Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206376
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124206376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnená v Centre pre deti a rodiny (CDR) C., D. D. XX, C.,
zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto E., zastúpená advokátom Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, so sídlom
Vajanského 10, Trnava, a F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXX, toho času ÚVTOS a ÚVV
Ilava, zastúpený splnomocnencom Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s.r.o., IČO 50 626 329,
so sídlom Framborská 253/21, Žilina, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, o nariadenie

ústavnejstarostlivosti,oodvolanímatkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa10.októbra2024,
č.k. 33P/105/2024-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním nad maloletým dieťaťom nariadil ústavnú
starostlivosť v špecializovanom zariadení: Centrum pre deti a rodiny C., D. D. XX, C. (výrok I.), matke
a otcovi uložil povinnosť platiť mesačne výživné na maloleté dieťa, každému z rodičov vo výške 30 % zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet
špecializovaného zariadenia: Centrum pre deti a rodiny C., D. D. XX, C. (výrok II.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
dňa 04.09.2024 bolo začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A. na základe
podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, z ktorého vyplýva že aktuálny návrat maloletej
do rodiny nie je možný. Otec maloletej je trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby,
svojej dcéry, ktorej boli spôsobené zranenia lebky, tri fraktúry rebier, početné krvácania, popáleniny nad

pupkom. Matka na úrade opisovala, že v septembri 2023, keď bola maloletá po narodení prepustená z
nemocnice, bol F. ukážkový otec, dcéru kúpal, kŕmil, uspával, neskôr bol viac podráždený a keď malá
plakala, tak ňou zatriasol, aj viackrát, niekedy ju hodil do perín. Maloletá bola vo februári 2024 asi dva
týždne v umelom spánku. Matka neverí prognózam lekárov, že by mala byť dcéra slepá, hluchá, ležiaca
do konca života. Matka neverí ani, že fraktúru lebky maloletej spôsobil jej partner, avšak zlomeniny
rebier, to áno. Nevedela vysvetliť situácie, keď nezabránila zraneniam, ktoré mal spôsobovať maloletej
jej otec. Zo správ CDR zo dňa 09.05.2024 a zo dňa 02.10.2024 súd zistil, že matka sa o maloletú od jej

prijatia v zariadení zaujíma, pravidelne ju navštevuje, avšak bagatelizuje závažnosť zdravotného stavu
maloletej spôsobeného syndrómom CAN (týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa). Matka s
podnetom nesúhlasí, pobyt maloletej v CDR C. odmieta z dôvodu, že maloletá nemá v CDR dostatočnú
zdravotnú starostlivosť. Matka by jej ju zabezpečovala lepšie, najprv v domácnosti u svojej matky v I. F.,neskôr by si hľadala samostatné bývanie. Opatrovník maloletej uviedol, že trvá na podanom podnete,
lebo to je v najlepšom záujme dieťaťa, ktoré si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť zabezpečovanú v
CDR C., kde je maloletá od začiatku zvyknutá. Maloletá navštevuje neurológa, pediatra, kardiológa a

očnú ambulanciu. Aktuálne z rodiny nie je nikto, kto by plnohodnotne zabezpečil takúto starostlivosť.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 44 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, ods. 5, § 62 ods. 1 až 3, § 81
ods. 1. ods. 2 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nad maloletou
A. je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť, nakoľko to je v jej najlepšom záujme. Maloletá A. sa dostala
do ťažkej životnej situácie, ktorá si vyžaduje, aby bola pod permanentným dohľadom zdravotníkov z

dôvodu, že vo svojej najbližšej rodine ju vystavili týraniu a surovému zaobchádzaniu, v dôsledku ktorého
utrpela rôzne veľmi vážne zranenia. Súd považuje za nezodpovedný prístup matky voči dieťaťu v tom,
že si trúfa zabezpečovať starostlivosť o dieťa, pričom sama sa o seba nedokáže postarať, v súčasnosti
sa zdržiava striedavo v domácnosti u svojej matky v I. F. a u babky v E., kde si dokončuje strednú školu,
keďže štúdium v minulosti predčasne ukončila a doposiaľ nikde ani nepracovala. Zároveň skonštatoval,
že ústavná starostlivosť nebola v danej veci nariadená z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, kedy je

potrebné určiť im lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov, ale z dôvodu vážne ohrozenej
a narušenej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
alebo pestúnskej starostlivosti, lebo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a túto maloletá dostáva v zariadení
na ošetrovateľskej skupine už vyše 6 mesiacov popri pobytoch v nemocničnom prostredí, kedy je
potrebná obetavosť, trpezlivosť a spolupráca s personálom, čo je u matky ťažšie možné. Matka s

nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou nesúhlasila, mala výhrady voči prístupu zamestnancov
domova, avšak matka mala námietky k dočasnému zvereniu dieťaťa do CDR už na začiatku, kedy
ešte ani nepoznala pomery v zariadení. Tieto predsudky matky a jej odmietavý prístup nepovažoval
súd za odôvodnené. Otcovi maloletej v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, ktorou je výkon
väzby a matke bráni zdravotný stav jej vysoko traumatizovaného dieťaťa. Vzhľadom na všetky vyššie

preukázané skutočnosti súd nad maloletou A. nariadil ústavnú starostlivosť v špecializovanom zariadení
CDR C., kde jej už dlhšie zabezpečujú opateru a poznajú najlepšie jej režim či potreby. Rodičom
stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletej priamo na účet ústavu minimálnou sumou, lebo nikde
nepracujú,majetokžiadennemajú,otecjevovýkoneväzbyamatkaštudujenastrednejškole.Onáhrade
trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletej, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila,
že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vychádzal
z predpokladu, že maloletá A. bola vystavená týraniu a surovému zaobchádzaniu vo svojej najbližšej

rodine a matke maloletej vyčíta trúfalosť zabezpečovať starostlivosť o dieťa, pričom podľa slov súdu
sa nevie sama o seba postarať. Zdôraznila, že k fyzickým a psychickým útokom na dieťa dochádzalo
iba konaním otca maloletej, voči ktorému bolo začaté trestné stíhanie, nachádza sa vo výkone väzby
a v súčasnosti je na neho podaná obžaloba. Postavenie matky v trestnom konaní sa zmenilo z podozrivej
na svedka, pre rozptýlenie podozrení o jej negatívnom vplyve na zdravotný stav maloletej. Poukazovala

na to, že po umiestnení maloletej do CDR dochádza zo strany CDR opakovane k bezdôvodnému rušeniu
a skracovaniu nahlásených návštev sprevádzaných neposkytovaním informácií o zdravotnom stave
maloletej. Matka je presvedčená, že CDR koná tak, aby znemožnilo udržanie vzťahovej väzby medzi
ňou a maloletou, opakovane sa dopytuje na informácie o maloletej, tieto jej však nie sú poskytované.
Podotkla, že pracovníci CDR jej, ani rodinným príslušníkom (starej mame maloletej) neumožňujú

stretávanie s maloletou bez dozoru, pričom najčastejším argumentom je skutočnosť, že matka je
dôvodnepodozriváztýraniamaloletej,ktorétvrdeniesapodľamatkynezakladásanapravde.Poukázala
aj na správu pediatričky J. K. L., v ktorej je uvedené, že matka maloletej sa pravidelne zúčastňovala
prehliadok, očkovaní a doktorka nespozorovala žiadne známky nedostatočnej výživy, zanedbávania
hygienických parametrov a podobne. Podľa názoru matky práve v CDR na stretnutiach maloletá pôsobí

zanedbaným dojmom a je unavená, doložila aj fotografie maloletej z uskutočnených nedávnych návštev
v CDR, ktoré podľa matky potvrdzujú, že starostlivosť o maloletú je nedostatočná, maloletá vykazuje
znaky alergických reakcií na tvári a iných častiach tela. Matka sa opakovane dopytuje na aktuálny
zdravotný stav maloletej, či už telefonicky alebo osobne a to napriek tomu, že konaním CDR dochádza
k obmedzeniu poskytovania informácii o maloletej a opakovanému znemožňovaniu návštev. Matka

odmieta pobyt maloletej v CDR. Poukazovala na to, že súd je vždy povinný skúmať, či maloleté dieťa
nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti,
pričom namietala, že súd sa vo vzťahu k náhradnej osobnej starostlivosti touto zaoberal, len vo vzťahu
k starej matke (matke otca maloletej, aj to v inom konaní, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu) anáhradnúpestúnskustarostlivosťneskúmaavôbec.Namietalatiež,ževpredmetnomkonanínedošloani
k preskúmaniu možného uloženia výchovného opatrenia. Má za to, že súd sa uspokojil s jednostrannými
argumentami poskytnutými z podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a nepristúpil k

nariadeniu ústavnej starostlivosti až v poslednom rade po preskúmaní všetkých ostatných dostupných
možností, ktoré by nenarušili vzťahovú väzby medzi maloletou a matkou. Záverom dodala, že napriek
tomu, že k dnešnému dňu dokončuje školu, túto je pripravená prerušiť akonáhle, by jej maloletá bola
vrátená do starostlivosti.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe doposiaľ zistených
skutočností navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že podané
odvolanie je úplne nedôvodné, nezohľadňujúce najlepší záujem maloletej, pretože matka nie je schopná
a ani s opravdivým záujmom ochotná zdravotný stav svojej dcéry riešiť v jej prospech, bez snahy

docieliť optimálny zdravotný stav zodpovedajúci zdravému vývoju dieťaťa narodeného len v júni
2023. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne, na podklade dostatočne vykonaného
dokazovania, pričom svoje úvahy riadne odôvodnil. Plne sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, v danej veci
je to najvhodnejšie, najefektívnejšie a najúčelnejšie riešenie, ktoré je v záujme maloletej s dôrazným
prihliadnutím na akútnosť a závažnosť zdravotného stavu dieťaťa, ktorý bol zo strany oboch rodičov

výrazným spôsobom zanedbávaný i zhoršovaný týraním. Má za to, že ústavná starostlivosť je v
najlepšom záujme dieťaťa. V CDR C., ako špecializovanom zariadení bude maloletá pod sústavným
dohľadom zdravotníkov, nebude vystavená zlému či nezodpovednému zaobchádzaniu zo strany matky.
Otec maloletej sa v dôsledku jej týrania nachádza vo výkone väzby. Súd teda dôvodne rozhodol
o ústavnej starostlivosti pre vážne ohrozenú a narušenú výchovu maloletej a navrhol rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdiť.

5. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa nestotožňuje s matkou
uvedenými skutkovými, ako aj právnymi skutočnosťami. Poukázal na správanie sa matky a záznam
z návštev z októbra 2024 predložený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na agresívne

správanie sa matky, či už voči personálu zariadenia, ako aj iným osobám, je možné vyvodiť záver,
že zverenie maloletej matke v určitej miere predstavuje pre maloletú riziko, ktoré maloletá vzhľadom
k jej zdravotnému stavu určite nemôže znášať. K matkinej interpretácii o vznesení obvinenia voči
otcovi a podaní obžaloby konštatoval, že podanie obžaloby ešte neznamená, že súd obžalobe vyhovie
a obžalovaného odsúdi. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase vzniku zranení maloletej boli pri

maloletej dve osoby, a to otec a matka maloletej. K námietke neskúmania súdom, či maloleté dieťa
možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, prípadne do pestúnskej starostlivosti konštatoval, že
pri posudzovaní je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a súd musí mať istotu, že bude zabezpečené
bezpečie dieťaťa. Je toho názoru, že ani s prihliadnutím na ust. § 54 Zákona o rodine nie je možné
ustanoviť osobnú starostlivosť matke maloletej. Vzhľadom k tomu, že trestné konanie vo veci obvinenia

otca nie je ukončené, má za to, že rozhodnutie súdu je logické a správne, na jednej strane zabezpečuje
ochranu maloletej a na strane druhej dáva možnosť budovania si vzťahu k maloletej prostredníctvom
špeciálneho zariadenia. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol ako nedôvodné.

6. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že rešpektuje prezumpciu neviny u otca, avšak

nemožno opomenúť, že podaním obžaloby sa posilnilo podozrenie zo spáchania dotknutého trestného
činu. Vyjadrenie otca vo vzťahu k matke hodnotí, ako účelové s úmyslom jej uškodiť z dôvodu, že
v trestnom konaní vedenom proti otcovi vystupuje v procesnom postavení svedka. Má za to, že otec
neprejavuje žiadny záujem o starostlivosť o maloletú a uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava
vyjadrení obsiahnutých v podanom odvolaní a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. K vyjadreniu prokurátora a kolízneho opatrovníka opätovne uviedla, že sa v celom
rozsahu pridržiava vyjadrení obsiahnutých v podanom odvolaní. Vo vzťahu k vyjadreniu prokurátora len
doplnila,ženiejenamieste,abypotom,akomatkazabezpečovala starostlivosťomaloletú,kdnešnému
dňusidokončuještúdiumasúčasnebývamimodosahusvojejmatky,zaznievalinajejadresuvyjadrenia,
že sa nevie sama o seba postarať. Opätovne navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), protirozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP) s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, ktoré ale nezisti(§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je
možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33P/105/2024 je nariadenie
ústavnej starostlivosti nad maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým nad maloletou A. nariadil ústavnú starostlivosť v špecializovanom zariadení v Centre pre deti
a rodiny C., D. D. XX, C. zároveň uložil povinnosť rodičom platiť mesačne výživné na maloleté dieťa,

každému z rodičov vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet centra.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou a pretože odvolací súd v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď odvolateľka
neuviedla žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza len nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe podnetu Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Trnava doručeného súdu dňa 13.08.2024 nariadil rozsudkom nad maloletou ústavnú
starostlivosť v Centre pre deti a rodiny C. a rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov v minimálnom
rozsahu poukazovať výživné na účet centra. Z návrhu je zrejmé, že maloletá bola v predmetnom
zariadení dočasne umiestnená už neodkladným opatrením, a to uznesením sp. zn. 0PPOm/1/2024
zo dňa 19.03.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 11CoPom/2/2024 zo dňa

05.06.2024. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vychádzal zo situácie, že návrat maloletej do
rodiny nie je možný, nakoľko maloletú v jej najbližšej rodine vystavili týraniu a surovému zaobchádzaniu,
v dôsledku ktorého utrpela rôzne veľmi vážne zranenia. Matka deklarovala, že k fyzickým a psychickým
útokom na maloletú dochádzalo konaním otca maloletej, ktorého výsledkom je skutočnosť, že otec sa
nachádza vo výkone väzby. Matka odmieta pobyt maloletej v CDR. Prezentovala záujem o maloletú a

napriek tomu, že k dnešnému dňu dokončuje školu, túto je pripravená prerušiť akonáhle, by jej maloletá
bola vrátená do starostlivosti.

11. Zo správy CDR C. zo dňa 24.1.2025 vyplynulo, že o maloletú sa v zariadení zaujíma matka formou
telefonických kontaktov a osobných návštev, ak nemôže prísť cez týždeň na návštevu je uskutočňovaný

videohovor. Matka má počas návštev niekedy možnosť dieťa nakŕmiť a prebaliť, obslužných úkonov
sa nedožaduje. Ak je potrebné dieťa prezlečie a prebalí bez problémov. Pri hre s dieťaťom nemá
veľmi trpezlivosť a návšteva väčšinou skĺzne k snahe dieťa uspať. Matka občas príde na návštevu
spolu so svojou matkou p. D.. Maloletú vtedy detailne prezerajú a negatívne komentujú oblečenie,
ktoré má na sebe. Zámerne pred personálom vedú rozhovor, pri ktorom sa negatívne vyjadrujú voči

personálu a starostlivosti o maloletú. Matka nepripúšťa, že jej dcéra je slepá. V závere CDR uviedlo, že
maloletá je predčasne narodené dieťa s ťažkým globálnym hypotonickým syndrómom, mikrocefáliou,
poruchou zrakovej a sluchovej percepcie, s CAN syndrómom (syndróm týraného a zanedbávaného
dieťaťa). Maloletá bola niekoľkokrát hospitalizovaná, jej psychomotorický vývin nezodpovedá veku
dieťaťa, výrazne zaostáva vo všetkých oblastiach.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti
nad maloletou, keď starostlivosť matky a otca nebola v záujme maloletej, nakoľko pre správanie rodičovsa maloletá nachádza v mimoriadne vážnom zdravotnom stave, keď jej život a zdravie by v prípade
ponechania vo výchovnom prostredí matky boli nielen potenciálne, ale aj reálne ohrozené. V súčasnosti
sanaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.33P/48/2024vediekonanieopozbavenierodičovrodičovských

práv, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Pre potrebu zabezpečenia ochrany maloletého
dieťaťa sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č.
175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňaZákonorodine.Vzmysleuvedenejzásadyjezáujemmaloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa

a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, ohrozenie jeho vývinu a pod.. Aj v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa
záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už
vykonávanýchsúkromnýmizariadeniamisociálnejstarostlivosti,súdmi,správnymialebozákonodarnými
orgánmi.

13. Odvolací súd poznamenáva, že súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak
jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia, a to keď je výchova maloletého dieťaťa tak
vážne narušená, že aplikácia miernejších opatrení by sa minula účinkom a jediným východiskom na
zabezpečenie výchovy dieťaťa v konkrétnej situácii je nariadenie ústavnej starostlivosti. Rovnako je
to potrebné riešiť, ak je prostredie, v ktorom dieťa u rodičov žije nevyhovujúce a ponechanie v tomto

prostredí by bolo na úkor jeho zdravého vývinu, ak sa rodičia o maloleté dieťa nestarajú a zároveň
neexistuje osoba, ktorej by bolo možné zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo
pestúnskej starostlivosti. Výnimočnosť prípadu spočíva v tom, že je v záujme maloletého dieťaťa a
zabezpečeniajehovýchovnéhoprostredianevyhnutnéanutné,abybolanariadenáústavnástarostlivosť
aj v prípade, ak jej nariadeniu iné výchovné opatrenia nepredchádzali. Popísaná skutková a právna

situácia je práve prípad prejednávanej veci. Odvolací súd je preto toho názoru, že vzhľadom na aktuálny
zdravotný a psychický stav maloletej, nie je momentálne možné meniť jej výchovné prostredie, teda
neprichádza do úvahy ani jej zverenie do inej formy náhradnej osobnej starostlivosti. Odňatie maloletej
zostarostlivostirodičovanariadenieústavnejstarostlivostijenepochybnevnajlepšomzáujmemaloletej,
keď zabezpečuje ochranu maloletej ale dáva dáva matke a blízkym príbuzným možnosť budovania si

vzťahu k maloletej prostredníctvom špeciálneho zariadenia.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou, bol súčasne
povinný rozhodnúť aj o úprave vyživovacej povinnosti matky a otca voči maloletej s určením povinnosti
rodičom poukazovať súdom určené výživné konkrétnemu ústavnému zariadeniu, do ktorého bola

maloletá umiestnená. Vyživovacia povinnosť rodičov totiž nezaniká a zostáva zachovaná aj pri
rozhodnutí o náhradnej starostlivosti. Súd prvej inštancie preto správne uložil rodičom maloletej platiť
výživné v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je stanovený minimálny rozsah vyživovacej
povinnosti rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom výška tohto
minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle § 2

písm. c) zákona č. 601/203 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto
minimálnom rozsahu je súd povinný určiť výživné aj napriek tomu, že schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča by inak odôvodňovali určenie výživného v nižšej výške.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na nich náhradu nárok.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.