Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518201438
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7518201438.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriány Murínovej v spore žalobcu: BIOKON, spol. s r.o.
so sídlom v Košiciach, Južná trieda 74, IČO: 36 470 325, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kováčska 28 proti žalovanej: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., C. XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Darinou Horváthovou, advokátkou so sídlom
v Moldave nad Bodvou, Hlavná 8, o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-18C/55/20217-357 zo dňa 27. septembra 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I.Žalobu z a m i e t a.

II.Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %, ktorá bude vyčíslená

súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
7.3.2018 domáhal uloženia povinnosti pôvodným žalovaným, E. F. a G. F. (ďalej len „pôvodní žalovaní)
uzatvoriť ako predávajúcim, do troch dní od právoplatnosti rozsudku so žalobcom ako kupujúcim, kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške: - 1068/11520 na
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV

č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 187/3 - trvalé trávne porasty o výmere 95 062 m2, - 25632/276480 na
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec Moldava nad Bodvou,
kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 201/3 - trvalé trávne porasty o výmere 42 407 m2,
- 1/15 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec H. I. J., kat.
ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 206/1 - orná pôda o výmere 5701 m2, - 3504/46080 na
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec Moldava nad Bodvou,
kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 206/2 - orná pôda o výmere 33 748 m2, - 156/1440 na

nehnuteľnostizapísanejvkatastrinehnuteľnostípreokresD.-E.,obecH.I.J.,kat.ú.J.naLVč.XXXako
pozemok E KN parc. č. 208/2 - orná pôda o výmere 168 064 m2, - 1/15 na nehnuteľnostiach zapísaných
v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako
pozemok E KN parc. č. 208/3 - orná pôda o výmere 358 m2 a parc. č. 208/4 - orná pôda o výmere 3779m2, - 25632/276480 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec
H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 206/3 - orná pôda o výmere 317 317 m2, -
25632/276480 na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec

H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 201/1 - trvalé trávne porasty o výmere 39 449
m2 a parc. č. 201/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1823 m2, - 1068/11520 na nehnuteľnosti zapísanej
v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E
KN parc. č. 187/2 - trvalé trávne porasty o výmere 28 406 m2, - 1068/11520 na nehnuteľnosti zapísanej v
katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN

parc. č. 187/1 - trvalé trávne porasty o výmere 33 625 m2, a to za rovnakých podmienok ako ich pôvodní
žalovaní nadobudli od pôvodného podielového spoluvlastníka na základe Kúpnej zmluvy - č. z. 44/17,
ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu sp. zn. V 262/2017 zo dňa 03.05.2017 a Kúpnej
zmluvy - č. z. 112/17, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu sp. zn. V 962/2017 zo
dňa 27.11.2017, pričom predložený návrh zo strany pôvodných žalovaných musí byť riadne podpísaný
a podpis osôb konajúcich v mene žalovaných musí byť na predloženom návrhu úradne osvedčený.

3. Žalobca zároveň uviedol, že v prípade, ak sa vo veci konajúci súd nestotožní s argumentáciou
žalobcu, podľa ktorej žalobca podaním žaloby na nahradenie vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu
dostatočne preukázal svoju vôľu predmetnú zmluvu uzatvoriť navrhoval, aby súd zaviazal pôvodných
žalovaných predložiť ako predávajúcich, do troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi ako

kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo
výške: - 1068/11520 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec
Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 187/3 - trvalé trávne porasty
o výmere 95 062 m2, - 25632/276480 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres
Košice - okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 201/3 - trvalé trávne

porasty o výmere 42 407 m2, - 1/15 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice
- okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 206/1 - orná pôda
o výmere 5701 m2, - 3504/46080 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice
- okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 206/2 - orná pôda o výmere 33
748 m2, - 156/1440 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec

Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 208/2 - orná pôda o výmere 168
064 m2, - 1/15 na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec
Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 208/3 - orná pôda o výmere 358
m2 a parc. č. 208/4 - orná pôda o výmere 3779 m2, - 25632/276480 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok

E KN parc. č. 206/3 - orná pôda o výmere 317 317 m2, - 25632/276480 na nehnuteľnostiach zapísaných
v katastri nehnuteľností pre okres Košice - okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E
KN parc. č. 201/1 - trvalé trávne porasty o výmere 39 449 m2 a parc. č. 201/2 - trvalé trávne porasty
o výmere 1823 m2, - 1068/11520 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre okres Košice
- okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 187/2 - trvalé

trávne porasty o výmere 28 406 m2, - 1068/11520 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
pre okres Košice - okolie, obec H. I. J., kat. ú. J. na LV č. XXX ako pozemok E KN parc. č. 187/1 - trvalé
trávneporastyovýmere33625m2,atozarovnakýchpodmienokakoichpôvodnýžalovanínadobudliod
pôvodného podielového spoluvlastníka na základe Kúpnej zmluvy - č. z. 44/17, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím o povolení vkladu sp. zn. V 262/2017 zo dňa 03.05.2017 a Kúpnej zmluvy - č. z. 112/17,

ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu sp. zn. V 962/2017 zo dňa 27.11.2017, pričom
predložený návrh zo strany pôvodných žalovaných musí byť riadne podpísaný a podpis osôb konajúcich
v mene pôvodných žalovaných musí byť na predloženom návrhu úradne osvedčený, pričom následne
súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 17.2.2020 v znení podania žalobcu zo dňa
4.9.2019 (viď bod 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

4. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností a podľa
§ 140 Občianskeho zákonníka, má k predmetným nehnuteľnostiam zákonné predkupné právo na
spoluvlastnícke podiely, ktoré pôvodní žalovaní nadobudli titulom Kúpnej zmluvy - č. z. 44/17 a Kúpnej
zmluvy č. z. 112/17. Podstatou zákonného predkupného práva bola povinnosť predávajúcich, od ktorých

pôvodní žalovaní nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ponúknuť tieto prednostne
na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z tohto práva. Podieloví spoluvlastníci, od
ktorých pôvodní žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely k pozemkom, o zamýšľanom a následne
uskutočnenom prevode neinformovali žalobcu predložením ponuky predaja spoluvlastníckych podielova ani žiadnym iným spôsobom, pričom v tejto súvislosti mal za to, že takáto ponuka má byť v
súlade s ust. § 605 Občianskeho zákonníka uskutočnená v písomnej forme. V dôsledku porušenia
vyššie uvedenej zákonom ustanovenej povinnosti bol žalobca nedobrovoľne pozbavený možnosti

uplatnenia svojho zákonného oprávnenia spočívajúceho v prednostnom nadobudnutí spoluvlastníckych
podielov k pozemkom, ktoré nadobudli žalovaní. Podľa ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka si
žalobca u pôvodných žalovaných písomnou výzvou pred podaním žaloby uplatnil právo na uzavretie
kúpnej zmluvy, títo však nereagovali. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to predžalobné výzvy
adresované pôvodným žalovaným s doručenkami, výpisy z LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX k.ú. J..

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, konajúc v intenciách uznesenia Krajského
súduvKošiciachzodňa23.3.2023podsp.zn.3Co/28/2022,ktorýmodvolacísúdzrušilprvotnýrozsudok
o zamietnutí žaloby a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane nové rozhodnutie súdu prvej
inštancie, keďže je potrebné sa vysporiadať s celou relevantnou procesnou obranou ako aj procesným

útokom strán sporu - viď rozhodnutia, na ktoré poukazovali nielen strany sporu, ale následne to učinil
aj odvolací súd v tomto rozhodnutí.

6. Keďže z aktuálnych listov vlastníctva súd zistil, že všetky spoluvlastnícke podiely pôvodných
žalovaných nadobudla nová žalovaná darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. K. XXX/

XXXX zo dňa 3.8.2022 uznesením zo dňa 4.8.2022 súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu, aby na
miesto pôvodných žalovaných vstúpila nová žalovaná A. B. C., keďže počas konania žalovaný v 1. a 2.
rade previedli na ňu ako svoju dcéru darovacou zmluvou svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosť.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“), § 1240 OZ, § 603 OZ s odkazom na ust. § 229 CSP a vychádzajúc z tvrdeného žalobcom
porušenia jeho predkupného práva vyplývajúceho z ust. § 140 OZ a pripojených kúpnych zmlúv
podpísaných konateľkou žalobcu, ktorá uviedla, že ostatných spoluvlastníkov ohľadom ich záujmu
o spoluvlastnícky podiel neoslovovala, keďže mala za to, že ostatným spoluvlastníkom lehota na
uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva už uplynula a preto si nárokovala celý podiel na

predmetných nehnuteľnostiach, neskôr žiadala aspoň čiastočné vyhovenie žaloby v pomernej časti
spoluvlastníckych podielov, ale žalobný návrh a kúpne zmluvy v tomto zmysle neupravila, tak spornou
ostala veľkosť spoluvlastníckeho podielu, na ktorú má žalobca zákonný nárok, keďže vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že predkupné právo žalobcu bolo porušené,
keďže pôvodní žalovaní mu dobrovoľne spoluvlastnícky podiel na kúpu neponúkli a preto žalobca

uplatnil predmetný nárok titulom nahradenia prejavu vôle nadobúdateľov na kúpnej zmluve súdom.
Súd s poukazom na citované rozhodnutia súdov dospel k záveru, že ten, koho predkupné právo bolo
porušené má nárok len na pomernú časť podielu pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel, čo je
aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.5.2009, ktorým
sa riadil aj Krajský súd v Košiciach v citovaných uzneseniach. Preto mal súd za to, že neobstojí

argumentácia žalobcu predkladaná rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/106/2019
zo dňa 30.9.2020, keďže z tohto odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa snažila dohodnúť
s ostatnými spoluvlastníkmi ešte pred podaním žaloby a z ich správania vyplynulo, že o sporný
podiel nemajú záujem. Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 33Cdo/603/2008 (RC 75/2010)
rieši právny stav, kedy došlo k realizácii predkupného práva medzi spoluvlastníkmi, pričom viacerí

spoluvlastníci prejavili záujem o odkup spoluvlastníckeho podielu a sporným bol len pomer v akom sa
má realizovať a preto ani toto rozhodnutie a rovnako ani uznesenie NS SR sp. zn. 7Ncdo/1/2013 zo
dňa 28.5.2014 ako aj rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo73/2008 zo dňa 29.10.2009, ako aj právny názor
vyjadrení Krajským súdom Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 16Co/29/2020 zo dňa 22.2.2003 nie sú
adekvátne aplikovateľné pre daný konkrétny prípad v spore. Preto konajúci súd dospel k záveru, že

jediné rozhodnutie, ktoré dopadá na prejednávanú vec je rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa
12.5.2009, pričom apeloval na to, že vždy v každej veci treba vychádzať z daných skutkových okolností
prejednávaného sporu.

8. Čo sa týka aspoň čiastočného vyhovenia žaloby tu pre úplnosť súd dodal, že žalobca priložil k

upravenému žalobnému návrhu návrhy kúpnych zmlúv, vo vzťahu ku ktorým žiadal nahradenie prejavu
vôle pôvodných žalovaných súdom. Kúpne zmluvy, ktoré mali byť súčasťou rozsudku nereflektovali
zmenu vlastníka spoluvlastníckych podielov, ktorým sa stala nová žalovaná, pričom žalobca opomenul
prispôsobenie týchto zmlúv novej skutočnosti. Žalobca tiež súdu nepredložil kúpne zmluvy, ktorých vkladbol povolený pod V 262/17 dňa 3.5.2017 a V 962/17 dňa 27.11.2017, ktorými by súd mohol overiť
zachovanie rovnakých podmienok prevodu v jeho podstatných náležitostiach. Rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva, ktoré predložili pôvodní žalovaní neobsahujú podstatné náležitosti zmlúv.

Taktiež žalobca nijako nereflektoval na skutočnosť, že pôvodní žalovaní už v rokoch 2006 a 2008
nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam, teda nejde o nových spoluvlastníkov
nehnuteľností - tretie osoby mimo okruhu spoluvlastníkov a minimálne o pomer pripadajúci na tieto
podiely žalobca nemá právo domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa na kúpnej zmluve. Aj
keď žalobca žiadal aspoň čiastočné vyhovenie žalobe podľa pomeru podielu žalobcu, pri rozhodovaní

o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach zmluvy meniť, doplňovať ani
upresňovať. O takejto žalobe môže rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie, alebo ju zamietne,
pričom nemôže obsah vôle vyjadrenej v zmluve modifikovať. Je vylúčené, aby súd nezrovnalosti
naprával podľa vlastného prispôsobenia veľkosti podielov, na ktoré vznikol žalobcovi nárok podľa
pomeru jeho spoluvlastníckych podielov z podielov nadobudnutých pôvodnými žalovanými, navyše po
zohľadnení pomeru spoluvlastníckych podielov, ktoré už predtým pôvodní žalovaní vlastnili a tiež by to

vyžadovalo úpravu kúpnej ceny.

9. Vzhľadom na právny názor súdu, že žalobca sa môže domáhať len pomernej časti sporných
spoluvlastníckych podielov, a nemožnosť čiastočného vyhovenia žalobe, pre nemožnosť zasahovania
do podstatných náležitostí zmluvy, súd nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalovanej v tomto konaní.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §

365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a konkrétne vyjadroval svoj nesúhlas so záverom vedúcim súd prvej
inštancie k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, ktoré spočívali z týchto dôvodov: 1. z dôvodu, podľa
ktorého ten koho predkupné právo bolo porušené má nárok len na pomernú časť podielu pripadajúceho
na jeho spoluvlastnícky podiel (bod 25. rozsudku), 2. z dôvodu, že žalobca priložil k upravenému
žalobnému návrhu návrhy kúpnych zmlúv, vo vzťahu ku ktorým žiadal nahradenie prejavu vôle, ktoré

nereflektovali zmenu vlastníka spoluvlastníckych podielov (bod 30. rozsudku), 3. z dôvodu, že žalobca
súdu nepredložil kúpne zmluvy, ktorých vklad bol povolený pod V 262/17 dňa 3.5.2017 a V 962/17 dňa
27.11.2017, ktorými by súd mohol overiť zachovanie rovnakých podmienok prevodu v jeho podstatných
náležitostiach (bod 30. rozsudku), 4. z dôvodu, že žalobca nereflektoval skutočnosť, že povodní žalovaní
už boli spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností a nešlo o osoby mimo okruhu spoluvlastníkov (bod 30.

rozsudku), 5. z dôvodu, že súd nemôže nič meniť na podstatných náležitostiach zmluvy, a teda nemôže
vyhovieť žalobe žalobcu ani v časti (bod 31. rozsudku).

12. K pomernému odkúpeniu podielu pripadajúceho na spoluvlastnícky podiel žalobcu opätovne
poukazoval na judikát NS ČR sp. zn. 33Cdo/603/2008 zo dňa 31.8.2009, z ktorého žalobcovi plynie,

že potencionálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorí podiel, resp. tú jeho ideálnu časť, ktorá by na ňu
pripadala, keby predkupné právo uplatnili vykúpiť nechcú, „prirastie“ tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku
ku výkupu (včas a riadne) prijali. Takže si podiel povinného spoluvlastníka vyporiadajú pomerne podľa
veľkosti svojich podielov na veci (čiže žiadna časť podielu nie je scudziteľná povinným spoluvlastníkom
tretej osobe) už bez ďalšieho vyplýva zo zákona“. Spornou tak otázka je v konaní tá, či podielový

spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené má nárok sa domáhať sa prevodu celého
ušlého podielu, alebo len jeho časti zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu oprávneného
spoluvlastníka, na čo jednoznačne odpovedá hore citovaný judikát s apelom aj na to, že práva na
uplatnenie práv z porušenia predkupného práva si predsa každý spoluvlastník môže uplatniť nezávisle
od ostatných spoluvlastníkov, a to minimálne v trojročnej premlčacej dobe. Je preto absolútne nelogická

požiadavka, aby v čase keď si tieto práva chce uplatniť jeden z nich musel tento vyžadovať a
prípadne i vyčkávať na stanovisko ostatných. V neposlednom rade nemožno vylúčiť, že si niektorí zo
spoluvlastníkov svoje prvotné rozhodnutie rozmyslia a namiesto neuplatnenia práv si toto v budúcnosti
budú chcieť uplatnia, alebo naopak. Z uvedeného je zrejmé, že požiadavka získania súhlasov, prípadne
nesúhlasov ostatných spoluvlastníkov nemá racionálny ani zákonný základ. Aj v prípade, ak by jeden

spoluvlastník nadobudol celý prevádzaný podiel, nebránilo by to ďalším spoluvlastníkom uplatňovať
si svoje práva z porušenia predkupného práva. Svoje práva by si totiž mohli neskôr uplatniť voči
tomu spoluvlastníkovi, ktorý nadobudol celý ušlý spoluvlastnícky podiel. Nadobudnutie celého ušléhospoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov teda nijako nemôže poškodiť v právach ostatných
spoluvlastníkov.

13. K pomernému odkúpeniu v bode 2. zase žalobca tvrdil s odkazom na neprijatý záver súdom
prvej inštancie vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/29/2022 zo dňa
22.2.2023, keďže pokiaľ z porušenia predkupného práva podľa právnej úpravy § 140 v spojení s §
40a OZ súdy vyvodili, že tretia osoba nemôže nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, potom z tej istej
normy § 140 ale v spojení s § 603 OZ nemožno vyvodiť, že 4 pomernú časť spoluvlastníckeho podielu

tretia osoba nadobudnúť môže, a to len z dôvodu voľby žalobného nároku dotknutého spoluvlastníka.
Ak je účelom právnej úpravy § 40a OZ a § 140 OZ vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva, potom
výsledok nemôže závisieť iba od voľby žaloby. Nie je udržateľný záver, aby dotknutý spoluvlastník nemal
inú možnosť, ako domáhať sa (aj opakovane) relatívnej neplatnosti právneho úkonu, inak nezabráni
prevodu čo i len časti spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Takýto postup by bol vzhľadom na
množstvo drobných spoluvlastníckych podielov nehospodárny a neudržateľný. Ak vyzvaný spoluvlastník

predkupné právo neuplatní, jeho predkupné právo porušené nie je. Z rozhodovacej činnosti súdov z
porušenia predkupného práva vyplýva, že pasívni spoluvlastníci nie sú prevodom spoluvlastníckeho
podielu dotknutí, pretože ich spoluvlastnícke podiely sa nemenia. Pasivita spoluvlastníka má rovnaké
dôsledky aj v prípade, keď predkupné právo porušené bolo a pre pasívneho spoluvlastníka je
nerozhodné, či podiel prirastie žalujúcemu spoluvlastníkovi, alebo tretej osobe. Ochrana pasívneho

spoluvlastníka je zabezpečená v § 140 OZ. Dotknutému pasívnemu spoluvlastníkovi nič nebráni od
spoluvlastníka, ktorý nadobudol celý spoluvlastnícky podiel (tým, že sa dovolal porušenia predkupného
práva voči tretej osobe) požadovať, aby na neho (na pasívneho spoluvlastníka) previedol pomernú časť
podielu. Okresný súd vyložil právne závery judikátu 2Cdo91/2008 na ochranu pasívnych spoluvlastníkov
tak, že nie žalovaný, ktorý porušil predkupné právo pasívnych spoluvlastníkov, ale žalujúci spoluvlastník

nesie zodpovednosť za preukázanie toto, že právo pasívnych spoluvlastníkov nebolo porušené. Týmto
záverom bez ďalšieho legitimuje protiprávnosť, vyplývajúcu z porušenia predkupného práva voči
pasívnym spoluvlastníkom. Voči aktívnemu spoluvlastníkovi, ktorý porušenie predkupného práva na celý
spoluvlastnícky podiel uplatnil, požaduje súhlas spoluvlastníkov, ktorým nič nebráni, v zmysle § 140 OZ
uplatniťprávovočižalobcoviakospoluvlastníkovi,ktorýnadobudnecelýspoluvlastníckypodiel.Ochrana

mlčiacich spoluvlastníkov nemôže byť na prospech tretej osoby, ktorá by spoluvlastnícky podiel, resp.
jeho pomernú časť mohla vždy nadobudnúť iba porušením predkupného práva, ak k výslovnej dohode
spoluvlastníkov nedôjde. Inými slovami porušiteľ predkupného právane nemôže nadobudnúť právo
len z dôvodu, že sa všetci spoluvlastníci na prevode sporného podielu nedohodli. Riešením ochrany
záujmu pasívnych spoluvlastníkov nie je to, že žalujúci spoluvlastník môže nadobudnúť iba pomernú

časť spoluvlastníckeho podielu. Takýto záver z § 140 v spojení s § 40a OZ a vzhľadom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 208/2019 ( R 5/2022) nevyplýva. Ochranu pasívneho spoluvlastníka
zabezpečuje samotná právna úprava § 140 OZ. Súdne rozhodnutie nemôže prejudikovať autonómnu
vôľupasívnychspoluvlastníkov,ktorímajúvlastnéprostriedkyprávnejochrany.Výkladomprávnejúpravy
možno dospieť k záveru že jej účelom je, aby žalovanému, ktorý nadobudol sporný spoluvlastnícky

podiel porušením predkupného práva nezostalo nič a aby pomer spoluvlastníckych podielov vyriešili
spoluvlastníci medzi sebou, ak majú na tom záujem. Z § 140 OZ vyplýva legitímny záujem doterajších
spoluvlastníkov, ktorým porušenie predkupného práva, aj podľa doterajšej rozhodovacej činnosti súdov,
nemôže byť na ťarchu. Účelom právnej úpravy § 140 OZ a predkupného práva k spoluvlastníckemu
podielu je to, aby spoluvlastnícky podiel nadobudli doterajší spoluvlastníci, pretože účelom predkupného

práva je vylúčiť tretie osoby. Mlčanie pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa nedomáhajú porušenia
predkupného práva, nie je možné vykladať v prospech toho, kto porušil predkupné právo. Nemá lepšie
právne postavenie ten, kto právo porušil, ako dotknutý žalobca alebo pasívny spoluvlastník. Nemožno
poskytnúť väčšiu ochranu tomu, kto porušil právo proti tomu, kto sa ujmy z porušenia práva dovoláva.
Odvolací súd uzatvára, že námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku (§140,

veta druhá OZ) patrí len dotknutému spoluvlastníkovi, nie osobe, ktorá porušila predkupné právo.
Žalobcaniejepovinnýpreukázať,žekdohodespoluvlastníkovdošlo,leboprávevdôsledkuneexistencie
dohody došlo k porušeniu predkupného práva a okrem toho, ostatným spoluvlastníkom zostáva
spoluvlastnícky podiel a predkupné právo zachované v rovnakom pomere ako mali doteraz. Každý
spoluvlastník koná sám za seba, preto sa pravidlo pomerného výkupu podľa veľkosti spoluvlastníckeho

podielu uplatní v prípade porušenia predkupného práva iba ak právo výkupu proti nadobúdateľovi
spoluvlastníckeho podielu uplatní aj ďalší spoluvlastník. Dotknutý spoluvlastník žalobou o nahradenie
prejavu vôle realizuje nútený výkup spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých
spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný. Do pomeru podľa veľkosti doterajších spoluvlastníckychpodielov sa rozdelí medzi žalujúcich spoluvlastníkov celý vykupovaný spoluvlastnícky podiel. Odvolací
súd dodáva, že predkupné právo spoluvlastníkov ako vecné právo by nemalo hospodársky význam,
ak by spoluvlastníci museli rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve

osôb, ktoré porušili predkupné právo. Žaloba o nahradenie prejavu vôle, vyžadujúca od žalobcu
preukázanie dohody spoluvlastníkov stráca význam, pretože z hľadiska hospodárenia s vecou a zápisu
do katastra nehnuteľností je podstatné to, v akom pomere nadobudne spoluvlastnícky podiel žalujúci
spoluvlastník. Vytváranie spoluvlastníckeho podielu, ktorý vznikol porušením predkupného práva je
popretím autonómie spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou. Ak by mohol dotknutý

spoluvlastník žalovať len pomernú časť spoluvlastníckeho podielu, potom by mohli byť predmetom sporu
aj určenie pomeru veľkosti spoluvlastníckeho podielu, cena, ďalšie zmluvné podmienky.

14. K predloženému návrhu kúpnych zmlúv, ktoré nereflektovali na zmenu vlastníka spoluvlastníckych
podielov (viď bod 30. rozsudku) čo bolo rovnako dôvodom zamietnutia žaloby žalobcov, žalobca
citoval ust. podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a mal za to, že súdom schválená zmena

navrhovaného petitu žaloby obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, pri ktorej žalobca
požadoval nahradenie prejavu vôle žalovaného, a to najmä vo vzťahu k identifikácii prevádzaných
spoluvlastníckych podielov a určení kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckych podielov. Preto je
tento procesný postup súdu arbitrárny a šikanózny. K overeniu zachovania rovnakých podmienok
a nepredloženiu kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený pod V262/17 zo dňa 3.5.2017 a V962/17

zo dňa 27.11.2017, poukazoval na znenie ust. § 151 CSP a na to, že skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Námietka vzťahujúca sa k nepredloženiu
uvedených zmlúv, prípadne nesprávne uvedeným skutočnostiam týkajúcim sa obsahu uvedených zmlúv
uvádzaného žalobcom tak patrila žalovanému, ktorý to počas konania nenamietal.

15. K nereflektovaniu predchádzajúceho vlastníctva pôvodných žalovaných žalobca uviedol, že pôvodní
žalovaní už od roku 2006 a 2008 nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam,
z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, podľa ktorého minimálne o pomer pripadajúci na tieto podiely
žalobca nemá právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle. V tomto smere žalobca poukazoval na to,
že v tomto smere je potrebné opäť poukázať na to, že pôvodní žalovaní, ani terajšia žalovaná nikdy v

priebehu konania uvedenú skutočnosť nenamietli. Zároveň uvádzal, že pôvodní žalovaní ani žalovaná
nikdy žalobcu neoslovili s požiadavkou na zohľadnenie ich staršieho spoluvlastníckeho podielu, alebo
si voči žalobcovi neuplatnili akýkoľvek iný zákonný nárok, ktorý by im potenciálne mohol vzniknúť v
prípade, ak by žalobca nadobudol ušlé spoluvlastnícke podiely v celom rozsahu. Z uvedeného je zrejmé,
že súd prvej inštancie nemal žiaden zákonný dôvod zohľadňovať skutočnosť, že pôvodní žalovaní

boli spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností pred uzavretím kúpnych, pri ktorých došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu. Zo strany súdu sa tak jedná o extrémne porušenie princípov civilného
sporového konania ako i ustanovení Civilného sporového poriadku.

16. K možnosti úprave petitu súdu zase žalobca apeloval na to, že na pojednávaní dňa 4.9.2023 požiadal

súd, aby v prípade, ak nevyhovie žalobe ako celku, nahradil prejav vôle žalovanej aspoň vo veľkosti
spoluvlastníckych podielov zodpovedajúcich spoluvlastníckemu podielu žalobcu, čím žalobca prejavil
súhlas so zásahom do podstatných náležitostí zmluvy, dávajúc do pozornosti aj citované uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/43/2021, v ktorom súd uviedol, že môže priznať menej, než čoho
sa žalobca domáha, keďže z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/109/2004 vyplýva,

žejevylúčené,abysúdprirozhodovaníonahradeníprejavuvôleneurčité,prípadnechýbajúcepodstatné
náležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v
zmysle § 35 OZ. Toto rozhodnutie sa však týka len chýbajúcich a neurčitých podstatných náležitostí. V
prejednávanomprípadepodstatnénáležitostinechýbalianinebolineurčité.Keďžečiastočnézamietnutie
žaloby nie je prekročením petitu, ale prejavom rozhodovacej činnosti súdu, smerujúcej k spravodlivej

a účinnej ochrane porušených práv, preto navrhoval rozsudok zrušiť a vo veci rozhodnúť tak, že
žalobe žalobcu vyhovuje v celom rozsahu alebo aspoň v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho
spoluvlastníckych podielov.

17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že uplatnené odvolacie dôvody v spore

nie sú dané. Súhlasila so záverom súdu, že žalobca nemôže bez dohody s ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať sa prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní
spoluvlastníci zostanú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade
znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernúčasť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým
spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že žalobca má právo vykúpiť
prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu

len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Inak by
neprípustným spôsobom zasiahol do práv resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov.
Uvedený právny záver je plne kompatibilný s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít
( napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo 91/2008 zo dňa 12.05.2009, uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/52/2016). Rovnako súd prvej inštancie správne prijal aj záver, že

pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej
zmluvy meniť, doplňovať, upresňovať, či túto „krátiť“. O takejto žalobe môže súd rozhodnúť len tak,
že žalobe úplne vyhovie, alebo ju zamietne, pretože je vylúčené, aby nezrovnalosti súd „naprával“
vlastným výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy, v danom prípade aby súd nezrovnalosti naprával
špecifikovaním a prispôsobením veľkosti podielov podľa pomeru spoluvlastníckych podielov žalobcu z
podielov nadobudnutých žalovanou. Uvedené je neprípustné aj pre priamy rozpor takéhoto postupu s

pozíciou súdu v civilnom sporovom konaní. Súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť čiastočne len
v rozsahu spoluvlastníckych podielov pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely žalobcu, pretože by to
vyžadovalo zásah do predmetu kúpy a tiež do kúpnej ceny, čo sú nepochybne podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy a práve preto nemohol rozhodnúť inak, len tak, že žalobu zamietol. Súd v konaní o žalobe
o nehradenie prejavu vôle podľa § 229 CSP v spojení s § 603 ods.3 OZ musí prihliadať na podstatné

náležitosti zmluvy, k uzavretiu ktorej tento prejav vôle smeruje ( rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.
III.ÚS 445/2016). Obsahom súdneho rozhodnutia nahradzujúceho prejav vôle musí byť perfektný návrh
na uzavretie kúpnej zmluvy, teda taký, ktorý má zákonom predpísané náležitosti a v prípade prijatia
ktorého dôjde k účinnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Mal za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
argumentácie v ňom uvedené právne neobstoja, súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, dôsledne

zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, vykonal všetky potrebné dôkazy a svoje rozhodnutie
aj náležite a presvedčivo odôvodnil. Na základe uvedeného žalovaná navrhovala, aby Krajský súd v
Košiciach rozsudok Mestského súdu Košice, sp.zn.K3-18C/55/2018 - 357 zo dňa 27.09.2023 ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovanej už nevyjadril.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), po posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2025 o 10.20 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario dňa 8.1.2025.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

23. Podstata žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranamisporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

25. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce

tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, prípadne založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov
alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne
použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil
podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo
vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty
sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zákonné ustanovenia aj
správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán.

26.Kodvolacímnámietkamžalobcuodvolacísúdvprvomradevovšeobecnostipripomína,ževlastnícke

právo ako základný právny inštitút možno vo všeobecnosti charakterizovať ako právom zakotvenú
možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať, užívať a nakladať so svojou
vecou podľa svojej úvahy a vo svojom záujme. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má zásadne
rovnaký zákonný obsah a ochranu, nesmie byť však zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so
zákonom chránenými všeobecnými záujmami. Spoluvlastníctvo potom predstavuje situáciu, kedy jedna

vec, aj keď nie je reálne rozdelená, patrí viac subjektom spoločne.

27. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. septembra sp. zn. 8Cdo/208/2019, publikovanom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod poradovým číslom R
5/2022, definoval najčastejšie prípady, kedy dochádza k porušeniu povinnosti z predkupného práva

spoluvlastníkov; je tomu v prípade, ak: a/ ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec
urobená (teda spoluvlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné právo), b/ ponuka síce bola urobená,
ale za podstatne vyššiu cenu, než za ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný, c/ podiel
bol prevedený na nového nadobúdateľa za podmienok výhodnejších oproti ponuke, d/ podiel bol
prevedený skôr, než uplynula dohodnutá doba alebo doba na predaj uvedená v zákone, e/ ponuka

doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych cien a
predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien.

28.Ponukapodielovéhospoluvlastníka,ktorýchcepreviesťsvojpodielnainúosobu,musímaťvprípade
podielu z nehnuteľnosti písomnú formu.

29. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne
vychádzal z vyššie uvedených premís, náležite vezmúc na zreteľ, že z hľadiska obsahu, účinkov
a výkonu treba teda aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať
(uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve

zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606
Občianskeho zákonníka).30. Už počas platnosti a účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.), ktorý
obsahovo skoro rovnako upravoval zákonné predkupné právo (§ 137) a zmluvné predkupné právo
(§ 375 a nasl.), bolo judikované (R 122/1953), že na zákonné predkupné právo spoluvlastníkov k

scudzovanému podielu spoločnej veci (§ 137 Občianskeho zákonníka) treba použiť čo do obsahu,
účinkov a výkonu predpisy o zmluvnom predkupnom práve (§ 375 a nasl. Občianskeho zákonníka).

31. Za účinnosti teraz platnej zákonnej úpravy bolo rovnako Najvyšším súdom Slovenskej republiky
judikované (rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009 a pod.), že z hľadiska

obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka
aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom
práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606).

32. K rovnakým záverom dospela aj právna teória, keď ustálila, že skutočnosť, že Občiansky zákonník
neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z

hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, nebráni
tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve
zaradenádoôsmejčastidruhejhlavydruhéhooddieluv§602až606Občianskehozákonníka.Tomožno
vyvodiť aj z § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť
aj ako vecné právo (porovnaj napr. L. K. a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA

EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a
súvisiace predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004, str.
221). Odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie
prezentovaných záverov.

33. Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod blízkej osobe.

34. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhádôvodnepociťovalaakovlastnúujmu(§116Občianskehozákonníka).Stupeňpríbuzenstvadvoch

osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom
rade obidve od najbližšieho spoločného predka (§ 117 Občianskeho zákonníka).

35. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní
v priamom rade, súrodenec a manžel, okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je tomu

pri druhej skupine) splnená byť nemusí. Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer)
bez ďalšieho blízkymi osobami nie sú; k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí
pridružiť podmienka, že by tieto osoby ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.
Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný
pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami Druhou

podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver
o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Podstatnou otázkou teda
ostávajú kritériá, skutočnosti a okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri prijatí záveru, či ide o osobu blízku
alebo nie. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že pre určenie vzťahu medzi osobami ako vzťahu blízkeho,
budú relevantné len tie okolnosti, ktoré tu existovali v rozhodnom čase, t.j. v prejednávanej veci v čase

uskutočnenia označeného právneho úkonu (kúpnych zmlúv, pri ktorých malo podľa tvrdenia žalobcu
dôjsť k porušeniu jeho predkupného práva). Akokoľvek závažné môžu byť okolnosti, ktoré nastanú po
rozhodnom čase, nemôžu byť tieto podkladom pre rozhodnutie súdu bez ďalšieho.

36. V zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka sa za blízku osobu pokladajú osoby

sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu.

37. Zákon v ustanovení § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva priamu odpoveď na
otázku, ktoré kritériá je nevyhnutné vziať do úvahy pri jeho aplikácii a nestanovuje žiadne presné kritériá,

zktorýchbyzáverotom,žeideoosobublízku,vyplýval.Jetopreto,žekaždýjedenprípadjeindividuálny
a každý jeden vzťah medzi osobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby
rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné
hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je takjednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou,
t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na
zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred

neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri prijímaní
záveru súdu sú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či žijú v
spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné pomery v
takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu majetkových
aspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné deti, či takéto

osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi. Kľúčové je, či by
ujma jednej strany bola druhou dôvodne pociťovaná ako vlastná ujma v rozhodnom čase.

38. Vzhľadom ku konkrétnej danej veci treba vychádzať z toho, že ust. § 116 Občianskeho zákonníka,
čo v konaní ani nebolo sporné, pôvodní predávajúci, ktorí následne darovacou zmluvou previedli svoje
podiely na dcéru, ktorá toho času vystupuje na strane žalovaného, konkrétnymi kúpnymi zmluvami

predchádzajúcimi darovacej zmluve, keďže to v konaní ani nebolo sporné previedli svoje podiely na
predmetnej nehnuteľnosti tvoriacej základ prevodu, nie na blízku osobu, a teda mali predtým konať
v rámci zákonného predkupného práva prameniaceho z ust. § 140 Občianskeho zákonníka a ponúknuť
svoj podiel na kúpu ostatným podielovým spoluvlastníkom riadne, včas, písomne, ktorí ak túto svoju
zákonnú povinnosť nevyužijú, dochádza k porušeniu zákonného predkupného práva, keďže o predaji

podielu podielového spoluvlastníka nevedeli ostatní podieloví spoluvlastníci a teda aj žalobca.

39. V konaní je ale sporná skutočnosť veľkosti spoluvlastníckeho podielu, na ktoré má žalobca nárok
v prípade porušenia predkupného práva, k čomu súd zaujal jednoznačný správny právny názor,
s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení v danej veci, keďže ten, na

koho predkupné právo bolo porušené, má nárok len na pomernú časť podielu pripadajúcu na jeho
spoluvlastnícky podiel. V prípade, keď nebol daný priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o
výkone predkupného práva, mlčanie alebo pasivita nemôžu znamenať ich súhlas. Žalobca nepredložil
dôkaz o vyjadrení ostatných spoluvlastníkov k ohľadom ich záujmu o vykúpenie spoluvlastníckeho
podielu. Uvedený právny názor je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

2Cdo/91/2008zodňa12.5.2009.TýmtoprávnymnázoromsariadilajKrajskýsúdvKošiciachvuznesení
sp. zn. 6Co/43/2021 z 30.8.2021, kde ide o konanie s totožným žalobcom, kedy súd priamo vyslovuje,
že „ak sa žalobca dožaduje vykúpenia celého podielu, musí preukázať dohodu spoluvlastníkov, že
namiesto pomerného odkúpenia podielu podiel odkúpi iba žalobca v celosti. Ak takáto dohoda nebude
preukázaná,žalobcamánároknavykúpeniepodieluibapomernepodľaveľkostipodielov(viďuznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/52/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2008).“

40. Preto aj podľa odvolacieho súdu je sporná argumentácia žalobcu s odkazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/106/2019 z 30.9.2020, pretože z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že žalobkyňa sa snažila dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi ešte pred podaním žaloby a

z ich správania vyplývalo, že o sporný podiel nemajú záujem, ako aj na ďalšie rozhodnutie, viď aj
odkaz žalobcu na citované rozhodnutie NS ČR, keďže tieto rozhodnutia vychádzali z iných skutkových
skutočností aké sú v tomto spore prezentované a preto ich zákonný nárok titulom predkupného práva
pôvodne žalovaní porušili s tým, že zákonný nárok z tohto porušenia si uplatnil žalobca v tomto konaní.

41. Odvolací súd dáva opätovne apel aj na rozsudok NS SR č.k. 8Cdo/208/2009 zo dňa 28.9.2021
a na to že „Predkupné právo je dlhodobo uplatňovaným inštitútom v slovenskom právnom poriadku.
Jeho predmetom je právny vzťah medzi oprávneným subjektom, ktorý má predkupné právo, a
povinným subjektom, ktorý má predkupnú povinnosť - povinnosť ponúknuť prevod svojho vlastníctva
oprávnenému subjektu. V právnej úprave rozoznávame predkupné právo zákonné (ex lege) a zmluvné

(dobrovoľné alebo povinné). Zákonné predkupné právo je upravené vo viacerých právnych predpisoch
- v Občianskom zákonníku ako všeobecnom právnom predpise a v rade ďalších špeciálnych zákonoch,
napr. v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov či zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
K elementárnym typom zákonného predkupného práva patrí predkupné právo spoluvlastníkov. Jeho

podstata je obsahom § 140 Občianskeho zákonníka, ktorého znenie od roku 1992 (na rozdiel od Českej
republiky) neprešlo žiadnou legislatívnou zmenou. Sporné aplikačné problémy spojené s predkupným
právom spoluvlastníkov sú prenechané súdnej judikatúre.42. Účel a zmysel predkupného práva spoluvlastníkov je výstižne zhrnutý v právnej doktríne (Kober, J.
Spoluvlastnické předkupní právo v rovině právní normy a v rovině právnědogmatické jako gordický uzel
zdějdí civilistiky? In: Právník, 2014, č. 4, s. 848 až 943). Za najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je

považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov alebo inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom
nepohodlnej tretej osoby do spoluvlastníctva. Predkupné právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich
postavenie vo vzťahu k spoločne vlastnenej veci. Okrem toho predstavuje prevenciu právnych sporov,
pretože zjednocuje vlastníctvo k veci a zmenšuje počet spoluvlastníkov. Inštitút predkupného práva
spoluvlastníkov však neslúži len ako prevencia právnych sporov, ale aj ako prevencia mimoprávnych

tenzií. Navyše, zjednocovaním vlastníctva (zmenšovaním počtu spoluvlastníkov) sa zvyšuje samotná
atraktivita spoluvlastníctva. Nakoniec, predkupné právo spoluvlastníkov vyvažuje niektoré kľúčové
nevýhody spoluvlastníctva. Právna rovnováha zabezpečovaná týmto inštitútom na jednej strane
rešpektuje právo každého spoluvlastníka previesť svoj podiel a na strane druhej rešpektuje oprávnený
záujem ostatných spoluvlastníkov.

43. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov spočívajú najmä v tom, že predkupné právo
a/ vyplýva priamo zo zákona, b/ má vecnú povahu, t. j. vzťahuje sa k veci, s ktorou prechádza na
nadobúdateľa, c/ je časovo neobmedzené, d/ vzniká až vtedy, keď povinná osoba reálne chce vec predať
alebo darovať, e/ netýka sa prevodov na blízke osoby, f/ nemá žiadny vplyv na užívanie veci, t. j. vlastník
môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré mu ako vlastníkovi prináležia (napr. zaťaženie

nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom).

44. Napriek tomu, že slovenská právna úprava predkupného práva spoluvlastníkov je dlhodobo
nemenná (§ 140 Občianskeho zákonníka), nesporne má mimoriadne stručný, rámcový charakter.

Postupnou judikatórnou činnosťou súdov sa ustálilo, že ustanovenia o zmluvnom predkupnom
práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) sa primerane vzťahujú aj na predkupné právo
spoluvlastníkov. Týka sa to aj porušenia predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré ako súčasť
podielového spoluvlastníctva prirodzene vedie k množstvu právnych sporov („communio est mater
rixarum“). K porušeniu povinnosti z predkupného práva spoluvlastníkov najčastejšie dochádza v týchto

prípadoch: a/ ponuka voči oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (teda vlastníci nemohli
uplatniť svoje predkupné právo), b/ ponuka bola síce urobená, ale za podstatne vyššiu cenu, než za
ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný, c/ podiel bol prevedený na nového nadobúdateľa
za podmienok výhodnejších oproti ponuke (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/1996/2005), d/ podiel bol prevedený skôr, než uplynula dohodnutá alebo doba na predaj

uvedená v zákone (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 156/2006), e/ ak
ponuka doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje o splatnosti kúpnych
cien a predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien. V tomto
kontexte sa vyprofilovali nasledujúce právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže
domáhať nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa vyslovenia

neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou
osobou)zdôvodutzv.relatívnejneplatnostiprávnehoúkonu(§40aObčianskehozákonníka),b/možnosť
domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný
spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky
podiel od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ

spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde
vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP),
c/ naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi
podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka
smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii.

45. Aj napriek tomu, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností,
ich kumulácia je vylúčená (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008). V prípade rôznych
súdnych žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis
verbis počíta aj samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka. Ostatné spôsoby nápravy

odvodené od porušenia zmluvného predkupného práva predstavujú len komplementárny (individuálny)
spôsob ochrany oprávneného vlastníka. Dokonca v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle
nadobúdateľa pri prevode spoluvlastníckeho podielu za porušenie predkupného práva, je možné aj
odstúpenie od zmluvy, keďže jej platnosť a právne účinky zostávajú zachované [bližšie uznesenieÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 131/2018]. Základný rozdiel
medzi uvedenými spôsobmi spočíva v rozsahu poskytnutej ochrany oprávnenému vlastníkovi. Kým
v prípade úspešnosti žaloby o relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa na tento právny úkon hľadí,

akoby k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum“),
ostatné prostriedky nápravy poskytujú právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva,
teda sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov. Slovami ústavného
súdu: „Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením
relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť

nápravy porušenia predkupného práva spôsobu navrátenia vlastníckych práv do pôvodného stavu
pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného
práva.“ (IV. ÚS 324/2011). Podobne tak uvádzajú aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/48/2009,
5Cdo/211/2009, 1Cdo/216/2009. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj len jedným
z oprávnených spoluvlastníkov, sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku. Z tohto dôvodu sa
už ani nemožno s úspechom dovolávať žaloby o nahradenie prejavu vôle od nadobúdateľa, ak o nej

súčasneprebiehainýcivilnýspor.Nedeliteľnosťrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu(zmluvyoprevode
spoluvlastníckeho podielu) je potrebné odvodiť od samotného zmyslu a účelu predkupného práva
spoluvlastníka (uvedeného vyššie) a spôsobu jeho realizácie. Ak je viac oprávnených spoluvlastníkov z
predkupného práva, zákonodarca predpokladá dohodu spoluvlastníkov o jeho výkone, hoci podrobnosti
bližšie nešpecifikuje. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že predkupné právo využije len niektorý z nich

alebo i viacerí. Len ak sa oprávnení spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva, vzniká im
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140 Občianskeho zákonníka).

46. Z uvedeného je zrejmé, že realizácia predkupného práva oprávnenými vlastníkmi má (v ideálnom
prípade) minimálne tieto fázy:

- fáza ponuky povinného spoluvlastníka na odkúpenie podielu oprávneným spoluvlastníkom (formu
zákonodarca nepredpisuje, avšak ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí mať písomnú formu), ponuka
musí byť učinená všetkým spoluvlastníkom,
- dohodovacia fáza medzi oprávnenými spoluvlastníkmi, v priebehu ktorej oprávnení vlastníci vyjadria
svoj záujem, resp. nezáujem o uplatnenie predkupného práva a vzdajú sa svojho predkupného práva

(primerane aj uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo/13/2018). Ak prejavia záujem o predkupné právo
viacerí, avšak nevedia sa na jeho výkone dohodnúť, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti
svojich podielov,
- akceptácia ponuky oprávneného spoluvlastníka/oprávnených spoluvlastníkov zo strany povinného
spoluvlastníka (prijatie ponuky a následne vyplatenie ceny podielu oprávnenou osobou/oprávnenými

osobami), prípadne jej neakceptácia.

47. Ak teda súd vysloví právny úkon za relatívne neplatný, otvára sa realizácia predkupného práva od
prvej fázy, t. j. ponuky až po jej akceptáciu či neakceptáciu. Tohto konania sa môžu zúčastniť všetci
oprávnení spoluvlastníci bez ohľadu na to, či podali žalobu o neplatnosť právneho úkonu na príslušnom

súde. Aj tí oprávnení spoluvlastníci, ktorí dali jednoznačne najavo svoj nezáujem o predkupné právo,
sa môžu dohodnúť na výkone predkupného práva v prospech toho oprávneného spoluvlastníka, ktorý
o jeho využitie záujem má.

48. Zákonodarca stabilnou právnou úpravou predkupného práva spoluvlastníkov dal najavo záujem

uchovať tento inštitút v slovenskom práve, pretože ho považuje za vhodný a výhodný pre ochranu
oprávnených spoluvlastníkov, tak ako je tomu v rade iných zahraničných právnych úpravách (napr.
Švajčiarsko, Nórsko, Španielsko, Portugalsko). Napriek tomu, že dodnes platné znenie § 140
Občianskeho zákonníka bolo aj spoločným československým právnym predpisom, aktuálna česká
právna úprava v podstate zrušila tento inštitút, pričom sa dlhodobo odlišovala aj judikatúra českých

súdov od judikatúry slovenských súdov (bližšie aj uznesenie ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 186/2012).
Z tohto dôvodu už neprichádza do úvahy ani nazeranie na aplikačné problémy inštitúty predkupného
práva výlučne prizmou českej súdnej judikatúry“ - (viď v tomto znení odkaz na zrušujúce uznesenie
odvolacieho súdu v danom spore).

49. S poukazom na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže napadnuté rozhodnutie po
každej stránke spĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP a to aj čo sa týka konkrétneho
zdôvodnenia neaplikácie rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca v tomto konaní, keďže pre danú
konkrétnu vec tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné, nakoľko pramenia z iných skutkových okolností,ako je v danom konaní uplatnený nárok zo strany žalobcu s tým, že rovnako treba sa stotožniť
s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom znení, že žalobe žalobcu nebolo možné ani sčasti vyhovieť
a priznať aspoň minimálne pomer pripadajúci na podiely žalobcu, čo by si vyžadovalo jednoznačne

úpravu predložených kúpnych zmlúv, ktoré v tomto znení žalobca neupravil, ako aj úpravu kúpnej ceny
a výšky podielu, čo je jednoznačne zásah do podstatných náležitostí kúpnej zmluvy – viď uznesenie NS
SR 4Cdo/20/2021 zo dňa 29.6.2022.

50. Rovnako sa nemožno ani stotožniť s tvrdením uvedeným v rozhodnutiach Krajského súdu

v Košiciach, na ktoré poukazoval žalobca v tomto konaní a to s uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6Co/43/2021 zo dňa 30. marca 2021, 6Co/107/2023 zo dňa 10.10.2023, nakoľko sa v ďalších svojich
rozhodnutiachtentosenátodklonilodtohtoprezentovanéhoprávnehozáveru,keďžeuviedol,žezvyššie
uvedených dôvodov senát prejednávajúci vec upúšťa od svojho skôr vysloveného právneho záveru v
rozhodnutí sp zn. 6Co/43/2021 zo dňa 30. augusta 2021 „o nemožnosti zamietnuť žalobu vo vzťahu k
celému spoluvlastníckemu podielu žalovaného v prípade, že žalobca má právo na výkup iba pomerne

podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu“ - viď rozsudok 6Co/153/2023-447 zo dňa 23.1.2024, ako aj
rozsudok 9Co/42/2022-488 zo dňa 15.11.2023 Krajského súdu v Košiciach.

51. Preto aj odvolací súd v tomto spore zotrval na tom, že podstatné náležitosti kúpnej zmluvy,
ktorými sú veľkosť podielov zodpovedajúcich prevodu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj kúpna cena, sú

podstatnými náležitosťami zmluvy a preto súd nemôže zasahovať v tomto znení ani do petitu uplatnenej
žaloby s tým, že uvedený záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa
12.5.2009, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 52/2016, znenie rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp.zn. III.ÚS 445/2016, keďže „obsahom súdneho rozhodnutia nahradzujúceho prejav vôle
musíbyťperfektnýnávrhnauzavretiekúpnejzmluvy,tedataký,ktorýmázákonompredpísanénáležitosti

a v prípade prijatia ktorého dôjde k účinnému uzavretiu kúpnej zmluvy s tým, že mlčanie a pasivita
nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas spoluvlastníka podielového spoluvlastníctva, a preto má
spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi
pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu
nedomáhali. Preto žalobca má právo odkúpiť prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda

z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere
k podielom ostatných spoluvlastníkov, keďže inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp.
právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov“, pričom tento právny záver je aplikovateľný aj
toho času a zodpovedá ustálenej súdnej praxi najvyšších súdnych autorít.

52. Rovnako nemožno súhlasiť s tým, že právo na uplatnenie práv z porušenia predkupného práva
si predsa každý spoluvlastník môže uplatniť nezávisle od ostatných spoluvlastníkov a to minimálne
v trojročnej premlčacej dobe, keďže je to absurdné a nezodpovedá to s poukazom na hore citované
rozhodnutie Ústavného súdu SR ani zákonnej požiadavke definície nárokov vyplývajúcich z porušenia
predkupného práva v danom prípade, keďže strany sporu sú povinné konať v zmysle zákona a tento

aj dodržiavať a nie ho obchádzať a z prípadného porušenia sa domáhať ďalších nárokov, nakoľko táto
skutočnosť by viedla strany sporu len k uplatneniu ďalších žalôb a k existencii ďalších súdnych konaní.

53. Preto sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, právne irelevantné, a vzhľadom k tomu odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu a to aj čo sa rozhodnutia o nároku na náhradu

trov konania, keďže rozsudok je v celosti vecne správny a zodpovedá toho času ustálenej rozhodovacej
praxi súdov (§ 387 ods. 1 s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP) s tým, že sa odvolací súd stotožnil
v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia rozsudok doplnil o ďalšie dôvody.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepatrí.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).