Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1621200886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, t.č. umiestnený v Reedukačnom centre C., so sídlom B. D. C. XX, E.
B., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov:
matka F. G., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom H. I. C. XXXX/XX, J., t.č. bytom H. I. C. XX, K. J.
a otec K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t.č. bytom K. G. C. XXX, maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky A. J. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom L. E. C. XX/XX,
M., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, o zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti,

oodvolaníOkresnejprokuratúryMalackyprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackyzodňa23.mája2024,
č.k. 8P/31/2021-350, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného rodičom m
e n í tak, že matka i otec sú povinní prispievať na výživu maloletého A. výživným každý vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti,
na účet Reedukačného centra C., so sídlom B. D. C. XX, E. B..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním nariadil nad starostlivosťou maloletého A.
ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre C., so sídlom E. B., B. D. C.
XX. Zároveň určil matke i otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným každému vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona
v danom čase mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať na
účet zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený. S účinnosťou od právoplatnosti

tohto rozhodnutia zrušil neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie, č.k. 9P/63/2022-25 zo dňa 5.4.2022
a zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 9P/26/2014-51 zo dňa 2.10.2014
v časti výroku o zverení maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a v časti
určenia výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 45, § 47, § 54,
§ 55 Zákona o rodine. Zistil, že matka i otec maloletého dieťaťa sa toho času zdržiavajú na neznámom
mieste, nie sú pracovne zaradení, nie sú evidovaní v sociálnej poisťovni ako platitelia odvodov a ani nie

sú poberateľmi dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou, o dieťa dlhodobo neprejavujú žiadny záujem.
Maloletý je v súčasnosti umiestnený v RC C.. Naďalej u neho pretrvávajú poruchy správania, agresivita
a nerešpektovanie okolia. Reedukačný proces má na maloletého priaznivý vplyv, robí pokroky a jeho
správanie je stabilizované. V škole dosahuje pri správnom vedení a podpore dobré výsledky. Chodína krátkodobé pobyty k starej matke, ktorá sa o neho zaujíma. Súd skonštatoval, že stará matka nie
je z objektívnych dôvodov schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletého, čo v konečnom dôsledku
aj sama uznala. Maloletý pravidelne chodí k nej na krátkodobé pobyty a prázdniny, kedy však po

určitom čase pravidlá a režim starej matky prestáva rešpektovať. V súčasnosti A. odmietajú všetky
školy, ktoré stará matka oslovila, vrátane spádovej školy. V dôsledku zabezpečenia bezpečnosti nielen
maloletého, ale aj vyučujúcich a ostatných detí nie je možné v podmienkach domácej starostlivosti
starej matky zabezpečiť domácu starostlivosť o maloletého tak, aby si tento riadne plnil aj povinnú
školskú dochádzku. Maloletý potrebuje vedenie, špeciálny prístup a režimové zariadenie, kedy je

najlepším riešením umiestnenie v reedukačnom centre. V blízkosti bydliska starej matky sa nachádzajú
reedukačné centrá Sološnica a Veľké Leváre. Súd tieto zariadenia vylúčil ako nevhodné, najmä
s ohľadom na adaptačné problémy maloletého a jeho zvykanie si na nové prostredie, kedy maloletý pri
zmenách vykazoval agresívne správanie k okoliu. Nerešpektoval nové pravidlá ani režim. Zo správ RC
C. je zrejmé, že maloletý je v danom centre adaptovaný, je prijímaný ako kolektívom rovesníkov, tak aj
kolektívom vychovávateľov, v škole dosahuje dobré výsledky. Súd preto nad maloletým nariadil ústavnú

starostlivosť. Nakoľko nariadením ústavnej starostlivosti nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov, súd
zaviazal každého z rodičov maloletého prispievať na jeho výživu minimálnym výživným, teda vo výške
30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoletédieťa,keďprihliadolnaodôvodnenépotreby
maloletého, ako aj schopnosti a majetkové pomery rodičov. Prihliadol na skutočnosť, že rodičia sa
nezdržiavajú len na adrese svojho bydliska, nie sú evidovaní ako poberatelia žiadnej dávky, nie sú

evidovaní ako zamestnaní, pravdepodobne obaja žijú životom osoby bez domova. S poukazom na § 45
ods. 8 Zákona o rodine uložil rodičom povinnosť určené výživné zasielať na účet Reedukačného centra
C., so sídlom v E. B., L. I. B. D. C. XX. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie proti výrokom II. a III. o určení výživného podala

odvolanie okresná prokurátorka ktorá namieta, že súd rozhodol tak, že matka a otec budú výživné
zasielať na účet zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený. Poukázala na
skutočnosť, že súd prvej inštancie v pôvodnom konaní rozhodol rozsudkom, č.k. 8P/31/2021-126 zo dňa
23.8.2022, proti ktorému podala okresná prokurátorka odvolanie ohľadom výrokov o určení výživného,
kde argumentovala rovnako, ako v tomto odvolaní, keď poukázala na ustanovenie § 81 ods. 2 Zákona

o rodine, v zmysle ktorého súd, ktorý nariaďuje ústavnú starostlivosť, rozhoduje o určení výživného
rodičom, pričom ukladá povinnosť rodičom poukazovať určené výživné zariadeniu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené, ktoré je platobným miestom. Tomuto ustanoveniu nezodpovedá výrok
rozhodnutia, v ktorom súd riadne neoznačí takéto zariadenie a nahradí ho neurčitou a nevykonateľnou
formuláciou, že výživné budú obaja rodičia zasielať na účet zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude

umiestnený. Súd prvej inštancie bol po zrušení a vrátení mu veci odvolacím súdom povinný rešpektovať
predmetný právny názor odvolacieho súdu a výroky o určení výživného upraviť tak, aby boli v súlade
s ustanovením § 81 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. riadne označiť zariadenie na účet ktorého má byť výživné
poukazované. Navyše súd prvej inštancie je vysloveným názorom odvolacieho súdu viazaný. Napriek
tomu súd prvej inštancie názor odvolacieho súdu nerešpektoval a rozhodol totožne, keď určil rodičom

povinnosť uhrádzať výživné na účet zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený.
Súd tak porušil ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, čím založil odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Okresná prokurátorka preto navrhla, aby
odvolací súd výroky o určení výživného zmenil.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené

na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8P/31/2021 je nariadenie
ústavnej starostlivosti nad maloletým A. B., narodeným XX.X.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým potom, ako nad maloletým
nariadil ústavnú starostlivosť a určil rodičom výživné rozhodol, že sú povinní toto uhrádzať na účet
zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený.5. Podstatou odvolacej argumentácie okresnej prokuratúry bola skutočnosť, že súd prvej inštancie
nesprávne určil platobné miesto na výživné, nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený
v zrušujúcom uznesení Krajského súdu Bratislava, č.k. 11CoP/47/2023-181, čím vec nesprávne právne

posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Odvolací súd zistil, že v predmetnej veci súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa
23.8.2022, č.k. 8P/31/2021-126, ktorým nariadil nad starostlivosťou maloletého A. ústavnú starostlivosť,
ktorásabudevykonávaťvReedukačnomcentreC.,sosídlomE.B.,B.D.C.XX,rodičomuložilprispievať

na výživu maloletého A. každému vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, ktoré výživné budú zasielať na účet zariadenia, v ktorom
maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený, zároveň zrušil neodkladné opatrenie a zmenil rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 9P/26/2014-51 zo dňa 2.10.2014 v časti výroku o zverení
maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a v časti určenia výživného.

7. Proti tomuto súdu prvej inštancie podala odvolanie Okresná prokuratúra Malacky. Navrhla rozsudok
zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie, keď dôvodila, že súd nekonal so starou matkou maloletého,
v ktorej náhradnej osobnej starostlivosti sa maloletý nachádzal, čím jej odňal právo na konanie, ale
zároveň došlo aj k porušeniu povinnosti zistiť skutočný stav veci. Zároveň rodičom neurčil primeranú
lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť

o maloletého. Okresná prokuratúra tiež namietala, že súd sa dopustil pochybenia aj vo výroku o určení
výživného a to v mieste platenia výživného, keď uviedol, že výživné budú rodičia zasielať na účet
zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený. Odvolací súd tu konštatoval, že
v súlade s ustanovením § 81 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré upravuje formálne náležitosti rozhodnutia,
ukladá povinnosť rodičom maloletého poukazovať dieťaťu určené výživné zariadeniu, do ktorého má

byť maloleté dieťa umiestnené, ktoré je platobným miestom. Tomuto ustanoveniu nezodpovedá výrok
rozhodnutia, v ktorom súd riadne neoznačí takéto zariadenie a nahradí ho neurčitou a nevykonateľnou
formuláciou. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, vo veci opätovne rozhodol
rozsudkom napadnutým odvolaním, kde vo výrokoch týkajúcich sa určenia výživného opätovne určil
rodičom povinnosť zasielať výživné na účet zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne

umiestnený.

8. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní

vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov
v exekučnom konaní vo svojom mene a účet maloletého dieťaťa.

9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo na výživné patrí dieťaťu. Preto pokiaľ súd určuje

povinnosť prispievať dieťaťu na výživu do rúk konkrétnej osoby, ktorú v rozhodnutí určí, nie je táto osoba
oprávneným, je platobným miestom. Pre platenie výživného na dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti je platobným miestom buď úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo náhradný rodič. Pri
pestúnskej starostlivosti je platobným miestom orgán sociálno-právnej ochrany detí. Pre dieťa v ústavnej
starostlivosti alebo ochrannej výchove, musí byť plnenie výživného poukazované zariadeniu, v ktorom

je maloleté dieťa umiestnené. V tomto prípade oprávneným zostáva stále maloleté dieťa. Ak sa zmenia
pomery, z ktorých súd vychádzal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, dňa jej splatnosti, alebo
platobnéhomiesta(napríkladdieťamábyťpremiestnenédoinéhoústavu),potomjenevyhnutnévykonať
zmenu pôvodného rozsudku v časti, ktorej sa zmenené pomery týkajú. Z výroku rozsudku musí byť
zrejmé, že ide o nový rozsudok vo veci, v ktorej sa už raz rozhodovalo, s jej presným určením a tiež to,

ktorej časti výroku sa zmena týka a ako znie.

10. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o určení platobného miesta
nerozhodol správne. Navyše nerešpektoval právny názor vyslovený už v odvolacom konaní, čím porušil
ustanovenie§391ods.2CSPačímzaložilodvolacídôvodspočívajúcivnesprávnomprávnomposúdení

veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie
vyhlásil rozsudok, kde v druhom a treťom výroku uviedol, že platobným miestom pre výživné bude účet
zariadenia, v ktorom maloletý je, resp. bude aktuálne umiestnený. Takýto výrok obsahuje aj písomné
vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozsudku však súd prvej inštancie ohľadneplatobného miesta uviedol len jednu vetu a to, že s poukazom na § 45 ods. 8 Zákona o rodine uložil
rodičom povinnosť určené výživné zasielať na účet Reedukačného centra C. so sídlom E. B., B. D. C.
XX. Záväzný je však výrok rozsudku a nie jeho odôvodnenie, keďže vyhlásený výrok bol nesprávny,

odvolací súd mal za to, že je potrebné v tejto časti rozsudok zmeniť a rozhodnúť v súlade s citovaným
zákonným ustanovením a presne určiť zariadenie, v ktorom sa maloletý nachádza. Súd prvej inštancie
v rozsudku neurčil ani splatnosť výživného, preto odvolací súd určil aj splatnosť a to tak, že výživné sú
rodičia povinní uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti podľa § 388 CSP zmenil a vo veci rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 369 ods. 2 CSP za použitia
ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).