Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/168/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202375
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5622202375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát, so sídlom
Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: F. A. E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
E. XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o ochranu
osobnosti, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
21C/45/2022-158 zo dňa 4. decembra 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/45/2022-248 zo
dňa 18.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku odoslať na poštovú prepravu na Obec D. E. list, v ktorom uvedie nasledovný text: „Ja, F. A.
E. G., ospravedlňujem sa A. B. C., ktorý bol hlavným kontrolórom obce, za to, že som o ňom uviedol
v liste zo dňa 3. 5. 2022 neoprávnené údaje, že je klamár, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké
riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť veľké

a nenapraviteľné škody, že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným
pracovným prostriedkom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech
určitej skupiny ľudí, na úkor ostatných obyvateľov obce. Tieto tvrdenia sú neoprávnené a za to sa A.
B. C. ospravedlňujem.“ Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 07.11.2023 uznesením bola pripustená zmena žaloby s tým, že bol opravený údaj
„nepravdivé údaje“ na „neoprávnené údaje“. Pokiaľ žalovaný medzi vyhlásením uznesenia po skončení

dokazovania a vyhlásením rozsudku podal námietku zaujatosti sudcu vzhľadom na to, že vyzval žalobcu
ešte pred pojednávaním k oprave žalobného petitu, nakoľko ako taký nie je vykonateľný a žalobu by bolo
nutné zamietnuť a ktorú súd zmenu pripustil hneď po úvodnom pojednávaní 07.11.2023, poukázal na to,
že bolo vyslovené právne posúdenie, kedy opätovne vyzval žalobcu na úpravu žalobného petitu, pričom
ho upozornil, že v opačnom prípade bude povinný žalobu zamietnuť a žalobca prehrá spor. Žalovaný
reagoval obratom, že takáto poučovacia povinnosť súdu, ako má formulovať petit, je neprípustná,
obzvlášť, keď žalobca nie je slabšou stranou v spore a je zastúpená advokátom, pričom sudca reagoval

vyjadrením, že takéto poučenie je skôr žiadaným a v súlade so zákonom, resp. judikatúrou. Namietal, že
žalovanému bolo takto znemožnené dospieť úspech v konaní, a to zamietnutie žaloby. Zákonný sudca
sa vyjadril, že uvedená námietka zaujatosti sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe
sudcu, resp. v jeho rozhodovacej činnosti, preto na takúto námietku neprihliadal a vec nadriadenémusúdu nepredkladal. K námietke žalovaného uviedol, že predbežné právne posúdenie má umožniť
objektívnu predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej
pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových

tvrdení a dôkazných návrhov. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je prevencia tzv. prekvapivých
súdnych rozhodnutí. Súd nie je takto formulovaným záverom v rámci predbežného právneho posúdenia
striktne viazaný a môže sa od neho neskôr odkloniť. Po každej zmene svojho už raz stranám na
pojednávaní prezentovaného právneho posúdenia vždy dôsledne každé pozmenené predbežné právne
posúdenie znovu prezentoval sporovým stranám. To, že ho súd niekoľkokrát zopakoval, nemôže zohrať

žiadnu rolu v zmysle nejakého určeného pravidla typu jedenkrát a dosť. Tento postup v skutočnosti
nepredstavoval výzvu pre žalobcu na úpravu žalobného petitu a ani nebol realizáciou poučovacej
povinnosti, ale šlo vždy len o konštatovanie predbežného právneho posúdenia veci. Ak však aj toto
predbežné právne posúdenie malo (objektívne) účinky poučenia, išlo o neoddeliteľný efekt predbežného
právneho posúdenia, ktorý inštitút bol zavedený zákonodarcom do nového procesného kódexu. Navyše,
z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal, aby boli konkrétne určené vyjadrenia žalovaného

v liste z 03.05.2022 súdom vyhodnotené ako (obsahovo) neprípustné (v najširšom slova zmysle), teda
hoci aj v žalobnom petite žalobca sporné hodnotiace úsudky nesprávne formuloval tak, že sa majú
označiť ako nepravdivé a nesprávne ako neoprávnené, dalo by sa tak uvažovať, že súd v prejednávanej
vecianinemuseldávaťnovépredbežnéprávneposúdenie,alerovnosámsprávnenaformulovaťžalobný
petit a pokračoval ďalej v konaní bez akejkoľvek aktivity žalobcu.

Z obsahu listu žalovaného z 3. 5. 2023, označeného ako: „Návrh na bezodkladné odvolanie A. B. C.
z funkcie hlavného kontrolóra našej obce D. E.“, adresovaného Obci D. E. súd zistil jeho nasledovný
obsah: „Ja, F. A. E. G., H. obyvateľ obce D. E., žiadam zastupiteľstvo našej obec D. E., aby bezodkladne
odvolaloA.B.C.zfunkciehlavnéhokontrolóranašejobce.Odôvodneniemojejžiadosti:Sospomínaným
pánom A. B. C., tiež obyvateľom našej obce a mojim susedom, som sa ešte v októbri minulého roku

ústne dohodol na tom, že odstráni všetok svoj majetok z pozemkov parc. č. KN-E 1940 a 1941 vedené
na LV č. XXXX obec D. E., k.ú. D. E., ktoré vlastní moja spoločnosť I. E., a umožní nám tak jeho
využívanie. A. B. C. ma vtedy požiadal, aby som mu svoju žiadosť o odstránenie jeho majetku dal aj
písomne, čo som následne aj začiatkom novembra urobil a dal som mu moju písomnú žiadosť osobne
do ruky (žiadosť, vid. Príloha č. 1). V žiadosti stálo, že požadujeme aby svoj všetok majetok odstránil do

31. 12. 2021. Následne ma A. B. C. požiadal o predĺženie termínu odstránenie všetkého svojho majetku
do začiatku jari 2022, t.j. do 20.03.2022 s čím som v rámci zachovania dobrých susedských vzťahov
a ako prejav mojej dobrej vôle a aj napriek tomu, že to bolo pre mňa nevýhodné súhlasil. Do dnešného
dňa A. B. C. nie len že neodstránil všetok svoj majetok ( ilegálne betónové hnojisko a betónovú platňu )
z pozemku mojej spoločnosti ale dňa 28. 04. 2022 v prítomnosti starostu našej obce A. J. a aj A. E.

K., pracovníčky stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš, priamo na spomínaných pozemkoch mojej
spoločnosti, poprel akúkoľvek našu dohodu a to či už ústnu, ako aj to že som mu písomnú žiadosť na
odstránenie všetkého jeho majetku z pozemkov mojej firmy dal osobne do rúk. Úmyselne tak klamal, aby
ma poškodil. Podľa môjho názoru a na základe tejto skutočnosti A. B. C. je klamár, ktorý si neváži dohody
a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek a ako taký nemôže podľa mňa naďalej vykonávať

funkciu hlavného kontrolóra našej obce D. E.. Samozrejme existenciu našej spomínanej dohody môžem
dokázať a taktiež o nej vedel aj starosta našej obce A. J., nakoľko sme o nej rozprávali s A. B. C. aj na
obecnom úrade našej obce D. E., kde bol starosta osobne prítomný. Ako obyvateľ obce D. E. si myslím,
že A. B. C. nemôže robiť hlavného kontrolóra našej obce, že je to pre obec nie len veľká hanba ale
aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií ktoré má nám môže spôsobiť

veľké a nenapraviteľné škody a preto by ho naše zastupiteľstvo, ak mu naozaj záleží na tom ako sa
v našej obci hospodári, malo čo najskôr a bezodkladne odvolať z jeho funkcie. Taktiež chcem navrhnúť
zastupiteľstvu našej obce, aby bola prevedená kompletná kontrola hospodárenia našej obce na ktorú
mal A. B. C. počas pôsobenia vo svojej funkcii dosah, lebo nie je podľa mňa vylúčené, že mohol klamať
aj pri vykonávaní svojej funkcie hlavného kontrolóra a tým poškodiť nás, ostatných obyvateľov obce D.

E.. Hlavný kontrolór obce by mal byť v prvom rade dôveryhodný odborník s vysokým morálnym kreditom,
nemal by to byť intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným
nástrojom je klamstvo, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny
ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce. Žiadam týmto vedenie našej obce, aby som bol prizvaný na
obecnézastupiteľstvonaktoromsabudeprejednávaťmôjnávrh,poprípadeabytakboloučinenéajaksa

tak bude diať na stretnutí našich poslancov mimo plánovaného zastupiteľstva. Verím, že zastupiteľstvo
našej obce, tak ako mne, záleží na tom aby naša obec prosperovala a aby v jej vedení a kontrolných
funkciách boli ľudia, ktorí si to naozaj zaslúžia. Spolieham sa na nestrannosť našich poslancov a verím
že budú posudzovať môj návrh tak, ako by sa jednalo o ich majetok na ktorom by mal niekto postavenénelegálne stavby a namiesto dodržania dohody o ich odstránení by túto dohodu popieral, spôsoboval im
tak škodu a úmyselne zabraňoval využívaniu ich pozemkov a uplatneniu ich vlastníckych práv. Taktiež
verím, že si poslanci uvedomujú dôležitosť funkcie hlavného kontrolóra obce a nepodcenia môj návrh,

že sú si vedomí, že darmo sa oni budú snažiť robiť pre našu obec len to najlepšie ak ten kto má na
všetko dozerať je nedôveryhodný človek. S pozdravom, F. A. E. G., H. D. E. 03.máj 2022“.

Žalovaným navrhnutými výsluchmi svedkov A. E. K. a A. J. nebolo preukázané skutkové tvrdenie

žalovaného, že žalobca 28. 4. 2022 pred starostom obce D. E. - A. J. a A. E. K., pracovníčkou
stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš na pozemku, ktorý sa mal vypratať, poprel existenciu dohody
medzi žalobcom a firmou žalovaného, uzavretú predtým v ústnej podobe o vyprataní tohto pozemku
žalobcom.

Pokiaľ ide o predpoklad existencie zásahu, tak dôkazné bremeno ohľadne existencie zásahu, t.j. v tomto

prípade problematických (žalobným petitom napadnutých - viď žalobný petit v znení jeho pripustených
úprav) vyjadrení z listu žalovaného z 3. 5. 2022, zaťažovalo žalobcu, ktorý sa na základe neho
domáhal morálnej satisfakcie. Z vykonaného dokazovania prečítaním obsahu listu z 3. 5. 2022 (vrátane
problematických - žalovaných vyjadrení) vyplynulo, že žalobca toto dôkazné bremeno uniesol, teda že
skutočne existoval list žalovaného z 3. 5. 2022 s takýmto žalovaným obsahom.

Pokiaľ ide o predpoklad objektívnej spôsobilosti takého zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu (porušenie
alebo ohrozenie osobnosti inej fyzickej osoby v niektorej jej zložke), tak platí, že sa nevyžaduje
spôsobenie tejto nemajetkovej ujmy, a preto boli irelevantné vyjadrenia strán sporu, ktoré smerovali
k tomu, aby žalobca preukázal, že mu nejaká nemajetková ujma vznikla alebo keď sa tento fakt

žalobca snažil preukázať, a preto súd v tomto smere odmietol vykonávať akékoľvek dokazovanie.
Pritom dôkazné bremeno ohľadne toho, že zásah nebol spôsobilý zasiahnuť do práv dotknutej osoby
(žalobcu), zaťažuje žalovaného (viď aj Občiansky zákonník pre prax - komentár, I. diel, EUROUNION,
2015, Jaroslav Krajčo, str. 215.) Žalovaný však neuniesol toto dôkazné bremeno, keďže nepreukázal,
že v žalobnom petite uvedené problematické vyjadrenia neboli objektívne spôsobilé vyvolať takúto

nemajetkovú ujmu u žalobcu.

Vo vzťahu k predpokladu neoprávnenosti (rozporu s právnym poriadkom) zásahu, súd považuje za
potrebné najprv vysvetliť, že (vo všeobecnosti) v rámci obsahu zásahu treba rozlišovať medzi uvedením
skutkových okolností (skutkovými vyjadreniami), pri ktorých má zmysel uvažovať o ich pravdivosti alebo

nepravdivosti, a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie (pritom uvedenie nepravdivej informácie
o inej osobe je vždy neoprávnený zásah), od uvedenia tzv. hodnotiacich úsudkov, ktoré predstavujú
subjektívny názor, ktorý ich autor zaujíma k týmto skutkovým vyjadreniam (okolnostiam), resp. ktorý
z nich vyvodzuje, pričom vo vzťahu k týmto hodnotiacim úsudkom nemožno uvažovať o ich pravdivosti
alebo nepravdivosti, a teda ani vykonávať dokazovanie, ale je možné skúmať len ich oprávnenosť,

resp. neoprávnenosť, pričom záver ohľadne oprávnenosti hodnotiaceho úsudku je determinovaný tým,
či sa hodnotiaci úsudok zakladá na pravdivej informácii (skutkovom vyjadrení), či forma jeho verejného
prednesenia je primeraná, a či jeho primárnym cieľom je hanobenie alebo zneuctenie iného.

V rámci problematických vyjadrení žalovaného v liste z 3. 5. 2022 však nie sú žiadne skutkové okolnosti

(skutkovévyjadrenia),sútamuvedenélenhodnotiaceúsudky,ktorésúvyvodzovanézdvochskutkových
vyjadrení, tiež uvedených v liste žalovaného z 3. 5. 2022 (žalobca však tieto skutkové vyjadrenia
nezaradil medzi problematické = žalované vyjadrenia.) Ide o nasledovné dve skutkové vyjadrenia :
1.) napriek pôvodne ústne uzavretej dohode medzi žalobcom a spoločnosťou I., E. (v ktorej bol
žalovaný jediným spoločníkom a konateľom), že žalobca vyprace pozemok patriaci tejto spoločnosti

od svojich vecí na ňom sa nachádzajúcich, žalobca (potom ako začal vypratávať tento pozemok), túto
dohodu prestal rešpektovať a zastavil vypratávanie), nakoľko zmenil svoj právny názor na nevyhnutnosť
vypratávania tohto pozemku (mal ešte vypratať betónovú platňu a hnojisko), a 2.) žalobca 28. 4. 2022
pred starostom obce D. E. - A. J. a A. E. K., pracovníčkou stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš na
pozemku, ktorý sa mal podľa žalovaného vypratať poprel existenciu dohody medzi žalobcom a firmou

žalovaného, uzavretú čo i len v ústnej forme o vyprataní tohto pozemku. Tieto dva skutkové vyjadrenia
(okolnosti) mali teda význam len potiaľ (a bolo potrebné ich dokazovať len preto), že (tiež) od ich
pravdivosti závisí posúdenie oprávnenosti (žalobou napádaných) hodnotiacich úsudkov žalovaného.V rámci problematických vyjadrení v liste žalovaného z 3. 5. 2022 sú teda všetky vyjadrenia len
hodnotiacimi úsudkami, pričom ide o nasledovné hodnotiace úsudky : 1.) žalobca je klamár, ktorý si
neváži dohody a ani ústretovosť ľudí, 2.) žalobca je nedôveryhodný človek, 3.) (preto) nemôže robiť

hlavného kontrolóra ich obce, 4.) je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať,
nakoľko na základe kompetencií, ktoré má môže obci spôsobiť veľké nenapraviteľné škody, a 5.) žalobca
je intrigán, resp. človek bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek,
ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov
obce.

Na to, aby bol určitý hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený postačuje, ak je splnená
aspoň jedna z nasledovných troch podmienok : 1.) hodnotiaci úsudok vychádza z nepravdivých
skutkových vyjadrení (okolností), forma verejného prednesenia hodnotiaceho úsudku je neprimeraná,
a 3.) primárnym cieľom bolo hanobenie a zneuctenie inej osoby.

Pokiaľ ide o prvú podmienku, teda či hodnotiaci úsudok vychádza z nepravdivých skutkových vyjadrení
(okolností), tak pri posudzovaní jej naplnenia v tejto veci súd zisťoval pravdivosť dvoch (vyššie
uvedených) skutkových tvrdení, od ktorých sa odvíjali všetky žalobou napadnuté hodnotiace úsudky
žalovaného uvedené v liste z 3. 5. 2022, pričom prvé skutkové vyjadrenie je pravdivé, toto skutkové
tvrdenie sa považovalo v konaní za nesporné, bez potreby vykonávania akéhokoľvek dokazovania.

Pokiaľ ide druhé relevantné skutkové vyjadrenie, tak vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu
toto už bolo možné mať (v tomto konaní) za sporné, a teda to, či je toto skutkové vyjadrenie
pravdivé muselo byť predmetom dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadne pravdivosti tohto skutkového
vyjadrenia však zaťažovalo žalovaného (viď aj V Cdo 6/1994 – Najvyššieho súdu SR.) Žalobca ho
teda dokazovať nemusel (hoci sa o to tiež snažil), a preto súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté

žalobcom v tomto smere (zásada hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP.) Žalovaný neuniesol v tomto
smere dôkazné bremeno, teda ohľadne pravdivosti tohto druhého skutkového tvrdenia, pretože popretie
dohody žalobcom nepotvrdili ani svedkovia A. E. K. a A. J., ani žiaden iný žalovaným navrhnutý dôkaz,
na základe čoho mal za to, že toto skutkové tvrdenie nie je pravdivé.

Pokiaľ ide o podmienku, aby forma verejného prednesenia hodnotiaceho úsudku bola neprimeraná, tak
súd v tejto súvislosti v prejednávanej veci prihliadal na to, že žalobca bol v čase spísania listu žalovaného
z 3. 5. 2023 verejne činnou osobou (hlavným kontrolórom ako orgánom obce), ktorá bola povinná zniesť
v rámci kritiky viac než súkromná osoba (hranice kritiky verených osôb sú oproti súkromným osobám
posunuté, čo však neznamená že neexistujú), a dospel k záveru, že na forme listu občana adresovaného

obci s cieľom navrhnúť odvolanie hlavného kontrolóra ako takej, pritom nemožno nič spochybňovať,
teda pri žiadnom z napádaných hodnotiacich úsudkov žalovaného nemožno uvažovať o neprimeranej
forme ich prednesenia.

Vo vzťahu k podmienke, aby primárnym cieľom bolo hanobenie a zneuctenie inej osoby, dôkazné

bremeno, že hodnotiaci úsudok nebol vyslovený v dobrej viere, resp. že nešlo o „fair“ kritiku zaťažuje
dotknutú osobu (viď aj Občiansky zákonník pre prax - komentár, I. diel, EUROUNION, 2015, Jaroslav
Krajčo, str. 269), teda v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, a pritom žalobca
nepreukázal, že dôvodom napísania listu z 3. 5. 2022 bola (primárne) snaha žalovaného zhanobiť
(zdiskreditovať) jeho osobu z dôvodu ich predchádzajúceho sporu, teda že išlo o akúsi pomstu za to

(ako to žalobca tvrdil v tomto konaní.)

Len prvé skutkové vyjadrenie (okolnosť) bolo zistené ako pravdivé, pričom pravdivosť druhého
skutkového vyjadrenia nebola preukázaná, ako aj z toho, že forma prednesu hodnotiacich úsudkov bola
primeraná a že priamy cieľ žalovaného v podobe zhanobenia a zneuctenia žalobcu nebol zistený, tak

dospel len k záveru o oprávnenosti hodnotiacich úsudkov, že žalobca si neváži dohody a ani ústretovosť
ľudí, je nedôveryhodný človek a (preto) nemôže robiť hlavného kontrolóra obce. K odstúpeniu od zmluvy
možno len v zmluve stanovenom prípade alebo v zákonom ustanovených prípadoch, k čomu však
v prípade žalobcu pri odstúpení od ústnej dohody s firmou žalovaného nedošlo, a teda bolo možné
mať za to, že žalobca odstúpil od tejto ústnej dohody svojvoľne bez právom akceptovaného dôvodu

(lebo sa dostatočne zmenil jeho právny názor na vypratanie veci), ktorá pravdivá skutočnosť potom
oprávňovalažalovanéhonavyvodenietakýchtohodnotiacichúsudkovožalobcovi,ktoré,keďžesúčasne
boli prednesené primeranou formou a nebol pri nich preukázaný priamy cieľ hanobiť alebo zneuctiťžalobcu, tak bolo možné hodnotiť ako oprávnené hodnotiace úsudky, čím tak v súvislosti s nimi nebola
naplnená podmienka zodpovednosti podľa § 13 OZ, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel, nakoľko hodnotiace úsudky žalovaného v spornom liste spočívajúcej

vo vyjadreniach, že žalobca je klamár a že klamstvo je jeho hlavný pracovný nástroj, už vyhodnotil
ako neoprávnené, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden prípad klamstva žalobcu (a to ani v prípade
udalostí z 28.04.2022), kedy mal podľa žalovaného žalobca pred A. J. a A. E. K. poprieť existenciu ich
dohody o vyprataní a hodnotiace úsudky ani vo vzťahu k osobám verejne činným sa nemôžu zakladať
na nepravdivých skutkových okolnostiach. Hodnotiace úsudky založené na nepravdivých tvrdeniach,

resp. tvrdeniach, ktoré neboli preukázané ako pravdivé, sú prekročením týchto hraníc prípustnej kritiky.
Pokiaľ žalovaný argumentoval, že svoj hodnotiaci úsudok o tom, že žalobca je klamár, odvodzoval od
nespornej skutkovej okolnosti, že žalobca nedodržal ich ústne uzatvorenú dohodu o vyprataní, tak túto
argumentáciu nemohol súd akceptovať, pretože klamstvom sa rozumie vedomé uvedenie nepravdy,
za čo však nedodržanie dohody bez právneho dôvodu nemožno považovať. Pokiaľ ide o zvyšné
problematické hodnotiace úsudky, to, že pre obec je veľká hanba alebo aj veľké riziko ho vo funkcii

ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody,
že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti, človek, ktorý pozerá len na vlastný
prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce, tak tieto úsudky
vyhodnotil ako neoprávnené, keďže nebolo preukázané, že by sa zakladali na pravdivých skutkových
okolnostiach. Skutočnosť, že hodnotiace úsudky aj boli prednesené primeranou verejnou formou a nebol

zistený primárny cieľ zhanobiť, či zneuctiť osobu žalobcu, ešte sami o sebe neumožňovali dospieť
k záveru o ich oprávnenosti, pretože na to by bolo potrebné splniť ešte podmienku, že vychádzajú
z nejakých pravdivých skutkových okolností. Jediná skutková okolnosť, a to nedodržanie ústnej dohody
bez právneho dôvodu, samozrejme nemohla byť skutkovým podkladom ani pre tieto hodnotiace úsudky
žalovaného.

Pokiaľ ide o formu, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia, a to doručením ospravedlňujúceho listu
Obci D. E., tak tejto nemožno nič vytknúť, keďže korešponduje forme, v akej došlo k zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobcu. Preto bolo irelevantné dokazovanie v tej časti, ktorá sa týkala zistenia,
ktoré všetky osoby sa v rámci orgánov obecnej samosprávy reálne oboznámili s obsahom listu, vrátane
zistenia toho, či bol alebo nebol čítaný na obecnom zastupiteľstve. K zásahu došlo už doručením tohto

listu Obci D. E. ako verejnoprávneho subjektu.
Vo vzťahu k obrane žalovaného, že tento namietal, že v časti hodnotiacich úsudkov išlo len o neosobné
vyslovené konštatovanie o tom, aké charakteristiky by vo všeobecnosti nemal mať hlavný kontrolór,
s touto argumentáciou sa nemohol stotožniť, pretože kontext, v akom boli vyslovené, bol zrejmý, že
sa týkali žalobcu. K námietke žalovaného, že žalobca mal klamať aj v priebehu tohto konania, uviedol,

že relevantným pre toto konanie bolo len klamanie žalobcu, ktoré by bolo uskutočnené v čase pred
napísaním listu žalovaného z 03.05.2022. Nepriznal relevanciu, ani argumentáciu žalovaného, že tým,
že sa mal žalobca na júnovom zasadnutí zastupiteľstva domáhať prečítania tohto listu, sám umelo
rozdúchaval problém, aby vyvolal tento súdny spor, nakoľko k zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu došlo už doručením tohto listu na Obec D. E. ako verejnoprávny subjekt.

Pokiaľ žalobca prostredníctvom písomného záznamu zamestnankyne stavebného úradu A. K.
z 28.04.2022 v spojení s výsluchom tejto osoby ako svedkyne chcel preukázať, že pri ohliadke
uvedeného dňa pred prítomnými neklamal, že dohoda o vyprataní neexistuje, že ju poprel, tak žalobca
túto skutočnosť nemal za povinnosť preukazovať a po druhé, z uvedenej poznámky zamestnankyne
stavebného úradu nevyplynulo popretie dohody o vyprataní zo strany žalobcu, vyplynulo z nej len

to, že žalobca mal pred ňou uviesť, že nechce predmetný pozemok vypratať, to však ešte nie je
možné vyhodnotiť ako popretie predchádzajúceho uzavretia dohody o vyprataní. Žalobca v zmysle tohto
záznamu sa mal vyjadriť, že hnojisko a betónovú stavbu nerealizoval, tak z tohto nie je možné vyvodiť
žiadne klamstvo žalobcu, ktoré by oprávňovalo žalovaného na hodnotiaci úsudok o tom, že je klamár.

Žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď mal za to, že žalobným
petitom sa žalobca domáhal nároku, ktorým sa domáhal písomného ospravedlnenia za päť hodnotiacich
úsudkov žalovaného, pričom mu bolo vyhovené len vo vzťahu k dva a pol týchto hodnotiacich úsudkov,
a preto mali sporové strany úspech v konaní 50 na 50.

2. V zákonom stanovenej lehote voči výrokom I. a III. podal odvolanie žalovaný z dôvodov v § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na to, že v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
musí ísť o zásah do osobnosti, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Objektívnosť zásahu vyvolať
ujmu porušením alebo ohrozením osobnosti znamená, že musí byť vylúčená negatívna individualistickápsychická reakcia dotknutej osoby. Konaním musí objektívne vzniknúť konkrétne nebezpečenstvo
zníženiavážnostipostaveniapostihnutejfyzickejosobyuostatnýchspoluobčanov.SvedokA.J.,starosta
obce, potvrdil, že žalobcu považuje za človeka s vysokým morálnym kreditom, človeka čestného,

absolútneho odborníka, ktorý svoju funkciu vždy vykonával zodpovedne a dokonca jeho odstúpenie
z funkcie považuje za veľkú stratu pre obec. Uvedené teda preukazuje, že list zaslaný žalovaným nebol
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu žalobcovi. Rovnako aj z listinného dôkazu - odpovede starostu
obce na návrh žalovaného jasne vyplýva hodnotenie, že predmetný návrh na bezodkladné odvolanie
žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce je nedôvodný a neopodstatnený. Neoprávnenosť zásahu,

ako vyplýva i zo samotného odôvodnenia predmetného listu, žalovaný v ňom jednoznačne uviedol
skutočnosti, na základe ktorých následne poňal hodnotiaci úsudok voči žalovanému, uvádzajúc, že
podľa jeho názoru a na základe tejto skutočnosti A. B. C. je klamár, ktorý si neváži dohody a ani
ústretovosti iných ľudí, je nedôveryhodný človek a ako taký nemôže podľa neho vykonávať funkciu
hlavného kontrolóra Obce D. E.. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že ak žalobca uzatvoril so
žalovaným ústnu dohodu o vypratanie pozemku, ktorú potvrdil aj starosta obec, túto dohodu následne

niekoľkokrát porušil a termín vypratania pozemku stále len odkladal, až dňa 28.04.2022 sa vyjadril, že
pozemok jednoducho nevyprace a teda, že sa nejedná o popretie akejkoľvek dohody medzi žalobcom
a žalovaným. Súd v bode 39. odôvodnenia sám uviedol, že konanie žalobcu bolo svojvoľné, v rozpore
so zákonom a nejde len o nejakú obyčajnú zmenu názoru. Nad rámec uviedol, že doktrína obsahuje
názory, kde dôkazné bremeno o nepravdivosti tvrdení by sa malo preniesť na žalobcu. Je tomu tak

preto, že podmienkou zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti je neoprávnenosť a nie
oprávnenosť zásahu. Ďalším argumentom je, že v prípade ochrany osobnosti rovnako ako v prípade
vlastníckeho práva ide o právo absolútnej povahy, čo znamená, že dôkazné bremeno je vždy na
žalobcovi a nie na žalovanom. Zásah do niektorého osobnostného práva nemožno považovať za
neoprávnený ani vtedy, ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného

zákonom, napr. keď iný subjekt plnil svoju právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. V danom prípade
išlo o výkon práva kritiky v zmysle čl. 17 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal na čl. 26 ods.
2 Ústavy SR a na ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a to konkrétne § 3
ods. 2. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 1863/2001, v zmysle ktorého
neoprávneným zásahom do práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ nie sú prejavy, ktoré

podľa obsahu, formy a cieľa možno považovať za upozornenia, podnety, narušenie alebo žiadosti
na objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené pred správnym orgánom, ktorý
je oprávnený riešiť vec, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28Cdo 1451/2002. Pokiaľ ide
o intenzitu zásahu, poukázal na znenie listu, kde žalovaný vyjadruje všeobecné kvalitatívne kritériá
k osobe hlavného kontrolóra a žalovaný v žiadnom prípade nekonštatoval, že žalobca je intrigán, ktorého

hlavným pracovným nástrojom je klamstvo tak, ako to poňal súd. Každé zverejnenie nepravdivého údaja
nutne nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv, k takémuto zásahu
dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť
a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už
v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Žalovaný má naďalej za to, že uvedeným procesným

postupom súdu prvej inštancie vyjadrenej v námietke zaujatosti súd svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému úspech v spore, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Z procesného hľadiska nemal súd dôvod opakovane vysloviť predbežné právne posúdenie veci,
ktorým upozornil žalobcu, že je nutné opraviť žalobný petit. K záverečnej oprave žalobného petitu
prišlo až v záverečnej reči žalobcu, pričom obsahom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie

substancovaných skutkových tvrdení. K vyjadreniu súdu, že môže rovno sám správne naformulovať
žalobný petit a pokračovať ďalej bez akejkoľvek aktivity žalobcu, vychádza z celého obsahu žaloby, ak
je z nej zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje, nie je možné v prípade žaloby na ochranu osobnosti s takýmto
názorom súhlasiť. Poukázal na komentár Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo 1638/2020 a na nálezy Ústavného súdu Českej republiky. Vyjadrenie súdu

v bode 48. si značne protirečí, keď najprv uvádza, že uvedený postup súdu v skutočnosti nepredstavoval
výzvu pre žalobcu na úpravu žalobného petitu a nebol ani realizáciou poučovacej povinnosti a následne
uvádza, že pre jeho aktuálnu formuláciu z právneho hľadiska je nevykonateľný a v čom konkrétne
spočíva problém tejto formulácie, pretože to je proste nevyhnutná súčasť právneho posúdenia. Navrhuje
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie, prípadne vo veci sám rozhodnúť.

3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku z dôvodu,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil dôkazy v konaní a prišiel k nesprávnym skutkovým záverom. Nesúhlasí s názorom súdu
a jeho argumentáciou, ktorým nevyhovel žalobe v celom rozsahu a celej citácii, ako navrhovali. Poukázalna to, že podmienkou občianskoprávnej ochrany osobnosti v zmysle § 11 OZ, teda ochrany cti, je
to, že zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. K porušeniu práva na
česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniam difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich

úsudkov o určitej osobe, pričom nie je rozhodujúce, či došlo k ujme, ani úmysel. Tiež nepravdivými
skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru, ale tiež publikovaním neprípustných hodnotiacich
úsudkov o konkrétnej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcich určité javy sú použité výrazy,
ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp., ak je obsah kritiky cieľom
neadekvátne posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel znevážiť, či uraziť

kritizovanú osobu, ide o neprimeranú kritiku. Pokiaľ bol žalobca neúspešný a zamietnutá čiastočne
žaloba, má za to, že jednotlivé výroky, ktorých ochrany sa žalobca domáha, spolu súvisia a je potrebné
ich posudzovať v celom kontexte. Preto výrok „je klamár, ktorý si neváži dohody, ani ústretovosť iných
ľudí“ je jeden samostatný výrok. Sú názoru, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a nie, ako to uvádza
súd, že z piatich hodnotiacich úsudkoch bol úspešný len v troch. V žalobnom petite nedal päť úsudkov,
ale jednotlivé tvrdenia, ktorými žalovaný zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Nejde o samostatné

nároky. Navrhuje rozsudok zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu a bude mu priznaný
nárok na náhradu trov konania, prípadne rozsudok bude zrušený a vrátený na ďalšie a nové konanie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí, nakoľko
nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v takom rozsahu a intenzite, aby tým bola znížená jeho
dôstojnosť, česť a vážnosť. Uvedený list nesmeroval voči osobe žalobcu ako voči fyzickej osobe, tento

bol mierený ako všeobecná kritika žalobcu v pozícii hlavného kontrolóra obce. Predmetný list u orgánov
obce nevzbudil žiadne pochybnosti, ani negatívnu zmenu názoru na osobu žalobcu, dokonca ani len
neohrozil jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti a samotnom pracovnom prostredí. Práve starosta
obce sa vyjadril, že odstúpenie žalobcu z pozície hlavného kontrolóra obce považuje za veľkú škodu,
nakoľko mal k žalobcovi dôveru. Rovnako to vyplýva i zápisníc obecného zastupiteľstva, kedy poslanci

nepovažovali za potrebné sa s uvedeným listom zaoberať. List doručený žalovaným neobsahoval
tvrdenia difamačného charakteru, ani neprípustné hodnotiace úsudky. Žalovaný mal so žalobcom
negatívnu skúsenosť, ako to bolo uvedené v samotnom liste a po niekoľkých výzvach na upustenie od
konania zo strany žalovaného využíval žalobca bez právneho dôvodu zadarmo pozemok spoločnosti
žalovaného. Žalobca odmieta dodržať dohodu, ktorú uzavrel so žalovaným. Pri tvorbe hodnotiaceho

úsudku, ktorý vyjadril v liste, vychádzal z presvedčenia, že hlavný kontrolór ako zamestnanec obce
by sa mal riadiť princípmi morálky a etiky, za ktoré žalovaný považuje aj dodržiavanie dohôd. Žalobca
dokázateľne klamal v samotnej žalobe, ako aj pred súdom. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne,
má za následok prehru sporu. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala, alebo
či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila. Dali do pozornosti názor nadčasového právnika L. D.,

ktorý zdôrazňuje, že česť je dobro, ktoré občan získa zaradením sa do spoločnosti a integritu, v ktorej si
udržuje svojím spoločensky, najmä hlavne vyhovujúcim spôsobom a správaním sa. Zotrval na svojom
odvolacom návrhu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že k dôvodom odvolania pod bodom I. sa
nebude vyjadrovať, nakoľko ide o poučovaciu skutočnosť žalovaného v zmysle Občianskeho zákonníka

v snahe ozrejmiť súdu a účastníkom konania pojmy ako objektívnosť zásahu. K dôvodom odvolania pod
bodom II. sa žalovaný snaží prekrútiť intenzitu zásahu, ktoré spôsobil podaním listu. Žalovaný sa snaží
zbagatelizovať jednotlivé výrazy uvedené v liste, že žalobcu priamo neusvedčoval a nebolo ani jeho
úmyslom hanobenie osoby žalobcu. Žalovaný poukazuje, že žalobca nepreukázal požadovanú intenzitu
konania žalovaného. V tejto časti plne dáva za pravdu vyhodnoteniu súdu, ktoré uvádza v odôvodnení

rozsudku. Žalobca nezdieľa názor žalovaného vo vznesenej námietke zaujatosti, že by súd svojím
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalovanémuúspechvspore,apretotietodôvodypovažuje
za nesprávne pochopenie poučovacej činnosti súdu. Takisto zotrval na dôvodoch svojho odvolania.
6. Žalovaný v replike vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava
doterajších svojich písomných a ústnych prednesov a je to práve žalobca, ktorý sa od začiatku

snaží umelo preukázať neprimeranú intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv. Všeobecné tvrdenia
žalovaného o tom, že aká by mala byť osoba hlavného kontrolóra ako takého, dokonca uvedené
v samostatnom odseku, jednoznačne preukazujú, že sa jedná o novú samostatnú myšlienku autora listu.
Bol to práve žalobca, ktorý sa účelovo domáhal čítania predmetného listu na obecnom zastupiteľstve.
Z vyjadrenia žalobcu ohľadne intenzity zásahu nie je jasné, ktorému vyhodnoteniu súdu dávajú v plnom

rozsahu za pravdu a poukázal konkrétne na body 35. a 36., kde je súdom konštatované, že pri žiadnom
z napádaných hodnotiacich úsudkov žalovaného neprišlo k neprimeranej forme ich prednesenia. Je
potrebné zvážiť fakt, že ak by zo strany žalobcu neprišlo opakovane k neprijateľnému správaniu
voči žalovanému najmä, keď v danom čase pôsobil vo funkcii hlavného kontrolóra obce, žalovanýby nemal najmenší dôvod na zaslanie predmetného listu na obec. Jednou z primárnych povinností
hlavného kontrolóra je, okrem iného, najmä kontrola zákonnosti, či kontrola pri nakladaní s majetkom
a majetkovými právami obce, teda dodržiavanie zákonov, všeobecne záväzných nariadení, vyhlášok

a podobne. Preto si žalobca mal byť vedomý toho, že jeho správanie voči žalovanému je nesprávne.
Sloboda prejavu, ochrana vlastníctva a rovnosť pred zákonom bez ohľadu na to, či sa jedná o verejného
činiteľa alebo o obyčajného človeka, sú základné ľudské práva v demokratickej spoločnosti, v ktorej
žijeme. Naďalej zotrval na svojom odvolacom návrhu.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
8. Žalovaný v odvolaní namietal zaujatosť sudcu prvej inštancie odôvodňujúc, že z procesného hľadiska

nemal súd dôvod opakovane vysloviť predbežné právne posúdenie veci, ktorým upozornil žalobcu, že
je nutné opraviť žalobný petit. Odvolací súd má za to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo
existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni odvolaciemu súdu posúdiť túto otázku samostatne.
Odvolací súd vychádzal v danom prípade z § 49 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého dôvodom na vylúčenie

sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Žalovaný svojimi námietkami práve poukazuje na okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu
ohľadne opakovaného vyslovenia predbežného právneho posúdenia, čo nezakladá predpoklad na
vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
9. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové

tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje
predbežné právne posúdenie veci. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci opakovane
uvádzal predbežné právne posúdenie veci, čo nemôže zakladať nesprávnosť rozhodnutia. Cieľom
ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie

súdu. Z judikatúry ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) tiež vyplýva, že súd až v samotnom
rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (predchádzajúca
procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (napr.
rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Obdo/92/2018, 4CdoPr/4/2023). Súd prvej inštancie v rámci predbežného
právneho posúdenia poukazoval na to, že je nutné rozlišovať zásah do ochrany osobnosti skutkovými

vyjadreniami, či tieto sú pravdivé alebo nepravdivé a v prípade zásahom hodnotiaceho úsudku, či
tento je oprávnený/neoprávnený, a teda či vychádza z pravdivých/nepravdivých okolností s tým,
že žalobca sa žalobou domáha, aby sa mu žalovaný ospravedlnil za hodnotiaci úsudok. Takéto
predbežné právne posúdenie nemôže mať za následok neobjektívnosť súdu, nakoľko vychádza
z ustálenej judikatúry. Súd nie je oprávnený meniť žalobný petit, ktorého vyslovenia sa oprávnená

osoba domáha. Je to dotknutá osoba, ktorá jediná môže uskutočniť voľbu spôsobu ochrany. Za zmenu
petitu však nie je možné považovať formulačné zmeny uskutočnené vo výroku rozhodnutia súdu za
predpokladu, že je inak zachovaná obsahová súladnosť žalobného petitu a výroku rozhodnutia súdu /
viď Občiansky zákonník pre prax (komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP I., Jaroslav Krajčo,
vydavateľstvo EUROUNION, str. 269/. Žalobca v žalobe označil riadne výroky, za ktoré požaduje,

aby sa mu žalovaný ospravedlnil a do týchto súd prvej inštancie nezasahoval. Z celého obsahu
žaloby jednoznačne vyplývalo, že sa domáha ospravedlnenia za hodnotiace úsudky, nakoľko okolnosti
z ktorých žalovaný v liste vychádzal boli podľa jeho názoru nepravdivé, nikdy nepoprel ústnu dohodu so
žalovaným o vyprataní nehnuteľností a len na základe nového právneho posúdenia veci sa rozhodol,
že nevyhovie žalovanému a nehnuteľnosti nevyprace. Teda jednalo sa iba o opravu pojmu „nepravdivé“

na „neoprávnené“, čo vychádzalo z celého kontextu žaloby a nie o úpravu jednotlivých pojmov –
výrokov žalovaného, za ktoré žalobca žiada zo strany žalovaného ospravedlnenie. Všeobecný súd musí
vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových
strán (čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že materiálny

právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu
spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Každý návrh
je súčasne nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí
len obsah petitu (čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Požiadavku, aby z návrhu na začatiekonania bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že by žalobca bol
povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v § 132 ods. 1 CSP sa žalobcovi
neukladá formulovať žalobný návrh (výrok) rozsudku, ale iba to, aby sa zo žaloby ako takej dalo zistiť,

čoho sa žalobca domáha. Zároveň je nutné dodať, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikáciu musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované
bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (pozri uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 192/2015). Odvolací súd preto

uzavrel, že neobstojí odvolacia námietka o údajnej neprimeranej poučovacej povinnosti zákonného
sudcu súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danej spojitosti len naplnil princíp, na ktorom je
dlhodobo budovaný civilný proces. Strany sporu sú povinné prezentovať svoje skutkové tvrdenia, pričom
ich právne posúdenie prináleží súdu.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti človeka podľa § 13 OZ sú a) právo domáhať sa
upustenia od neoprávnených zásahov - negatórna žaloba, b) právo domáhať sa odstránenia následkov
neoprávnených zásahov - reštitučná žaloba, c) právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, d)
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje

ochranu pred neoprávnenými zásahmi, ktoré sú spôsobilé privodiť fyzickej osobe ujmu na právach
chránených uvedenými ustanoveniami. Nevyžaduje sa teda aj spôsobenie ujmy, ale stačí, že zásah
je spôsobilý ujmu spôsobiť. Požiadavka následkov je významná len pri úvahe o spôsobe poskytnutia
ochrany (6Cdo/155/2022). Ak dôsledky zásahu zatiaľ nenastali alebo síce nastali, ale tieto nie sú natoľko
vážne, že ich je možné označiť ako dôsledky zodpovedajúce predpokladom uvedeným v § 13 ods. 2 OZ,

dotknutá osoba sa môže domáhať iba morálnej satisfakcie /viď Občiansky zákonník pre prax (komentár)
Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP I., Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo EUROUNION, str. 269/.
Morálne zadosťučinenie sleduje cieľ primerane, s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Primeranosť
formy morálneho zadosťučinenia vždy závisí na posúdení povahy a okolností konkrétneho prípadu.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v spore domáhal ochrany osobnosti formou morálneho
zadosťučinenia, a to ospravedlniť sa za neoprávnené hodnotiace úsudky písomne listom doručeným
na obec D. E.. Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný zaslal list na obec D. E.
označeného ako návrh na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce, v ktorom mal žalobcu

označiť výrokmi, že je klamár a pod., pričom mal vychádzať z okolností, že žalobca prestal rešpektovať
ústnu dohodu so žalovaným, keď zastavil vypratávanie nehnuteľnosti a pred starostom obce ako aj
pracovníčkou stavebného úradu mal poprieť existenciu tejto ústnej dohody. Správne súd prvej inštancie
ustálil, že napriek ústnej dohode so žalovaným, ako konateľom spoločnosti, ktorá vlastní zaťažené
pozemky, sa rozhodol nepostupovať v zmysle tejto dohody a nepokračovať vo vypratávaní pozemkov

vo vlastníctve spoločnosti, ktorej žalovaný je konateľom. Nebolo však v konaní preukázané, že žalobca
mal pred starostom obce, ako aj pracovníčkou stavebného úradu pri ohliadke miesta poprieť uvedenú
ústnu dohodu.
13. Preto hodnotiaci úsudok žalovaného v spornom liste, že „žalobca si neváži dohody a ani ústretovosť
ľudí, je nedôveryhodný človek“ vychádzal z pravdivých skutkových okolností a ani žalobca nepopieral

existenciu ústnej dohody o vyprataní pozemku, ktorú sa však neskôr rozhodol nerešpektovať, keď podľa
jehonázoruzistil,ženemápovinnosťodstraňovať vecizdanýchpozemkov.Súdprvejinštancieuvedené
správne posúdil a z týchto dôvodov odvolanie žalobcu v časti zamietnutia žaloby nebolo opodstatnené.
Predmetom tohto konania však nebolo preskúmavať správnosť postupu žalobcu ohľadne odstránenia/
neodstránenia vecí z pozemkov vo vlastníctve spoločnosti, ktorej konateľ je žalovaný, preto ochrany

svojich práv sa uvedená spoločnosť môže domáhať právnou cestou.

14. V ďalšej časti hodnotiaci úsudok žalovaného (že žalobca je klamár a že klamstvo je jeho hlavný
pracovný prostriedok, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľkona základe kompetencií, ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán
alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na
prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce) vychádzal zo skutkových okolností,

že žalobca mal poprieť pri ohliadke ústnu dohodu o vyprataní pozemku, ktorá skutočnosť však nebola
preukázaná (nevyplýva z písomného záznamu ohliadky - č.l. 70-71, a ani zo svedeckých výpovedí
A. E. K. – č.l. 121 a A. J. č.l. 134). Hodnotiace úsudky – ani kritika vo vzťahu k osobám verejne
činným - sa nemôžu zakladať na nepravdivých skutkových okolnostiach. Preto aj v tejto časti súd prvej
inštancie správne vec posúdil a vyhovel žalobe. V konaní nebolo preukázané, že list žalovaného bol

oboznamovaný na obecnom zastupiteľstve, z ktorého dôvodu je forma ospravedlnenia doručením listu
obci D. E. postačujúca, korešpondujúca forme v akej došlo k zásadu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že v liste vyjadruje všeobecné
kvalitatívne kritéria k osobe hlavného kontrolóra a v žiadnom prípade nekonštatoval, že žalobca je
intrigán, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo. Oboznámením sa s obsahom celého listu

žalovaného je nutné prijať záver, že všetky úsudky sa týkali osoby žalobcu. Žalovaný sporný list označil
ako návrh na bezodkladné odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce, následne opísal, že
žalobca nedodržal ich ústnu dohodu o vyprataní pozemku a že žalobca mal poprieť uvedenú ústnu
dohodu, pričom následne vyslovil hodnotiaci úsudok na žalobcu, že je klamár, atď. Hoci v jednej časti
žalovanýzačalodsektým,že„hlavnýkontrolórobcebymalbyť vprvomradedôveryhodnýodborník.....“,

avšak v kontexte celého obsahu spisu je jednoznačné, že sa jednalo o úsudok na osobu žalobcu.
16. Prvoinštančný súd zodpovedajúco právnej úprave postupoval i v otázkach bremena tvrdenia a
nadväzného dôkazného bremena. Tieto bremená/povinnosti prvotne zaťažujú žalujúcu stranu. Žalobca
skutkovými okolnosťami prezentovanými v žalobe dotknutú povinnosť tvrdenia splnil, čím došlo k jej
presunu na protistranu. Následne bolo na žalovanom, aby vyvrátil uvedené tvrdenia a preukázal, že jeho

hodnotiace úsudky na žalobcu vychádzali z pravdivých okolností.
17. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o závislom výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď
obe strany mali v konaní len čiastočný úspech, preto aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.
18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov oboch strán
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inej vady, nesprávnym skutkovým

zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05). Navyše pri

niektorých argumentoch by iba dochádzalo k opakovaniu odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom
rozsudku, preto odvolací súd na predmetné odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukázal.
19.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilakovecnesprávnypodľa
§ 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, aplikujúc § 255 ods. 2 CSP,

keď obe strany podali odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, pričom ani jednej sporovej strane
v odvolacom konaní nebolo vyhovené, a teda ani jedna nemala úspech, preto odvolací súd rozhodol, že
žiadna sporová strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)