresovaný
Kaufland Slovenská republika zo dňa 05.10.2015, listom Hornex, a. s. adresovaný žalovanému dňa

26.05.2015, 15.07.2015, 29.09.20156, 23.03.2016, 25.10.2016, dokladmi, faktúrami subdodávateľov
a dokladmi o úhrade na osobitnom nosiči dát predložený žalobcom (čl. 1118 spisu), vyjadrením
žalovaného zo dňa 19.06.2023 a zistil vo veci nasledovný skutkový stav:7. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Hornex, a. s. Bratislava a žalovaný spoločnosť ARDIS, a. s.
Žiar nad Hronom uzatvorili dňa 04.02.2014 zmluvu o dielo pod číslom 1655/2014. Predmetom zmluvy
bol záväzok zhotoviteľa (žalovaný) vykonať pre objednávateľa a realizovať stavbu „Hypermarket Ardis

Šamorín“ na nehnuteľnostiach CKN parc. A. X/X, X/X, X/X, X/X, X/XX, XX/X, XX/X, XX, XX, XX, XX
B. C. D. A. XXXX/XXXX pre katastrálne územie E.. Objednávateľ sa zaviazal zhotoviteľovi za dielo
zaplatiť dohodnutú cenu. V zmysle bodu 3.5 zmluvné strany dohodli za termín ukončenia realizácie diela
dátum podpisu záverečného preberacieho protokolu podľa Článku VIII tejto zmluvy s prihliadnutím na
ustanovenia článku VIII ods. 8.6 tejto zmluvy. Cena za dielo a platobné vzťahy boli upravené v článku IV

zmluvy, kde zmluvné strany dohodli cenu za dielo spôsobom uvedeným v odseku 4.1, t. j. že zmluvné
strany sa dohodli na spôsobe tvorby ceny za dielo výberom všetkých poddodávateľov uskutočnia
zmluvné strany spôsobom uvedeným v článku II ods. 2 tejto zmluvy a v prílohe číslo 7 tak, že cena
nesmie prekročiť sumu 3.800.000,- € bez DPH. Splatnosť bola dohodnutá v článku IV v odseku 4.4
tak, že cena bude zaplatená zhotoviteľovi v ôsmich splátkach vždy v lehote 35-tich kalendárnych dní
odo dňa kumulatívneho splnenia príslušných podmienok pre vyplatenie a po predložení faktúry, a to

na účet zhotoviteľa. Faktúru zašle zhotoviteľ objednávateľovi doporučeným listom, prípadne odovzdá
v dvoch vyhotoveniach a faktúry budú mať náležitosti určené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ôsma splátka ceny za dielo vo výške 198.500,- € v zmysle článku IV, bod 4.4.8 plus príslušná DPH bola
dohodnutá tak, že výška bude zaplatená po splnení podmienok: a) splnenie podmienok pre vyplatenie
predchádzajúcich splátok, b) predloženie originálov dokladov o záruke za záručné nároky. Zmluvné

strany tiež dohodli, že zhotoviteľ je povinný písomne oznámiť objednávateľovi splnenie predpokladov
pre vyplatenie jednotlivých splátok ceny za dielo, a to minimálne 14 dní vopred. Pokiaľ takúto povinnosť
splní, predlžuje sa lehota na zaplatenie o 14 kalendárnych dní.

Žalobca na základe zmluvných dojednaní dňa 02.10.2015 vystavil daňový doklad (faktúra č.

4015096013) vo výške 238.200,- € spolu s DPH s dobou splatnosti 12.11.2015 ako fakturácia ôsmej
splátky ceny za dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. Žalobca v konaní preukázal, že jeho právny
predchodca (spoločnosť Hornex, a. s. Bratislava) takýto daňový doklad – faktúru doručil žalovanému
08.10.2015 na úhradu a tvrdil, že došlo k splneniu zmluvných povinností pre úhradu ôsmej splátky ceny
za dielo tak, ako to bolo dohodnuté (pozri článok IV, ods. 4.4.8 písm. a) a b) zmluvy o dielo), t. j. že došlo

kumulatívne k splneniu podmienky, ktoré boli podmienkami pre úhradu ôsmej splátky ceny za dielo, t. j.
vyplatenie predchádzajúcich splátok ceny diela a došlo tiež k splneniu ďalšej zmluvnej podmienky, a to
predloženie originálu dokladu o záruke za záručné nároky.

8. Keďže simultánne po podaní žaloby v prejednávanej veci na tunajší súd, kde žalobca uplatňoval

nárok na úhradu ôsmej splátky ceny za dielo bola podaná žaloba žalobcu na tunajší súd, ktorou sa
domáhal žalobca úhrady predchádzajúcich splátok ceny diela, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn.
12Cb/49/2015 do právoplatného skončenia v danej právnej veci súd z dôvodu hospodárnosti prerušil
dané konanie a po právoplatnom skončení vo veci 12Cb/49/2015 (právoplatne skončené konanie dňa
26.05.2021), v ktorom konaní bol priznaný žalobcovi voči žalovanému nárok na úhradu ceny za dielo

z titulu predchádzajúcich splátok, súd i v prejednávanej veci pokračoval.

9. Žalobca tvrdil, že právny predchodca si splnil aj ďalšiu podmienku pre splatnosť ôsmej splátky
ceny za dielo a to predloženie originálu dokladu o záruke za záručné nároky, keďže 29.09.2015 tak
urobil listom PO0026/2015-58, ktorého prílohou bol i originál bankovej záruky, ktorá bola vystavená

podľa článku IV, ods. 4.1 zmluvy o dielo v znení dodatku č. 4 zo dňa 25.11.2014. Žalobca tvrdil,
že list doručil právny predchodca žalobcu žalovanému dňa 01.10.2015. Napriek splneniu podmienok
stanovených v zmluve o dielo žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu v dobe splatnosti
ôsmu splátku ceny za dielo v čase splatnosti zmluvne dohodnutej, a preto sa žalobca v konaní domáhal
aj priznania zákonného úroku z omeškania s odkazom na ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného

zákonníka v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. Uplatnil v konaní tiež nárok na zaplatenie
dojednanej zmluvnej pokuty tak, ako bola dojednaná v zmysle článku VII bod 7.2 zmluvy o dielo, keďže
zmluvnéstranydojednalipreprípadomeškaniaobjednávateľasúhradouktorejkoľvekfaktúryzhotoviteľa
to, že zhotoviteľ má právo uplatniť voči objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03 %
z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Objednávateľ má povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť,

a preto v konaní žalobca takýto nárok i uplatňoval.

10. Žalovaný počas konania neuznával uplatňovaný nárok žalobcu, a to z dôvodu, že namietal jednak
splnenie zmluvne dohodnutých podmienok pre vyplatenie ôsmej splátky ceny za dielo tým, že v odporevočivydanémuplatobnémurozkazutvrdil,ženebolisplnenépodmienkyprevyplateniepredchádzajúcich
splátok za dielo.

Neskôr po právoplatnom skončení konania, ktoré sa viedlo pred tunajším súdom pod sp. zn.
12Cb/49/2015, kde súd rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie predchádzajúcich splátok ceny za
dielo, pripustil splnenie takejto podmienky, avšak žalovaný nedôvodnosť uplatňovaného nároku dôvodil
s odkazom na článok IV ods. 4.1 zmluvy o dielo v znení dodatku IV zo dňa 25.11.2015, kde sa zhotoviteľ,
t. j. právny predchodca žalobcu spoločnosť Hornex zaviazal predložiť žalovanému ako objednávateľovi

bankovú záruku vo výške 5 % z celkovej ceny diela bez DPH, s platnosťou 10 rokov odo dňa odovzdania
diela objednávateľa podľa článku VIII zmluvy o dielo ako záruku na záručné nároky. Žalovaný v konaní
tvrdil, že dielo nebolo odovzdané 16.02.2015 a platnosť bankovej záruky za záručné nároky nemôže
skončiť prv ako dňa 16.02.2015. Žalovaný tvrdil, že pri posúdení bankovej záruky je nutné, aby počas
celých 10 rokov mal možnosť žalovaný využiť bankovú záruku postupom podľa bodu 4.12 zmluvy
o dielo. Žalovaný tiež namietal, že podľa zmluvy o dielo nedošlo k odovzdaniu diela 16.02.2015, pretože

podmienkou odovzdania a prevzatia diela je úspešné vykonanie všetkých skúšok. Žalovaný už v odpore
uviedol, že dielo bolo odovzdané žalovanému po častiach, časť diela Sadové úpravy (SO 2016) bola
odovzdaná až dňa 24.03.2015. Tiež tvrdil, že protokol o vykonaní skúšky s prinklerových zariadení
bol vykonaný certifikovanou formou až 05.03.2015, čo je neskôr ako dátum 16.02.2015. Podľa tvrdení
žalovanéhotrvaniebankovejzárukynaviazanénapostuppodľačlánkuVIIIzmluvyodieloztohtodôvodu

nemohlo začať 16.02.2015 a skončiť 16.02.2025, ale má trvať dlhšie. Podľa tvrdení žalovaného aj z tohto
dôvodu nemohla nastať zmluvne dohodnutá splatnosť ôsmej splátky ceny za dielo, pričom naplnenie jej
splatnosti je dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorú si žalobca v konaní nesplnil.

Už v odpore voči vydanému platobnému rozkazu a následne i v rámci dokazovania namietal žalovaný

cenu diela vo výške 3.800.000,- € s odkazom na to, že zmluvné strany v zmluve o diele sa dohodli,
že v prípade ak konečná cena diela, ktorá bola určená tak, že nesmie prekročiť sumu 3.800.000,- €
bude nižšia ako 3.800.000,- € má zhotoviteľ (žalovaný) nárok na odmenu vo výške 50 % z rozdielu
medzi cenou diela uvedenou v sume 3.800.000,- € bez DPH a konečnou cenou diela zhotoveného
podľa zmluvy. Žalovaný odkázal na to, že zhotoviteľ je oprávnený túto odmenu vyčísliť vo faktúre, ktorou

bude zhotoviteľ fakturovať objednávateľovi ôsmu splátku ceny za dielo podľa bodu 4.4.8, ods. 4.4,
článku IV zmluvy. Zdôraznil, že ak konečná cena bude nižšia ako cena 3.800.000,- € má žalovaný
nárok na odmenu vo výške 50 % z ušetreného. Žalovaný zdôrazňoval, že konečná cena diela je
tvorená súčtom vyplatených subdodávok, plus marža zhotoviteľa, t. j. žalobcu s odkazom na články
2.2 zmluvy o dielo a 4.1. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu o tom, že má nárok požadovať zaplatenie

ceny pevnej, vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli na vyššie uvedenom spôsobe
tvorby ceny za dielo. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal konečnú výšku ceny diela, od ktorej
sa odvíja aj výška ôsmej splátky, a tiež to, že konečná cena za dielo nebola v sume 3.800.000,-
€ , ale nižšia, a to v sume 3.651.896,- €. Právny zástupca žalovaného odkázal na to, že dielo bolo
realizované subdodávateľsky a pokiaľ cena diela tvorila súčet cien subdodávok a dohodnutú zmluvnú

maržu zhotoviteľa, cena subdodávok sa nerovná súčtu cenových ponúk subdodávateľov tak, ako to
tvrdí žalobca v konaní, ale skutočnej cene za vykonané práce poddodávateľov s príslušnou zmluvne
dohodnutou maržou zhotoviteľa a žalobca, resp. právny predchodca žalobcu zhotoviteľ diela spoločnosť
Hornex, nikdy nepredložil žalovanému sumár prác skutočne vykonaných poddodávateľmi a ich konečné
ceny po odpočtoch za vady a nedorobky.

Právny zástupca žalovaného v rámci dokazovania žiadal zabezpečiť spis Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 12Cb/107/2017, kde žalobca Ferobetón Slovakia, s. r. o. (jeho právny nástupca CRH Slovensko,
a. s.) uplatňoval voči právnemu predchodcovi žalobcu tohto konania nárok na zaplatenie ceny za
zhotovenie železobetónového skeletu stavby, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi

stranami sporu. Žalovaný zdôraznil, že v súvislosti so zabezpečením tejto časti diela subdodávateľovi
zaplatil žalobca sumu o cca 200.000,- € menšiu ako bola vykázaná cena subdodávky pre žalovaného
čím len demonštratívne odkázal na to, že celková reálna cena diela, ktorá je cenou konečnou, je nižšia
ako 3.800.000,- € bez DPH a je vo výške 3.651.896,- €, a preto má žalovaný nárok na odmenu vo výške
50 % z rozdielu medzi cenou diela uvedenou v prvej vete odseku 4.2 zmluvy o dielo a cenou konečnou

podľa zmluvy.

11. Súd zistil, že v inom konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn.
12Cb/49/2015 bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na priznanie plnenia voči žalovanému z titulu nárokunaúhradupredchádzajúcichsplátokcenyzadieloarozsudkomzodňa10.10.2019sp.zn.12Cb/49/2015
v spojitosti s rozsudkom KS Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/19/2020 zo dňa 03.12.2020 bolo rozhodnuté
tak, že súd žalobcovi nárok na úhradu predchádzajúcich splátok ceny za dielo priznal. Tým mal súd tiež

za preukázané splnenie jednej z podmienok pre vyplatenie ôsmej splátky ceny za dielo tak, ako to bolo
zmluvne dohodnuté v bode 4.4.8 písm. a) zmluvy o dielo.

12. Žalobca nielen v tomto konaní, ale aj v konaní, ktoré sa viedlo pred OS Žiar nad Hronom pod
sp. zn. 12Cb/49/2015 predkladal listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o odovzdaní diela pre

objednávateľa. Predložil protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.02.2015, z ktorého je zrejmé,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný ako objednávateľ konštatovali kompletné ukončenie diela,
jeho schopnosť, a tiež funkčnosť prevádzky s tým, že dielo bolo odovzdané bez takých vád, ktoré
by bránili riadnemu užívaniu. Na základe takéhoto odovzdávajúceho protokolu je zrejmé i z ďalších
predložených listinných dôkazov (zverejnená informácia k dátumu 26.02.2015) to, že už deň 26.02.2015
reálne bol otvorený areál obchodného domu Kaufland v Šamoríne, ktorý bol predmetom zmluvy

o dielo medzi zmluvnými stranami. Z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, a to
z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 24.03.2015 možno konštatovať, že k prevzatiu diela
došlo i v poslednej časti diela (sadové úpravy) s tým, že dielo sa považovalo za ukončené s vadami, ktoré
boli obsiahnuté v protokole o prevzatí stavby, ktorý ako listina bol predložený ako samostatný doklad
k protokolu o prevzatí stavby a podpísaný stranami sporu.

13. Žalovaný v konaní spochybňoval, že banková záruka kryje dobu 10-tich rokov odo dňa odovzdania
diela tak, ako to má na mysli článok 4.1 zmluvy o dielo s argumentáciou, že posledný deň lehoty pripadá
na 16.02.2025 (t. j. nedeľa), a preto správne doba trvania bankovej záruky podľa žalovaného mala
byť určená minimálne dátumom 17.02.2025 a neskorším, keďže banková záruka predstavuje podľa

žalovaného hmotnoprávnu lehotu pre počítanie takýchto lehôt. Je preto nutné aplikovať všeobecný
právny predpis, a to občiansky zákonník, v zmysle ktorého ak lehota plynie od 16.02.2015 a je počítaná
podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, koniec lehoty pripadá na deň, ktorým sa pomenovaním alebo
číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň, resp. pokiaľ posledný deň lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, takýmto dňom poslednej lehoty je najbližší nasledujúci
pracovný deň, odkazoval na ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka a súčasne uvádzal, že nie je
splnená podmienka pre povinnosť úhrady ôsmej splátky ceny za dielo, keďže nedošlo k predloženiu
originálu dokladov o záruke a záručné doby tak, ako to bolo zmluvne dojednané v článku 4.4.8 písm.
b) zmluvy o dielo.

14. Žalobca predložil v rámci konania súdu dôkaz, a to list právneho predchodcu zo dňa 29.09.2015,
ktorého súčasťou bola aj banková záruka č. 617403 na sumu 218.643,10 € na zabezpečenie kvality
diela počas záručnej doby vystavená v prospech žalovaného s tým, že banková záruka zanikne v celom
rozsahu dňom 16.02.2025 a ako taká bola doručená pre žalovaného 01.10.2015. Žalovaný nenamietal

doručenie takejto peňažnej záruky, namietal však nesprávne uvedenú dobu jej trvania. Žalobca
s odkazom na hmotnoprávne ustanovenie § 321 ods. 1 Obchodného zákonníka o pravidlách počítania
lehôt odkázal, že banková záruka nepredstavuje trvanie lehoty, ale doby a doba plynie už odo dňa,
v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim
dňu, ktorým sa so svojím názvom, prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci

zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Z časového hľadiska, podľa žalobcu, bola teda banková
záruka vystavená správne a na správnu dobu ak bola vystavená od 16.02.2015, t. j. odovzdanie stavby
žalovaného tak je doba jej trvania vystavená správne. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu o tom, že
treba aplikovať hmotnoprávne ustanovenie upravujúce lehoty a nie doby.

15. Keďže po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný namietal sumu, ktorá predstavuje
konečnú cenu diela v sume označenej žalobcom ako 3.800.000,- € bez DPH s tým, že konečná cena
diela je nižšia a automaticky sa konečná cena nerovná maximálnej cene diela dohodnutej v zmysle
článku IV, bod 4.2, keďže tvorba ceny diela bola dohodnutá medzi stranami sporu tak, ako je uvedené
v bode 4.1 zmluvy o dielo, t. j. že zmluvné strany sa dohodli na spôsobe tvorby ceny diela tak, že táto

bude tvorená výberom všetkých poddodávateľov, ktoré uskutočnia zmluvné strany spôsobom uvedeným
v článku II ods. 2.2 tejto zmluvy a v prílohe č. 7 a cenu prác a dodávok potrebných na realizáciu diela,
ktoré bude zhotoviteľ realizovať prostredníctvom poddodávateľov, zmluvné strany určia tak, že k cene
priamej poddodávky odsúhlasenej objednávateľom si zhotoviteľ pripočíta obchodnú maržu vo výške 16% z ceny priamej poddodávky. Vyššie uvedená obchodná marža zhotoviteľa zohľadňuje primeraný zisk,
alikvótne náklady na réžiu, riziko a zodpovednosť zhotoviteľa a za cenu prác a služieb spojených so
zriadením prevádzkou pri stavenisku, údržbou, likvidáciou, vyprataním, zriadením staveniska uvedený

v prílohe 8 tejto zmluvy a ďalších dohodnutých služieb a dodávok súvisiacich so zriadením stanoviska
si zhotoviteľ pripočíta réžiu vo výške 6 %.

Medzistranamisporuanivkonanínebolosporným,žerealizáciadielaprebehlaformousubdodávkyaani
to, že cena diela bola tvorená tak, ako je vyššie uvedené, t. j. súčtom cien subdodávok plus dohodnutá

marža 6% resp. 16 % zo strany zhotoviteľa a konečný súčet takýchto cien predstavuje cenu za dielo.

Žalovaný namietal sumár konečných cien úhrad poddodávok s tým, že žalovanému nikdy žalobca
nepredložil súčet cien poddodávok a odkázal na konkrétneho subdodávateľa spoločnosť Ferobetón
Slovakia, s. r. o., kde pred Okresným súdom Bratislava IV v konaní 12Cb/107/2017 uplatnil tento
subdodávateľ voči právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie ceny za subdodávku, ktorá je

inou cenou ako deklaroval žalobca, resp. jeho právny predchodca vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný
sa vyjadril, že suma 3.651.896,- €, ktorá je podľa žalovaného konečnou cenou za dielo, reflektuje na
žalovanému známe zrážky a odpočty na základe vád a nedorobkov z dôvodu nevykonania niektorých
prác v rámci diela, ktoré však boli plánované, vytknuté aj investorom, ktoré nezohľadnil žalobca vo
vzťahu k žalovanému.

16. V rámci dokazovania žalovaný predložil súdu vyčíslenie subdodávok spoločnosti Hornex (čl. 1058
– 1065) v listinnej podobe ako i v elektronickej podobe (čl. 1118) na osobitnom nosiči dát, kde
označil všetky faktúry subdodávateľov jeho právneho predchodcu spoločnosti Hornex, a. s. Bratislava,
ktorý ako subdodávatelia participovali na stavbe predmetu diela, a to vrátane súpisov vykonaných

prác, a tiež výpisov z účtu spoločnosti Hornex, ako potvrdení o úhrade príslušných faktúr. Žalobca
predložil abecedný prehľad subdodávateľov s vyčíslením konkrétnych cien subdodávok bez DPH a bez
obchodnej marže spoločnosti Hornex. Ku každej faktúre pripojil výpis z účtu ako potvrdenie o úhrade,
pričom z takýchto dôkazov podľa žalobcu je zrejmé, že celkové náklady zhotoviteľa, t. j. spoločnosti
Hornex bez jeho obchodnej prirážky podľa zmluvy o dielo bod 4.1 písm. a) boli vyššie ako súčet všetkých

cien dodávok, ku ktorým následne Hornex pripočítal svoju obchodnú maržu a určil cenu za dielo. Žalobca
uviedol, že súčet jednotlivých subdodávok diela predstavuje sumu 3.922.267,96 € bez DPH a bez
obchodnej marže dohodnutej v zmysle zmluvy o dielo, t. j. už samotná suma cien subdodávok presahuje
sumuvypočítanúžalovanýmasumuvyššiuakobolauvedenámaximálnasuma3.800.000,-€vdôsledku
čoho uplatnil v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 24Cb/7/2018

nárok na zaplatenie ďalšieho peňažného nároku v súvislosti s úhradou ceny za dielo kde v konaní ani
žalovaný nespochybňoval cenu 3.800.000,- € bez DPH ako to uvádza v konaní teraz.

V tejto súvislosti žalobca predložil tiež listinný dôkaz a to návrh dodatku č. 5 k zmluve o dielo, ktorý
síce nebol uzatvorený oboma zmluvnými stranami, ale je podpísaný žalovaným, t. j. spoločnosťou Ardis,

a. s., kde v tomto dodatku č. 5 v zmluve o dielo v článku I uvedené, že odhad výšky skutočnej ceny
diela v čase podpisovania dodatku je 4,38 milióna € bez DPH čím poukazoval na skutočnosť, že sám
žalovaný si bol vedomý tej skutočnosti, že cena za dielo je vyššia ako je dohodnutá v sume 3.800.000,-
€ bez DPH v článku IV bod 4.2 zmluvy o dielo čo aktuálne spochybňuje v konaní pred súdom.

Súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/107/2017, ktoré
konanie sa skončilo zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby a oboznámil sa tiež s dohodou o urovnaní,
ktorú uzatvoril právny nástupca subdodávateľa žalobcu za Ferobetón Slovakia, s. r. o. spoločnosť CRH
Slovensko, a. s. a právny predchodca žalobcu, pričom v zmysle dohody o urovnaní je zrejmé, že
predmetom dohody bolo urovnanie sporných práv a povinností vyplývajúcich zmluvným stranám zo

zmluvy o dielo a k urovnaniu došlo tak, že celková výška pohľadávok zhotoviteľa, t. j. právneho nástupcu
spoločnosti Ferobetón Slovakia, a. s. vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu predstavovala
konečnú sumu 70.125,- € po zohľadnení pohľadávok objednávateľa (právneho predchodcu žalobcu voči
subdodávateľovi) a došlo k započítaniu. Žalobca v konaní takýmto spôsobom zdôvodňoval a reagoval
na výhrady zo strany žalovaného k reálnej úhrade prác za realizáciu subdodávok pri uskutočňovaní

diela a zdôraznil, že k niektorým úhradám formou faktúry namiesto výpisu z účtu bol priložený doklad
o vzájomných pohľadávkach medzi zhotoviteľom a subdodávateľmi alebo dohoda o urovnaní, z obsahu
ktorých je možné zistiť, že k uspokojeniu pohľadávky subdodávateľa zo strany dodávateľa, t. j. právneho
predchodcu žalobcu spoločnosti Hornex, došlo aj iným spôsobom nahradzujúcim splnenie pohľadávkyako len reálnym zaplatením. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ žalovaný argumentuje v konaní presnou
sumou ceny diela, ktorú označuje a súčasne tvrdí, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi na preukázanie
takýchto svojich tvrdení, vyznieva to nelogicky a nesplnil si vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam

dôkazné bremeno. Žalobca odkázal na to, že žalovaný disponuje so všetkými dôkazmi, ktoré boli
predložené v konaní žalobcom vrátane dôkazov ohľadom všetkých subdodávok ako i dohody o urovnaní
uzatvorenou medzi spoločnosťou Hornex a CRH, pretože už v minulosti takéto listiny od právneho
predchodcu žalobcu boli žalovanému riadne predložené do dispozičnej sféry.

17. Súd vec právne posúdil:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri vzniku je zrejmé, že s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob
jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá, alebo určiteľná a zmluva je napriek
tomu platná (§ 536 ods. 3) je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,jedlžníkpovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.

Podľa § 369c, ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b
aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
SR nariadením.

V zmysle článku VII, bod 7.2 zmluvy o dielo uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ktorejkoľvek faktúry zhotoviteľa, má
zhotoviteľ právo uplatniť voči objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania. Objednávateľ má povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť.

18. Žalobca podal žalobu na súd pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
dňa 10.03.2016. Účinnosťou nového právneho predpisu (CSP) počnúc dňom 01.07.2016 sa nové
procesné povinnosti Civilného sporového poriadku vzťahujú na strany sporu a to aj s následkami, ktoré
zákon nesplneniu povinnosti prikladá. V zmysle § 470 ods. 2 CSP súd nemôže aplikovať sudcovskú

koncentráciu len ohľadom tých tvrdení, ktoré boli predkladané stranami pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, a musí aplikovať nové procesné pravidlá ustanovené Civilným sporovým poriadkom pre
strany sporu o povinnosti uvádzať a predkladať prostriedky procesného útoky, resp. procesnej obrany
riadne a včas.

Ak v predchádzajúcom rozhodnutí tunajší súd rozsudkom 18Cb/8/2016-749 zo dňa 04.11.2021 uviedol,
že žalovaný v rámci konania menil svoje skutkové tvrdenia, pre ktoré považoval žalobu za nedôvodnú
a so zmenou takýchto skutkových tvrdení postupne označoval tiež nové dôkazy za účelom ich
preukázania,odvolacísúdvzrušujúcomrozhodnutí,uznesenísp.zn.41Cob/25/2022zodňa25.01.2023zdôraznil, že súd prvej inštancie nedodržal postup v súlade s ustanovením § 167 ods. 4 CSP a ak
zamietol návrh zo strany žalovanému na vykonanie dokazovania z dôvodu sudcovskej koncentrácie,
porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

Tunajšísúdvďalšomkonanípostupovalvsúlades§167ods.4CSP,doručilvyjadreniežalobcukodporu
proti vydanému platobnému rozkazu žalovanému a súčasne doplnil dokazovanie o dôkazy označené
žalobcom, a tiež žalovaným a umožnil doplniť dokazovanie obom stranám sporu v danej právnej veci.

19. Sporové strany v konaní sú povinné nielen predniesť skutkové tvrdenia, ktoré považujú za podstatné
v rámci prostriedkov procesného útoku, a tiež prostriedkov procesnej obrany, ale i navrhnúť k nim dôkazy
za účelom preukázania takýchto svojich tvrdení.

20. Z dokazovania pre súd vyplynulo, že zmluva o dielo č. 1655/2014 medzi objednávateľom Ardis,
a. s. Žiar nad Hronom a právnym predchodcom žalobcom zhotoviteľom Hornex, a. s. Bratislava bola

uzatvorená dňa 04.02.2014 a následne k zmluve boli uzatvorené dodatky č. 1 až 4 dňa 19.05.2014,
23.10.2014, 30.10.2014 a 25.11.2014. S odkazom na článok IV bod 4.4.8 písm. a) a uplatňoval v konaní
žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu ôsmej splátky ceny za dielo vo výške 198.500,-
€ bez DPH s tým, že táto bude zaplatená po splnení podmienok pre vyplatenie predchádzajúcich
splátok ceny za dielo a predložení originálov dokladov o záruke za záručné nároky. Oboznámením sa

s pripojeným spisom mal súd za preukázané, že zmluvná podmienka pre vyplatenie ôsmej splátky ceny
za dielo, a to splnenie podmienok pre vyplatenie predchádzajúcich splátok je splnená, keďže Okresný
súd Žiar nad Hronom v konaní 12Cb/49/2015 rozsudkom zo dňa 10.10.2019 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica 43Cob/19/2020 zo dňa 03.12.2020 zaviazal žalovaného k zaplateniu
ceny predchádzajúcich splátok ceny za dielo. Daná skutočnosť nebola v konaní spornou ani medzi

stranami sporu.

Z dokazovania pre súd vyplynulo to, že bola splnená i ďalšia podmienka dohodnutá v zmluve o dielo
v bode 4.4.8 písm. b), a to predloženie originálov dokladov o záruke za záručné nároky, keďže v konaní
podľa súdu žalovaný preukázal, že bankovú záruku riadnym spôsobom doručil pre žalovaného už dňa

01.10.2015 a danú skutočnosť ani samotný žalovaný v konaní nerozporoval.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k naplneniu podmienky pre splatnosť ôsmej
splátky ceny za dielo z dôvodu, že banková záruka nekryje zmluvne dohodnutú dobu 10-tich rokov tak
ako to bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami v zmluve o dielo v článku IV bod 4.11.

Ak žalovaný v konaní tvrdil, že k odovzdaniu diela nedošlo dňa 16.02.2015 medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Hornex, a. s. a žalovaným a následne argumentoval tým, že banková záruka
mala byť určená v trvaní dátumom do 17.02.2025, ak bola vystavená dňa 16.02.2015, keďže doba
platnostibankovejzárukyjepočítanápodľažalovanéhoakohmotnoprávnalehotavzmyslevšeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 122 ods. 3 OZ). I keď žalovaný namietal odovzdanie diela dňa
16.02.2015 s odkazom na vady a nedorobky, z predložených listinných dôkazov, a to z preberacieho
protokolu mal súd jednoznačne za to, že dielo bolo odovzdané zhotoviteľom dňa 16.02.2015, čo
v konečnom dôsledku vyplynulo aj z predložených listinných dôkazov, ako i z ďalších dôkazov, t. j. že
bezprostredne po odovzdaní predmetu diela „Prevádzka obchodného domu Kaufland Šamorín“ bola

reálne i otvorená a uvedená do prevádzky, na čom nemení nič ani skutočnosť, že dielo vykazovalo
vady, ktoré však neboli takého charakteru, že neumožňovali dielo riadne užívať, o čom svedčí i protokol
vyhotovený o takýchto vadách.

Z dokazovania vyplynulo tiež, že právny predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť pre predloženie

originálov dokladov o záruke za záručné nároky a už dňa 29.09.2015 spolu s listom č. PO0026/2015-58
zaslal originál bankovej záruky pre žalovaného a táto spolu s listom žalovanému bola doručená dňa
01.10.2015.

Doba bankovej záruky podľa názoru súdu nie je lehotou ako to tvrdí v konaní žalovaný. Z tohto

dôvodu nie je možné na takúto dobu platnosti aplikovať hmotnoprávne ustanovenia § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka a pravidlá počítania lehôt nie sú použiteľné pre počítanie trvania doby. Podľa
názorusúdudobaplynieužodtohodňa,vktoromnastalaskutočnosťrozhodujúcaprejejplynutieakončí
dňom predchádzajúcim ku dňu, ktorým sa svojím názvom, prípadne číselným označením v danomkalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu
počítanie času doby formou lehoty ako to uvádza žalovaný v konaní je nelogické a z časového hľadiska
banková záruka bola právnym predchodcom žalobcu vystavená správne pokiaľ mala platiť 10 rokov

odo dňa odovzdania diela, ku ktorému došlo dňa 16.02.2015. Aj z hmotnoprávnych ustanovení § 321
ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková
záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti
s tým, že zákon vymedzuje časový úsek začiatkom a konca a nenazýva ho lehotou, ale dobou.

Ani samotné zmluvné strany v texte zmluvy o dielo, ktorú uzatvorili a v dodatkoch k takejto zmluve o dielo
nikde neuvádzajú pojem lehota a pokiaľ banková záruka bola vystavená s odkazom na hmotnoprávne
ustanovenia § 313 a nasl. Obchodného zákonníka je nutné konštatovať, že sa vystavila na dobu, a to
dobu určitú. Ak teda zmluvné strany dojednali v zmluve o dielo dobu platnosti bankovej záruky do
16.02.2025, podľa názoru súdu je to v súlade s prejavenou vôľou zmluvných strán v článku IV bod 4.11
zmluvy o dielo a takáto doba začala plynúť 16.02.2015 a 10 rokov doby uplynulo 15.02.2025 24.00 hod.

Súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal i splnenie ďalšej zmluvne dohodnutej podmienky tak ako
je označená v článku IV bod 4.4.8 písm. b) zmluvy o dielo, t. j. predloženie originálov dokladov o záruke
za záručné nároky.

21. Sporným medzi stranami sporu v konaní bolo určenie konečnej výšky ceny za dielo- Žalobca

uvádzal, že konečná cena za dielo predstavovala viac ako sumu 3.800.000,- € bez DPH, čo bol i dôvod,
prečo v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 24Cb/7/2018 uplatnil zhotoviteľ (právny
predchodca žalobcu) nárok na zaplatenie sumy 687.434,50 € z titulu ceny diela, pričom i v tomto konaní
odkazoval žalobca na listy určenia poddodávateľa, ktoré boli podkladom pre výpočet konečnej ceny diela
s tým, že takéto boli odsúhlasené objednávateľom. I keď v tomto konaní súd prvej inštancie vyhovel

žalobe Hornex, a. s. Bratislava (právny predchodca žalobcu) Krajský súd Banská Bystrica Rozsudkom
43Cob/85/2020-1207 zo dňa 10.06.2021 žalobu právneho predchodcu žalobcu zamietol s tým, že ak
zmluvné strany mali uzatvorenú písomnú zmluvu o dielo a táto určovala obsah a rozsah ich práv
a povinností a súčasne ukladala povinnosť objednávateľovi zaplatiť cenu diela najviac 3.800.000,- €
uplatňovaný nárok žalobcom na ďalšie plnenie z titulu ceny diela nad sumu 3.800.000,- € bez DPH nie

je dôvodné.

Žalobca za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení ohľadom konečnej ceny diela odkázal nie len
na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 24Cb/7/2018, ale tiež predložil dôkazy v listinnej
podobe ,ako i v elektronickej podobe predložením príslušných listov určenia poddodávateľov s tým, že

predložil jednak fakturácie poddodávateľov, ktorí realizovali ako subdodávatelia dielo pre zhotoviteľa
a súčasne predložil i bankové výpisy, resp. ďalšie listinné dôkazy preukazujúce akým spôsobom cena za
realizáciu diela bola pre subdodávateľov uhrádzaná. Žalobca zdôrazňoval, že realizované subdodávky
ako aj cena diela bola tvorená ako súčet cien subdodávateľov a zmluvne dohodnutá marža pre
zhotoviteľa, t. j. právneho predchodcu žalobcu spoločnosť Hornex, a. s. pričom táto sa nerovná súčtu

cenovýchponúksubdodávateľovakosúuvedenénalisteurčeniapoddodávateľov,alevychádzazreálne
vykonaných prác poddodávateľov a cena je znížená o prípadné nároky, resp. zľavy, resp. vzájomné
započítania.

Žalovaný namietal v konaní to, že konečná cena diela sa nerovná maximálnej cene diela ako bolo

zmluvne dohodnuté v článku IV bod 4.2, t. j. v sume 3.800.000,- € bez DPH a argumentoval tým,
že zmluvné strany zároveň dohodli to, že ak konečná cena bude nižšia ako cena uvedená v sume
3.800.000,- € bez DPH tak zhotoviteľ má nárok na odmenu vo výške 50 % rozdielu medzi cenou
diela uvedenou v prvej vete odseku ako konečnou cenou diela zhotoveného podľa tejto zmluvy.
Žalovaný tvrdil, že takáto situácia aj nastala a bolo oprávnené preto požadovať, aby konečná cena

za dielo bola riadne žalobcom vyčíslená a preukázaná, čo podľa tvrdení žalovaného žalobca neučinil.
Naopak, žalovaný uviedol, že konečná cena diela predstavuje sumu 3.651.896,- € a odkázal, že tak
vznikla na základe vyčíslenia žalovaným vykonaného podľa prílohy č. 3 k odporu voči vydanému
platobnému rozkazu, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o zrážky a odpočty známe žalovanému na
základe vád a nedorobkov diela, resp. z dôvodu nevykonania niektorých prác v rámci diela, ktoré

boli plánované, vytknutých aj finálnych investorov diela, resp. spojené s odstraňovaním vád tretími
osobami na základe požiadaviek žalovaného. Z tohto dôvodu odkazoval žalovaný aj na oboznámenie
sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/107/2017, kde v spore žalobcu CRH
Slovensko ako právneho nástupcu spoločnosti Ferobetón Slovakia, s. r. o., ktorý bol vedený vočiprávnemu predchodcovi žalobcu Hornex, a. s. bolo za preukázané, že cena určená subdodávateľom
nekorešponduje s cenou žalobcu ako zhotoviteľa, ktorú uplatňoval v rámci vyčíslenia vo vzťahu
k žalovanému ako objednávateľovi.

Žalovaný však neprodukoval ani po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu prvého stupňa žiadne dôkazy za preukázaním svojich skutkových tvrdení o tom, že
reálna a konečná cena diela predstavuje sumu 3.651.896,- €.

Pokiaľ žalovaný dané skutkové tvrdenia v konaní súdu uvádzal v rámci prostriedkov procesnej obrany
žalovaného zaťažovalo i dôkazné bremeno takéto svoje skutkové tvrdenia preukázať, resp. označiť
konkrétne dôkazy, na základe ktorých je možné tieto skutkové tvrdenia súdu preukázať. Žalovaný však
v rámci obrany neprodukoval žiadne dôkazy, či už listinné, resp. iného charakteru a odvolal sa len na
pripojený spis Okresného súdu Bratislava IV a tvrdil, že podstatný subdodávateľ právneho predchodcu
žalobcu spoločnosť Ferobetón Slovakia, s. r. o. viedol spor s právnym predchodcom žalobcu ako

zhotoviteľom, ktorý skončil dohodou o urovnaní a z tejto je zrejmé, že reálne právny predchodca žalobcu
pre tohto subdodávateľa nevyplatil cenu, ktorú deklaroval v súvahe podkladov pre výpočet ceny za dielo
vo vzťahu k žalovanému a fakturoval cenu o 183.000,- € nižšiu.

22. V rámci dokazovania sa súd preto oboznámil s obsahom spisu OS Bratislava IV sp. zn.

12Cb/107/2017, kde sa viedlo konanie vo veci žalobcu Ferobetón Slovakia, s. r. o. neskôr CRH
Slovensko, a. s. voči právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti Hornex, a. s. Bratislava na zaplatenie
253.466,- € z titulu neuhradenej ceny za vykonanie subdodávky predmetu diela spoločnosťou Ferobetón
Slovakia, s. r. o. pre zhotoviteľa diela spoločnosť Hornex, a. s. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako
i s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi mal súd za to, že dané konanie skončilo zastavením,

v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcu z dôvodu, že dňa 27.05.2019 bola uzatvorená dohoda o urovnaní
medzi stranami sporu, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal svojmu subdodávateľovi
namiesto pôvodných 253.466,- € zaplatiť sumu 70.125,- €. Žalovaný súčasne predložil súdu listy určenia
poddodávateľa na stavbe Hypermarket Šamorín, kde deklaroval, že spoločnosť Hornex, a. s. ako
zhotoviteľ nebol oprávnený pri tvorbe ceny za dielo si účtovať maržu vo výške 16 % zo skutočnej ceny,

ale len vo výške 6 % pokiaľ nerealizoval dielo formou subdodávky.

Žalobca spochybnil tvrdenia žalovaného, odkázal na listinné dôkazy, ktoré predložil súdu, a to abecedný
zoznam subdodávateľov právneho predchodcu žalobcu s cenami subdodávok pri realizácii diela spolu
s faktúrami od každého subdodávateľa, ako i dokladom o úhrade, alebo inom uspokojení pohľadávky

subdodávateľa voči zhotoviteľovi diela, t. j. právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti Hornex, a. s.
Žalobcazdôraznil,žesúdubolipredloženétieždokladyoúhradách,ktorébolipredloženéajžalovanému,
a preukazujúcu skutočné zaplatenie ceny subdodávok, nie zoznam cien subdodávok ako to v konaní
tvrdí žalovaný. Žalobca odkázal, že žalovaný fixuje svoju procesnú obranu len vo vzťahu k jednému
subdodávateľovi právneho predchodcu žalobcu, a to spoločnosti Ferobetón Slovakia, s. r. o., pričom

je zrejmé z dohody o urovnaní medzi právnym predchodcom žalobcu a jeho subdodávateľom, akým
spôsobom bola realizovaná úhrada ceny za vykonanie subdodávky, t. j. i vzájomným započítaním
pohľadávok. Žalobca odkázal na to, že znenie zmluvy o dielo uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným neobsahovalo žiadne ustanovenia o znižovaní ceny diela o pohľadávky zhotoviteľa
voči subdodávateľom a tvrdenia žalovaného v konaní pokiaľ uvádza, že pri konečnej cene nemožno na

vzájomné započítanie prihliadať sú nelogické, pretože ak by sa mali od konečnej ceny diela odpočítavať
pohľadávky zhotoviteľa vo vzťahu k subdodávateľom, potom by sa podľa žalobcu k cene diela mali za
rovnakého princípu i pripočítavať záväzky zhotoviteľa voči subdodávateľom, ktoré sa týkajú subdodávky
diela čo je absurdné. Bez ohľadu na takéto tvrdenia žalobca zdôraznil, že pokiaľ by malo dôjsť
k akceptovaniu obrany žalovaného konečná cena diela, ktorá podľa predložených dokladov dosahuje

4.372.862,- bez DPH vrátane obchodnej marže ak by sa i znížila o sumy, ktoré v tomto konaní namieta
žalovaný,dosahovalabystálevýškuviacakoo572.862,06€bezDPHnadsumu3.800.000,-€bezDPH,
ktorá bola určená ako maximálna cena diela. Pri zohľadnení všetkých namietaných súm žalovaným
v tomto konaní by bola cena diela 4.139.521,08 € bez DPH, čo je rozdiel medzi sumou 4.372.862,- €,
t. j. cenou deklarovanou predloženými účtovnými dokladmi a namietanou sumou žalovaného v rozsahu

233.341,- €.

23. Je nutné konštatovať, že pri uzatváraní zmluvy o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným sa prejavil princíp zmluvnej voľnosti účastníkov obchodnoprávnych vzťahov a každý samohol slobodne rozhodnúť s kým, za akých podmienok a v akom rozsahu uzatvorí zmluvu, ktorou si určí
obsah záväzkov. Zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu, resp. právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ
a žalovaný ako objednávateľ, obsahovala i dojednanie ohľadom ceny za dielo v zmysle bodov IV zmluvy

a súčasne v bode IV 4.2 určovala, že cena za dielo, ktorá bola určená v zmysle článku 4.1 nesmie
prekročiť3.800.000,-€bezDPH,čovkonečnomdôsledkukonštatovaliodvolacísúdKSBanskáBystrica
vo svojom rozsudku 43Cob/85/2020 zo dňa 10.06.2021 a uviedol, že pokiaľ sa zhotoviteľ domáhal
zaplatenia ceny za dielo nad rámec dohodnutej sumy 3.800.000,- € bez DPH to, že nemožno prekročiť
maximálnu cenu za dielo medzi zmluvnými stranami dojednanú.

24. Žalobca v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie ôsmej splátky ceny za dielo v rozsahu
žalovanej sumy z titulu dosiahnutia maximálnej, t. j. maximálnej ceny diela, ktorá nemôže prekročiť
sumu 3.800.000,- € bez DPH s odkazom na takéto zmluvné dojednania v článku IV bod 4.2. V konaní
preukázal, a to listinnými dôkazmi, predloženými faktúrami od všetkých subdodávateľov, ako i dokladmi
preukazujúcimi,žetakýmitofaktúramiboliúčtovanécenysubdodávokpreprávnehopredchodcužalobcu

ako zhotoviteľa spoločnosť Hornex, a. s. i uspokojené, a to nielen priamou úhradou, ale i inou formou,
napríklad formou započítania vzájomných pohľadávok.

Žalobca tiež preukázal, že takto účtovaná cena za dielo bola realizovaná spôsobom, ako sa zmluvné
strany dohodli pri tvorbe ceny diela v zmysle článku IV bod 4.1 zmluvy o dielo, t. j. že k cene priamej

poddodávky odsúhlasenej objednávateľom si zhotoviteľ pripočíta maržu, ktorá bola zmluvne dojednaná.
Na viac aj jednotlivé ceny poddodávateľov boli odsúhlasené objednávateľom, čo priamo vyplynulo
z konania vedeného pred tunajším súdom pod spisovou značkou 24Cb/7/2018 a tvrdenia žalovaného
používané v rámci obrany, t. j. že cena diela nedosahovala cenu dohodnutú v rozsahu 3.800.000,- €,
ktoránemôžebyťprekročená,aledosahovalareálnecenunižšiuvovýške3.651.896,-€žalovanývrámci

obrany nepreukázal.

Pokiaľ by súd akceptoval námietky pri tvorbe ceny, ktoré v konaní uviedol žalovaný a zohľadnil by danú
skutočnosť, tak konečná cena diela by aj tak predstavovala sumu vyššiu ako bola zmluvne dojednaná
vrozsahu3.800.000,-€bezDPHnazákladepredloženýchdokladovžalobcom,ktorébolipodkladompre

cenu za vykonané dielo pri zachovaní spôsobe tvorby ceny v zmysle zmluvných dojednaní. Aj z ďalších
dôkazov, ktoré súd vykonal, a to oboznámením sa s dodatkom č. 5 k pôvodnej zmluve o dielo, ktorý
podpísal samotný žalovaný je zrejmé, že si bol žalovaný vedomý vyššej ceny za dielo ako je uvedené
v článku IV bod 4.2 ako suma 3.800.000,- € bez DPH a ani v konaní vedenom pred Okresným súdom
vŽiarinadHronompodsp.zn.24Cb/7/2018,kdesažalobcaakoprávnynástupcapôvodnéhozhotoviteľa

spoločnosti Ardis, a. s. domáhal zaplatenia sumy 687.434,50 € voči objednávateľovi, nespochybňoval
žalovaný tvrdenia žalobcu o tom, že cena diela nedosahovala sumu 3.800.000,- € bez DPH, namietam
len cenu vyššiu nad túto sumu.

Súd preto vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,

že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy vo výške 238.200,- € z titulu ôsmej
splátky ceny za dielo je dôvodná, keďže žalobca preukázal v konaní splnenie zmluvných podmienok, na
základe ktorých vznikla žalovanému ako objednávateľovi povinnosť zaplatiť ôsmu splátku ceny za dielo,
a to splnenie podmienok pre vyplatenie predchádzajúcich splátok a splnenie tiež podmienky predloženia
originálov dokladov o záruke za záručné nároky.

Žalobca súčasne v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že cena za dielo predstavovala
minimálne dojednanú sumu 3.800.000,- € bez DPH.

25. Žalobca uplatňoval tiež nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a súd preto žalobcovi

priznal úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 238.200,- € odo dňa 26.11.2015 do zaplatenia
s odkazom na ustanovenie § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s Nariadením vlády
SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, kedy veriteľ
môže požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania

platí počas celej doby omeškania.

S odkazom na zmluvné dojednania medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (bod 4.4.8
zmluvy o dielo) okrem splnenia všeobecnej dohody v bode 4.4 tak, že cena za dielo bude splatnáv lehote 35-tich kalendárnych dní musí dôjsť i ku kumulatívnemu splneniu podmienky tak, že zhotoviteľ je
povinný písomne oznámiť objednávateľovi splnenie predpokladov pre vyplatenie splátok ceny za dielo,
minimálne 14 dní vopred, a pre prípad nesplnenia takejto povinnosti sa lehota na zaplatenie dohodnutá

v bode 4.4 predlžuje o 14 kalendárnych dní, čo je dôvod, prečo súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
dňom 26.11.2015, t. j. 14 dní po všeobecnej splatnosti v zmysle bodu 4.4 z dôvodu nesplnenia povinnosti
zhotoviteľa v bode 4.4.8 zmluvy o dielo.

26. Žalobca sa domáhal voči žalovanému tiež priznania nároku na zmluvnú pokutu s odkazom na

dojednanie v zmluve o dielo medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v článku VII bod 7.2 s tým, že
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % uplatňuje z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Aj keď
v konaní žalovaný namietal, že nemožno takýto nárok priznať žalobcovi popri nároku zákonného úroku
z omeškania ako sankciu za porušenie jednej povinnosti žalovaným, súd takúto námietku nepovažoval
za dôvodnú a súčasne dospel k záveru, že výška dojednanej zmluvnej pokuty, tak ako bola zmluvnými
stranami v zmluve o dielo dojednaná v rozsahu 0,03 % denne je zmluvnou pokutou primeranou, keďže

predstavuje ročný úrok na úrovni 10,95 %, a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému i nárok na
zmluvnú pokutu v rozsahu ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd súčasne s odkazom na ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 2
NariadeniavládyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.21/2013Z.z.priznalžalobcovisumu

40,- € titulom nároku na paušálnu náhradu nákladov.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí s odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP.

28. Súd v konaní priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny a pokiaľ v predchádzajúcom
rozhodnutí zamietol čiastočne nárok na priznanie príslušenstva, takýto úspech žalovaného bol nepatrný,
a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že s odkazom na ustanovenie § 255 ods.
1 CSP žalobcovi ako strane úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému, ktorý
v konaní úspech nemal, a to v rozsahu 100 % trov konania.

Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní odo dňa,
kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.