Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/232/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200532
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200532.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: TATRA EXPERTISE, s. r. o., so sídlom: Vietnamská 4619/33, 821 04 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 47 418 133, právne zast.: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom: Digital Park II,
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102171219/2022 zo dňa 04.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňová kontrola a vyrubovacie konanie

1. Daňový úrad Žilina ako správca dane (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu ako u daňového
subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Daňová
kontrola bola začatá dňa 04.06.2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č.
101113331/2021 zo dňa 28.06.2021 (ďalej ako „protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie

sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 15.07.2021, a to dňom
doručenia protokolu spolu s výzvou žalobcovi. Nasledujúci deň po doručení protokolu s výzvou sa
začalo vyrubovacie konanie. Daňový subjekt v zákonom stanovenej lehote, teda dňa 19.08.2021, doručil
správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane prerokoval pripomienky
a dôkazy predložené daňovým subjektom k zisteniam uvedeným v protokole na ústnom pojednávaní
uskutočnenom dňa 21.02.2022, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100343221/2022.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal
rozhodnutie č. 100584927/2022 zo dňa 24.03.2022, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu
rozdiel dane v sume 154.522,94 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“).

3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca si v rozpore s § 19 ods. 2 písm. f)
v nadväznosti na § 19 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon č. 595/2003 Z. z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“) v kontrolovanom zdaňovacom
období spolu s ohľadom na § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 563/2009
Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) uplatnil daňové výdavky vo výške 703.196,25 Eur z titulu ekonomicky
neopodstatnených právnych úkonov spojených s realizáciou nepeňažného vkladu do základného

imania novovytvorenej spoločnosti 3070 Group, a. s., na základe ktorých získal neoprávnene daňové
zvýhodnenie pri dosiahnutí výnosov, ako výnosov z predaja akcií spoločnosti 3070 Group, a. s. za sumu
703.196,25 Eur.

4. Správca dane vyhodnotil, že predložené doklady a vyjadrenia žalobcu nepreukázali ekonomickú

opodstatnenosť transakcií žalobcu pri nakladaní s akciami spoločnosti 3070, a. s. a skutočným obsahom
realizovaného právneho úkonu je predaj akcií spoločnosti 3070, a. s. v portfóliu žalobcu investorovi GCP
Limited za sumu 703.196,25 Eur. K tomuto záveru správca dane dospel na základe súboru jednotlivo
preskúmaných objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že štruktúra vytvorená cez spoločnosť 3070
Group, a. s. bola pri predaji akcií nadbytočná a ovplyvnená daňovým riešením.

5. Predaj sa spravidla uskutočňuje uzatvorením obchodu medzi predávajúcim a kupujúcim, kde kupujúci
od predávajúceho nadobudne predmet obchodu spravidla za úplatu, t. j. predmet predaja zmení majiteľa
na základe ponuky a dopytu. Zapojenie medzičlánku v úlohe sprostredkovateľa nie je prekážkou
na realizáciu obchodu, no v prípade transakcií s akciami spoločnosti 3070, a. s. bol podľa správcu
dane umelo vytvorený a zavedený mechanizmus, ktorý pri uzatvorení obchodu na predmet predaja

nie je potrebný, odporuje pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomickú činnosť subjektov a ktorý
viedol k získaniu daňovej výhody pre predávajúcich akcionárov vrátane žalobcu. Mechanizmus bol tak
uskutočnený spôsobom bez obchodných dôvodov - pôvodní akcionári založili novú spoločnosť, pôvodní
akcionári uskutočnili nepeňažné vklady do základného imania novej spoločnosti a v konečnom dôsledku
pôvodní akcionári predali podiely v novej spoločnosti. Bez umelo vytvoreného mechanizmu by žalobca

v postavení akcionára predávajúceho akcie spoločnosti 3070, a. s. nezískal daňové zvýhodnenie.

6. Z nastolenej situácie predaja akcií bez štruktúry so spoločnosťou 3070 Group, a. s. vyplýva, že
žalobcom deklarované dôvody na ich uskutočnenie z ekonomických dôvodov sa nepreukázali ako
opodstatnené, nakoľko ak by akcionári spoločnosti 3070, a. s., ktorí vkladali akcie tejto spoločnosti do

3070 Group, a. s. (teda aj žalobca), akcie nevkladali a následne nepredávali časť akcií 3070 Group,
a. s. spoločnosti GCP Limited, ale by predávali priamo akcie alebo časť akcií spoločnosti 3070, a. s.,
spoločnosť GCP Limited by získala kontrolu nad spoločnosťou 3070, a. s. a štruktúra vytvorená cez
spoločnosť 3070 Group, a. s. by bola nadbytočná. Správca dane videl ekonomickú nedôvodnosť aj v
tom, že priamy predaj akcií spoločnosti 3070, a. s. v držbe žalobcu investorovi GCP Limited by nebol v

rozpore so spoločnosťou deklarovaným zámerom zostať akcionárom v spoločnosti 3070 Group, a. s.,
nakoľko žalobca predal 53 % akcií v spoločnosti 3070 Group, a. s, naďalej teda zostal po transakcií
predaja akcionárom tejto spoločnosti. V prípade predaja akcií priamo spoločnosti 3070, a. s. investorovi
GCP Limited v rovnakej výške podielu, by sa tento zámer žalobcu zachoval. Ekonomická nedôvodnosť
podľa správcu dane spočívala aj v tom, že investor GCP Limited kupoval podiel od akcionárov 3070

Group, a. s. jednotlivo a kúpnu cenu predávajúcim vyplatil z vlastných zdrojov, akcionári 3070 Group, a.
s. boli pôvodne akcionármi 3070, a. s. a predajom časti akcií 3070 Group, a. s. boli investorovi v podstate
predané akcie 3070, a. s. V tejto súvislosti ešte správca dane uviedol, že žalobca by pri priamom predaji
akcií investorovi nemal nárok na uplatnenie vyššej sumy daňového výdavku, uplatnil by si len hodnotu
výdavku zodpovedajúcu hodnote podielu v spoločnosti 3070, a. s. v ocenení pred vkladom do 3070

Group, a. s.

7. Správca dane neprihliadol na právne úkony spojené s realizáciou nepeňažného vkladu žalobcu do
základného imania akciovej spoločnosti 3070 Group, a. s. a súvisiace úpravy výsledku hospodárenia
za zdaňovacie obdobie 2014 ako na úkony účelovo vykonané a ekonomicky neopodstatnené. Správca

danevychádzalzdosiahnutéhovýnosuzpredajaakciíbezúkonovspojenýchsrealizáciounepeňažného
vkladu žalobcu do základného imania akciovej spoločnosti 3070 Group, a. s. Správca dane ustanovenie
§ 19 ods. 5 zákona o dani z príjmov pre účely zistenia základu dane neuplatnil a vyčíslil hodnotu
oprávnených výdavkov daňového subjektu pri predaji akcií bez realizácie nepeňažného vkladu, pričom
vychádzal z hodnoty akcií spoločnosti 3070, a. s. v portfóliu žalobcu pred vkladom do 3070 Group, a.

s. Ich hodnota podľa účtovníctva bola 1.545,72 Eur, podiel predaných cenných papierov predstavuje 53
% z ich celkového objemu, t. j. oprávneným daňovým výdavkom v prípade priameho predaja 53 % akcií
spoločnosti 3070, a. s. (bez ich vkladu do 3070 Group a. s.) v portfóliu žalobcu za sumu 703.196,25 Eurpodľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov je suma vo výške 819,23 Eur (53 % z 1.545,72 Eur)
a nie suma 703.196,25 Eur, ako pri predaji v štruktúre s 3070 Group, a. s.

8. Správca dane dospel k záveru, že ekonomická opodstatnenosť a existencia obchodných dôvodov
pri žalobcom realizovaných transakciách s akciami spoločnosti 3070, a. s. nebola preukázaná a
neoprávnená daňová výhoda uplatnením daňových výdavkov vo výške 702.377,02 Eur bola vykonaná
v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období. Na základe
uvedeného predmetné náklady predstavujúce hodnotu obstarávacej ceny predaných akcií v nadväznosti

na nepeňažný vklad spoločníka obchodnej spoločnosti nie je možné uplatniť do daňových výdavkov
a pri zisťovaní základu dane, po vykonaní daňovej kontroly predstavuje položku zvyšujúcu výsledok
hospodárenia.

9. Neoprávnená daňová výhoda bola v tomto prípade uplatnenie daňových výdavkov vo výške
702.377,02 Eur. Správca dane vzhľadom na kontrolné zistenia a ich vyhodnotenie zvýšil položky

zvyšujúce výsledok hospodárenia a tým zvýšil základ dane o sumu 702.377,02 Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

10. Na základe podaného odvolania žalovaný v odvolacom konaní postupom podľa § 74 ods.

4 Daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 102171219/2022 zo dňa 04.08.2022, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

11. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že splnenie hmotnoprávnych predpisov k preukazovaniu
nároku na uplatnenie daňových nákladov podľa zákona o dani z príjmov, výsledkom ktorého je daňová

výhoda získaná v rozpore s predmetom alebo účelom daňového práva podľa zákona o dani z príjmov
spojená s vytvorením umelých podmienok na jej dosiahnutie, má za následok s ohľadom na § 3 ods.
6 Daňového poriadku neprihliadnutie na právne úkony alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré nemajú
ekonomické opodstatnenie a neuznanie uplatnených daňových výdavkov.

12. Podľa názoru žalovaného správca dane postupoval pri zisťovaní výsledku hospodárenia ako i
základu dane za rok 2014 v súlade s § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základom dane
je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. Žalovaný uzavrel, že žalobca si v rozpore s § 19 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 19 ods. 5 zákona o
dani z príjmov v kontrolovanom zdaňovacom období, spolu s ohľadom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku
uplatnil daňové náklady v sume 703.196,25 Eur z dôvodu ekonomicky neopodstatnených právnych
úkonov spojených s realizáciou nepeňažného vkladu do základného imania novovytvorenej spoločnosti

3070 Group, a. s., na základe ktorých získal neoprávnené daňové zvýhodnenie pri dosiahnutí výnosov,
ako výnosov z predaja akcií spoločnosti 3070 Group, a. s.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

14. Žalobca podal včas správnu žalobu, v ktorej v prvom rade uviedol, že došlo k vyrubeniu nedoplatku
po zániku práva na vyrubenie rozdielu dane. Podľa § 69 Daňového poriadku platí, že nemožno vyrubiť
rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
Uvedená lehota plynie znovu, ak bol medzičasom vykonaný úkon smerujúci k vyrubeniu dane, pričom
za takýto úkon možno považovať aj doručenie protokolu z daňovej kontroly. V prípade žalobcu, kde ide

o nedoplatok dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014, by táto lehota za bežných okolností uplynula
dňa 31.12.2020, t. j. uplynutím piatich rokov od roku 2015, kedy bol žalobca povinný podať daňové
priznanie k dani z príjmov za rok 2014. Uvedená päťročná lehota bola ale prerušená z dôvodu obdobia
pandémie COVID-19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a 3 a § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 67/2020 Z. z.“ alebo „Corona
zákon“) k tomuto prerušeniu malo dôjsť od 12.03.2020 do 30.09.2020 (t. j. o 203 dní) z dôvodu tzv.
obdobia pandémie a toto prerušenie aplikoval správca dane a následne aj žalovaný. Správca dane aj
žalovaný sú podľa názoru žalobcu povinní vykladať všetky právne predpisy ústavnokonformne, tedav súlade s princípom právneho štátu a zákazu pravej retroaktivity právnych predpisov. Corona zákon
pritom nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov, t. j. 04.04.2020. To znamená, že lehota
na vyrubenie dane plynula od 12.03.2020 do 03.04.2020. Corona zákon totiž nemôže pôsobiť spätne

(retroaktívne) a vyvolávať právne účinky do minulosti, teda do času, kedy ešte nebol účinný. Corona
zákon preto nemohol regulovať to, že od 12.03.2020 do 03.04.2020 sa prerušuje plynutie nejakej lehoty,
keď tento zákon nadobudol účinnosť od 04.04.2020. Ak teda lehota na vyrubenie dane neprestala plynúť
12.03.2020, ale až 04.04.2020, t. j. prvý možný deň s ohľadom na účinnosť Corona zákona, tak v prípade
žalobcu lehota na vyrubenie dane uplynula dňa 29.06.2021, t. j. o 23 dní skôr, než uvádza správca

dane a žalovaný (22.07.2021), a teda až po doručení protokolu (dňa 15.07.2021), ktorým by nastalo
opätovnéplynutielehotynavyrubeniedane.Zozneniaustanovenia§9Coronazákonajesícezrejmé,že
zákonodarcamalzáujem,abyprávnanormavyvolávalaprávneúčinkyod12.03.2020,čovšakznamená,
že zákonodarca sa § 9 nepochybne pokúšal ex post zmeniť právnu skutočnosť (plynutie času), ktorá
ku dňu zverejnenia Corona zákona v zbierke zákonov, t. j. 04.04.2020, už stala. Právna úprava Corona
zákona teda nepochybne napĺňa znaky pravej retroaktivity. Na základe uvedených skutočností je tak

podľa názoru žalobcu zrejmé, že pokiaľ ide o otázku spätného účinku Corona zákona, ktorý žalovaný
aplikuje tak, že do plynutia lehoty na vyrubenie dane nezapočítava medziobdobie od 12.03.2020 do
03.04.2020, je prvostupňové rozhodnutie nezákonné, keďže arbitrárne vychádza len z gramatického
výkladu Corona zákona bez vyjadrenia sa k ústavnoprávnej rovine zákazu pravej retroaktivity a bez
vysporiadania sa s ustálenou súdnou praxou v oblasti zákazu pravej retroaktivity.

15. Žalobca ďalej namietol právne neúčinné doručenie protokolu z daňovej kontroly - doručenie
neoprávnenej osobe. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ako vyplýva z doručenky k odoslaniu
protokolu, tento protokol bol dňa 28.06.2021 odoslaný daňovému poradcovi A. B. C., ktorého si žalobca
zvolil ako zástupcu pre účely daňovej kontroly. Daňovému poradcovi bolo v čase doručenia protokolu

už vypovedané plnomocenstvo na zastupovanie v daňovej kontrole, pričom v čase doručenia protokolu
správca dane o tejto skutočnosti vedel, keďže k vypovedaniu plnomocenstva došlo dňa 13.07.2021
a v tento deň sa o vypovedaní dozvedel aj správca dane. A. B. C. teda nebol v čase doručenia
protokolu oprávnený na prebratie protokolu. Tento protokol síce ani neprebral, následkom čoho došlo
k uloženiu zásielky a následnej fikcii doručenia protokolu ku dňu 15.07.2021, avšak stále došlo k

fiktívnemu doručeniu neoprávnenej osobe. Aby mohlo dôjsť k právne účinnému doručeniu protokolu, tak
tento protokol by musel byť doručený buď žalobcovi alebo zástupcovi oprávnenému preberať zásielky
adresované do vlastných rúk, ktorým v čase doručenia už A. B. C. nebol, o čom správca dane vedel.
Pre účinky doručenia je rozhodujúce, kedy došlo k zavŕšeniu doručenia a nie k jeho začatiu, pričom v
čase zavŕšenia doručenia, t. j. v čase, keď správca dane doručil protokol, tak už vedel, že tento protokol

doručil subjektu neoprávnenému.

16. Žalobca ďalej poukázal na odmietnutie vykonania navrhnutých listinných dôkazov. Žalobca
uviedol, že navrhol vo vyrubovacom konaní a následne aj v odvolaní vykonanie nových listinných
dôkazov, ktorými disponujú iné subjekty než žalobca s tým, že uviedol, aké skutočnosti možno týmito

listinnými dôkazmi preukázať, na čo reagoval žalovaný, že preverovanie zmluvne dohodnutého procesu
uskutočnenej transakcie aj u iných zúčastnených subjektov nebolo potrebné, pretože preverovať
skutočnosti, ktoré správca dane nespochybnil, by nebolo účelné a nemalo by vplyv ani na zistenie
skutkového stavu veci, pričom žalobca nešpecifikoval formu ani obsah týchto dokladov. Žalobca
spochybnil nevykonanie navrhnutých listinných dôkazov, keďže nežiadal vykonanie nových dôkazov

za účelom opätovného potvrdenia toho, čo nepovažuje za skutkovo sporné, ale na preverenie ním
tvrdených skutočností, ktoré ale nemôže sám preukázať, pretože dôkazy na ich preukázanie sa
nachádzajú v dispozícií tretích osôb. Bolo by neprimeraným prenášaním dôkazného bremena, ak by
mal žalobca vopred jasne špecifikovať listinné dôkazy a ich presný obsah, ak k nim nemá prístup.
Veď jasná formálna a obsahová špecifikácia je možná len pre toho, kto daným listinným dôkazom aj

disponuje. Podmienku, ktorú si stanovil žalovaný o povinnosti presnej špecifikácie listinných dôkazov,
čo do formy aj obsahu, je tak podmienkou pre žalobcu nesplniteľnou, pričom na nesplniteľné podmienky
nemožno prihliadať. Ak subjekt, ktorý je nositeľom dôkazného bremena nedokáže sám zabezpečiť
niektoré dôkazy, dostáva sa do tzv. informačného deficitu a štátny orgán má využiť svoje dostupné
prostriedky na to, aby mu pomohol ich zabezpečiť, čo sa však v danom prípade nestalo.

17. Nakoľko správca dane nepristúpil ani k výsluchu kľúčových svedkov, ktorí by mu dôvody a podstatu
transakcie objasnili, tak sa tým správca dane dopustil postupu, ktorým zmaril riadne zistenie skutkového
stavu a konal tak v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami. Tento nezákonný postup správcudane však žalovaný odmietol napraviť, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Výsluch svedkov, ktorých
navrholvypočuťžalobca,moholamalpreukázaťpráveekonomickúopodstatnenosťtransakcie.Správca
dane a ani žalovaný predsa nemôžu vopred vedieť, ako budú svedkovia vypovedať.

18. Následkom transakcie v štruktúre, v akej prebehla, žalobca nadobudol nepriamy podiel spoločnosti
Accessus (ktorý by inak nezískal), čo potvrdzuje ekonomický zmysel transakcie. Ak chcel žalovaný
a pred ním správca dane uviesť, že nadobudnutie nepriameho podielu v spoločnosti Accessus
nemalo ekonomické opodstatnenie, tak mal hodnoverne preukázať, z čoho tak usudzuje, resp. na

základe čoho usudzuje, že nepriamy podiel v spoločnosti Accessus bol v čase transakcie ekonomicky
bezcenný, resp. nebolo možné z neho rozumne očakávať žiadny ekonomický prospech. Accessus
mal v posudzovanom období obrat cca dva milióny Eur ročne, vykazoval dobré hospodárske výsledky
a podmienky jeho nadobudnutia boli nastavené priaznivo. Nadobudnutý nepriamy podiel spoločnosti
Accessus preto predstavoval pre žalobcu nepochybne finančný prospech, ktorý spočíval v samotnej
hodnote akcií Accessus, ale aj v perspektíve budúceho zárobku prosperujúcej spoločnosti. Správca

dane a žalovaný prehliadli nadobudnutie spoločnosti Accessus, a teda svoje závery založili výhradne
na ničím nepodložených domnienkach.

19. Žalobca ako subjekt zúčastňujúci sa na riadení holdingovej spoločnosti 3070 Group, a. s. nadobudol
vďaka transakcii právo na osobitnú odmenu – success fee (manažérsky bonus) v závislosti od

špecifických ukazovateľov - rast obratu a ziskovosť spoločnosti 3070 Group, a. s. Išlo tak o ďalší
ekonomický dôvod transakcie z pohľadu žalobcu, avšak aj tento dôvod žalovaný odmietol. Odôvodnenie
odmietnutia tohto manažérskeho bonusu ako budúceho ekonomického prospechu daňovými orgánmi
nedáva žalobcovi zmysel. Tento bonus je predsa samostatne stojacim nárokom nezávislým od
majetkovej účasti v spoločnosti. Je nelogické, aby správca dane a následne žalovaný pripisovali

manažérskemu bonusu nulový význam len preto, že pred aj po transakcii zostal žalobca minoritným
akcionárom. Správca dane aj žalovaný totiž ignorovali, že žalobca vďaka transakcií dosiahol navýšenie
svojich rozhodovacích práv v rámci spoločnosti 3070 Group, a. s., ale dosiahol tým aj možnosť zisku
osobitnej odmeny.

20. Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou ekonomickú podstatu transakcie a podnikateľský zámer ňou
sledovaný bolo vyriešenie sporov medzi aktívnymi a neaktívnymi akcionármi spoločnosti 3070, a. s.,
pričom túto skutočnosť však žalovaný taktiež odmietol. Žalovaný ignoroval, že jedným z dôvodov prečo
spoločnosť 3070, a. s. vôbec začala vyhľadávať investora, ktorý by bol ochotný odkúpiť časť akcií,
boli dlhodobé nezhody medzi aktívnymi a neaktívnymi akcionármi, ktoré mali zásadný negatívny dopad

na fungovanie spoločnosti. Správca dane poukázal na to, že zo strany investora nedošlo k odkúpeniu
podielov od neaktívnych akcionárov, čo malo byť jedným z dôvodov ekonomickej opodstatnenosti
transakcie, avšak podľa názoru žalobcu ide o nesprávne zistenie skutkového stavu, resp. svojvoľný
výklad reťazca úkonov, ktoré boli vykonané v rámci transakcie. Akvizícia 100 %-ného podielu spoločnosti
3070,a.s.holdingovouspoločnosťou3070Group,a.s.prebehlavtrochhlavnýchkrokoch,ato:(i)aktívni

akcionári spoločnosti 3070, a. s. vložili svoje podiely do spoločnosti 3070 Group, a. s.; (ii) následne sa
na aktíva v spoločnosti 3070 Group, a. s. zriadilo záložné právo v prospech banky za účelom krytia
poskytnutého bankového úveru; (iii) z finančných prostriedkov, ktoré nadobudla holdingová spoločnosť
3070 Group, a. s. vďaka úveru, odkúpila 100 % akcií v spoločnosti Accessus aj zostávajúce akcie
spoločnosti 3070, a. s., ktorými disponovali neaktívni akcionári a previedli sa na 3070 Group, a. s., ktorá

tým nadobudla 100 %-ný podiel v spoločnosti 3070, a. s. Až po tom, ako bol získaný celý podiel na
spoločnosti 3070, a. s. prostredníctvom holdingovej spoločnosti 3070 Group. a. s., vstúpil do spoločnosti
3070 Group, a. s. investor prostredníctvom GPEF II a odkúpil 51 %-ný podiel spoločnosti 3070 Group, a
s. Tým sa spoločnosť zbavila pôsobenia neaktívnych akcionárov 3070 Group, a. s. a bol zavŕšený proces
samotnej transakcie. Na základe uvedeného považuje žalobca výhradu daňových orgánov za vyvrátenú.

21. Argument o absencii ekonomickej opodstatnenosti úveru, a tým aj nepeňažného vkladu akcií
do spoločnosti 3070 Group, a. s. považuje žalobca opäť za závery vychádzajúce z nedostatočne
vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že nadobudnutie akcií 3070 Group, a. s. od žalobcu nebolo
financované priamo z úveru poskytnutého financujúcimi bankami v rámci transakcie neznamená,

že by nepeňažný vklad nemal svoju hospodársku opodstatnenosť. Kľúčovou podmienkou pre
uskutočnenie transakcie bolo zabezpečenie úveru, nakoľko investor nedisponoval dostatočnými
finančnými prostriedkami na to, aby odkúpil celý podiel v spoločnosti Accessus a podiely neaktívnych
akcionárov v spoločnosti 3070, a. s. z vlastných zdrojov. Investor však nemohol čerpať bankový úverpriamo na seba. Z tohto dôvodu bolo nutné, aby na seba úver prevzala spoločnosť 3070 Group, a. s.,
ktorá po obdržaní finančných prostriedkov z úveru mohla následne odkúpiť všetky podiely od aktívnych
akcionárov. Je pravda, že investor už následne uhradil kúpnu cenu za 51 %-ný podiel v spoločnosti

3070 Group, a. s. z vlastných prostriedkov, avšak čo si správca dane a žalovaný neuvedomujú je, že
v kúpnej cene za 51 % akcií spoločnosti 3070 Group, a. s. bolo zohľadnené aj prevzatie 51 %-ného
zaťaženia z bankového úveru investorom. Tvrdenie správcu dane a žalovaného o tom, že transakcia
bola realizovateľná aj bez bankového úveru teda nezodpovedá skutočnosti.

22. Žalobca poukázal na to, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že argumentácia
žalobcu nepreukazuje reálne opodstatnené obchodné dôvody na realizáciu transakcie v štruktúre, v akej
prebehla a že trvá na svojich zisteniach uvedených v protokole, pričom správca dane v tejto súvislosti
poukázalajnaOdporúčaniekomisie2012/772/EÚzodňa06.12.2012vsúvislostisagresívnymdaňovým
plánovaním (ďalej ako „Odporúčanie komisie“). Správca dane síce odkázal na čl. 4.4. Odporúčania
komisie, avšak bližšie nevymedzil, akého konkrétneho správania sa mal žalobca dopustiť a pod ktoré

písmeno článku 4.4. Odporúčania komisie je toto správanie možné podradiť. Toto písmeno doplnil
žalovaný, keď odkázal na písm. a) a b), ktoré citoval, avšak v ďalšom sa obmedzil len na konštatovanie,
že žalobca dosiahol daňové zvýhodnenie bez ekonomickej opodstatnenosti transakcie. Podľa názoru
žalobcu správca dane ani žalovaný nedokázali riadne preukázať ani vysvetliť, prečo by mal byť predaj
akcií žalobcom ekonomicky neopodstatneným.

23. Žalobca poukázal aj na nesprávnu aplikáciu čl. 16 ods. 1 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 zo dňa
12.07.2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam (ďalej
ako „Smernica“). Z vnútroštátnej právnej úpravy aj z práva Európskej únie vyplýva, že všeobecné
pravidlo proti zneužívaniu sa nepoužije, ak je právny úkon (v Smernici označovaný ako mechanizmus)

skutočný, a teda má ekonomické opodstatnenie. Správca dane však toto pravidlo v prípade transakcie
dezinterpretuje, keď si na počiatku zjavne stanovil otázku, či transakciu bolo možné vykonať pre žalobcu
daňovo menej výhodným spôsobom (teda výhodnejším z pohľadu dodatočného príjmu do štátneho
rozpočtu) a keď následne správca dane menej výhodný spôsob identifikoval, označil spôsob, akým
transakcia v skutočnosti prebehla za účelový, s čím sa žalovaný stotožnil.

24. Správca dane ako aj žalovaný zastávajú názor, že obsah akcionárskej dohody vrátane dodatku č.
1 nezaväzuje žalobcu pod hrozbou zmluvnej pokuty k povinnosti previesť vlastné akcie, či už ostatným
akcionárom alebo tretej strane stanoveným spôsobom. S týmto sa žalobca nestotožňuje. V čl. 8 je
jasne ustanovené, že jedinou podmienkou pre vznik zmluvnej pokuty je, aby akcionár svojím hlasovaním

znemožnil prevod akcií na určeného nadobúdateľa. Ako vychádza z orientačnej, ale aj finálnej ponuky
GPEF II, spoločnosť 3070, a. s. súhlasila s tým, že prevedie 100 % akcií do spoločnosti 3070 Group a.
s., čím sa stala určeným nadobúdateľom. Aj keby s prevodom žalobca nesúhlasil, tak stačí, aby bol na
valnom zhromaždení prehlasovaný nadpolovičnou väčšinou. Akcionárska dohoda neobsahuje klauzulu,
ktorá by dávala akcionárovi výnimku zo zmluvnej pokuty v prípade, ak odmieta previesť akcie vo svojom

vlastníctve, a teda čl. 8 sa musí vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky akcie nerozdielne bez ohľadu
na ich vlastníka.

25. Žalobca poukazuje aj na porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pričom porušenie tohto
ustanovenia spočívalo v neodôvodnených rozdieloch medzi výsledkom daňovej kontroly a daňovými

kontrolami v spoločnostiach werbau, s. r. o., 21p5 s. r. o. a v spoločnosti Global Dynamics s. r. o. Žalobca
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posudzované transakcie realizované spomínanými spoločnosťami sú
z materiálneho hľadiska v zásade totožné. V zmysle uvedeného mal správca dane možnosť riadne
preskúmať podobnosť medzi konaním žalobcu a konaním spoločnosti werbau, s. r. o., 21p5 s. r. o.
a Global Dynamics s. r. o. pri realizácii transakcie a absencie informácií v protokoloch ho nezbavuje

povinnosti stanovenej v ustanovení § 3 ods. 9 Daňového poriadku.

26. Žalobca namietal, že nebol riadne oboznámený s kontrolnými zisteniami z daňovej kontroly.
Poukázal na štúdiu Ernst & Young, k. s., o ktorej nemal žalobca vedomosť, až kým nebola v
priebehu vyrubovacieho konania vložená do spisu. Z úradného záznamu správcu dane pritom vyplýva,

že správca dane mal túto štúdiu už pred daňovou kontrolou a počas celej daňovej kontroly, no
napriek tomu o tom žalobcu neinformoval a odďaľoval jej zaradenie do spisu, v ktorom sa s
ňou mohol žalobca riadne oboznámiť. K tomuto žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že počas
daňovej kontroly prednostne hodnotil dôkazy, ktoré boli pre účely výkonu daňovej kontroly predloženéžalobcom. Toto tvrdenie žalovaného podľa názoru žalobcu dokazuje, že pri vyhodnocovaní dôkazov
nepostupovali daňové orgány riadne. Právna úprava jednoznačne určuje, že daňovou kontrolou sa
má zistiť skutočný stav veci potrebný na správne určenie dane a nie prednostne hodnotiť dôkazy

predložené kontrolovaným daňovým subjektom. Dodatočné dopĺňanie dokazovania vo vyrubovacom
konaní odporuje jeho podstate, ktorou je dať daňovému subjektu príležitosť vyjadriť sa k zisteniam
správcu dane obsiahnutým v protokole. Ak bol správca dane názoru, že všetky okolnosti prípadu
doposiaľ neboli dostatočne preukázané, nikdy nemal pristúpiť k vyhotoveniu protokolu. Dopĺňaním
nových dôkazov vo vyrubovacom konaní ukrátil žalobcu ako daňový subjekt o jeho právo sa k týmto

dôkazom vyjadriť, nakoľko jediný dokument, v ktorom môžu byť nové zistenia premietnuté, je už len
rozhodnutie.

27. Správca dane pri príprave protokolu (ako výsledku daňovej kontroly, kde mal byť riadne zistený
skutkový stav) vychádzal iba z anglickej verzie (príp. iba z neoficiálneho voľného prekladu) listinných
dôkazov a následne po vyhotovení a doručení protokolu začal zabezpečovať úradné preklady (a aj to len

čiastočne, t. j. nie v rozsahu celej dokumentácie potrebnej pre posúdenie ekonomickej opodstatnenosti
transakcie). Takýto postup je v hrubom rozpore s povinnosťami správcu dane stanovenými v Daňovom
poriadku a spochybňuje výsledok celého daňového konania, pričom primárnou motiváciou správcu dane
bolo zrejme čo najrýchlejšie vyrubiť daň z dôvodu blížiaceho sa uplynutia zákonnej lehoty.

28. Na záver žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že transakcia, na
základe ktorej žalovaný (resp. správca dane) určil právny dôvod a sumu nedoplatku, mala ekonomické
opodstatnenie. Žalovaný však nedostatočným zistením skutkového stavu a následným právnym
posúdením veci dospel k opaku. Nedoplatok je zákonný aj z dôvodu, že bol vyrubený až po zániku
práva (uplynutí lehoty) na vyrubenie dane. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd

zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Daňovému úradu Žilina ako
správcovi dane na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe namieta tie isté skutočnosti ako v odvolaní. Žalovaný je
toho názoru, že sa dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu, že rozhodnutie
žalovaného vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu predloženého k odvolaniu a
že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, zákonné a v žiadnom prípade neukrátil žalobcu na jeho

právach a právom chránených záujmoch.

30. Podstatou v prípade žalobcu je posúdenie daňových nákladov zaúčtovaných na ťarchu účtu 561
100 – Predané cenné papiere a podiely dokladom ID1400003, t. j. náklady súvisiace s predajom akcií
v roku 2014 (popis: predaj CP 3070 GROUP v OC do výšky pred. ceny) v sume 703.196,25 Eur.

Daňové náklady v sume 703.196,25 Eur, t. j. v sume do výšky úhrnu príjmov z predaja akcií si žalobca
uplatnil podľa § 19 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 19 ods. 5 zákona o dani z príjmov, kedy daňové
náklady vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií pri ich predaji sú limitované úhrnom príjmov z ich
predaja a kedy za obstarávaciu cenu akcie v obchodnej spoločnosti sa na účely tohto zákona považuje
aj hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti. Z

predložených dokladov vzťahujúcich sa k dosiahnutým príjmom z predaja cenných papierov v roku 2014
vyplýva, že žalobca dosiahol príjem vo výške 703.196,25 Eur z predaja 575 ks akcií spoločnosti 3070
Group, a. s. V prospech účtu 661 100 – Tržby z predaja cenných papierov a podielov bol dokladom
POH1400003 zo dňa 29.05.2014 podľa Zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov zo dňa
29.05.2014 zaúčtovaný predaj 575 ks zaknihovaných kmeňových akcií na meno vydaných spoločnosťou

3070 Group, a. s. v sume 703.196,25 Eur, kupujúca spoločnosť: GCP Limited. Hodnota predaného
podielu v spoločnosti 3070 Group, a. s. podľa Zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov zo
dňa 09.05.2014 (číslo účtu XXXXXXXXXXXX) bola 1.143.675,- Eur (575 akcií á 1.989,- EUR). Predaj
akcií dokumentuje žalobcom predložená zmluva s názvom „Agreement for the sale and purchase of
the shares in 3070 Group, a. s.“ zo dňa 27.05.2014 (preklad: Zmluva o predaji a kúpe akcií spoločnosti

3070 Group, a. s.), podľa ktorej sa spoločnosť GCP Limited zaväzuje žalobcovi vyplatiť kúpnu cenu
703.196,25 Eur.31. Z predložených dokladov vzťahujúcich sa k uplatneným daňovým nákladom v roku 2014 vyplýva,
že žalobca v roku 2014 uplatnil daňové náklady v sume 703.196,25 Eur, t. j. vo výške obstarávacej
ceny predaných 575 ks akcií spoločnosti 3070 Group, a. s. v nadväznosti na uskutočnený nepeňažný

vklad spoločníka (žalobcu) do základného imania novovytvorenej akciovej spoločnosti 3070 Group, a.
s. Nepeňažný vklad realizoval žalobca dňa 09.05.2014 upísaním 1 075 ks akcií na meno v zaknihovanej
podobe (emisný kurz akcie 1.989,- Eur) v celkovej menovitej hodnote 2.138.175,- Eur na základe
Zmluvy o vklade akcií do základného imania uzatvorenej so spoločnosťou 3070 Group, a. s. dňa
11.04.2014. Predmetom zmluvy bol vklad akcií spoločnosti 3070, a. s. vo vlastníctve žalobcu: 45 ks

zaknihovaných prioritných akcií znejúcich na meno, každá s menovitou hodnotou 30,00 Eur, pridelený
kód ISIN: D. a 5 ks zaknihovaných kmeňových akcií spoločnosti 3070, a. s. znejúcich na meno, každá
s menovitou hodnotou 30,00 Eur, pridelený kód ISIN: D., spolu menovitá hodnota vkladaných akcií
1.500,- Eur. Hodnota akcií v účtovníctve žalobcu bola 1.545,72 Eur. Vkladané akcie sa podľa čl. 1.3.
zmluvy započítavajú za plnenie emisného kurzu upisovaných akcií v peňažnej sume 2.138.175,- Eur.
Na r. 290 daňového priznania dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 –

ostatné položky znižujúce r. 100, neuvedené v r. 210 až 280 žalobca uviedol sumu 2.136.629,28 Eur,
ktorá predstavuje oceňovací rozdiel z titulu nepeňažného vkladu žalobcu do spoločnosti 3070 Group, a.
s. V prílohe č. 1 k podanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie roka 2014 žalobca k r. 290
uviedol,že:„oceňovacírozdiel–nepeňažnývkladdoZI3070Group-§17dods.1písm.a)ZDPprijímateľ
vkladu ocenil pre daňové účely majetok v pôvodných cenách“. Suma oceňovacieho rozdielu predstavuje

v podstate majetkový prírastok dosiahnutý vo výške rozdielu hodnoty majetku, v tomto prípade akcií v
účtovníctve vkladateľa, ktorým bol žalobca a ich hodnoty uznanej za vklad u prijímateľa 3070 Group, a.
s. a účtuje sa do výnosov na účet 668 v súlade s § 27a ods. 4 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 23054/2002-92- „Postupy účtovania“. Ustanovenie § 17d ods. 1 písm. a) zákona o dani z
príjmov ho umožňuje nezahŕňať do základu dane, čo je zrejmé aj z daňového priznania žalobcu za rok

2014.

32. Pre účely ocenenia nepeňažného vkladu žalobca vychádzal zo Znaleckého posudku číslo 6/2014
zo dňa 09.04.2014 vo veci: Určenia všeobecnej hodnoty spoločnosti, t. j. akcií spoločnosti 3070, a. s. k
28.02.2014 za účelom ich vkladu do základného imania novozaloženej akciovej spoločnosti 3070 Group,

a. s. a hodnotu vkladu akcionára (žalobcu). Znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota
akcie spoločnosti 3070, a. s. k 28.02.2014 vo výške 42.798,21 Eur. Všeobecná hodnota 50 ks akcií
žalobcu ako akcionára v akciovej spoločnosti 3070, a. s. bola znaleckým posudkom vyčíslená na sumu
2.139.910,50 Eur. Znaleckým posudkom určená hodnota predaných 575 akcií predstavujúca pre účely
§ 19 ods. 5 zákona o dani z príjmov ich obstarávaciu cenu 1.143.675,- Eur (575 akcií á 1.989,- Eur) bola

v súlade s § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov limitovaná úhrnom príjmov z ich predaja v sume
703.196,25 Eur. Rozdiel medzi hodnotou predaných cenných papierov uznanou za vklad a predajnou
cenou predstavuje sumu 440.478,75 Eur (1.143.675,00 – 703.196,25 Eur). Hodnota akcií spoločnosti
3070, a. s. v portfóliu žalobcu pred vkladom do 3070 Group, a. s. bola 1.545,72 Eur a podiel predaných
cenných papierov predstavuje 53% z ich celkového objemu (spoločnosť predala 575 z 1075 akcií

nadobudnutých v 3070 Group, a. s. vkladom akcií 3070, a. s.). Hodnota predaného podielu akcií pred
vkladom do 3070 Group, a. s. bola 819,23 Eur (53% z 1.545,72 Eur). Uplatnením daňových nákladov v
sume 703.196,25 Eur pri predaji akcií za sumu 703.196,25 Eur dosiahol žalobca nulový rozdiel medzi
príjmami a výdavkami z tejto transakcie (703.196,25 Eur – 703.196,25 Eur), ktorý predstavuje nulový
účtovný hospodársky výsledok a ktorý je zároveň východiskom pre stanovenie základu dane z príjmov,

t. j. nulový základ dane s výsledkom účtovných operácií je pre žalobcu daňová neutralita získaná pri
dosiahnutí výnosu z predaja 575 ks akcií za sumu 703.196,25 Eur.

33. Pri posudzovaní možnosti akceptovať uvedené náklady ako daňové náklady v súlade s ustanovením
§ 2, § 19 a § 21 zákona o dani z príjmov, správca dane vychádzal z odpovede na výzvu ev.

č. 100460171/2021 dňa 24.03.2021, v ktorej okrem doručenia požadovaných dokladov, podstatu a
ekonomickú opodstatnenosť transakcie žalobca odôvodnil (i) požiadavkou investora GCP Limited, ktorý
chcel vstúpiť do viacerých spoločností, pričom túto transakciu chcel realizovať spôsobom kúpy podielu
v jednej spoločnosti, a to v 3070 Group, a. s., kde pôjde o spoločnosť, v ktorej portfóliu budú ďalšie
spoločnosti, (ii) že záujmom žalobcu je zostať akcionárom spoločnosti 3070 Group a. s. aj po vstupe

nového investora GCP Limited, (iii) očakávaním výrazného rastu hodnoty a ziskovosti spoločnosti
prostredníctvom obchodných kontaktov investora GCP Limited. Rozhodnutie predať podiel za danú
cenu bolo samostatné obchodné rozhodnutie medzi tretími stranami, kedy cena vznikla na základeviacstrannej diskusie a ponuka investora bola výsledkom samostatnej obchodnej dohody, ktorú žalobca
ako subjekt, ktorý sa rozhodol v spoločnosti 3070 Group, a. s. zotrvať, nemohol ovplyvniť.

34. Správca dane na základe účtovných závierok zainteresovaných spoločností žalobcu, 3070, a. s. a
3070 Group, a. s. za zdaňovacie obdobia 2013, 2014 a 2015, z údajov Obchodného registra Slovenskej
republiky a z dokladov predložených žalobcom vyhodnotil argumentáciu o ekonomickej opodstatnenosti
transakcie žalobcu, a to, že zmyslom transakcie (vkladu akcií 3070, a. s. do 3070 Group, a. s.) bola
požiadavka investora (GCP Limited), ktorý chcel vstúpiť do viacerých spoločností, pričom túto transakciu

chcel realizovať spôsobom kúpy podielu v jednej spoločnosti, a to v 3070 Group, a. s., v ktorej portfóliu
budú ďalšie spoločnosti, ako argumentáciu nedostatočnú s poukazom na skutočnosti, že spoločnosť
3070 Group, a. s. IČO: 47 736 186 vznikla 04.04.2014 a dňa 14.01.2015 sa zlúčila so spoločnosťou
3070, a. s. IČO: 44 747 331 (spoločnosť 3070, a. s. zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom
sa stala spoločnosť 3070 Group, a. s.). Dňa 18.02.2015 bola spoločnosť 3070 Group, a. s. premenovaná
na 3070, a. s. Požiadavka investora GCP Limited nadobudnúť viacero spoločností (vrátane 3070, a.

s.) prostredníctvom kúpy podielu v jednej spoločnosti, a to v 3070 Group, a. s., ktorá bola žalobcom
prezentovanáakozmyseltransakcievkladuakciíspoločnosti3070,a.s.dospoločnosti3070Group,a.s.
sa javí ako dosiahnuteľná aj nadobudnutím spoločnosti 3070, a. s. priamo predajom jej akcií okrem iného
i žalobcom spoločnosti GCP Limited, teda bez štruktúry so spoločnosťou 3070 Group, a. s., nakoľko
investor GCP Limited v skutočnosti nenadobudol viacero spoločností (vrátane 3070, a. s.) odkúpením

podielu v jednej spoločnosti 3070 Group, a. s., ale odkúpením podielov od akcionárov spoločnosti 3070
Group, a. s. jednotlivo.

35. Ďalšie fakty, ktorými správca dane vyhodnotil nadbytočnosť a účelovosť štruktúry so spoločnosťou
3070 Group, a. s. pri investorom požadovanej obchodnej transakcii sú skutočnosti a to: (i) podiely v

spoločnosti 3070 Group, a. s. vznikli akcionárom pri jej založení (akcionári 21p5, s. r. o a VenVivis,
s. r. o.) a realizáciou nepeňažného vkladu - akciami 3070, a. s. zo strany akcionárov tejto spoločnosti
do spoločnosti 3070 Group, a. s. (vrátane žalobcu), pričom ďalšie spoločnosti, ktoré boli predmetom
záujmu investora GCP Limited boli nepochybne minimálne v rozsahu 3070 productions GmbH pod
kontrolou 3070, a. s., a teda prevzatím priamo 3070, a. s. by došlo i k prevzatiu spoločností v jej portfóliu,

prípadnevportfóliuspoločnostípodkontrolou3070,a.s.;(ii)realizáciounepeňažnéhovkladusažalobca
ako akcionár 3070, a. s. spolu s ostatnými akcionármi 3070, a. s. stali akcionármi spoločnosti 3070
Group, a. s., ich obchodné podiely (akcie) v spoločnosti 3070, a. s. boli nahradené obchodnými podielmi
(akciami) v spoločnosti 3070 Group, a. s., avšak v podstatne vyššej menovitej hodnote na základe
vzniknutého oceňovacieho rozdielu podľa znaleckého posudku; (iii) predajom časti akcií 3070 Group, a.

s. boli investorovi GCP Limited v podstate predané akcie 3070, a. s. Investor GCP Limited tak nadobudol
kontrolu v spoločnosti 3070, a. s. od jej akcionárov cez spoločnosť 3070 Group, a. s. za podstatne nižšiu
cenu, než predstavovala hodnota akcií spoločnosti 3070, a. s. v procese získania podielu v spoločnosti
3070 Group, a. s. žalobcom splateného akciami 3070, a. s.

36. Z uskutočneného dokazovania správca dane usúdil, že investor GCP Limited by podiel v spoločnosti
3070, a. s. získal aj odkúpením časti podielov za rovnakú cenu priamo od akcionárov 3070, a. s. vrátane
žalobcu bez štruktúry so spoločnosťou 3070 Group, a. s. Postup v podobe realizácie nepeňažného
vkladu žalobcom do základného imania spoločnosti 3070 Group, a. s. formou akcií spoločnosti 3070,
a. s. v portfóliu žalobcu a následný predaj časti akcií 3070 Group, a. s. investorovi nebol vyhodnotený

ako podnikateľský dôvod, ktorý odráža ekonomickú realitu. Správca dane poukázal na proces založenia,
vzniku a v konečnom dôsledku zlúčenia spoločnosti 3070 Group, a. s. so spoločnosťou 3070, a.
s. ako účelové konanie za účelom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
žalobca oprávnený, t. j. konanie, na ktoré sa v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri správe daní
neprihliada.Vykonanouanalýzouzhromaždenýchdôkazovsprávcadaneusúdil,žeskutočnýmobsahom

vykonaného právneho úkonu žalobcom, je predaj podielu akcií spoločnosti 3070, a. s. investorovi GPC
Limited v sume 703.196,25 Eur.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností vznikli dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatnenia
výšky daňových nákladov pri transakciách žalobcu s akciami spoločnosti 3070, a. s. tak, ako sú tieto

definované v § 2 písm. i) v spojení s § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov a zohľadnením
ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Splnenie hmotnoprávnych predpisov k preukazovaniu
nároku na uplatnenie daňových nákladov podľa zákona o dani z príjmov, výsledkom ktorého je daňová
výhoda získaná v rozpore s predmetom alebo účelom daňového práva podľa zákona o dani z príjmovspojená s vytvorením umelých podmienok na jej dosiahnutie má za následok s ohľadom na § 3 ods.
6 Daňového poriadku neprihliadnutie na právne úkony alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré nemajú
ekonomické opodstatnenie a neuznanie uplatnených daňových výdavkov.

38. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v rozpore s § 19 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 19 ods. 5
zákona o dani z príjmov spolu s ohľadom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku uplatnil daňové náklady v
sume703.196,25Eurzdôvoduekonomickyneopodstatnenýchprávnychúkonovspojenýchsrealizáciou
nepeňažného vkladu do základného imania novovytvorenej spoločnosti 3070 Group, a. s., na základe

ktorých získal neoprávnené daňové zvýhodnenie pri dosiahnutí výnosov, ako výnosov z predaja akcií
spoločnosti 3070 Group, a. s. za sumu 703.196,25 Eur.

39. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného (replika)

40. Žalobca vo svojom vyjadrení upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný sa vo vyjadrení
venuje len opisu a podstate transakcie a nereaguje na ostatné vady daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania, ktoré sú neodstrániteľné a ktoré vedú k nezákonnosti rozhodnutia ako celku.
Žalobca poukázal na najpodstatnejšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré už uviedol

v podanej správnej žalobe. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, kde bolo uvedené: „31. Odobrením vyššie
uvedenéhopostupusprávcudanebyvpodstatemohlodochádzaťajkobchádzaniuzákonomstanovenej
prekluzívnej jednoročnej lehoty (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) na výkon daňovej kontroly, keď
správca dane by v časovej tiesni nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, čím by následne

nevykonával dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniam kontrolovaného daňového subjektu, avšak protokol
by vydal v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že ÚČEL DAŇOVEJ
KONTROLY A VYRUBOVACIEHO KONANIA NIE JE TOTOŽNÝ. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú
a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené
doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti

následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti
odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom
daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V
rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom
VYRUBOVACIE KONANIE NIE JE POKRAČOVANÍM DAŇOVEJ KONTROLY. Pokiaľ by to tak malo byť,

jelogické,žebynemalovýznamaničasovéohraničeniedĺžkydaňovejkontroly.Podľanázorukasačného
súdu,vrámcivyrubovaciehokonaniabysavpodstatemalibližšieobjasniťkonkrétnespornéskutočnosti,
ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je
vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko RIADNE DOKAZOVANIE
MÁ BYŤ PRIMÁRNE REALIZOVANÉ V RÁMCI DAŇOVEJ KONTROLY.“

41. Žalovaný ďalšie vyjadrenie (dupliku) nepodal.

Konanie pred správnym súdom

42. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 1 písm. a)
tohto zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z

uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/232/2022 prešla
od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp. zn.
ZA-30S/232/2022.

43. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali

o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny
súdny poriadok“). Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca bol vyzvaný, aby doplnil svoju
správnu žalobu o deň oznámenia napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca v reakcii na výzvu súduzaslal odpoveď, v ktorej súdu uviedol deň doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi a zároveň
v tejto odpovedi požiadal o nariadenie pojednávania. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobca mohol požiadať o nariadenie termínu pojednávania najneskôr v podanej správnej žalobe, čo

však neurobil. Žiadosť o nariadenie termínu pojednávania v odpovedi žalobcu na výzvu súdu nemožno
považovať za dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

44. Rozsudok bol dňa 15.01.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby – podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

45. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup
daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

46. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102171219/2022 zo dňa 04.08.2022), ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.
100584927/2022 zo dňa 24.03.2022), ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v
sume 154.522,94 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014.

47. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

48. Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov; na účely tohto zákona sa rozumie základom dane
rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon

neustanovuje inak.

49. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v

nesprávnej výške.

50. Podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov; daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v
rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných
cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v

ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem
1. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu
dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,
2. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, ktorým
sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad.

51. Podľa § 19 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období; za
obstarávaciu cenu obchodného podielu alebo akcie v obchodnej spoločnosti alebo družstve sa na účely
tohto zákona považuje aj hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka
obchodnej spoločnosti alebo člena družstva vrátane emisného ážia alebo obstarávacia cena majetkovej

účasti, ak obchodný podiel alebo akcia bola nadobudnutá inak ako vkladom. Za splatený vklad sa
považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.52. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správcu dane a žalovaného,
dospel k záveru, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom zistenia možno zhrnúť tak, že:
- žalobcom boli zaúčtované náklady súvisiace s predajom akcií v roku 2014 v sume 703.196,25 Eur;

- žalobca dosiahol príjem vo výške 703.196,25 Eur z predaja 575 kusov akcií spoločnosti 3070 Group, a.
s. Podľa zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov zo dňa 29.05.2014 bol zaúčtovaný predaj
575 kusov zaknihovaných kmeňových akcií na meno vydaných spoločnosťou 3070 Group, a. s. v sume
703.196,25 Eur, pričom kupujúca bola spoločnosť: GCP Limited;
- hodnota predaného podielu v spoločnosti 3070 Group, a. s. podľa zmenového výpisu z účtu majiteľa

cenných papierov zo dňa 09.05.2014 bola 1.143.675,- Eur (575 akcií á 1.989,- Eur);
- predaj akcií dokumentuje žalobcom predložená zmluva zo dňa 27.05.2014, podľa ktorej sa spoločnosť
GCP Limited zaväzuje žalobcovi vyplatiť kúpnu cenu vo výške 703.196,25 Eur;
- žalobca si v roku 2014 uplatnil daňové výdavky v sume 703.196,25 Eur, t. j. vo výške obstarávacej
ceny predaných 575 kusov akcií spoločnosti 3070 Group, a. s. v nadväznosti na uskutočnený nepeňažný
vklad žalobcu do základného imania novovytvorenej akciovej spoločnosti 3070 Group, a. s.;

- nepeňažný vklad realizoval žalobca dňa 09.05.2014 upísaním 1 075 kusov akcií na meno v
zaknihovanej podobe (emisný kurz akcie 1.989,- Eur) v celkovej menovitej hodnote 2.138.175,- Eur
na základe zmluvy o vklade akcií do základného imania uzatvorenej so spoločnosťou 3070 Group, a.
s. dňa 11.04.2014. Predmetom zmluvy bol vklad akcií spoločnosti 3070, a. s. vo vlastníctve žalobcu:
45 kusov zaknihovaných prioritných akcií znejúcich na meno, každá s menovitou hodnotou 30 Eur a 5

kusov zaknihovaných kmeňových akcií spoločnosti 3070, a. s. znejúcich na meno, každá s menovitou
hodnotou 30 Eur, spolu menovitá hodnota vkladaných akcií 1.500,- Eur. Hodnota akcií v účtovníctve
žalobcu bola 1.545,72 Eur. Vkladané akcie sa podľa čl. 1.3. zmluvy započítavajú na zaplnenie emisného
kurzu upisovaných akcií v peňažnej sume 2.138.175,- Eur;
- pre účely ocenenia nepeňažného vkladu žalobca vychádzal zo znaleckého posudku č. 6/2014 zo dňa

09.04.2014 vo veci určenia všeobecnej hodnoty akcií spoločnosti 3070, a. s. k 28.02.2014 za účelom ich
vkladu do základného imania novozaloženej akciovej spoločnosti 3070 Group, a. s. a hodnotu vkladu
akcionára (žalobcu), pričom znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota akcie spoločnosti
3070, a. s. k 28.02.2014 vo výške 42.798,21 Eur. Všeobecná hodnota 50 kusov akcií akcionára (žalobcu)
v akciovej spoločnosti 3070, a. s. bola znaleckým posudkom vyčíslená na sumu 2.139.910,50 Eur;

- znaleckým posudkom určená hodnota predaných 575 akcií predstavujúca ich obstarávaciu cenu bola
1.143.675,- Eur, ktorá bola limitovaná úhrnom príjmov z ich predaja v sume 703.196,25 Eur. Rozdiel
medzi hodnotou predaných cenných papierov uznanou za vklad a predajnou cenou predstavuje sumu
440.478,75 Eur (1.143.675,00 - 703.196,25 Eur);
- hodnota akcií spoločností 3070, a. s. v portfóliu žalobcu pred vkladom do 3070 Group, a. s.

bola 1.545,72 Eur a podiel predaných cenných papierov predstavuje 53 % z ich celkového objemu
(spoločnosť predala 575 z 1 075 akcií nadobudnutých v 3070 Group, a. s. vkladom akcií 3070, a. s.).
Hodnota predaného podielu akcií pred vkladom do 3070 Group, a. s. bola 819,23 Eur (53 % z 1.545,72
Eur);
-uplatnenímdaňovýchvýdavkov(nákladov)vsume703.196,25Eurpripredajiakciízasumu703.196,25

Eur dosiahol žalobca nulový rozdiel medzi príjmami a výdavkami z tejto transakcie (703.196,25
Eur - 703.196,25 Eur), ktorý predstavuje nulový účtovný hospodársky výsledok a ktorý je zároveň
východiskom pre stanovenie základu dane z príjmov. Vyčíslený nulový účtovný hospodársky výsledok z
predmetnej transakcie predstavuje pre žalobcu nulový základ dane, t. j. výsledkom účtovných operácií
je pre žalobcu daňová neutralita získaná pri dosiahnutí výnosu z predaja 575 kusov akcií za sumu

703.196,25 Eur.

53. Žalobca v podanej správnej žalobe namietol márne uplynutie lehoty na vyrubenie dane. Správny
súd vo vzťahu k tejto žalobnej námietke uvádza, že pre účely uplynutia lehoty na vyrubenie dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 sa plynutie lehoty prerušilo počas obdobia

pandémie (t. j. od 12.03.2020) na základe ustanovení § 2 a § 9 Corona zákona. Corona zákonom bola
ustanovená časová pôsobnosť prijatých opatrení počas obdobia pandémie od 12.03.2020 do konca
kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolala a až do uplynutia najneskoršej
lehoty podľa tohto zákona. Ide o zákonné ustanovenia, ktoré sú právne záväzné. Právne predpisy
nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia

Corona zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 04.04.2020 začalo platiť v tomto zákone
ustanovené obdobie pandémie od 12.03.2020. V zmysle § 9 Corona zákona počas obdobia pandémie
sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na
vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Podľaustanovenia § 2 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 264/2020 Z. z. účinného od 29.09.2020 lehoty na zánik
práva vyrubiť daň, lehoty na premlčanie práva na vymáhanie daňového nedoplatku a lehoty na zánik
práva vymáhať daňový nedoplatok ďalej plynú od 01.10.2020. Plynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie

dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 sa tak prerušilo od 12.03.2020
do 30.09.2020, čo predstavuje 203 dní, teda správca dane bol povinný vykonať úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie roka 2014 do 22.07.2021. Zo spisového
materiáluvyplýva,žesprávcadanevykonalúkonsmerujúcinavyrubeniedanealeborozdieludanealebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov v súlade s lehotou podľa § 9 Corona zákona a §

69 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku a doručil protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roka 2014 dňa 15.07.2021. Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2014 bola podľa Daňového poriadku ukončená doručením protokolu, teda dňa
15.07.2021. V § 9 Corona zákona zákonodarca počas obdobia pandémie prerušil okrem iných lehôt aj
plynutielehotynazánikprávavyrubiťdaň,čímumožnilnielenpresprávcudane,alerovnakoajpreosoby
zúčastnené na správe daní, využiť právo na správne zistenie dane, konkrétne za zdaňovacie obdobie

roka 2014 došlo k predĺženiu lehoty o 203 dní, teda do 22.07.2021. Správny súd zistil, že v období medzi
12.03.2020 a 04.04.2020 neboli zo strany správcu dane voči žalobcovi vykonané žiadne úkony, ktoré by
rušili jeho skôr nadobudnuté práva. Opatreniami prijatými v § 9 Corona zákona so stanovenou časovou
pôsobnosťou počas obdobia pandémie bolo prerušené prebiehajúce plynutie lehoty, teda vyhlásenie
zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 04.04.2020 a v ňom prijaté opatrenia s časovou

platnosťou od 12.03.2020 nespôsobujú retroaktivitu, keďže nemali u žalobcu dopad na už v minulosti
uplynuté lehoty. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že rozsudky, na ktoré poukazuje žalobca o
zákaze retroaktivity, boli vydané pred obdobím pandémie a posudzujú iný skutkový stav, ako je v prípade
žalobcu. Lehota na zánik práva vyrubiť daň nebola Corona zákonom predĺžená, ale jej plynutie bolo
počas obdobia pandémie prerušené. Na základe uvedeného táto žalobná námietka nebola dôvodná.

54. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnom doručovaní protokolu, správny súd má zo spisového
materiálu preukázané, že v čase expedície tejto písomnosti, teda dňa 28.06.2021 mal žalobca
ustanoveného zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, pričom plnomocenstvo bolo udelené
pre splnomocneného zástupcu A. B. C., ktoré bolo doplnené všeobecným podaním zo dňa 10.06.2021

na zastupovanie v plnom rozsahu pri daňových kontrolách a vyrubovacích konaniach, vrátane
komunikácie so správcom dane písomne, ústne a elektronicky. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane
v čase expedície písomnosti, teda dňa 28.06.2021 nemal vedomosť o zmene zástupcu a doručoval
písomnosť splnomocnenému zástupcovi, pričom písomnosť je účinne doručená aj v prípade, ak si
splnomocnený zástupca písomnosť neprevezme, a to doručenie uložením. Splnomocneného zástupcu

žalobca odvolal ku dňu 13.07.2021, pričom odvolanie splnomocnenia je účinné voči správcovi dane
týmto dňom, teda zmena v osobe splnomocneného zástupcu na doručovanie písomností z daňovej
kontroly nastala až v priebehu riadneho doručovania protokolu a táto zmena nemá vplyv na priebeh
doručovania písomnosti. Zo spisového materiálu vyplýva, že v prípade doručovania protokolu bol
adresátom splnomocnený zástupca A. B. C., ktorý doručovanú písomnosť neprevzal pri prvom pokuse

o doručenie dňa 29.06.2021, pri opakovanom pokuse o doručenie dňa 30.06.2021 a ani v úložnej lehote
na pošte (do 15.07.2021). Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť so žalobcom, že v momente,
ako sa správca dane dozvedel o odvolaní splnomocnenia (13.07.2021), mohol pristúpiť k zaslaniu
protokolu priamo žalobcovi, pretože doručovanie protokolu splnomocnenému zástupcovi a aj žalobcovi
by bolo v rozpore s Daňovým poriadkom, nakoľko v uvedenom prípade by doručením protokolu viacerým

adresátom, nebolo možné jednoznačne určiť začiatok plynutia lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole. Správny súd je toho názoru, že správca dane pri doručovaní protokolu z daňovej
kontroly len splnomocnenému zástupcovi postupoval v súlade so zákonom, pretože v čase expedovania
protokoludňa28.06.2021boladresátompísomnostipridaňovejkontroleurčenýsplnomocnenýzástupca
A. B. C., a preto ani táto žalobná námietka nie je dôvodná.

55. Žalobca ďalej namietol odmietnutie vykonania navrhnutých dôkazov a nevypočutie navrhnutých
svedkov. Správny súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že konštatovanie žalobcu, že
nemá prístup k niektorým listinám je nedostatočnou obhajobou žalobcu, keďže žalobca vo svojej
námietke k nevykonaniu jeho vôle ako účastníka konania vo vzťahu k navrhnutým dôkazom použil len

všeobecné konštatovanie o dokumentoch doplňujúcich skutkový stav, ktoré sám nemohol zabezpečiť,
avšak nekonkretizoval ich obsah ani formu. Nie je možné sa stotožniť s odôvodnením žalobcu
o náročnosti dodatočného zabezpečenia listín požadovaných správcom dane, keďže žalobca mal
povinnosť zabezpečiť potrebné listiny a záznamy už v čase uplatnenia nákladov spojených s predajomakcií spoločnosti 3070 Group, a. s. do daňových nákladov, teda pred podaním daňového priznania
za zdaňovacie obdobie roka 2014. Nedostatočné zabezpečenie potrebných dokladov je tak na ťarchu
žalobcu. Čo sa týka nevykonania žalobcom navrhovaného výsluchu svedkov, tak správca dane

dostatočne odôvodnil nevypočutie týchto svedkov v priebehu vyrubovacieho konania tak, že žalobcom
navrhnutí svedkovia sa svojimi aktivitami spolupodieľali, resp. participovali na uskutočnení transakcií s
akciami spoločnosti 3070, a. s. Vzhľadom k skutočnosti, že v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu
vyrubovacieho konania správca dane nespochybnil, že sa uskutočnili transakcie v zmysle predložených
zmlúv ako dôkazov predložených žalobcom, nebolo potrebné ich verifikovanie. Z uvedeného dôvodu

bol záver daňových orgánov, že úkony smerujúce k výsluchu navrhnutých svedkov nebudú vykonané,
udržateľný. Na základe uvedeného ani tieto žalobné námietky žalobcu nemôžu obstáť.

56. Žalobca sa v podanej správnej žalobe vyjadril k prehliadnutiu nadobudnutia spoločnosti Accessus,
k nadobudnutiu nároku žalobcu na osobitnú odmenu (success fee), k vyriešeniu sporu medzi aktívnymi
a neaktívnymi akcionármi spoločnosti 3070, a. s. a k čerpaniu bankového (akvizičného) úveru. Takto

všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny prieskum napadnutého rozhodnutia,
pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia
vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v
žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu

konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky,
ktoréztohtodôvodumožnopovažovaťlenzavyjadrenievšeobecnéhonesúhlasužalobcusrozhodnutím
žalovaného, resp. s hodnotením veci daňovými orgánmi, bránia tomu, aby správny súd na ich základe
konštatovalnezákonnosťpreskúmavanéhorozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňovéhorozhodnutia.

57. Žalobca v žalobe vyjadril nesúhlas s tým, ako daňové orgány vo vydaných rozhodnutiach
aplikovali Odporúčanie komisie a Smernicu. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov polemizovanie so
závermi žalovaného, tieto samy o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí
bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia s

uvedenými právnymi aktami. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené,
nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrení jasného stanoviska
k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa
žalovanýmýlilpriaplikáciiuvedenýchprávnychaktov,sútietonámietkylenvyjadrenímvlastnéhonázoru,
resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu

bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.

58. Žalobca sa v podanej správnej žalobe nestotožnil s názorom správcu dane, resp. žalovaného, že
obsah akcionárskej dohody, vrátane dodatku č. 1, nezaväzuje žalobcu pod hrozbou zmluvnej pokuty k
povinnosti previesť vlastné akcie, či už ostatným akcionárom alebo tretej strane stanoveným spôsobom
(napr. podľa podmienok majoritných akcionárov). Správny súd poukazuje na znenie prvej vety čl. 8

akcionárskej dohody, ktorá znie: „V prípade, ak niektorý akcionár poruší svoju povinnosť hlasovať
na valnom zhromaždení tak, aby bol umožnený prevod akcií na určeného nadobúdateľa, je povinný
zaplatiť akcionárom, ktorí sa na prevode podieľajú (ako napr. prevádzajúci akcionár, akcionár, ktorý
využil prednostné právo na akcie prevádzajúceho akcionára, alebo akcionárovi, ktorý sa pridal k predaju
akcií) zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej cene akcií dotknutého akcionára určenej spôsobom

stanoveným v bode 7.1.2 tejto Dohody, a to každému z dotknutých akcionárov.“ Z uvedeného správny
súd dospel v zhode s daňovými orgánmi k záveru, že obsah akcionárskej dohody, vrátane dodatku č.
1, nezaväzuje žalobcu pod hrozbou zmluvnej pokuty k povinnosti scudziť vlastné akcie či už ostatným
akcionárom,alebotretejstranestanovenýmspôsobom(napr.podľapodmienokmajoritnýchakcionárov).
Akcionárska dohoda v čl. 8 upravuje zmluvné pokuty a náhradu škody v prípadoch, ak niektorý akcionár

poruší svoju povinnosť hlasovať na valnom zhromaždení tak, aby bol umožnený prevod akcií na
určeného nadobúdateľa. Z obsahu akcionárskej dohody a jej ustanovení je zrejmé, že tvrdenie žalobcu
o hrozbe zmluvnej pokuty vyplývajúcej z nedodržania ustanovení akcionárskej dohody (čiže, ak by
neuskutočnil prevod svojich akcií podľa podmienok majoritných akcionárov) je v rozpore so skutočnýmobsahom predloženej akcionárskej dohody, v ktorej nebol upravený postup, ktorý by akcionárov pod
hrozbou zmluvnej pokuty a náhrady škody zaväzoval k povinnosti scudziť vlastné akcie či už ostatným
akcionárom alebo tretej strane stanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že akcionárska dohoda

v prípade transakcií s akciami spoločnosti 3070, a. s. k zrealizovanému postupu pod hrozbou zmluvnej
pokuty alebo náhrady škody nezaväzuje. Správny súd ešte považuje za potrebné dodať, že ani tento
dokument nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť transakcií s akciami spoločnosti 3070, a. s. cez
spoločnosť 3070 Group, a. s. Na základe uvedeného ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.

59. Žalobca ďalej v podanej správnej žalobe namietol zákaz neodôvodnených rozdielov v rozhodovacej
činnosti orgánov finančnej správy. Správny súd z obsahu preskúmavaných rozhodnutí zistil, že daňové
orgány sa vysporiadali s rozdielnosťami vo vzťahu k daňovej kontrole v rámci obchodných spoločností
werbau, s. r. o., 21p5 s. r. o. a Global Dynamics s. r. o., keď uviedli, že protokoly z týchto daňových kontrol
neobsahujú dokazovanie týkajúce sa postupu kontrolovaných daňových subjektov pri transakciách s
akciami spoločnosti 3070, a. s., neobsahujú údaje o dosiahnutí príjmov z predaja akcií a neobsahujú

ani informácie o výške uplatnených daňových výdavkov v súvislosti s takto dosiahnutými príjmami
v zdaňovacom období 2014, takže nie je možné dospieť k záveru, že konanie žalobcu a konanie
ostatných kontrolovaných daňových subjektov v zdaňovacom období v roku 2014 bolo skutkovo zhodné.
Z uvedeného dôvodu správny súd považoval preto žalobnú námietku za bezpredmetnú, pretože správca
dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu a pri tejto daňovej kontrole správne zadefinoval skutkový stav,

zohľadnil argumentáciu žalobcu a jasne formuloval svoje závery vedúce k výsledku daňovej kontroly,
ktorú odôvodnil, a teda nemožno konštatovať porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku.

60. Žalobca na záver podanej správnej žaloby namieta zaradenie analýzy obchodnej spoločnosti Ernst
& Young, k. s. ako aj preklad dokumentov do slovenského jazyka až vo vyrubovacom konaní. K tomuto

správny súd uvádza, že vo vyrubovacom konaní správca dane v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku
vykonáva dokazovanie alebo miestne zisťovanie na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a
ním predložených dôkazov. Zároveň platí, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako

dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedené daňovými subjektami a doklady k nim. V zmysle uvedeného prípadová štúdia a úradný preklad

dokumentov do štátneho jazyka nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a
v rámci dokazovania správcu dane vo vyrubovacom konaní sú legitímnymi dôkazmi, ktoré majú prispieť
k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Zároveň je potrebné dodať, že tieto
dokumenty potvrdzovali, resp. preukazovali uskutočnenie transakcie s akciami spoločnosti 3070, a.
s., pričom uskutočnenie týchto transakcií nebolo zo strany správcu dane v priebehu daňovej kontroly

spochybnené. Nemožno nič vytknúť správcovi dane na postupe, že tieto dokumenty zaradil do konania
až vo vyrubovacom konaní.

61. Správny súd po preštudovaní celého spisového materiálu má za to, že ekonomická opodstatnenosť
a existencia obchodných dôvodov pri žalobcom realizovaných transakciách s akciami spoločnosti 3070,

a. s. nebola preukázaná a neoprávnená daňová výhoda uplatnením daňových výdavkov vo výške
702.377,02 Eur bola vykonaná v rozpore s § 19 ods. 2 písm. f) v nadväznosti na § 19 ods. 5 zákona
o dani z príjmov v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období spolu s ohľadom na § 3 ods.
6 Daňového poriadku. Na základe uvedeného predmetné náklady predstavujúce hodnotu obstarávacej
ceny predaných akcií v nadväznosti na nepeňažný vklad spoločníka obchodnej spoločnosti nie je

možné uplatniť do daňových výdavkov, pričom pri zisťovaní základu dane predstavujú položku zvyšujúcu
výsledok hospodárenia. Nemožno nič vytknúť daňovým orgánom v rámci ich rozhodnutia, keďže v tomto
prípade je neoprávnená daňová výhoda uplatnenie daňových výdavkov vo výške 702.377,02 Eur.

62. Správny súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový

stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu
žalovaného, dospel k rovnakému záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a
rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkamižalobcu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd sa s nimi
stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci žalovaným za správne.

63. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca
nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.