Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121210889
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4121210889.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. A. B. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2. B. E. B., nar.

X.X.XXXX,bytomC.XXX/XX,D.,obajaprávnezastúpení:JUDr.IvanaKochanská,advokátka,sosídlom
Farská 33, Nitra, proti žalovanej: A. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, I., právne zastúpená:
Mgr. Renáta Mészáros, advokátka, so sídlom Nám. hrdinov 7-8, Levice, o určenie vlastníckeho práva,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v

l. a v 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 23.9.2021 domáhali, aby súd určil, že A. B. B., J. B.,
nar.X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. a B. E. B., J. B., nar.X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úrad Nitra, katastrálny odbor, Okres D., obec Vinodol, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. I.,
na LV č. XXXX, ako Pozemok parcela registra "C" parcelné číslo 1261 - záhrada o výmere 511 m2 a
zároveň nehnuteľnosti - vinohradníckeho domu na nej stojaceho, každý so spoluvlastníckym podielom

o veľkosti 1/2.

2.Po doručení žaloby žalovanej, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu doručili
návrh na zmenu žaloby zo dňa 24.3.2022, ktorou sa domáhajú, aby súd určil, že žalobkyňa v 1. rade
- A. B. B., J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a žalobca v 2. rade - B. E. B., J.
B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. I., obec Vinodol, okres D., zapísaných na LV č. XXXX

vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, ako pozemky - parcela registra "C" č. 1260/4
- záhrada o výmere 444 m2 a parcela registra "C" č. 1260/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
67 m2, vrátane stavby vinohradníckeho domu stojacej na parcele registra "C" č. 1260/5 toho času
nezapísanej v katastri nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom žalobkyne v 1. rade o veľkosti 1/2
a so spoluvlastníckym podielom žalobcu v 2. rade o veľkosti 1/2.

3.Uznesením č.k. 12C/47/2021-87 zo dňa 30.3.2022 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:

Určuje sa, že žalobkyňa v 1. rade - A. B. B., J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a
žalobca v 2. rade - B. E. B., J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. I., obec Vinodol, okres D.,
zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, ako pozemky -parcela registra "C" č. 1260/4 - záhrada o výmere 444 m2 a parcela registra "C" č. 1260/5 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 67 m2, vrátane stavby vinohradníckeho domu stojacej na parcele registra
"C" č. 1260/5 toho času nezapísanej v katastri nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom žalobkyne

v 1. rade o veľkosti 1/2 a so spoluvlastníckym podielom žalobcu v 2. rade o veľkosti 1/2.

4.Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že nadobudli pozemky na základe darovacej zmluvy zo dňa
22.12.1999 od K. G. vrátane parcely č. 1261. V roku 2010 bol v obci Vinodol vykonaný ROEP, kedy
parcela č. 1261 bola vyhodnotená ako nevysporiadaná po nebohej K. G. a zapísaná bola na LV č. XXXX.

Vlastníčkou tejto parcely sa stala matka žalovanej na základe dedičského konania po K. G. a následne
ju darovala žalovanej. Žalobcovia spolu so svojimi rodičmi užívali spornú parcelu, aj vinohradnícky dom,
doopatrovali K. G.. Žalovaná, ani jej matka nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívali.

5.K podanej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, uviedla, že parc.č. 1261 nebola predmetom daru,
darovacia zmluva nie je titulom pre nadobudnutie parcely. Záhradu nadobudla ako jediná dedička po

poručiteľke matka žalovanej, nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov o doopatrovaní K. G..

6.K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, poukazovali na darovaciu zmluvu, na podklady
pre spísanie darovacej zmluvy, identifikáciu parciel, zotrvávali na tom, že predmetom prevodu podľa
darovacej zmluvy bola aj sporná parc.č. 1261. Ak nie, tak žalobcovia nadobudli parcelu vydržaním. Až

do ROEP nebola parcela zapísaná na žiadnom liste vlastníctva, nikdy si k nej nikto neuplatňoval žiadny
nárok, nerušene užívali parcelu aj vinohradnícky domček žalobcovia so svojimi rodičmi.

7. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 19.9.2022 rozsudkom č.k. 12C/47/2021-169 tak, že určil, že
žalobkyňa v 1. rade - A. B. B., J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a žalobca v 2.

rade - B. E. B., J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. I., obec Vinodol, okres D., zapísaných na LV
č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, ako pozemky - parcela registra "C"
č. 1260/4 - záhrada o výmere 444 m2 a parcela registra "C" č. 1260/5 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 67 m2, vrátane stavby vinohradníckeho domu stojacej na parcele registra "C" č. 1260/5 toho

času nezapísanej v katastri nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom žalobkyne v 1. rade o veľkosti
1/2 a so spoluvlastníckym podielom žalobcu v 2. rade o veľkosti 1/2. O trovách konania rozhodol tak, že
priznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

8. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
9Co/142/2022-219 zo dňa 28.9.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že je potrebné sa zaoberať splnením všetkých zákonných
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, titulom a dobromyseľnosťou žalobcov.

9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní odkazoval na písomné podanie žaloby ako aj na zmenu
žaloby. Dôvody prečo sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva sú uvedené v podanej žalobe
a podrobnejšie rozvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2022. Tu rozšírili argumentáciu aj k
prípadnému možnému vydržaniu, pokiaľ by sa súd nestotožnil s tým, že spornú parcelu žalobcovia
nadobudli darovacou zmluvou v r. 1999. Na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor prebiehajú dve

konania, kde žalobcovia podali žiadosť o opravu výmery parcely č. 1260 a druhé konanie, ktoré sa
týka prešetrenia údajov katastra, aby prešetrili identifikáciu parciel zo dňa 8.10.1999. Okresný úrad
Nitra, katastrálny odbor vyhovel žiadosti žalobcov a opravil výmeru parc. č. 1260, ktorá je vo vlastníctve
žalobcov, a z tohto dôkazu vyplýva nesprávnosť sporná identifikácia parciel, parc. č. 1261 nie je
uvedená v časti B identifikácie parciel, nakoľko sa nachádzala pod parc. reg. C č. 1260/2. Tieto doklady

preukazujú prečo sa parc. č. 1261 nespomínala v darovacej zmluve, pretože sa nachádzala pod parc.
registra C, preukazuje to úmysel, aby predmetom darovania boli všetky nehnuteľnosti, aj parc. č. 1261.
Na fotografiách viničného domčeka je zachytený stav pred rekonštrukciou a stav po rekonštrukcii,
rekonštrukciu vykonali žalobcovia spolu s rodičmi. Fotografie sú z r. 2002, 2004, 2005, je na nich
zachytený aj interiér domčeka pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii. V závete je spomínaná vinica

parc. č. 1260 a hajloch, to je tento viničný domček, závetom tieto nehnuteľnosti nadobudol H. G., po ňom
ich zdedila K. G.. Tu poukazujem na to, že viničný domček bol evidovaný na parc. č. 1260. Následne k
veciuviedol,žesapridržiavadoterajšíchpísomnýchpodaní,ústnychprednesovsakcentomnaposledné
písomné vyjadrenie z 24.11.2023. Žalobcovia preukázali splnenie všetkých zákonných podmienok prevydržanie, parc. č. 1261 tvorila historicky s parcelou 1261 celok, parc. č. 1260 bola vinica, vpredu bola
parc. č. 1261, na ktorej bol hajloch. V darovacej zmluve sa parc. č. 1261 nemohla uvádzať, lebo bola
prekrytá spolu s parc. č. 1260/2.

10.Žalobcav2.rade napojednávaníuviedol,že onehnuteľnosti sastaraliodmalička,nikdyneuvažoval
o tom, že by to nemalo byť ich rodiny. Nehnuteľnosti teta darovala v r. 1999, mal v tom čase 16 rokov. Ako
deti so sestrou aj s rodičmi chodili na vinice. Darovaciu zmluvu pripravovali rodičia, hlavne otec. Dohodli
sa tak, teta sa rozhodla, že im nehnuteľnosti daruje, nemala svoje deti, ani vnukov. Poznal K. G., bola

to jeho prateta, stretávali sa. Po r. 1999 vinicu užívali, chodili tam, obrábali to, strihali, striekali. Robila
sa rekonštrukcia hajlochu v r. 2002 na komplet. Najstaršia časť nad pivnicou má odhadom 300 rokov,
pristavaná bola ďalšia časť z nepálenej tehly, omietnuté hlinou, bolo to potrebné rekonštruovať. Celé sa
toomietlobetónovýmšpricomzvonkaavnútri,podlahabolahlina,navozilsatamštrkauložilatehla.Pred
rekonštrukciou podlahy prenášali lis na hrozno, pomáhal s tým p. H., otec žalovanej, sused Hubka, on a
jehootec.Navinicuchodilpravidelne,cezvíkendysrodičmi.L.H.vinohradostrihala.Kosilosa,striekalo,

potom bola oberačka, hrozno sa spracovávalo. L. počas svojho života nespochybnila darovaciu zmluvu,
nedomáhala sa vrátenia daru, nemala na to dôvod. Poznali aj jej manžela p. H., rodičia im pomáhali
starali sa od začiatku, keď už teta nevládala, nemala potrebu to spochybňovať, chcela to tak, tak to aj
spravila. Dozvedel sa, že im vinica a viničný domček nepatrí minulý rok, povedala mu to mama, dovtedy
o ničom nevedeli, rodičia financovali rekonštrukciu viničného domčeka. S p. G. vo viničnom domčeku

sa nestretával, nikdy ju tam nevidel, ani žalovanú, ani jej matku. L. G. doopatrovala matka žalovanej.

11. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní odkazovala na písomné vyjadrenie k podanej žalobe.
Darovacia zmluva nie je právny titul nadobudnutia parc. č. 1261. Parc. 1261 nikdy nebola zlúčená s parc.
č. 1260. Stanovisko katastrálneho úradu môže byť smerodajné, resp. zaujímavé v tejto veci. Čo sa týka

vydržania nie sú splnené u žalobcov podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ani
jedna. Ani časové obdobie 10 rokov, ani dobromyseľnosť. L. G. užívala parcelu, chodila na ňu, platila
ľudí, ktorí sa o vinicu starali, nie je pravda, že by parcelu užívali žalobcovia. Žalovaná žalobcov ani
nepozná. Možno ich videla raz v živote. L. G. žila u matky žalovanej, tá ju doopatrovala, zastrešovala
pohreb. Na liste vlastníctva ako vlastníčka parcely 1261 bola vedená p. G.. Kľúč od viničného domčeka

mala len p. G., otec žalobcov keď tam prišiel, tak si kľúč od nej požičal a znova jej ho vrátil. L. G. zomrela
v r. 2009, krátko pred jej smrťou nastala taká situácia, že keď si otec žalobcov kľúčik požičal, tak už ho
nevrátil. Aj to svedčí o tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bola p. G.. Čo sa týka parc.č. 1260
kataster vykonal len opravu výmery 4521 m2, toto žalovaná nespochybňuje. Skutočnosť, že parc. č.1261
bola zlúčená do parc. č. 1260/2 nedokazuje, že bola darovaná darovacou zmluvou, ani parc. č.1260/2

nie je v darovacej zmluve. Miešajú sa tu parc. reg. E a reg. C. Žalovaná doručila fotografie nehnuteľnosti,
ktoré boli robené zvonka cez okno, vidno na nich zničený gauč, vo vnútri boli pavučiny.

12.Svedkyňa B. B. - matka žalobcov na pojednávaní uviedla, že K. G. bola manželka jej strýka H. G..
Dostali od strýka ponuku, aby prišli bývať do ich domu na Vinodol v r. 1984, manžel im chodil pomáhať

strýkovi na vinicu, pomáhali si navzájom, postupne starostlivosť o vinicu, vinohrad a viničný domček
prebrali. Mohlo to byť od r. 1990. M. N. I. J. 1992, L. G. sa rozhodla, že nehnuteľnosti daruje deťom,
darovacia zmluva je z r. 1999. V r. 2002 začali rekonštrukciu viničného domčeka, dorábali víno, obrábali
vinicu, teda ona, manžel, deti. Prípadne prišli pomôcť s prácami známy, jedna pani z dediny chodila
strihať vinohrad. S manželom sa rozviedli v r. 2012. Na ťažšie práce si platili jedného pána. V čase

keď sa starali o vinicu si p. G. nechala pre seba 4 rady, asi 10 árov, rada chodila do vinice, pestovala
tam stolové hrozno. Vypracovanie zmluvy a podklady zabezpečoval jej manžel. L. G. chcela darovať aj
viničný domček a vinicu pod ním, viničný domček vždy patril k týmto nehnuteľnostiam, bol spomínaný
ako hajloch, v závete jej dedka, ktorý nehnuteľnosti odkázal strýkovi H. G.. Hrozno sa spracovávalo vo
viničnom domčeku, v pivnici sa skladovalo víno. K. G. nikdy nespochybnila darovaciu zmluvu, nežiadala

o vrátenie daru. Jeden originál kľúč mal strýko a teta, od nich si ho požičiavali. Neskôr asi od r. 1990
boli kľúče len u nich. Keďže teta mala 4 rady vinohradu a aby nemusela čakať na kľúče od viničného
domčeka, manžel jej dal urobiť druhé kľúče. Potom vzhľadom na jej vek a zdravotný stav tie druhé
kľúče od nej zobral, keďže ich už nepotrebovala, takže existujú dve sady kľúčov a tie sú u nich. Až
kým jej nezavolala matka žalovanej v apríli 2021 ich nikto neinformoval, že im viničný domček nepatrí.

Do telefónu povedala, že našla na katastri parc. 1261, že otvorila dedičské konanie, že nehnuteľnosť
darovala dcére, že chce kľúče od viničného domčeka. Na stretnutí bola žalovaná a jej matka, priniesli
ukázať doklady. Evidentné bolo že p. G. darovala vinicu a viničný domček. Nikto nevedel, že to takto
je. Keby o tom vedeli, tak by to usporiadali ešte za jej života. Neinvestovali by peniaze a čas dorekonštrukcie vinice a viničného domčeka. Medzi K. G. a matkou žalovanej bol príbuzenský vzťah, bola
to jej neter. Aj jej darovala nehnuteľnosti, spomínané 4 rady vinohradov. Parcela 1261 bola tiež vinica,
má výmeru 511 m2, na nej je viničný domček o výmere 90m2. Za nehnuteľnosti stále platia daň, aj za

r. 2021, je to za vinicu aj viničný domček. K darovacej zmluve pripravoval doklady manžel, vychádzal z
dokladov o dedičstve, z dokladov z katastra. Celú darovaciu zmluvu potom riešila právnička. Darovacia
zmluva sa uzatvorila, podpísala, nikto si nevšimol a neuvedomil, že parc. 1261 nie je v darovacej zmluve.
Na identifikácii parciel bola parc. 1261 evidovaná v stave A, nie v stave B. Do darovacej zmluvy mohli
byť uvedené len parc. v stave B a 1261 v stave B nebola. Nevedeli o tom aký problém z toho vznikne,

právničkapovedala,žejetovporiadku.BrávaliK.G.navinice,keďchcelasnimiísťtakišla.Naposledyju
videla keď vydýchla v nemocnici. Bola to vôľa jej strýka, aby nehnuteľnosti patrili im, on sám to neurobil,
pretože mal ešte manželku, za jeho života to neriešili, on chcel aby raz bola vinica ich, dôverovali si,
žili spolu celé roky. Nebála sa, teta bola férová žena. L. G. nechcela so 4 radmi vinohradu darovať aj
viničný domček, pretože tie 4 rady vinohradu sú ďalej od parc. 1261 a od viničného domčeka. V týchto 4
radoch sa pestovalo stolové hrozno, ktoré predávala. K tomu viničný domček nepotrebovala, ten slúžil

na spracovanie hrozna.

13.Svedkyňa O. G. - matka žalovanej na pojednávaní uviedla, že K. G. bola jej teta, jej manžel bol H. G..
Po smrti strýka s tetou bývala v spoločnej domácnosti a to od r. 1993, aj ju doopatrovala. Kúpili od nej
dom, zapísané bolo pre ňu vecné bremeno. Na vinicu spolu chodievali až do jej veku 78 rokov. Sama

vinicuobrábalaalebosizaplatilarobotníkov,sadilitamzemiaky,zeleninu,chodievalatamajsdeťmi.Teta
hovorievala, že to bude ich, že tam budú na ňu spomínať. Keď zomrela, prebiehalo dedičské konanie.
Nič sa nededilo, neriešila to . Videla, že vinica chátra, tak potom začala pátrať. Obnovilo sa dedičské
konanie, jednalo sa o výmeru 511 m2, bola jediná dedička. Vybavila aj pohreb, aj dedičské konanie. Aj
sa potešila, že rola a domček bude pre nich. Za tetou chodili s papiermi, aby im niečo podpísala, myslí

si, že to bolo aj podvodom. Začali jej pomáhať s viničným domčekom asi 5-6 rokov pred jej smrťou.
Dorábali tam víno. Pani z Vinodolu vinohrad ostrihala, ale ani ho nestriekali, ani neokopávali, nazbierali
úrodu, doniesli tete 2 litre vína. Sťažovala sa že zas jej nepriniesli kľúče. Mala s tetou dobrý vzťah, teta
ju nosila do škôlky. Strýko ju vyhnal keď mala 4 roky, zobrala si ju stará matka. Naďalej ju teta vodila
do škôlky, celé roky sa o ňu starala ako matka. Bola prekvapená keď v dedičskom konaní zistila, že jej

teta neodkázala viničný domček, pustila sa do toho v r. 2018. O p. G. sa zaujímali žalobcovia asi raz za
rok keď mala narodeniny, priniesli jej bonboniéru. Na vinicu ju brával otec žalobcov, na vinici niekedy
pomáhal, tak isto ako jej manžel. Viničný domček postavili rodičia H. G., on to potom zdedil, daroval mu
to jeho otec, existuje závet. H. G. bol jediný dedič viničného domčeka, on tam aj chodil, robil, obrábal,
alebo mu chodili pomáhať. Po ňom zdedila viničný domček K. G.. Na viničný domček v r. 1999-2009 ona

a žalovaná chodili každý týždeň. Sadili tam zemianky, s deťmi tam chodili., Robili všetko aké práce bolo
treba. Chodievali na políčko, oddýchnuť si do viničného domčeka. Teta mala kľúče. K. G. jej darovala
jednu roličku. Na vinicu nechodila po smrti p. G.. Zistila na internete, že viničný domček a parcela sú vo
vlastníctve p. G.. Nehnuteľnosti darovala dcére, postará sa o to. Vždy po tom túžila, hovorila že by chcela
taký domček. Začali to kosiť, dovnútra sa nedostali. Viničný domček je v zlom stave. Mali stretnutie s

p. B., pýtala kľúče, povedala, že ich nedá. L. B. povedala, že doňho investovali, zvonku je okožovaný,
zvnútra spravili jednu stenu, inak je v pôvodnom stave, je tam pôvodný nábytok.

14.Svedok I. H. na pojednávaní uviedol, že má tam vinicu. Asi 150 m od ich vinice. A pozná aj
viničný domček. Situáciu pozná od malička. Vinicu a viničný domček užívala K. G., do vinohradu si brali

brigádnikov. B. nič, do vinohradu nechodili. Ani p. G. neopatrovali. Kedysi do vinohradu chodil len Ivanič
sám, mladý nie. Nechali to pokosiť, Kissová vinohrad strihala, kosili to chlapi z Janíkoviec. Ako mali
nehnuteľnosti usporiadané po právnej stránke a k vlastníckym vzťahom sa vyjadriť nevie. Videl viackrát
matku žalovanej a p. G. ísť do vinice, teraz pri konci aspoň pokosili, vinohrad je zničený, vyklčovaný.
Má oproti viničnému domčeku 5 árov. Nevie kto je vlastníkom viničného domčeka po smrti p. G.. Chodil

tam Ivanič, myslel si, že je to jeho. Čo sa dalo, všetko si dal prepísať podfukom, vydržaním 10 rokov.

15.Svedok P. K. na pojednávaní uviedol, že je sused s G., bol sused aj K. G. a aj sused s B.. V tej
lokalite asi 50 m má aj on pozemok. Situáciu pozná od malička. Chodil na vinice s otcom. Otec založil
vinohrad v r. 1967. Keď ešte žil H. G. s otcom sa navštevovali. Pamätá si aj hajloch, kto ho postavil, kedy,

uviesť nevie. Chodil tam K. B. a rodina G.. Po smrti K. G. tam nechodil nikto, rodina G. to v okolí hajlochu
vykosila, dovnútra sa nedostala. Nedostali sa dovnútra pretože nemali kľúč, ten je u B. st. on tam chodil,
kľúč si prišiel vždy zobrať. Keď zomrela p. G., kľúč nevrátil, nechal si ho u seba. Žalobcovia nechodili
na vinicu starať sa o vinohrad, on tam chodil od jari do jesene, keby tam aj chodili, tak by to bolo po nichvidieť, ale vinohrad zarastal, viničný domček chátral. Za života K. G. tam chodil K. B., po jej smrti nie.
Je to schátrané, zarastené, zelina prerástla vinohrad. Nehnuteľnosti začali chátrať, zarastať, po smrti p.
G.. Nevie o tom, že by bol viničný domček rekonštruovaný, nič tam nebolo robené, chodieva na svoje

nehnuteľnosti cez víkend. Kto bol vlastníkom viničného domčeka po smrti p. G. nevie, myslel si, že to
bude v dedičskom konaní, doopatrovala ju O. G., myslel si, že to bude ich. Videl, že sa tam nič nerobí,
povedala mu, že tam nemajú prístup, že to nebolo predmetom dedičstva, riešili to až potom neskôr. Bol
v kontakte s K. B., nikdy problémy medzi nimi neboli. O viničnom domčeku sa spolu nikdy nebavili. L. G.
mala dva domy, nemali svoje deti. Starší dom darovala Ivaničovým, je to len domnienka, že sa dostali k

domu zadarmo. V r. 1975 postavila nový dom, tam teraz býva rodina G., či ho dostali darovacou zmluvou
alebo kúpnou zmluvnou nevie. B. tu bývali do r. 1990, potom dom predali a išli do Nitry.

16.Svedkyňa Q. R. na pojednávaní uviedla, že spor na súde sa týka vinice a viničného domčeka. Vie,
kde to je, pretože ich viničný domček je oproti ich viničnému domčeku, delí ich len cesta. Chodili do
svojej vinice. Ivaničoví chodili do svojej vinice. Bolo to v čase kedy žalobcovia boli deti. Neskôr tínedžeri,

aj v dospelosti asi do r. 2011. E. K. G. bola ich príbuzná, začali chodiť do vinohradu, mysleli si, že teta
im to darovala, že je to ich, že to patrí Ivaničovým. Nikto iný sem nechodil. Navštevovala žalobcov vo
viničnom domčeku, žalobcov a ich rodičov, bolo to po práci, navštevovala ich buď po robote alebo keď
potrebovali pomôcť pri oberačke. Chodila na vinicu aj cez týždeň po práci. Ivaničoví chodili aj cez týždeň,
aj cez víkend. Už od času keď deti boli malé, keď bývali v dome vo Vinodole. Na vinicu chodievala aj

teta teda K. G.. Buď prišla na bicykli alebo ju priviezol otec žalobcov K. B.. Ona bola ako taká vedúca,
skontrolovala ich, či dobre urobili prácu. či na vinici a vo viničnom domčeku, Žalovanú alebo jej matku
O. G. nevidela, nikoho iného okrem B.. Pamätá si rekonštrukciu, robili ju Ivaničoví ,žalobcovia a manžel
p. B., kamaráti žalobcu, murári z dediny. Pri rekonštrukcii bola prítomná aj K. G., chodila to riadiť, čo sa
tam robí, kontrolovať. Videla vo vinici p. G. keď boli oberačky. Ivaničoví bývali oproti tety, zobrali ju na

vinicu, G. v tom čase ešte u tety nebývali, mohol to byť rok 1991-1992.

17.Svedkyňa B. H. na pojednávaní uviedla, že 60 rokov robí na svojom vinohrade. Chodila po hore z
jedného konca na druhý, ani žalovanú, ani jej mamu tam nikdy nevidela. Chodievala tam každý deň.
Žalovaná, ani jej mama tam nechodila, nikdy ich nevidela, hádam ani teraz nevedia kde to je. Videla

na vinicu chodiť robiť susedov a Ivaničoví tam chodili. Domček bol na zrútenie, B. ho dali do poriadku.
Poznala p. K. G., rozprávali sa, stretávali sa vo vinohrade. Ona im to dala. Vo vinohrade je stále niečo
robiť, zavolali ju Ivaničoví. Žalovaná tu vlastní nejaký pozemok, jej otec zdedil po tete pozemok, alebo
im to darovala, to nevie. Vo vinici pri viničnom domčeku bol len vinohrad, bolo tam asi 7 koreňov, pri
hajlochu, chodievali tam Ivaničoví. chodila pomáhať na vinicu p. G., potom B.. Naposledy bola takto

pomáhať vo vinici 10 rokov dozadu. Vie, že p. G. darovala žalobcom aj hajloch, rozprávala sa s ňou
o tom.

18.Svedok K. B. - otec žalobcov na pojednávaní uviedol, že poznal pôvodných vlastníkov nehnuteľností
H. G. a K. G. od r. 1980, v r. 1984 sa nasťahovali do starorodičovského rodinného domu jeho manželky.

Ten im Biharyoví predali s tým, že tam mali právo doživotného užívania a že doopatrujú H. G.. Oni si
postavili dom oproti. H. G. zomrel v r. 1992, doopatrovali ho s tetou. R. bol spomínaný v závete. Vinicu
a hajloch nadobudol H. G. po svojom otcovi. Teta sa rozhodla nehnuteľnosti darovať jeho deťom, tí
boli v tom čase maloletí, zastupoval ich. Darovaciu zmluvu pripravovala advokátska kancelária, on
pripravil podklady. V podkladoch parc. 1261 bola uvádzaná, tá sa nedostala do darovacej zmluvy. V

podkladoch všade bola uvádzaná. Darovanie zo strany tety nikdy nebolo spochybnené. K. G. dorábala
víno, potom sa rozhodla, že už víno robiť nebude, obrábala len asi 10 árov parc. 1206/2, to ju bavilo,
bolo to stolové hrozno, to jej pomáhal predať. Bolo to tak ešte v r. 2000. Parc. č. 1261 a s viničným
domčekom po darovaní v r. 1999 užíval s rodinou. Deti boli ešte maloleté. Pracovali vo vinohrade. Práce
vo vinohrade je veľa. Pomáhať im chodili kamaráti, sestra. Vinica bola 200 m dlhá, bolo tam 14 radov. V

r. 2002 robili rekonštrukciu viničného domčeka, bol schátraný asi 300 ročný. Bola tam klenbová pivnica,
nad ňou pracovná miestnosť a pristavaná ešte jedna miestnosť. Hlinenú omietku otĺkli. Natĺkli rabicové
pletivo, cementový špric, kožovali. Miestnosť vypratali, vybrali zeminu, robila sa nová podlaha, všetko
robili ručne, nebola tam elektrina. Navozili štrk, robila sa podlaha z pálenej tehly, všetko sa vybielilo. Pri
týchto prácach mu pomáhal L. R. a F. M., K. M. a aj rodina. Na viničný domček po darovaní chodil každú

voľnú chvíľu, soboty - nedele, od jari do jesene je vo vinohrade veľa práce. Žalovanú ani jej matku na
tento viničný domček nevidel chodiť, chodili na vinohradnícky dom, čo mali z otcovej strany žalovanej.
K. G. darovala parc. 1206/2 O. G., bola to vinica nad cestou. Pod cestou mali ornú pôdu kde si pestovali
zemiaky. D. L. XXXX sa nepestovalo nič iné len vinič. Viničný domček zažila p., G. už prerobený.Niekedy ju zobral do vinice autom, urobila si tu kávu, oddýchla si. Po jej smrti vinicu obrábali spoločne až
do rozvodu r. 2012. Potom kľúče odovzdal manželke a nehnuteľnosti užívajú manželka a deti. Dozvedel
sa, že viničný domček nepatrí žalobcom minulý rok, keď O. G. volala jeho manželke, nech jej donesie

kľúče. Nekontroloval po uzatvorení darovacej zmluvy nehnuteľnosti list vlastníctva, nevidel na to dôvod.
Dôveroval advokátskej kancelárii. p. G. na vinicu chodila aj sama aj s ním. Mala kľúče od viničného
domčeka. Po strýkovej smrti sa rozhodla, že už nebude dorábať víno, nechala si len parc. 1206/2. L. G.
mala kľúče od viničného domčeka. Dal vyrobiť kľúče pre nich, vedela o tom na 100%. Kľúče dal vyrobiť
z toho dôvodu, aby neboli na sebe závislí. Pracovať na vinici bol naposledy pred rozvodom, mohlo to

byť v r. 2010. Na vinicu mu chodil pomáhať otec žalovanej. Stav viničného domčeka je taký, že brána
bola zamknutá, dovnútra sa nedostal. Okno bolo zatvorené. V okolí domčeka je tráva, lavica, korene
viniča, orech. Podával daňové priznanie platil daň z nehnuteľnosti za celú výmeru 2.352m2. Zvlášť platil
daň aj za viničný domček.

19.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu

a zistil tento skutkový a právny stav:
V PKV č. 583, kat. úz. I. bol ako vlastník nehnuteľností parc.č. 667 - lúka o výmere 4597m2, parc.č. 1260
- vinica o výmere 4521m2, parc.č. 1261 - záhrada o výmere 511 m2, parc.č. 1319 - vinica o výmere 896
m2 a parc.č. 1322 - záhrada o výmere 140 m2 zapísaný H. G. - manžel K. G.. Nehnuteľnosti nadobudol
dedením č.j. D 27/1956 zo dňa 31.1.1956, čd. 380/1958.

V závete K. G. je okrem iného uvádzaná vinica parc.č. 1260 aj s hajlochom /teraz viničným domčekom/.
NehnuteľnostipoH.G.,zomr.X.X.XXXXnadobudladedenímK.G.akovyplývazrozhodnutiaOkresného
súdu Nitra sp.zn. D 584/92, Dnot 129/93 zo dňa 15.4.1993. Okrem iných aj nehnuteľnosti v PKV č. 583
parc.č. 667, 1260, 1261, 1322, 1319.
Žalobcovia v 1.a 2. rade ako obdarovaní na základe Darovacej zmluvy zo dňa 22.12.1999 nadobudli

od darcu K. G., J. L., nar. XX.X.XXXX nehnuteľnosti špecifikované v bode I. darovacej zmluvy. Okrem
iných v darovacej zmluve boli uvedené nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 583 parc.č. 667 - lúka o výmere
4597m2, parc.č. 1260 - vinica o výmere 4521m2, parc.č. 1319 - vinica o výmere 896 m2 a parc.č. 1322
- záhrada o výmere 140 m2. Z darovacej zmluvy zo dňa 22.12.1999 vyplýva, že parc. č. 1261, nebola
predmetnom darovacej zmluvy, hoci v PKV č. 583 zapísaná bola.

Žalobcovia1,2súzapísanínaLVč.XXXX,okresD.,obecVinodol,katastrálneúzemieC.I. akopodieloví
spoluvlastníci každý z nich v podiele ? nehnuteľností parcely registra "E" parc.č. 667 - trvalý trávnatý
porast o výmere 4596m2, parc.č. 1260 - vinica o výmere 2695 m2, parc.č. 1319 - vinica o výmere 896m2.
Z LV č. XXXX z 15.1.2020, okres D., obec Vinodol, katastrálne územie C. I. vyplýva, že ako vlastník
parcely registra "E" parc.č. 1261 - záhrada o výmere 511 m2 bola zapísaná K. G., nar. XX.X.XXXX

po ROEP.
Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 19D/168/2018-24, Dnot45/19 zo dňa 14.10.2020 parcelu č .
1261 - záhradu o výmere 511m2 vedenú na LV č. XXXX nadobudla ako jediná dedička po poručiteľke
pani K. G., J. L., nar 24.8.1923, zomr. XX.X.XXXX matka žalovanej O. G., do svojho výlučného
vlastníctva.

Z LV č. XXXX z 2.6.2021, okres D., obec Vinodol, katastrálne územie C. I. vyplýva, že ako vlastník
parcely registra "E" parc.č. 1261 - záhrada o výmere 511 m2 je zapísaná žalovaná, ako titul
nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva V 11695/20-17/21.
Z identifikácie parciel vyplýva, že parc.č. 1261 bola zapísaná v stave A. podľa pozemkovej knihy ako
záhrada o výmere 511m2.,

Otec žalobcov K. B. požiadal Okresný úrad Nitra o vydanie potvrdenia o BPEJ, medzi inými parcelami
je v jeho žiadosti uvedená aj parc.č. 1261 a Okresný úrad v Nitre mu potvrdenie dňa 23.11.1999 vydal /
slúžilo pre účel výpočtu poplatkov/.
K. G. zomrela dňa XX.X.XXXX, opatrovala ju matka žalovanej O. G..
K. G. kúpnou zmluvou zo dňa 17.11.1995 predala rodičom žalovanej nehnuteľnosti - rodinný dm s.č.

303 v obci Dolný Vinodol. / LV č. XXX, kat. úz. C. I. /
K. G. darovala matke žalovanej parc.č. 1206/2, vinica o výmere 982m2 zapísaná na LV č. XXX, kat.úz.
Dolný Vinodol.
Žalobcovia podali na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor žiadosť o prešetrenie údajov, ktorú následne
ešte doplnili katastra a návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte.

V operáte katastra nehnuteľností v katastrálnom území C. I. bola vykonaná oprava na liste vlastníctva
č. XXXX výmera parcely registra E č. 1260 - vinica z výmery 2695m2 na výmeru 4521m2.
V odpovedi Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor je uvedené, že parcely 1260 a 1261 zapísané v
PKV č. 583 boli identické s parc.č. 1260/2 a 1260/3, pod ktorými sa nachádzala celá pozemkovoknižnáparcela 1261 a časť pozemkovoknižnej parcely 1260, zvyšok parcely 1260 o výmere 2695m2 bola
zapísaný do registra E ako parc.č. 1260 o výmere 2695m2. Z identifikácie parciel vyplýva, že
pozemkovoknižné parcely 1260 a 1261 sú zlúčené do parciel registra C 1260/2 a 1260/3 a zbytok vo

výmere 2695m2 je združený do parcely 1339/1. parcela 1261 nie ej uvedená v časti B identifikácie
parciel, nakoľko sa nachádzala pod parcelou registra C 1260/2.
Predložené boli fotografie viničného domčeka.
Obec Vinodol potvrdila, že od roku 2000 platí daň z nehnuteľností za viničný domček parc.č. 1261 o
výmere 90 m2 matka žalobcov. Daň z nehnuteľností sa platí doteraz na základe daňového priznania

z roku 2000.

20. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21.Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak

je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná s poukazom na § 137 písmeno c/ CSP.
Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté
a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva sa

domáhajú a ktorých ako vlastník je na liste vlastníctva zapísaná žalovaná.

22.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. OZ, do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

23. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že žalobkyňa v 1. rade - A. B. B., J. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. a žalobca v 2. rade - B. E. B., J. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C. I., obec Vinodol, okres D., zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym

odborom Okresného úradu Nitra, ako pozemky - parcela registra "C" č. 1260/4 - záhrada o výmere
444 m2 a parcela registra "C" č. 1260/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, vrátane
stavby vinohradníckeho domu stojacej na parcele registra "C" č. 1260/5 toho času nezapísanej v katastri
nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom žalobkyne v 1. rade o veľkosti 1/2 a so spoluvlastníckympodielom žalobcu v 2. rade o veľkosti 1/2. Titulom nadobudnutia mala byť Darovacia zmluva zo dňa
22.12.1999, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, boli špecifikované v bode I. darovacej
zmluvy. Okrem iných v darovacej zmluve boli uvedené nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 583 parc.č. 667

- lúka o výmere 4597m2, parc.č. 1260 - vinica o výmere 4521m2, parc.č. 1319 - vinica o výmere 896
m2 a parc.č. 1322 - záhrada o výmere 140 m2. Z darovacej zmluvy zo dňa 22.12.1999 vyplýva, že
parc. č. 1261, ani viničný domček, neboli predmetnom darovacej zmluvy. S poukazom na ustanovenie
§132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom. Sporné nehnuteľnosti nemohli žalobcovia nadobudnúť darovacou zmluvou, pretože v prípade
nehnuteľností musí mať zmluva písomnú formu, inak je právny úkon absolútne neplatný s poukazom
na ustanovenie § 46 ods. 1 OZ. Nepostačujúca je argumentácia, že taká bola vôľa darkyne darovať aj
parc.č. 1261 s viničným domčekom. Potom tak prichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom a takouto inou právnou skutočnosťou je
nadobudnutie vlastníctva vydržaním s poukazom na ustanovenie § 134 OZ, podľa ktorého oprávnený

držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

24. Žalobcovia tak mohli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním za
preukázania, že splnili všetky podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne a ktorými sú
nasledovné podmienky : 1. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, táto podmienka by splnená bola,

pretože sa jedná o záhradu a viničný domček a to je predmet spôsobilý vydržania 2. držba musí byť
oprávnená, preukázaný musí byť titul nadobudnutia a dobromyseľnosť 3. držba musí byť nepretržitá
počas celej zákonom ustanovenej doby 10 rokov, čo splnené bolo, pretože nehnuteľnosti žalobcovia
užívajú viac ako 10 rokov. Žalobcom sa však v konaní nepodarilo preukázať dobromyseľnosť a titul
nadobudnutia ako jednu z podmienok vydržania. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

vysloveným odvolacím súdom a odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dobrá viera je
presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia
k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa
tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho
titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec

patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk
viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Za dobromyseľného
držiteľa možno teda považovať takého držiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa domnieva, že mu nehnuteľnosť
patrí, teda, že je jej vlastníkom, pričom uvedené presvedčenie držiteľa nehnuteľnosti o tom, že je
vlastníkom tejto nehnuteľnosti však musí mať nejaký právny základ, teda musí z niečoho vyplývať.

Týmto právnym základom je práve nadobúdací titul. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky
nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne
znaky titulu (prípadne aj len domnelého) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým titulom nadobudnutia
vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú

pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi
napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne
nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna alebo
darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (NS SR sp. zn. 3Cdo/17/2016). Žalobcovia v
konaní nepreukázali, na základe akého konkrétneho právneho dôvodu - titulu je ich možné považovať

za dobromyseľných držiteľov. Pokiaľ týmto titulom mala byť darovacia zmluva zo dňa 22.12.1999, tak
sporná parcela. č. 1261 nebola jej súčasťou, a to ani pod uvedeným parcelným číslom a ani ako
parcela združená v iných parcelách, takže sa nemôže jednať o domnelý právny titul a čo sa týka
viničného domčeka tak ten sa v darovacej zmluve nespomínal vôbec a teda nie je zrejmé, akým titulom
nadobudnutia mala byť založená dobrá viera žalobcov ako dobromyseľných držiteľov, tieto skutočnosti

nevyplývajú zo zisteného skutkového stavu veci, a nič na tom nezmenilo ani vyjadrenie žalobcov zo
dňa 24.11.2023, jedná sa len o subjektívne pocity žalobcov a aj v prípade vypočutých svedkov sa
jedná len o subjektívne názory ďalších osôb, ktoré na objektivizáciu existencie nadobúdacieho titulu
nemajú žiadny vplyv. Sporný pozemok má výmeru 511 m2, čo nie je zanedbateľná výmera, ktorá by
umožňovala žalobcom užívať pozemok v omyle, že je súčasťou pozemkov, ktoré nadobudli darovacou

zmluvou a je špecifický tým, že sa na ňom nachádza viničný domček. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že pred podpisom darovacej zmluvy právny predchodca žalobcov pripravil podklady pre
prevod, a pokiaľ predmetom darovacej zmluvy mala byť aj parcela č. 1261 a táto následne nebola
súčasťou darovacej zmluvy, či už pod pôvodným parcelným číslom alebo ako združená parcela, presúd nie je zrejmé, z akého objektívneho hľadiska vo vzťahu k nadobúdaciemu dôvodu mohla prameniť
dobrá viera žalobcov o nadobudnutí aj tejto nehnuteľnosti, nehovoriac o stavbe - viničnom domčeku,
ktorý ako akákoľvek stavba (prípade akokoľvek označená tak, aby mohla vzbudiť presvedčenie o jeho

nadobudnutí) absentuje v darovacej zmluve. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
musí byť zhodnotené objektívne, ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovania len na zisťovanie
subjektívnych predstáv držiteľa. Z obsahu listinných dôkazov - z obsahu darovacej zmluvy jasne vyplýva,
že predmetom darovania sporná parcela s viničným domčekom neboli, pričom žalobcovia v konaní
netvrdili a ani nepreukázali nejaký ďalší iný právny titul / iný než vlastnícky/, resp. domnelý právny

titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a potom ich držbu spornej nehnuteľnosti je potrebné
považovať za neoprávnenú, založenú na neospravedlniteľnom skutkovom omyle, ku ktorému došlo
z dôvodu, že nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné za daných okolností od
nich požadovať a mohli sa mu pri normálnej, obvyklej opatrnosti posudzovanej z objektívneho hľadiska
vyhnúť. Nadobúdacím titulom (právnym dôvodom) je len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného
vlastníka,napr.kúpnazmluva,darovaciazmluva,rozhodnutieštátnehoorgánuapod.Samotnéprípadné

užívaniespornýchnehnuteľností žalobcamibezsúvisiacehoprávnehoúkonu,ktorýmbydošlokprevodu
vlastníckeho práva na žalobcov a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalobcov len s poukazom na dlhodobé
nerušené užívanie sporných častí nehnuteľností bez akéhokoľvek právneho titulu, je v rozpore s platnou
právnou úpravou upravujúcou inštitút vydržania. Sporné nehnuteľnosti síce žalobcovia užívali spolu so
svojimi rodičmi od roku 1999, od roku 2000 platia daň z nehnuteľností, aj za viničný domček. V roku 2002

žalobcovia spolu so svojimi rodičmi viničný domček rekonštruovali, uvedené skutočnosti však nesvedčia
o chýbajúcom nadobúdacom titule a preto súd žalobu žalobcov zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, pričom sa jedná aj o trovy odvolacieho konania, nakoľko vo veci mala plný

úspech. V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný
úspech, čo je v tomto prípade žalovaná, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na
náhradu trov konania proti neúspešnej strane, ktorou sú žalobcovia a v konaní neboli zistené výnimočné
dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci ani na strane žalovanej a to s poukazom
na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).