Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Cb/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414821
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6119414821.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Silvester Vido VIDOS

– služby vidieku, so sídlom Malá Čausa 262, IČO: 34 958 649, zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom,
advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 8, IČO: 51 007 746, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Čereňany,
so sídlom v Čereňanoch, Prievidzská 26/25, IČO: 31 578 772, zastúpenému Advokátska kancelária
Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 4, IČO: 46 104 020, o zaplatenie 3.209,98 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.674,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
25.2.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní,
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.209,98 eur s prísl. Žalobu zdôvodnil tým, že medzi
ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej on vykonával pre žalovaného
činnosti špecifikované v čl. III zmluvy ako „inseminačné úkony a vyšetrovanie teľnosti jeho plemeníc“

za podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú s tým, že strany si
dohodli možnosť výpovede so 6-mesačnou výpovednou dobou. Žalobca v žalobe uviedol, že listom zo
dňa 4.6.2018 mu žalovaný oznámil, že odstupuje od zmluvy o dielo s účinnosťou odo dňa doručenia
odstúpenia a ako dôvod odstúpenia uviedol dlhodobé neprofesionálne, neakceptovateľné správanie
spočívajúce v sexuálnom obťažovaní zamestnankyne žalovaného – vedúcej živočíšnej výroby, s ktorou
žalobca pri výkone dohodnutej činnosti prichádzal do kontaktu. Žalobca s odstúpením od zmluvy
a s jeho dôvodmi nesúhlasil, čo žalovanému listom zo dňa 4.7.2018 oznámil. Následne mu žalovaný

listom zo dňa 25.7.2018 navrhol ukončenie predmetnej zmluvy dohodou spätne ku dňu 30.5.2018
a v návrhu uviedol, že „zhotoviteľ je povinný odovzdať nespotrebované inseminačné dávky novému
inseminačnému technikovi A. B. C.. Žalobca preto má podozrenie, že dôvodnom na ukončenie platnosti
zmluvy bol záujem žalovaného skončiť s ním spoluprácu a činnosť vykonávať ďalej prostredníctvom
tretej osoby. Žalovanému preto oznámil, že s návrhom na uzavretie dohody o ukončenie platnosti
zmluvy súhlasí za predpokladu, že platnosť zmluvy bude skončená ku dňu 30.11.2018 a žalovaný
mu uhradí odmenu 3.210,- eur určenú z priemernej mesačnej odmeny fakturovanej za 12 mesiacov

predchádzajúceho kalendárneho roka 2017. Žalobca uviedol, že postup žalovaného považoval za
nezákonný, odstúpenie od zmluvy považoval zo strany žalovaného za výpoveď zmluvy so zachovaním
6-mesačnej výpovednej doby, a preto žalovanému vystavil faktúru č. 112718 na sumu 3.209,98 eur
s dátumom splatnosti 10.12.2018. Žalovaný túto faktúru odmietol, vrátil mu ju a fakturovanú sumuneuhradil, napriek výzve zo dňa 28.1.2019. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je odstúpenie od
zmluvy zo strany žalovaného neplatné z dôvodu, že od zmluvy možno odstúpiť len ak to zmluva určuje,
alebo to vyplýva zo zákona. Poukázal na to, že on závažným spôsobom zmluvne dohodnuté povinnosti

neporušil, a preto takýto spôsob skončenia platnosti zmluvy považuje za nedôvodný a neplatný.
Tvrdenia o sexuálnom obťažovaní zamestnankyne žalovaného odmietol a dôvody, ktoré žalovaný
uviedol v odstúpení od zmluvy, podľa jeho názoru nemôžu byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy
podľa obchodného zákonníka, nakoľko on neporušil zmluvne dohodnutú povinnosť. Voči žalovanému sa
preto domáhal zaplatenia sumy 3.209,98 eur ako priemernej odmeny za výpovednú dobu 6 mesiacov,

alternatívne ako nárok zo zodpovednosti za škodu (ušlý zisk), ktorá mu vznikla v dôsledku neplatného
právneho úkonu žalovaného.

2. Okresný súd Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým
žalobe žalobcu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu
odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že dôvodom odstúpenia od zmluvy so žalobcom bolo jeho

dlhodobé, neprofesionálne, neakceptovateľné a neetické správanie a konanie spočívajúce v sexuálnom
obťažovaní zamestnankyne žalovaného – vedúcej živočíšnej výroby B. D. E., s ktorou pri výkone
svojej činnosti podľa zmluvy žalovaný nevyhnutne prichádzal do bezprostredného kontaktu. Takéto
správanie žalobcu vytváralo na pracovisku atmosféru ponižujúceho, zneucťujúceho a urážajúceho
prostredia, narúšalo dôstojnosť obťažovanej osoby a bolo aj v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, podnikateľskou etikou a dobrými mravmi. Uviedol, že predchádzajúce sťažnosti
menovanej zamestnankyne riešil štatutárny zástupca žalovaného so žalobcom osobným pohovorom,
ale bezvýsledne. Intenzita nevhodného správania žalobcu neustávala a žalovaný musel riešiť zotrvanie
vedúcej živočíšnej výroby v pracovnom pomere. Žalovaný poprel, že by mal záujem o spoluprácu
s iným inseminačným technikom, ale bol nútený riešiť okamžitú hrozbu odchodu vedúcej živočíšnej

výroby z pracovného pomeru. Podľa jeho názoru pri odstúpení od zmluvy boli splnené podmienky
pre odstúpenie od zmluvy aj pre podstatné porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 345 Obchodného
zákonníka a tiež pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 346 Obchodného zákonníka,
nakoľko pri uzatváraní zmluvy bolo objektívne rozumné predpokladať, že s prihliadnutím na účel zmluvy,
nebude mať žalovaný záujem na plnení povinností zo strany žalobcu pri takomto porušení zmluvy.

V súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcom poukázal aj na ust. § 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého mal žalobca plniť svoj záväzok riadne, ako aj ust. § 556 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého mal žalobca svoj záväzok plniť s odbornou starostlivosťou. Poukázal aj na ust.
§§ 264 ods. 1 a 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorých pri určení práv a povinností zo záväzkového
vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví

aževýkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,nepožívaprávnuochranu.
Takisto poukázal na ust. § 3 ods 1 Občianskeho zákonníka (rozpor s dobrými mravmi). Nárok uplatnený
žalobcompovažovalzanedôvodný,podľanehofaktúrač.112718bolavystavenápredčasneauplatnená
suma nepreukazuje skutočnú výšku prípadnej škody, resp. ušlého zisku (neoprávnene zahrnutá DPH
do výpočtu náhrady škody, neoprávnene zahrňované náklady, prémie a príplatky – tieto nároky od júna

2018 nemohli žalobcovi vzniknúť, keďže činnosť pre žalovaného nevykonával).

3. Žalobca po podaní odporu žalovaného proti platobnému rozkazu navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (CSP), s tvrdeniami
žalovaného nesúhlasil. V dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená

Okresnému súdu Prievidza a podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní došlo
k zrušeniu platobného rozkazu voči žalovanému.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.4.2022 č.k. 5Cb/4/2020-65 tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.209,98 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od

11.12.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa
27.4.2023 č.k. 8Cob/77/2022-101 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti odstúpenia od
zmluvy je správny a v dôsledku neplatného odstúpenia žalovaného od zmluvy záväzkový vzťah medzi

žalobcom a žalovaným trval aj po 4.6.2018, a to minimálne po dobu 6 mesiacov, ktorú mali strany
v zmluve dohodnutú ako výpovednú lehotu. Podľa odvolacieho súdu však súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu záveru o nároku žalobcu na zmluvnú odmenu v sume rovnajúcej sa priemernej mesačnej
odmene za rok 2017 vynásobenej 6 mesiacmi, nakoľko nemá podklad v žiadnom zo zmluvnýchdojednaní. Uviedol, že zákon s porušením zmluvnej povinnosti spája okrem iného aj nárok na náhradu
škody a žalobca svoj nárok v žalobe i v priebehu sporu uplatňoval titulom ušlého zisku, čím sa súd prvej
inštancie nezaoberal. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v tomto smere,

vysporiadať sa s nárokom žalobcu a dôvodnosťou jeho výšky, vec právne posúdiť a opätovne rozhodnúť.

5. Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán
sporu, výsluchom žalobcu, oboznámením obsahu prehľadu o inseminácii a teľnosti u žalovaného
v období mesiacov jún až november 2018, faktúr č. 109318, 109718, 110118, 110518, 111018, výpočtu

ušlého zisku žalobcu zo dňa 29.6.2023, vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.7.2023, podania žalobcu zo
dňa 11.8.2023, výpisu zo živnostenského registra žalobcu a obchodného registra žalovaného, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Žalobca je fyzická osoba – podnikateľ v oblasti o.i. inseminácie hovädzieho dobytka na základe
živnostenského oprávnenia. Žalovaný je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného

súdu Trenčín a predmetom jeho podnikania je aj poľnohospodárska výroba vykonávaná v katastrálnom
území obce vrátane predaja poľnohospodárskych výrobkov na účely spracovania a ďalšieho predaja.

7. Strany sporu spolu dňa 4.2.2004 uzatvorili zmluvu označenú ako Zmluva o dielo, predmetom ktorej
bolo vykonávanie inseminačných prác a vyšetrenie teľnosti pripustených plemeníc zo strany žalobcu

v hospodárskych dvoroch žalovaného. V čl. III si strany dohodli výšku odmeny za vykonané služby
žalobcu. V čl. IV zmluvy bolo dohodnuté, že žalobca po ukončení mesiaca vystaví žalovanému faktúru
za vykonané práce, ktorú žalovaný uhradí do 14 dní. V čl. VI zmluvy si strany dohodli, že zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú s výpovednou dobou 6 mesiacov.

8. Listom zo dňa 4.6.2018 žalovaný odstúpil od zmluvy so žalobcom z dôvodu dlhodobého
neprofesionálneho, neakceptovateľného a neetického správania žalobcu spočívajúceho v sexuálnom
obťažovaní zamestnankyne žalovaného – vedúcej živočíšnej výroby B. D. E., s ktorou žalobca pri
výkone svojej činnosti, ktorá je predmetom zmluvy, nevyhnutne prichádza do bezprostredného kontaktu.
Takéto konanie žalobcu vytvára na pracovisku, kde vykonáva svoju dodávateľskú činnosť, atmosféru

ponižujúceho, zneucťujúceho a urážlivého prostredia, narúša dôstojnosť obťažovanej osoby a je
aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, podnikateľskou etikou a dobrými mravmi.
V odstúpení od zmluvy žalovaný tiež uviedol, že menovaná zamestnankyňa dňa 25.5.2018 doručila
žalovanému opätovnú sťažnosť na neustále obťažovanie sexuálnej povahy jej osoby zo strany
žalobcu, pričom podobnú sťažnosť podala už pred cca rokom a táto bola so žalobcom riešená

osobným rozhovorom, v rámci ktorého žalobca prisľúbil, že sa vyvaruje akéhokoľvek verbálneho,
neverbálneho alebo fyzického správania sa a invektív voči menovanej osobe, ktoré vykazujú znaky
sexuálneho obťažovania. Keďže sa tak nestalo, žalovaný musí riešiť personálne dopady tohto žalobcom
pretrvávajúceho správania sa, čo môže spôsobiť ukončenie pracovného pomeru schopnej zootechničky
so žalovaným.

9.Žalobcalistomzodňa4.7.2018oznámil,žežiadaoprehodnotenieneoprávnenéhodôvoduodstúpenia
od zmluvy. Uviedol, že ide o krivé obvinenie nezakladajúce sa na pravde, poškodzuje jeho dobré meno
v zamestnaní aj podnikaní, ohrozuje jeho vážnosť u spoluobčanov a narúša aj jeho rodinné vzťahy.
Žalovaný listom zo dňa 25.7.2018 reagoval tak, že k odstúpeniu od zmluvy bol nútený pristúpiť vzhľadom

k tomu, že žalobca nepodpísal dohodu o ukončení predmetnej zmluvy, ktorá mu bola z jeho strany
navrhnutá a predložená dňa 30.5.2018. Súčasne uviedol, že žalobcovi opätovne predkladá dohodu
o ukončení predmetnej zmluvy bez udania dôvodu a pokiaľ ju žalobca bude akceptovať, bude žalovaný
odstúpenie od zmluvy považovať za irelevantné.

10. Z predloženého návrhu na Dohodu o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 4.2.2004 vyplýva, že strany sa
mali dohodnúť na ukončení zmluvy o dielo ku dňu 4.6.2018 s tým, že žalobca sa zaväzuje dňa 4.6.2018
odovzdať nespotrebované inseminačné dávky novému inseminačnému technikovi A. B. C. na základe
odovzdávacieho protokolu. Dátum na návrhu dohody je 30.5.2018.

11. Listom zo dňa 10.10.2018 žalobca žalovanému oznámil, že žalovaný odstúpením od zmluvy
s vykonštruovaným dôvodom nedodržal bod č. 6 zmluvy o dielo zo dňa 4.2.2004, v ktorom je uvedená
6-mesačná výpovedná lehota. Žalovanému navrhol odstúpenie od zmluvy dohodou k 30.11.2018
s vyplatením ušlej odmeny za 6 mesiacov podľa spriemerovanej ročnej fakturácie za rok 2017, čopredstavuje sumu 535,- eur s DPH, t.j. 3.210,- eur za dobu 6 mesiacov. Súčasne žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 112718 na sumu 3.209,98 eur za ušlú odmenu za mesiace jún až november 2018,
s dátumom splatnosti 10.12.2018. Žalovaný uvedenú sumu žalobcovi neuhradil, preto právny zástupca

žalobcu listom zo dňa 28.1.2019 vyzval žalovaného na úhradu faktúry, kde opätovne uviedol, že
žalobca považuje aj naďalej odstúpenie žalovaného od zmluvy za neplatné, keďže závažným spôsobom
neporušil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 25.2.2019
reagoval tak, že odstúpenie od zmluvy žalovaný považuje za platné a nárok žalovaného na zaplatenie
sumy 3.209,98 eur je neopodstatnený.

12. Z vystavených faktúr č. 104017, 104417, 104917, 105417, 105817, 106217, 106617, 107117,
107517, 107917, 108317, 108717 žalobcom žalovanému v období mesiacov január až december 2017
vyplýva, že žalobca si vyúčtoval nasledovné sumy: 670,70 eur (za január 2017), 481,53 eur (za február
2017), 353,52 eur (za marec 2017), 587,85 eur (za apríl 2017), 468,72 eur (za máj 2017), 457,96 eur
(za jún 2017), 634,27 eur (za júl 2017), 555,12 eur (za august 2017), 518,25 eur (za september 2017),

559,48 eur (za október 2017), 502,70 eur (za november 2017) a 635,85 eur (za december 2017).

13. Z údajov Plemenárskeho informačného systému (PLIS) vyplýva, že v mesiaci jún 2018 bolo
u žalovaného vykonaných celkovo 37 inseminácií, z toho po I. inseminácii bola potvrdená brezivosť pri
15 kravách a 6 jaloviciach a po opakovanej II. inseminácii pri 3 kravách a 7 jaloviciach. V nedeľu, resp.

štátom uznaných sviatkoch bolo celkovo vykonaných 6 inseminácií.
V mesiaci júl 2018 bolo u žalovaného vykonaných 56 inseminácií, po I. inseminácii bola potvrdená
brezivosť pri 23 kravách a 8 jaloviciach, po opakovanej II. inseminácii pri 11 kravách a 3 jaloviciach.
V nedeľu, resp. vo sviatok bolo vykonaných celkom 10 inseminácií.
V mesiaci august 2018 bolo u žalovaného vykonaných 65 inseminácií, po I. inseminácii bola potvrdená

brezivosť pri 19 kravách a 11 jaloviciach, po opakovanej II. inseminácii pri 19 kravách a 4 jaloviciach.
V nedeľu, resp. vo sviatok bolo vykonaných celkom 13 inseminácií.
V mesiaci september 2018 bolo u žalovaného vykonaných 57 inseminácií, po I. inseminácii bola
potvrdená brezivosť pri 21 kravách a 5 jaloviciach, po opakovanej II. inseminácii pri 8 kravách a 2
jaloviciach. V nedeľu, resp. vo sviatok bolo vykonaných celkom 12 inseminácií.

V mesiaci október 2018 bolo u žalovaného vykonaných 58 inseminácií, po I. inseminácii bola potvrdená
brezivosť pri 20 kravách a 11 jaloviciach, po opakovanej II. inseminácii pri 7 kravách a 2 jaloviciach.
V nedeľu, resp. vo sviatok bolo vykonaných celkom 9 inseminácií.
V mesiaci november 2018 bolo u žalovaného vykonaných 67 inseminácií, po I. inseminácii bola
potvrdená brezivosť pri 26 kravách a 6 jaloviciach, po opakovanej II. inseminácii pri 10 kravách a 8

jaloviciach. V nedeľu, resp. vo sviatok bolo vykonaných celkom inseminácie.

14. Z faktúr č. 109318, 109718, 110118, 110518, 111018, ktoré žalobca fakturoval za vykonané práce
žalovanému v období od januára do mája 2018, vyplýva, že jednotková cena za vykonané inseminačné
práce bola 4,- eurá, prémia za teľné plemenice po I. inseminácii bola 8,- eur, po II. inseminácii 6,- eur,

príplatok za prácu vykonanú za sviatok si žalobca účtoval 4,- eurá, a cestovné na trase M. Čausa –
Čereňany a späť vo výške 0,28 eur/km.

15. Žalobca v konaní uviedol, že jeho úspešnosť po I. inseminácii u kráv predstavuje 59,6% a u jalovíc
60,5%,poII.insemináciiukrávjeto56,6%aujalovíc58,5%.Vzhľadomnapočtyvykonanýchinseminácií

u žalovaného v období od júna do novembra 2018 si žalobca vyčíslil nárok na náhradu škody – ušlý
zisk, pri zohľadnení jeho úspešnosti inseminácií, vo výške 3.196,80 eur vrátane DPH (celkový počet
inseminácií 340 x 4,- eurá, prémia za teľné plemenice po I. inseminácii 102 x 8,- eur, prémia za teľné
plemenice po II. inseminácii 47 x 6,- eur, príplatok za sviatok/nedeľu 54 x 4,- eurá, DPH 20%). Žalobca si
nároknazaplatenieušléhoziskuuplatňovalspolusDPH,čoodôvodniltým,žeakopodnikateľskýsubjekt

je platcom DPH, pričom z faktúry, ktorú vystavil žalovanému a ktorou si voči nemu uplatnil žalovaný
nárok, DPH riadne štátu odviedol.
Z výpovede žalobcu tiež vyplynulo, že okrem žalovaného má zazmluvnených viacero subjektov, a to
aj počas prác vykonávaných pre žalovaného. Po ukončení prác u žalovaného mu pribudol 1 subjekt –
išlo o práce na skúšobnú dobu – pričom práce pre tento subjekt vykonával asi až po období, za ktoré

si nárok uplatňuje. Pokiaľ si fakturoval cestovné náklady, išlo o cesty počas sviatkov, inak si osobitne
cestovné náklady neúčtoval.16. V konaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že pri výkone činnosti inseminačného technika
žalovaný žalobcovi pripravil zvieratá a jeho zamestnankyňa si so žalobcom odovzdávali informácie
o týchto zvieratách. Ich kontakt teda bol nevyhnutný. Zamestnankyňa – zootechnička sa jej už

v predchádzajúcom období sťažovala na správanie žalobcu – malo ísť o rôzne dvojzmyselnosti,
vyjadrenia, ktoré ju obťažovali, prípadne jemné obtretie. So žalobcom sa preto rozprávala a vyzvala
ho, aby sa akýchkoľvek invektív voči tejto zamestnankyni vyvaroval, čo on aj prisľúbil, ale nestalo sa.
Keď už toho bolo veľa, zootechnička žalovaného predložila aj písomnú sťažnosť a žiadala zástupkyňu
žalovaného, aby to riešila, inak zo zamestnania odíde. Žalovaný túto zamestnankyňu nemal kým

nahradiť a žalobca jej pri rozhovore povedal, že on ustúpi. 30.5.2018 preto žalobcovi predložila dohodu
o ukončení zmluvy, ktorú si žalobca prečítal, ale nepodpísal ju. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že
jednostranným odstúpením od zmluvy so žalobcom si spôsobila problémy iba sama sebe, pretože ho
nemala kým nahradiť. Požiadala preto A. C., ktorý pôsobí u žalovaného ako veterinár, aby túto činnosť
vykonával za žalobcu. Žalobcu požiadala, aby A. C. odovzdal inseminačné dávky. Žalobca potom ale
začal reagovať tak, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí a v práci chce pokračovať. Uvádzal, že ide

o krivé obvinenie jeho osoby a že podá aj trestné oznámenie, čo urobil, nakoľko bola predvolaná na
výsluch vo veci trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že
v danej situácii nemala inú možnosť iba odstúpiť od zmluvy, výpoveď s výpovednou dobou 6 mesiacov
neprichádzala do úvahy, hoci ona by s tým problém nemala, pokiaľ by žalobca nemusel prichádzať
do kontaktu s uvádzanou zamestnankyňou. Žalobca si povinnosti inseminačného technika riadne plnil.

Poukázala na to, že aj vo vzťahu k nej mal žalovaný nevhodné vyjadrenie. Bolo to v situácii, keď
požiadal, či sa môže u nich osprchovať a zástupkyne žalovaného sa opýtal, či mu nepôjde umyť
chrbát. Po 30.5.2018 žalobca činnosť podľa zmluvy vykonával ešte možno 4 dni, potom už nie, pretože
žalovaný o to nemal záujem. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v danej veci nebolo možné
situáciu riešiť iným spôsobom, zo strany žalobcu šlo aj o diskrimináciu a takéto správanie nemohlo

požívať právnu ochranu. Odstúpenie od zmluvy žalovaný považuje za platný právny úkon. Nárok, ktorý si
žalobca uplatnil ako priemernú odmenu za obdobie výpovednej doby 6 mesiacov, nemá oporu v žiadnom
právnom predpise ani zmluvnom akte, žiadna dohoda medzi stranami neriešila uplatňovanie si odmeny
pre prípad neplnenia zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. V prípade posúdenia nároku žalobcu ako ušlého
zisku žalovaný uviedol, že dôkaz – výkazy o úkonoch inseminácie u žalovaného v inkriminovanom

období (6-11/2018) je úplne novým dôkazom, ktorý nekorešponduje ani s faktúrou žalobcu č. 112718,
ktorá je podkladom uplatňovaného nároku, a ani so žalobou. Poukazoval na to, že v čase podania
žaloby tento novo navrhnutý dôkaz už existoval a žalobcovi nič nebránilo, aby ho v konaní predložil.
Výpočet ušlého zisku je úplne novým výpočtom (v inej výške ako je žalované) založeným na úplne
iných zásadách, princípoch a podkladoch ako žaloba žalobcu na podklade jeho faktúry č. 112718 zo

dňa 25.11.2018. Podľa názoru žalovaného ide o zmenu žaloby a tento zmenený nárok je premlčaný,
v súvislosti s čím žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súčasne žalovaný namietal, že výpočet
ušlého zisku žalobcu zahŕňa aj DPH, čo je podľa neho v rozpore s ustanovení § 2 zákona o DPH.
Uviedol, že pre ustálenie a výpočet ušlého zisku žalobcu nie je podstatné len to, čo by bol žalobca
v čase od júna do novembra 2018 fakturoval žalovanému, ale ja to, či skutočne žalobcovi vznikol ušlý

zisk s prihliadnutím na možnosť vykonávať v inkriminovanom čase svoju podnikateľskú činnosť pre
iných chovateľov dobytka, resp. iné subjekty. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal žiadnym
oficiálnym dokladom - daňovým priznaním, že v rozhodnom období mal pokles príjmov, resp. zisku , hoci
potvrdil, že v danom období podnikateľskú činnosť ďalej vykonával aj pre nové subjekty. Uviedol tiež,
že súčasťou ušlého zisku nemôže byť položka prémií, keď žalobca žiadnu činnosť nevykonával a ani

cestovné, keď nikam necestoval. Žalobu žiadal zamietnuť.

17. Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

19.Podľaust.§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.20. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné

predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

22. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
i keď nie v celom rozsahu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu existoval
obchodnoprávny zmluvný vzťah na základe zmluvy, ktorú strany označili ako Zmluva o dielo. Z jej

obsahu vyplýva, že žalobca sa zaviazal vykonávať pre žalovaného práce inseminačného technika
a vyšetrenie teľnosti pripustených plemeníc. Žalobca tieto činnosti mal vykonávať v hospodárskych
dvoroch žalovaného. Žalovaný sa zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi za vykonané práce odmenu
dohodnutú v čl. III zmluvy, ktorú si žalobca mal u žalovaného fakturovať vždy po ukončení mesiaca.
V konaní nebolo sporné, že zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a strany si dohodli jej ukončenie

výpoveďou s výpovednou dobou 6 mesiacov. Vzhľadom na definíciu diela v ust. § 536 ods. 2
Obchodného zákonníka súd zastáva názor, že v danom prípade zmluvný vzťah strán sporu nemožno
kvalifikovať ako zmluvu o dielo, ale že ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

23. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo dňa 4.6.2018 k odstúpeniu od zmluvy
so žalobcom. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo dlhodobé neprofesionálne, neakceptovateľné
a neetického správanie žalobcu spočívajúce v sexuálnom obťažovaní zamestnankyne žalovaného –
vedúcej živočíšnej výroby B. D. E., s ktorou žalobca pri výkone svojej činnosti, ktorá je predmetom
zmluvy, nevyhnutne prichádza do bezprostredného kontaktu. Žalobca považoval odstúpenie od zmluvy

za neplatné, mal záujem pokračovať vo vykonávaní činnosti podľa zmluvy, resp. navrhol žalobcovi
ukončenie zmluvného vzťahu k 30.11.2018. V konaní žalobca poukazoval na to, že povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy si riadne plnil a dôvod, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil, nemôže byť
dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Medzi stranami ani nebolo sporným, že žalobca si svoje povinnosti
zo zmluvy plnil riadne. Potvrdila to aj zástupkyňa žalovaného v konaní.

24. V danej veci ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah medzi stranami a pri posudzovaní platnosti
odstúpenia od zmluvy je potrebné vychádzať z toho, čo bolo obsahom tohto zmluvného vzťahu,
t.j. vykonávanie inseminačných prác a vyšetrenie teľnosti pripustených plemeníc zo strany žalobcu
v hospodárskych dvoroch žalovaného. Ako už bolo uvedené, žalobca si tieto povinnosti vyplývajúce mu

zo zmluvy riadne plnil. Pokiaľ žalovaný od zmluvy odstúpil z dôvodu, že žalobca mal sexuálne obťažovať
jeho zamestnankyňu, nejde podľa názoru súdu o dôvod, pre ktorý bolo možné od zmluvy odstúpiť.
Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka je možné od zmluvy odstúpiť len z dôvodu, ktorý ustanovuje
zmluva alebo zákon. V zmluve si strany odstúpenie od zmluvy nedohodli a ani ustanovenia Obchodného
zákonníka odstúpenie od zmluvy z dôvodu uvedeného žalovaným neumožňujú. Odstúpenie od zmluvy

žalovaného nemožno posudzovať podľa ust. § 345, resp. § 346 Obchodného zákonníka tak, ako
to v konaní uvádzal žalovaný, nakoľko tieto ustanovenia zakladajú dôvod pre odstúpenie od zmluvy
v prípade omeškania dlžníka. Na základe uvedených skutočností preto súd považoval odstúpenie od
zmluvy zo dňa 4.6.2018 zo strany žalovaného za neplatné. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa
stotožnil aj odvolací súd v uznesení č.k. 8Cob/77/2022-101 zo dňa 27.4.2023.

25. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v danej veci šlo o diskrimináciu, ktorá sa podľa § 3 zákona č.
365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon) zakazuje aj v rámci obchodných vzťahov, súd uvádza, že ust. §
3 ods. 1, 2 citovaného zákona určuje povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,

poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní s tým, že zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje
len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (napr. zákonník práce, zákon č.
312/2001 Z.z. o štátnej službe, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon
č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službáchsúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že táto zásada sa nevzťahuje na obchodnoprávny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Súd ďalej uvádza, že antidiskriminačný zákon rieši porušovanie

práva na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou v ust. § 9. Pokiaľ sa teda dotknutá
zamestnankyňa žalovaného domnievala, že zo strany žalobcu došlo voči jej osobe k diskriminácii, mala
možnosť domáhať sa ochrany podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Nešlo teda o dôvod, pre ktorý
by žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy so žalobcom.

26. Vzhľadom k tomu, že odstúpenie od zmluvy žalovaného so žalobcom je neplatné, zmluva medzi
stranami sporu naďalej trvala aj po 4.6.2018. V konaní bolo preukázané, že žalovaný po uvedenom
dátume nemal záujem o služby žalobcu a v tej súvislosti mu zo strany žalovaného nebolo umožnené
zmluvnedohodnutúčinnosťvykonávať,hocižalobcamalzáujemsvojezmluvnépovinnostiplniť.Žalobca
si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie priemernej odmeny za výpovednú dobu 6 mesiacov,
alternatívne ako nárok z titulu zodpovednosti za škodu – ušlý zisk. S poukazom na závery odvolacieho

súdu nie je možné žalobcovi priznať uplatnený nárok ako nárok na zmluvnú odmenu vrátane DPH,
nakoľko zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že výška odmeny za vykonané práce
závisela od výkonov žalobcu a ním vynaložených nákladov, strany nemali dohodnutú zmluvnú pokutu
ani zmluvnú odmenu v žalobcom uplatnenej výške.

27. V súlade s pokynom odvolacieho súdu žalobca v konaní doplnil dokazovanie v súvislosti s jeho
nárokom uplatneným ako náhrada škody – ušlý zisk a predložil prehľad o inseminácii a teľnosti
u žalovaného za obdobie mesiacov jún až november 2018 a tiež faktúry vystavené žalobcom
žalovanému v období mesiacov január až máj 2018. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že v danej veci
ide o porušenie zásady koncentrácie konania, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, pretože doplnenie

dôkazov bolo vykonané v súlade s pokynom odvolacieho súdu. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou
žalovaného o tom, že zo strany žalobcu ide o uplatnenie nového nároku (a teda o zmenu žaloby),
v súvislosti s čím voči tomuto nároku vzniesol námietku premlčania. Súd uvádza, že žalobca si nárok
titulomušléhoziskuuplatnilužvpôvodnejžalobeakoalternatívnynárok,ktorýmsavšaksúdvpôvodnom
konaní nezaoberal, keďže nárok žalobcu posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške

priemernej odmeny za výpovednú dobu 6 mesiacov. Nejde preto o zmenu žaloby, ani o uplatnenie
nového nároku.

28. Predpokladom nároku na náhradu škody vrátane ušlého zisku je: a) protiprávny úkon/škodová
udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom

škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. V danej veci došlo zo strany žalovaného
k neplatnému odstúpeniu od zmluvy so žalobcom (t.j. protiprávny úkon), v súvislosti s čím žalobca prišiel
o odmenu, na ktorú by mu vznikol nárok, pokiaľ by mohol vykonávať práce pre žalovaného v zmysle
uzavretej zmluvy. V konaní žalobca preukázal koľko inseminácií v období od júna do novembra 2018
bolo u žalovaného skutočne vykonaných (z toho koľko dní pripadlo na sviatok, resp. nedeľu) a tiež aký

bol počet brezivosti u kráv a jalovíc po prvej a druhej inseminácii. Žalobca pri uplatnení svojho nároku
zohľadnil percento svojej úspešnosti pri insemináciách. Pri použití jednotkovej ceny pri inseminácii,
prémií za teľné plemenice po I. inseminácii a po II. inseminácii a príplatku za prácu vykonanú za sviatok
tak, ako ich žalobca žalovanému účtoval v predchádzajúcom období (január až máj 2018), predstavuje
výška škody – ušlého zisku žalovaného sumu 2.674,- eur (viď ods. 14 odôvodnenia). Ide o sumu,

o ktorú by sa majetok žalobcu zväčšil v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. Žalovaný v konaní
namietal, že súčasťou ušlého zisku nemôžu byť prémie, keď žalobca žiadnu činnosť nevykonával. V tejto
súvislosti súd uvádza, že žalobca nevykonával žiadnu činnosť pre žalovaného z dôvodu, že mu to
žalovaný v dôsledku protiprávneho konania neumožnil, čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca si
ušlý zisk vyčíslil pri zohľadnení percenta svojej úspešnosti pri inseminácii, t.j. v menšom rozsahu ako

u žalovaného bolo skutočne dosiahnuté, uplatnený nárok teda zohľadňuje obvyklé výsledky činnosti
žalobcu. Žalovaný namietal aj to, že žalobca nemôže dostať cestovné, keď nikam necestoval. V tejto
súvislosti súd uvádza, že cestovné si žalobca osobitne neúčtoval. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy
2.674,- eur súd preto považoval za dôvodný. Nič na tom nemení to, že žalobca vykonával práce aj pre
iné subjekty, nakoľko je zrejmé, že nebyť správania sa žalovaného v rozpore so zmluvou, žalobca by

riadne vykonával práce podľa zmluvy aj pre žalovaného. Súd však považoval za opodstatnenú námietku
žalovaného ohľadne uplatnenia DPH žalobcom. Ako bolo uvedené, ušlý zisk predstavuje to, o čo by sa
majetok žalobcu zväčšil v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. DPH však nepredstavuje takútohodnotu, nakoľko suma DPH sa nestáva súčasťou majetku žalobcu, ale sa odvádza štátu. V tejto časti
preto súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

29. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd skúmal, či nárok žalobcu
je premlčaný. Žalobca si nárok na zaplatenie náhrady škody – ušlého zisku uplatnil už v žalobe
dňa 31.10.2019. Premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka je 4 roky a podľa § 398
Obchodného zákonníka plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a
o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k

porušeniu povinnosti. V danej veci došlo ku škode v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
v období mesiacov jún až november 2018, o čom mal žalobca vedomosť. Z toho vyplýva, že nárok si
žalobca uplatnil včas.

30. Žalovaný žalobcovi sumu 2.674,- eur doposiaľ neuhradil, v súvislosti s čím sa dostal s plnením do
omeškania.Žalobcasipretouplatnilajnároknazaplatenieúrokuzomeškaniaododňanasledujúcehopo

splatnosti faktúry č. 112718, t.j. od 11.12.2018. Uvedenou faktúrou si však žalobca uplatnil voči žalobcovi
nárok na zaplatenie odmeny za obdobie mesiacov jún až november 2018. Ako bolo uvedené, na
zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške priemernej odmeny fakturovanej žalobcom v roku 2017 žalobcovi
nárok nevznikol. Žalovaný sa dozvedel o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok aj titulom
ušlého zisku až na základe výzvy žalovaného zo dňa 28.1.2019. V konaní nebolo zistené, kedy táto

výzva bola žalovanému doručená, avšak listom zo dňa 25.2.2019 žalovaný na uvedenú výzvu reagoval
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, z čoho je zrejmé, že výzva mu musela byť doručená už pred
týmto dňom. Do omeškania s plnením titulom ušlého zisku sa žalovaný dostal odo dňa nasledujúceho po
doručení výzvy zo dňa 28.1.2019. Keďže deň doručenia výzvy žalovanému v konaní preukázaný nebol,
určil súd plynutie omeškania žalovaného s plnením od 25.2.2019, nakoľko v uvedený deň mal žalovaný

preukázateľne vedomosť o nároku žalobcu voči nemu.

31. Súd preto vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.674,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.2.2019 až do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok na úrok z omeškania žalobcovi vznikol v súlade s ust. § 369

ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. V prevyšujúcej
časti - o zaplatenie sumy 535,98 eur a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.209,98 eur od
11.12.2018 do 24.2.2019 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.209,98 eur, priznaná mu
bola suma 2.674,- eur. Úspech žalobcu v konaní je teda 83,3%, žalovaný bol úspešný v 16,7%. Čistý
úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 66,6% (83,3% - 16,7%) a súd mu v tomto rozsahu nárok
na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).