Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821203859
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3821203859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Aleny Radičovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., B.
XX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so
sídlom Trenčín, Brnianska 1K proti žalovanej E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C., G., H. XXXX, štátnej
občianke Českej republiky o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18C/33/2021-498 zo dňa 19. apríla
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až VI. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v
sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovanej k nehnuteľnostiam - rekreačnej chate súp. č.XXX stojacej na pozemku parc. reg. C č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 v k. ú. C., obec C., okres Prievidza a ku garáži súp. č.
XXX stojacej na pozemku parc. reg. C č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere 550 m2 v k. ú.

C., obec C., okres Prievidza, obe nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu
Prievidza, katastrálny odbor /ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“/. Výrokmi II. a III. napadnutého
rozsudku potom súd prvej inštancie zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetné
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a tomu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na
vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 12.433,33 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
výrokoch IV., V. a VI. napadnutého rozsudku rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania a to tak,
že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ich výške súd rozhodne

samostatným uznesením /výrok IV./, Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu
Prievidza priznal proti žalobcovi náhradu trov konania 6,18 eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet
Okresného súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku /výrok V./ a Slovenskej republike
konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prievidza priznal proti žalovanej náhradu trov konania
334,93 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza do troch dní od
právoplatnosti rozsudku /výrok VI./. Nakoniec súd prvej inštancie rozhodol, že o poplatkovej povinnosti
rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník /výrok VII. napadnutého rozsudku/.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal rušenia a
vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že sa so žalovanou /pôvodne I. J.,
dcérasúčasnejžalovanej/neviedohodnúťnaužívaníaúdržbespoločnýchnehnuteľnostíapretožalobcažiada,abysúdtotospoluvlastníctvomzákonnýmspôsobomzrušilavyporiadal.Vzhľadomnanemožnosť
reálnejdeľbypotechnickejajprávnejstránkeavzhľadomnaveľkosťspoluvlastníckychpodielovaúčelné
využitie predmetných nehnuteľností navrhol ich prikázanie do svojho výlučného vlastníctva za primeranú

peňažnú náhradu. Hodnota spoločných nehnuteľností spolu so zastavaným a priľahlým pozemkom bola
určená znaleckým posudkom po zaokrúhlení na sumu 25.000,- eur, z toho ako náhrada žalovanej za
jej spoluvlastnícky podiel 1/3 pripadá suma 5.567,49 eur. Žalovaná /I. J./ považovala podanú žalobu
za šikanóznu a nedôvodnú. Podľa nej je žalobca, ktorý odmieta dohodu, účelovo zo ziskuchtivosti, len
aby sa dostal k majetku, ktorý mu nikdy nepatril. Samotnú stavbu postavil otec žalovanej spolu s jeho

otcom J. C.. Otec žalovanej na sklonku životu sľúbil svojmu otcovi, že chatu nikdy nepredá a tento sľub
aj dodrží. Na chate na C. má otec žalovanej od roku 2016 trvalý pobyt. Má k tejto nehnuteľnosti hlboké
citové a rodinné väzby, chce tu tráviť zvyšok života. Otec žalovanej svojej dcére /žalovanej I. J./ svoj
podiel na predmetných nehnuteľnostiach daroval s tým, že v prospech oboch rodičov bolo zriadené
vecné bremeno doživotného užívania. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a navrhla,
aby súd pripustil do konania jej otca ako vedľajšieho účastníka.

3. V priebehu konania podal žalobca návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane
žalovaného z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam z pôvodne žalovanej na jej matku E. C.. Uznesením č.k.
18C/33/2021-83zodňa12.04.2022súdprvejinštanciepripustilvstupE.C.akonovejžalovanejnamiesto

pôvodnej podielovej spoluvlastníčky I. J.. Uznesením č. k. 18C/33/2021-94 zo dňa 04.07.2022 súd prvej
inštancie nepripustil vstup J. C. do konania ako intervenienta s odôvodnením, že výsledok tohto konania
nezasiahne do právnej sféry, resp. právnych záujmov osôb oprávnených z vecných bremien viaznucich
na vyporiadavanej nehnuteľnosti.

4. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX
katastrálne územie C., obec C., okres Prievidza je žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 2/3 a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/3. Zo súkromného znaleckého posudku č. 44/2019 znalca
A. B. G. zo dňa 12.11.2019 vyplynula predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva v k. ú. C., okres

Prievidza v sume spolu 16.702,47 eur /v roku 2019/. Zo znaleckého posudku č. 36/2023 A. I. K., ktorý
bol predložený znalcom dňa 18.08.2023 vyplynula všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností po
zaokrúhlení v sume 37.300,- eur. Z doplnenia znaleckého posudku č.1/2023 k znaleckému posudku
č. 36/2023 A. I. K. vyplynulo, že po stavebnotechnickej stránke je možné stavby reálne deliť podľa
znalcom uvádzanej alternatívy č. 5. Ale vzhľadom k vlastníckym pomerom na pozemku CKN č. XXXX/

X je otázne, či je možné nehnuteľnosti rozdeliť aj po stránke právnej. Alternatíva 5 totiž predpokladá
využívanie súčasnej stavby garáže výlučne len na účely, na ktoré sa využíva v súčasnosti, teda na
garážovanie vozidiel a nebytové skladové účely, v žiadnom prípade nie na trvale, a ani len občasné
bývanie. Náklady na takúto reálnu deľbu by boli spolu 17.050,- eur. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že s
predmetnými nehnuteľnosťami je spätý cca 60 rokov. Od smrti otca bola nehnuteľnosť rozdelená medzi

súrodencov, každému po 1/3. V užívaní nehnuteľnosti sa striedali. V roku 2014 a 2015 mu brat /J. C./ dal
návrh darovacej zmluvy, ktorej predmetom mala byť chata s pozemkami. Následne ho asi po mesiaci aj
vyhľadal v práci, kde mu predložil ním podpísaný návrh zmluvy na prevod nehnuteľností na C. s tým, že
ho mám okamžite vyplatiť sumou 6.000,- eur v hotovosti. Ale žalobca nemal toľko pri sebe a keď tak k
tomuto kroku by pristúpil len pri svedkoch. Následne si brat túto zmluvu zobral a odišiel. Asi za pol hodinu

mu znova telefonoval, že nech mu dá aspoň 3.000,- eur a zvyšok mu doplatí neskôr. Žalobca začal tušiť,
že niečo nie je v poriadku, znova to odmietol. Do týždňa prišiel z katastra výpis o prevode podielu brata
v 1/3 na I. J.. Počas rokov 2018 až 2021 brat nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. V roku 2020 sa so
sestrou žalobca dohodol na odkúpení jej podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Ale bol tam problém
ohľadom vecného bremena J. a E. C.. So I. J. komunikoval cez SMS správy aj emailom s tým, že ona

mala zabezpečiť zrušenie tohto vecného bremena na danú nehnuteľnosť. V roku 2021 bol brat J. C.
prepustený z výkonu trestu, okamžite sa objavil na C., bol tam len krátku dobu, ale následne v júli 2021
prišiel aj so svojou manželkou (žalovanou). Vtedy si myslel, že tam budú cca 2 týždne počas leta. Lenže
boli tam aj v auguste a následne došlo k potýčke, kde boli prizvaní aj policajti (20.08.2021). Opakovane
sa uvedené dialo aj v roku 2022. Žalovaná sa s manželom objavila až koncom mája a situácia z augusta

sa znova zopakovala s tým, že brat mu okrem fyzického napadnutia poškodil aj auto, čo rieši Okresný
úrad Prievidza. Od roku 2014 všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou (poplatky daní, smeti, energie)
hradí žalobca. Vyčíslil tieto náklady v podiele 1/3 a požiadal žalovanú aby sa na týchto podieľali, čo
žalovaná odmietla. Keď v októbri 2022 žalovaná s manželom odišli domov, pozamykali všetky izby aj tiejeho, aby sa do nich nedostal. Uzamkli vchody do letnej kuchyne aj drevárne, nechce povedať, že oni
odcudzili, ale zmizli mu nové elektrické náradia, tri píly, pracovný stôl, a keď im písal, oni to odmietli. Od
skončenia vysokej školy býva v Prievidzi a v podstate každý víkend približne tých 85 % víkendov trávil

na chate, kde pomáhal otcovi s prácami. K tvrdeniu žalovanej, že od smrti otca chata chátra uviedol, že
nechátra, ale nie sú do nej investované peniaze a boli robené len nutné opravy. Je pravdou, že brat J. C.
zabezpečil dodanie strešnej krytiny na chatu, ale na realizáciu musel on vyhľadať dodávateľa. Práce na
streche vyšli cca 60.000,- SKK. Potom brat doviezol z Poľska nejaké okná plastové, ktoré začal so zaťom
na chate vymieňať, tie práce ostali nedokončené a v prípade, že nehnuteľnosť nadobudne do výlučného

vlastníctve, bude nútený všetky okná vymeniť. Musela byť na chate opravená aj kanalizácia v roku 2015
lebo žalovaná s dcérou a vnukom túto upchali plienkami. O nehnuteľnosti sa aj osobne stará z jari treba
nehnuteľnosť uviesť do prevádzkyschopného stavu, lebo cez zimu sa neužíva. Treba spustiť odstavenú
vodu, pozapínať elektriku, vyvetrať, vyprať bielizeň, pokosiť, ostrihať stromy. Za života mamy tam chodil
aj rýľovať, sadiť zeleninu, teraz sa tam už zelenina nesadí. Na chatu chodí cez víkendy, cca dvakrát do
mesiaca, cez leto je to častejšie. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti stavebníctva a tvrdí,

že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné tak, aby vznikli dve samostatné veci v súlade so
stavebnými predpismi. Takéto rozdelenie nie je z technického hľadiska možné, resp. s takými finančnými
nákladmi, že by to nikto nerobil. So žalovanou sa nikdy nebavili o tom, že by sa to rozdelilo a vzhľadom
k tomu, že medzi nimi došlo k incidentom, považuje za nemožné, aby sa to stalo. Vzhľadom k tým
fyzickým napadnutiam v roku 2021 a potom aj opakovane v roku 2022, vzťahy sú vážne narušené a

nevie si prestaviť užívanie cez nejaký návštevný kalendár. Nevedia sa spolu dohodnúť na úhradách,
údržbe a dohadovanie sa o tom cez telefón si nevie predstaviť. K rozdeleniu ktoré navrhuje žalovaná
podľa súpisných čísel nesúhlasí s tým, lebo tam ku každej stavbe sa v zmysle stavebného zákona
vyjadrujú aj susedia a garáž je na susednom pozemku a prebieha aj do ďalšieho, prelínajú sa. Je to
doplnková stavba k rekreačnej chate, pričom ani jedna časť garáže nie je určená na bývanie, muselo

by tam byť stavebné konanie o zmenu účelu užívania stavby, ktorej by bol aj on účastníkom. Z výsluchu
žalovanej súd zistil, že žalovaná sa svojho podielu na predmetných nehnuteľnostiach vzdať nechce. Je
to pamiatka po rodičoch, k tomu má vzťah najmä jej manžel, ale aj celá jej rodina, jej dve dcéry, ktoré
na chaty rady chodili. Snaha z jej strany bola opakovane sa dohodnúť na spoločnom užívaní. Nikoho
ale nemožno nútiť aby sa vzdal svojho podielu, to by bolo vyvlastnenie. Mala by riešenie, má za to, že

samostatný vchod sa tam urobiť dá, ona by si ho urobila aj na vlastné náklady. Žalobca by si zobral
vrch, kde sú dve uzamykateľné miestnosti a ona by si zobrala dolu spodok, pričom kuchyňu, predsieň,
verandu a kúpeľňu môžu užívať spolu. Alebo môžu nehnuteľnosti užívať spoločne tým spôsobom, že
sa v užívaní budú striedať napr. po mesiaci. A ďalší rok by sa to otočilo, tie mesiace čo mal žalobca
by potom mala žalovaná a opačne. Ďalšie riešenie, ktoré by mala, že sú to vlastne dve nehnuteľnosti,

ktoré majú dve súpisné čísla, a nech si teda žalobca nechá chatu a ona by si prerobila garáž, kde je
letná kuchynka, ale je to nazývané ako garáž, no má to svoje súpisné číslo. Pozemok je tam dosť veľký,
tak by si ho rozdelili a urobili by sa dva samostatné vchody. Vie si predstaviť svoje ďalšie zotrvanie
v podielovom spoluvlastníctve. Alebo vyporiadanie reálnou deľbou podľa tých dvoch súpisných čísel.
Uviedla, že navrhuje ako ďalší variant, že ona odkúpi od žalobcu jeho 2/3 podiel na nehnuteľnostiach.

Sumu 24.866,66 eur by vedela žalobcovi zaplatiť v lehote 30 dní. Je pravdou, že v roku 2019 bola na
stole dohoda o odkúpení jej podielu za sumu 8.000,- eur a v rokoch 2014, 2015 za 6.000,- eur, ale
bolo povedané aj to, že žalobca nám kľudne chatu prenechá, lebo oni majú kam chodiť. Až keď statik
v Brezanoch na nehnuteľnosti im nepovolil rekonštrukciu, začali usilovať o tieto nehnuteľnosti na C..
Spoločne to tam užívali, chodili, vzťahy boli dobré. Vzťahy sa pokazili po tom, čo vtedajší priateľ dcéry

žalobcu vylákal od nich peniaze, dodnes od neho tie peniaze nedostali, a dcéra žalobcu to aj poprela,
že to nie je pravda. Je pravdou, že na spoločné nehnuteľnosti bola privolaná polícia viackrát. V auguste
2021spomínasi,žemanželžalobcovipovedalpotom,čosavrátilzvýkonutrestu,žeterazceléletobudú
na chate oni. Dovtedy to tam užívala rodina žalobcu. Oberali jablká, ríbezle, oni prišli vždy na týždeň,
14 dní a inak si všetku úrodu oberala rodina žalobcu a nikto nepovedal proti tomu ani slovo. Policajná

hliadka bola privolaná dvakrát. Naposledy bola na sporných nehnuteľnostiach v lete 2022 do septembra
2022. Odvtedy aj mali záujem tam ísť, ale dostávali výhražné emaily, dopisy, vadilo im vtedy, že použili
postele, ktoré si tam dala rodina žalobcu, pritom ona si doviezla vlastné posteľné prádlo, prikrývky. Podľa
nej cena za vyplatenie jej podielu z predmetných nehnuteľností vôbec nezodpovedá cenám, aké sú
v danej lokalite ceny chaty. Ďalej žalovaná uviedla, že manžel urobil na chate strechu, vymenil okná.

Náklady na nehnuteľnosti platila so spoločného účtu s manželom. Ak žalobca tvrdí, že ona k nim nemá
vzťah, tak to nie je pravda, veď inak by tam necestovala. Chodila tam ešte za života svokrovcov. Manžel
tam robil so svokrom a takto tam oni trávili dovolenku a ona nevidela, že by tam žalobca niečo robil. Ani
s jeho otcom. Aj susedia im hovorili, že žalobca tam chodí len opekať. V čase keď bol manžel vo výkonetrestu ona na chate nebola. Bol vtedy aj Covid. K nákladom jej prišiel od žalobcu mail, aby zaplatili
100,- eur, ale neposlal jej žiadne vyúčtovanie, to nedoložil, a ona to chcela mať doložené takúto sumu.
Nezaplatila mu to, pretože jej neposlal žiadnu faktúru. Na daň z nehnuteľnosti v rozsahu svojho podielu

neprispieva, lebo doteraz to platili oni, potom to platil žalobcu, kým žila svokra platila to on. Žalobca im
posiela výhražné emaily a SMS. Z výsluchu svedkyne I. J. (dcéry žalovanej) súd zistil, že žalobca ich
podľa nej len chce obrať o majetok a ,,vyštípať“ z chalupy. Žalobca na nehnuteľnostiach nič neurobil.
Vysekal si len cestičku k ohníčku, aby si išiel grilovať, čo dosvedčia aj susedia. Žalobca jej neustále píše
výhražné sms. Ako rodina sú schopní zabezpečiť to tak, aby tam boli dva objekty. Sú schopní to tam

obývať alebo rekreovať. Tie nehnuteľnosti to je to jediné, čo jej otec tu má. Jediná jeho spomienka. On
má k tomu vzťah. Jej otec žalobcovi ponúkol za tie nehnuteľnosti milión na čo on reagoval odmietavo,
teda že spoločne do toho dajú milión, tak to bolo. V čase keď bola ona podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností žalobca na ňu naliehal, vyhrážal sa jej a ona mu prikyvovala, lebo sa ho
chcela zbaviť. Mali dohodu týkajúcu sa jej podielu, vtedy s tým súhlasila, lebo bol na ňu vyvíjaný nátlak,
chcela sa žalobcu týmto zbaviť, mala vtedy dosť svojich starostí, žalobca jej vypisoval, že pôjde sedieť.

Priznala, že v tomto smere bola jej komunikácia so žalobcom ohľadom jej podielu účelová. Na nejakú
dobu sa takto žalobcu zbavila. V čase, keď bola podielovou spoluvlastníčkou sa ona nijako nepodieľala
na nákladoch súvisiacich s nehnuteľnosťami. Ale tam to nezabezpečoval nikto ani žalobca tú údržbu,
opravy. Susedia sa sťažovali že búda padá, potom že sú tam zhnité jablká, ale ona v tom čase mala
iné starosti ako chodiť kosiť. Na predmetné nehnuteľnosti chodila často tak dvakrát do roka na týždeň

aj jej sestra. A keď bola podielovou spoluvlastníčkou tak tam boli dokonca celý mesiac. V čase, keď
otec bol vo výkone trestu tam nechodili, bol K.. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach ona dostala
od otca, potom kúpnou zmluvou previedla tento podiel na svoju mamu, kúpna cena bola dohodnutá na
15.000,- eur. Z výsluchu svedka J. C. (manžela žalovanej) bolo zistené, že žalovaná je jeho manželka.
Žalobca je jeho starší brat. Na nehnuteľnosti v C. má trvalý pobyt, ten mu neustále znepríjemňuje

žalobca, ktorého neustále rieši polícia. Odkedy žalobca zistil, že nemôže rekonštruovať nehnuteľnosť
v Brezanoch, rozhodol sa, že jeho a manželku pripraví o C., ktorú on spolu s otcom vybudoval. Robil
strechu, altánok, žalobca tam žiadne investície nedával. Všetko tam svojpomocne budoval on, stratil tam
jednak zdravie, aj financie, žalobca do toho nedal ani korunu. Od smrti ich matky začal žalobca podnikať
tieto kroky, aby všetko získal on. Žalobca odpája elektriku, vodu, mení zámky, a znemožňuje mu užívanie

nehnuteľnosti. V roku 2015 previedol on svoj podiel na svoju dcéru (I. J.) za tej podmienky, že tam
bude mať trvalý pobyt. Po tom, čo sa jej začal žalobca vyhrážať, dohodli sa, že podiel na nehnuteľnosti
prevedú na žalovanú (jeho manželku). Všetky platby na nehnuteľnosti platila vždy ich matka, stalo sa
že aj žalobca platil. V roku 2021, 2022 a 2023 platil daň z nehnuteľnosti on aj komunálny odpad. K
úhrade elektriky bolo dohodnuté tak, že jeden rok zaplatí žalobca a druhý zase on. Má za to, že oni to

takto zaplatili v roku 2021 alebo 2022. Navrhol žalobcovi milión korún ako sumu, za ktorú by sa to celé
zrekonštruovalo. Tá nehnuteľnosť potrebuje údržbu a zatiaľ on kúpil strechu, vymenil okná. Opravil aj
komín,padal,bolatonevyhnutnáoprava.Brataotomvopredneinformoval,ktýmnevyhnutnýmopravám
súhlas od žalobcu nemal, lebo on sa nikdy o to nezaujímal. Na oprave tej nehnuteľnosti sa žalobca
finančne nikdy nepodieľal. Svedok tvrdil, že žalobca o nehnuteľnosť záujem nemal, navrhol nech to

ostane spoločné so striedavým užívaním ich oboch, prípadne ako ďalšiu možnosť vidí, že on žalobcu
vyplatí spolu s manželkou z jeho podielov, v sume, ktorú mu určí súd, alebo rozdelenie, lebo sú tam
dve súpisné čísla. On sám ma trvalý pobyt na súp. č. XXX, ale je tam aj druhé súpisné č. XXX, ktorá
nehnuteľnosť sa prezentuje ako garáž, ale garáž to nie je. Má pomaly rovnako zastavanú plochu ako
samotná chata. Je najmenší problém urobiť samostatné vchody. Už v minulosti bol vstup na pozemok

z opačnej strany ako je teraz. Jemu tiež z nehnuteľnosti zmizli jeho hnuteľné veci napr. píla, čerpadlá.
Podal v súvislosti s tým aj trestné oznámenia. Svoj podiel previedol na dcéru preto, že v tom čase mal
nejaké problém, riešil vtedy insolvenciu, a žalobca sa mu vyhrážal, že to oznámi sudcovi, kedy by to
mohli zablokovať, tak podiel previedol na dcéru. Do ruku 2018 sa energie platili matkou. Keď ho obec C.
vyzve tak platí daň z nehnuteľnosti aj komunálny odpad. Platil aj elektriku zálohové faktúry duplicitne so

žalobcom, mali mu vrátiť preto preplatok, ktorý mu ale nevrátili. Vodu neplatili. V súčasnosti proti nemu
prebiehajú exekúcie, ale manželka tá je čistá, peniaze má na účte, nie je to problém. Naposledy bol na
nehnuteľnostiach v novembri 2022 a ešte v apríli 2023, kedy mu žalobca tam znemožnil prístup, čo on
nahlásil na polícii. On si vie aj za aktuálneho vzájomného nastavenia predstaviť, že by nehnuteľnosti
užívali spolu , keď sa dohodnú na spôsobe. Ak žalobca tvrdí, že on mu svoj podiel v rokoch 2014, 2015

sám ponúkal, tak to určite nie, to by neurobil. Bavili sa ale o takej veci asi v roku 2010, ale žalobca potom
začal hovoriť, že oni majú kam chodiť v Brezanoch, a v roku 2021 mu potom žalobca povedal, že statik
povedal, že s tou nehnuteľnosťou v Brezanoch nejde nič robiť, tak sa začal potom žalobca zaujímať o C..
V roku 2021 ani 2022 okolie chaty udržiavané nijako nebolo. Má z toho aj fotografie. Pleseň v kúpeľni,prístrešok na uhlie to radšej zbúral, nikto mu na to súhlas nedal, rozdrolený betón, garáž na spadnutie,
tam je veľká prasklina, všetko v dezolátnom stave. Nič neurobil okrem záchodu ten vymenil, inak nič.
Trvalo im keď prišli minimálne 3 dní, aby to dali do obývania schopného stavu. Nie je pravda, že za

žalobcom bol s návrhom zmluvy na prevod jeho podielu. Žalobca im vyúčtovanie za roky od 2014 do
2021 poslal. Spoločné užívanie nehnuteľnosti by navrhoval striedavo po mesiacoch v roku a súd určí,
ktoré náklady bude kto platiť. Z obhliadky predmetných nehnuteľností na mieste samom dňa 27.10.2023
súdzistilskutočnostipodľafotodokumentácieazvukovéhozáznamuvspise.Obhliadkasarealizovalaza
účasti znalca, ktorý na jej základe realizoval doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 36/2023 ohľadom

zodpovedania otázky či sú nehnuteľnosti reálne deliteľné. Z rozhodnutia o priestupku Okresného úradu
Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-PD-OVVS-2023/0133//-021 zo dňa 09.11.2023
bolo zistené, že obvinený J. C. bol v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. podľa § 50 ods. 1 uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.08.2022 v čase asi o 15:30 hod.
v rekreačnej oblasti Remata na pozemku patriacom k chate so súp. č. XXX oboma rukami zovretými
v päsť udrel po prednej kapote osobného motorového vozidla Hyundai ix 35 striebornej farby, EVČ:

D., následkom čoho vznikli na prednej kapote vozidla dve preliačiny v dĺžke 3 až 4 cm, čím majiteľovi
vozidla A. B. C. spôsobil škodu vo výške 165,60 eur, teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku
poškodením veci z takého majetku. Zo spisu Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. 110/22
bolo zistené, že dňa 14.12.2021 v G. uzavrela I. J. ako predávajúca a E. C. ako kupujúca kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel nehnuteľností: samostatne stojaca garáž, budova pre šport

a rekreačné účely súp. č. XXX, 728 nachádzajúca sa v obci C. časť C. postavené na pozemku parc. č.
XXXX/X o výmere 550m2 a nádvoria záhrada parc. CKN o výmere 286m2 v podiele 1/3, podiel 46/552
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a podiel 46/552 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú.
C.. Zmluvné strany sa v bode III. predmetnej zmluvy výslovne dohodli, že kupujúca kupuje tieto podiely
uvádzaných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, kúpna cena bola dohodnutá na 15.000,-

eur s vyplatením v troch splátkach po 5.000,- eur. Z faktúry č. 183/08 vyplynulo, že dodávateľ Vulkán
Kontur vyúčtoval odberateľovi J. C., obec C. C., Slovenská republika sumu 32.658,- CZK za vchodové
dvere masív, vrátane zárubní a zámku, dodaných dňa 28.07.2010. Z faktúry č. 178/08 bolo zistené, že
spoločnosť BPPTrading s.r.o. vyúčtovala J. C., C., C., okres D. dňa 14.06.2010 sumu 150.398,- CZK
za plastové okná , strechu a príslušenstvo. Z listín predložených žalobcom na č. l. 303 a nasl. bolo

zistené, že do roku 2019 vystavovala Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. faktúry za vodné a
stočné L. C., od 07/2019 následne žalobcovi, ktorý preukázal výpismi zo svojho účtu, že tieto faktúry v
rokoch 2019, 2020, 2021, 2022, 2023 uhrádzal. Zmluva o dodávke vody z verejného vodu na odberné
miesto C. XX-XX, C. uzavretá medzi Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a. s.
a žalobcom je založená v spise. Ďalej bolo predloženými listinami preukázané, že odberateľom elektriny

na odbernom mieste C. XX je žalobca, ktorému boli následne v rokoch 2019 až 2023 dodávateľom
vystavené vyúčtovacie faktúry, dovtedy bol ako odberať evidovaná L. C.. Z predloženého platobného
výmeru obce C. vyplýva, že obec vyrúbila žalobcovi poplatok za komunálny odpad v roku 2003 vo
výške 280,- Sk, v rokoch 2014, 2016, 2018 to bolo L. C., v roku 2019 až 2020 žalobcovi. Z predloženej
faktúry vyplynulo, že dodávateľ Eštok s. r. o. vyúčtoval žalobcovi za odstránenie poruchy kanalizácie

dňa 03.09.2019 sumu 231,- eur. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.08.2023 vyplynulo,
že dodávateľ Eštok s.r.o. prijal od žalobcu platbu za búracie práce v sume 250,- eur. Z ďalšej faktúry
od spoločnosti dodávateľa OSP a. s. vyplynulo, že bola vystavená žalobcovi na sumu 9999,90 SKK
za práce vykonané na streche. Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom ďalej
vyplynuli platby za zariadenie chaty v roku 2007 a 2020. Z emailu zo dňa 28.04.2022 vyplynulo, že

žalobca poslal žalovanej vyúčtovanie nákladov za elektriku s vyčísleným podielom nákladov žalovanej
v sume 147,11 eur za roky 2017 až 2022, dane z nehnuteľnosti za roku 2014 až 2021 v sume 87,47
eur, za vodu v sume 142,21 eur za roky od 2019 do 2021. Zo žalobcom predloženého dokladu bolo
zrejmé, že žalobca uhradil v roku 2023 poistenie nehnuteľnosti C. XXX. Z emailovej komunikácie medzi
žalobcom a I. J. vyplynulo, že vtedajšia podielová spoluvlastníčka prejavila záujem odpredať svoj podiel

na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovi a takisto prisľúbila žalobcovi zrušenie vecného bremena
svojich rodičov. Z komunikácie vyplýva, že I. J. mala k dispozícii kúpnu zmluvu týkajúcu sa jej podielu
na sporných nehnuteľnostiach. Z emailu zo dňa 21.03.2021 vyplýva, že žalobca posielal na email A.
kúpnu zmluvu na C. vrátane návrhu na vklad. Kúpna zmluva bez podpisov je v spise. Z komunikácie
medzi žalobcom a I. J. v období od 07/2021 do 09/2023 vyplynulo, že menovaná sa ospravedlnila

žalobcovi za všetko a uviedla, že čas žiaľ späť nevráti. Žalobca týmto preukazoval, že medzi ním a
p. J. bol dôverný vzťah, poslala mu tiež návrh na obmedzenie svojprávnosti svojho otca z 02.11.2022,
ktorý podala na Okresný súd v Berouně. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že jej otec je poberateľom
invalidného dôchodku a navrhuje svoju osobu za opatrovníčku. Z emailovej komunikácie je preukázané,že manžel žalovanej dotazoval žalobcu dňa 05.05.2015, či má záujem o jeho spoluvlastnícky podiel za
6.000,-eur,čooznačilzaposlednúponuku,ktorásanebudeopakovať.Nauvedenéreagoval07.05.2015
žalobca s tým, aby pripravil zmluvu a návrh na vklad s dotazom, či to má urobiť sám žalobca. J. C.

odpovedal ten istý deň s tým, že zmluvu aj návrh na vklad pripraví jeho právnik a dá žalobcovi vedieť
kedy príde. Z emailovej komunikácie bolo preukázané, že 16.10.2023 manžel žalovanej oslovil žalobcu,
aby sa ohľadom C. dohodli čo najskôr. Na uvedené reagoval žalobca s tým, aby brat napísal akú má
predstavu,ten13.11.2023odpovedá,žesúhlasíscenouzaC.20.000,-plusgarážvHandlovejaktomu2
týždne v roku. Z emailovej komunikácie vyplynulo, že žalobca oslovil manžela žalovanej dňa 14.02.2018

s tým, že ich sestra C. nechce a ostáva to teda na nich dvoch. Žalobca ďalej píše, že keďže manžel
žalovanej nesúhlasí, aby ho žalobca vyplatil, on súhlasí, aby bola chata jeho. Pričom je treba okamžite
najaropraviťodpad,ktorýjeužtakzanesený,ženepomôžeanivykopaniepodgarážou,jetrebavykopať
novú trasu. Manžel žalovanej žalobcovi dňa 15.02.2018 odpisuje, že aby C. zachránil, musel kúpiť
strechu a okná, pričom žalobca 20 rokov chatu užíval (griloval), je teda nesporné, že odpady zapchal
on a je jeho povinnosťou dať to do poriadku. Za tých 20 rokov podľa manžela žalovanej žalobca do C.

neinvestoval nič. Podľa rozhodnutia obce C. zo dňa 16.05.2022 bola manželovi žalovanej vrátená suma
21,- eur ako poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady. Rozhodnutím obce žalovaná
preukázala, že daň za sporné nehnuteľnosti v roku 2023 zaplatil jej manžel. Rovnako tak v roku 2022. Z
výpisov z účtov žalobcu zo dňa 11.01.2024 bolo zistené, že žalobca disponuje dostatočnými finančnými
prostriedkami na prípadné vyplatenie podielu žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel.

5. Zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2, § 141 ods.
1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že spoluvlastníci sa kedykoľvek počas trvania
spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva. Keďže v prejednávanom prípade
dohoda medzi stranami (spoluvlastníkmi) nie je možná, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva

môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov
využil svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka svojou žalobou žiadal, aby
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal súd.
V spore bolo preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Spoluvlastnícky podiel žalobcu je 2/3 k celku a žalovanej 1/3 k celku. Žalobca a

žalovaná sa na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedokázali mimosúdne dohodnúť. Dôvodom
zrušenia podielového spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov sú dlhodobé nezhody medzi
spoluvlastníkmi, nemožnosť užívania predmetu spoluvlastníctva, nemožnosť financovať údržbu a
nezáujem žalobcu zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná nesúhlasila so zrušením ich
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, mala za to, že podieloví spoluvlastníci sa

stále môžu dohodnúť na spoločnom užívaní nehnuteľností, kedy navrhovala, že žalobca bude užívať
horné izby chaty a ona s rodinou dolné priestory, s tým, že kuchyňu, kúpeľňu, predsieň a verandu
by užívali spoločne, alebo navrhovala, že sa v užívaní nehnuteľnosti môžu striedať po kalendárnych
mesiacoch na základe vopred dohodnutého ,,návštevného kalendára“, pre prípad, že by súd pristúpil
k zrušeniu podielového spoluvlastníctva navrhla reálnu deľbu nehnuteľností prípadne prikázanie

nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že ona vyplatí žalobcu z jeho spoluvlastníckych
podielov. Súd mal za to, že zákonné predpoklady zrušenia podielového spoluvlastníctva sú v tomto
prípade splnené, preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo. Nikto nemôže byť spravodlivo nútený
k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Žalobca
nemal záujem ďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve k spoločným nehnuteľnostiam, ktoré

dlhodobo zakladá dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto
ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ponechať. Súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa brániace zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva,

pretože sú preň záväzné. Ako prvý spôsob vyporiadania súd skúma reálnu deľbu nehnuteľností.
Dôležitým faktorom deliteľnosti je skutočnosť, že sa daná vec dá rozdeliť bez toho, aby sa to dotklo jej
hospodárskeho určenia. Ak by nehnuteľnosť bola reálne deliteľná, súd by musel pristúpiť k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom, a to bez ohľadu na to, či by s takýmto spôsobom
vyporiadania súhlasili alebo nesúhlasili spoluvlastníci, teda strany tohto súdneho sporu. Rozdelenie veci

je dobre možné iba v prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky - funkčne ale aj právne možné. Je treba tiež
zvážiť, či reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nebude mať za následok značné zmenšenie
hodnoty spoločnej veci. Pri reálnej deľbe je potrebné skúmať aj účelné využitie veci t. j. kto nehnuteľnosti
udržiaval,opravoval,investovaldonej,ktojeschopnýsanaďalejojejúdržbustarať.Kreálnejdeliteľnostipredmetných nehnuteľností bolo vykonané znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom A. I.
K.. Podľa Doplnenia č. 1 k znaleckému posudku A. K. č. 36/2023 po stavebnotechnickej stránke je
možné stavby reálne deliť podľa ním uvedenej alternatívy č. 5, ale vzhľadom k vlastníckym pomerom

na pozemku parc. CKN č. XXXX/X je otázne, či je možné nehnuteľnosti rozdeliť aj po stránke právnej.
Alternatíva 5 totiž predpokladá využívanie súčasnej stavby garáže výlučne len na účely, na ktoré sa
využíva v súčasnosti, teda na garážovanie vozidiel a nebytové skladové účely, v žiadnom prípade
nie na trvalé, ale ani len občasné bývanie. Náklady na takúto reálnu deľbu by boli spolu 17.050,-
eur. Žalovaná sa vyjadrila, že by bola ochotná vynaložiť akékoľvek financie v prípade reálnej deľby.

Uviedla, že pozemok je tam dosť veľký, tak by si ho rozdelili a urobili by sa dva samostatné vchody.
Dokazovaním však bolo zistené, že sporné nehnuteľnosti sú postavené na pozemku parc. č. K.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 550 m2 (zapísané na LV č. XXX), ide
o pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve celkovo 7 podielových spoluvlastníkov vrátane
žalobcu (jeho podiel je 260/552) a žalovanej (jej podiel je 46/552), pričom podielu žalovanej zodpovedá
výmera len 45,83 m2 a celá táto výmera by sa spotrebovala výlučne len na zastavanú plochu garáže,

a nebol by žiadnym spôsobom vyriešený prístup k nehnuteľnosti, či už na pešo alebo motorovým
vozidlom. Preto ak žalovaná tvrdila, že spoločné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, dokazovaním bolo
zistené, že, keď garáž (ktorú si chcela prerobiť bez ohľadu na výšku investícií), nemožno využívať
na iný účel ako v súčasnosti teda garážovanie vozidiel a nebytové skladové účely, nemohla by ju v
žiadnom prípade užívať na bývanie, a naviac k takto rozdelenej nehnuteľnosti by žalovaná nemala

prístup cez samostatný vchod. Súd neposudzuje deliteľnosť iba z hľadiska technických kritérií, ale
aj deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V
prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností by účastníci zotrvali v bezprostrednom susedskom vzťahu,
čo by vzhľadom na ich výrazne dlhodobo narušené a v posledných rokoch neprimerane vyhrotené
vzťahy nepochybne viedlo k obdobným problémom pri spolunažívaní, ako tomu bolo doposiaľ. Súd

má za to, že konfliktné spolužitie spoluvlastníkov, sprevádzané nielen verbálnymi, ale už aj fyzickými
útokmi, vzájomnými trestnými oznámeniami, konaním o priestupku spôsobuje nemožnosť riadneho
užívania nehnuteľnosti. Z dokazovania je zjavné, že podieloví spoluvlastníci sa nedokážu dohodnúť
ohľadne užívania nehnuteľnosti, ani ohľadom jej údržby či opráv, nedokážu sa dohodnúť na spoločnom
podieľaní sa na nákladoch, spojených s užívaním nehnuteľností, nedokážu sa dohodnúť na platbách

za energie. Za prípady, kedy sa nehnuteľnosť považuje za reálne nedeliteľnú je treba považovať i
prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá
ich povahe a jeho užívanie vyčlenenej časti nehnuteľnosti by nebolo v súlade s dobrými mravmi. Účelom
garáže je priestor na parkovanie motorových vozidiel pre vlastníka chaty. Ak aj žalovaná tvrdila, že
možno dvakrát sa v garáži parkovalo auto a autá sa tam nedávali, je nepochybné, že účelom tejto

stavby, zapísanej na LV ako garáž je garážovanie vozidiel. Žalobca s dosiahnutým vysokoškolským
vzdelaním v odbore stavebníctva v spore tvrdil, nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože stavba
garáže slúži spolu s chatou ako jeden funkčný celok a účelom garáže je priestor na odparkovanie
auta pre vlastníka chaty. Je preto v rozpore so zásadou účelného využitia veci, aby bola jednému
zo spoluvlastníkov prikázaná garáž a druhému chata. Okrem toho znalcom vyčíslené odhadované

náklady pre žalovanou navrhované rozdelenie spoločných nehnuteľností v sume 17.050,- eur nie sú
primerané k zistenej hodnote nehnuteľností. Z aktuálnej judikatúry súdov je ustálené, že samotná
technická možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem
nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie
nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných

stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Ak žalovaná v
spore namietla, že doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 36/2023 považuje na nespravodlivé
a nekorešpondujúce s vlastníckym podielom, k tomuto tvrdeniu žiadne dôkazy nenavrhla. Súd tak
dospel k záveru, že rozdelenie sporných nehnuteľností podľa súpisného čísla tak, ako to navrhuje
žalovaná,možnénieje,pretosazaoberaldruhýmspôsobomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,

a to prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného z dvoch podielových
spoluvlastníkov a to buď žalobcovi alebo žalovanej. Pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa posudzujú viaceré kritériá, a to každé kritérium samostatne a následne
sú vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti:1. veľkosť spoluvlastníckych podielov, 2. účelné využitie
veci, 3. násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, 4. solventnosť

spoluvlastníka, ktorému má byť nehnuteľnosť prikázaná a jeho schopnosť vyplatiť primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel. K uvádzaným kritériám bolo dokazovaním zistené nasledovné: 1. Veľkosť
spoluvlastníckych podielov: z LV č. XXXX, k. ú. C. vyplýva, že spoluvlastnícky podiel žalobcu na
predmetných nehnuteľnostiach je 2/3 a spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/3. 2. Účelné využitie veci:súd uprednostní toho zo spoluvlastníkov, ktorý má záujem spoločnú vec v budúcnosti užívať, ktorý súdu
preukázal, že sa o ňu stará, spravuje ju, vkladá investície. V danej veci ide o nehnuteľnosti (rekreačná
chata a garáž v podielovom spoluvlastníctve), pričom ani jeden z podielových spoluvlastníkov v nej

trvalo nebýva (trvalý pobyt, ktorý tam má nahlásený manžel žalovanej nie je relevantný, má evidenčný
charakter). Žalobca na rozdiel od žalovanej býva v blízkosti danej nehnuteľnosti, čo mu umožňuje
v prípade potreby (napr. havarijného stavu bezodkladne zasiahnuť). Je zrejmé, že k spoločným
nehnuteľnostiam má citový vzťah tak žalobca ako aj manžel žalovanej, pretože od svojho detstva tu
so svojimi rodičmi trávili čas. V danej veci je však možno zohľadňovať len pomery na strane žalobcu a

žalovanej. Žalovaná sa vyjadrila, že má k sporným nehnuteľnostiam vzťah, trávila tam čas ešte za života
svokrovcov. Súd dokazovaním zistil, že žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti najmä cez víkendy (trávi
tamcca85%zovšetkýchvíkendovvroku),žalovanásosvojourodinouužívalapredmetnénehnuteľnosti
najmä v letných mesiacoch cca týždeň, 14 dní, s výnimkou rokov 2018 až 2021 z dôvodu, že manžel bol
vo výkone trestu odňatia slobody aj z dôvodu Covidu. Následne v rokoch 2022, 2023 tam zostali celé
leto cca 2 - 3 mesiace. Náklady na sporné nehnuteľnosti uhrádza od roku 2019 do 2023 žalobca (vodné,

stočné, elektriku), poplatok za komunálny odpad v rokoch 2019, 2020. Žalobca zaplatil v roku 2023
poistenie sporných nehnuteľností. V roku 2021, 2022 a 2023 platil daň z nehnuteľnosti manžel žalovanej,
taktiež komunálny odpad. Bolo preukázané, že v roku 2022 vyúčtoval žalobca žalovanej pomernú
výšku všetkých ním uhradených nákladov a energií na spoločné nehnuteľnosti, žalovaná mu pomernú
časť neuhradila z dôvodu, že tieto jej žalobca riadne nepreukázal faktúrami. Čo do opráv a údržby,

žalobca sa vyjadril, že ak žalovaná namieta, že on nič neinvestoval do nehnuteľností, tak je pravdou,
že zrealizoval len nevyhnutné opravy ako napr. výmena WC, oprava upchatej kanalizácie, dohliadal pri
výmene strechy, čo ho tiež stálo nemalé financie. S manželkou sa však dohodli, že do nehnuteľnosti
nebudú investovať do rozhodnutia vo veci. Zo strany manžela žalovanej bola zrealizovaná v roku
2010 výmena strechy aj výmena okien. Žalovaná sa vyjadrila, že majú v pláne sporné nehnuteľnosti

zrekonštruovať k ich celoročnému bývaniu a zachovaniu pre ďalšie generácie. Ak tvrdila, že žalobca
chce nehnuteľnosť len účelovo získať pre seba, následne ju predať a peniaze použiť na rekonštrukciu
nehnuteľnosti v Brezanoch, toto tvrdenie nebolo ničím preukázané. Nebolo sporným, že žalobca kosí
trávu, na zimu odstavuje vodu, ktorú k jari následne spúšťa, vetrá vnútorné priestory, strihá stromy. Súd
dal do pozornosti, že tak z výpovede žalovanej, ako aj svedkov bolo zistené, že najsilnejší citový vzťah

z rodiny žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam prechováva práve manžel žalovanej, potom je ale
zarážajúce, že sa svojho podielu v roku 2012 vzdal, keď ich daroval do výlučného vlastníctva dcére, a to
bez ohľadu na to, aké pohnútky ho k tomu viedli. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a manželov
žalovanej mal súd za preukázané, že žalobca nehnuteľností užíval (griloval) 20 rokov. 3. Násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom: dokazovaním bolo zistené, že

medzi podielovými spoluvlastníkmi sú narušené vzájomné vzťahy, ktoré z verbálnych útokov vyústili až
do fyzického útoku. Vzťahy sa pokazili už v roku 2009. Narušené vzťahy medzi žalobcom a rodinou
žalovanej boli o.i. preukázané aj priloženou emailovou komunikáciou medzi žalobcom a manželom
žalovanej, rozhodnutím o priestupku Okresného úradu Prievidza č. OÚ-PD-OVVS-2023/0133//-021
zo dňa 09.11.2023. Strany sporu sa tiež vzájomne obvinili z odcudzenia hnuteľných vecí v ich osobnom

vlastníctve zo spoločných nehnuteľností, taktiež z ich znehodnotenia. Úmyselné zamykanie priestorov
nehnuteľností, odstávky elektriky, privolávanie polície taktiež sprevádzalo posledné roky užívanie
spoločných nehnuteľností podielovými spoluvlastníkmi. 4. Solventnosť spoluvlastníka, ktorému má byť
nehnuteľnosť prikázaná: žalobca na rozdiel od žalovanej dôkazmi v spore preukázal, že disponuje
dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie primeranej peňažnej náhrady žalovanej v lehote

30 dní za jej podiel na nehnuteľnostiach. V spore žalobca namietol resp. spochybnil solventnosť
žalovanej, na čo nijakým spôsobom nereagovala. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru,
že v najlepšom záujme oboch podielových spoluvlastníkov a v súlade so zásadou dobrých mravov
je prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca vyplatí žalovanú ako
ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Nemožno súhlasiť so žalovanou, ktorá sa v spore bránila

tvrdením, že ide o vyvlastnenie. Súd pri rozhodnutí o tom, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec
za primeranú náhradu zobral na zreteľ celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný
iba hľadiskami priamo vymenovanými v § 142 ods. Občianskeho zákonníka. Ďalej súd uviedol, že
vyporiadanie v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadanie v najširšom zmysle
slova, v jeho rámci sa prihliada napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich

podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod. (R 40/1970).
Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti
s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctvaniektorý zo spoluvlastníkov je na takomto vzniknutom práve dotknutý (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/53/2004). O vzájomnom návrhu, požadujúcom zaplatenie určitej
sumy z dôvodu širšieho vyporiadania treba rozhodnúť samostatným výrokom (R 46/1991). Nesprávny

je taký postup, keď sa investície, vynaložené na vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania
premietnu priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/53/2004). Žalovaná žiadnu vzájomnú žalobu,
ktorou by sa domáhala voči žalobcovi zaplatenia nejakej konkrétne vyčíslenej sumy ako ňou vnesenej
investíciedospoločnejnehnuteľnostivsporenepodala.Žiadalao,,zohľadnenieinvestícií“dospoločných

nehnuteľností, pričom žalobca poprel existenciu takýchto investícií a tvrdil, že neboli realizované a
nie je dôvod ich vyporiadať, pričom išlo o investície tretích osôb, ktoré ani nie sú účastníkmi tohto
konania. Z dokazovania vyplynulo, že ak boli spoločné nehnuteľnosti v minulosti aj zhodnotené, išlo
o ich zhodnotenie treťou osobu, a to manželom žalovanej. Z uvedeného potom vyplýva, že tretia
osoba, ktorá vniesla do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve svoje finančné prostriedky (výmena
strechy, okien, oprava komína atď.) sa môže svojho nároku domáhať výlučne samostatnou žalobou,

pretože súd o tomto nároku tretej osoby nemôže rozhodovať v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Manžel žalovanej nie je účastníkom tohto konania, pretože nie je
podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností. Okrem toho sa zhodnotením nehnuteľnosti súd
môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva len za toho predpokladu,
že podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti urobí návrh na takéto vyporiadanie (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1640/2006), k čomu v danom prípade nedošlo, preto
sa súd širším vyporiadaním ani nemohol zaoberať. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov tak, že predmetné nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý s ich prikázaním do svojho výlučného vlastníctva
súhlasil resp. mal o ne záujem. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanej primeranú

náhradu. Pod primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba
ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným
spoluvlastníkom. Pri určení primeranej náhrady súd vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností, v
spore ustálenej znaleckým dokazovaním a to posudkom znalca A. I. K. č. 36/2023. Súd určil sumu

na vyrovnanie podielov zo sumy určenej znaleckým posudkom č. 36/2023 37.300,- eur, ktorá bola
určená ako všeobecná cena vyporiadavaných nehnuteľností, z nej na žalovanú pripadajúci podiel 1/3
má hodnotu vyčíslenú sumou 12.433,33 eur. Ak žalovaná po jej výsluchu na pojednávaní reagovala v
písomnom podaní tak, že nemôže súhlasiť so stanovenou cenou znalcom vo výške 37.000,- eur, pretože
táto neodpovedá ani iným kritériám. U znaleckého posudku podľa nej absentuje porovnávacia metóda.

K uvedenému tvrdeniu žalovaná nenavrhla žiadne dôkazy napr. kontrolné znalecké dokazovanie. Súd
mal za to, že znalec stanovil cenu s odbornou starostlivosťou s využitím všetkým potrebným postupov a
metód. Na základe uvedeného mal súd za to, že primeraná náhrada bola ocenená odborne v znaleckom
dokazovaní a preto rozhodol tak, že žalobca (ako osoba, ktorej nehnuteľnosti boli súdom prikázané
do výlučného vlastníctva) je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na

predmetných nehnuteľnostiam sumu 12.433,33 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

6.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasúdodôvodnilpodľa§251,§255ods.1a§262ods.1a2zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ pomerom
úspechu v spore. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Žalobe bolo vyhovené v celom navrhovanom rozsahu, t. j. jednak v časti zrušenia podielového
spoluvlastníctva a jednak aj čo do navrhnutého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Súd tiež rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v konaní vznikli ako trovy dôkazu. Súd za použitie
služobného motorového vozidla k procesnému úkonu obhliadky na mieste samom dňa 27.10.2023
vyúčtoval náhradu vo výške 12,36 eur. Vychádzajúc z povahy veci a výsledku konania rozdelil súd

náhradu trov štátu v polovici pre žalobcu v sume (po zaokrúhlení na dve desatinné čísla nahor) 6,18 eur
a v polovici pre žalovanú v sume 6,18 eur, pretože dôkaz - obhliadku na mieste samom súd vykonával
pre tvrdenia oboch strán sporu. Zároveň súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého
dokazovania v súvislosti so zadaním doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 36/2023, za ktoré súd
priznal znalcovi znaleckú odmenu 328,75 eur, ktorá mu bola vyplatená predbežné z rozpočtových

prostriedkov okresného súdu. Súd potom náhradu týchto trov uložil žalovanej, ktorá tvrdila že spoločné
nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a na preukázanie tohto jej tvrdenia bolo následne nariadené predmetné
doplnenie znaleckého dokazovania.7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že jej manžel J. C. má
v nehnuteľnosti od roku 2015 trvalý pobyt a zároveň je na predmetných nehnuteľnostiach zriadené
vecné bremeno spočívajúce v práve žalovanej a jej manžela predmetné nehnuteľnosti doživotne užívať.

Predmetné nehnuteľnosti sú pre manžela žalovanej spojené s jeho rodičmi a detstvom a majú pre
neho celý život nenahraditeľný význam. Jej manžel sa po smrti otca ako jediný podieľal na oprave
predmetných nehnuteľností a spolu so žalovanou do nich vložili značné finančné prostriedky. Jej manžel
vymenil strechu, okná aj vchodové dvere. Do svojej smrti v roku 2018 všetky poplatky a platby spojené
spredmetnýminehnuteľnosťamiplatilamatkažalobcuamanželažalovanej.Akžalobcatvrdí,žeichplatil

on,taklenzprostriedkovsvojejmatky.Pojejsmrtipotomboliplatbyapoplatkyhradenézprostriedkovza
prenájom garáže v Handlovej, ktorú si bez vedomia ostatných dedičov dal na základe plnej moci na seba
napísať žalobca. Žalovaná namietla, že sa súd nezaoberal tým, ona spolu s manželom preukázateľne
financovalivýmenuokiennachate,vchodovýchdveríaopravustrechy.Ďalejuviedla,ževlastníckeprávo
je nepopierateľné a nedotknuteľné a nie je možné, aby ju súd zbavil vlastníckeho práva len preto, že to
chce žalobca. Ide o dedičstvo, kde sa jej manžel narodil a má tam trvalý pobyt. Súd takto jednoducho

urobil z jej manžela bezdomovca, hoci on sa chce vrátiť na Slovensko a do predmetných nehnuteľností
investovať. Žalovaná potom namietala, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vyhlásil rozsudok na
pojednávaní, z ktorého sa ona riadne ospravedlnila a žiadala opakovane o odročenie pojednávania
z dôvodu operácie očí. Súd prvej inštancie ale bez riadneho dôvodu odklad pojednávania neumožnil
a porušil tým jej právo na spravodlivý proces. Okrem toho súd jednal v záujme žalobcu, keď jej a jej

manželovi zrušil na predmetných nehnuteľnostiach vecné bremeno. Nakoniec žalovaná namietala aj
cenu za vyporiadanie jej podielu, keď táto je podľa nej podhodnotená a nekorešponduje s cenami, za
ktoré sa v danej lokalite nehnuteľnosti predávajú. Nebola rešpektovaná trhová cena a v znaleckom
posudku absentuje porovnávacia metóda.

8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje v plnom rozsahu za vecne i právne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na základe
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi o spôsobe zrušenia a
vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, rozhodne o jeho zrušení a vyporiadaní na návrh

ktoréhokoľvekspoluvlastníkasúd.Takétoprávovyplývazozásady,ženikohonemožnospravodlivonútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Nakoľko žalobca
ako podielový spoluvlastník využil toto svoje právo, súd podielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal. Odvolacie tvrdenia žalovanej sú len opätovnou rekapituláciou jej
tvrdení z konania pred súdom prvej inštancie a jej nedôvodnými obvineniami smerujúcimi voči osobe

žalobcu. Dedičstvo po otcovi žalobcu a manželovi žalovanej bolo pred 32 rokmi uzavreté v zmysle
dedičskej dohody, na základe ktorej brat žalobcu – manžel žalovanej dostal svoj podiel na dedičstve.
Preto sú akékoľvek tvrdenia žalovanej o ukrátení jej manžela o dedičstvo po otcovi v plnom rozsahu
vymyslené a nepravdivé. Aj keď žalovaná vo svojom odvolaní svojho manžela, J. C., označuje ako
faktického vlastníka spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý má navyše v

rekreačnej chate trvalý pobyt, slovenský právny poriadok pojem faktický vlastník nepozná. Manžel
žalovanej sa svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach dobrovoľne vzdal, a to
ich darovaním jeho dcére, I. J., ktorá tento podiel následne na základe kúpnej zmluvy previedla výlučne
na žalovanú. Fakt, že sa J. C. dobrovoľne vzdal svojho spoluvlastníckeho podielu, spochybňuje tvrdenie
o tom, že má ku chate akýsi citový vzťah. Skutočnosť, že manžel žalovanej má v spornej rekreačnej

chate evidovaný trvalý pobyt, nič nemení na tom, že svojho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach sa
vzdal, v týchto nehnuteľnostiach si nerieši a ani nikdy neriešil svoju bytovú otázku, a teda žalovanou
tvrdený prihlásený trvalý pobyt jej manžela v rekreačnej chate má len evidenčný charakter, čo správne
skonštatoval aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci, teda, že trvalý pobyt
manžela žalovanej nepredstavuje relevantnú skutočnosť, ktorú by mal súd pri svojom rozhodovaní

zohľadniť. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovanej, že prikázaním sporných nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobcu ich súd zabavil nehnuteľnosť, do ktorej žalovaná s manželom údajne
investovali svoje financie a spravil z jej manžela, ktorý sa chce na Slovensko vrátiť, bezdomovca.
Takéto tvrdenia žalovanej sú v plnom rozsahu nedôvodné. Štát im žiadne nehnuteľnosti nezabavil,
ale naopak, po rozsiahlom a podrobnom dokazovaní rozhodnutím podielové spoluvlastníctvo žalobcu

a žalovanej k týmto nehnuteľnostiam zrušil a za dodržania zákonného poradia a podmienok použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušené spoluvlastníctvo následne aj vyporiadal. Pri rozhodovaní
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada na pomery účastníka konania, a
teda v danom prípade na pomery žalovanej, ako spoluvlastníčky sporných nehnuteľností, a nie napomery jej blízkych osôb. Žalovaná nikdy nemala v predmetných nehnuteľnostiach evidovaný trvalý
pobyt, v týchto nehnuteľnostiach si nikdy neriešila svoju bytovú otázku a ani žalovanou v konaní
navrhovaný spôsob rozdelenia sporných nehnuteľností na dve samostatné stavby a následné prikázanie

stavby garáže do jej výlučného vlastníctva by neumožňoval, aby si žalovaná, prípadne jej blízke
osoby riešili v predmetnej garáži svoju bytovú otázku, nakoľko predmetná stavba ani nie je určená na
bývanie. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že náklady súvisiace s užívaním sporných nehnuteľností
boli najskôr uhrádzané z finančných prostriedkov jeho mamy a po jej smrti z prostriedkov pochádzajúcich
z prenájmu garáže, ktorá bola dedičstvom po rodičoch a ktorej bez vedomia mojich súrodencov

zmocnil výlučne on sám. Takéto tvrdenia žalovanej sú podľa neho v plnom rozsahu nedôvodné a
žalovaná ich v konaní ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Z vykonaného dokazovania v konaní
pred súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že tieto náklady v plnom rozsahu uhrádzal žalobca,
s výnimkou dane z nehnuteľností, ktorú za obdobie rokov 2022 a 2023 uhradila žalovaná, pričom na
úhrade nákladov súvisiacich s užívaným týchto nehnuteľností sa žalovaná žiadnym iným spôsobom
nepodieľala. Žalobca predložil súdu príslušné doklady, ktoré nesporne potvrdzujú ním vykonané úhrady,

pričom žalovaná nikdy tieto doklady v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňovala a ona
sama nepredložila žiadne dôkazy o tom, že by tieto úhrady nevykonával žalobca. Vo vzťahu k
námietke žalovanej, že súd neprihliadal na finančné prostriedky, ktoré so svojím manželom do sporných
nehnuteľností investovali, žalobca uviedol, že žalovaná síce v konaní predložila faktúry týkajúce sa
výmeny strechy, okien a bezpečnostných vchodových dverí a ktorú výmenu mal uskutočniť jej manžel,

avšak nepreukázala, že k takýmto opravám spornej nehnuteľnosti aj skutočne došlo. Žalobca tvrdené
investície zo strany manžela žalovanej do spornej nehnuteľnosti od počiatku popieral a navyše tvrdil, že
tieto investície nemožno v tomto konaní ani vyporiadať, nakoľko neboli vykonané zo strany žalovanej
ako účastníčky konania, ale zo strany jej manžela. Žalovaná taktiež v konaní nenavrhla tzv. širšie
vyporiadanie nášho podielového spoluvlastníctva, a preto sa súd prvej inštancie ani vyporiadaním

údajného zhodnotenia sporných nehnuteľností dôvodne nezaoberal, pričom takýto svoj postup aj riadne
odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka námietky žalovanej, že vyhlásením rozsudku na
pojednávaní, ktorého sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť a o ktorého odročenie opakovane
žiadala, jej bolo porušené právo na spravodlivý súd, žalobca uviedol, že žalovaná v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie zámerne vytvárala obštrukcie v konaní tým, že opakovane žiadala o

odročenie pojednávania, s ktorou skutočnosťou sa súd v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia
aj riadne vyporiadal a na opakovanú žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania už neprihliadal, pričom
na túto skutočnosť žalovanú upovedomil už vo svojej odpovedi zo dňa 17.04.2024 na žiadosť žalovanej
o odročenie pojednávania nariadeného na termín 19.04.2024. Navyše, súd vzhľadom na opakované
procesné obštrukcie zo strany žalovanej uznesením č. k. 18C/33/2021-162 zo dňa 18.04.2023 v súlade

s § 184 ods. 2 CSP rozhodol, že na ďalšie návrhy žalovanej o odročenie pojednávania nebude prihliadať.
Námietka žalovanej, že súd konal v záujme žalobcu, keď zrušil vecné bremeno zriadené v prospech
jej a jej manžela k sporným nehnuteľnostiam, je v plnom rozsahu nedôvodná. Určenia neexistencie
vecného bremena zriadeného dcérou žalovanej ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena v
prospech žalovanej a jej manžela ako oprávnených z vecného bremena bolo predmetom iného súdneho

konania, pričom súd po vykonanom dokazovaní v predmetnom konaní dospel k záveru toto vecné
bremeno neexistuje. Žalovaná, ako ani jej manžel sa voči tomuto rozhodnutiu súdu ani nikdy neodvolali,
čo nesporne znamená, že toto rozhodnutie v plnom rozsahu rešpektujú. Určenia neplatnosti predmetnej
darovacej zmluvy sa žalobca nikdy nedomáhal, pretože nikdy nespochybňoval existenciu vlastníckeho
práva I. J. k predmetným nehnuteľnostiam. Takáto námietka žalovanej je preto celkom irelevantná.

Napokon žalobca konštatoval, že tvrdenia žalovanej o ich údajných citových väzbách k predmetným
nehnuteľnostiam sú len jej výmyslami, nakoľko žalovaná, ako ani jej manžel, či ich ostatná rodina
sa o sporné nehnuteľnosti nikdy skutočne nezaujímali, čas v týchto nehnuteľnostiach trávili len veľmi
sporadicky a od roku 2023 tieto nehnuteľnosti nielenže nenavštívili, ale už vôbec sa o ne žiadnym
spôsobom nestarali. Ak mal manžel žalovanej také silné citové väzby k predmetným nehnuteľnostiam, je

pre žalobcu nepochopiteľné, prečo ich previedol na svoju dcéru, ktorá o tieto nehnuteľnosti nikdy záujem
nejavila, práve naopak, ponúkla žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel k nim. Ak žalovaná
opakovane namieta výšku všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností stanovenú znalcom A. I. K.,
ako aj použitú metódu akou ich hodnotu stanovil, tak ona sama v konaní pred súdom prvej inštancie
nepredložila iný znalecký posudok, z ktorého by vyplývalo, že všeobecná hodnota vyporiadavaných

nehnuteľností je vyššia. Aj táto námietka žalovanej je preto v plnom rozsahu nedôvodná. Žalovaná v
odvolaní ďalej uvádza, že osoba znalca je priateľom žalobcu, k čomu žalobca uvádza, že to nie je
pravda. Znalca A. K. ustanovil súd, on ho osobne nepozná a prvýkrát sa stretli pri obhliadke predmetných
nehnuteľností.9. K tomu žalovaná uviedla, že trvá na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Nebolo jej umožnené brániť sa

pred súdom, keď mala dve náročné operácie očí a po operáciách trávila niekoľko dní v nemocnici
avdomácomprostredímuseladodržiavaťprísnypooperačnýrežim.Zpojednávaniasúduprvejinštancie
sa z týchto dôvodov ospravedlnila a to včas a zaslala aj lekársku správu. Súdu tak nič nebránilo,
aby jej žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci a ak nie sú nemôže súd v takejto

veci rozhodnúť. Opätovne namietal, že jej manžel nebol pripustený ako vedľajší účastník do konania,
hoci mal na veci naliehavý právny záujem, ktorý mohol uplatniť len v tomto konaní. Pokiaľ ide o prevody
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach z manžela žalovanej na dcéru a potom
na samotnú žalovanú, tieto boli dôsledkom nátlaku žalobcu, ktorý sa vyhrážal manželovi žalovanej,
že oznámi insolvenčnému súdu, že manžel žalovanej nepriznal majetok – spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach. Neskôr žalobca nútil dcéru žalovanej, aby podiel prepísala na neho.

Žalovaná zopakovala, že náklady a poplatky spojené s predmetnými nehnuteľnosťami hradila do
svoje smrti matka žalobcu a jej manžela. Po jej smrti mali byť hradené z prenájmu garáže, ktorá
patrila do dedičstva, na čom sa všetci dedičia dohodli. Ak žalobca platil nejaké náklady a poplatky
v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami, bolo to práve z týchto peňažných prostriedkov, ktoré za
prenájom garáže plynuli len jemu. Žalovaná v spore preukázala náklady na opravu strechy, výmenu

okien a vchodových dverí pred súdom faktúrami, ktoré ani žalobca nespochybnil. Vynaložená čiastka,
ktorou žalovaná s manželom zhodnotil predmetné nehnuteľnosti sa blíži čiastke, ktorú má žalobca
vyplatiť žalovanej za jej podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná sa spore preukázala aké
sú ceny obdobných realít, ktoré sú násobne drahšie a pritom pomerne v horšom stave. Len samotné
pozemkysapredávajúvdanommiestenásobnedrahšieakobolaznalcomstanovenácenapredmetných

nehnuteľností. Nakoniec žalovaná uviedla že žalobca čase keď ona trávila čas na predmetných
nehnuteľnostiach spolu s manželom tam chodil a narušoval ich užívanie, len aby vzbudil dojem že nie je
možné spoločné užívanie predmetných nehnuteľností. Ak žalobca tvrdí, že ho nikto nemôže nútiť zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu, tak žalovaná tvrdí, že ju nikto nemôže násilím zbaviť jej spoluvlastníckeho
podielu. Pokiaľ žalobca nechce v spoluvlastníctve zotrvať, žalovaná jeho podiel odkúpi za trhovú cenu.

Je presvedčená, že zo strany žalobcu sa jedná o nečestné konanie, ktoré je vedené vidinou predmetné
nehnuteľnosti predať.

10. Žalovaná po podaní odvolania toto ešte doplnila písomnými podaniami zaslanými súdu poštou dňa
29.08.2024 a 08.10.2024, po uplynutí odvolacej lehoty, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej

doručený dňa 12.07.2024 a lehota na podanie odvolania tak skončila v pondelok dňa 29.07.2024.
Keďže podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na ďalšie tvrdenia žalovanej v tomto
písomnom podaní, ktoré by mohli byť novými odvolacími dôvodmi /nesprávne posúdenie možnosti
reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností, nepripustenie manžela žalovanej ako intervenienta

do konania, nevykonanie potrebných dôkazov na preukázanie tvrdení žalovanej, nedostatočne zistený
skutkový stav veci, nepreukázanie dostatočných finančných prostriedkov žalobcu na zaplatenie určenej
sumy na vyrovnanie podielu žalovanej a podobne/ alebo doplnením už uplatnených odvolacích dôvodov
neprihliadal /žalovanou predkladané listiny o cenách nehnuteľností v danej lokalite inzerovaných na
predaj a podobne/. Rovnako tak odvolací súd neprihliadol na tvrdenia žalovanej z jej vyjadrenia

zaslanému odvolaciemu súdu poštou dňa 13.12.2024, ktoré tvrdenia by mohli byť novými odvolacími
dôvodmi /opätovný poukaz na nesprávne posúdenie možnosti reálneho rozdelenia predmetných
nehnuteľností, nepripustenie manžela žalovanej ako intervenienta do konania, nevykonanie potrebných
dôkazov na preukázanie tvrdení žalovanej a podobne/ alebo doplnením už uplatnených odvolacích
dôvodov /opätovné tvrdenia žalovanej o násobne vyšších cenách obdobných nehnuteľností v danom

mieste a podobne/.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
azdôvodovodvolaniažalovanej,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385CSPacontrario,
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenulrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva
nasledovné:

13. V prvom rade odvolací súd uvádza, že preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré
jeho vyhláseniu predchádzalo nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie takú nesprávnosť, ktorá
by predstavovala porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. Žalovaná vo svojom odvolaní
namieta, že súd prvej inštancie mal pojednávanie konané dňa 19.04.2024 /na ktorom súd vec prejednal
a vyhlásil napadnutý rozsudok/ odročiť, keď ona svoju neúčasť na tomto pojednávaní včas ospravedlnila
zdravotným i dôvodmi a žiadala o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd

prvej inštancie nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 25.11.2022. Predvolanie na pojednávanie
bolo žalovanej doručené dňa 03.11.2022. Dňa 21.11.2022 mu bola doručená žiadosť žalovanej
o odročenie tohto pojednávania do doby, kým si nájde advokáta. Súd prvej inštancie zrušil uvedený
termín pojednávania a nariadil pojednávanie na termín 10.02.2023. Predvolanie na toto pojednávanie
bolo žalovanej doručené dňa 07.12.2022. Dňa 08.02.2023 bolo súdu elektronicky doručené podanie

žalovanej, ktorá požiadala o zrušenie termínu pojednávania dňa 10.02.2023 zo zdravotných dôvodov.
Z lekárskej správy, ktorú žalovaná priložila ku svojej žiadosti vypláva, že dňa 07.02.2023 vyhľadala
lekárske ošetrenie pre bolesti brucha v podrebrovej oblasti po diétnej chybe. M. jej bol doporučený
niekoľko dní kľudový režim a čajová diéta. Súd prvej inštancie aj tejto žiadosti žalovanej vyhovel, zrušil
termín pojednávania dňa 10.02.2023 a nariadil nový termín pojednávania na deň 03.03.2023. Skôr ako

bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené žalovanej, súd prvej inštancie termín pojednávania
zrušil na žiadosť zástupcu žalobcu, ktorý súdu oznámil, že v týždni, v ktorom sa má konať pojednávanie
bude mimo bydliska. Nový termín pojednávania súd prvej inštancie stanovil na 24.03.2023. Predvolanie
na tento termín pojednávania bolo žalovanej doručené po predchádzajúcom neúspešnom pokuse
mailom dňa 07.03.2023 a poštou dňa 22.03.2023. V deň termínu pojednávania dňa 24.03.2023 dcéra

žalovanej súdu prvej inštancie telefonicky oznámila, že jej matke sa po ceste na pojednávanie pokazilo
auto a preto žalovaná navrhuje pojednávanie odročiť, nesúhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti
a doklad od odťahovej služby dodatočne doručí súdu. Toto sa podľa obsahu spisu nestalo. Súd
prvej inštancie pojednávanie dňa 24.03.2023 na túto žiadosť žalovanej odročil na termín 26.05.2023.
Predvolanie na tento termín sa žalovanej nepodarilo poštou opakovane doručiť, ani na adresu bydliska

uvádzanú žalovanou v jej podaniach ani na korešpondenčnú adresu, ktorú súdu prvej inštancie sama
uviedla.Dňa18.apríla2023vydalsúdprvejinštancieuznesenieč.k.18C/33/2021-162,ktorýmrozhodol,
že na ďalšie návrhy žalovanej o odročenie pojednávania nebude prihliadať a žalovanej zároveň uložil,
aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si naň ustanovila zástupcu. Rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil podľa § 184 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého ak došlo k odročeniu pojednávania

z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno
považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude
prihliadať; ak tak súd rozhodne, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na
toto pojednávanie ustanovila zástupcu. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.05.2023. Pred stanoveným termínom pojednávania dňa 26.05.2023 žalovaná zaslala súdu

prvej inštancie dňa 23.05.2023 elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov
a nesúhlasila s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti. K žiadosti pripojila lekársku správu, z ktorej
vyplýva, že dňa 23.05.2023 v nemocnici N., ortopedická ambulancia uviedla ošetrujúcemu lekárovi, že
spadla v malej rýchlosti z bicykla na trávu a má bolesti ľavého kolena. Ošetrujúci lekár zistil na ľavom
kolene žalovanej opuch a kontúzne ložisko na ľavom kolene a presvitajúci hematóm. Odporučil koleno

chladiť, analgetiká podľa potreby a niekoľko dní kľudový režim. Súd prvej inštancie žalovanej oznámil,
že jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a poukázal na skutočnosť, že o pojednávaní
má vedomosť od 02.05.2023 a dôvody jej žiadosti nie sú dôležité a bolo jej uložené rozhodnutím
súdu sa pojednávania zúčastniť alebo si zvoliť zástupcu. Pojednávanie dňa 26.05.2023 súd prvej
inštancie uskutočnil, bez prítomnosti žalovanej a vykonal na ňom dokazovanie. Pojednávanie potom

odročil za účelom vykonania znaleckého dokazovania na termín 27.09.2023. Predvolanie na tento
termín pojednávania bolo žalovanej doručené dňa 19.06.2023. Pojednávanie dňa 27.09.2023 súd
prvej inštancie uskutočnil, za prítomnosti žalovanej, vykonal na ňom dokazovanie, vrátane výsluchu
žalovanej, a odročil pojednávanie za účelom obhliadky na mieste samom a doplnenie znaleckéhodokazovania. Po vykonaní obhliadky na mieste samom a doplnení znaleckého dokazovania súd prvej
inštancie určil nový termín pojednávania na deň 19.04.2024. Predvolanie na tento termín pojednávania
sa žalovanej nepodarilo doručiť na ňou uvádzanú korešpondenčnú adresu, zásielka sa súdu vrátila

dňa 08.04.2024, pričom na nej bolo doručujúcou poštou vyznačené, že zásielka bola odmietnutá
adresátom. Pri opätovnom doručovaní predvolania bolo toto predvolanie žalovanej doručené listom na
korešpondenčnej adrese dňa 03.05.2024. Ešte predtým je predvolanie súd doručil mailom 10.04.2024.
Na toto oznámenie termínu pojednávania žalovaná reagovala mailovou správou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 15.04.2024, v ktorom žiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Uviedla, že je po operácii oka a pripravuje sa na operáciu druhého oka, nie je schopná písať ani
čítať a dňa 18.04.2024 sa pre zhoršený zdravotný stav musí dostaviť na očnú kliniku, hoci pôvodne
mala termín až na deň 25.04.2024. K žiadosti pripojila žalovaná fotografiu časti lekárskej správy očnej
kliniky nemocnice v G. O., podľa ktorej mala mať žalovaná kontrolu vo vitreoretálnej poradni dňa
25.04.2024. Z časti lekárskej prepúšťacej správy, ktorej fotografiu žalovaná k svojej žiadosti o odročenie
pojednávania tiež pripojila vyplynulo, že žalovaná bola hospitalizovaná v nemocnici v Hradci Králové

vdňochod22.03.2024do26.03.2024.Súdprvejinštanciedňa17.04.2024žalovanúmailomupovedomil,
že jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pojednávanie dňa 19.04.2024 sa uskutoční
aopätovnepoukázalnasvojerozhodnutiezodňa18.04.2023,podľaktoréhonaďalšiežiadostižalovanej
o odročenie pojednávania nebude prihliadať a uložil jej povinnosť dostaviť sa na pojednávanie alebo sa
dať zastúpiť. Dňa 19.04.2024 súd prvej inštancie v neprítomnosti žalovanej uskutočnil pojednávanie, na

ktorom po doplnení dokazovania a vyhlásil napadnutý rozsudok.

14. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

15. Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie

spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie
sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

16. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

17. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

18. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

19. Podľa § 184 ods. 2 CSP ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a
tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže

rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.

20.Podľa§184ods.3CSPaksúdrozhodnepodľaodseku2,uložístrane,abysanaďalšiepojednávanie
dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.
21. Základným právom strany sporu je, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2

Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Civilný sporový poriadok zabezpečuje toto právo – vo vytvorenom
zákonnom rámci – tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci
pojednávanie/§177ods.1CSP/,naktorépredvolástranysporu,resp.ichzástupcov,pričompredvolanie
musí byť doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,

keď sa má pojednávanie konať /§ 178 ods. 1 a 2 CSP/. Je potom na strane sporu, či svoje právo
využije, alebo nie. Ak sa nedostaví riadne predvolaná strana sporu /tu odvolací súd myslí aj jej zástupcu/
na pojednávania bez toho, aby požiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, prípadne ak z dôležitých
dôvodov požiadala o odročenie pojednávania a zároveň od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa napojednávaní nechala zastúpiť, môže súd prejednať vec v jej neprítomnosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým
je odôvodňovaná žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania, posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase

posudzovania žiadosti strany o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu /
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/19/2014 z 29. júla 2015/.

22. Z opísaného procesného postupu, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého rozsudku je podľa

odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie riadne dodržal procesný postup upravený v citovaných
ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Na prejednanie predmetnej právnej veci nariadil viacero
pojednávaní,naktorýchumožnilzúčastniťsažalovanejtak,abybolozachovanéjejprávonaprejednanie
jej veci za jej prítomnosti. Na druhej strane konanie žalovanej možno podľa odvolacieho súdu hodnotiť
akoobštrukčné,vedenépodľavšetkéhosnahouopredĺženiekonania.Súdprvejinštancienariadilvoveci
pojednávanie na deň 25.11.2022 a neskôr na deň 10.02.2023. O oboch termínoch pojednávania bola

žalovaná riadne a včas upovedomená, pričom pri oboch termínoch ospravedlnila svoju neprítomnosť
a žiadala o odročenie pojednávania. Prvýkrát tak urobila s odôvodnením, že si musí nájsť právneho
zástupcu, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu prvej inštancie doručená len 4 dni pred
stanoveným termínom pojednávania, hoci žalovaná o termíne pojednávania mala v tom čase vedomosť
užviacakodvatýždne.Ktomujeďalejnutnéuviesť,žežalovanásidoposiaľvtejtoprávnejveciprávneho

zástupcu nezvolila. Druhýkrát /termín pojednávania dňa 10.02.2023/ sa žalovaná ospravedlnila a žiadal
o odročenie pojednávania len 2 dni pred termínom pojednávania. Žiadosť odôvodnila svojím zdravotným
stavom, pričom z lekárskej správy, ktorú predložila vyplýva, že mala bolesti brucha v podrebrovej oblasti
po diétnej chybe. Nebola hospitalizovaná, bol jej odporučený kľudový režim a diéta. Z lekárskej správy
nevyplýva, že by zdravotný stav žalovanej tejto neumožnil účasť na pojednávaní alebo že by žalovanej

pre jej účasť na pojednávaní hrozilo zhoršenie jej zdravotného stavu. Súd prvej inštancie potom nariadil
na prejednanie veci pojednávanie na deň 24.03.2024. Predvolanie na tento termín pojednávania bolo
žalovanej doručené po predchádzajúcom neúspešnom pokuse mailom dňa 07.03.2023. V deň termínu
pojednávania dňa 24.03.2023 dcéra žalovanej súdu prvej inštancie telefonicky oznámila, že jej matke
sa po ceste na pojednávanie pokazilo auto a preto žalovaná navrhuje pojednávanie odročiť, nesúhlasí

s pojednávaním v jej neprítomnosti a doklad od odťahovej služby dodatočne doručí súdu. Toto doposiaľ
súdu nepredložila. Z uvedeného konania žalovanej pri troch nariadených termínoch pojednávania mohol
súd prvej inštancie dôvodne usudzovať na obštrukčné konanie žalovanej a preto správne dňa 18. apríla
2023 vydal uznesenie č.k. 18C/33/2021-162, ktorým podľa § 184 ods. 2 a 3 CSP rozhodol, že na
ďalšie návrhy žalovanej o odročenie pojednávania nebude prihliadať a žalovanej zároveň uložil, aby

sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si naň ustanovila zástupcu. Vydanie tohto rozhodnutie
bolo podľa odvolacieho súdu plne dôvodné a bolo povinnosťou žalovanej, aby si svoje záležitosti
zariadila tak, aby na ďalších pojednávaniach bola osobne prítomná, prípadne sa dala na nich zastúpiť.
V tomto zmysle nie sú odvolacie námietky žalovanej, že súd prvej inštancie predmetnú právnu vec
prejednal a rozhodol bez jej prítomnosti na pojednávaní dňa 19.04.2024, dôvodné. Súd prvej inštancie

nemusel v zmysle svojho právoplatného rozhodnutia na žiadne ďalšie žiadosti žalovanej o odročenie
pojednávania prihliadať, teda ani na žiadosť týkajúcu sa pojednávania dňa 19.04.2024 odôvodnenú
zdravotným stavom žalovanej. Okrem toho žalovaná pri žiadosti o odročenie pojednávania stanoveného
na deň 19.04.2024 nepreukázala, že by jej zdravotný stav neumožnil účasť na pojednávaní alebo že by
žalovanej pre jej účasť na pojednávaní hrozilo zhoršenie jej zdravotného stavu. Toto z častí lekárskych

správ, ktoré súdu prvej inštancie predložila nevyplýva. Rovnako žalovaná nijako nepreukázala svoje
tvrdenie, že sa deň pred pojednávaním musí zúčastniť, resp. zúčastnila sa lekárskeho vyšetrenia,
keď termín lekárskej kontroly mala stanovený podľa lekárskej správy až na obdobie po pojednávaní
dňa 19.04.2024. Súd prvej inštancie potom správne žalovanej bezodkladne oznámil, že jej žiadosti
o odročenie pojednávanie nevyhovie a vytvoril tak žalovanej možnosť, aby sa pojednávania osobne

zúčastnila, prípadne si zvolila zástupcu, ktorý sa ho zúčastní.
23. Odvolací súd potom uzatvára, že súd prvej inštancie nebol povinný v zmysle právoplatného
rozhodnutia podľa § 184 ods. 1 a 3 CSP prihliadať na žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania
stanoveného na deň 19.04.2024 a žalovaná ani súdu prvej inštancie do termínu tohto pojednávania
nepreukázala dôležitý dôvod, ktorý by mohol byť podľa § 183 ods. 1 CSP dôvodom na odročenie

pojednávania. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti
žalovanej, tak neodporoval zneniu ustanovenia § 183 CSP a nijako ním nedošlo k porušeniu práva
žalovanej na spravodlivý súdny proces.24. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa veci samej, ani tu odvolací súd po preskúmaní
veci nezistil ich dôvodnosť.

25. Dokazovaním, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie, bolo preukázané, že strany sporu sú
podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností - rekreačnej chaty súp. č. XXX stojacej na pozemku
parc. reg. C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2 v k. ú. C., obec C., okres D. a
garáže súp. č. XXX stojacej na pozemku parc. reg. C č. XXXX/X - zastavená plocha a nádvorie o výmere
550 m2 v k. ú. C., obec C., okres D., obe nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného

úradu Prievidza, katastrálny odbor. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na týchto nehnuteľnostiach je 2/3
a žalovanej 1/3. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca má záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi dochádza pri užívaní spoločných
nehnuteľností k sporom, a to v takej miere, že ich riešila aj polícia. Strany sporu sa preukázane nedokážu
dohodnúťnazrušeníavyporiadanítohtopodielovéhospoluvlastníctva.Súdprvejinštanciepretosprávne
uvedené skutočnosti posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podielové spoluvlastníctvo

strán sporu zrušil, keď nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

26. Tu treba uviesť, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom nie je žiadne
vyvlastnenie ako tvrdí žalovaná. Ide o zákonom predpokladaný a upravený spôsob zániku podielového
spoluvlastníctva, výsledkom ktorého môže byť okrem rozdelenia spoločnej veci aj to, že celú

spoločnú vec nadobudne len niektorý zo spoluvlastníkov, prípadne tretia osoba /pri vyporiadaní
spôsobom nariadenia predaja spoločnej veci a rozdelení výťažku z predaja medzi spoluvlastníkov/. Ani
v týchto prípadoch sa nejedná o žiadne vyvlastnenie, spoločnú vec nenadobúda štát ale niektorý zo
spoluvlastníkov, prípadne tretia osoba v podmienkach trhu, a vždy sa podielovému spoluvlastníkovi,
ktorý stráca vlastnícke právo k spoločnej veci dostane za jeho podiel primeraná náhrada.

27. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva strán sporu
k predmetným nehnuteľnostiam a ďalej skúmal možnosti vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva v poradí, ktoré zákon záväzne stanovuje /§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Prvým
zo spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie spoločnej veci

medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Na tomto mieste je
potrebné uviesť, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné „podľa ich súpisného čísla“, ako to
navrhovala žalovaná. Stavba chaty a stavba garáže sú dve samostatné spoločné veci, a pri každej z nich
sa musí osobitne skúmať ich reálna deliteľnosť. Ak by ich súd rozdelil „podľa súpisného čísla“, teda chatu
prikázal do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a garáž do výlučného vlastníctva druhého,

nešlo by o reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva /prvý zo zákonných spôsobov vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva/ ale o prikázanie spoločnej veci jednému zo spoluvlastníkov
s povinnosťou vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel druhému spoluvlastníkovi /druhý zo zákonných
spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva/.

28. Pokiaľ ide o skutočnú, reálnu deliteľnosť predmetných nehnuteľností, teda osobitne chaty a osobitne
garáže, súd prvej inštancie správne prihliadol na charakter spoločnej veci a účel ich užívania. K reálnej
deliteľnosti predmetných nehnuteľností bolo vykonané znalecké dokazovanie súdom ustanoveným
znalcom A. I. K.. Podľa Doplnenia č.1 k znaleckému posudku A. K. č. 36/2023 po stavebnotechnickej
stránke je možné stavby reálne deliť ale vzhľadom k vlastníckym pomerom na pozemku parc. CKN

č. XXXX/X je otázne, či je možné nehnuteľnosti rozdeliť aj po stránke právnej. Znalcom odporúčaná
alternatíva 5 reálneho rozdelenia totiž predpokladá využívanie súčasnej stavby garáže výlučne len na
účely, na ktoré sa využíva v súčasnosti, teda na garážovanie vozidiel a nebytové skladové účely, v
žiadnom prípade nie na trvalé, ale ani len občasné bývanie. Garáž, ktorú si chcela žalovaná prerobiť
bez ohľadu na výšku investícií, nemožno využívať na iný účel ako v súčasnosti teda garážovanie

vozidiel a nebytové skladové účely. Nemožno ju v žiadnom prípade užívať na bývanie, a naviac k
takto rozdelenej nehnuteľnosti by žalovaná nemala prístup cez samostatný vchod. Súd neposudzuje
deliteľnosť iba z hľadiska technických kritérií, ale aj deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia
nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností by
účastníci zotrvali v bezprostrednom susedskom vzťahu, čo by vzhľadom na ich výrazne dlhodobo

narušené a v posledných rokoch neprimerane vyhrotené vzťahy nepochybne viedlo k obdobným
problémom pri spolunažívaní, ako tomu bolo doposiaľ. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že konfliktné spolužitie spoluvlastníkov, sprevádzané nielen verbálnymi, ale už aj fyzickými útokmi
spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľností oboma stranami sporu. Strany sporu sanedokážu dohodnúť ani ohľadne užívania nehnuteľnosti, ani ohľadom ich údržby či opráv. Za prípady,
kedy sa nehnuteľnosť považuje za reálne nedeliteľnú je treba považovať i prípady, kde by časti vzniknuté
rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a jeho užívanie

vyčlenenej časti nehnuteľnosti by nebolo v súlade s dobrými mravmi. Účelom garáže je priestor na
parkovanie motorových vozidiel pre vlastníka chaty a stavba garáže tak slúži spolu s chatou ako jeden
funkčný celok. Účelom chaty je zasa jej využitie na nerušený odpočinok a regeneráciu jej vlastníka a jeho
rodinných príslušníkov. Reálne rozdelenie garáže, ktorá by následne už nemohla slúžiť na parkovanie
motorovéhovozidlavlastníkachatyarozdeleniechatynanesamostatnécelky,ktorébybolivovlastníctve

a užívaní osôb, ktoré už teraz majú medzi sebou spory /a to aj fyzické/ a nedokážu sa dohodnúť
na udržiavaní spoločnej veci /čo by aj v prípade reálneho rozdelenia bolo potrebné, pretože určité
stavebnotechnické prvky stavby by zostali spoločné – obvodové múry, strecha, krov, inžinierske siete
a podobne/ je preto v rozpore so zásadou budúceho účelného využitia veci.

29. Súd prvej inštancie tak podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že predmetné

nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť. Následne sa potom súd prvej inštancie správne zaoberal
námietkou žalovanej, ktorá trvala na zachovaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam.

30. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž existuje možnosť, že v prípadoch, kedy nie je

možno spoločnú vec rozdeliť medzi spoluvlastníkov a do úvahy tak pripadá po zrušení spoluvlastníctva
lenjehovyporiadaniespôsobomprikázaniavecijednémuzospoluvlastníkovalebonariadeniejejpredaja
a rozdelenia výťažku, súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa podielové spoluvlastníctvo nezruší a
nevyporiada. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka patrí medzi právne normy s relatívne
neurčitou hypotézou, t. j. dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnej norme vymedzené ale ich

identifikácia prináleží súdu na základe okolností každej jednej konkrétnej veci. Konajúci súd teda podľa
vlastného uváženia v konkrétnom prípade vymedzí sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu možností, teda sám určí, či v danom prípade existujú nejaké také okolnosti,
ktoré možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo
nezruší a nevyporiada. Bremeno tvrdenia existencie takýchto okolností ako aj dôkazné bremeno

ich preukázania však zaťažuje toho z podielových spoluvlastníkov, ktorý zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva bráni. Súdna prax už dospela k názoru (viď. R 100/1999), podľa ktorého
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, so zreteľom na ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho

odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie
užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má
v úmysle predať). Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy
podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (R 1/1989).

31. Keďže v danej veci to bola žalovaná, ktorá odporovala zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu
a chcela, aby zostalo podielové spoluvlastníctvo strán sporu zachované, žalovanú zaťažovalo bremeno
tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadom konkrétnych okolností, ktoré by mohli byť posúdené ako dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada prikázaním
veci jednému zo spoluvlastníkov. Toto bremeno však žalovaná v spore neuniesla. Nemôže byť dôvodom
hodnýmosobitnéhozreteľavkontexte§142ods.2Občianskehozákonníka to,žežalovanálenprostoso
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasí a požaduje podielové spoluvlastníctvo
zachovať. Rovnako takým dôvodom nemôže byť to, že si žalovaná myslí, že sa dokáže na užívaní

predmetných nehnuteľností so žalobcom dohodnúť, prípadne že má nejaký rozvrh ich užívania stanoviť
súd. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôžu byť
ani citové väzby manžela žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, pretože on sám nie je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie správne
uzavrel, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné podielové spoluvlastníctvo strán

sporu k predmetným nehnuteľnostiam nezrušiť a nevyporiadať formou ich prikázania do výlučného
vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov neboli zistené.32. Ako v poradí druhý spôsobom rozdelenia zrušeného podielového spoluvlastníctva súd prvej
inštancie ďalej správne skúmal možnosť prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému zo
spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Tu správne prihliadal na veľkosti spoluvlastnícky podielov strán

sporu, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom
i schopnosť spoluvlastníkov vyplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, a správne dospel
k záveru, že spoluvlastníkom, ktorému majú byť predmetné nehnuteľnosti po zrušení spoluvlastníctva
prikázané do výlučného vlastníctva je žalobca.

33. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov v predmetných nehnuteľnostiach trvalo nebýva /súd
prvej inštancie správne uviedol, že trvalý pobyt, ktorý tam má nahlásený manžel žalovanej nie je
relevantný, má evidenčný charakter/. Žalobca na rozdiel od žalovanej však býva v blízkosti predmetných
nehnuteľností, čo mu umožňuje v prípade potreby /napr. havarijného stavu bezodkladne zasiahnuť/
a tiež mu to umožňuje ich častejšie užívanie /aj v súčasnosti žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti
aj počas víkendov, zatiaľ čo žalovaná len cez letné mesiace/. K predmetným nehnuteľnostiam má

žalobca oproti žalovanej silnejší citový vzťah, ide o nehnuteľnosti po jeho rodičoch. Rovnako silný
citový vzťah má nepochybne k predmetným nehnuteľnostiam aj manžel žalovanej, brat žalobcu, avšak
v tomto prípade sa z hľadiska zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva jedná o tretiu osobu,
nie podielového spoluvlastníka a preto tento jeho pomer k predmetným nehnuteľnostiam nemožno pri
vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva zohľadniť. Na druhej strane súd prvej inštancie

správe zohľadnil, že vzájomné vzťahy medzi rodinami žalobcu a žalovanej sú narušené a z určitých
verbálnych útokov prešli až do útoku fyzického na majetok žalobcu /viď. rozhodnutie o priestupku
Okresného úradu Prievidza č. OÚ-PD-OVVS-2023/0133//-021 zo dňa 09.11.2023, ktorým bol manžel
žalovanej uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, keď úmyselne spôsobil škodu na
majetku žalobcu poškodením jeho veci/. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že žalobca na rozdiel od

žalovanej dôkazmi v spore preukázal, že disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie
primeranej peňažnej náhrady žalovanej v lehote 30 dní za jej podiel na predmetných nehnuteľnostiach.
Žalobca namietol resp. spochybnil solventnosť žalovanej, na čo táto nijakým spôsobom nereagovala.
Súd prvej inštancie správne všetky uvedené zistené skutočnosti, každú jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, posúdil tak, že je dôvodné pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva predmetné

nehnuteľnosti prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca vyplatí
žalovanú ako ustupujúceho podielového spoluvlastníka.

34. Čo sa týka primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, bolo dôvodné vychádzať zo
znaleckého posudku, ktorý bol v konaní podaný. Znalec A. I. K. v znaleckom posudku určil všeobecnú

cenu predmetných nehnuteľností na sumu 37.300,- eur. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovanej
1/3 na predmetných nehnuteľnostiach tak predstavuje sumu 12.433,33 eur. Žalovaná v odvolaní
namieta, tak ako už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, že znalec pri stanovení všeobecnej
hodnoty predmetných nehnuteľností nepoužil tzv. porovnávaciu metódu. Tu treba uviesť, že voľba
metódystanoveniavšeobecnejhodnotynehnuteľnostíjevecouznalcaametódapolohovejdiferenciácie,

ktorú tu znalec použil je rovnocenná metóde porovnávacej. Znalec A. I. K. zdôvodnil použitie metódy
polohovejdiferenciácievposudkytým,ženapoužitiemetódyporovnávacejmunebolidodanérelevantné
podklady – zmluvy o prevode vlastníckych práv v okolí. Okrem toho sama žalovaná zostala pokiaľ ide
o určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a tým aj výšky primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky
podiel v spore pasívna. Sama nenavrhla ani nepredložila žiadne dôkazy napr. ňou zabezpečený

znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel žalovanej preto súd prvej inštancie správne určil na základe všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, ktorá bola v spore určená znaleckým posudkom znalca A. I. K..

35.Neobstojínámietkažalovanej,žesúdprvejinštancieneprihliadolprisvojomrozhodovanínapeňažné

prostriedky, ktoré spolu so svojím manželom žalovaná do predmetných nehnuteľností investovala.
Ako už súd prvej inštancie uviedol, vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva možno
vykonať aj ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, keď sa pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva prihliada na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil
spoločnúnehnuteľnúvecinvestíciamiapod.(R40/1970).Základompreto,abytakýtonárokpodielového

spoluvlastníka za investície do spoločnej veci mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je, že dotknutý podielový spoluvlastník si tento nárok uplatní buď v rámci
samotnej žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva /ak je sám žalobcom/ alebo
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podá vzájomnú žalobu /ak je on sámžalovaným/. O takto uplatnenom nároku sa rozhodne samostatným výrokom, nezohľadňuje sa pri určení
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel /rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/53/2004/. Žalovaná žiadnu vzájomnú žalobu, ktorou by si voči žalobcovi uplatnila na širšie

vyporiadania podielového spoluvlastníctva vlastné peňažné investície do spoločných nehnuteľností
nepodala. Žiadala len ,,zohľadnenie investícií“, a preto sa súd prvej inštancie širším vyporiadaním
nemohol zaoberať.

36. Nakoniec odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že súd prvej inštancie

napadnutým rozsudku zrušil vecné bremeno na predmetných nehnuteľnostiach, ktorému zodpovedalo
právo žalovanej a jej manžela predmetné nehnuteľnosti doživotne užívať. Táto námietka je úplne
nesprávna, pretože súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žiadne vecné bremeno na predmetných
nehnuteľnostiach nerušil, len zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie sa viedlo iné konanie, pod sp.
zn. 18C/32/2021, ktorého predmetom bola žaloba žalobcu voči žalovanej, jej manželovi a ich dcére

o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na predmetných nehnuteľnostiach.
V uvedenom konaní bolo rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 18C/32/2021-114 zo dňa 14. októbra
2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2022, určené, že vecné bremeno spočívajúce v práve
žalovanej a jej manžela na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností neexistuje. Otázka vecného
bremena na predmetných nehnuteľnostiach tak bola súdom právoplatne vyriešená v inom súdnom

konaní, ešte predtým ako bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci.

37. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania
potvrdil ako vecne správny.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca celkom úspešný a patrí mu tak náhrad
trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).