Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235622
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6124235622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, v zast:
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. Sv. Egídia 40/93, 058
01 Poprad, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., o zaplatenie 681,97
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 681,97 EUR spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10,00 EUR od 03.10.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15,00 EUR od 09.07.2022 do zaplatenia

- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 376,89 EUR od 01.07.2022 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 251,70 EUR od 01.07.2023 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 28,38 EUR od 29.08.2023 do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava domáhal zaplatenia sumy 681,97
EUR spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2022 ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako
odberateľom Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXXX pre odberateľov kategórie
Domácnosť, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného združenú dodávku
elektriny do odberného miesta a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi cenu za dodávku elektriny
do odberného miesta, za zabezpečenie distribúcie energií do odberného miesta žalovaného a za
služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny (ďalej len: „zmluva“). Žalobca vystavil žalovanému

vyúčtovacie faktúry za dodávku energií do odberného miesta žalovaného, za zabezpečenie distribúcie
energií do odberného miesta žalovaného a za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny,
ktoré boli žalovanému riadne poskytnuté. Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy ako aj
všeobecných obchodných podmienok riadne a včas nesplnil a žalobcovi neuhradil cenu za vyššie
uvedené služby. Niektoré z vystavených faktúr bolo zo strany žalovaného uhradené z časti, iné
nebolo zo strany žalovaného uhradené vôbec. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžných
súm prostredníctvom predžalobnej výzvy. Žalovaný v uvedenej lehote dlžné sumy neuhradil. Nakoľko

žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas nesplnil, žalobca si uplatňuje aj okrem istiny aj úrok
z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených faktúr.3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil vyúčtovaciu faktúru za dodávku
elektrickej energie: č.: XXXXXXXXXX na sumu 376,89 EUR, splatnú 30.06.2022; č.: XXXXXXXXXX na
sumu 251,70 EUR, splatnú 30.06.2023; č.: XXXXXXXXXX na sumu 28,38 EUR, splatnú 28.08.2023;

č.: XXXXXXXXXX na sumu 15,00 EUR, splatnú 08.07.2022; č.: XXXXXXXXXX na sumu 10,00 EUR,
splatnú 02.10.2023, predžalobnú výzvu, zmluvu, obchodné podmienky na poskytovania univerzálnej
služby pri dodávke elektriny.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal

platobný rozkaz, sp. zn.: 17Up/389/2024 zo dňa 28. februára 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk a žalobca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. zákon o upomínacom
konaní v znení neskorších predpisov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde príslušnom na
prejednanie veci podľa osobitného zákona, uvedený platobný rozkaz sa ex lege zrušil.

5. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil

žiadne dôkazy.

6. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

7. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a súčasne ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom
skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00
EUR.

10. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

12. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“13. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak

je popretie neúčinné.“

14. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

15. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

16. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako dodávateľ uzatvoril so
žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného
združenú dodávku elektriny do odberného miesta a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi cenu za
dodávku elektriny do odberného miesta, za zabezpečenie distribúcie energií do odberného miesta
žalovaného a za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny. Žalobca vystavil žalovanému

vyúčtovaciu faktúru za dodávku elektrickej energie č.: XXXXXXXXXX na sumu 376,89 EUR, splatnú
30.06.2022; č.: XXXXXXXXXX na sumu 251,70 EUR, splatnú 30.06.2023; č.: XXXXXXXXXX na sumu
28,38 EUR, splatnú 28.08.2023; č.: XXXXXXXXXX na sumu 15,00 EUR titulom vypracovanej dohody o
splátkach, splatnú 08.07.2022; č.: XXXXXXXXXX na sumu 10,00 EUR titulom vystavenia upomienok,
splatnú 02.10.2023. Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy ako aj všeobecných obchodných

podmienok riadne a včas nesplnil a žalobcovi neuhradil cenu za vyššie uvedené služby. Žalobca zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm prostredníctvom predžalobnej výzvy. Žalovaný v uvedenej
lehotedlžnésumyneuhradil.Nakoľkožalovanýsisvojzáväzokzozmluvyriadneavčasnesplnil,žalobca
si uplatňuje okrem istiny aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených faktúr.
18. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je

osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“

19. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka platí, že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

20. Podľa § 17 odsek 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. zákon o energetike v znení neskorších
predpisov (ďalej len: „zákon o energetike“) platí, že: „odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ
plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov a ostatní koncoví
odberatelia elektriny a koncoví odberatelia plynu majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu

uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo
zmluvu o združenej dodávke plynu (pozn. súdu: skrátené).“

21. Podľa § 17 odsek 13 zákona o energetike platí, že: „ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo
odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do

určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v
domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti
záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny
v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti. Písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo
dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ

elektrinyvdomácnostialeboodberateľplynuvdomácnostinesplnísvojzáväzokanivdodatočnejlehote.“

22. Podľa článku III. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len: „VOP“): „neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy sú OP, Cenník Dodávateľa a Cenník externých služieb a výkonov v platnom znení,zverejnené na Webovom sídle Dodávateľa. Odberateľ dostane písomnú informáciu o obsahu Zmluvy,
aktuálne OP, Cenník Dodávateľa a Cenník externých služieb a výkonov pred uzatvorením Zmluvy.
Dodávateľ je oprávnený zmeniť OP v zmysle čl. XV bod 6 týchto OP. Odberateľ podpisom Zmluvy

potvrdzuje, že prevzal a oboznámil sa s platnými OP, Cenníkom Dodávateľa a Cenníkom externých
služieb a výkonov.“

23. Podľa článku IV. bodu 4 VOP: „dodávateľ je oprávnený účtovať Odberateľovi cenu za združenú
dodávku elektriny (plynu) pri dodržaní princípov ocenenia dodávky elektriny (plynu) uvedených

v Cenníku Dodávateľa a Cenníku externých služieb a výkonov. Dodávateľ je oprávnený účtovať
Odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku
elektriny (plynu), ale súvisia s dodávkou elektriny (plynu), a ktoré si Odberateľ objednal, alebo ich svojím
konaním, nekonaním alebo omeškaním voči Dodávateľovi vyvolal, a to podľa Cenníka externých služieb
a výkonov.“

24. Podľa článku IV. bodu 9 VOP: „dodávateľ fakturuje Odberateľovi cenu za združenú dodávku elektriny
(plynu) formou vystavenia Vyúčtovacej faktúry za príslušné OM Odberateľa najmenej jedenkrát ročne,
a to podľa údajov o spotrebovanom množstve elektriny (plynu), získaných od príslušného PDS, podľa
článku VI týchto OP (odpočtom Meradla, hodnôt intervalového merania alebo podľa typového diagramu
dodávky) v súlade s Prevádzkovým poriadkom príslušného PDS. Fakturačným obdobím je obdobie,

za ktoré Dodávateľ vykonáva vyúčtovanie odberu elektriny. Dodané a odobraté množstvo elektriny sa
vyhodnocuje ako množstvo energie vyjadrené v energetických jednotkách.“

25. Podľa článku IV bodu 17. VOP: „nedoplatok z Vyúčtovacej faktúry alebo Preddavkové platby uhradí
Odberateľ Dodávateľovi v lehote splatnosti.“

26. Podľa článku IV bodu 20. VOP: „všetky platby podľa Zmluvy sa vykonávajú spôsobom
dohodnutým v Zmluve.“

27. Podľa článku IV. bodu 26 VOP: „záväzok Odberateľa zaplatiť sa považuje za splnený riadne, včas a

v súlade so zmluvne dohodnutými platobnými podmienkami, iba ak Odberateľ v platobnom styku uvedie
variabilný symbol z príslušného dokladu, IBAN/BIC (Vyúčtovacia faktúra, Harmonogram); nakoľko ide o
údaje nevyhnutné na správnu identifikáciu platby Dodávateľom.“

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

31. Podľa 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

32.Súdvecposúdilprávnetak,žemedzižalobcomažalovanýmbolauzatvorenázmluvapodľa§17ods.
1písm.a)zákonaoenergetike,ktorájevzmysle§51Občianskehozákonníkanepomenovanouzmluvou
a ktorá je súčasne v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca v pozícii

dodávateľa plynu (elektriny) si riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti v súlade s uzatvorenou
zmluvou a zákonom o energetike, za čo žalovanému vystavil vyššie uvedené vyúčtovacie faktúry so
stanovenou lehotou splatnosti. Nakoľko žalovaný tieto vyúčtovacie faktúry riadne a včas nezaplatil,
žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na ich uplatnenie voči žalovanému. Nakoľko sa žalovaný sadostal s úhradou svojho dlho do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška bola určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády a čas
ich uplatnenia odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyššie uvedených faktúr.

33. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

34. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní

a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti

zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

35. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

36. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami

procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva

spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové

konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.).

37. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu,
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol
žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Na základe

týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít
v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom sporovom konaní neuniesol
dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného
nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní
náležite preukázal.

38. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.39. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

40. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

43.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

Vpredmetnomsporemalžalobcahrubýúspech100,00%ahrubýúspechžalovanéhobol0,00%,zčoho
jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 %). To v konečnom
dôsledkuznamenánárokžalobcuvočižalovanémunanáhraduúčelnevynaloženýchtrovceléhokonania
v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.