Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Paulína Pacherová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123203405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123203405.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Magdaléna
Kollárová, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca úpadcu: CIBS s.r.o. v
konkurze, Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 664 286,
práv. zast.: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, IČO: 36 720 500,

proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXXX/XX, XXX XX F., práv. zast.: Advokátska
kancelária POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava - mestská časť Rača,
IČO: 36 861 898, o zaplatenie 45.752,00 EUR s prísl., o odvolaní žalobkyne proti opravnému uzneseniu
Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/8/2023-275 zo dňa 24.06.2024, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd opravné uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/8/2023-275 zo dňa
24.06.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovanej a opravil II. výrok uznesenia
č. k. B1-2Cbi/8/2023-239 zo dňa 21.02.2024 tak, že žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným mu dňa 09.04.2024 žalovaná žiadala o opravu
zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení uznesenia č. k. B1-2Cbi/8/2023-239 zo dňa 21.02.2024,
nakoľkosúdvbode14.dôvodovuzneseniauviedol,žežalovanejpriznávanároknanáhradutrovkonania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %, čo však nezodpovedá zneniu II. výroku, v ktorom súd uviedol, že nárok
na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

SúdprvejinštanciepoukázalnazrejmúlogickúnesprávnosťII.výrokuoznačenéhouznesenianesúladnú
s jeho odôvodnením v bode 14., kde uviedol, že „V danej právnej veci vzal žalobca žalobu späť z dôvodu
podania žaloby na nesprávny súd. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca nevzal žalobu späť
ako reakciu na procesné správanie žalovaného, a preto zavinenie zastavenia konania možno pričítať
žalobcovi, nakoľko z tvrdení žalobcu vyplýva, že využil svoje dispozičné právo takým spôsobom, že

zapríčinil vznik a vedenie dvoch totožných konaní, pričom aj v tomto konaní vznikli žalovanému trovy
spojené s procesnou obranou a právnym zastúpením, a vzhľadom na štádium konania je nepochybné,
že žalobca mal mať vedomosť o vedení dvoch totožných konaní, keďže ich sám inicioval na v tom čase
rôznych súdoch. Súd preto priznal nárok na náhradu trov súdneho konania žalovanému voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.“

Tento zjavný nesúlad - zrejmú nesprávnosť výroku a odôvodnenia, uvedenú v písomnom vyhotovení
uznesenia, preto v zmysle § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)odstránil opravou II. výroku tak, že tento správne znie: „Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov
súdneho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.“

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa (ďalej aj
„odvolateľka“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) v spojení s § 357 písm.
f), m) CSP.

V odvolacej argumentácii uviedla, že odôvodnenie II. výroku súdom považuje za zavádzajúce
až nepravdivé. Podanie (žaloba) vložená do elektronickej schránky bola preukázateľne pripravená
adresátovi Okresný súd Bratislava III. Len ľudským omylom spôsobeným pri výbere subjektu si
zponúkanýchmožnostízvolilaOkresnýsúdBratislavaInamiestoOkresnéhosúduBratislavaIII,čojelen
chyba v zlom kliknutí myšou na ponúkanú kolónku subjektu v elektronickej pošte. Ľudský omyl – chyba

v písaní nastala aj zo strany konajúceho súdu, čo je preukázané napadnutým opravným uznesením,
ktorým súd napráva zjavnú nesprávnosť svojho skoršieho rozhodnutia, čím sú zaťažené strany sporu
ďalšími nákladmi na vyjadrovanie a vznikajú prieťahy v konaní.

Odvolateľka mala za to, že zastavenie konania procesne nezavinila a z dôvodov hodných osobitného

zreteľa žalovanej náhrada trov konania nepatrí. Uviedla, že súd z neznámych dôvodov začal konať až
mesiace po omylom podanej žalobe, ktorú považuje za nulitný úkon, čo súdu aj oznámila bezodkladne
po zistení, že konanie v prejednávanej veci prebieha. Žiadne trovy konania nevznikli, nakoľko súdny
poplatok platený nebol a protistrana sa aj v zmysle elektronického súdneho spisu k veci nemala
vyjadrovať, resp. vykonávať akýkoľvek úkon. Rozhodnutie označila za arbitrátne a nedostatočne

odôvodnené.

S poukazom na §§ 40, 41, 43 CSP ďalej dôvodila tým, že lustráciou mal súd v zmysle elektronického
súdneho spisu vyhodnotiť, že žaloba bola podaná na nepríslušný súd a pokiaľ žalobu nepovažoval za
nulitný úkon, mal ju postúpiť príslušnému súdu. Ak sa žalovaná na výzvu súdu k žalobe vyjadrila, súd

sám spôsobil vznik nedôvodných trov. Po zmene vyvolanej súdnou mapou mal súd podľa žalobkyne
opätovne vykonať lustráciu, či konaniu nepredchádza iný spis, pričom obe konania rieši identický sudca.
Poukázala i na znenie § 100 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), ktoré z uspokojenia
v konkurze vylučuje trovy vzniknuté účasťou v súdnych konaniach súvisiacich s konkurzom, čo podľa
žalobkyne spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia o trovách. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté

opravné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo ho zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok
na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %, alebo nárok na náhradu trov konania neprizná
žiadnej strane. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia

spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého opravného uznesenia. Stotožnila sa s právnym záverom
súdu prvej inštancie (vyjadreným v uznesení z č. l. 239), že riadnym podaním (doručením) žaloby
Okresnému súdu Bratislava I nastali s týmto úkonom spojené účinky začatia súdneho konania. Žaloba
doručená Okresnému súdu Bratislava I, obsahujúca všetky zákonom vyžadované náležitosti, nebola
nulitným úkonom. Žalobkyňa súčasným doručením identickej žaloby aj Okresnému súdu Bratislava III

vyvolala vznik dvoch identických konaní, pričom prvý úkon v tomto konaní urobila až na upozornenie
žalovanej, že na základe identickej žaloby prebiehajú dve súdne konania. Následné zastavenie konania
v prejednávanej veci, na základe žalobkyňou prejavenej vôle, ktorú súd posúdil ako späťvzatie žaloby,
zakladá procesnú zodpovednosť žalobkyne za trovy konania vzniknuté žalovanej. Oprava II. výroku
uznesenia č. k. B1-2Cbi/8/2023-239 je odstránením zrejmej nesprávnosti vyplývajúcej z rozporu s jeho

odôvodnením, t. j. závermi uvedenými v odôvodnení. Poukaz žalobkyne na § 100 ZKR vylučujúci trovy
konania vyvolané konkurzom z uspokojenia z konkurznej podstaty, žalovaná označila za nedôvodný,
keďže ich vylúčenie z uspokojenia v konkurze, nespôsobuje ich zánik, ani nie je prekážkou pre ich
prípadné vymáhanie po skončení konkurzu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil
ako vecne správne a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v následnej replike zotrvala na tvrdení, že pokiaľ súd žalobu nepostúpil správnemu
(príslušnému) súdu, bola dobromyselná v tom, že ju vyhodnotil ako omylom podanú. Opätovne uviedla,
že od počiatku tvrdila, že doručenie žaloby Okresnému súdu Bratislava I je nulitným úkonom a vedenieoboch konaní bolo spôsobené súdom, ktorý v rozpore so svojimi povinnosťami nepostúpil podanie na
príslušný súd, resp. v zmysle vyjadrení žalobkyne mal naň nahliadať ako na nulitný úkon a nie ako na
využitie dispozitívneho práva žalobkyňou.

Odvolací súd by mal vec posúdiť aj z procesnej stránky, ustáliť a v rozhodnutí odôvodniť, či prvostupňový
súd konal ako súd od začiatku príslušný, či neboli porušené základné práva strany na spravodlivé súdne
konanie (napr. každý má právo na zákonného sudcu, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil.... súd má vyriešiť svoju príslušnosť pred štádiom zasielania podania protistrane

– porušenie práva na rovnosť zbraní). Podľa žalobkyne duplicitné súdne konanie na základe úkonu
podania žaloby, ktorému chýbala vôľa taký úkon voči takému subjektu vykonať, je ukážkovým prípadom
na využitie ustanovenia § 257 CSP.

5. Žalovaná v podanej duplike zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach o procesnej zodpovednosti
žalobkyne za trovy konania a existencii dôvodov na vydanie opravného uznesenia. Vo vzťahu

k vyjadreniu žalobkyne, že odvolací súd by mal z procesnej stránky posúdiť a v rozhodnutí odôvodniť,
či prvostupňový súd konal ako súd od začiatku príslušný, či neboli porušené základné práva strany
na spravodlivé súdne konanie (napr. každý má právo na zákonného sudcu, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil.... súd má vyriešiť svoju príslušnosť pred štádiom
zasielania podania protistrane – porušenie práva na rovnosť zbraní), uviedla, že žalobkyňa označila

nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené včas a odvolací súd by sa s nimi nemal zaoberať.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP, § 196a ods. 3 písm. b/ ZKR), po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého opravného uznesenia, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm.
d/ CSP), v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Z obsahu odvolania a odvolacích námietok žalobkyne (odvolateľky) je zrejmé, že nespochybňuje
prípustnosť vydania opravného uznesenia, t. j. odstránenie zrejmej nesprávnosti (rozporu) II. výroku

o trovách a dôvodov obsahujúcich podstatné úvahy, na ktorých je tento výrok založený. Odvolateľka
v odvolacej argumentácii spochybňovala a nesprávnosť napadnutého opravného uznesenia videla
len v nedostatku jej procesnej zodpovednosti za trovy konania, hoci odvolaním napadla len opravné
uznesenie a nie aj samotné opravované rozhodnutie v dotknutom II. výroku o trovách konania.

8. V odvolaní namietala nedostatok riadneho odôvodnenia opravného uznesenia, jeho arbitrárnosť a
nesplnenie podmienok na aplikáciu § 256 ods. 1 CSP. Odvolateľka mala za to, že v prejednávanej veci
nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 CSP.

9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti a

o existencii dôvodov na vydanie opravného uznesenia postupom vyplývajúcim z ust. § 224 CSP.

10. Podľa ustálenej judikatúry za zrejmú nesprávnosť (pôvodne podľa § 164 Občianskeho súdneho
poriadku, teraz § 224 CSP) treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej
vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah

je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto
verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle (III.ÚS 67/2019, obdobne aj I.ÚS/206/2013, 3 MCdo 21/2008, 10
MObdoV 11/2010).

11. Opravným uznesením je v zmysle judikatúry súdov možné korigovať chybu súdu, ktorá je zrejmá

z jeho rozhodnutia.

12. Opraviť rozhodnutie podľa § 224 CSP je možné len v prípadoch, ak došlo ku chybám len zjavným
a okamžitým zlyhaním v duševnej, či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu
alebo vydaniu rozhodnutia, a ktoré sú každému zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vyplýva najmä z

porovnania výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, pripadne aj z iných súvislostí. Opravou výroku
rozhodnutia možno odstrániť nedostatky jeho písomného vyhotovenia v tých prípadoch, kedy možno
celkom bezpečne zistiť ako súd, bez zreteľa na písomné znenie rozhodnutia, chcel v danom prípade
rozhodnúť. Opravou sa podstata súdneho rozhodnutia nemení; obsah rozhodnutia je rovnaký, musí saopraviť forma jeho vonkajšieho prejavu. Opravovaná nesprávnosť musí byť zrejmá, resp. zjavná. Aby
sa mohlo pristúpiť k oprave rozhodnutia, musí ísť o chybu, ktorá sa stala zjavnou všetkým subjektom
sporu, t. j. súdu a stranám (Ústavný súd Českej republiky II. ÚS 2678/13).

13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je bez pochybností zrejmé, že súd prvej inštancie, reagujúc
na okolnosti zastavenia konania, ktoré vzhliadol a vyhodnotil v späťvzatí žaloby, uznesením č. k.
B1-2Cbi/8/2023-239 zo dňa 21.02.2024 konanie zastavil a pri rozhodovaní o trovách konania správne
aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP. Z určitých a jasných dôvodov označeného rozhodnutia (ods. 12. až

14.) vyplýva, že titulom procesného zavinenia za zastavenie konania, na náhradu trov konania zaviazal
žalobkyňu. Rozpor II. výroku tohto uznesenia s jeho dôvodmi je i z pohľadu odvolacieho súdu zrejmou
nesprávnosťou v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktoré bolo dôvodné a opodstatnené odstrániť
opravným uznesením. Vydanie opravného uznesenia č. k. B1-2Cbi/8/2023-275 zo dňa 24.06.2024
odvolací súd hodnotí ako opravu zrejmej nesprávnosti, ktorá nie je zmenou pôvodného rozhodnutia
o trovách (nedošlo ňou k zmene rozhodnutia o trovách), ale odstránením zjavného rozporu medzi

výrokom o trovách a vôľou súdu vyplývajúcou z dôvodov rozhodnutia v časti týkajúcej sa rozhodnutia
o trovách konania.

14. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesnú zodpovednosť žalobkyne
za trovy konania, čo uviedol v dôvodoch rozhodnutia (založenom na č. l. 239), z ktorých je zrejmý

súdom sledovaný zámer a právny názor smerujúci k priznaniu trov konania žalovanej. Tomuto zámeru
nekorešpondoval II. výrok rozhodnutia, ktorý bol rozporný s dôvodmi a podstatnými úvahami, o ktoré
súd svoj výrok opieral (na ktorých sa zakladá právne záväzný výrok). Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že znenie II. výroku je, vychádzajúc z jasných, konkrétnych a dostatočne
formulovaných dôvodov rozhodnutia, takou chybou písomného vyhotovenia a zrejmou nesprávnosťou,

ktorá napĺňa dôvody na postup podľa § 224 CSP.

15. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti
a arbitrárnosti napadnutého opravného uznesenia. Právny názor súdu prvej inštancie, vyvoditeľný z
napadnutého uznesenia, nie je svojvoľný, resp. arbitrárny. Z obsahu rozhodnutia je dostatočne zrejmý

dôvod vykonanej opravy a ustanovenia zákona, na základe ktorých súd napadnuté rozhodnutie vydal.
Stručnosť dôvodov rozhodnutia neznamená jeho nepreskúmateľnosť. Z hľadiska preskúmateľnosti
napadnutého uznesenia je rozhodujúce, aby súd dostatočne objasnil a zodpovedal skutočnosti
podstatné pre vydanie rozhodnutia, čo v prejednávanej veci naplnené bolo.

16. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnou ani odvolaciu námietku žalobkyne o nulitnosti jej procesného
úkonu – podania žaloby na nepríslušný Okresný súd Bratislava I. Odvolateľke, ako práva znalej
a kvalifikovanej osobe, musia byť zrejmé procesné účinky začatia súdneho konania spojené s podaním
žaloby, aj keď nepríslušnému súdu. Omyl v súde, ktorému je žaloba určená, neznamená nulitnosť
tohto procesného úkonu, ako sa nesprávne odvolateľka domnieva. Súd prvej inštancie túto nesprávnosť

úvah odvolateľky (o nulitnosti podanej žaloby) dostatočne a riadne objasnil v rozhodnutí č. k.
B1-2Cbi/8/2023-239 zo dňa 21.02.2024, ktorým konanie zastavil. Odvolací súd v zhode s právnym
názorom súdu prvej inštancie nevidí dôvodnosť aplikácie § 257 CSP. Na strane žalobkyne neboli
splnené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali aplikáciu tohto, svojou povahou
výnimočného inštitútu CSP.

17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesnú zodpovednosť žalobkyne za trovy konania, čo
uviedol v dôvodoch rozhodnutia (založenom na č. l. 239), z ktorých je zrejmý súdom sledovaný zámer
a právny názor smerujúci k priznaniu trov konania žalovanej. Tomuto zámeru však nekorešpondoval II.
výrok rozhodnutia, ktorý bol rozporný s dôvodmi a podstatnými úvahami, o ktoré súd svoj výrok opieral

(na ktorých sa zakladá právne záväzný II. výrok). Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie
uvádza, že znenie II. výroku je, vychádzajúc z jasných, konkrétnych a dostatočne formulovaných
dôvodov rozhodnutia, takou chybou písomného vyhotovenia a zrejmou nesprávnosťou opravovaného
rozhodnutia, ktorá napĺňa dôvody na postup podľa § 224 CSP.

18. Odvolaním proti opravnému uzneseniu sa žalobkyňa nemôže účinne domáhať zmeny výroku
o trovách konania vo svoj prospech, keďže z opravovaného rozhodnutia takýto záver (vôľa / právny
záver súdu priznať žalobkyni nárok na náhradu trov) nevyplýva. Rovnako poukaz žalobkyne na ust. §100 ZKR, ktoré z uspokojenia v konkurze vylučuje trovy sporových konaní, nemá žiadny dopad, ani
nespôsobuje žiadnu právnu prekážku pre priznanie nároku na trovy procesne úspešnej strane.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona, napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 v spojení s

§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal úspešnej žalovanej, ktorá si nárok na trovy
odvolacieho konania uplatnila. O výške trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí
vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.