Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200139
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5422200139.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Remedium
Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX A. J., o zaplatenie sumy

6.375,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
6Csp/6/2022-103 zo dňa 23. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6Csp/6/2022-103 zo dňa 23. augusta 2022 zrušuje a vec
vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok

I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 04.02.2022, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.375,75 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.985,06 eur od 10.11.2021
do zaplatenia, a to titulom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3017544531, uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 21.06.2018. Na základe uzatvorenej zmluvy pôvodný

veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný spolu s príslušenstvom zaviazal
splácať v mesačných splátkach. Žalovaný napriek opakovaným výzvam pôvodného veriteľa, v ktorých
ho v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) upozorňoval v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
neplnil
v stanovených termínoch splátky, čo viedlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany

pôvodného veriteľa podaním zo dňa 14.02.2019, pričom ani následne žalovaný neplnil.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný elektronicky,
a to prostredníctvom mobilnej aplikácie pôvodného veriteľa (spoločnosť T. D., a. s.) dňa 21.08.2017 s
pôvodným veriteľom uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby
č. 3017544531, LD1723300319. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške

6.647,29 eur,
za účelom splatenia záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi v sume 1.697,29 eur
ku dňu 21.08.2017 a vo zvyšnej časti išlo o bezúčelový úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 123,80 eur, splatných 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá tak, že je splatná v najbližší termín splatnosti splátky nasledujúcej
po dni poskytnutia úveru. V zmluve bolo dojednané aj doplnkové poistenie úveru s výškou mesačného

poistného 2,35 eur a tiež bol dohodnutý poplatok za úver v sume 99,- eur. Termín konečnej splatnosti
úveru bol dohodnutý na 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určenýv zmysle čl. III, bod 7 zmluvy. V čl. VI ods. 1 písm. a) zmluvy bolo uvedené, že veriteľ má právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je
povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní

so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovanému
bol dohodnutý úver poskytnutý a žalovaný naň celkovo uhradil sumu 1.770,19 eur, naposledy uhradil
splátku splatnú dňa 20.09.2018. Vo výzve zo dňa 14.01.2019 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že
voči nemu ku dňu 12.01.2019 eviduje pohľadávky predmetného úveru po splatnosti v celkovej výške
412,61 a oboznámil ho so zámerom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pokiaľ žalovaný dlžnú

sumu bezodkladne, najneskôr do 5 pracovných dní, neuhradí. Z dlžnej sumy ako aj z preukázaného
priebehu splácania vyplynulo, že nezaplatené splátky, ktoré boli predmetom výzvy, sú splátky splatné
dňa 20.10.2018, dňa 20.11.2018 a dňa 20.12.2018. Listom zo dňa 14.02.2019 vyhlásil pôvodný veriteľ
mimoriadnu splatnosť úveru, keď žalovaný ani po výzve na úpravu dlžnej sumy túto neuhradil. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 pôvodný veriteľ postúpil ku dňu 10.11.2021
pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu, o čom bol žalovaný informovaný listom pôvodného veriteľa

zo dňa 12.11.2021.
5.Spoukazomnaust.§54a,§101,§103OZvspojenísust.§1písm.a)a§8písm.a)zákonač.62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd prvej inštancie skúmal,
či žalobcom uplatnený nárok nie premlčaný. Premlčacia doba pre žalobou uplatnený nárok žalobcu

začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti prvej nesplnenej splátky (splatnej dňa 20.10.2018), t. j.
od 21.10.2018, s ktorou jedinou splátkou bol žalovaný v čase oznámenia o zosplatnení v omeškaní viac
ako 3 mesiace a uplynula aj spolu s úpravou podľa zákona č. 62/2020 Z. z. dňom 05.01.2022. Keďže
žalobca podal žalobu až dňa 04.02.2022, uplatnený nárok považoval súd prvej inštancie za premlčaný
a s poukazom na § 54a OZ ho nemožno priznať, na základe čoho súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol úspešnou sporovou
stranou žalovaný, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalovanému, ktorému by prislúchal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, však v spore žiadne trovy nevznikli, na základe
čoho mu súd prvej inštancie náhradu trov nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu
trov konania, alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v otázke premlčania

uplatneného nároku. Bol toho názoru, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ
od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou a každá zo splátok
tak predstavuje samostatné plnenie, pre ktorú plynie trojročná premlčacia doba podľa ust. § 103 OZ
samostatne. OZ ďalej v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá
splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Veriteľ v takom prípade môže žiadať

o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba,
pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k
vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou,
potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Keďže

právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky,
potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej
splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom
prípade splátky splatnej dňa 20.01.2019. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
predchádzali, tak v súlade s ust. § 103 OZ plynie samostatná trojročná premlčacia doba a pre splátky

splatné
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od splátky splatnej dňa 20.01.2019. Ďalej žalobca
poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 62/2020 Z. z., podľa ktorej premlčacia doba v
období od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021

do 28.02.2021 neplynula. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 14.02.2019 tak začala v súlade
s ust. § 103 OZ plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky splatnej dňa 20.01.2019, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a teda v posudzovanom prípade
odo dňa 21.01.2019 a v zmysle ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. by tak uplynula najskôr dňa07.04.2022. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 04.02.2022, žalobca nárok uplatnil na súde pred
uplynutím premlčacej doby a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Na podporu svojich
tvrdení odvolateľ poukázal

na viacero rozhodnutí všeobecných súdov SR, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis.
zn. 6CoCsp/53/2021 zo dňa 18.01.2022, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn.
11Co/13/2018 zo dňa 26.09.2018 a iné. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že splátky splatné dňa 20.11.2018,
dňa 20.12.2018 a dňa 20.01.2019 boli v prejednávanom prípade, bez ohľadu na súdny výklad druhej

vety ust. § 103 OZ, v súlade s ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. uplatnené v rámci plynutia trojročnej
premlčacej doby, nakoľko
vprípadetýchtosplátokideosplátkysplatnépredvyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveru,t.j.osplátky
úveru,prektoréplyniesamostatnátrojročnápremlčaciadobaododňasplatnostitej-ktorejsplátky,pričom
žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 04.02.2022.
9. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom spis. zn.
6CoCsp/34/2022 zo dňa 16.12.2022, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že
premlčanie treba posúdiť vzhľadom na tú splátku, z dôvodu nesplnenia ktorej došlo k uplatneniu práva

veriteľa podľa ust. § 565 OZ.
Od splatnosti tejto splátky začína potom plynúť premlčacia doba pre celý splatný dlh. Právny názor
žalobcu nepovažoval za zodpovedajúci zneniu ust. § 103 OZ, pretože posledná splátka, ku ktorej
splatnosti došlo pred využitím práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ, nie je splátkou, pre nesplnenie
ktorej sa stal zročný celý dlh. Aj v prípade nespotrebiteľských záväzkovo-právnych vzťahov dochádza

k začatiu plynutia premlčacej doby skôr, ako veriteľ účinne uplatní voči dlžníkovi svoje právo podľa
ust. § 565 OZ, keďže k počiatku premlčacej doby celého dlhu dochádza odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Veriteľ aj v tomto prípade stráca časť premlčacej doby. Vychádzajúc potom zo záveru súdu
prvej inštancie o začiatku plynutia trojročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 v spojení s ust. § 103
OZ dňa 21.10.2018 (teda deň nasledujúci po dni zročnosti splátky splatnej 20.10.2018, z dôvodu ktorej

nesplnenia sa stal zročný celý dlh), s ktorým sa odvolací súd stotožnil, by ani pri zohľadnení zákonného
spočívania premlčacej doby [podľa ust. § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.] nebolo možné
prisvedčiť žalobcovi, že premlčacia doba ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (04.02.2022)
márne neuplynula. Premlčacia doba totiž uplynula 04.01.2022. Keďže žalobca podal žalobu na súde
04.02.2022, záver súdu prvej inštancie o premlčaní bol vecne správny.

11.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonaniaodôvodnilodvolacísúdprávneust.§255ods.1vspojení
s § 396 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovaného v odvolacom konaní v plnom rozsahu, ktorému ale
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR, ako súd dovolací (§ 35 CSP), uznesením spis. zn.
6Cdo/87/2023 zo dňa 31.05.2023 rozsudok odvolacieho súdu spis. zn. 6CoCsp/34/2022

zo dňa 16.12.2022 podľa ust. § 449 ods. 1 v spojení s ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
13. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci a odvolací súd sa odklonil od rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, spis. zn. 5Cdo/224/2021

zo dňa 30.11.2022 a spis. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15. decembra 2022 (t. j. od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu). Význam v tomto prípade nemalo, že k rozhodnutiu odvolacieho súdu v tomto
prípade došlo s takým krátkym časovým odstupom po vydaní rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, že je
možné, že odvolací súd o ich existencii (a aj odlišnom názore dovolacieho súdu) ani nevedel. Uvedeným
súčasne došlo k namietanému porušeniu princípu právnej istoty v zmysle ust. čl. 2 ods. 2 a 3 CSP. Je

zrejmé, že v danom prípade tento odklon nebol odôvodnený.
14. Ďalej dovolací súd uviedol, že z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie
celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania
so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania

danej splátky a 15 a viac dní od upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát
je možné toto právo uplatniť až
po splnení týchto podmienok. Počiatok premlčacej doby však súdy nižších inštancií v posudzovanej
veci ustálili za použitia ust. § 103 OZ tak, že reštriktívnou aplikáciou tohto ustanovenia fakticky skrátilizákonom stanovenú trojročnú premlčaciu dobu o tri mesiace, čo v spotrebiteľských vzťahoch znamená
skrátenie premlčacej doby o tri mesiace v neprospech veriteľa. Pri aplikácii osobitného ust. § 53 ods.
9 OZ v spotrebiteľských vzťahoch bude vylúčené uplatnenie pravidla podľa druhej vety ust. § 103 OZ;

v dôsledku toho sa
pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 OZ)
začiatok plynutia premlčacej doby bude spravovať všeobecným ust. § 101 OZ.
Pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety ust. § 103 OZ premlčanie plynie
pred samotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na

súde. Dovolací súd v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že je neprípustné, aby ktorémukoľvek
veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde.
Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata
vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok
plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu
k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ust. § 103

OZ je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú
potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ust. § 103 OZ sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá ust.
§ 53 ods. 9 OZ. Výkladom prijatým súdmi nižších inštancií dochádza k porušeniu princípu rovnosti, keď
veritelia v spotrebiteľských vzťahoch sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno ospravedlniť
ani legitímnou požiadavkou na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.

15.PozrušeníavrátenívecinaďalšiekonaniedovolacímsúdomKrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§
34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným
subjektom (§ 359 CSP), žalobcom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie
jeho žalobu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357

písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o
nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne posúdenie právnej otázky premlčania jeho práva
nazaplateniežalovanejsumy.Popreskúmaníobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,
že opravný prostriedok žalobcu proti uvedenej časti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
je dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Pre napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu bol určujúci záver súdu prvej inštancie o
premlčaní žalobou uplatneného práva, keďže k uplynutiu premlčacej doby došlo dňom 05.01.2022 a
žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 04.02.2022.
19. Ako to už uviedol dovolací súd, tak súd prvej inštancie, ako aj následne odvolací súd, nesprávne
právneposúdilinastolenúotázkupremlčaniažalobouuplatnenéhopráva,keďžepristratevýhodysplátok

v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa ust. § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia
doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 3 ročník 2023 pod č. 29).

20. Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru dovolacím súdom, ktorým sú tak odvolací, ako aj súd
prvej inštancie, v ďalšom konaní viazaní (§ 455 CSP) sa odvolací súd zaoberal otázkou, či je účelné
doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť z
iných dôvodov ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) alebo ho zmeniť
(§ 388 CSP), pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že ak súd prvej inštancie konštatoval, že k zosplatneniu predmetného
spotrebiteľského úveru došlo v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 20.10.2018, v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR došlo k počiatkuplynutia premlčacej doby uplatneného práva na zaplatenie zosplatnenej časti úverovej pohľadávky dňa
21.01.2019 (dňom 21.10.2018 sa dostal žalovaný
do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.10.2018, pričom doba troch mesiacov omeškania

uplynula dňom 21.10.2019 o 00.00 hod.). Pri zohľadnení zákonného spočívania premlčacej doby podľa
ust. § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. v platnom znení v obdobiach od 27.03.2020
do 30.04.2020 (35 dní) a od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní) tak trojročná premlčacia doba podľa
ust. § 101 OZ uplynula dňa 07.04.2022 (o 00.00 hod.). Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobu žalobca
podal na súde prvej inštancie dňa 04.02.2022, teda ešte v rámci plynutia premlčacej doby a k premlčaniu

uplatneného práva
na zaplatenie zosplatnenej časti úverovej pohľadávky tak nedošlo. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Odvolací súd však dospel ďalej k záveru, že žalobca dostatočne nevymedzil žalovaný nárok, pokiaľ
ide o štruktúru žalovanej pohľadávky. Zo žaloby, ako aj z neskorších podaní žalobcu nie je zrejmé, v
akom rozsahu žalobcom uplatnená pohľadávka v celkovej sume 6.375,78 eur zahŕňa aj nároky veriteľa

na plnenie splátok splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti celej úverovej pohľadávky, u ktorých je
potrebné v zmysle ust. § 103 veta prvá OZ posudzovať premlčanie práva na ich zaplatenie samostatne.
Zároveň z opisu rozhodujúcich skutočností zo strany žalobcu ohľadom štruktúry žalovanej pohľadávky
v celkovej sume 6.375,78 eur, nie je ani zrejmé vymedzenie uplatneného nároku na zaplatenie riadneho
úroku vo výške 343,77 eur, t. j. určenie aká suma nevrátených poskytnutých peňažných prostriedkov

veriteľom žalovanému bola úročená riadnym úrokom, akou úrokovou sadzbou a za aké obdobie
(žalobca vyčíslil riadne úroky v uvedenej sume ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky). Súčasne
nie je zrejmé ani vymedzenie uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11,95
eur, t. j. určenie aká suma a akých konkrétnych nárokov bola úročená úrokmi z omeškania, akou
úrokovou sadzbou a za aké obdobie (žalobca vyčíslil riadne úroky v uvedenej sume ku dňu postúpenia

žalovanej pohľadávky). Napokon nie je zrejmé ani vymedzenie uplatneného nároku na zaplatenie
poplatkov v súhrnnej výške 35,- eur, t. j. žalobca neuviedol, aké poplatky sú ním uplatňované, na
základe akých dôvodov a kedy došlo k ich splatnosti (žalobca vyčíslil riadne úroky v uvedenej sume
ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky). Až po takomto náležitom opise rozhodujúcich skutočností -
skutkovom vymedzení žalovaných nárokov by bolo možné vykonať vecný prieskum ich oprávnenosti a

prípadne aj zodpovedať otázku, či nedošlo k premlčaniu týchto nárokov.
23. Zároveň však odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie nepristúpil k dôkladnému
prieskumu platnosti a účinnosti uplatnenia práva pôvodného veriteľa podľa ust. § 565 OZ
za súčasného naplnenia podmienok uplatnenia tohto práva podľa ust. § 53 ods. 9 OZ.
Zo žalobcom produkovaných skutkových tvrdení, ako aj z ním predložených dôkazov nie je zrejmé, kedy

malo dôjsť k doručeniu listov pôvodného veriteľa označených ako „Výzva
pred mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 14.01.2019 a „Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na
zaplatenie“ zo dňa 14.02.2019 žalovanému, pričom uvedené listy treba považovať za právne úkony
(§ 34 OZ) veriteľa (dodávateľa) podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Žalobca produkoval len dôkazy, z
ktorých vyplýva len deň podania týchto listov na poštovú prepravu. Súd prvej inštancie však zmienené

právne úkony neposúdil ani z hľadiska ich určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 OZ). Z uvedených listín
vôbec nevyplýva, pre omeškanie s ktorou splátkou, pristúpil pôvodný veriteľ k uplatneniu práva podľa
ust. § 565 OZ, pričom žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, aj odvolacom konaní tvrdil, že
k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
20.01.2019. Uvedené posúdenie má význam aj v otázke posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

keďže v danom prípade, vzhľadom na to, že ku končenej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru
malo dôjsť až dňa 20.08.2024, by v prípade neplatnosti uplatnenia práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ
(neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru) neboli naplnené podmienky pre
postúpenie pohľadávky
zo spotrebiteľského úveru podľa ust. § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení. Z tohto dôvodu by tak zmluva o postúpení pohľadávok, na podklade ktorej mal žaloba
nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, odporovala ust. § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a bola by pre tento rozpor so zákonom neplatná (§ 39 OZ).
24. K posúdeniu uvedených otázok však odvolací súd nemal dostatok nielen skutkových zistení, ale

aj predchádzajúcich skutkových tvrdení žalobcu. Rozsah suplovania prejednania veci a dokazovania v
konaní na súde prvej inštancie by tak bol v odvolacom konaní značný, presahujúci účel odvolacieho
konania ako prieskumného konania.25. V nadväznosti na doposiaľ uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj
v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec
v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie požiada žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení ohľadom
štruktúry žalovanej pohľadávky (§ 150 ods. 2 CSP), vo veci nariadi opätovne pojednávanie, na ktorom
vec prejedná, vykoná dôkazy produkované stranami sporu, ako aj prípadne dôkazy zabezpečené súdom
prvej inštancie za podmienok podľa ust. § 295 CSP, vyvodí z takto vykonaného dokazovania potrebné
skutkové závery a viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 291 ods. 2 CSP),

ako aj dovolacieho súdu (§ 455 CSP) spor opätovne právne posúdi, pričom sa vysporiada s vyššie
nastolenými skutkovými a právnymi otázkami a spor nanovo rozhodne. V kontexte rozhodnutia vo
veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie,akoajtohtoodvolaciehokonania(§396ods.3CSP)apredchádzajúcehodovolaciehokonania
(§ 453 ods. 3 CSP).
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].