Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-40Cb/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121206045
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1121206045.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v spore žalobcu: UNIQA

pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 492 40 480,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne
z iného členského štátu , so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948 proti
žalovanému: ARBITRA, s.r.o., so sídlom Sekurisova 3413/16, 841 02 Bratislava, IČO: 52 158 381,
právne zastúpený: KOČIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Súľovská 9, 040 01 Košice, IČO: 52 662 624,
o zaplatenie 6.323,95 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 30.08.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 6.323,95
Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako i náhrady trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.10.2017 došlo k dopravnej nehode medzi motorovým
vozidlom zn. Q., V.: Q (s uzatvoreným povinným zmluvným poistením u žalobcu), ktoré viedla J. A.,

nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „vodička“) a chodcom R. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „chodec“ alebo
„poškodený“). Dňa 02.11.2017 poškodený udelil plnomocenstvo právnemu predchodcovi žalovaného
(VOTUM Centrum Odškodnění, a.s.) na zastupovanie pri všetkých úkonoch potrebných pre mimosúdne
vymoženie nárokov na náhradu škody a iných peňažných nárokov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej
udalosti. Pri dokumentovaní dopravnej nehody bola vodička podrobená dychovej skúške na zistenie
požitia alkoholických nápojov s výslednou hodnotou 0,15 mg/l alkoholu v jej dychu. Rozhodnutím
Okresného dopravného inšpektorátu v L., evidovaného pod č. p. G.-P-XXX/MA-ODIX-XXXX zo dňa

07.12.2017 bola vodička uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) z SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2017. O predmetnom
rozhodnutí sa žalobca dozvedel dňa 04.02.2019, kedy mu bola doručená na vlastnú žiadosť odpoveď od
Okresného dopravného inšpektorátu Malacky. Dňa 07.02.2018 bola žalobcovi nahlásená poškodeným
poistná udalosť, ktorú tento zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného rozhodnutia
zo dňa 07.12.2017, žalobca vyplatil na účet žalovaného nasledovné poistné plnenia v celkovej výške
6.323,95 Eur: dňa 18.02.2019 sumu vo výške 44,91 Eur titulom náhrady škody na oblečení, dňa

28.02.2019 sumu vo výške 3.192 Eur titulom bolestného, dňa 28.02.2019 sumu vo výške 10,34 Eur
titulom náhrady nákladov na liečenie, dňa 18.06.2019 sumu vo výške 668 Eur titulom bolestného,
dňa 25.06.2019 sumu vo výške 690,70 Eur titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti a dňa
25.06.2019 sumu vo výške 1.718 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Dňa 02.03.2020 boložalobcovi doručené Uznesenie Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava, vydané dňa 20.04.2018,
podľa ktorého chodec vytvoril vodičke na vozovke náhlu prekážku a vodička nemala možnosť zabrániť
dopravnej nehode. Na základe uvedeného bol chodec uznaný za vinného zo spáchania priestupku na

úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch.
Následne žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 16.03.2020 na vrátenie vyplateného poistného
plnenia. Vyjadrením žalovaného doručeným žalobcovi dňa 20.05.2020, žalovaný vyjadril nesúhlas s
vrátením poistného plnenia. Na základe uvedeného má žalobca za to, že došlo k plneniu bez právneho
dôvodu.

3. Dňa 24.08.2022 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 40Cb/83/2021-44, proti ktorému žalovaný
podal odpor. V odpore žalovaný namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že
nikdy nebol oprávneným na plnenie z titulu poistného plnenia (nárok na náhradu škody je nárokom
poškodeného). Žalovaný na základe plnej moci udelenej poškodeným bol za uvedeným účelom výlučne
len výplatným miestom poistného plnenia. Na strane žalovaného preto nemohlo nijakým spôsobom

dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ani uvedeným spôsobom a ani v uvedenej výške, pričom aj sám
žalobca na to poukazuje v podanej žalobe. Žalovaný prebral poistné plnenie v mene a na účet
poškodeného inštitútom zastúpenia na základe udeleného splnomocnenia. Žalovaný sa teda nemohol
nijako bezdôvodne obohatiť, nakoľko poistné plnenie iba v mene poškodeného prevzal a obratom
poukázal poškodenému. Žalovaný po žalobcom uhradenom poistnom plnení pre poškodeného, platby

na svoj bankový účet prijal, identifikoval platby náhrady škody poškodeného a v zmysle uzatvoreného
plnomocenstva udeleného poškodeným (po odrátaní dohodnutej zmluvnej odmeny a vynaložených
nákladov) poškodenému previedol plnenia na bankový účet v tvare IBAN: P XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, určený poškodeným v zmluve medzi žalovaným a poškodeným. Spolu žalovaný uhradil
poškodenému 3 platby a to dňa 15.03.2019 v sume 2.183,04 Eur, dňa 27.06.2019 v sume 401,57 Eur

a dňa 01.07.2019 v sume 1852,07 Eur. Žalovaný sa aj z uvedeného dôvodu nemal ako bezdôvodne
obohatiť. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Nad rámec uvedeného, poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca dôkazmi
neosvedčil dôvodnosť jeho nároku z titulu údajného bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Žalobca
predovšetkýmnepreukázal,prečonemožnopánaL.naďalejpovažovaťzapoškodeného.Ďalejpoukázal

na to, že v uznesení Krajského dopravného inšpektorátu nie je žiadnym spôsobom uvedená miera
zavinenia na dopravnej nehode. Je pritom zrejmé, že druhým účastníkom nehody dopravnej nehody
bol vodič jazdiaci pod vplyvom alkoholu, ktorý mohol následky nehody minimálne zmierniť včasným
brzdením. Zároveň uviedol, že úhradu plnenia zo strany žalobcu je možné kvalifikovať aj ako uznanie
práva/dlhu (per analogiam)s poukazom na § 5 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 2 písm. a) zákona č.

381/2001 Z.z. Uplatnený nárok žalobcu (aj ak by smeroval voči pasívne vecne legitimovanému subjektu
(poškodený) je teda aj z hmotnoprávnej stránky právne nedôvodný a žalobcom nijako nepreukázaný.
Žalobca, ktorý je poisťovateľom má proti poistníkovi/poistenému (vodička) nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky

(vodička). K bezdôvodnému obohateniu by mohlo aj z uvedených dôvodov dochádzať paradoxne práve
na strane žalobcu ako poisťovateľa, nakoľko by takto plnenie alebo jeho časť získal dvakrát, čím by sa
sám bezdôvodne obohatil. Na druhej strane, aby bol nárok žalobcu dôvodný, žalovaný tento považuje
za premlčaný v plnom rozsahu, resp. dôvodnosť vyplateného poistného plnenia žalobca sám uznal
jeho vyplatením v čase (posedná platba dňa 25.06.2019), kedy už mohol preukázateľne mať vedomosť

o prípadnej nedôvodnosti uplatneného poistného nároku poškodeným v zmysle záverov Uznesenie
Krajského dopravného inšpektorátu vydaného v roku 2018.

4. Žalobca v replike žaloby doručenej súdu dňa 04.11.2022 uviedol, že v čase uzavretia škodovej
udalosti vyplatením poistného plnenia nemal žalobca k dispozícii Uznesenie Krajského dopravného

inšpektorátu (ďalej len „Uznesenie KDI“)vydané dňa 20.04.2018, podľa ktorého chodec vytvoril vodičke
na vozovke náhlu prekážku. Keby týmto Uznesením KDI disponoval, predmetné poistné plnenie by
nevyplatil. Čo sa týka námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že subjektami
vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú poskytovateľ plnenia a príjemca plnenia, t.j. tí medzi ktorými
vznikol vzťah plnenia a to bez ohľadu na to, či sa v ich majetkovej sfére obohatenie skutočne prejavilo

a či naďalej trvá (s poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo 221/2002 zo dňa 26.05.2004). Keď
žalovaný namieta nepreukázanie nedôvodnosti prijatia plnenia nakoľko miera zavinenia chodca nie je
určená v Uznesení KDI, žalobca uvádza, že táto vychádza z § 441 Občianskeho zákonníka, ktorý možno
aplikovať i v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Ideteda o zohľadnenie miery, akou poškodený zodpovedá za vzniknutú škodu. Ak škoda bola spôsobená
(aj) zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu. K tomu
poukázal na znenie Uznesenia, kde sa uvádza, že podľa znaleckého posudku bolo správanie chodca

z technického hľadiska nesprávne. Pred vstupom do vozovky chodec náležite a správne nevyhodnotil
aktuálne sa vyvíjajúcu dopravnú situáciu. Do vozovky chodec vstúpil a pohyboval sa cez ňu v čase, keď
na to nebola situácia z technického hľadiska spôsobilá. Takýmto konaním chodec vytvoril na vozovke
kolíznu situáciu. Chodec mal jednoznačnú možnosť zabrániť kolízii v prípade, ak bv sa v rozhodnom
čase správal zodpovedne a technicky správne....nemal už za danej situácie vstupovať do vozovky ani

za použitia vyznačeného priechodu pre chodcov. Jedinou technickou príčinou posudzovanej dopravnej
nehody bolo nesprávne konanie chodca, ktorý prechádzal cez vozovku v čase. keď na to nebola situácia
z technického hľadiska spôsobilá a že vodička XX.XX.XXXX. nemala možnosť zabrániť nehode. pretože
chodec jej svojim konaním vytvoril na vozovke prekážku z technického hľadiska náhlu vo vzťahu k jej
rýchlosti jazdy. V zmysle uvedeného považuje žalobca námietku premlčania za nedôvodnú, nakoľko
žalobca sa o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia dozvedel dňa 28.02.2020.

5. Žalovaný v duplike vyjadrenia doručenej súdu dňa 23.01.2023 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,
že v súvislosti s dotknutou vecou bolo vydané dokonca ku dňu 30.04.2018 právoplatné Uznesenie
Krajského dopravného inšpektorátu o zastavení trestného konania vedené pod N.: B.-XXX/ODNX-
BA-XXXX (ďalej aj ako „Uznesenie"), z ktorého si Žalobca mohol utvoriť úsudok o skutočnostiach

rozhodujúcich pre rozhodnutie o dôvodnosti nároku na odškodnenie ako aj jeho rozsahu, je pre
žalovaného nemysliteľné, že žalobca v čase poukázania prvého poistného plnenia (27.02.2019) z
viacerýchvznesenýchnárokovpoškodenéhoprostredníctvomžalovaného,tedapocca10mesiacochod
právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní nemohol disponovať informáciou o ukončení veci v rovine
trestnej. Vzhľadom na obvyklú a zaužívanú prax poisťovateľov, vrátane žalobcu, žalovaný považuje

túto argumentáciu dokonca za absolútne nemysliteľnú pri opakovanom poukázaní poistného plnenia,
kde k poslednému poistnému plneniu došlo už po viac ako jednom roku od právoplatnosti rozhodnutia
v trestnom konaní, na základe ktorého žalobca mohol mať informácie o skutkových okolnostiach
rozhodujúcich pre utvorenie si dostatočného úsudku o skutočnom zodpovednostnom subjekte. Žalovaný
naďalej zastáva názor, že spomínané uznesenie nič nemení na tom, že žalobca mal vyplatiť plnenie

poškodenému za poškodenie zdravia z objektívnej zodpovednosti vozidla škodcu. Po právnej stránke
poukázal na § 4 ods. 2 písm. d) a § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., § 12 ods. 1 písm. a) a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný je toho názoru, že nakoľko poukázané poistné plnenie zo
strany žalobcu poškodenému prostredníctvom žalovaného je titulom nárokov výsostne osobnostného
charakteru nakoľko právnická osoba nemôže utrpieť škodu na zdraví, a to ani titulom bolestného,

sťaženia spoločenského uplatnenia, ale ani škodu z prípadnej straty na zárobku počas alebo po PN,
keďže právnická osoba nemôže byť PN, je preto zrejmé, že len samotný poškodený sa mohol prípadne
bezdôvodneobohatiťnaúkoržalobcuaniežalovaný.Podľazistenížalovaného,sažalobcadodnešného
dňa neobrátil na poškodeného za účelom vrátenia poskytnutého plnenia. Vo zvyšnej časti svojho
vyjadrenia zotrval na procesnej obrane uvedenej v podanom odpore.

6. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 26.11.2024 a deň 31.01.2025 pojednávanie, na ktorom strany
sporu zotrvali na svojej skutkovej i právnej argumentácii.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledujúcimi podstatnými listinami a zistil tento

skutkový a právny stav:

8. Z listiny označenej ako splnomocnenie vyplýva, že pánF.F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, bytom P. XX, U., splnomocnil dňa XX.XX.XXXX obchodnú spoločnosť VOTUM Centrum
Odškodnění, a.s., so sídlom D. XXX/XX, Brno, Česká republika, IČ: 29193877, konajúca na území

Slovenskej republiky prostredníctvom VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby, IČO: 46 853
588, aby splnomocniteľa / poškodeného v plnom rozsahu a ničím neobmedzenom rozsahu zastupovala
pri všetkých úkonoch potrebných pre mimosúdne vymoženie nárokov na náhradu škody a iných
peňažných nárokov, ktoré mu vznikli v dôsledku poistnej udalosti: 24.10.2017, miesto poistnej udalosti:
C. ul., Bratislava. Plnomocenstvo poškodený udelil predovšetkým (no nie výlučne) na: mimosúdne

uplatnenie nárokov (škody na zdraví a ostatné nároky z toho vyplývajúce) najmä voči škodcovi alebo
poistenému, ako aj uplatnenie nárokov voči poisťovateľovi škodcu alebo poisťovateľovi poisteného,
mimosúdne uplatnenie nárokov (najmä škody na zdraví a ostatné nároky z toho vyplývajúce), ktoré
mu vyplývajú z havarijného poistenia, úrazového poistenia, životného poistenia, poistenia domácnosti,alebo iného poistenia zodpovednosti za škodu, preberanie všetkých druhov plnení nárokov na bankový
účet určený splnomocnencom, prípadne v hotovosti do pokladne splnomocnenca. Plnomocenstvo bolo
udelené až do úplného vybavenia všetkých predmetných nárokov.

9. Z výpisu z bankového účtu predloženého žalobcom vyplýva, že žalobca poskytol na bankový účet
v tvare IBAN: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci právnemu predchodcovi žalovaného, poistné
plnenie v celkovej vo výške 6.323,95 Eur.

10. Z listu žalobcu zo dňa 16.03.2020 adresovanom žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi)
vyplýva, že tento potvrdil vyplatenie náhrady pre U. F. - bolestné, náklady liečenia, stratu na zárobku
počas PN, sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za oblečenie a súčasne žalovaného vyzval
na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

XX.Podľaustanovenia§31ods.1zákonač.40/19645Zb.(ďalejlen„OZ“), priprávnomúkonesamožno

dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

12.Podľaustanovenia§31ods.2OZ,priplnomocenstveudelenomprávnickejosobevznikáprávokonať
zasplnomocniteľaštatutárnemuorgánutejtoosobyaleboosobe,ktorejtentoorgánudelíplnomocenstvo.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach
oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

14. Podľa ustanovenia § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „Civilného sporového poriadku“), stranami
sú žalobca a žalovaný.

15.Podľaustanovenia§161ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,aktentozákonneustanovujeinak,súd

kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

16. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.10.2017 došlo k dopravnej nehode a poistná udalosť
bola zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Nebolo sporné ani to, že žalobca zaplatil na účet žalovaného

(resp. jeho právneho predchodcu) poistné plnenie (vo výške žalovanej istiny) určené pre poškodeného
R. F.. Žalobca mal vedomosť, že prijímateľom plnenia je poškodený, čo vyplýva z listu žalobcu zo dňa
16.03.2020 doručeného žalovanému ako i z podanej žaloby kde uvádza, že poškodený dňa 02.11.2017
udelil plnomocenstvo právnemu predchodcovi žalovaného (VOTUM Centrum Odškodnění, a.s.) na
zastupovanie pri všetkých úkonoch potrebných pre mimosúdne vymoženie nárokov na náhradu škody

a iných peňažných nárokov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. A nakoniec nebolo sporným ani
to, že žalovaný poskytol plnenie z poistnej udalosti poškodenému (po odrátaní zmluvnej odmeny a
vynaložených nákladov). Z pohľadu žalobcu ostali sporné skutočnosti, za ktorých došlo k dopravnej
nehode, nakoľko žalobca má za to, že vinníkom dopravnej nehody nebola klientka žalobcu (vodička)
a teda poškodenému nepatrí poistné plnenie opierajúc sa o Uznesenie KDI. Za týmto účelom vyzval

žalovaného na vrátenie poistného plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, s ktorým žalovaný
vyjadril nesúhlas.

17. Vzťahy medzi zastúpeným (poškodený) a zástupcom (žalovaný) založené plnomocenstvom sú
občianskoprávnevzťahy,ktorésariadiapríslušnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníka(§31anasl.

OZ). Právne úkony zástupcu (žalovaný) sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti)
vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná (poškodený), pokiaľ zástupca koná v rozsahu udeleného
plnomocenstva.

18. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačnáprocesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

19. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

20. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby,

pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Otázka vecnej legitimácie vyplýva
z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex
offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza
k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho
procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného

práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore
sozásadourovnostiúčastníkovkonania(rozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo/197/2010zodňa31.07.2010).

21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žalobu
je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd sa preto stotožnil s právnou

argumentáciou žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Na tomto
mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má
za následok zamietnutie žaloby. Žalovaný ako splnomocnený zástupca poškodeného sa prijatím plnej

moci a konaním v mene a na účet poškodeného nijakým spôsobom nemohol bezdôvodne obohatiť,
nakoľko konal na pokyn, v mene a na účet poškodeného, v zmysle rozsahu udelenej plnej moci. Pre
úhradu plnenia bol žalovaný stanovený výlučne ako platobné miesto, pričom poistné plnenie zaslané zo
strany žalovaného poškodenému (po odrátaní zmluvnej odmeny a vynaložených výdavkov) je nárokom
poškodeného a nie nárokom, ktoré patrí žalovanému. Žalobca pokiaľ sa domnieval, že poskytol poistné

plnenie, na ktoré nárok nevznikol, mal správne žalovať poškodeného XX. F. a nie splnomocnenca
poškodeného (žalovaný).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, kedy súd žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, sa súd ďalej vecnou stránkou sporu nezaoberal.

23. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov

súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie vo veci.24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Na základe uvedeného súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného

sporovéhoporiadkuaustanovenia§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,žežalovanémupriznal
právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).