Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca)
v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, so sídlom
958 41 Veľké Uherce, IČO: 00 205 869, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ctiborom Stachom,
so sídlom 971 01 Prievidza, Košovská cesta 1, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom 911 49 Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti ďalších účastníkov: 1)
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom 949 60 Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou
4, IČO: 36 550 949, právne zastúpeného JUDr. Annou Polonyovou, advokátkou, so sídlom 811 08

Bratislava, Chorvátska 12, 2) Mesto Partizánske, so sídlom 958 01 Partizánske, Námestie SNP 212/4,
3) obec Brodzany, so sídlom 958 42 Brodzany, Pod Hôrkou 154/10, 4) obec Kolačno, so sídlom 958
41 Kolačno 164, 5) obec Malé Kršteňany, so sídlom 958 03 Malé Kršteňany 105, 6) obec Malé Uherce,
so sídlom 958 03 Malé Uherce, Uherecká cesta 116/110, 7) obec Pažiť, so sídlom 958 03 Pažiť 78, 8)
obec Veľké Kršteňany, so sídlom 958 03 Veľké Kršteňany 157, 9) obec Veľké Uherce, so sídlom 958
41 Veľké Uherce 360, 10) Hydromeliorácie, š.p. so sídlom 825 63 Bratislava, Vrakunská 29, IČO: 35
860 839, 11) Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., odštepný závod Piešťany, so sídlom 921 80

Piešťany, Nábrežie Ivana Krasku 3/834, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu:
OU-TN-OOP3-2021/005655-002 zo dňa 21.01.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka
konania 1) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/24/2021-399 zo dňa 25.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
zamieta.
II.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyrozsudokKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.13S/24/2021-399
zo dňa 25.01.2023 v časti výrokov 2) až 4) zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Prievidza, odbor životného prostredia, pracovisko Partizánske, vydal dňa 02.06.2010
pod č. OÚŽP/2010/00333-016 stavebné povolenie na líniovú stavbu „REGIÓN PARTIZÁNSKE -
ODVEDENIE ODPADOVÝCH VÔD“ v katastrálnom území (ďalej aj ako „k. ú.“) Brodzany, Malé
Bielice, Kolačno, Malé Kršteňany, Veľké Kršteňany, Veľké Uherce, Malé Uherce Pažiť pre stavebníka
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. (ďalej aj ako „stavebné povolenie“). Predmetom stavby
bolo vybudovanie nových vetiev gravitačného a výtlačného potrubia splaškovej kanalizácie, čerpacích

staníc odpadových vôd a prípojok NN k čerpacím staniciam. Stavebné povolenie nebolo napadnuté
opravným prostriedkom a nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2010.
2. Vo výrokovej časti stavebného povolenia sú špecifikované nehnuteľnosti, na ktorých je povolené
vodnú stavbu realizovať. Ide o nehnuteľnosti, ku ktorým stavebník nemal vlastnícke právo, resp. inévecné právo. Medzi nimi sú aj pozemky vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu. Stavebné
povolenie obsahuje aj podmienky uložené stavebníkovi, pričom v bodoch 19., 23. a 26. sú stanovené
kritériá, ktoré musí stavebník dodržať, resp. ktoré musí splniť ku kolaudačnému konaniu a aké doklady k

tomuto konaniu je povinný predložiť. Mal napr. nahradiť škodu spôsobenú pri výstavbe alebo prevádzke
povolenej vodnej stavby (bod 19.), zabezpečiť úhradu ušlej produkcie na poľnohospodárskych
pozemkoch (bod 23.). Pre ďalšie konanie, a to aj pred správnymi súdmi, je významná podmienka
vyjadrená v bode 26. stavebného povolenia, v ktorom je uvedené, že „stavebník ku kolaudačnému
konaniu predloží doklady, ktoré budú jednoznačne a nespochybniteľne preukazovať vecné práva k

pozemkom dotknutým výstavbou, t. j. právo diela, prístupu a prejazdu za účelom vykonania údržby a
opráv a ďalších nevyhnutných úkonov“.
3. Dňa 04.04.2019 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť stavebníka č.
21988/2019 zo dňa 25.03.2019 o dodatočné povolenie zmeny stavby vrátane povolenia na trvalé
užívanie vodnej stavby „Región Partizánske - odvedenie odpadových vôd“. Prvostupňový správny orgán
vydalrozhodnutieč.OU-PE-OSZP-2019/000663zodňa04.07.2019,ktorébolorozhodnutímžalovaného

č. OU-TN-OOP3-2020/004203-002 zo dňa 10.02.2020 v súlade s § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zrušené a vec bola
vrátená prvostupňovému správnemu orgánu späť na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že
nebolo preukázané splnenie všetkých podmienok určených stavebným povolením.
4. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-PE-OSZP-2020/000056-029 zo dňa

28.09.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým výrokom I. dodatočne povolil zmenu
stavby a výrokom II. povolil užívanie vodnej stavby. K námietkam žalobcu, že stavebník nesplnil
všetky podmienky vyplývajúce zo stavebného povolenia, správny orgán uviedol, že nevyporiadanie
majetkovoprávnych záležitostí nebráni vydaniu kolaudačného rozhodnutia, keďže vodná stavba je
schopná prevádzky. V sporoch o náhradu rozhoduje civilný súd.

5. Žalobca podal odvolanie, v ktorom zdôraznil najmä to, že stále nedošlo k uzatvoreniu zmlúv v
zmysle podmienky stanovenej bodom 26. stavebného povolenia medzi stavebníkom a vlastníkmi
pozemkov. Podľa neho je protiústavné povoliť realizáciu stavby na nevysporiadaných pozemkoch,
stavbu skolaudovať,zamietnuť oprávnené námietky vlastníkov pozemkov a všetko vybaviť konštatáciou,
že nevysporiadané pozemky nemajú vplyv na funkčnosť stavby a v otázke vysporiadania pozemkov,

na ktorých je stavba postavená, odkázať vlastníkov pozemkov na súd. Uzatvorenie zmlúv o vecnom
bremene je podľa žalobcu podmienkou pre povolenie užívania stavby a nie je možné to vybaviť
poukazom na to, že ide o podzemnú stavbu, pri ktorej podľa § 58 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„stavebný zákon“) nie je potrebné preukazovať vlastníctvo alebo iný vzťah k pozemku.

6. Žalovaný v odvolacom konaní dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval
v súlade s ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia (ďalej len „vodný zákon“) , stavebného zákona
a správneho poriadku, rozhodnutie obsahuje predpísané zákonné náležitosti a prvostupňový správny

orgán sa dostatočne vysporiadal s podanými námietkami žalobcu, preto rozhodnutím č. OU-TN-
OOP3-2021/005655-002 zo dňa 21.01.2021 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
7. Žalovaný poukázal na to, že v stavebnom povolení prvostupňový správny orgán v zmysle § 26 ods.
8 vodného zákona Z. z. povolil mimo zastavaných území obcí uskutočniť a prevádzkovať stavbu na

cudzích pozemkoch s tým, že oprávnenie stavebníka na uskutočnenie tejto stavby vzniká nadobudnutím
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona v znení platnom v čase vydania
rozhodnutia pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete
verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť,
v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka

na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Podľa §
26 ods. 9 vodného zákona za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí
ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu. V sporoch o náhradu rozhoduje súd. Poukázal na
ustanovenie § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyžívaní poľnohospodárskej
pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného

prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
220/2004Z.z.“),podľaktoréhorozhodnutieoodňatíniejepotrebnévydať,akideoumiestneniesignálov,
stabilizačných kameňov iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice,
vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivýchuvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do stanovenej
výmery.
8. Prvostupňový správny orgán ako špeciálny stavebný úrad podľa žalovaného v súlade s právnymi

predpismi povolil výstavbu aj prevádzkovanie predmetnej stavby na cudzích pozemkoch mimo
zastavaných území obcí. Toto právo je podľa stavebného zákona zákonným právnym vzťahom k
pozemkom, preto stavebník nebol povinný osobitnými zmluvami zabezpečiť tento právny vzťah, nakoľko
právoplatnosťou stavebného povolenia mal oprávnenie stavať stavby na cudzích pozemkoch mimo
zastavaných území obcí. Zo samotného stavebného povolenia aj z citovaného ustanovenia zákona

č. 220/2004 Z. z. vyplýva, že šachty a čerpacie stanice sú súčasťou podzemného vedenia verejnej
kanalizácie, stavebník mal právny vzťah k vybudovaniu podzemnej stokovej siete vrátane šácht a
čerpacích staníc. Vzhľadom na nepatrnú výmeru, tieto súčasti podzemných vedení sa nevynímajú
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Stavebníkovi mimo zastavaných území obcí vznikol právny
vzťah k pozemkom právoplatnosťou stavebného povolenia. V zastavaných územiach obcí špeciálny
stavebný úrad skúmal potrebu preukázania právneho vzťahu v zmysle § 58 ods. 4 stavebného zákona.

Prvostupňový správny orgán ako špeciálny stavebný úrad v konaní posúdil, že podzemné kanalizačné
vedenia v zastavanom území obcí sú vedené v komunikáciách a ich súčastiach, preto nemôžu ovplyvniť
užívanie pozemkov na účel, na ktorý sú určené, a preto stavebník nepreukazoval iné právo k stavbou
dotknutým pozemkom v zastavanom území obce.
9. Žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 58 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého stavebník

podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku
alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na
pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému
je určený. Pripomenul, že špeciálny stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením
len na časti stavby na presne špecifikovaných pozemkoch v katastrálnych územiach Veľké Bielice,

Partizánske, Malé Kršteňany a Pažiť. Ani jeden pozemok nebol vo vlastníctve žalobcu, preto stavebník
ani špeciálny stavebný úrad nemal dôvod vyžadovať od žalobcu súhlas ani iný doklad, nakoľko jeho
práva ako vlastníka povoľovanou zmenou stavby neboli dotknuté. Obce, ktoré boli zároveň orgánmi
územného plánovania, boli účastníkmi konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením
a nenamietali rozpor zmeny stavby s územnými plánmi dotknutých obcí.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
10. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Namietal, že v rozhodnutí zo
dňa 02.06.2010, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na líniovú stavbu „REGIÓN PARTIZANSKE
- Odvedenie odpadových vôd“, nebolo zohľadnené stanovisko Obvodného pozemkového úradu v
Prievidzi zo dňa 18.06.2010. Okrem toho mal za to, že žalovaný ako odvolací orgán netrval na

tom, aby prvostupňový správny orgán odstránil tie pochybenia, na odstránenie ktorých ho vo svojom
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí záväzne zaviazal. Zdôrazňoval, že nie je možné povoliť
realizáciu stavby na nevysporiadaných pozemkoch.
11. Žalobca zotrval na požiadavke, aby k pozemkom, na ktorých bola umiestnená stavba a ktorých je
vlastníkom alebo užívateľom, bola uzavretá zmluva o vecnom bremene. Nestotožnil sa s argumentáciou

stavebníka, že toto nie je potrebné. Zdôraznil, že stavba sa nesmie povoliť, pokiaľ nie sú medzi
stavebníkom a vlastníkmi pozemkov vysporiadané vzťahy. Uvedené pritom vyplývalo aj zo stavebného
povolenia k stavbe. Poukázal na nezrovnalosti pri realizácii stavby, konkrétne, že stavebný úrad najprv
povolil stavbu dočasne prevádzkovať a následne začalo konanie o dodatočnej zmene stavby. Takýto
postup považoval za nemysliteľný. Okrem toho bolo potrebné skúmať pri zmene stavby, ktorá už bola

bez povolenia realizovaná, či je na jej povolenie verejný záujem.
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii prezentovanej v preskúmavanom
rozhodnutí. Podstatou tejto argumentácie bola absencia povinnosti stavebníka uzatvárať so žalobcom
ako aj inými vlastníkmi pozemkov mimo zastavaného územia obce osobitné zmluvy v súvislosti s
obmedzením vlastníckeho práva k pozemkom budovanou kanalizáciou s odkazom na ustanovenie § 26

ods. 8 vodného zákona.
13. Krajský súd v Trenčíne výrokom 1) rozsudku č. k. 13S/24/2021-399 zo dňa 25.01.2023 (ďalej
aj ako „napadnutý rozsudok“) žalobu v časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-
OOP3-2021/005655-002 zo dňa 21.01.2021 vo veci dodatočného povolenia zmeny časti vodnej stavby
„Región Partizánske - odvedenie odpadových vôd“ odmietol.

14. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa povolenia na užívanie vodnej stavby „Región Partizánske - odvedenie
odpadových vôd“ výrokom 2) napadnutého rozsudku rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.15. K výroku čiastočne odmietajúcemu správnu žalobu správny súd uviedol, že žalobca nepreukázal,
že podanie jeho správnej žaloby smeruje k ochrane jeho subjektívnych práv. Pripomenul, že právny
zástupca žalobcu nevedel ani na pojednávaní uviesť, ako konkrétne sa dodatočné povolenie zmeny

časti stavby dotýka žalobcových subjektívnych práv a správny súd sám nezistil takýto dopad na jeho
práva, a to najmä vzhľadom na to, že zmena líniovej stavby sa netýkala pozemkov, ktoré by mal
žalobca vo vlastníctve a nebolo ani zistené, že by bol ich užívateľom. Z uvedeného dôvodu sa správny
súd ani nezaoberal tými žalobnými bodmi žalobcu, ktoré smerovali voči dodatočnému povoleniu stavby.
16. Pokiaľ ide o druhý výrok, správny súd zdôraznil, že stavebný úrad v právoplatnom stavebnom

povolení v podmienke č. 26 výslovne stanovil, že „stavebník ku kolaudačnému rozhodnutiu predloží
doklady, ktoré budú jednoznačne a nespochybniteľne preukazovať vecné práva k pozemkom dotknutým
výstavbou, t. j. právo diela, prístupu a prejazdu za účelom vykonania údržby a opráv a ďalších
nevyhnutných úkonov.“ Na základe uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že z právoplatného
rozhodnutia, ktoré je pre žalobcu ako aj stavebníka záväzné, bez pochybností vyplýva povinnosť
stavebníka predložiť ku kolaudačnému konaniu listiny preukazujúce práva k cudzím pozemkom, na

ktorých je stavba realizovaná, a to vrátane práva prístupu a prejazdu za účelom vykonania opráv a
údržby. Stavebný úrad povolil realizovanie stavby na cudzích pozemkoch, a pritom určil podmienky,
ktorými je predloženie takýchto listín.
17. Správny súd ďalej vyslovil, že nemôže v konaní o súdny prieskum rozhodnutia o povolení stavbu
užívať žiadnym spôsobom „korigovať“ právoplatné rozhodnutie o stavebnom povolení a ani ho vykladať

v rozpore s jeho jasným znením. Ak mal stavebník za to, že vzhľadom na jeho oprávnenia vyplývajúce
zo zákona (právo vstupovať na cudzie pozemky a právo realizovať stavbu na cudzom pozemku
momentom právoplatnosti stavebného povolenia) nemusí uzavrieť žiadne zmluvy, resp. vedel, že takéto
listiny si ani nebude zaobstarávať, mal podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Ak však uvedené
neučinil, tak akceptoval podmienky, ktoré mu boli rozhodnutím uložené a ktoré podľa názoru správneho

súdu predstavujú podmienky, za ktorých v zmysle ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona mohol
realizovať stavbu na cudzom pozemku. Rozhodnutie je právoplatné a záväzné, bez možnosti ho meniť
a posudzovať v tomto konaní pred súdom.
18. Správny súd zdôraznil, že podmienka vyjadrená v bode č. 26 stavebného povolenia jednoznačne
stanovujeprestavebníkanapriekjehooprávneniamzozákona(právorealizovaťstavbu,právovstupovať

na pozemky v nevyhnutnom rozsahu) povinnosť predložiť doklady preukazujúce takéto právo. Ak by
správny súd považoval za splnenie tejto podmienky iba poukázanie na ustanovenia zákona, resp.
na oprávnenia, ktoré pre stavebníka vyplývajú priamo zo zákona, tak by tým de facto povedal, že
podmienka č. 26 bola stanovená stavebným úradom nadbytočne a nezmyselne, nakoľko právo diela a
prístupu vyplýva stavebníkovi zo zákona. Uvedený postup je neprípustný, keď by v podstate znamenal

negovanie záväznej podmienky stanovenej právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy. Okrem
toho by takýto postup narušil právnu istotu osôb - vlastníkov pozemkov, na ktorých orgán verejnej správy
umožnil tretej osobe - stavebníkovi realizovať stavbu. Títo vlastníci resp. iné oprávnené osoby sa na
základe jasne formulovanej podmienky stanovenej v právoplatnom, a teda záväznom rozhodnutí po
práve spoliehajú na to, že ich práva budú ochránené tým, že ku dňu kolaudácie budú písomne uzavreté

také záväzkové vzťahy, ktorými bude právne ošetrené použitie ich pozemkov na líniovú stavbu. Princíp
stability rozhodnutia orgánu verejnej správy vyjadrený jeho právoplatnosťou vyplýva z princípu právnej
istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu.
19. Ďalej správny súd zdôraznil, že stavebný úrad zásadným spôsobom zasiahol do právneho
postavenia žalobcu ako vlastníka (resp. spoluvlastníka) pozemkov, keď umožnil tretej osobe realizovať

na týchto pozemkov stavbu. Ide pritom o zásah zásadného charakteru, s tým, že stavebný úrad pri
takomto povolení stavby na cudzom pozemku môže stanoviť podmienky takejto realizácie stavby. Takáto
podmienka je potom vyjadrená v pod číslom 26 s tým, že jej vyjadrenie je jasné a zrozumiteľné,
nevzbudzuje pochybnosti o obsahu. Vzhľadom na záväznosť rozhodnutia potom dotknuté osoby, teda aj
žalobcadôvodneočakávajújejsplnenie.Splnenímtejtopodmienkynemôžebyťodkaznazneniezákona,

ktorý musel byť konajúcemu správnemu orgánu známy a napriek tomu považoval pri povolení stavby
na cudzom pozemku za podstatné ju takto stanoviť. Žalobca správne poukázal na to, že aj žalovaný v
poradí prvom rozhodnutí výslovne uviedol, že v spise sa nenachádzajú doklady, ktoré by splnenie tejto
povinnosti preukazovali. Z uvedeného je zrejmé, že mal za to, že na splnenie tejto povinnosti je potrebné
predložiť doklady. Neskôr bez bližšieho vysvetlenia už predloženie takýchto dokladov nepožadoval a

uspokojil sa s tým, že právo realizovať stavbu (v prípade pozemkov v extraviláne) pre stavebníka vyplýva
priamo zo zákona. Uvedený postup je však podľa názoru správneho súdu v rozpore so zákonom.
20. Na uvedenom podľa správneho súdu nič nemení skutočnosť, že od 01.01.2022 došlo k novelizácii
vodného zákona a do ustanovenia § 26 ods. 8 zákona bola doplnená posledná veta, podľa ktorej vodnástavba a pásmo ochrany sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku. Správny súd poukazuje
na to, že takáto právna úprava nebola platná v čase rozhodovania správneho orgánu. Žalovaný teda
nemohol vychádzať z toho, že tu existuje zo zákona vecné právo k pozemkom tretích osôb v extraviláne

a takto svoje rozhodnutie ani neodôvodnil.
21. Ak sa v konaní pred súdom stavebník odvolával na vznik vecného bremena zo zákona, tak je podľa
správneho súdu potrebné zdôrazniť, že uvedená skutočnosť jednak nebola dôvodom, pre ktorý žalovaný
považoval podmienku č. 26 za splnenú, resp. pre ktorú ju de facto nepožadoval splniť. Preto nie je dôvod,
aby na ňu správny súd prihliadal. Ako obiter dictum správny súd uviedol, že v rámci novely účinnej

od 01.01.2022 zákonodarca nestanovil intertemporálne ustanovenia a nie je zrejmé, z čoho stavebník
vyvodzuje, že by malo prísť k vzniku vecného bremena po skončení administratívneho konania, a to
dokonca spätne k roku 2010.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
22. Proti výroku 2) napadnutého rozsudku podal ďalší účastník 1) - Západoslovenská vodárenská
spoločnosťa.s.(ďalejajako„sťažovateľ“)-kasačnúsťažnosťsnávrhomnapriznanieodkladnéhoúčinku

kasačnej sťažnosti.
23. V napadnutom rozsudku identifikoval sťažovateľ vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, a to
najmä vo vzťahu k správnym súdom učinenému výkladu podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného
povolenia, ktorý je v rozpore s jeho gramatickým znením, so súvisiacimi právnymi predpismi a so
skutkovým stavom.

24. Sťažovateľ poukázal na to, že z ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad
mal zákonné oprávnenie rozhodnutím zriadiť iné právo len k pozemkom mimo zastavaného územia obce
pre účely uloženia stokovej siete verejnej kanalizácie do cudzích pozemkov. Uvedené stavebný úrad
samostatným výrokom aj učinil. Zo stavebného povolenia, ktorého prílohou je zoznam pozemkov, na
ktorých bola povolená stavba, vyplýva, že približne polovica líniovej stavby je budovaná v zastavaných

územiach obcí Brodzany, Kolačno, Veľké Uherce, Malé Kršteňany, Veľké Kršteňany, Veľké Bielice,
Malé Bielice, Malé Uherce, Partizánske a Pažiť. Z toho je zrejmé, že na stavbu kanalizačných stôk v
zastavaných územiach obcí stavebný úrad nemohol a ani v stavebnom povolení nezriadil iné právo
podľa § 26 ods. 8 vodného zákona.
25. Z právnej úpravy podľa sťažovateľa vyplýva, že stavebník mal povinnosť preukázať právny titul na

umiestnenie stokových sietí v zastavaných územiach obcí do cudzích pozemkov alebo cudzích stavieb.
Stoková sieť, ako vyplýva z projektovej dokumentácie, bola umiestnená do telesa miestnych ciest,
chodníkov, cestnej zelene, priľahlých pozemkov a predzáhradiek. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
č. 135/1961 Zb.“), kanalizačné potrubia sa môžu umiestňovať v celom telese ciest a miestnych ciest.

Právo uložiť stokovú sieť do telesa ciest, miestnych ciest, chodníkov, zelených pásov, vyplýva priamo z
cestného zákona. K umiestneniu kanalizačných stôk sa vyjadrili príslušné cestné správne orgány a ich
správcovia, preto stavebník zdokladoval toto zákonné právo stavebnému úradu. Cestné správne orgány
vydali rozhodnutia o zvláštnom užívaní pozemných komunikácií podľa § 8 cestného zákona.
26. Sťažovateľ ďalej vysvetlil, že časť stokovej siete v zastavanom území obcí, ktorá je podzemnou

stavbou, funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisí s prevádzkou na niektorých pozemkoch, ani inak
nemôže ovplyvniť využitie pozemkov na účel, ktorému je určený (predzáhradky, cestná a verejná zeleň).
Podľa § 58 ods. 4 stavebného zákona stavebník nepreukazoval vlastnícke alebo iné právo k takýmto
pozemkom.
27. Na pozemky v zastavanom území obcí, ktoré nespadali pod režim uvedený v predchádzajúcich

bodoch rozsudku (25. a 26.), mal stavebník s ich vlastníkmi uzavreté nájomné zmluvy na dobu do
uzavretia zmlúv o vecných bremenách a zmluvy o budúcich zmluvách o zriadení vecných bremien s
tým, že zmluvy o vecných bremenách budú uzavreté po uložení potrubí, po ich geodetickom zameraní,
prípadne po predložení kolaudačného rozhodnutia. Tieto zmluvy boli predložené stavebnému úradu
a nachádzajú sa v administratívnom spise. Stavebník stavebnému úradu ku kolaudácii stavby, pred

vydaním druhého kolaudačného rozhodnutia stavby preukázal právny vzťah k dotknutým pozemkom v
zastavanom území obcí, pričom ako dôkaz priložil niektoré nájomné zmluvy uzavreté na dobu určitú, do
uzavretia zmlúv o vecných bremenách bez určenia termínu ich uzavretia a zmluvy o budúcich zmluvách
o zriadení vecného bremena, ktorých obsah preukazuje, že stavebník mal ku dňu kolaudácie uzavretý
právny vzťah k pozemkom v zastavaných územiach obcí príslušnými zmluvami.

28. Sťažovateľ zdôraznil, že žalobca nebol vlastníkom žiadneho pozemku v zastavanom území obce,
ktorý by bol dotknutý predmetnou stavbou, preto stavebník nemal povinnosť uzatvárať s ním zmluvný
vzťah, t. j. podmienka stanovená v bode 26. stavebného povolenia sa na žalobcu nevzťahovala. Z
uvedených dôvodov neboli práva ani právom chránené záujmy žalobcu touto časťou preskúmavanéhorozhodnutia porušené, ani dotknuté. Sťažovateľ spresnil, že žalobca je vlastníkom pozemkov (výlučným
vlastníkom dvoch stavbou dotknutých pozemkov, parcely č. XXXX/X v kat. území Malé Kršteňany,
parcely č. XXXX v kat. území Veľké Uherce a podielovým spoluvlastníkom dvoch stavbou dotknutých

pozemkov, parcely č. XXXX. v podiele X/XX v kat. území Veľké Uherce a parcely č. XXX . v podiele X/
XX v kat. území Veľké Kršteňany) len mimo zastavaných území obcí. Sťažovateľ dal v tejto súvislosti do
pozornosti, že ostatní dotknutí vlastníci, ani podieloví spoluvlastníci približne ďalších tisíc pozemkov, sa
proti rozhodnutiu stavebného úradu neodvolali, nežiadali uzatvorenie osobitnej zmluvy so stavebníkom,
nepodali správnu, ani civilnú žalobu. Podľa názoru sťažovateľa táto skutočnosť svedčí o tom, že

stavebným povolením nebola narušená právna istota vlastníkov dotknutých pozemkov ako uvádza
správny súd v odôvodnení rozsudku.
29. K argumentácii správneho súdu, že „ak mal stavebník za to, že vzhľadom na jeho oprávnenia
vyplývajúce zo zákona (právo vstupovať na cudzie pozemky a právo realizovať stavbu na cudzom
pozemku momentom právoplatnosti stavebného povolenia) nemusí uzavrieť žiadne zmluvy, resp. vedel,
že takéto listiny si ani nebude zaobstarávať, mal podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie“, sťažovateľ

uviedol, že ako stavebník nemal pochybnosti o tom, že stavebným povolením stavebný úrad zriadil iné
právo len k pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaných území obce, na ktorých má oprávnenie
zriadiť kanalizačnú stoku a jej súčasti v rozsahu podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní. Zároveň mal vedomosť o tom, že toto iné právo má rozhodnutím zriadené
lenkpozemkommimozastavanéhoúzemiaobcí,kýmvzastavanomúzemíobcímápovinnosťtotoprávo

preukázať v zmysle § 58 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo stavebník aj splnil. Z uvedeného
dôvodu podmienku vyjadrenú v bode č. 26 stavebného povolenia nevnímal stavebník ako povinnosť
uzatvárať s vlastníkmi pozemkov mimo zastavaných území zmluvy na zabezpečenie hmotno-právneho
vzťahu, ktorý mal zo zákona, ale len k pozemkom v zastavanom území obcí, preto túto podmienku
nepovažoval za nadbytočnú (duplicitnú) vyžadujúcu podanie odvolaní proti stavebnému povoleniu, ako

to vo svojej nesprávnej úvahe konštatoval správny súd. Podmienku vyjadrenú v bode 26. stavebného
povolenia nie je možné považovať za nadbytočnú alebo nezmyselnú, pretože sa vzťahuje na pozemky
v zastavaných územiach obcí a na pozemky nespadajúce pod zákonné oprávnenie (objekty, ktoré nie
sú stokovou sieťou verejnej kanalizácie).
30. Sťažovateľ nepovažuje za korektnú argumentáciu správneho súdu, podľa ktorého pri povolení

stavby na cudzom pozemku môže stavebný úrad stanoviť podmienky realizácie stavby. Vodný zákon
v ustanovení § 26 ods. 8 v znení účinnom v čase vydania stavebného povolenia nesplnomocnil
stavebný úrad určiť podmienky realizácie stavby, ako uvádza správny súd vo svojom výklade tohoto
ustanovenia,alelenrozsahstavbynacudzompozemku(najmäpoukazomnaprojektovúdokumentáciu),
čo je zásadný rozdiel. Vodný zákon v nasledujúcom odseku 9 ustanovenia § 26 v znení účinnom v

čase vydávania stavebného povolenia jasne uvádzal (a stále uvádza), že za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemkom patrí vlastníkovi náhrada v takom rozsahu, ako pri obmedzení vlastníckeho práva
vyvlastnenímpre účely výstavby alebo prevádzkovania vodných stavieb (vychádzajúc z odkazu na štvrtú
časť stavebného zákona) s tým, že v sporoch o náhradu rozhoduje súd. Otázka náhrady sa teda nerieši
v rámci administratívneho konania.

31. Sťažovateľ poukázal na faktické a právne dôsledky výkladu správneho súdu: Ak by stavebník po
vydaní stavebného povolenia vydaného s uplatnením § 26 ods. 8 vodného zákona mimo zastavaných
území obcí, potom ako mu vzniklo hmotnoprávne oprávnenie na užívanie pozemkov na účely výstavby,
mal aj povinnosť do času kolaudácie stavby zabezpečiť hmotnoprávne oprávnenie formou uzavretia
zmluvného vzťahu na všetky stavbou dotknuté pozemky mimo zastavaného územia obcí a to by

bol dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia k dokončenej stavbe, dostal by sa do patovej
situácie. Stavbu by mal riadne povolenú, v súlade so stavebným povolením a projektom postavenú,
spĺňajúcu podmienky uvedené v Oddieli 7 stavebného zákona pre povolenie jej užívania, ale kolaudačné
rozhodnutie by nemohlo byť vydané bez preukázania práva k všetkým pozemkom získaným dohodou
s ich vlastníkmi, lebo inštitút vyvlastnenia by už stavebník v prípade nedosiahnutia dohody nemohol

uplatniť, keďže po vydaní stavebného povolenia zo stavebného ani iného zákona nevyplýva povinnosť
stavebnému úradu skúmať vlastnícke ani iné práva k pozemkom, na ktorých stavbu povolil, preto
ani neumožňuje vlastnícke ani iné práva k pozemkom dodatočne po vydaní stavebného povolenia
vyvlastniť. Správny súd podľa sťažovateľa zrejme nevzal do úvahy tú skutočnosť, že podľa ním
prezentovaného právneho názoru, na základe ktorého zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu

vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, znemožnil skolaudovanie celej stavby pre
nesplnenie nemožnej podmienky. Bez možnosti uplatnenia inštitútu vyvlastnenia a bez možnosti
domáhania sa verejného záujmu je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemožné splniť túto
podmienku, získať vlastnícke alebo iné práva k viac ako tisícke pozemkov dohodou s niekoľkýmitisíckami vlastníkov s neusporiadanými vlastníckymi vzťahmi. Sťažovateľ nemožnosť splnenia tejto
podmienky už demonštroval bezvýslednosťou dosiahnutia dohody so žalobcom o výške náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva, ktorej spôsob určenia a primeranosti je uvedený v odkaze k § 26

ods. 8 vodného zákona. Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ za právne nepodložené a riadne
neodôvodnenéprávnezáverysprávnehosúdu,podľaktorýchneuzavretímzmluvysožalobcomohľadom
jeho štyroch pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaných území obcí bolo zasiahnuté do jeho
právneho postavenia.
32. Sťažovateľ pripomenul, že ak podľa § 26 ods. 9 vodného zákona žalobcovi vzniklo uložením

stokovej siete do poľnohospodárskeho pozemku obmedzenie jeho užívania nad obvyklý spôsob, patrí
mu zo zákona primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia určená vo výške podľa
§ 111 až § 111b stavebného zákona. Na uplatnenie svojho práva priznaného zákonom nepotreboval
žalobca uzatvorenie osobitnej zmluvy. Sťažovateľ ponúkol žalobcovi znalcom určenú náhradu v zmysle
§ 26 vodného zákona, ktorú žalobca odmietol. Žalobca sa dožadoval nesplniteľných a neprimeraných
nárokov bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vodnou stavbou umiestnenou v poľnohospodárskom

pozemku a náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva, nevyužil zákonnú možnosť domáhať sa
určenia požadovanej výšky náhrady žalobou na všeobecnom súde, zjavne z dôvodu nepreukázateľnosti
jeho požiadaviek. Z administratívneho spisu navyše vyplýva, že kanalizačné potrubie je umiestnené na
okraji pozemkov žalobcu v cestných ochranných pásmach s obmedzeniami uvedenými v § 11 zákona č.
135/1961 Zb., preto táto časť pozemkov je už zaťažená ochranným pásmom a nemôže byť využívaná

na iný ako určený účel.
33. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, aké konkrétne
ustanoveniastavebnéhozákonaaleboinéhoprávnehopredpisubolivydanímkolaudačnéhorozhodnutia
porušené. Žalobca v žalobe, ani správny súd v odôvodnení rozsudku neuviedli pre vec významné
argumenty, ktorými by bolo odôvodnené, aké konkrétne ohrozenie alebo porušenie subjektívnych

práv žalobcu spôsobilo povolenie užívania stavby postavenej v súlade so stavebným povolením.
Podľa sťažovateľa legálny zásah do vlastníckeho práva žalobcu bol spôsobený samotnou stavebnou
činnosťou, uložením kanalizačného potrubia do časti jeho pozemkov v súlade s projektovou
dokumentáciu overenou stavebným úradom v stavenom konaní po právoplatnosti stavebného
povolenia. Pozemky žalobcu boli následne uvedené do pôvodného stavu spôsobilého na užívanie

na účel, ktorému sú určené, čo žalobca písomne potvrdil. Kolaudačným rozhodnutím stavebný úrad
povolil už len užívanie tejto líniovej podzemnej stavby, nepovolil realizáciu prác, či iných zásahov
meniacich fyzický stav stavby. Samotným kolaudačným rozhodnutím nebol zmenený ani fyzický stav
pozemkov, ani nedošlo k zmene postavenia žalobcu, ani k zásahu do jeho subjektívnych práv (porov.
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022). Právne postavenie žalobcu sa

podľa sťažovateľa nezmenilo tým, že v stokovej sieti uloženej v poľnohospodárskom pozemku hĺbke
cca 1,5 metra, v cestnom ochrannom pásme, v súlade s projektovou dokumentáciou, preteká odpadová
voda po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, oproti stavu, keď sa do kolaudácie v potrubí ešte
nenachádzala odpadová voda. Žalobca od júna 2016 rovnako užíva pozemky, na ktorých bola ním
vykonaná a zhotoviteľom stavby uhradená rekultivácia pozemkov bez ohľadu na to, či potrubie v nich

uložené bolo len súčasťou rozostavanej stavby, alebo je už po kolaudácii v prevádzke.
34. Sťažovateľ vytkol správnemu súdu, že neuviedol relevantné dôvody, pre ktoré zrušil kolaudačné
rozhodnutie stavby. Navyše v celom napadnutom rozsudku neodcitoval ani neuviedol žiadne z
ustanovení stavebného zákona upravujúce kolaudáciu stavieb. Aj z uvedeného dôvodu považuje
sťažovateľ závery správneho súdu za nedôvodné, nesprávne, v podstate arbitrárne. Kasačnou

sťažnosťounapadnutývýrok2)rozsudkusprávnehosúdunemáoporuvprávnychnormáchvzťahujúcich
sa na kolaudáciu stavieb. Sťažovateľ poukázal na Oddiel 7 stavebného zákona, ktorý sa vzťahuje
aj na kolaudáciu vodných stavieb (§ 26 ods. 3 vodného zákona) a ktorý stanovuje procesný postup
v kolaudačnom konaní, skúmanie splnenia podmienok pre povolenie užívania stavby, dôvody, pre
ktoré sa kolaudačné rozhodnutie nevydá. V kolaudačnom konaní stavebný úrad nerieši vlastnícke

vzťahy k pozemkom, tie sa skúmajú a preukazujú v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona v
stavebnom konaní (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk/18/2017 zo
dňa 19.06.2018). Stavebný zákon v ustanovení § 81 striktne stanovuje, aké skutočnosti skúma stavebný
úrad v kolaudačnom konaní. Predovšetkým skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie
overenej v stavebnom konaní, a to najmä či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným

plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí, stavebnotechnické podmienky určené v
stavebnompovolení,vrátanevyužitiavhodnýchvýrobkov(porov.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 10Sžo/5/2015 zo dňa 20.01.2016). V ustanovení § 81b stavebný zákon upravuje
aj možnosť nevydania kolaudačného rozhodnutia, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdraviaľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä tiež, ak nie sú
splnené podmienky stavebného povolenia na komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych
účinkov stavby na okolité životné prostredie. Zo znenia citovaných ustanovení stavebného zákona

podľa sťažovateľa vyplýva, že riešenie otázky vlastníckych vzťahov, ktoré má byť obsahom podmienky
vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia, aj keby bolo dôvodné, nie je predmetom kolaudačného
konania, ani kolaudačného rozhodnutia a ani zákonným dôvodom pre nevydanie kolaudačného
rozhodnutia. Predmetom skúmania v kolaudačnom konaní nie sú akékoľvek podmienky uvedené v
stavebnom povolení, ale len splnenie stavebnotechnických podmienok, vrátane použitia vhodných

stavebných materiálov (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 10Sžo/5/2015
z 20.01.2016).
35. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol sťažovateľ, aby jej správny súd uznesením priznal odkladný
účinok, a to s poukazom na škodlivý následok spôsobený výrokom 2) napadnutého rozsudku správneho
súdu, ktorý je porovnateľný s haváriou na životnom prostredí, keďže jeho dôsledkom je zastavenie
prevádzky verejnej kanalizácie v desiatich obciach.

36. Ku kasačnej sťažnosti sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril žalobca. Obsah
kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako zmes vlastných interpretácií deja z pohľadu sťažovateľa, ktoré sú však
v rozpore s objektívnou pravdou. Žalobca uviedol, že nepovažuje za potrebné polemizovať s právnymi
úvahami sťažovateľa, pričom odkázal na vlastné právne rozbory sporných otázok v správnej žalobe,
na vyjadrenia skôr adresované do konania a tiež na prednes na pojednávaní pred správnym súdom.

Správny súd podľa žalobcu rozhodol vo veci kvalifikovane a vecne správne. Za povšimnutia hodný fakt,
napovedajúci o správnosti napadnutého rozsudku, považuje žalobca skutočnosť, že žalovaný kasačnú
sťažnosť nepodal. Argumentáciu v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti považuje žalobca za nehodnovernú, ba až populistickú. Žalobca zdôraznil, že jeho snahou
nikdy nebolo hatiť uskutočňovanie diela, ktoré môže mať význam a úžitok pre región. Jeho úlohou

vyplývajúcou zo zákona a stanov však bolo a stále je chrániť oprávnené záujmy podielnikov. Podľa
žalobcu neexistuje dôvod, aby sa v budúcnosti v rámci zdĺhavých súdnych konaní domáhal svojich
majetkových nárokov (ako mu to sústavne odporúča sťažovateľ), keď tieto práva mu môžu byť priznané
už v prebiehajúcom administratívnom konaní.
37. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril aj žalovaný. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym

názorom sťažovateľa. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, že bez preukázania splnenia podmienky
vyjadrenej v bode č. 26 zo stavebného povolenia v kolaudačnom konaní bola narušená právna istota
žalobcu, považuje žalovaný za nekonkrétne. Vydaním kolaudačného rozhodnutia sa právne postavenie
žalobcu ani jeho právne istoty nezmenili. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona žalobca má zákonný
nárok na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva bez ďalšej povinnosti uzatvárať osobitnú

zmluvu, ktorej predmetom by bola len otázka výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
vzniknutého zo zákona. V prípade sporu o výšku náhrady sa môže žalobca obrátiť na všeobecný súd.
Vzhľadom na charakter vodnej stavby budovanej vo verejnom záujme je spôsob stanovenia výšky
náhrady určený právnym predpisom. Správny súd podľa žalovaného nepreukázal, aké právne istoty
žalobcu boli vydaním preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia narušené. Správny súd výrokom

2) napadnutého rozsudku v podstate zrušil kolaudačné rozhodnutie na verejnoprospešnú stavbu
bez toho, aby súdnemu prieskumu podrobil kolaudačné konanie, podmienky vydania kolaudačného
rozhodnutia, náležitosti kolaudačného rozhodnutia, dôvody nevydania kolaudačného rozhodnutia tak
ako ich stanovuje stavebný zákon. Podmienka vyjadrená v bode č. 26 stavebného povolenia (aj
keby sa vzťahovala na pozemky vo vlastníctve žalobcu), nesplnením ktorej správny súd odôvodňuje

nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia stavebného
úradu, je otázka týkajúca sa vlastníckych alebo iných práv k stavbou dotknutým pozemkom. Túto otázku
rieši stavebný úrad v stavebnom konaní podľa § 58 stavebného zákona a nie v kolaudačnom konaní.
V kolaudačnom konaní podľa § 81 stavebného zákona stavebný úrad skúma, či sa stavba uskutočnila
podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, či sa dodržali podmienky určené

územnýmrozhodnutím,stavebno-technicképodmienkyurčenévstavebnompovolení.Správnymsúdom
prezentovaný právny dôvod pre vyslovenie výroku 2) napadnutého rozsudku nemá oporu v právnych
normách vzťahujúcich sa na kolaudáciu stavieb.
38. Žalovaný ďalej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti prezentoval názor, že správny súd výrokom 2)
napadnutého rozsudku porušil aj základný princíp konania uvedený v § 5 ods. 2 SSP, a to princíp

proporcionality. Podľa ustálenej judikatúry súd pri výklade a aplikácii príslušného právneho predpisu
musí prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaných práv a oprávnených
záujmov (III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/05). Správny súd nedôvodným a arbitrárnym zrušením kolaudačného
rozhodnutia verejnoprospešnej stavby porušil práva sťažovateľa ako stavebníka na ochranu jehovlastníckych práv k vodnej stavbe, zrealizovanej v súlade s územným a stavebným povolením, užívanej
bez závad už dva roky na účel uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Porušil tým princíp právnej istoty
sťažovateľa, ktorý bol dobromyseľný v jeho nadobudnutých právach stavebníka ako aj jeho očakávania,

že po splnení zákonných podmienok pre vydanie kolaudačného rozhodnutia bude môcť stavbu užívať
na určený verejnoprospešný účel. Správny súd pri rozhodovaní nedbal na ochranu zákonnosti a verejný
záujem, nehľadal spravodlivú úpravu práv a povinností medzi žalobcom a sťažovateľom, keď na
základe fiktívneho, nepreukázaného porušenia právnej istoty žalobcu a nepreukázaného porušenia
subjektívnych práv žalobcu žalobou napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov, svojím arbitrárnym

výrokom 2) zrušil rozhodnutie žalovaného. Správny súd zjavne nevyhodnotil skutkové a právne dôsledky
svojho rozhodnutia, ktoré nastanú po zrušení kolaudačného rozhodnutia, a to faktické zastavenie
prevádzky verejnej kanalizácie odvádzajúcej odpadové vody z desiatich obcí do čistiarne odpadových
vôd v Partizánskom. Škodlivý následok na právach a oprávnených záujmoch sťažovateľa spôsobený
výrokom 2) napadnutého rozsudku správneho súdu je porovnateľný s haváriou na životnom prostredí,
preto jeho následky nemožno porovnať so žalobcom namietaným porušením jeho vlastníckych práv,

ktoré nebolo preukázané, a to ani v prípade, ak by vlastnícke práva žalobcu boli vydaním kolaudačného
rozhodnutia skutočne porušené. Aj z tohto dôvodu považuje žalovaný návrh sťažovateľa na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti za dôvodný.
IV. Relevantné ustanovenia právnych predpisov
39. Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia

pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej
kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom
rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na
uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
40. Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona v znení zákona č. 516/2021 Z. z. pri povoľovaní výstavby

vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného
územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť
a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú
nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej
vety sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej

siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu na základe umiestnenia vodnej stavby podľa
podmienok územného rozhodnutia. Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku
a povinnosti s nimi súvisiace sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku.
41. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia
za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 6 a 7 patrí ich vlastníkom náhrada podľa

osobitného predpisu. V sporoch o náhradu rozhoduje súd.
42. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona v znení zákona č. 306/2012 Z. z. za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu. V
sporoch o náhradu rozhoduje súd.
43. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom v čase právoplatnosti

stavebného povolenia prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať
na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou,
prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich
pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných
zariadení a oporných a vytyčovacích bodov.

44. Podľa § 20 ods. 4 prvá veta zákona č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom v čase právoplatnosti
stavebného povolenia ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa
alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má
právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník
nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka

odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo
verejnejkanalizácienevyhovienárokualebojenečinný,môževlastníknehnuteľnostiuplatniťsvojeprávo
na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

45. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodovuplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.
46. Dôvodnosť kasačnej sťažnosti zakladá sťažovateľ na nesprávnom právnom posúdení veci správnym

súdom. Spornou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, je, či dokladmi, ktoré podľa
podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia mal stavebník (ďalší účastník v 1. rade)
predložiť ku kolaudačnému konaniu a ktoré mali nespochybniteľným spôsobom preukazovať vecné
práva k pozemkom dotknutým výstavbou, mali byť zmluvy uzatvorené medzi stavebníkom a vlastníkmi
dotknutých pozemkov s predmetom riešiacim náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom

výstavbou a následnou prevádzkou verejnej kanalizácie, alebo či povinnosť vyplývajúcu z podmienky
vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia bolo možné vo vzťahu k dotknutým pozemkom
nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce považovať za splnenú inak, resp. či stavebník mal
v tomto smere (pri dotknutých pozemkoch v extraviláne) vôbec vyvíjať nejaké dodatočné aktivity.
47. Keďže stavebné povolenie neobsahuje podrobnejšie odôvodnenie, jeho vecná správnosť nebola
predmetom odvolacieho konania ani prieskumu v rámci správneho súdnictva a neposkytuje žiadnu

správnu úvahu stavebného úradu k povinnosti uloženej stavebníkovi a vyjadrenej v bode 26. stavebného
povolenia, je vo vzťahu k výkladu obsahu a dôsledkov tejto podmienky potrebné pristupovať v
intenciách právnych noriem regulujúcich práve tú oblasť právnych vzťahov, ktorých sa táto podmienka
dotýka. Dotknutou oblasťou právnych vzťahov je kategória obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku
výstavbou a prevádzkou verejnej kanalizácie za situácie, keď vlastník pozemku, na ktorom sa podľa

rozhodnutia orgánov verejnej správy má umiestniť verejná kanalizácia, nie je totožný so staviteľom a
následným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.
48. Jednou zo základných výkladových pozícií kasačného súdu v prejednávanej veci je názor, že
faktické dôsledky výkladu právnej normy alebo výroku rozhodnutia orgánu verejnej moci priznávajúceho
práva alebo ukladajúceho povinnosti nesmú viesť k tomu, aby adresát takéhoto rozhodnutia nemohol

využívať benefity práv nadobudnutých v dobrej viere, ak dodržal podmienky uložené mu v súvislosti s
nadobudnutím týchto práv a odvtedy nedošlo k podstatnej zmene relevantnej právnej úpravy. „Právne
normy totiž treba vykladať tak, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení
problému v tom zmysle, aby obstálo pred meradlom tzv. zdravého rozumu a v spoločnosti panujúcich
predstáv o spravodlivosti.“ (pozri nález I. ÚS 689/2014 zo dňa 09.11.2016). Potrebu prítomnosti

racionality pri výklade a aplikácii práva vníma aj odborná literatúra: „Základom výkladu práva v právnom
štáte je zdravý rozum. To rovnakou mierou platí pre výklad právneho poriadku, ako aj pre výklad
ústavy.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 131).
49. Ústavný súd Slovenskej republiky už dávnejšie vyslovil, že „idea racionálneho zákonodarcu a
racionálne vyjadrených a pochopiteľných právnych noriem je nevyhnutným predpokladom existencie

právneho štátu a právnej istoty, čo sú v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy základné znaky ústavného
zriadenia Slovenskej republiky. Možnosť racionálneho pochopenia významu právnych noriem je zároveň
nevyhnutným predpokladom legitimity celého právneho poriadku. Bez toho, aby mohol byť obsah
právnych noriem ich adresátmi racionálne pochopený, a teda aj racionálne predvídateľný, si verejná
moc nemôže nárokovať, aby bolo právo rešpektované a dodržiavané. Keďže sa predpokladá, že všetky

právne normy boli vytvorené s tým, aby ich účel a význam bol racionálne a logicky pochopiteľný, pri
zisťovaní ich významu (interpretácii) musia orgány aplikácie práva tiež nevyhnutne použiť racionálne
a logické postupy. Požiadavka dodržania logických princípov a zásad pri interpretácii a aplikácii
práva všeobecným súdom je jednou zo základných zásad vyplývajúcich z ústavy. „Účel“ a „význam“
právnych noriem, resp. zákonných ustanovení možno zistiť racionálnymi a logickými myšlienkovými

postupmi.“ (pozri nález sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007)
50. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí povinnosť stavebníka súvisiacu s povolením vodnej
stavby obsiahnutú v bode 26. vyjadril nasledovne: „Stavebník ku kolaudačnému konaniu predloží
doklady, ktoré budú jednoznačne a nespochybniteľne preukazovať vecné práva k pozemkom dotknutým
výstavbou, t. j. právo diela, prístupu a prejazdu za účelom vykonania údržby a opráv a ďalších

nevyhnutných úkonov.“
51. Ustanovenie § 26 ods. 8 vodného zákona upravuje osobitný právny režim vzniku oprávnenia na
realizáciu vodnej stavby vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce.
Keďže verejná kanalizácia, ktorej stavba bola povolená stavebným povolením, sa realizuje jednak na
pozemkoch nachádzajúcich sa v zastavanom území obce ako aj na pozemkoch mimo zastavaného

územia obce, považuje kasačný súd za potrebné podmienku vyjadrenú v bode 26. stavebného povolenia
vykladať práve so zreteľom na obsah právnej normy ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona. Kasačný
súd pritom dospel k záveru, že spôsob, akým stavebný úrad vyjadril povinnosť stavebníka v bode
č. 26 stavebného povolenia, nečiní túto podmienku nadbytočnou, ale naopak umožňuje prihliadať privyhodnocovaní jej splnenia práve na charakter pozemku dotknutého výstavbou a následnou prevádzkou
kanalizácie, t. j. či ide o pozemok v zastavanom území obce alebo pozemok mimo zastavaného
územia obce. Druh pozemku, resp. jeho kategorizácia vo vzťahu k lokalite, v akej sa nachádza

(intravilánvs.extravilán),jetotižvtomtoprípadehraničnýmrozlišovacímkritériomprevoľbukonkrétneho
právneho režimu, v rámci ktorého stavebný úrad v kolaudačnom konaní mal pristupovať ku skúmaniu
splnenia podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia stavebníkom. Formulácia uvedenej
podmienky, hoci jej možno vytknúť istú nejednoznačnosť, nie je v rozpore so zmyslom a účelom
ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia

a nie je v rozpore ani s výkladom uvedeného ustanovenia ponúknutým žalovaným v preskúmavanom
rozhodnutí a sťažovateľom v kasačnej sťažnosti.
52. Kasačný súd preto ďalej skúmal, či zákonné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku v
prospech staviteľa verejnej kanalizácie v zmysle § 26 ods. 8 vodného zákona v znení účinnom v
čase právoplatnosti stavebného povolenia spĺňa ten stavebným úradom vyžadovaný atribút, aby svojím
obsahom zodpovedalo charakteru vecného bremena.

53.ZjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,žeuvedenýdruhobmedzenívlastníckeho
práva k pozemku, hoci to právna úprava výslovne nestanovuje, vníma Ústavný súd Slovenskej
republiky ako zákonné vecné bremeno. Možno tu poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 500/2018-22 zo dňa 17.10.2018: „Podľa prechodného ustanovenia § 42
ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2012, môže držiteľ
povolenia v elektroenergetike alebo ním poverená osoba v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom

záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom
nevyhnutným na výkon povolenej činnosti. V posudzovanom prípade ide o zákonné (legálne) vecné
bremeno, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných
(legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva,
teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Tieto zákonné

vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123
Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami zákona“. Obsahom zákonných
vecných bremien je najmä právo zriaďovať na cudzích pozemkoch rôzne siete, vstupovať na cudzie
pozemky s cieľom údržby týchto sietí a pod. Jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych
vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku.

Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich
zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam prostredníctvom spätného odkazu stále
aplikovateľné (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3 Co 43/2008). Aj ústavný súd Českej
republiky v jednom zo svojich nálezov (Pl. ÚS 25/04) konštatoval, že „Občanske právo definuje věcne
břemeno jako právo někoho jiného než vlastníka věci, které ho omezuje tak, že je povinen něco trpět,

nečeho se zdržet nebo něco konat. Tzv. zákonná věcná břemena tento charakter mají také.“.“
54. Aj zákonné obmedzenia vlastníckeho práva v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkou verejných
kanalizácií vníma Ústavný súd Slovenskej republiky ako vecné bremeno, čo vyplýva z jeho nálezu PL.
ÚS 42/2015-105 zo dňa 12.10.2016, v ktorom uvádza: „Niektoré zákony priznávajú právo na primeranú
náhradu za zriadenie vecného bremena bez výslovného určenia, že ide o jednorazovú náhradu. K takým

úpravám patrí § 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a §
111a zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon.“
55. Uvedený právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky ešte predtým, ako došlo k
novelizácii vodného zákona zákonom č. 516/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002
Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001

Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony. Podľa tejto novelizácie je vodná stavba a povinnosti s ňou súvisiace považovaná
za vecné bremeno spojené s vlastníctvom pozemku. Možno mať teda za to, že vnímaniu obsahu a
významu zákonných obmedzení vlastníckeho práva verejnou kanalizáciou, nastavenému Ústavným
súdom Slovenskej republiky, zodpovedá aj následný legislatívny vývoj, ktorý právny charakter týchto

obmedzení formálne precizuje ich označením za vecné bremeno.
56. Absencia povinnosti staviteľa predkladať stavebnému úradu zmluvy uzatvorené medzi stavebníkom
a vlastníkmi dotknutých pozemkov situovaných mimo zastavaného územia obce ako jednej z podmienok
pre vydanie kolaudačného rozhodnutia vyplýva aj z ustanovení § 26 ods. 9 vodného zákona a § 20 ods.4 zákona č. 442/2002 Z. z., upravujúcich osobitný režim náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva,
procesne nezávislý na priebehu administratívneho konania, ktorých rezultátom je povolenie na vodnú
stavbu a jej následná kolaudácia. Vodný zákon odkazuje v tomto na štvrtú časť stavebného zákona.

Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. si vlastník pozemku môže náhradu uplatniť u vlastníka
verejnej kanalizácie a ak medzi nimi nedôjde k dohode, môže vlastník nehnuteľnosti svoje právo uplatniť
na súde. Zo žiadneho z uvedených ustanovení nevyplýva, že by neexistencia dohody o náhrade medzi
vlastníkom (prevádzkovateľom) verejnej kanalizácie a vlastníkom (užívateľom) dotknutého pozemku
mimo zastavaného územia obce mala mať vplyv na priebeh a výsledok kolaudačného konania,

predmetom ktorého je povolenie užívania (prevádzky) verejnej kanalizácie.
57. Z doposiaľ uvedeného možno uzavrieť, že v rámci finalizácie stavby siete verejnej kanalizácie v
štádiu kolaudačného konania, prihliadajúc na podmienku vyjadrenú v bode 26. stavebného povolenia,
nebolo povinnosťou stavebníka vo vzťahu k pozemkom mimo zastavaného územia obce predkladať
stavebnému úradu listinné doklady preukazujúce uzatvorenie záväzkových vzťahov medzi stavebníkom
a vlastníkmi dotknutých pozemkov, nakoľko stavebník počnúc právoplatnosťou rozhodnutia stavebného

úradu podľa § 26 ods. 8 vodného zákona disponoval oprávnením na uskutočnenie vodnej stavby, a
to v rozsahu bližšie vymedzenom ustanovením § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. v znení
účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia. Toto zákonné obmedzenie vlastníckeho práva k
dotknutýmpozemkomužpodľaprávnejúpravyúčinnejvčaseprávoplatnostistavebnéhopovoleniamalo
povahu vecného bremena (viď vyššie citovaná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky), čiže

stavebníkovi zabezpečovalo právo dielo realizovať na cudzích pozemkoch, právo prístupu, prechodu
alebo prejazdu a výkon ďalších nevyhnutných úkonov. Bolo by preto podľa kasačného súdu nadbytočné
a tým aj nelogické a neracionálne vyžadovať od sťažovateľa, aby vo vzťahu k pozemkom mimo
zastavaného územia obce predkladal stavebnému úradu v kolaudačnom konaní zmluvy uzatvorené
s vlastníkmi dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce, predmetom

ktorýchbybolozriadenievecnéhobremena,aktotoužexistovalozozákona.Vtejtosúvislostijepotrebné
si uvedomiť, že právna pozícia sťažovateľa ako legitímneho stavebníka siete verejnej kanalizácie, tak
ako ju založilo rozhodnutie stavebného úradu vydané podľa § 26 ods. 8 vodného zákona a ako jej obsah
vymedzilo a stále vymedzuje ustanovenie § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z., bola dostatočná
na realizáciu oprávnenia na stavbu verejnej kanalizácie na cudzích pozemkoch mimo zastavaného

územia obce a na jej následnú prevádzku na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia.
58. Nadväzujúc na predchádzajúci bod kasačný súd ku konštatovaniu správneho súdu, že nemôže
prihliadať na argumentáciu sťažovateľa (stavebníka), ktorý poukazoval na vznik vecného bremena zo
zákona, keďže týmto spôsobom neargumentoval žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, uvádza, že
dôvodnosť kasačnej sťažnosti posudzoval v súlade so vznesenými sťažnostnými bodmi prihliadnuc

aj na skutočnosť, že sťažovateľ (stavebník) dôvody preskúmavaného rozhodnutia nemohol ovplyvniť.
Naviac konajúce orgány verejnej správy dôvody, ktorými podložili svoj názor na otázku ne/potrebnosti
splnenia podmienky uvedenej v bode 26. stavebného povolenia sťažovateľom takým spôsobom, ako
to požadoval žalobca, uviedli vo svojich rozhodnutiach s tým, že argumentácia kasačného súdu ich len
dopĺňa, odkazujúc aj na citovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď body 53. a 54.

tohto rozsudku), v zmysle ktorých zákonné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom podľa § 26
ods. 8 vodného zákona bolo už v čase právoplatnosti stavebného povolenia potrebné vnímať ako vecné
bremeno.
59. Pokiaľ ide o odkaz na odseky 6 a 7 v ustanovení § 26 ods. 9 vodného zákona v znení účinnom
v čase právoplatnosti stavebného povolenia, kasačný súd preskúmaním histórie novelizácií vodného

zákona zistil, že ide o legislatívno-technický nedostatok, ktorý zákonodarca napravil prostredníctvom
zákona č. 306/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, a to v článku

II. bod 4. uvedenej novelizácie „V § 26 ods. 9 sa slová "odsekov 6 a 7" nahrádzajú slovami "odsekov 7
a 8"“, pričom v rámci celého paragrafu 26 vodného zákona nedošlo už k žiadnej zmene ani doplneniu
ostatných odsekov § 26. Dôvodová správa k čl. II. bodu 4. zákona č. 306/2012 Z. z. túto zmenu vysvetlila
tak, že išlo „o legislatívno-technickú úpravu nesprávneho vnútorného odkazu“. Z uvedeného vyplýva, že
už v rámci právnej úpravy účinnej v čase právoplatnosti stavebného povolenia považoval zákonodarca

ustanovenie § 26 ods. 9 vodného zákona za také, ktorého aplikácia sa vzťahuje k odsekom § 26 ods.
7 a 8 a nie § 26 ods. 6 a 7 vodného zákona.
60.Pretopokiaľsprávnysúdsplneniepodmienkyč.26stavebnéhopovoleniasvojímvýkladomvzťahoval
aj na dotknuté pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce, ktorá skutočnosť by mala zanásledok povinnosť sťažovateľa pred vydaním kolaudačného rozhodnutia uzatvoriť záväzkové vzťahy
s vlastníkmi takýchto pozemkov, zaťažil výrok 2) napadnutého rozsudku vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci. V práve posudzovanej veci totiž bolo potrebné vykladať bod 26. stavebného povolenia

tak, že tento sa vzťahuje výlučne na pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce, nakoľko
vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce ide o zákonné obmedzenie
vlastníckeho práva podľa už vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona. S
poukazom na to kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP vo výrokoch 2) až 4) napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici [§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov] na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o zrušenie
výrokov 3) a 4) napadnutého rozsudku, ktoré neboli výslovne napadnuté kasačnou sťažnosťou, kasačný
súd pristúpil k ich zrušeniu z dôvodu, že ide o povahou akcesorické výroky o trovách konania, ktorých
existencia je závislá od existencie meritórneho výroku 2) vo veci, pričom tento je rozsudkom kasačného
súdu zrušovaný.
61. V ďalšom konaní bude správny súd vychádzať zo záväzného právneho názoru kasačného súdu (§

469 SSP), ako vyplýva z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku.
62. Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozhodne aj o trovách kasačného konania
v zmysle § 467 ods. 3 SSP.
63. Pokiaľ ide o návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, jeho hlavným účelom bolo
zabrániť právnym dôsledkom výroku 2) napadnutého rozsudku. Tento účel považoval kasačný súd za

naplnený zrušením výroku 2) napadnutého rozsudku a preto návrh na priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti zamietol.
64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.