Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200931
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124200931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky
(oprávnená na výživné, plnoleté dieťa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenej:
JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti povinnému platiť výživné (otec,
odporca): D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t.č. bytom E. XX, F., zastúpenému: JUDr. Lucia
Alakšová, advokátka so sídlom Piaristická 276/46, Trenčín, v konaní o návrhu oprávnenej na výživné
na určenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 35Pc/1/2024-141 zo dňa 25. marca 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu

Trenčín č.k. 35Pc/1/2024-147 zo dňa 29. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 35Pc/1/2024-141 zo dňa 25. marca 2024 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 35Pc/1/2024-147 zo dňa 29. apríla 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. určil, že osoba povinná platiť výživné je
povinná prispievať na výživu osoby oprávnenej na výživné sumou 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné s účinnosťou od 18.01.2024; výrokom II. povolil
osobe platiť výživné uhradiť nedoplatok na zameškanom výživnom pre osobu oprávnenú na výživné za

obdobie od 18.01.2024 do 31.03.2024 vo výške 191,30 Eur v mesačných splátkach po 15 Eur spolu
s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že
omeškanie s platením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia; výrokom III. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona

o rodine dospel k záveru, že návrh oprávnenej je čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané, že hoci
oprávnená je plnoletá, stále sa denným štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie,
a preto objektívne nie je možné, aby svojou činnosťou dosahovala taký príjem, z ktorého by sa mohla
sama živiť. Okresný súd za opodstatnené výdavky oprávnenej na výživné akceptoval školné v sume
220 Eur, náklady na základnú umeleckú školu v sume 37 Eur mesačne, náklady na bývanie u matky,
náklady na stravu, mobilný telefón a iné nevyhnutné výdavky primerané veku, na hygienu a ošatenie.
Zároveň konštatoval, že oprávnená na výživné sa nestravuje v školskom zariadení, pretože má reflux

a laktózovú intoleranciu. Okresný súd neprihliadal na výdavky oprávnenej na autoškolu, nakoľko táto
nepredstavuje nevyhnutný výdavok, pretože oprávnená si nemusela autoškolu robiť krátko po dovŕšení
veku 18. rokov, kedy ani nedochádza každý deň do školy, nakoľko sa vzdeláva individuálnym študijným
plánom v domácom prostredí.3. Čistý priemerný príjem otca ustálil na sume 1.000 Eur mesačne, z ktorého otec uhrádza náklady
na bývanie 600 Eur mesačne, ďalšie výdavky má povinný už len na stravu a pohonné hmoty. Otec

má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého D. určenú vo výške 100 Eur mesačne. Okresný súd
uviedol, že v súdnej praxi platí úzus, že z čistého príjmu výživou povinného rodiča má predstavovať
25% suma určená na vyživovacie povinnosti. Z príjmu otca v sme 1.000 Eur mesačne, by na výživu jeho
detí mala pripadať suma 250 Eur mesačne, ktorá by mala byť spravodlivo rozdelená na výživné pre obe
deti. Okresný súd dospel k záveru, že suma 180 Eur je nepochybne vo finančných možnostiach otca

a predstavuje z jeho príjmu 18%. Okresný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že príjem matky oprávnenej je
vrátaneprídavkovnadetiadaňovéhobonusuvsumecca3.000Eurmesačne.Matkanemá,rovnakoako
otec, žiadne zdravotné obmedzenia a nedokladovala ani žiadne výnimočne vysoké výdavky na svoju
osobu. V porovnaní s možnosťami otca, matka môže väčšiu časť svojho príjmu použiť na úhradu potrieb
oprávnenej.
4. Okresný súd ustálil dlh na výživnom od podania návrhu, t.j. od 18.01.2024 do 31.03.2024 v sume

191,30 Eur, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach pod následkom straty výhody splátok. Chcel
zabrániť tomu, aby jednorazové splnenie záväzku priviedlo povinného do ťaživej sociálnej situácie a aby
výrok o zameškanom výživnom voči jednému dieťaťu čo najmenej postihol plnenie ďalšej vyživovacej
povinnosti povinného. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Okresný súd dopĺňacím

rozsudkom vo zvyšku návrh zamietol.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala oprávnená na výživné odvolanie z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
osobu povinnú platiť výživné zaviaže k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 300 Eur mesačne,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám s účinnosťou od 18.01.2024 a zároveň umožní nedoplatok
na zameškanom výživnom v príslušnej výške osobe povinnej platiť výživné uhradiť v mesačných
splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného
zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého
plnenia. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok v zásade tým, že

príjem matky oprávnenej umožňuje podieľať sa na zabezpečovaní jej potrieb vo vyššej miere, pričom
pokiaľ ide o príjem povinného, tento mu nedovoľuje prispievať na jej výživu navrhovanou sumou 300
Eur mesačne, ale nanajvýš sumou 180 Eur mesačne. Nestotožnila sa so záverom okresného súdu
ohľadom určenia výšky výživného, ktorej výšku súd prvej inštancie považoval za dostatočnú a plne
zodpovedajúcu jej odôvodneným potrebám ako aj majetkovým pomerom a výdavkom povinného. Tento

záver okresného súdu považuje za nesprávny, pretože súd prvej inštancie pri určovaní výživného
vychádzal z čistého mesačného príjmu povinného, ktorý mal ustálený len z predloženého potvrdenia
o príjme povinného a bez ďalšieho skúmania celkovej životnej úrovne povinného. Okresný súd síce
skúmal výdavky povinného, z výšky ktorých však vyvodil nesprávny záver, kedy výšku týchto výdavkov
neposúdil v intenciách uvádzaného príjmu povinného 1.000 Eur v čistom, ale na tieto prihliadol len ako

na skutočnosť odôvodňujúcu nemožnosť povinného prispievať mesačne na jej výživu vyššou sumou.
Ak by sa okresný súd dôsledne zaoberal uvedenými skutočnosťami, musel by dôjsť k záveru, že z výšky
výdavkov,ktorépovinnýuviedolaktorémajúpozostávaťznájomného600Eurmesačne,pohonnéhmoty
150 Eur mesačne, strava približne 200 Eur mesačne, drogéria, lieky, ošatenie, obuv približne 50 Eur
mesačne a ešte aj vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu pri dosahovanom príjme 1.000 Eur, je

zrejmé, že životná úroveň povinného je vyššia, než sa tento v konaní snažil predloženým potvrdením
o príjme preukázať. V konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala na to, že povinný z výživného
je nielen zamestnancom spoločnosti METAL Industrial s.r.o., ale aj spoločníkom tejto spoločnosti,
z čoho vyplýva, že mu mohol byť vyplácaný aj podiel na zisku, na ktorú skutočnosť okresný súd vôbec
neprihliadol a za dostatočný dôkaz považoval len potvrdenie o príjme povinného z výživného z titulu

zamestnaniavtejtospoločnosti.Otecjespoločníkomvovyššieuvedenejspoločnostisveľkosťoupodielu
40% a je aj konateľom, preto existuje dôvodná pochybnosť, či vyplácanie mzdy jemu ako zamestnancovi
tejto spoločnosti vo výške uvedenej v predloženom potvrdení o príjme, nie je z jeho strany len účelové
a či jeho majetkové pomery neumožňujú vyplácanie aj vyššej mzdy. Sám otec na pojednávaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 35Pc/1/2024 konanom dňa 25.03.2024 uviedol, že okrem príjmu

zo zamestnania si privyrába aj príležitostnými prácami a zákazkami a takýmto spôsobom si aj v nedávnej
dobe zarobil približne 3.000 Eur.6. Ďalej oprávnená z výživného uviedla, že napokon aj skutočnosť, že povinný z výživného v roku 2023
investoval približne 60.000 Eur do výstavby tzv. letnej kuchyne, pričom na pojednávaní dňa 25.03.2024
uviedol, že túto výstavbu financoval zo svojho platu a svojich úspor ako aj na skutočnosť, že následne

po dokončení tejto stavby povinný platí za 3-izbový byt 600 Eur mesačne, v ktorom v súčasnosti býva
sám, svedčia o tom, že popri príjme zo zamestnania má preukázateľne ešte ďalšie príjmy, ktoré však
pri určovaní jej vyživovacej povinnosti neboli žiadnym spôsobom zohľadnené. Skutočnosť, že povinný
z výživného mal možnosť investovať približne 60.000 Eur do výstavby letnej kuchyne preukazuje, že
jeho schopnosť zarobiť si a životná úroveň sú iné, než deklaroval v prejednávanej veci. Investíciu do

stavby postavenej bez súhlasu jej matky na pozemku, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva, na
ktorú dodnes nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a ktorá je vzhľadom na narušené vzťahy medzi
jej rodičmi prakticky od počiatku neobývateľná, nemožno považovať za účelný výdavok povinného.
Preto má tento výdavok v zmysle § 65 ods. 5 zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami
a nemôže byť táto skutočnosť na ujmu jej práv. V rámci konania bolo povinnosťou okresného súdu
skúmať okrem vyššie uvedených skutočností aj potencionalitu príjmu otca. Pokiaľ ide o odôvodnenosť

jednotlivých potrieb a výšku jej výdavkov, okresný súd celkom nedôvodne okrem bežných výdavkov
nezohľadnil ako odôvodnený jednorazový výdavok jej účasť na kurze v autoškole za účelom získania
vodičského oprávnenia skupiny „B“, pretože tieto výdavky nepovažoval za nevyhnutné. Tento záver
okresného súdu považuje rovnako za nesprávny a má za to, že tieto výdavky sú plne opodstatnené.
Získanie vodičského oprávnenia predstavuje investíciu smerujúcu k skvalitneniu jej budúceho života

a postupnému osamostatneniu sa. Je celkom prirodzeným, odôvodneným a objektívnym výdavkom
v období dospievania, v ktorom sa práve nachádza. Uviedla, že aj napriek tomu, že študuje formou
individuálneho študijného plánu, nežije izolovane len v domácom prostredí, ale pravidelne niekoľkokrát
do týždňa dochádza do školy za účelom preskúšania a okrem toho má aj vlastný sociálny život, záujmy
a voľnočasové aktivity, v rámci realizácie ktorých potrebuje cestovať. Poukázala rovnako na to, že súd

prvej inštancie vôbec neprihliadol na jej špecifické potreby v súvislosti s výdavkami na stravu, nakoľko
tieto u nej predstavujú sumu 300 Eur mesačne z dôvodu, že jej bol diagnostikovaný reflux a intolerancia
laktózy. Mala preto zvýšené mesačné výdavky na nákup liekov a špeciálnej stravy. Výšku vyživovacej
povinnosti určenej sumou 180 Eur považoval okresný súd za dostatočnú aj s ohľadom na to, že príjem jej
matky je podstatne vyšší, že táto nemá žiadne zdravotné problémy a ani neprimerane vysoké výdavky

na vlastnú osobu. Uviedla, že jej matka okrem toho, že hradí takmer všetky jej výdavky a prevažnú
časť výdavkov na maloletého D., ktorý je synom otca, za účelom čoho si musela vziať aj úvery, ktoré
v súčasnosti spláca, si plní vyživovaciu povinnosť voči nej aj fakticky, a to zabezpečovaním osobnej
starostlivosti v podobe bývania, stravy a dopravy vlastným motorovým vozidlom, na čo mal okresný súd
v zmysle § 62 ods. 4 prihliadnuť. Pokiaľ okresný súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti aplikoval

formalisticky výpočet, ktorý určil percentom z čistého príjmu otca, ktorý navyše nesprávne zistil, má za
to, že takýto výpočet dostatočným spôsobom nezohľadňuje jej potreby.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu plnoletej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom okresného súdu a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť vo všetkých jeho výrokoch.

Uvedomuje si, že oprávnená na výživné sa štúdiom na strednej škole pripravuje na budúce povolanie,
a teda doposiaľ nenadobudla schopnosť sa živiť, z ktorého dôvodu súhlasil s určením výživného na
plnoletúdcéru,naktorúdobrovoľneplnilvýživnévovýške100Eurmesačne,následneakceptovalprávny
názor súdu prvého stupňa a súhlasil s výškou výživného 180 Eur mesačne. Nemôže však akceptovať
výšku výživného požadovanú oprávnenou na výživné v sume 300 Eur mesačne, nakoľko táto výška

nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávnenej na výživné ani jeho možnostiam a schopnostiam,
pretože jeho pravidelný mesačný príjem dosahuje dlhodobo sumu 1.000 Eur mesačne a zároveň má aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo či maloletému D..

8. Otec má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil jeho životnú úroveň, keď v konaní bolo

preukázané,žepracujevpracovnompomereprespoločnosťMETALIndustrial,s.r.o.sčistýmmesačným
príjmom 1.000 Eur, zároveň je spoločníkom v tejto spoločnosti s obchodným podielom 40% a konateľom
spoločnosti, pričom táto spoločnosť mala podľa daňového priznania obsiahnutého aj v spise za rok 2022
stratu vo výške 13.544,55 Eur. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že spoločníkom spoločnosti nemohol byť
vyplácaný žiadny podiel na zisku, nakoľko spoločnosť po výplate všetkých nákladov vrátane miezd pre

svojich zamestnancov, nevykázala žiaden zisk, ktorý by bolo možné vyplatiť. Preukázané výdavky plne
zodpovedajú jeho mesačným príjmom, kedy najvyšším výdavkom aktuálne je nájomné vo výške 600
Eur mesačne za prenajatý 2-izbový byt. Ďalšie jeho výdavky pozostávajú už iba z nákladov na stravu,
pohonné hmoty a hradeného výživného, pričom musel minimalizovať všetky svoje osobné výdavky,aby bol schopný platiť nájomné a riadne uhrádzať výživné. V prípade iných než bežných výdavkov mu
príležitostne vypomáha blízka rodina.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu zároveň uviedol, že pokiaľ oprávnená na výživné udáva, že existuje

dôvodná pochybnosť, či vyplácanie jeho mzdy nie je len účelové a či majetkové pomery spoločnosti
neumožňujú vyplácanie vyššej mzdy, tak podľa jeho názoru žiadna takáto dôvodná pochybnosť v konaní
preukázaná nebola, neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by takejto pochybnosti mali nasvedčovať.
Samotná matka osoby oprávnenej z výživného vo svojej výpovedi na pojednávaní sp.zn. 35P/166/2023
tvrdila, že dosahuje v spoločnosti METAL Industrial, s.r.o. príjem vo výške 1.000 Eur iba posledné dva

roky, v minulosti nezarábal a výdavky hradila iba ona. Konzistentne bolo teda oprávnenou na výživné
i jej matkou tvrdené, že nikdy riadne nezarábal a ak teraz zarába 1.000 Eur mesačne, tak je to iba
posledných pár rokov, pričom jeho vyšší príjem nikdy nebol tvrdený ani preukázaný. Pokiaľ plnoletá
poukazuje na to, že by mal v spoločnosti METAL Industrial s.r.o. dosahovať nejaký ďalší/vyšší príjem,
jedná sa iba o účelové a ničím nepreukázané tvrdenie. Takisto tvrdenie oprávnenej na výživné, že mal
v roku 2023 investovať do výstavby letnej kuchyne 60.000 Eur, je dezinterpretáciou jeho tvrdení. Letnú

kuchyňu postavil za výraznej pomoci svojich priateľov a skutočne ju financoval zo svojho príjmu. Nie
je však pravdou, že by sa vyjadril, že do tejto stavby investoval 60.000 Eur, vyjadril sa, že jej hodnotu
odhadujena60.000Eur,čojezásadnýrozdiel.Niejepravdou,žetútopostavilvroku2023,pravdouje,že
s výstavbou začal v roku 2021 a skončil v roku 2023, čiže výstavba trvala niekoľko rokov. Túto prístavbu
staval svojpomocne s pomocou priateľov a známych, bol schopný ju financovať zo svojho platu, nakoľko

uhrádzal materiál, pričom za väčšinu vykonaných prác nemusel platiť. Oprávnená na výživné ďalej tvrdí,
že jeho životná úroveň má byť vyššia z dôvodu, že si dovolí bývať sám údajne v 3-izbovom byte s
mesačným nájomným 600 Eur mesačne. Bol povinný si zaobstarať nové bývanie, nakoľko spolužitie
s matkou oprávnenej na výživné, z dôvodu rozvrátených vzťahov ďalej nebolo možné. Nie je pravdou,
že má v nájme 3-izbový byt, zmluvou predloženou v konaní ako aj jeho výpoveďou je preukázané, že sa

jedná o 2-izbový byt. Výška nájomného obsahuje aj úhradu za služby spojené s užívaním bytu, pritom
táto suma nie je ani vysoká, ani nadštandardná, ale bežná na miestne pomery. Nie je pravdou, že
v byte žije sám, nakoľko sa podieľa na starostlivosti o maloletého syna D., ktorý v čase jeho starostlivosti
žije s ním v tomto byte.

10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec v rozsahu
podľa § 65 CMP a contrario v spojení s ustanovením § 155 CMP, t. j. viazaný rozsahom odvolania s
tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, §
378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolacísúd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom oprávnenej
na výživné, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods.
2 CSP).

13. V prejednávanej veci sa oprávnená domáhala určenia vyživovacej povinnosti od povinného (otca)
od podania návrhu, keďže otec dobrovoľne na jej výživu neprispieva.
14. Primárne odvolací súd uvádza, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti

(napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a
ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so
záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8
Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych
otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených

východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade
a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8
Cdo 50/2017, 3Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného
zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
226/2017, 4 Cdo 148/2019).

15. Z obsahu napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd pri určovaní
výživného vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že okresný zohľadnil výdavky na strane navrhovateľky a za jej oprávnené výdavky považoval
tie, ktoré súvisia so štúdiom na strednej škole, ako aj základnej umeleckej škole, s bývaním u matky, s
ošatením, hygienou, mobilným telefónom, ako aj so stravou plnoletej. Z ods. 17 napadnutého rozsudku

je rovnako zrejmé, že okresný súd zohľadnil špeciálne požiadavky na stravu plnoletej, ktorá má reflux
a laktózovú intoleranciu, preto sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou argumentáciu oprávnenej na
výživné, že na jej špecifické potreby nebolo zo strany okresného súdu prihliadnuté. Rovnako okresný
súd v napadnutom rozsudku odôvodnil, prečo nedošlo k zohľadneniu nákladu na autoškolu plnoletej,
pričom odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožnil. Výdavok na absolvovanie autoškoly ani podľa

odvolacieho súdu nemožno vzhľadom k veku plnoletej, k spôsobu jej štúdia na strednej škole formou
individuálneho študijného plánu a tomuto zodpovedajúcim potrebám, prihliadajúc k životnej úrovni otca,
považovať toho času za jej odôvodnenú potrebu. Odvolacia argumentácia plnoletej, že napriek forme
vzdelávania pravidelne dochádza niekoľkokrát do školy za účelom preskúšania, má aj vlastný sociálny
život a voľnočasové aktivity, v rámci ktorých potrebuje cestovať, nie je dôvodom, pre ktorý by sa odvolací

súdmalodkloniťsaodzáverovsúduprvejinštancieovyhodnoteníopodstatnenostiuvádzanéhovýdavku
plnoletého dieťaťa. V rámci dokazovania nebolo preukázané, že by plnoletá nemohla označené aktivity
absolvovať inou formou prepravy. Určenie konkrétnej výšky výživného súd prvej inštancie odôvodnil,
pričom odôvodnenie je zrozumiteľné, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami
formálnej logiky, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo

vykonanom dokazovaní a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na ods. 17 napadnutého rozsudku.
16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou plnoletej, kedy namietala postup okresného
súdu pri zisťovaní skutočného príjmu otca. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletej
súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval ustanovenia zákona o rodine, akým spôsobom ustáliť základ
pre rozhodnutie podľa § 62 zákona o rodine. Plnoletá spochybňovala správnosť údajov o príjme otca

zo závislej činnosti a tvrdila, že sa okresný súd nezaoberal možnosťou otca vplývať na výšku jeho
mzdy z dôvodu svojho postavenia spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ako
aj možnosťou vyplácania podielu na zisku tejto spoločnosti. Zároveň mala za to, že okresný súd
nezohľadňoval životnú úroveň otca a jeho výdavky, ktoré prevyšujú ním preukazovaný príjem. Odvolací
súd primárne uvádza, že ak má rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,

je podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisuzistenieajďalšíchskutočnostípotrebnýchnarozhodnutie.Lenvprípade,aksirodičnesplnítúto
povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok
sumy životného minima. Aj § 63 ods. 2 zákona o rodine o tom, že súd neberie do úvahy výdavky,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti
s činnosťou rodiča, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký
by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval, je viazaný k rodičovi, ktorý má príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu.17. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov CMP, v spojitosti s § 35 a § 36 CMP, súd je
povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na
účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania

nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality
a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne
relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na
procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom
súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za

výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako
vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24. apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03 všeobecný súd je povinný a oprávnený
v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v
rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle
účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť bez
súčinnostiúčastníkovkonania,apretozákonajvtýchtoveciachtrvánanaplnenízákladnýchprocesných

povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť). Zistený skutkový
stav v intenciách § 35 CMP už naďalej nie je potrebné overovať vykonaním ďalších dôkazov. Toto
by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval to, čo
bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, že skutočný
stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť, pričom toto

nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35 CMP.
18. Otec podľa zistenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemá príjem z inej než závislej činnosti.
Otec nie je živnostníkom, je spoločníkom (40% obchodný podiel) a konateľom spoločnosti s ručením
obmedzeným METAL Industrial s.r.o. Spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným môže
od spoločnosti poberať príjmy za prácu spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným,

príjmynazákladepracovnoprávnehovzťahuapodielynazisku.Príjmyzaprácuspoločníkovakonateľov
spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považujú
za príjmy zo závislej činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 25. januára 2018
sp. zn. 8Sžf/55/2015 judikoval, že: „Závislá činnosť je širší pojem ako závislá práca a je právne
irelevantným to, či konateľ a spoločník je povinný pri výkone tejto činnosti (práce) pre spoločnosť

dodržiavať príkazy inej osoby, keďže u konateľa alebo spoločníka spoločnosti ide vždy o príjem zo
závislej činnosti, ak spoločnosť bude konateľovi alebo spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným
poskytovať platby (príjem za činnosť), ktorú vykonal pre túto spoločnosť a ktorej cieľom je činnosť
pre vykonávanie predmetu podnikania tejto spoločnosti. Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za
práculikvidátorov,prokuristov,nútenýchsprávcov,členovdružstiev,spoločníkovakonateľovspoločností

s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri
výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.“ Rovnaký názor bol
vyslovený už v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 1998 sp.
zn. 5Sž/105/98 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným
č. 107/99 s právnou vetou: „Na daňové účely sa za príjem zo závislej činnosti považuje aj príjem

spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý mu je vyplácaný za prácu (služby) poskytovanú
pre spoločnosť, a to bez ohľadu na to, či spoločník túto prácu vykonáva na základe pracovnej alebo inej
zmluvy, prípadne aj bez takejto zmluvy.“ Z predloženého daňového priznania obchodnej spoločnosti,
ktorej je otec spoločníkom a konateľom za rok 2022 (č.l. 107-115 spisu okresného súdu), nie je možné
vyvodiť nepravdivosť potvrdenia spoločnosti METAL Industrial s.r.o. (č.l. 50 spisu okresného súdu)

o príjme otca zo závislej činnosti predkladaného okresnému súdu touto spoločnosťou. Z daňového
priznania spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, že táto za rok 2022 dosiahla stratu vo výške –
12.673,88 Eur, preto nie je možné v prípade otca uvažovať o tom, že by mohlo dôjsť k prerozdeleniu
zisku, keďže tento spoločnosť v posudzovanom období nevyprodukovala.
19. Pokiaľ plnoletá argumentuje životnou úrovňou otca, nie je zrejmé, v čom podľa jej názoru životná

úroveň otca prevyšuje jeho deklarované výdavky, ktoré pozostávajú z nájomného 600 Eur mesačne,
výživného na plnoletú 100 Eur mesačne, výživného na maloletého syna 100 Eur mesačne, náklady na
stravu a pohonné hmoty (ods. 7 napadnutého rozsudku okresného súdu). Pokiaľ ide o deklarovanie
výdavkov otca v jeho vyjadrení k návrhu plnoletej na určenie vyživovacej povinnosti, tak tieto boli určené
približne, s výnimkou preukázaných nákladov otca na bývanie (nájomné vo výške 600 Eur mesačne).

Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 5 zákona o rodine, zmysle tohto zákonného ustanovenia
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Otec si teda musí byť vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti a to i tej, v zmysle ktorejjeho potreby môžu byť uspokojené až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v
primeranej miere na potreby dieťaťa. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že otcovi
vznikajú výlučne bežné náklady na uspokojovanie jeho životných potrieb, a ani odvolací súd nevzhliadol

zjavné rozpory medzi preukázanými príjmami a deklarovanými výdavkami otca. Investícia otca v sume
60.000 Eur do letnej kuchyne tvrdená oprávnenou na výživné z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Nebolo možné prisvedčiť ani odvolacej argumentácii plnoletej, že životný nadštandard otca sa odráža
v prenájme 3 izbového bytu, ktorý využíva výlučne pre svoju potrebu. Obsahom spisového materiálu
okresného súdu je aj Zmluva o krátkodobom podnájme bytu uzatvorená nájomcom a podnájomníkom/

otcomdňa18.01.2024,zktorejjezrejmé,žepredmetomzmluvyje2-izbovýbyt,pozostávajúcizobývacej
izby, spálne a kuchyne.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s Dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu
v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.
22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.