Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210096
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C., C. XXX, zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka LL.M., advokát, so sídlom 080 01 Prešov,
Hlavná 27, IČO: 41343859, proti žalovanej: 365.bank, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava – Staré Mesto,
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., 811 05 Bratislava,
Štefánikova 8, IČO: 36853186, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žeúverzozmluvyoúveredostupnápôžičkač.8940594210zodňa17.6.2010 jebezúročný
a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.862,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,40% ročne zo
sumy 2.862,18 Eur od 05.12.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom výšky úrokov z omeškania zamieta.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8940594210,

zo dňa 17.6.2010, v čl. [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [2] v znení: „Právne vzťahy
neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre
úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o
RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005
Z.z. Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje,
že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom
mieste Banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č.. 8940594210, zo
dňa 17.6.2010, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [3], v znení: „Klient vyhlasuje,
že nemá* osobitný vzťah k Banke v ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje
neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o
nepravdivosti tohto vyhlásenia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8940594210,
zo dňa 17.6.2010, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4], v znení: „Podpisom
tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod
4.8. OP pre úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8940594210, zo

dňa 17.6.2010, v časti (3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (6), v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver
dostupnápôžička, dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinných od 1.2.2010 k Zmluve o úvere
dostupnápôžička č. 8940594210, zo dňa 17.6.2010, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie
pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.] v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú
bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky

podľa Sadzobníka, [2] sankčný úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých
pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú
podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu
vedenéhoBankou,podpisomZoÚudeľujevýslovnýsúhlasaneodvolateľnýsúhlassinkasompeňažných
prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená
započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti

akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinných od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
8940594210, zo dňa 17.6.2010, v článku 5. Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a

ukončenie ZOÚ, bod 5.4.] v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2
OP,BankajeoprávnenáúročiťnesplatenúistinuúveruúrokompodľaOznámeniaasankčnýmúrokomvo
výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupnápôžička,
dostupnápôžička – šikovnárezerva, účinných od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupnápôžička č.
8940594210, zo dňa 17.6.2010, v článku 7 – Doručovanie, bod 7.1] v časti, v znení: „Klient je ďalej
povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo
ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient

zodpovedázaškody,ktoréBankevzniknúvdôsledkunesplneniatýchtopovinností.Vprípadenesplnenia
si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo
výške stanovej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na
náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, s účinnosťou od 1. marca 2010
k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 8940594210, zo dňa 17.6.2010, v článku Úvery pre obyvateľstvo,
v časti Dostupná pôžička, v znení:
„8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €
9. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €

15. porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle obchodných podmienok zmluvná pokuta 33,19
€.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XII. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nárok na náhradu trov konania
žalobcovi nepriznáva.

XIII. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a za konanie o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 27.11.2024 sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý mu

bol poskytnutý zmluvou č. 8940594210 zo dňa 17.06.2010 a to pre chýbajúce povinné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne podľa žalobcu v zmluve nebola uvedená doba trvania zmluvy a
celková čiastka na zaplatenie. Zo zmluvy nevyplýva ani výška poistného, výška mesačnej splátky bez
poistného, z ktorej sa počíta RPMN, v zmluve nie je uvedený dátum čerpania úveru, čo je taktiež dôležité
pre výpočet RPMN. Uviedol tiež, že v zmluve je nesprávna výška RPMN. Podľa internetovej kalkulačky

zo stránky NBS pri splátke 85 Eur mesačne bez poistného je RPMN 21,93% a pri splátke 88,29 Eur spoistným je RPMN 23,83% a nie 21,34% ako je uvedené v zmluve. Poukázal tiež na to, že zo zmluvy
vyplýva, že nemal možnosť poistenie odmietnuť a preto do nákladov spotrebiteľa je potrebné zahrnúť
aj poistné. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez

poplatkov. Keďže žalobca za poskytnutý úver 3.500 Eur zaplatil 6.362,18 Eur žalovaný sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 2.862,18 Eur. Preto žalobca žiadal tiež, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť
mu2.862,18Eursúrokmizomeškania11,40%ročneod2.dňapodoručenížalobyžalovanému.Žalobca
napokon žiadal vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Neprijateľnosť každej z nich stručne zdôvodnil a poukázal

na viaceré rozsudky, ktorými tá istá alebo obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a považovala ju za šikanóznu, keďže bola podaná po 9 rokoch
od zániku dlhu plnením. Vytkla aj nedostatok žaloby v jej nedostatočnom odôvodnení ohľadom
neprijateľných zmluvných podmienok, v tejto časti je žalobu podľa nej potrebné konkretizovať,
špecifikovať a preukázať neprijateľnosť zmluvnej podmienky a ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.

Napádané zmluvné podmienky sú štandardné v bankovej praxi a v súčasnosti a ani do budúcna žalobcu
nijakým spôsobom neohrozujú. Žalovaná žiadala, aby súd komplexne posúdil konanie žalobcu aj cez
prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zvážil aplikáciu základného princípu
podľa článku 5 CSP (zákaz zneužitia práva) v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere
(nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). Žalovaná nesúhlasila

s názorom žalobcu o nedostatkoch v úverovej zmluve. Zmluva bola uzavretá na dobu 70 mesiacov,
doba trvania zmluvy bola ohraničená uvedením termínu splatnosti prvej splátky, ako aj dňom konečnej
splatnosti úveru. V tej súvislosti citovala z uznesení Najvyššieho súdu SR 7Cdo/277/2021 z 01.04.2022
a 1Cdo/167/2021 zo dňa 27.04.2022. Pokiaľ ide o dátum čerpania úveru žalovaná zdôraznila, že nejde o
obligatórnu náležitosť zmluvy podľa zákona, navyše tento údaj je uvedený v článku 2 OP, ktoré žalobca

pripojilkžalobe.Podľavýpisuzúčtu,ktorýtaktiežpredložilžalobcajenavyšezrejmé,žekčerpaniuúveru
došlo 18.06.2010 t.j. deň po uzavretí zmluvy, čo je v súlade s dohodnutými podmienkami. Žalovaná mala
za to, že žalobca nepreukázal výšku RPMN, pre stanovenie ktorej nemožno vychádzať z interaktívnej
kalkulačky Ministerstva financií SR alebo NBS, ktorá je len informatívna a preto súd by mal požiadať
NBS o predloženie odborného vyjadrenia k výpočtu RPMN. Žalovaná sa vyjadrila aj k predpokladom pre

výpočet RPMN a to tak, že sú uvedené v článku 3 zmluvy o úvere a citovala aj z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020 publikovaného pod R86/2021. Žalovaná nesúhlasila ani s tým, že
by v zmluve nebola uvedená celková čiastka na zaplatenie, keďže tá bola uvedená ako súčet poskytnutej
istiny a celkových nákladov spotrebiteľa t.j. 5.837,29 Eur (3.500 + 2.337,29). Pri nároku o vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaná vzniesla námietku premlčania pre uplynutie dvojročnej subjektívnej

a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa nej začala plynúť od poslednej úhrady 30.06.2015.
Poukázala pritom na § 53e Občianskeho zákonníka účinného od 01.07.2024. Dodala, že subjektívna
premlčacia lehota začína plynúť od momentu, kedy sa oprávnený dozvie o osobe obohateného a o
rozsahu bezdôvodného obohatenia. Žalobca od momentu uzavretia zmluvy vedel komu plní (teda od
17.06.2010) a rozsah bezdôvodného obohatenia mu bol zrejmý splatením úveru t.j. 30.06.2015 a podľa

jej názoru je nesprávne, aby začiatok subjektívnej premlčacej lehoty sa počítal až od momentu, keď
spotrebiteľovi niekto údajne poskytol právne posúdenie veci. Napokon uviedla, že nárok žalobcu je
premlčaný aj pre uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a citovala pritom závery z rozsudku
Okresného súdu Levice 8Csp/43/2023 z 23.11.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Nitre 5CoCsp/4/2024 z 10.10.2024.

3. Následne sa žalovaná vyjadrila k jednotlivým zmluvným podmienkam. K vyhláseniu klienta o prevzatí
a oboznámení sa s úverovou dokumentáciou poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
ako aj Najvyššieho súdu SR 4Cdo/9/2019. K zmluvnej podmienke o osobitnom vzťahu klienta v banke
citovala § 35 ods. 4 a § 93a ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o bankách a vyslovila názor, že napadnuté

zmluvné ustanovenie je v súlade so zákonom o bankách. K dohode o zrážkach zo mzdy poukázala na
to, že ide o zabezpečovací zákonný inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka a preto je vylúčený
z prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-34/13 z 10.09.2014 a spochybnila odkaz žalobcu na § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
v znení účinnom od 01.05.2014, keďže zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2010. K rozhodcovskej

doložke žalovaná uviedla, že možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd mal nielen dodávateľ, ale aj
žalobca ako spotrebiteľ, namietaná zmluvná podmienka nebola skrytá a žalobca mal o nej vedomosť
už pri podpise zmluvy. Navyše dohodnutý rozhodcovský súd je od 30.01.2015 neaktívny a z toho
dôvodu táto zmluvná podmienka je obsolentná. K započítaniu pohľadávok žalovaná uviedla, že jej nieje zrejmé v čom by toto zmluvné ustanovenie malo v neprospech žalobcu sa odchyľovať od zákonných
ustanovení § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a v čom by mal spočívať hrubý nepomer medzi
právami kontrahentov. Podobne aj zmluvná podmienka o povinnosti dlžníka oznámiť začatie súdnych a

iných konaní týkajúcich sa ich majetku je v súlade so zákonom o bankách - § 93a ods. 1 písm. a/ bod
4. K úročeniu pohľadávky v prípade predčasného splatenia úveru žalovaná poukázala na nejednotnosť
súdnej praxe ohľadom kumulácie riadnych úrokov a úrokov z omeškania v čase uzavretia zmluvy, ktorá
bola vyriešená až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR R5/2021. Podobne aj k poplatkom za upomienky
žalovanáuviedla,ževbankovejpraxibolibežnéadoposiaľaniNBSvrámcidohľadunadčinnosťoubánk

nikdy nenamietala neprimeranosť výšky vyrubovaných poplatkov. Tie nezohľadňujú len výšku reálnych
nákladov, pretože tým by nebol splnený ich účel, ktorým je motivácia dlžníka, aby splnil svoj záväzok
riadne a včas. Navyše podľa nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 3725/13 z 10.4.2014 poplatky súvisiace
sospotrebiteľskýmúverompredstavujúcenuúveru,naktorúsanevzťahujesúdnyprieskumprimeranosti
zmluvnej podmienky. Žalovaná tiež zdôraznila, že sporný poplatok je účtovaný dlžníkovi len v prípade
jeho vlastného delikventného správania, ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné. Napokon k zmluvnej

pokute poukázala na § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda na to, že ak žalobkyňa nezavinila
porušenie povinnosti nemá povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Navyše žalovaná ani nemusí požadovať
jej zaplatenie.

4. Žalobca v replike zotrval na žalobe aj argumentácii. Námietku premlčania považoval za bezdôvodnú

a to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 z 22.04.2021 a v spojených
veciach C - 698/18 a C - 699/18 z 09.07.2020, tiež na nálezy Ústavného súdu SR III. ÚS 43/2020 z
12.05.2020, I. ÚS 51/2020 za 09.06.2020, II.ÚS 502/2020 z 11.02.2021, ale aj uznesenia Najvyššieho
súdu SR 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021, 7Cdo/79/2021 z 31.01.2022, 7Cdo/268/2021 z 28.02.2022 a
7Cdo/181/2020 z 31.01.2022.

5. Žalovaná v duplike vytkla žalobcovi nedostatočnú reakciu na jej námietky a zotrvala na názore o
šikanóznomvýkoneprávažalobcu,ktorébysúdnemaltolerovaťatozdôvodu,žežalobcanevyužilsvoje
zákonné právo odstúpiť od úverovej zmluvy, úver dobrovoľne a predčasne splatil v celom rozsahu, podal
žalobu po viac ako 9 rokoch od zániku dlhu, nenavrhoval, aby došlo k modifikácii podmienok zmluvy,
nepodal sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby, nikdy nevymáhal voči žalobcovi

peňažnú pohľadávku a napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo a zrejme účelovo podal
žalobu.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, prehlásením Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, zmluvou o úvere Dostupná pôžička, výpisom z úverového účtu, obchodnými

podmienkami pre úver dostupná pôžička, sadzobníkom poplatkov, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 17.06.2010 bola uzavretá formulárová zmluva o úvere dostupná pôžička medzi Poštovou bankou
a.s. (teraz pod obchodným názvom 365.bank, a.s.). V úvodnej časti zmluvy sú údaje o žalovanom,

z ktorých vyplýva, že je zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1200 Eur, spláca ďalšie pôžičky
mesačnepo100Eur,mávlastnébývanie,ježenatý,nemážiadnevyživovanédetiačistýmesačnýpríjem
do domácnosti činí 2.200 Eur. Ďalšia časť zmluvy obsahuje prehlásenie vytlačené vo formulári, že žiada
o poistenie schopnosti splácať úver a nasledujú 2 kolónky na vyznačenie konkrétneho súboru poistenia.

8. Časť 3 zmluvy je pod názvom "zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“. V nej je uvedené
nasledovné: č. zmluvy 8940594210; výška úveru 3.500 Eur; výška mesačnej splátky 88,29 Eur; počet
mesačných splátok 70; úroková sadzba 19,5%; celková výška nákladov 2.337,29 Eur; dátum prvej
splátky do 17.07.2010; dátum konečnej splatnosti 17.04.2016; dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v
mesiaci; poistenie - základný súbor poistenia; RPMN 21,34% a priemerná RPMN 18,59%. Pod týmito

údajmi, ktoré sú zvýraznené v tabuľkách nasleduje drobným písmom to, že celková čiastka úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa.

9. V bode 2 tejto časti zmluvy sa uvádza: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička –

šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách
a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z. Klient svojím podpisom potvrdzuje, že
bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Klient vyhlasuje, že sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámils podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
dostupnápôžička [Formulár], ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky.“

10. Bod 3 tejto časti zmluvy obsahuje tento text: „Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke
v ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú
splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“

11. V bode 4 tejto časti zmluvy je uvedené: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu

o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením
pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8. OP pre úver.“

12. V bode 6 tejto časti zmluvy je konštatované: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“

13. Na rubovej strane zmluvy sú OP pre úver dostupná pôžička písané drobným písmom. V nich v článku
4 v bode 4.6 sa uvádza: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to,
na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2]
sankčný úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči

Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.
V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou,
podpisom ZoÚ udeľuje výslovný súhlas a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z
tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje
splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek

pohľadávkam Klienta voči Banke.“

14. Článok 5 bod 5.4 obsahuje tento text: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle
bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a sankčným
úrokom vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia

zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“

15. V článku 7 v bode 7.1 je uvedené: „Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu
negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné, alebo
exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku

nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka
oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto
zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“

16. V Sadzobníku poplatkov účinnom od 01.03.2010 v časti pod názvom "úvery pre obyvateľstvo -

dostupná pôžička“ pod bodom 8.1 je uvedený poplatok pre omeškanie splátky za prvú upomienku 9,96
Eur a pod bodom 9.2 za druhú upomienku vo výške 24,90 Eur a pod bodom 15 za porušenie informačnej
povinnosti klienta v zmysle OP bola uvedená zmluvná pokuta 33,19 Eur.

17. Podľa výpisu z úverového účtu žalobcu úver čerpal vo výške 3.500 Eur dňa 18.06.2010. Z neho

vyplýva aj to, že splatil istinu úveru 3.500 Eur, úroky 2.634,82 Eur a poplatky 227,36 Eur. Poslednú
splátku zaplatil 30.06.2015 vo výške 1.419,87 Eur.

18. Žalobca k žalobe pripojil prehlásenie Združenia na ochranu občanov spotrebiteľov HOOS z
23.08.2024, v ktorom je uvedené, že žalobca navštívil dané združenie 16.08.2024, predložil im

predmetnú úverovú zmluvu a po jej preštudovaní ho informovali o tom, že zrejme ide o bezúročnú a
bezpoplatkové zmluvu a že veriteľ sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor o sumu 2.682,18 Eur.

19. O žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd rozhodoval ako o žalobe podanej
podľa § 137 písm. d/ CSP, keďže na jej podanie oprávňuje žalobcu § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.20. Medzi stranami je nesporné, že žalobca má postavenie spotrebiteľa a že zmluva o úvere dostupná
pôžička uzavretá medzi stranami 17.06.2010 je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

25. Žalobu o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v danom prípade v znení účinnom od 1.6.2010 do
31.12.2010.

26. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

27. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 2 písm. i/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

29.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,

b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu,
c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom

odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)

právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,

a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

31. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b)
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

32. Súd nezdieľa názor žalobcu o absencii údaju o dobe trvania zmluvy, keďže v zmluve je uvedený
dátum splatnosti prvej aj poslednej splátky (17.7.2010 a 17.4.2016), ako aj počet mesačných splátok 70,
z čoho je nepochybné, že zmluva trvá 70 mesiacov od 17.7.2010 do 17.4.2016. V tejto súvislosti súd
poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/277/2021 z 21.4.2022. Podľa

neho postačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený počet mesačných splátok a dátum
splatnosti prvej splátky, čo je v súlade s eurokomformným výkladom v zmysle článku 10 ods. 2 písm.
c/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere. V tomto prípade platí tento záver o to viac, keďže v predmetnej zmluve je navyše uvedený aj
dátum konečnej splatnosti úveru. K tejto problematike zaujal stanovisko aj Súdny dvor EÚ v aktuálnom

rozsudku C - 677/23 zo dňa 23.01.2025, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. c/ smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom
zmysle,žezmluvaoúverenemusínevyhnutnevýslovneuvádzaťdĺžkutrvaniazmluvy,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku.

33. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na nesprávnu výšku RPMN v zmluve v jeho neprospech, súd
toto jeho tvrdenie nemá za preukázané, keďže ako dôkaz predložil výpočet z internetovej kalkulačky
zverejnenej na portáli NBS, ktorá však môže slúžiť len ako pomôcka na výpočet približnej výšky
RPMN. Konkrétny výpočet vychádzajúc zo vzorca, ktorý je v prílohe k zákonu č. 129/2010 Z.z. je veľmi
komplikovaný a preto za účelom zistenia správnej výšky RPMN by súd musel doplniť dokazovanie podľa

návrhu žalovanej a vyžiadať si odborné vyjadrenie NBS. Súd ako pomôcku použil internetovú kalkulačku
zo stránky Ministerstva financií SR portálu finančnej osvety a ochrany finančných spotrebiteľov a pri
zadaní vstupných údajov ako je dátum čerpania úveru, počet splátok, interval splácania, výška úveru
a výška mesačnej splátky 88,29 Eur bolo RPMN vyčíslené na 21,58%, teda vyššie ako bolo uvedené
v zmluve, čo by bolo v neprospech spotrebiteľa. Relevantná pre výpočet RPMN je splátka s poistným

teda 88,29 Eur, keďže zo zmluvy nevyplývalo, aby poistenie úveru bolo dobrovoľné. Predformulovaný
bol v nej text obsahujúci žiadosť o poistenie s možnosťou výberu len jedného z dvoch druhov poistenia a
teda žalobca nemal možnosť poistenie odmietnuť. Preto do celkových nákladov spotrebiteľa je potrebné
zahrnúť aj poistné (§ 2 písm. g/ citovaného zákona). Súd však v tomto prípade vzhľadom na iné dôvody
rozhodnutia vyhovujúceho žalobe nepovažoval za hospodárne a účelné doplniť dokazovanie ohľadom

správnosti údaju o RPMN v zmluve.

34. Podľa názoru súdu však spomínaná fikcia nastala v dôsledku absencie celkovej čiastky na
zaplatenie, čo je povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/citovaného zákona. V zmluve je totiž uvedená len výška úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
a tiež to, že celková čiastka na zaplatenie je ich súčtom. Táto formulácia však nenapĺňa požiadavku
zákonodarcu v citovanom zákonnom ustanovení. To jednoznačne uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku

7Cdo/7/2023 z 28.2.2024, ktorý bol aj zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod č. 17/2024 a teda je pre súd záväzné. Najvyšší súd v ňom uviedol, že v zmluve musí
byť celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená konkrétnou sumou, inak sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dovolací súd si osvojil názor o tom, že prvou sledovanou
metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte

je metóda doslovného výkladu. Odmietol argumentáciu, že spotrebiteľ si mohol celkovú čiastku, ktorú
mal zaplatiť zistiť z iných údajov v zmluve, čo odporuje zneniu zákona a to aj cez prizmu smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a výkladu zákona v jeho dôvodovej správe. S poukazom
na tieto právne závery teda nepostačuje, ak v zmluve bolo uvedené, že celková čiastka je súčtom
výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, pretože v zmluve musí byť uvedená konkrétna suma
predstavujúcu celkovú čiastku na zaplatenie. Táto povinná náležitosť v zmluve absentuje a preto zo

zákona nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho dôvodu súd žalobe v tejto
časti vyhovel. Nebolo preto potrebné zaoberať sa správnosťou uvedenia výšky celkových nákladov
spotrebiteľa v zmluve a to aj z dôvodu, že sa nejedná o povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona.

35. V zmluve však chýba aj ďalší povinný údaj a to predpoklady použité na výpočet RPMN, čo je
obligatórna náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona. K ním sa totiž taktiež vyjadril
Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku C - 677/23, keď uviedol, že článok 10 ods. 2 písm.
g/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia
byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám

identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Vzhľadom na tento rozsudok teda nie je možné túto
náležitosť posúdiť podľa záveru Najvyššieho súdu SR v rozsudku 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021 (R
86/21), ktorý uviedol, že postačuje, ak tieto predpoklady t.j. výška úveru výška splátky, jej interval, počet
splátok, prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené, hoci ako iné náležitosti.

36. Súd teda dospel k záveru o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
to celkovej čiastky na zaplatenie a predpokladov použitých na výpočet RPMN, čo znamená, že došlo k
zákonnej fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z. a preto bolo dôvodné určovacej žalobe podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona vyhovieť.

37. Následne sa súd zaoberal žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil podľa § 451
a § 456 Občianskeho zákonníka.

38. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

39. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41.Vzhľadomnazáverobezúročnostiabezpoplatkovostiúveružalobcamalžalovanémuvrátiťlenistinu
úveru 3.500 Eur. Podľa doloženého výpisu z účtu však zaplatil navyše sumu 2.862,18 Eur na zmluvných

úrokoch a poplatkoch a preto žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o túto sumu plnením z
čiastočne neplatného právneho úkonu.

42. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd sa musel s ňou vysporiadať.

43. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.44. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

45. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

46. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

47. Podľa § 53e Občianskeho zákonníka ak sa obchodník v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr

ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa.

48. Rozhodovacia prax súdov bola pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
pri bezdôvodnom obohatení zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere nejednotná. Mnohé súdy zastávali
názor, že k tomuto momentu pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v ktorých absentovali povinné

náležitosti zmluvy spôsobujúce fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, začala plynúť od vzniku
bezdôvodného obohatenia, teda bez ohľadu na to, kedy sa spotrebiteľ reálne dozvedel o týchto právnych
dôsledkoch, tak ako to vyplynulo aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011 a uznesenia
3Cdo/169/2017. Rozhodnutie 3Cdo/169/2017 však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR III.
ÚS 43/2020 dňa 12.5.2020, v ktorom ústavný súd uviedol, že závery rozhodnutia 1Cdo/67/2011

vychádzajúc z odlišného skutkového a právneho základu s tým, že toto rozhodnutie neodpovedá na
otázku, či je na mieste plynutie subjektívnej premlčacej doby odvíjať od znalosti spotrebiteľa o právnej
úprave zakotvujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podobne zrušené bolo aj uznesenia NSSR
8Cdo/163/2018 zo dňa 22.5.2019 a to nálezom I.ÚS 51/2020 zo dňa 9.6.2020 s obdobným právnym
záverom.

49. Najnovšie sa touto problematikou zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/29/2021 zo dňa
28.9.2021. Ten uviedol, že je potrebné z osobitostí právnej úpravy spotrebiteľského práva a pre určenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
skúmať okamih, kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bez tejto skutočnej vedomosti je
spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou bolo plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať
dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba
skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.
Podľa najvyššieho súdu je potrebné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel

o bezdôvodnom obohatení žalovaného a týmto momentom je napr. porada spotrebiteľa so svojim
právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere so zákonnou úpravou. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/268/2021
zo dňa 28.02.2022, podľa ktorého relevantný pre začatie plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty bol
moment, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného od Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS.

50. V tomto spore žalobca uviedol, že prvýkrát sa bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel od
Združenia HOOS dňa 16.8.2024, čo preukázal potvrdením tohto združenia. S poukazom na vyššie
uvedené právne závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu SR 5Cdo/29/2021 a 7Cdo/268/2021

v kontexte s tým, čo naznačil aj Ústavný súd SR vo vyššie uvedených nálezoch je potrebné vychádzať
pri začiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby od momentu, kedy žalobca sa skutočne dozvedel
o bezdôvodnom obohatení žalovaného, teda v tomto prípade od 16.8.2024, čo znamená, že dvojročná
premlčacia lehota ešte neuplynula.

51. Nejednotná bola aj rozhodovacia činnosť súdov pri posudzovaní dĺžky objektívnej premlčacej
doby, ktorá nepochybne sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia a je buď trojročná alebo pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10 ročná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 z 22.4.2021, ktorý uviedol, že zásada efektivity sa má vykladaťv tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom
o vrátanie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých
podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmietok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami

smernice2008/48savzťahujetrojročnápremlčacialehotaplynúcaodvznikubezdôvodnéhoobohatenia.
Vychádzajúc z tohto záveru NSSR v uznesení 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.2.2022 poukázal na to,
že rozsudky európskeho súdu majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva (článok 7 ods. 2
SR) a uviedol, že v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, má súd povinnosť zdržať sa
aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva. Následne dospel k názoru, že je potrebné na vydanie

bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu a to bez
skúmania zavinenia a spotrebiteľ nemá povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil jeho práva.

52. Súd v tej súvislosti poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove
22CoCsp/32/2022 zo dňa 27.10.2022, ktorý uviedol že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom
trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby a preto možno od neho

očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať pocitovo v predmete činnosti má aj poskytovanie
úverov, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov,obzvlášťpokiaľideouvádzanieobligatórnychnáležitostípodľazákonač.129/2010Z.z.Vzmysle
§ 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o všetkom čo bolo v Zierke zákonov uverejnené platí domnienka,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených

všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Úmysel obchodníka získať na úkor
spotrebiteľa bezdôvodné obohatenie je daný tým, že úverovú zmluvu uzatvára s cieľom získať odplatu
vo forme úrokov, prípadne poplatkov. Zákon pritom obchodníkovi ukladá čo má zmluva obsahovať
a aby transparentne informoval spotrebiteľa k čomu sa spotrebiteľ zaväzuje. Obchodník vie, čo mu
zákon ukladá, vie, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere je povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podstata aplikácie 10 ročnej premlčacej lehoty
však spočíva v 1. rade v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby dodávateľ prijal platbu, o ktorej vedel,
že ju získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie a to aj v prípade, ak by sa pripustilo, že v
dobeuzatvoreniazmluvyeštetentoúmyselnemuselmať,vkaždomprípadevšakprijatímplatbytvoriacej
bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho

konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu. U obchodníka
platí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná zákon a ako profesionál zákon poznať musí, lebo je to 1 z
jeho pracovných nástrojov a na rozdiel od spotrebiteľa aj vie ako má s právom naložiť, a teda či sa
vedome a úmyselne rozhodne, že sa bude na úkor spotrebiteľa nezákonne prijímaním nedôvodných
platieb obohacovať alebo nie.

53. Vzhľadom na tieto závery súd preto aplikoval 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od
vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej počítanej od poslednej platby žalobcu 30.06.2015. Stotožnil
sa pritom s názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení 5XObdo/99/16 zo dňa 24.05.2022, ktorý taktiež
poukázal na závery už spomínaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C – 485/19 a uviedol,

že je neprípustné od spotrebiteľa vyžadovať, aby v prípade dlhodobých úverových vzťahov podal
žalobu v lehote troch rokov od momentu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa Najvyššieho
súdu, ak žalovaný dlhodobo získava bezdôvodné obohatenie prijímaním plnení bez právneho dôvodu,
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia musí rovnako ako zmluva o úvere, z ktorej tento
nárok vznikol, tvoriť jeden celok. V takomto prípade premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení

bezdôvodného obohacovania sa (bod 51).

54. Súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6CoCsp/10/24 zo dňa 13.06.2024,
ktorý taktiež v obdobnom spore počítal s 10 ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ale jej plynutie
neposudzoval samostatne k jednotlivým úhradám žalobcu, ale až od skončenia bezdôvodného

obohacovania sa veriteľa z úverovej zmluvy a to v zmysle záverov vyššie uvedeného uznesenia
Najvyššieho súdu 5XObo/99/19.

55.Súdpretoajvtomtoprípadeaplikoval10ročnúobjektívnupremlčaciulehotupočítanúod30.06.2015,
čo znamená, že ani táto lehota ešte neuplynula a preto uplatnená pohľadávka nie je ani čiastočne

premlčaná. Súd teda vyhovel žalobe aj o zaplatenie 2.862,18 Eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré predstavuje rozdiel medzi úhradami žalobcu 6.362,18 Eur z predmetnej úverovej
zmluvy a poskytnutým úverom 3.500 Eur.56. Priznané boli aj úroky z omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka ako aj § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania
nasledujúci deň po doručení žaloby t.j. od 05.12.2024. V tom čase však úroky z omeškania činili len

8,40% ročne a keďže žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 11,40% ročne, a súd žalobu v časti
výšky úrokov z omeškania (nad 8,40%) ako nedôvodnú zamietol.

57. O neprijateľnosti zmluvných podmienok súd rozhodol podľa § 53 a násl. Občianskeho zákonníka.

58. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

59. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

60. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

61. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)

má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti

za škodu,
e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)

umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)

určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na
zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú
alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva

spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa,

u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

62. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

63. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

64. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

65. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súduvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

66. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

67. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť
a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným

podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to
v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

68. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

69. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

70. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž

z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet
plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo
strany žalovanej, ktorých obsah v tejto časti žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné
bremeno o opaku bolo na žalovanej, ktorá však ani netvrdila, že by malo ísť o individuálne dojednané

zmluvné podmienky.

71. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže

mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je
spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami
alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré

zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa. Ide predovšetkým o prípady, ak príslušná
zmluvná podmienka neprimerane zaťažuje alebo zaväzuje spotrebiteľa k plateniu poplatku bez
poskytnutia adekvátneho plnenia alebo spotrebiteľovi bráni k uplatneniu jeho práva alebo ho zaväzuje
k plateniu poplatkov, či nákladov, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly z jeho strany a podobne.72. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje
na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či

dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej
nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti
právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,
ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby

spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

73. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. IV sa súd stotožňuje s názorom, ktorý bol
vyslovený v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým
za obdobnú zmluvnú podmienku, vrátane ďalších, bola uložená banke sankcia vo výške 10.000 Eur. Išlo
o zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy,

ktorými sú VOP, úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Toto
rozhodnutie síce bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6S/91/2014 zo dňa 29.04.2016
a konanie bolo zastavené, ale len z dôvodu nedostatku právomoci SOI konať v preskúmavanom
konaní, keďže orgánom dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činnosti je NBS.
Táto skutočnosť však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť argumentáciu SOI použitú

pri zdôvodnení záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. V spomínanom rozhodnutí bolo
uvedené,žeideoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvzmysle§53ods.4písm.l/Občianskehozákonníka,
ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté
prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu

uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku
predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov
štátnymorgánom.Uvedenýmizmluvnýmipodmienkamisanaspotrebiteľaneprijateľneprenášadôkazné
bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti
a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V

ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti
veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so

zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť
znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon.

74. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. V súd uvádza, že definícia osôb majúcich
osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň je však

potrebné poukázať aj na znenie § 35 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého banka nesmie vykonávať
s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu účel alebo
riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Žalované zmluvné ustanovenie tak odporuje citovanému
ustanoveniu,podľaktoréhobankanemôžestakýmitoosobamiuzatváraťibatieobchody,ktorévzhľadom
na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie

však umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť každého úveru, teda nielen rizikového. Zároveň v ňom absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na § 35 ods. 4 zákona o bankách, ktorý to upravuje. Súd si
plne osvojuje vyššie uvedené závery z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/74/2022-234 z

24.10.2022, ktorý totožnú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť 02.12.2022.

75. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. VI
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje povinné zákonné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy

uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o samostatný právny úkon, aj keď nadväzujúci na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto aj dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť zrozumiteľná a určitá.
Musí obsahovať špecifikáciu pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ale z formulácie poslednej vety § 551 ods.
1Občianskehozákonníka:"zrážkyzomzdynesmúbyťväčšie,nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia"možno vyvodiť, že dohoda musí obsahovať aj výšku dohodnutých zrážok zo mzdy (tie však nesmú
byť vyššie ako pri exekúcii). Pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v rozpore so zákonom,
spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže spotrebiteľ ako dlžník je ňou v horšej situácii,

nakoľko umožňuje vymôcť aj plnenie, na ktoré dodávateľ nemá nárok v zmysle platnej právnej úpravy.
Napokon aj v tomto prípade súd rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a ak by nebol tento
rozsudok, potom daná zmluvná podmienka umožňuje vymôcť aj takéto plnenie v rozpore so zákonom.
Nie je pritom rozhodujúce, či dodávateľ spornú dohodu použije a v akom rozsahu, ale postačuje, ak je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

76. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. VII
Ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky v zmluve o spotrebiteľskom úvere
podpísanej jej účastníkmi. V časti 6 si totiž strany sporu dohodli len to, že ich spory z tejto zmluvy budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. časti VOP a to znamená,
že samotná rozhodcovská doložka nepredstavuje spomínané zmluvné ustanovenie, ale až ustanovenie

vo VOP, ktoré však nebolo podpísané účastníkmi zmluvy. Až ustanovenia VOP obsahovali konkrétny
text rozhodcovskej doložky vrátane určenia rozhodcovského súdu v bode 2 I. časti VOP. Obsah VOP
žalovanej ohľadom rozhodcovskej doložky súd zistil v spore vedenom na tomto súde pod sp. zn.
11Csp/188/2024.

77. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve
(§ 4 ods. 1).

78. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak

je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktorú ju dohodli.

79. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

80. V danom prípade navyše išlo o tzv. nevýhradnú doložku, nakoľko spotrebiteľ ako žalobca

nemal povinnosť, ale právo uplatniť nárok voči dodávateľovi na stanovenom rozhodcovskom súde,
ale dodávateľ bol povinný podať žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde. Ak by teda
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený
mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami a neprijateľnými zmluvnými

podmienkami. Možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je aj pri nevýhradnej rozhodcovskej doložke len
iluzórna. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 6MCdo 9/2012). Ako už súd uviedol, pokiaľ ide o takzvanú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu

možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný
všeobecný súd. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach, kde treba zvoliť
osobitným vyjednávaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a povinnostiach zmluvných strán. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne
spotrebiteľomvyjednaná,alevyplývazoštandardnéhotextuformulárovejzmluvy,tedazovzťahufakticky
nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym
súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj

osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Súd poukazuje
na to, že tento právny názor prešiel aj kontrolou ústavnosti (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR III.
US/572/2017 zo dňa 12 05.09.2017).81. Ako už súd uviedol, v danom prípade samotný text rozhodcovskej doložky bol uvedený až vo VOP
žalovanej a to v článku II v druhej časti článku 10 a rozhodcovský súd bol určený v I. časti bode 2
VOP. Tak ako to už súd konštatoval, rozhodcovská doložka musí byť dohodnutá písomne, ide o formu

rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
od 01.07.2009 do 31.12.2014) a to znamená, že musí byť aj podpísaná jej účastníkmi, ako to vyplýva z
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K podpísaniu samotnej rozhodcovskej doložky však nedošlo. Súd
preto považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti tejto zmluvnej podmienky.

82. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. VIII
Pri otázke, či uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je potrebné podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C - 455/11 predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade
absencie dohody strán. Na základe tejto porovnávacej analýzy môže súd posúdiť či a prípadne
do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne

postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Súd má preveriť či dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s
takouto podmienkou pri individuálnom dojednaní.

83. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie však
poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu
na vôľu spotrebiteľa a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah
medzi stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva pre
spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Nepochybne má spotrebiteľ

prioritnýzáujempredovšetkýmnaúhradeistiny.Prinezaplateníistinytotižmusíplatiťúrokyzomeškania,
veriteľmôžeodzmluvyodstúpiť(vprípadedohodyvzmluve),úverpredčasnezosplatniťapodobne.Táto
zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené
záujmy a na druhej strane umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím
zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

84. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. IX
Ide o zmluvnú podmienku, ktorá neprípustne zhoršuje postavenie spotrebiteľa - dlžníka v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže umožňuje žalovanej úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou od predčasného zosplatnenia úveru až do úplného splatenia zmluvného záväzku a to

spolu s úrokmi z omeškania. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020
zo dňa 16.06.2020 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod
R5/2021.Podľanehoveriteľovipripredčasnejsplatnostiúverunáležíúrokzistinylenvovýškeakúbypri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Navyše daná zmluvná podmienka je neurčitá,
keďže odkazuje na ďalší dokument - oznámenie banky o výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v

čase uzatvorenia zmluvy ani nevie v akej výške by mal platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pri
predčasnej splatnosti úveru. Uvedená zmluvná podmienka je teda v rozpore s právom a preto spĺňa
atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky.

85. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. X

Obdobnú zmluvnú podmienku súd vyhlásil za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 11C/115/2016-63 z 29.06.2016. Táto zmluvná podmienka nie je formulovaná určito
a zrozumiteľne, ostáva len na posúdení banky zmenu ktorých okolností negatívne ovplyvňujúcich
schopnosť plniť záväzok by mal klient nahlásiť. Súd nevidí dôvod na to, aby klient nahlásil všetky
zmeny údajov uvedených v zmluve o úvere a pokiaľ ide o údaje uvedené príkladmo, aby nahlásil

zmenu telefónneho čísla a bankového spojenia a navyše to všetko pod sankciou zmluvnej pokuty a
zodpovednosti za škodu. Táto zmluvná podmienka slúži výlučne záujmom banky a je v neprospech
spotrebiteľa. Samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že dlžník
by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Súd postráda aj praktický význam splnenia tejto povinnosti, ktorá
nemôže ovplyvniť už existujúci záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy. Problém je teda v tom, že

napadnutá zmluvná podmienka upravuje povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by
znamenalo, že bolo by len na posúdení banky, čo podľa jej názoru mal jej spotrebiteľ nahlásiť.
Argumentácia, že záujmom banky je pri dodržaní tejto zmluvnej podmienky vyjsť v ústrety klientovi v
prípade jeho finančných problémov je pochybná. Z obsahu tejto zmluvnej podmienky totiž jasne vyplýva,že jej účelom nie je pomoc klientovi, ale práve opačne zdôrazňuje jeho záväzok na náhradu škody v
prípadeichporušenia.Idetedaonevyváženývzťahmedziúčastníkmizmluvyvneprospechspotrebiteľa.
86. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. XI

Ide o poplatky predstavujúce skrytú zmluvnú pokutu za omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku.
Zmluvná pokuta však musí byť dohodnutá písomne, čo sa nestalo a preto postup dodávateľa, ktorý tým
obchádza zákon, je potrebné vyhodnotiť minimálne ako nečestný voči spotrebiteľovi porušujúci zásadu
dobrých mravov. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne
výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom

nemôže byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by
prinášalamajetkovýprospechdodávateľovi.Zaneprijateľnúzmluvnúpodmienkusapovažujeajzmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Navyše poplatok je nepochybne vyšší ako
reálne náklady spojené so zaslaním upomienky. Nezohľadňuje podstatné skutočnosti ako napr. výšku
spotrebiteľského úveru, dobu splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a podobne.

Naopak je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená. Totožná zmluvná podmienka
bola pritom už vyhlásená za neprijateľnú a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
8Csp/1/2023-91 z 27.4.2023, ktorý sa stal právoplatným 31.5.2023.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tá bola stanovená v rozpore so zákonom, keďže zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne ako to vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda dohoda musí byť

podpísaná jej účastníkmi. V tomto prípade však nepochybne písomná dohoda absentuje, zmluvná
pokuta bola uvedená len v Sadzobníku poplatkov a navyše bola stanovená za porušenie informačnej
povinnosti klienta v zmysle OP, ktoré však vôbec nie sú konkretizované a dokonca ani v samotných OP
nie sú uvedené žiadne informačné povinnosti klienta, OP obsahuje len oznamovacie povinnosti. Vôbec
teda nie je zrejmé aké povinnosti klienta – ich nedodržanie má byť sankcionované. Nepochybne teda

aj táto zmluvná podmienka spĺňa všetky atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

87. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania ohľadom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca bol

v tejto časti konania úspešný, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že
nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže nebolo nutné podávať spolu so žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj spomínanú určovaciu žalobu. Postačovalo podanie žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom súd by musel prejudiciálne sa zaoberať tým, či nastala fikcia
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca však tento postup nezvolil a preto súd to vníma ako

jeho snahu o zbytočne navyšovanie trov konania, čo súd považuje za neprijateľné. V konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia bol žalobca v celom rozsahu úspešný a súd mu priznal preto nárok na plnú
náhradu trov daného konania voči neúspešnej žalovanej. Podobne aj v konaní o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len
výnimočne.

88. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.