Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200670
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200670.4

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A.,
právne zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO:
00 151 866, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a.

II. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 14. mája 2019 sa žalobca domáhal, aby

súd určil, že postup žalovaného pri nahliadaní do vyšetrovacieho spisu C.: D./E.- D. zo dňa X. XXXXXXX
XXXX za účelom zabezpečenia dôkazov pre konanie o žalobcovom prepustení je nezákonný. Ďalej sa
tiež domáhal určenia, že postup žalovaného pri vykonávaní procesných úkonov v konaní o návrhu na
prepustenie žalobcu je nezákonný.

2. Poukázal, že personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu MV SR, číslo F. G.

D. C. XX/XXXX zo dňa 7. marca 2019 (ďalej len ako „personálny rozkaz“) bol prepustený zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.
z.“) s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia. Tento rozkaz mu bol doručený dňa 14.
marca 2019. Ďalej uviedol dôvody predmetného personálneho rozkazu ako aj opísal postup žalovaného

v administratívnom konaní pri zaobstarávaní niektorých dôkazov, ktorý považoval za nezákonný a takto
získané dôkazy za nezákonné. Predostrel tiež, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia o jeho prepustení
a postupu žalovaného, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal.

3. Namietal, že celý postup správneho orgánu pri rozhodnutí (návrh na prepustenie a prepustenie
samotné, postup v rámci trestného konania) je jednostranný a tendenčný s účelom prepustiť ho bez

ohľadu na dôvodnosť takého postupu. Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru
považoval za nezákonné pre porušenie § 27 ods. 1, § 233 ods. 1, § 238 zákona č. 73/1998 Z.z.,
pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vychádzal z nezákonne získaných dôkazov, v
dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol bez jednoznačného preukázania okolností
zakladajúcich zákonný dôvod na podanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru, čím došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho neprospech

ustanovenej v článku 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a k výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo
služobného pomeru v rozpore s dobrými mravmi (§ 2a ods. 2 zákona o štátnej službe).4. Žalobca tiež poukázal, že o tom, že nadriadený sa oboznámil s vyšetrovacím spisom sa dozvedel 14.
marca 2019 - dňom doručenia personálneho rozkazu o prepustení, F. G. D. C. XX/XXXX zo dňa 7. marca

2019. Ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy sa domáha preto, lebo následky zásahu
trvajú. Na základe nezákonne získaných dôkazov nadriadený spracoval návrh na jeho prepustenie zo
služobného pomeru, a na základe takto spracovaného návrhu bol prepustený. Domáha sa určenia
nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy – nahliadnutia do vyšetrovacieho
spisu nadriadeným - pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 10. júla 2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opísal
skutkový stav, k čomu uviedol, že po vznesení obvinenia žalobcovi pre porušenie § 279 ods. 1 Trestného
zákona bolo hlásenie odboru inšpekčnej služby Východ, úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR doručené dňa 4. októbra 2018 oddeleniu hraničnej kontroly
PolicajnéhozboruZboj(ďalejlen„OHKPZZboj“).Vočižalobcovibolozačatékonanievoveciprepustenia

zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., na čo bol
žalobca vyzvaný na vyjadrenie. Zároveň žalovaný poukázal na to, že voči personálnemu rozkazu zo
dňa 7. marca 2019, č. XX/XXXX, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru sa žalobca
v zákonnej lehote neodvolal, aj keď voči nemu bol prípustný opravný prostriedok. Ďalej žalovaný opísal
samotný postup v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ako aj samotné zabezpečené

dôkazy. Poukázal, že žalobca svojou žalobou nenapáda rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného
pomeru, ale postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. Nakoľko v predmetnom konaní boli
vydané rozhodnutia, namietanie nesprávneho úradného postupu, ktorý vyústil do vydania meritórneho
rozhodnutia, považoval žalovaný za bezpredmetné. Nápravy tvrdeného nesprávneho postupu sa mal
žalobca domáhať iným spôsobom. Poznamenal tiež, že výrok II. žalobcom navrhovaného petitu je

nedostatočne špecifický a nemá oporu v ustanoveniach žiadnych všeobecne záväzných právnych
predpisov, nakoľko žalobca nedefinoval, ktoré konkrétne úkony žalovaného majú byť nezákonné. Ďalej
sa žalovaný vo vyjadrení venoval jednotlivým žalobcovým námietkam týkajúcim sa postupu žalovaného
ako aj rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.

6. Žalobca na výzvu súdu vo svojej replike z 19. decembra 2019 zotrval na svojich vyjadreniach v celom
rozsahu. OHK PZ Zboj mal v administratívnom konaní postupovať nezákonne pri zaobstaraní dôkazov
a preto ich nie je možné považovať za získané v súlade s právnymi predpismi. Nadriadený v konaní
o prepustení vychádzal z vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní a žalobcovými argumentami, najmä
svedčiacimivjehoprospech,sanezaoberal.Vadministratívnomkonanímalibyťporušenéjehoprocesné

práva, najmä právo na obhajobu. Namietal, že všetky procesné úkony realizované jeho nadriadenými
predchádzajúce vydaniu rozhodnutia o prepustení neboli súladné so zákonom a závažným spôsobom
zasahovali do jeho základných práv a slobôd.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (duplike) zo 7. februára 2020 zotrval na svojom vyjadrení

k žalobe a navrhol žalobu zamietnuť.

8. Na uznesenie súdu zo dňa 25. februára 2021 č. k. 4Sa/30/2019 – 129 (v konaní pred krajským
súdom) o odstraňovaní vád žaloby, najmä ustálenia žalobného návrhu (petitu žaloby) žalobca podaním
doručeným správnemu súdu dňa 26. marca 2021 žiadal o prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia v trestnej veci pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 4T/15/2020. Týmto podaním žiadal
ďalej správny súd, aby určil, že postup žalovaného pri vykonávaní procesných úkonov v konaní o návrhu
o prepustení zo služobného pomeru, ktorého výsledkom je Personálny rozkaz F. G. D. C. XX/XXXX zo
dňa 07.03.2019 je nezákonný s poukazom na porušenie práv žalobcu pri zabezpečovaní dôkazov podľa
§ 69 Trestného poriadku ako aj s poukazom na dobré mravy, upretie možnosti na vyjadrenie k návrhu na

prepustenieprekrátkosťlehoty,porušenieustanovenízákonač.73/1998Z.z.oprerokovaníodborového
orgánu PZ bez spisového materiálu. Namietal tiež, že v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru
chýba riadne zdôvodnenie.

9. Na ďalšie uznesenie krajského súdu o odstraňovaní vád žaloby zo dňa 3. júna 2021, č. k. 4Sa/30/2019

– 130 žalobca podaním doručeným dňa 8. júla 2021 opravil druhý žalobný návrh tak, že žiadal, aby
správny súd prikázal žalovanému, aby personálny rozkaz Generálneho tajomníka služobného úradu
MV SR číslo F. G. D. C. XX/XXXX zo dňa 7. marca 2019 zrušil v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu, zároveň aby žalovaný ďalej vo veci konal, vykonal riadne dokazovanie a následnerozhodol. Zároveň sa žalobca dožadoval, aby súd zakázal žalovanému použiť pre svoje rozhodnutie
v administratívnom konaní o prepustení podklady obstarané nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu
vedeného v trestnom konaní C.: D./E..

10. Žalovaný vo vyjadrení z 28. novembra 2024 oznámil, že sa v plnom rozsahu pridržiava skoršieho
vyjadrenia s tým, že najnovšie sa žalobca domáha zrušenia Personálneho rozkazu o prepustení, pričom
nevyužil zákonné opravné prostriedky, jeho tvrdenia sú nepreukázané a tieto námietky nemôžu byť
predmetom podanej inej správnej žaloby.

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať
aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.

16. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku

1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

17. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

18. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

19. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania

iného zásahu orgánom verejnej správy.

20. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

21. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza
od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna
2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a
Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd

v Bratislave, pričom bola pridelená do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne dňa 31. októbra
2023 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami náhodným výberom prerozdelená
do samosudcovského oddelenia 17Sa.22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 2 SSP na konanie
v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia
pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. Správny súd sa prvorado zaoberal procesným návrhom žalobcu na prerušenie predmetného
súdneho konania do skončenia právoplatného rozhodnutia v jeho trestnej veci, vedenej pred Okresným
súdom Humenné, sp. zn. 4T/15/2020. Správny súd tento návrh zamietol z toho dôvodu, že trestná
vec žalobcu nemá v danom prípade význam pre rozhodnutie správneho súdu, ako aj v súčasnosti

už je predmetná trestná vec aj právoplatne skončená, keď rozhodnutím zo dňa 10. novembra 2021,
sp. zn. 5To/10/2021 Krajský súd v Prešove zamietol odvolanie žalobcu (obžalovaného) proti rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/15/2020 z 27. novembra 2020. Právoplatné rozhodnutia súdov sú
verejne dostupné. Teda odpadol aj dôvod pre ktorý žiadal žalobca konanie prerušiť.

24. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebnéprvorado odpovedať je, či žalobcom v žalobe

vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna
úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm.
e) (legálna definícia iného zásahu).

25. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy je

faktický postup (vrátane postupu pri výkone kontroly alebo inšpekcie) vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy. Od rozhodnutia alebo opatrenia sa iný zásah orgánu verejnej správy odlišuje svojou
čisto faktickou povahou. Pri inom zásahu orgánu verejnej správy nejde o formalizované administratívne
konanie (zavŕšené vydaním individuálneho správneho aktu), ale tento zásah je výsledkom okamžitého
(bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pokiaľ činnosť

orgánu verejnej správy nevyhnutne smeruje k vydaniu rozhodnutia, nemožno hovoriť o inom zásahu
podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ktorý by bolo možné preskúmať v osobitnom konaní podľa § 252 a
nasl. SSP, ale ide o administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP preskúmateľné správnym
súdom na základe správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP (pozri bod 21 uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22. septembra 2020 sp.zn. 10Sžk/30/2019).

26.Zobsahužalobyasúdnehospisuvyplýva,žežalobcasadomáhalsúdnejochranypodanímurčovacej
zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP v konaní v jeho veci prepustenia zo služobného pomeru
a žiadal súd, aby určil že postup žalovaného pri nahliadaní do vyšetrovacieho spisu C.: D. dňa 4. januára
2019 za účelom zabezpečenia dôkazov bol nezákonný. Druhým výrokom (po oprave na základe podania

doručeného Krajskému súdu v Bratislave dňa 8. júla 2021) sa domáhal toho, aby správny súd prikázal
žalovanému, aby personálny rozkaz Generálneho tajomníka služobného úradu MV SR číslo F. G. D.
C. XX/XXXX zo dňa 7. marca 2019 zrušil v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu, zároveň
aby žalovaný ďalej vo veci konal, vykonal riadne dokazovanie a následne rozhodol. Zároveň sa žalobca
dožadoval, aby súd zakázal žalovanému použiť pre svoje rozhodnutie v administratívnom konaní o

prepustení podklady obstarané nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu vedeného v trestnom konaní C.:
D./E..

27. V konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa možno domáhať súdnej ochrany pred
faktickým postupom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodovacím procesom v oblasti verejnej

správy. Začaté správne konanie, ktoré sťažovateľ napáda, je však práve formalizovaným procesom,
ktorého výsledkom bolo vydanie individuálneho správneho aktu – personálneho rozkazu č. XX/XXXX
zo 7. marca 2019. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, čo však žalobca nevyužil.
V prípade formalizovaného procesu, akým je aj nesporne konanie vo veci prepustenia zo služobného
pomeru, však bolo nevyhnutné využiť právne prostriedky ochrany, ktoré zákonná úprava dávala

žalobcovi k dispozícií. V prípade ak tieto prostriedky žalobca nevyužil (odvolanie v administratívnom
konaní, resp. následne správna žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 177 a nasl.
SSP), nemôže sa ochrany svojich práv domáhať inými právnymi prostriedkami. Zásahová žaloba, ktorú
podal žalobca, neslúži na ochranu práv pred formalizovaným konaním správneho orgánu, ktorého
výsledkom je vydanie rozhodnutia príp. opatrenia. Žalobca teda zvolil nevhodný prostriedok súdnej

ochrany.

28. Žalobca sa teda domáha, aby správny súd zasiahol do formalizovaného správneho konania a určil
v ňom konkrétny postup žalovaného za nezákonný, čo však nie je možné úspešne dosiahnuť na základezásahovej žaloby. Taktiež pre úplnosť treba skonštatovať, že žalobca zmenil druhý výrok zásahovej
určovacej žaloby na výrok, ktorý nie je vykonateľný, lebo nemá náležitosti podľa Správneho súdneho
poriadku, a to ako podľa § 262 ods. 2 SSP (negatórna zásahová žaloba), tak ani podľa § 263

SSP (určovacia zásahová žaloba), hoci z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 3. júna 2021 č.k.
4Sa/30/2019-130, ktorým boli odstraňované vady žaloby, jasne vyplýva, že predmet žaloby, a teda aj jej
petit determinujú ustanovenia § 262 a § 263 SSP. Správny súd nie je oprávnený (v konaní proti inému
zásahu orgánu verejnej správy) rozhodnúť o iných nárokoch ako vymedzujú zákonné ustanovenia.

29. Samotnými námietkami žalobcu vo vzťahu k postupu žalovaného v konaní v jeho veci prepustenia
zo služobného pomeru ako aj vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o prepustení zo služobného pomeru
sa preto správny súd na základe zásahovej žaloby nezaoberal, lebo nešlo o faktický postup (iný zásah),
pre ktorý je zásahová žaloba určená. Správny súd by sa bol zaoberal týmito žalobcovými námietkami
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, a to na základe všeobecnej správnej
žaloby. Pokiaľ však žalobca nepostupoval v jeho prípade v zmysle načrtnutého zákonného postupu,

nemôže toto svoje opomenutie zhojiť inými právnymi prostriedkami ochrany.

30. Správne súdy nenahrádzajú činnosť správnych orgánov. Pokiaľ orgán verejnej správy realizuje svoju
zákonnú pôsobnosť v oblasti verejnej správy prostredníctvom administratívneho konania smerujúceho
k vydaniu rozhodnutia, správne súdy majú generálne právomoc preskúmať postup orgánu verejnej

správy až po zavŕšení tohto konania, teda v konaní o správnej žalobe napádajúcej samotné právoplatné
rozhodnutie orgánu verejnej správy.

31. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju uznesením podľa § 261 SSP zamietol.

32. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 168 SSP tak, ako je uvedené
vo výroku III. tohto uznesenia, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, si náhradu trov
konania neuplatnil, žiadne mu nevznikli a v zásade mu táto náhrada ani neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.
a/ SSP a contrario).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2

SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).