Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721203942
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6721203942.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu
Slovak Estate s.r.o., IČO 5005097, Tallerova 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska kancelária VASIĽ &
partners,s.r.o., IČO 47240482, Žižkova 4D, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. D. XXX/X, XXX XX E., 2/ F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX I., obidvaja zast. JUDr.
Ľubomír Ivan, advokát, Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, 3/ E. J., nar.XX.XX.XXXX, D. B. XXX/X, XXX

XX K., 4/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, M. A. XXXX/X, XXX XX I., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1, 2, 3, a 4 k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., obec Tŕnie, okres Zvolen, vedených Okresným úradom
Zvolen, katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX a to k pozemku parcela registra CKN, parc. č. 76
o výmere 890 m2, druh pozemku záhrada, k pozemku parcela registra CKN, parc. č. 77 o výmere 745
m2, druh pozemku záhrada a k pozemku parcela registra EKN, parc. č. 214 o výmere 282 m2, druh

pozemku orná pôda a v y p o r i a d a v a ho tak, že:

do výlučného vlastníctva žalobcu sa p r i k a z u j novovytvorená parcela registra CKN parc. č. 76/2
o výmere 133 m2, druh pozemku záhrada a novovytvorená parcela registra CKN parc. č. 79/6 o výmere
141 m2, druh pozemku ostatná plocha, všetky v katastrálnom území M., obec Tŕnie, okres Zvolen,
ktoré boli vytvorené geometrickým plánom GP č. 52 58 22 05-ZP5/2023 vypracovaným a autorizačne

overeným dňa 07.07.2023 znalcom F. H. N., B. XXX, B. XXX XX a úradne overeným dňa 09.10.2023
Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor a

do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1, 2, 3 a 4 sa p r i k a z u j ú :
- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. 76/1 o výmere 757 m2, druh pozemku záhrada
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,

- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. 77/1 o výmere 612 m2, druh pozemku záhrada
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,
- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. 77/2 o výmere 133 m2, druh pozemku záhrada
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,

- novovytvorená parcela registra CKN parc. č. 79/7 o výmere 141 m2, druh pozemku ostatná plocha
žalovanému1vpodiele3934/4936,žalovanému2vpodiele600/4936,žalovanému3vpodiele201/4936
a žalovanému 4 v podiele 201/4936,
všetky v katastrálnom území M., obec J., okres Zvolen, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom GP
č. 52 58 22 05-ZP5/2023 vypracovaným a autorizačne overeným dňa 07.07.2023 znalcom F. H. N., B.
XXX, B. XXX XX a úradne overeným dňa 09.10.2023 Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2021 doručenou na súd dňa 01.10.2021 domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaní

sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., obci Tŕnie, okrese Zvolen
evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: pozemok, parcela reg. „C“, číslo 76 o výmere 890 m2,
druh pozemku: záhrada, pozemok, parcela reg. „C“, číslo 77 o výmere 745 m2, druh pozemku: záhrada,
pozemok, parcela reg. „E“, číslo 214 o výmere 282 m2, druh pozemku: orná pôda, a to konkrétne žalobca
v spoluvlastníckom podiele vo výške 103/720 k celku, žalovaný v 1. rade (na liste vlastníctva evidovaný
pod poradovými číslami 3,12,13,17,18,20,22,27 a 28) súhrnne v spoluvlastníckom podiele o veľkosti

1967/2880 k celku, žalovaný v 2. rade v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 5/48 k celku, žalovaný v
3. rade v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 67/1920 k celku, žalovaný v 4. rade v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 67/1920 k celku. Žalobca sa rozhodol, že nemá naďalej záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými a má záujem toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
Žalobca sa teda listami obrátil na každého zo spoluvlastníkov so žiadosťou o odkúpenie predmetných

spoluvlastníckych podielov. Žalobca však od jednotlivých spoluvlastníkov neobdržal reakciu aj napriek
tomu, že žalovaným bol predmetný list doručený. Vzhľadom k tejto skutočnosti neostáva žalobcovi
žiadna iná možnosť, ako domáhať sa svojho práva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
súdnou cestou. Navrhol, aby podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prikázal spoluvlastnícky
podiel žalobcu každému zo žalovaných v pomere ich spoluvlastníckych podielov a to za primeranú

finančnú náhradu. Žalobca si za účelom stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nechal vypracovať znalecký posudok č. 165/2020, vypracovaný znalcom z príslušného
oboru F. B. M., Predmestská 32, Žilina. V zmysle tohto znaleckého posudku bol spoluvlastnícky podiel
žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam ohodnotený na sumu 9.664,13 EUR.

2. Žalovaní 1 a 2 sa vyjadrili k žalobe podaním doručeným súdu dňa 12.11.2021, v ktorom uviedli, že
spochybňujú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko tento získal spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
kúpou bez toho, aby bolo rešpektované ich predkupné právo. Taktiež uviedli, že pri pozemkoch je
delenie možné vždy, preto nie je dôvode, aby súd nepotupoval podľa prvej zákonnej alternatívy – delenie
pozemkov. Preto navrhujú rozdeliť pozemky podľa spoluvlastníckych podielov resp. rozdeliť pozemky

tak, že sa odčlení pozemok žalobcovi a zvyšný pozemok zostane v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných. Záverom namietli znalcom určenú cenu na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu,
nakoľko podľa nich je vyššia ako cena stavebného pozemku v danej lokalite, čo predmetné pozemky
nepredstavujú.

3.Žalovaný4savyjadrilkžalobepodanímdoručenýmsúdudňa16.11.2021tak,žesnávrhomnesúhlasí,
pretože nemá záujem o tento pozemok. Z finančného hľadiska je to preňho nečakaný výdavok.

4. Žalovaná 3 sa k žalobe nevyjadrila.

5. Žalobca sa v replike doručenej súdu dňa 08.12.2021 vyjadril tak, že uvedený podiel k pozemkom
nadobudol v rámci kúpy počas oddlženia bývalej spoluvlastníčky, pričom podľa § 167s zákona o
konkurze a reštrukturalizácii pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný predkupným právom;
ak má vecnú povahu, zostáva naďalej zachované. K spôsobu vyporiadania uviedol, že žalovanými
navrhovaný spôsob je vhodný vtedy, ak si všetci spoluvlastníci chcú udržať vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam. Ak niekto chce nehnuteľnosť predať, bude vhodnejšie predaj veci a
rozdelenie výťažku, prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. Rozdelenie
pozemkov by bolo taktiež v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z. z., ktorý stanovuje hranicu 2000 m2
pre poľnohospodársky pozemok a 5000 m2 pre lesný pozemok pre pozemky uvedené v § 21 ods. 1.
K výške vyporiadania uviedol, že cena bola stanovená znaleckým posudkom, pričom žalovaní nijakým

spôsobom svoj nesúhlas s cenou nedoložili podkladmi.

6. Žalovaní 1 a 2 v duplike doručenej súdu dňa 22.12.2021 uviedli, že čo sa týka aktívnej vecnej
legitimácie, berú argumentáciu žalobcu na vedomie. Čo sa však týka spôsobov vyporiadania, názor, že
treba prihliadať na to, ktorý zo spoluvlastníkov chce vec speňažiť, nemá oporu v Občianskom zákonníku.

Žalobca zrejme tento záujem má, ak je však tento v rozpore so zákonom, musí sa žaloba uspokojiť sozákonnými spôsobmi vyporiadania, ktorým je rozdelenie veci vždy, keď je vec dobre možné rozdeliť,
čo v prípade pozemkov je prakticky vždy. Ak žalobca nemá záujem uvedené pozemky vlastniť, potom
je namieste otázka, prečo vlastne tieto podiely na pozemkoch nadobúdal. Zákaz drobenia pozemkov

v zákone č. 180/1995 Z.z. sa vzťahuje iba na územie mimo zastavaného územia obce. Predmetné
pozemky sa však nachádzajú v zastavanom území obce. Čo sa týka spôsobu rozdelenia pozemkov,
navrhujú rozdeliť žalobcovi pozemok o výmere 274 m2, čo zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu
na uvedených pozemkoch a ostatnú časť ponechať v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Navrhujú
ho vyčleniť v pravej časti, kde susedí s obecnou cestou. V prípade prikázania za náhradu navrhli

vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne ceny pozemkov. Na pojednávaní dňa 15.03.2022 navrhli
žalobu zamietnuť vzhľadom na to, že žalobca nesúhlasí s rozdelením veci. Taktiež poukázali na to, že
žalobca má podiely aj v susedstve predmetných parciel, ktorých vyporiadanie sa taktiež rieši v civilnom
konaní na tomto súde, čím by došlo k vytvoreniu uceleného priestoru vo vlastníctve žalobcu.

7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.06.2022 žalobca uviedol, že prekladá odborné stanovisko F. M.

o tom, že delenie na dĺžku nie je možné z dôvodu, lebo by vznikli neúmerne úzke pozemky, a delenie na
šírku taktiež, nakoľko by vznikli pozemky neprístupné z obecnej komunikácie. Čo sa týka ceny, poukázal
na to, že sám žalovaný 4 kúpil od žalobcu spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorého výmera predstavuje
9,06 m2, za kúpnu cenu 35,24 €/m2, čo potvrdzuje, že samotný žalovaný 4 uznal cenu navrhovanú
žalobcom.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Súd sa oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č. XXX k. ú. M., obec Tŕnie, okres Zvolen, podľa
ktorého na uvedenom LV súd vedené pozemky – parc. C č. 76 – záhrada o výmere 890 m2 umiestnenie

pozemku 1 – v zastavanom území obce, parc. C č. 77 - záhrada o výmere 745 m2 umiestnenie pozemku
1 – v zastavanom území obce a parc. E č. 214 – orná pôda o výmere 282 m2 umiestnenie pozemku 1
– v zastavanom území obce, ktorých spoluvlastníkmi sú – žalobca v 412/2880, žalovaný 1 celkovo v
3934/5760, žalovaná 2 v 100/960, žalovaný 3 v 67/1920 a žalovaná 4 v 67/1920.

10. Súd sa oboznámil s jednoduchými fotokópiami ponúk na odkúpenie spoluvlastníckych podielov
adresovaných žalobcom jednotlivo žalovaným 1, 2, 3 a 4, zo dňa 26.10.2020, spolu s kópiami dokladov
o doručení žalovaným.

11. Súd sa oboznámil s jednoduchou fotokópiou znaleckého posudku č. 165/2020 F. B. M., ktorý stanovil

všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností na 17.500 €.

12. Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným 4 ohľadne spoluvlastníckeho
podielu v podieli 412/2880 LV č. XXX pozemok parc. C č. 75 o výmere 1555 m2 – záhrada, za cenu
319,22 € s Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve.

13. Súd sa oboznámil s jednoduchou fotokópiou odborného stanoviska F. B. M. č. 119/2022, z ktorého
vyplýva, že rozdelenie pozemkov na dĺžku by znamenala nemožnosť užívania novovzniknutých parciel,
nakoľko by došlo k vzniku dlhých, extrémne úzkych pásov pozemkov. Rozdelenie pozemkov na šírku
by znamenalo vznik pozemkov s rozličnými možnosťami prístupu, napojenia na existujúcu komunikáciu,

inžinierskesieteapod.Pokiaľideovyčlenenievýmeryspoluvlastníkažalobcuzpredmetnýchpozemkov,
vznikli by tri parcely o výmere 127 m2, 107 m2, 40 m2, toto pokladá znalec za neúčelné vzhľadom na
malú výmeru as nemožnosť prístupu k miestnej komunikácii.

14. Súd za účelom zistenia možnosti rozdelenie predmetných parciel nariadil znalecké dokazovanie.

znalec F. H. N. podal znalecký posudok č. 5/2023, ktorým bolo na základe geometrického plánu č. 52
58 22 05-ZP5/2023 úradne overeným Okresným úradom, katastrálny odbor Zvolen dňa 09.10.2023
vytvorených z predmetných troch pozemkov šesť dielov – po troch dieloch vedľa seba v dvoch radoch
pod sebou. Z pôvodnej parcely č. 76 vytvoril diel 1 – pac. č. 76/1 – záhrada o výmere 757 m2 a diel 2 –
parc. č. 76/2 – záhrtada o výmere 133 m2, z pôvodnej parcely č 77 vytvoril diel 3 – parc. č. 77/1 – záhrada

a diel 4 – parc. č. 77/2 – záhrada o výmere 133 m2. Napokon z parcely č. 214 vytvoril diel 5 – parc. č.
79/6 ostatná plocha o výmere 141 m2 a diel 6 - parc. č. 79/7 – ostatná plocha o výmere 141 m2. Znalec
uviedol, že diely 2 a 5 alebo 4 a 6 predstavujú v súhrne veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu, t.
j. 271 m2, čiže geometrický plán dáva možnosť vybrať si pri delení predmetných pozemkov z dvochalternatív vytvorenia vyčleneného pozemku pre žalobcu. Podľa neho je možné rozdelenie pozemkov tak,
aby bolo rozdelenie dobre možné. Nie je to možné tak, aby bol rozdelený každý z pozemkov, nakoľko
z pozemku parc. č. 214 by vznikol úzky pás o šírke 1,7 m, čo neumožňuje plnohodnotný vstup a vjazd

na pozemok. Vysporiadal sa aj s predpokladom, že žalobca je spoluvlastníkom okolitých pozemkov
CKN 75, EKN 217, na ktorej je umiestnená stavba a predmetné pozemky spolu s pozemkom CKN
sú v podstate dvorom k stavbe, ako aj s predpokladom, že žalovaní pripúšťajú aj delenie po šírke
a prístup k ich parcelám cez parcelu CKN 400. Pozemky sú rozdelené tak, aby žalobca na jednej
strane ako i žalovaní spolu na strane druhej mali prístup k miestnej asfaltovej komunikácii vo vlastníctve

obce – parcele C parc. č. 131/1. Žalobca s predmetným posudkom nesúhlasil a uviedol, že považuje
pozemky naďalej za nedeliteľné. Poukázal na to, že k novovytvoreným parcelám č. 76/1 a 77/1 nebude
zabezpečená prístupová cesta z komunikácie 131/1, len z parcely CKN 400. Pritom ide o cestu husto
zarastenú lesným porastom a kríkmi. Navyše tento prístup vedie cez pozemok č. 268 vedený na LV č.
XXX, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb. Preto rozdelenie pozemkov nie je dobre možné. Žalovaní 1 a 2 s
podanýmznaleckým posudkomsúhlasilianavrhli,abyžalobcoviboliprikázanénovovytvorenépozemky

parc. č. 76/2 a 79/6 a do podielového spoluvlastníctva žalovaných pri zachovaní pomeru súčasných
spoluvlastníckychpodielovprikázalnovovytvorenépozemkyvytvorenégeometrickýmplánomCKNparc.
č. 79/7, 77/2, 77/1 a 76/1.

15. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa ods. 2 cit. ust., spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

17. Podľa § 141 ods. 1 cit. zákona, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

18. Podľa ods. 2 cit. ust., každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.

19. Podľa § 142 ods. 1 cit. zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Podľa ods. 2 cit. ust., z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

21. Podľa ods. 3 cit. zákona, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce

na nehnuteľnosti.

22. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť

rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o
poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

23. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov,
lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno

pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobca a žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi parciel v k. ú. M. obec Tŕnie okres Zvolen vedených na LV č. XXX, a to parc. CKN č. 76– záhrada o výmere 890 m2 umiestnenie pozemku 1 – v zastavanom území obce, parc. CKN č. 77 -
záhradaovýmere745m2umiestneniepozemku1–vzastavanomúzemíobceaparc.EKNč.214–orná
pôda o výmere 282 m2 umiestnenie pozemku 1 – v zastavanom území obce, ktorých spoluvlastníkmi

sú – žalobca v 412/2880, žalovaný 1 celkovo v 3934/5760, žalovaná 2 v 100/960, žalovaný 3 v
67/1920 a žalovaná 4 v 67/1920. Žalobca svoj zámer nebyť už v spoluvlastníckom vzťahu k uvedeným
pozemkom s ostatnými spoluvlastníkmi deklaroval zaslaním výziev na odkúpenie jeho spoluvlastníckych
podielov ostatným spoluvlastníkom, následne po neúspechu mimosúdneho vyporiadania pristúpil k
podaniu žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným pozemkom.

Úpravu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka ovláda
zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zostal v spoluvlastníckom vzťahu. Súd v zásade
podielové spoluvlastníctvo na základe procesne prejavenej vôle niektorého zo spoluvlastníkov zruší a
vyporiada; výnimku predstavuje § 142 ods. 2 OZ, t. j. tzv. dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
súd podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku. Predovšetkým sú to vzťahové väzby niektorého zo spoluvlastníkov k nehnuteľnosti,

jeho vek, skutočnosť, že v nehnuteľnosti dlhý čas býva a investoval do nej svoje prostriedky. Tento
dôvod nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva sa podľa zákona nepoužije, ak vec
možno rozdeliť. V predmetnom konaní súd preto po splnení podmienky prejavenia vôle nezostať v
spoluvlastníckom vzťahu žalobcom podaním žaloby a preskúmaní, či žalobca z hmotného práva
správne označil okruh subjektov, t. j. či subjektmi konania sú všetci podieloví spoluvlastníci, a po

konštatovaní, že pri nadobudnutí predmetných spoluvlastníckych podielov v konkurznom konaní sa
predkupné právo ostatných spoluvlastníkov neuplatní (§167s zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov), pristúpil k jednotlivým spôsobom vyporiadania v poradí, ktoré mu stanovuje zákon (nakoľko
rozhodnutie v predmetnom spore je tzv. iudicium duplex, t. j. po podaní žaloby už súd postupuje ex offo a
skúma jednotlivé spôsoby vyporiadania v zákonnom poradí bez toho, aby bol viazaný návrhom žalobcu,

súd pri nevyhovení spôsobu vyporiadania, ktoré navrhuje žalobca, žalobu nezamietne, ako to navrhovali
žalovaní 1 a 2). Pri posudzovaní prihliadal na zákonné kritériá, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych
podielov a účelné využitie veci. Podľa § 142 ods. 1 prioritu má rozdelenie veci. Len ak rozdelenie veci nie
je možné, pristúpi sa k druhému spôsobu vyporiadania – prikázaniu veci za primeranú odplatu jednému
alebo niekoľkým spoluvlastníkom. Žalobca predložil súdu odborné stanovisko F. M., podľa ktorého

rozdelenie predmetných pozemkov nie je dobre možné, nakoľko pri rozdelení každého z pozemkov by
vznikli neúmerne malé pozemky bez prístupu k miestnej komunikácii. Znalecký posudok znalca F. N. č.
5/2023, v ktorom bolo konštatované k takémuto deleniu obdobné stanovisko, preto navrhol rozdelenie
predmetných pozemkov v ich súhrne, a to na diely 1 - 6 (novovytvorené parcely CKN č. 76/1, o výmere
757 m2, 76/2 o výmere 133 m2, 77/1 o výmere 612 m2, 77/2 o výmere 133 m2 a 79/6 o výmere

141 m2 a 79/7 o výmere 141 m2). Tieto parcely sa nachádzajú po tri vedľa seba a v dvoch radoch
nad sebou tak, že diely 4 a 6 a diely 2 a 5 v súhrne výmer zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu
žalobcu, pričom oba tieto varianty umožňujú prístup z miestnej asfaltovej komunikácie – parcely č.
CKN 131/1 vlastnenej obcou Tŕnie vedenej na LV č. XX. Žalobca s uvedeným spôsobom vyporiadania
nesúhlasil s odôvodnením, že by vznikli menšie pozemky, ako to stanovuje zákon č. 180/1995 Z. z. v

znení neskorších predpisov a preto, že nemá záujem vlastniť uvedené pozemky. Čo sa týka zákona č.
180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na zamedzenie drobenia pozemkov, obmedzenia v ňom
stanovené sa podľa § 21 ods. 1 cit. zákona týkajú iba pozemkov mimo zastavaného územia obce (v
extraviláne).Predmetnépozemkysavšakvšetkynachádzajúvzastavanomúzemíobce(číslo1uvedené
v LV v kolónke Umiestnenie pozemku pri každom z troch predmetných pozemkov). Preto tento argument

žalobcu nie je dôvodný. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že nemá záujem o rozdelené pozemky,
súd je viazaný spôsobmi vyporiadania tak, ako mu to prikazuje zákon v § 142 a nasl. Občianskeho
zákonníka,kdeprispôsobevyporiadaniarozdelenímvecineprikazujezisťovaniestanoviskapodielových
spoluvlastníkov k vlastneniu jednotlivých novovytvorených pozemkov. Zároveň podľa názoru súdu
rozdelenie predmetných pozemkov uvedeným spôsobom je dobre možné, nakoľko je zabezpečený

riadny prístup k miestnej komunikácii žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi a žalovaným ako podielovým
spoluvlastníkom pri oboch variantách navrhovaných znalcom. Dokonca žalovaní si vybrali variant, podľa
ktorého im pripadne do podielového spoluvlastníctva parcela CKN č. 79/7, ktorá má užší prístup k
miestnej komunikácii CKN č. 131/1 (4,13 m) ako parcela, ktorá má pripadnúť žalobcovi – parc. CKN č.
79/6 (5,47 m). Žalobca tým dostane aj možnosť sceliť si pozemky susediace s predmetnými pozemkami

CKN č. 76/2 as 79/6, nakoľko je aj podielovým spoluvlastníkom susediacej parcely EKN č. 217 zapísanej
na LV č. XXX k. ú. M.. Žalobca sa k týmto dvom variantom ohľadne toho, ktorý z nich by bol preňho
prijateľnejší, nevyjadril. Námietka žalobcu, že takto nebude zabezpečený prístup k ostatným vzniknutým
parcelám, a to CKN parc. č. 76/2 v navrhovanom vlastníctve žalobcu a CKN parc. č. 77/2, 77/1 a 76/1v navrhovanom podielovom spoluvlastníctve žalovaných, neobstojí, nakoľko ani k súčasne existujúcim
parcelám CKN č. 77 a 76 tento prístup zabezpečený nebol, nakoľko jedinou parcelou, ktorá mala priamy
prístup k miestnej komunikácii CKN parc. č. 131/1, bola parcela EKN č. 214. Z uvedeného vyplýva, že

prístup jednotlivým spoluvlastníkom sa ani po navrhovanom rozdelení podielového spoluvlastníctva na
samostatné parcely CKN parc. č. 76/2 a 79/6 do vlastníctva žalobcu a na samostatné parcely CKN parc.
č. 77/1, 77/2, 76/1 a 76/2 nezmení. Preto mal súd za to, že rozdelenie podielového spoluvlastníctva
navrhovaným spôsobom je dobre možné a podľa prvého spôsobu vyporiadania uvedeného v § 142 ods.
1 rozdelil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam reálnym delením tak, že žalobcovi

pripadnú do vlastníctva novovzniknuté parcely č. CKN č. 76/2 a 79/6 a žalovaným do podielového
spoluvlastníctva v pomere zodpovedajúcom ich pôvodným podielom novovzniknuté parcely CKN č.
77/14, 77/2, 76/1 a 76/2. Čo sa týka prihliadnutia na veľkosť spoluvlastníckych podielov, znalec na
základe pokynu súdu na toto kritérium prihliadol pri tvorbe novonavrhovaných parciel a pre žalobcu
oddelil vždy po dve parcely v súhrne zodpovedajúce veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.
25. Žalovaní mali pôvodne ku všetkým trom pozemkom zapísaným na LV č. XXX k. ú. M. nasledovné

spoluvlastnícke podiely: žalovaný 1 v súhrne 3934/5760, žalovaná 2 - 100/960, t. j. 600/5760, žalovaný
3 – 67/1920, t. j. 201/5760 a žalovaný 4 rovnako 67/1920, t. j. 201/5760. Úlohou súdu bolo nasledovné
podiely v zachovanom vzájomnom pomere zväčšiť na celé novovzniknuté parcely, t. j. aby ich súčet
predstavoval 1/1. Preto rovnicou x . 3940/5760 + x . 600/5760 + x . 201/5760 + x . 201/5760 = 1 a
jej následnou úpravou zistil koeficient zväčšenia jednotlivých podielov tak, aby v súhrne predstavovali

1/1. Tento koeficient (x) predstavuje hodnotu 5760/4936. Týmto koeficientom následne súd násobil
jednotlivé pôvodné podiely a po následnej úprave získal nové podiely na novovzniknutých parcelách
už bez žalobcu ako spoluvlastníka, t. j. pre žalovaného 1 - (3934/5760) x (5760/4936) = 3934/4936,
pre žalovanú 2 - (600/5760) x (5760/4936) = 600/4936, pre žalovaného 3 - (201/5760) x (5760/4936) =
201/4936 a pre žalovanú 4 rovnako (201/5760) x (5760/4936) = 201/4936.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľaods.2cit.ust.,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28.Nakoľkorozhodnutievkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvajetzv.iudicium
duplex, v ktorom súd po podaní žaloby postupuje ex offo a podľa zákonných kritérií skúma možnosti
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu a

výsledkom konania nie je ochrana porušeného práva, ale konštitutívne rozhodnutie súdu zakladajúce
nový hmotnoprávny stav, a nakoľko žalovaní nezadali príčinu na vedenie sporu, nakoľko im nemožno
pripísať zodpovednosť na tom, že žalobca sa rozhodol už nezostať v spoluvlastníckom vzťahu s nimi,
súd mal za to, že v predmetnom konaní nemožno určiť výsledok sporu z hľadiska úspechu či neúspechu
strán sporu. Preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§
355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovnevzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona – zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti – Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).