Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221201643
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2221201643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Peter Duman v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E. F., zastúpený: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát so sídlom Alžbetínske nám.
1203/2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX
XX I., zastúpený: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, so sídlom Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda,
o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.:
20C/14/2021 – 154 zo dňa 21. augusta 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4 963,70 eura do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu
v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

1.1 Po právnom posúdení veci podľa ustanovení § 106 ods. 1, § 106 ods. 2, § 415 a § 420 zákona

č. 40/1946 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 3, § 4 a § 5 zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (v ďalšom texte
„zákon č. 437/2004 Z. z.“) a § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte
„C. s. p.“) vecne napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní (uvedenom v
ods. 7. napadnutého rozsudku) zistil tento skutkový stav: Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného
riaditeľstva PZ SR v Dunajskej Strede, Odboru kriminálnej polície č. ORP-193/1-VYS-DS-2019 a
priestupkového spisu Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-

DS-OVVS-2019/022607 zistil, že dňa 23.03.2019 v čase okolo 13:23 hod. žalovaný v priestoroch
obchodného centra MAX v Dunajskej Strede po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky
napadol žalobcu, pričom mu spôsobil zranenia, ktoré si u žalobcu vyžiadali obmedzenie v obvyklom
spôsobe jeho života s nutnosťou hospitalizácie v čase od 23.03. do 02.04.2019. Vyšetrovateľ policajného
zboru postúpil uvedenú trestnú vec Okresnému úrad Dunajská Streda, lebo výsledky vyšetrovania
preukázali, že nešlo o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v ďalšom texte „zákon o priestupkoch“). Zo znaleckého

posudku č. 29/2019 zo dňa 21.08.2019 vyhotoveného MUDr. Igorom Vargom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia – odvetvie chirurgia a traumatológia v rámci trestného konania súd prvej
inštancie zistil, že zranenia spôsobené žalobcovi sú z medicínskeho hľadiska ľahkým úrazom. Bolestné
znalec ohodnotil 245 bodmi, čo predstavuje sumu 4 963,70 eura. Súd prvej inštancie zistené skutočnostivyhodnotil tak, že ku škode na zdraví žalobcu preukázateľne došlo konaním žalovaného, ktorý tak za
škodu zodpovedá v plnom rozsahu. Pri určení výšky náhrady vychádzal zo zisteného celkového počtu
bodov znaleckým posudkom a z Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 19.05.2019 č. S07892-2019-

OL,vyhlásenýmpodč.133/2019,podľaktoréhojevýškanáhradyzabolesťazasťaženiespoločenského
uplatnenia na rok 2019 v sume 20,26 eura za jeden bod. Prvoinštančný súd poukazom na § 193 C.
s. p. konštatoval, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich
spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Prvoinštančný súd

poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23. novembra 2011, v zmysle
ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v
občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní,
nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto
ho spáchal. Rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, je daný

stupňom zhody znakov skutkovej podstaty trestného činu s okolnosťami významnými pre rozhodnutie
civilného súdu. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cz 16/92 zo dňa 29.04.1992
publikovaný pod č. 35 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ročník 1993, v zmysle ktorého
je súd v občianskom súdnom konaní viazaný nielen rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin
a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia. Uvedené závery je

podľa súdu prvej inštancie potrebné aplikovať i na priestupok. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie preukázané, že žalovaný bol rozhodnutím príslušného orgánu uznaný vinným z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, išlo o úmyselné konanie. Rozhodnutie nebolo napadnuté opravným
prostriedkom, je právoplatné, a preto je ním súd pri svojom rozhodovaní viazaný.

1.2 K námietke žalovaného o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody súd
prvej inštancie uviedol, že tento argument neobstojí z dôvodu, že príčinná súvislosť rovnako vyplýva zo
znaleckého posudku č. 29/2019 MUDr. Igora Vargu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia – odvetvie
chirurgia a traumatológia, znalec sa v znaleckom posudku k možnej príčinnej súvislosti zranení žalobcu
so skutkom žalovaného vyjadril kladne. Že skutok spáchal žalovaný nebolo sporné ani v trestnom či

následnom priestupkovom konaní, ani v konaní pred súdom.

1.3 K žalovaným namietanému premlčaniu nároku žalobcu, ktorý žalobu podal 21.04.2021, pričom
podľa žalovaného už v deň nasledujúci po skutku (ktorý sa stal 23.03.2019) musel poznať všetky
podstatné okolnosti pre jej podanie, súd prvej inštancie uviedol, že objektívna premlčacia doba (§

106 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje.
Počiatok subjektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa u tohto práva viaže na
okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu
zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa žalobca dozvedel o škode v čase, kedy sa
jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie; od momentu, kedy

nadobudol vedomosť aj o osobe zodpovednej za vznik škody, začala mu plynúť subjektívna premlčacia
lehota na uplatnenie nároku na bolestné, súd prvej inštancie tu poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 152/2010 z 28.02.2011. Znalecký posudok v predmetnej veci,
obsahujúci bodové ohodnotenie zdravotného stavu žalobcu, bol vypracovaný dňa 21.08.2019; v tento
deň sa žalobca dozvedel o rozsahu a výške škody. Rozkaz Okresného úradu Dunajská Streda o uložení

sankcie za priestupok (zo dňa 24.10.2019) nadobudol právoplatnosť 14.11.2019; až v tento deň sa
žalobca dozvedel o tom, kto za škodu na zdraví zodpovedá. Dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka tak začala plynúť až v tento deň a uplynula by 14.11.2021. Žaloba bola
podaná 21.04.2021, teda včas.

1.4 Súd prvej inštancie žalobe nevyhovel v časti príslušenstva - úroku z omeškania, ktorý si žalobca
uplatnil odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty ním určenej vo výzve zo dňa 22.02.2021
žalovanému na plnenie. Tento nárok žalobcovi nepriznal, pretože nárok na náhradu škody bol žalobcovi
priznaný až súdnym rozhodnutím, preto sa žalovaný nemohol dostať s plnením do omeškania.

1.5 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. z dôvodu neúspechu žalobcu vo veci len v časti príslušenstva.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C. s. p.).

2.1 V podanom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie v navrhnutom rozsahu.
V podanom odvolaní nespochybňuje, že bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, predmetné rozhodnutie však považuje
za nesprávne a vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Podľa žalovaného by súdy prvej
inštancie mali moderovať nesprávne rozhodnutia správnych orgánov a tieto premietať do výsledkov
svojho rozhodovania. Žalobca si uplatnil náhradu vo výške požadovanej istiny za škodu spôsobenú

na zdraví z udalostí zo dňa 23.03.2019 za zranenia, ktoré sa podľa žalovaného rozhodne nedajú
nazvať drobnými zraneniami spĺňajúcimi kritériá podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
Navyše za náhradu škody za spáchaný priestupok by žalobca nemohol žiadať náhradu škody vo výške
4 963,70 eura odvolávajúc sa na znalecký posudok MUDr. Igora Vargu, ktorý bol vypracovaný pre
účely trestného konania (OR PZ Dunajská Streda č. ORP-193/1-VYS-DS-2019) vedeného pre zločin

ublíženia na zdraví (§ 14 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 1 Trestného zákona), následne prekvalifikovaného
na pokus prečinu ublíženia na zdraví (§ 14 ods. 1 v spojení § 156 ods. 1 Trestného zákona). Za
čiastkové útoky, ktoré tvorili časť skutkového deja zo dňa 23.03.2023 a ktoré nespadali pod konanie
v nutnej obrane boli postúpené na konanie o priestupkoch Okresnému úradu Dunajská Streda ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Zo

znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalcom MUDr. Igorom Vargom vyplýva, že
bolestné vyčíslil za zlomeninu sánky s posunutím úlomkov obojstranne na 210 bodov, za tracheotómiu
20 bodov, pomliaždenie tváre 5 bodov a extrakcia 2 zubov 10 bodov, spolu za všetky menované zranenia
vo výške 245 bodov, ktorých hodnota predstavuje žalobcom uplatnenú sumu. Znalec konštatoval, že
zranenia žalobcu, za ktoré vyčíslil bolestné vo výške 245 bodov vznikli v príčinnej súvislosti so skutkom

– bitkou – zo dňa 23.03.2019, za ktorý skutok však konanie žalovaného bolo posudzované orgánmi
činnými v trestnom konaní ako konanie v nutnej obrane, ktorým odvracal útok žalobcu, za ktorý útok
však žalovaný doposiaľ nebol stíhaný. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaný za zranenia žalobcu z kritického dňa nezodpovedá v rozsahu plynúceho z predmetného
znaleckého posudku, keď k jednotlivým zraneniam došlo v dôsledku konania v nutnej obrane, čo

znamená z pohľadu § 420 Občianskeho zákonníka, že absentuje kauzálny vzťah za škodu na zdraví,
ktorej výška bola vyčíslená v znaleckom posudku, teda škoda nebola vyčíslená za drobné zranenia, za
ktoré bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d). Táto skutočnosť spochybňuje aj existenciu škody v žalobe žalobcom
vyčíslenej výške s odvolaním sa na bodové ohodnotenia znalca MUDr. Igora Vargu. Neboli potom

splnené predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný považuje za protizákonný pre rozpor
s hmotným právom aj pre rozpor so samotným skutkovým zistením čo do predmetu prejednávanej veci,
ktorý by mal zakladať nárok žalobcu na náhradu škody z udalostí zo dňa 23.03.2019, kedy práve žalobca
na osobu žalovaného a jeho priateľku zaútočil. Žalovaný naďalej trvá na námietke premlčania žalobcom

uplatneného nároku na náhradu škody, nestotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie o začiatku
plynutia premlčacej doby. Dňa 24.03.2019 sa žalobca nepochybne mohol dozvedieť, že mu vznikla
škoda, avšak zdôraznil, že za škodovú udalosť z totožného dňa nebol zodpovedný v rozsahu jeho
zranení, za ktoré žiada finančnú náhradu, a preto je toho názoru, že beh objektívnej a subjektívnej
premlčacej doby žalobcu je daný rovnako dňom 24.03.2019. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že

sa nezaoberal procesnou spôsobilosťou žalobcu a neskúmal, či je žalobca spôsobilý byť stranou
v spore. Namietal postup súdu prvej inštancie pokiaľ ide o žalovaným navrhnutý výsluch žalobcu, keď
upustil od vykonania tohto dôkazu s odôvodnením, že žalobca odmietol vypovedať. V tejto súvislosti
vyslovil pochybnosť o správnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, v merite veci zvýhodnil jednu
procesnústranunaúkordruhejbeználežitéhoodôvodnenia,porušiltakprávožalovanéhonaspravodlivý

súdny proces.2.2 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 % alternatívne,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného
vpodanomodvolaní,pretožesúdprvejinštancievykonalrozsiahledokazovanie,správneustálilskutkový
stav a rozhodol v súlade s výsledkami dokazovania. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
písomných a ústnych vyjadrení doposiaľ prednesených v predmetnom konaní. Poukázal na skutočnosť,

že žalovaný v odvolaní neuvádza nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by mali za následok odlišné
rozhodnutie vo veci.

3.1 Žalobca konštatoval, že v priestupkovej veci vedenej na Okresnom úrade Dunajská Streda,
odbor všeobecnej vnútornej správy, bol žalovaný rozkazom o uložení sankcie pod číslom OU-DS-
OWS-2019/022607-2, 559/2019 zo dňa 24.10.2019 uznaný za vinného pre spáchanie priestupku

podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Rozkaz o uložení sankcie nadobudol
právoplatnosť dňa 14.11.2019. Súd prvej inštancie bol viazaný vyššie uvedeným právoplatným
rozhodnutím o spáchaní priestupku v uvedenej priestupkovej veci. Námietka premlčania nároku žalobcu
je potom bezdôvodná, keď rozkaz o uložení sankcie zo dňa 24.10.2019, nadobudol právoplatnosť
14.11.2019. Žalovaný fyzicky napadol žalobcu po predchádzajúcej slovnej výmene názorov a spôsobil

mu zlomeninu dolnej sánky obojstranne s posunom, vyvrtnutie zubov, pomliaždenie tváre, tržnú
krvácajúcu ranu dutiny ústnej a nevzdušnosť pravého horného laloka pľúc, teda v žiadnom prípade
nemohlo ísť o nutnú obranu, keďže na slovnú výmenu názorov - verbálny útok žalobcu - žalovaný
reagoval fyzickým útokom na žalobcu a spôsobil mu vyššie uvedené zranenia. Neboli tak splnené
zákonné podmienky nutnej obrany a obrana bola aj zjavne neprimeraná „verbálnemu útoku" žalobcu,

pričom žalovaný pokračoval vo fyzickom útoku aj po tom, keď žalobca už ležal na zemi. Žalobca je osoba
plne spôsobilá na právne úkony. Vzhľadom na okolnosti prípadu vo svojej žalobe žiadal iba o priznanie
náhrady škody z titulu bolestného a nežiadal priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

3.2 Žalobca navrhol potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok a žalobcovi priznať voči žalovanému nárok

na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenia strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.

s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že žalovaný v úvode svojho odvolania uviedol, že odvolaním

napáda všetky výrokové časti (I. až III) prvoinštančného rozhodnutia. Obsah odvolania však smeroval
len k výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody a k závislému výroku
o nároku na náhradu škody. Výrok II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti príslušenstva,
podľaobsahuodvolaniažalovanýnenapáda,odvolacísúdsapretotýmtovýrokomnezaoberal,atedaani
o ňom nerozhodol.

7. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého prvoinštančného
rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s
odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovné:

10.Žalobcasipredmetnoužalobouuplatnilvočižalovanémunároknanáhraduškodynazdravívyčíslenú
podľa bodového ohodnotenia vykonaného znalcom v sume 4 963,70 s príslušným úrokom z omeškania,
pričom tvrdil, že škodu na zdraví mu spôsobil žalovaný dňa 23.03.2019, keď ho po predchádzajúcej
slovnej výmene názorov fyzicky napadol. Žalobca ďalej tvrdil, že rozkazom o uložení sankcie č. OU-

DS-OVVS-2019/022607-2, 559/2019 zo dňa 24.10.2019 bol žalovaný uznaný za vinného pre spáchanie
priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, tento rozkaz o uložení sankcie
nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2019.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu je s poukazom na odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel v časti istiny

4 963,70 eura a súčasne žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, keď vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví, ku ktorej
došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý bol uznaný vinným z úmyselného protiprávneho
konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že výška náhrady škody spočívajúcej v bolestnom bola
jednoznačne určená podľa bodového ohodnotenia určeného znalcom.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

13. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

14. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému

poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

18. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného spočíva v tom že za zranenia žalobcu z kritického
dňa nezodpovedá v rozsahu plynúceho zo znaleckého posudku MUDr. Igora Vargu č. 29/2019, pretože
k jednotlivým zraneniam došlo, keď žalovaný konal v nutnej obrane, teda v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka chýba príčinná súvislosť medzi jeho konaním a škodou na zdraví, ktorej výška a rozsah boli
vyčíslené v uvedenom znaleckom posudku.22.Vzmyslecitovanéhoustanovenia§420Občianskehozákonníkapredpokladmivznikuzodpovednosti
na náhradu škody podľa citovaného ustanovenia sú: protiprávny úkon, škoda, vzťah príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej

Strede ČVS: ORP-193/1-VYS-DS-2019 zo dňa 23.09.2019 vyplýva, že žalovaný dňa 23.03.2019 v
čase okolo 13:23 v Dunajskej Strede v zábavnom obchodnom centre zvanom Max, na prvom poschodí
pri východe smerujúcom do parkovacieho domu, fyzicky napadol žalobcu tým spôsobom, že po
predchádzajúcej slovnej výmene názorov svojou pravou rukou zavretou v päsť udrel žalobcu do ľavej
časti jeho tvare, následkom ktorého úderu sa mu žalobca otočil ľavým bokom a obe ruky dal do výšky

svojej hrude, následne žalobcu udrel ľavou rukou zovretou v päsť do prednej hornej ľavej časti jeho tela,
ľavou rukou zovretou v päsť ho udrel do ľavého ramena, kopol ho svojou ľavou nohou do ľavého ramena,
keď bol žalobca mierne zohnutý dopredu, potom chytil oboma rukami žalobcu za ošatenie a stiahol ho
na podlahu, kde ho udrel svojou pravou rukou zovretou v päsť do ľavej časti jeho hlavy, následkom
ktorého fyzického útoku spôsobil žalobcovi ľahké zranenia, a to zlomeninu uhla dolnej sánky obojstranne
s posunom, vyvrtnutie zubov 38 + 48, pomliaždenie tváre, tržnú krvácajúcu ranu dutiny ústnej a

nevzdušnosť pravého horného laloka pľúc, ktoré zranenia si u žalobcu vyžiadali obmedzenie v obvyklom
spôsobe jeho života po dobu odo dňa 23.03.2019 do dňa 23.04.2019 podľa znaleckého posudku č.
29/2019. V rozkaze o uložení sankcie za priestupok žalovanému č.: OU-DS-OVVS-2019/022607-2
vydanom dňa 24.10.2019 Okresným úradom Dunajská Streda je totožne opísaný skutok, ktorého
sa dopustil žalovaný dňa 23.03.2019 voči žalobcovi, ako vo vyššie citovanom uznesení Okresného

riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede. Tento skutok bol kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože
žalovaný úmyselne narušil občianske spolunažívanie. Žalovanému bola uložená pokuta vo výške 40
eur. Voči uvedenému rozhodnutiu sa žalovaný neodvolal, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.11.2019. Opísanie zranení v uvedených rozhodnutiach Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede

a Okresného úradu Dunajská Streda v celom rozsahu korešponduje so záverom znaleckého posudku
č. 29/2019 zo dňa 21.08.2019, vyhotovenom MUDr. Igorom Vargom, znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia – odvetvie chirurgia a traumatológia. Podľa znalca popísané vzniknuté poranenie žalobcu
je v priamej príčinnej súvislosti s opísaným skutkom zo dňa 23.03.2019. Z medicínskeho hľadiska ide
o ľahký úraz, bolestné ku dňu podaniu znaleckého posudku znalec ohodnotil počtom bodov 245, čo

pri hodnote 1 bodu vo výške 20,26 eura je spolu v sume 4 963,70 eura. Ani z uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede ČVS: ORP-193/1-VYS-DS-2019 zo dňa 23.09.2019, ani z rozkazu
Okresného úradu Dunajská Streda o uložení sankcie za priestupok č.: OU-DS-OVVS-2019/022607-2
vydanom dňa 24.10.2019 nevyplýva, že by príslušné orgány vyhodnotili konanie žalovaného ako
nutnú obranu v zmysle § 25 ods. 1 Trestného zákona, ako tvrdí žalovaný. Odvolacia argumentácia

žalovaného,žezavzniknutúškodunezodpovedávrozsahujejvyčísleniapodľaznaleckéhoposudku,ale
zodpovedá len za drobné zranenia, je zmätočná, keď v rozkaze o uložení sankcie za priestupok sú jasne
a zrozumiteľne uvedené zranenia, ktoré boli konaním - útokom žalovaného spôsobené a tieto sú totožne
uvedené aj v znaleckom posudku č. 29/2019 zo dňa 21.08.2019 v súvislosti s bodovým hodnotením
a ustálením výšky škody na zdraví vzniknutej žalobcovi.

23. Súd prvej inštancie teda správne zistil skutkový stav, keď zistil existenciu protiprávneho úkonu
žalovaného – úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch, zistil škodu na zdraví žalobcu spočívajúcu v bolestnom ustálenom znaleckým posudkom
v počte bodov 245 á 20,26 eura, čo je spolu 4 963,70 eura. Je nepochybne zistená aj príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou žalobcu – príčinná súvislosť je zhodne
ustálená jednak z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede ČVS: ORP-193/1-VYS-
DS-2019 zo dňa 23.09.2019, jednak z rozkazu o uložení sankcie za priestupok žalovanému č.: OU-
DS-OVVS-2019/022607-2 vydanom dňa 24.10.2019 Okresným úradom Dunajská Streda, ako aj zo
znaleckého posudku č. 29/2019 zo dňa 21.08.2019, vyhotovenom MUDr. Igorom Vargom, znalcom z

odboru zdravotníctvo a farmácia – odvetvie chirurgia a traumatológia.

24. Podľa § 193 C. s. p. druhá veta, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o
tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

25. Citované ustanovenie presne určuje - vymedzuje prípady, ktoré nemôže ako prejudiciálne riešiť
súd v civilnom konaní. Prvoinštančný ani odvolací súd v tomto konaní nemá právomoc preskúmavať
rozhodnutia policajných orgánov, či okresného úradu z hľadiska ich vecnej správnosti. Súd nemáani právomoc moderovať rozhodnutie, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku,
ako v odvolaní žiadal žalovaný. Civilnému súdu zákonodarca uložil povinnosť z takéhoto rozhodnutia
vychádzať, iný postup v tomto konaní neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na to, že žalovaný označuje uvedené rozhodnutie Okresného úradu v Dunajskej Strede za nesprávne,
vznáša voči nemu námietky, ktoré však mohol uplatniť v rámci odvolacieho konania voči rozkazu
o uložení sankcie za priestupok, o čom bol riadne správnym orgánom poučený. Svoje právo podať odpor
proti uvedenému rozhodnutiu však nevyužil a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin

a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu
zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody (porovnaj R 22/1979). Ako je už
vyššie uvedené – znaky protiprávneho konania žalovaného uvedené v rozkaze o uložení sankcie za
priestupok č.: OU-DS-OVVS-2019/022607-2 vydanom dňa 24.10.2019 Okresným úradom Dunajská
Streda korešpondujú s uplatneným nárokom žalobcu, inak povedané, žalobca si uplatňuje nárok na
bolestné za poranenia, uvedené v citovanom rozhodnutí, spôsobené protiprávnym konaním žalovaného,

ktoré naplnilo skutkovú podstatu priestupku.

26. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 193
vychádzal z vyššie uvedených rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede a Okresného
úradu Dunajská Streda. Odvolací súd súčasne konštatuje, že súd prvej inštancie správne zvolil a

aplikoval citované ustanovenia o náhrade škody a určení výšky náhrady za bolesť. Odvolacie námietky
žalovanéhotýkajúcesaabsenciepredpokladovprenáhraduškodypodľa§420Občianskehozákonníka,
či nesprávnej aplikácie ustanovenia § 193 C. s. p. teda nie sú dôvodné. Odvolacia námietka žalovaného
o tom, že rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, v ktorom bol žalovaný uznaný za priestupok
sa má týkať drobných zranení z kritického dňa, a nie zranení, za ktoré žiada žalobca náhradu škody,

je tiež nedôvodná, keď odvolací súd v predchádzajúcom texte svojho odôvodnenia presne uvádza,
aké zranenia žalobcu sú opísané v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného dňa 23.03.2019 v
rozhodnutí Okresného úradu Dunajská Streda.

27. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj jeho námietku premlčania pretože

premlčacia doba podľa žalovaného začína plynúť od škodovej udalosti a nie od vyčíslenia možných
finančných nárokov z nej plynúcich.

28. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

29. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

30. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pri škode na zdraví plynie subjektívna premlčacia doba a
neuplatňuje sa objektívna premlčacia doba vzhľadom na to, že škoda na zdraví sa môže prejaviť až
s odstupom viacerých rokov. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je
významný moment, kedy sa poškodený dozvie o škode. Vyžaduje sa pritom preukázaná vedomosť
poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť

(vyčísliť) v žalobe na súde. V prípade škody na zdraví, pri nároku na odškodnenie za bolesť – ako
je tomu v preskúmavanej veci, je za tento okamih potrebné považovať deň, kedy bol zdravotný stav
poškodeného ustálený. Druhým významným momentom je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá. Súd prvej inštancie správne konštatoval – aj poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 152/2010 zo dňa 28.02.2011 (ods. 24.-25. odôvodnenia napadnutého

rozsudku), že o rozsahu a výške škody sa žalobca dozvedel až po určení bodového hodnotenia jeho
zdravotného stavu znaleckým posudkom č. 29/2019 zo dňa 21.08.2019, vyhotovenom znalcom MUDr.
Igorom Vargom. Z rozkazu Okresného úradu Dunajská Streda, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.11.2019 žalobca zistil, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný, až týmto dňom začala plynúť
dvojročná premlčacia lehota. Žaloba bola podaná dňa 21.04.2021, teda včas. Námietka žalovaného

o tom, že premlčacia doba začala plynúť dňa 24.03.2019 je preto tiež nedôvodná.

31. K námietke žalovaného, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalobcu, odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutýchdôkazov vykoná a § 195 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o
tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie §
150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

32.Zpovahyuplatnenéhonárokuazobsahupreskúmavanéhospisujezrejmé,ževýsluchžalobcunebol
spôsobilý zmeniť zistenia, ktoré jednoznačne vyplynuli z listinných dôkazov – zistenie o protiprávnom
konanížalovaného,škodeajejvýškeapríčinnejsúvislosti;zistenietýchtoskutočnostíbolopodstatnépre
rozhodnutie súdu. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 21.08.2023 pritom vyplýva, že súd prvej

inštancie prítomným stranám sporu oznámil svoje predbežné právne posúdenie s tým, že s poukazom
na § 193 C. s. p. bude dokazovanie zamerané iba na výšku škody. Výsluch žalobcu preto pre rozhodnutie
súdu nebol významný.

33. Žalovaný v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že neskúmal procesnú spôsobilosť žalobcu, pretože
žalobca na pojednávaní ani nevedel, čo je predmetom konania. Procesnú spôsobilosť majú strany v

zásade v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Z obsahu
zápisnice z pojednávania zo dňa 21.08.2023 vyplýva, že na uvedenú námietku žalovaného právny
zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je plne spôsobilý na právne úkony. Tu odvolací súd opäť poukazuje
na ustanovenie § 193 C. s. p. v tej súvislosti, že pozbaviť alebo obmedziť osobu na právnych úkonoch
je možné len rozsudkom, ktorý je rozsudkom o osobnom stave. Súd v civilnom konaní je povinný

z takého rozsudku vychádzať, v sporovom kontradiktórnom konaní nemá právomoc skúmať spôsobilosť
na právne úkony. Z uvedeného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu pritom vyplýva, že žalobca nie
je rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený na právnych úkonoch, opak žalovaným preukázaný
nebol.

34. Podľa žalovaného súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď v merite veci
zvýhodnil jednu procesnú stranu na úkor druhej. Odvolací dôvod, v zmysle ktorého súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je naplnený vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní

záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť
hodnotené v kontexte celého konania. Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplynul nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať porušenie práva žalovaného
na spravodlivý proces. Z obsahu spisu ani odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jeho
jednostrannosť, ani zvýhodnenie niektorej zo strán. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými

v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú
správne. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

35. Odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zmysle, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalovaný vo svojom odvolaní bližšie neodôvodnil a odvolací

súd takúto vadu v konaní súdu prvej inštancie nezistil.

36.Súdprvejinštanciesavyrovnalsovšetkýmiprerozhodnutiepodstatnýmiskutočnosťami.Jepotrebné
tiež pripomenúť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). V súlade s takto ustálenou súdnou praxou sa aj odvolací súd zaoberal len tými
odvolacíminámietkamižalovaného,ktorébolirelevantnépreposúdenieodvolaniaarozhodnutievoveci.

37. Preskúmaním napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu

spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne, v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe, zistil skutkový stav, správne zvolené právne normy správne
aplikoval, vyrovnal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Odvolacie dôvody
uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

38. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva
odvolanie i proti tomuto výroku bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Nakoľko odvolací súd považuje
preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súduprvej inštancie nespochybnil, pričom ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody jeho nesprávnosti, nie je
jeho odvolacia námietka opodstatnená.

39. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

41. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3

ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).