Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122323178
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6122323178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, o zaplatenie 2.173,64 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 19C/38/2022-91, zo dňa 21. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.173,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.173,64 EUR od
30.04.2022 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy

z dôvodu, že dňa 10.11.2021 v dôsledku protiprávneho konania žalovanej - fyzického útoku na verejného
činiteľa - utrpel príslušník PZ E. F. služobný úraz
(pomliaždenie dolnej pery a brady, nalomenie zubov), za ktorý mu bola rozhodnutím
č.KRPZ-TN-VO2-1-001/2022-Pzodňa21.01.2022priznanánáhradazabolesťvovýške1.360EUR,ato
na základe lekárskeho posudku G. H. o bolestnom zo dňa 26.11.2021. Dávka úrazového zabezpečenia
bola poškodenému vyplatená sekciou personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR
v Bratislave dňa 24.02.2022. Poškodenému bola taktiež počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon

štátnej služby v trvaní od 15.11.2021 do 28.11.2021 služobným úradom vyplatená náhrada služobného
platuvovýške813,64EUR.Podľa§114ods.5zákonač.328/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovmá
služobný úrad právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho
zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na
výkon štátnej služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Žalovaná výzvu na úhradu škody
prevzala dňa 30.03.2022, avšak škodu neuhradila.

1.3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že policajt si úraz spôsobil sám svojou neopatrnosťou.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 20 ods. 1 písm. b), § 22,§ 29 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z.

1.5. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané nasledovné. Žalobca si v konaní voči žalovanej
uplatnil regresný nárok, ktorý je osobitným nárokom na náhradu škody v zmysle
§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
V danom prípade bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať existenciu hmotnoprávnych

predpokladov nároku, ktorými sú: porušenie právnej povinnosti, vznik (existencia) škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.
Vpredmetnejveciporušenieprávnejpovinnosti,vychádzajúczvykonanéhodokazovania,predstavovalo
konanie žalovanej odporujúce zákonnej povinnosti zakotvenej v ust. § 34 zákona č. 171/1993 Z. z., v
zmysle ktorej je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť
výkon jeho oprávnení. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná bola dňa 10.11.2021 v

autobuse na zastávke pri obchode
I. J., v obci K. - L. M., policajnou hliadkou v zložení
ppráp. N. O. P. a npráp. E. F., privolanou na základe telefonického oznámenia tretej osoby, vyzvaná,
aby si nasadila respirátor, pričom bola upozornená, že
v prípade, ak si respirátor nenasadí, dopúšťa sa priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007

Z.z.Vkonanínebolosporné,žežalovanávýzvuzakročujúcichpolicajtovneuposlúchla,akoaniichďalšiu
výzvu na vystúpenie z autobusu, a preto bola policajnou hliadkou vyzvaná, aby sa ihneď dostavila na
Obvodné oddelenie PZ Nemšová za účelom podania vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku
podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1990 Zb., inak bude v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.
z. na príslušné obvodné oddelenie policajného zboru predvedená. Žalovaná na výzvy policajnej hliadky

nereagovala, kládla pasívny odpor, respirátor si nenasadila, ako aj odmietla z autobusu vystúpiť. Z
toho dôvodu zakročujúci policajti použili voči žalovanej donucovacie prostriedky, za pomoci ktorých ju
chceli vyviesť z autobusu, ktorých použitie voči žalovanej bolo vyhodnotené ako v súlade so zákonom
č. 171/1993 Z. z. Obrana žalovanej spočívajúca vo vymenovaní dôvodov, pre ktoré neuposlúchla vyššie
uvedené výzvy policajta (t. j., že mala zakúpený platný cestovný lístok a potrebovala sa dostať domov,

že si respirátor nemohla nasadiť, pretože ho so sebou nemala a nenosila ho a že už k tomu nemala viac
čo povedať), žalovanú nezbavuje zodpovednosti za jej protiprávne konanie, ktorým porušila povinnosť
vyplývajúcu z § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. Žalovaná bola rozkazom o uložení sankcie za priestupok č.
OU-TN-OVVS2-2022/015454-002 zo dňa 01.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2022,
uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. l

písm.a)zákonač.372/1990Zb.,ktoréhosadopustilaprávetým,žedňa10.11.2021vpresnenezistenom
čase od 18:13 hod. do 18:45 hod. v autobuse na zastávke pri obchode
I. J., v obci K. - L. M., po tom, čo ju hliadka polície vyzvala, aby si respirátorom prekryla horné dýchacie
cesty, túto výzvu neuposlúchla, respirátor si nenasadila, neuposlúchla výzvu hliadky na opustenie
hromadného dopravného prostriedku, a to ani po výzve, že v prípade, že túto výzvu neuposlúchne,

budú voči nej použité donucovacie prostriedky, čím opakovane neuposlúchla výzvu verejného činiteľa pri
výkone jeho právomoci. V zmysle § 193 CSP je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný priestupok
a o tom, kto ho spáchal. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pri
vyššie uvedenom služobnom zákroku dňa 10.11.2021 žalovaná nohou kopla policajta E. F., ktorý sa ju
snažil chytiť za nohy, do tváre, čím mu spôsobila poškodenie zdravia. Uvedený skutkový stav mal za

preukázaný z predložených listinných dôkazov
a z výpovedí svedkov zachytených v rozkaze o uložení sankcie za priestupok
č. OU-TN-OVVS2-2022/015454-002 zo dňa 01.08.2022. V danom prípade
z výpovedí svedkov práp. N. O. P., E. F., ako aj z výpovede
npráp.E.F.vyplýva,žežalovanákoplapolicajtaE.F.dooblastitváre,kdehojedenkrátzasiahladooblasti

úst. Vznik zranenia policajta E. F. teda zavinila žalovaná, keď neuposlúchla výzvu policajta, odmietla
strpieť výkon jeho oprávnení
a kládla odpor, čím porušila povinnosť ustanovenú v § 34 zákona č. 171/1993 Zb.
Z uvedeného vyplýva, že škoda na zdraví policajta, ktorá bola posúdená ako služobný úraz, vznikla v
súvislosti s výkonom a realizáciou služobného zákroku a v dôsledku zavineného protiprávneho konania

žalovanej, čo žalobca preukázal predloženými dôkazmi.
K argumentácii žalovanej, že v danom prípade si úraz svojou neopatrnosťou spôsobil policajt E. F. sám,
keď sa náhle zohol k jej kmitajúcim nohám, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná tieto svoje tvrdenia
ničím nepreukázala a jej obrana zostala iba pri takomto konštatovaní. V sporovom konaní sa uplatňujezásada kontradiktórnosti. Strana konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť,
pričom následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila.

1.6. Škoda v danom prípade zodpovedá sume vo výške 2.173,64 EUR. Zranenia príslušníka Policajného
zboru npráp. E. F. boli uznané za služobný úraz. Služobný úrad žalobcu vyplatil poškodenému policajtovi
náhradu za bolesť vo výške 1.360,- EUR, keď vyplatenie tejto náhrady žalobca v konaní preukázal
potvrdením Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho

zabezpečenia z 02.03.2022. Náhrada za bolesť vo výške 1.360,- EUR bola určená ako súčin 30 bodov a
sumy 22,66 EUR za jeden bod (30 x 22,66 EUR = 679,80 EUR), zaokrúhlene na celé euro smerom nahor
na sumu 680,- EUR, krát dva, nakoľko podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak bolo policajtovi pri
služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto
zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. Keďže nárok na náhradu za bolesť vznikol
v roku 2021, hodnota jedného bodu je 22,66 EUR

v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. SI4243-2021-OL o ustanovení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021. Poškodenému policajtovi
bola taktiež počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v trvaní od 15.11.2021
do 28.11.2021 služobným úradom vyplatená náhrada služobného platu vo výške 813,64 EUR. Na
základe skutočnosti, že sumy predmetných dávok boli vyplatené žalobcom, ktorý je úradom sociálneho

zabezpečenia príslušníkov
Policajného zboru a vypláca dávky úrazového a nemocenského zabezpečenia, žalobca si podanou
žalobou uplatnil celkovú vyplatenú sumu 2.173,64 EUR voči žalovanej ako náhradu škody, ktorá vznikla
žalobcovi v súvislosti s vyplatením týchto dávok podľa osobitného právneho predpisu (§ 114 ods. 5
zákona č. 328/2002 Z. z.). Žalovaná spochybňovala rozsah poškodenia zdravia policajta E. F., najmä čo

sa týka poškodenia zubov (12, 42, 32). Na preukázanie svojich tvrdení, však žalovaná súdu nepredložila
a ani nenavrhla vykonať žiadny dôkaz. Rozsah zranení poškodeného policajta (pomliaždenie dolnej pery
a brady
s odreninami, nalomenie zubov 12, 42, 32), ako aj priebeh liečenia, vrátane jeho dočasnej
práceneschopnosti, na ktorú poškodený policajt nastúpil dňa 15.11.2021 po kontrole, na ktorej bol

zistený pretrvávajúci horúci opuch brady a rozsiahly hematom (č. l. 60 spisu), mal súd prvej inštancie za
dostatočne preukázaný z predložených lekárskych správ, potvrdenia
o dočasnej práce neschopnosti, ako aj z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia.

1.7. Príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, v danom prípade jednoznačne zo strany
žalovanej zavineným, mal súd prvej inštancie za preukázanú vychádzajúc zo skutočnosti, že pokiaľ
by žalovaná uposlúchla výzvy policajta a nebola by kládla pasívny/aktívny odpor, nebol by dôvod na
použitie donucovacích prostriedkov, pri použití ktorých došlo k zraneniu príslušníka Policajného zboru
a k následnej výplate náhrady za bolesť a náhrady služobného platu. Vzhľadom na uvedené mal súd

prvej inštancie v danej veci za preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym
konaním žalovanej a vznikom škody na strane žalobcu. Vznik a existencia škody v podobe dávok
vyplatených žalobcom poškodenému policajtovi v celkovej výške 2.173,64 EUR bol podmienený priamo
a výhradne zavineným porušením právnej povinnosti žalovanou. Keďže v predmetnej veci boli splnené
všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie žalobe ako skutkovo a

právne dôvodnej vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.173,64 EUR.

1.8. Tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok
z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobca výzvou zo dňa 22.03.2022

vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady škody, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 30.03.2022. Dňom 30.04.2022 sa žalovaná dostala do
omeškania s plnením tohto peňažného dlhu. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB 0,0 % zvýšenú o 5 percentuálnych bodov)
zo sumy 2.173,64 EUR od 30.04.2022 do zaplatenia.

1.9. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonnákoncentrácia konania podľa § 154 CSP). O zákonnej koncentrácii konania bola žalovaná poučená v
poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu,
a osobitne aj vo výzve na vyjadrenie zo dňa 12.07.2022 (č. l. 26), ktorá bola žalovanej doručená dňa

15.07.2022. V predmetnej veci súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa
22.11.2023.Spoukazomnazákonnúkoncentráciukonania,ktorápredstavujeobjektívnučasovúhranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, preto súd prvej inštancie neprihliadal na podanie žalovanej, ktoré bolo
doručené súdu dňa 06.12.2023.

1.10. Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto by
žalobca v zmysle § 255 ods. 1 CSP mal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobca
však výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú
zo súdneho spisu, a preto súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaciemu súdu navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

2.2. Uviedla, že v predmetný deň nemohla uposlúchnuť výzvu policajta nasadiť si respirátor
pretože tento nenosila, bola po kardiologickej operácii a bolo jej v ňom nevoľno. Policajtovi sa preukázala

občianskym preukazom aby ju mohol legitimovať a nahlásiť na patričný úrad na prejednanie priestupku.
Výzvu na opustenie autobusu nemohla uposlúchnuť, lebo cesta domov bola ešte cca 10 kilometrov, bola
tma, nemohla ísť peši a mala riadne zakúpený cestovný lístok. Ak by si policajt opísal osobné údaje, tak
ako mu to prikazoval zákon a nepoužil donucovacie prostriedky, k žiadnemu úrazu by nedošlo. Žalovaná
zdôraznila, že je chránenou osobou, preto na nej policajt nemal používať donucovacie prostriedky. Pri

zákroku sa policajt náhle, neopatrne a neobozretne zohol k jej kmitajúcim nohám a bradou narazil do jej
topánky. Nakoľko nepredpokladala, že sa náhle zohne k jej nohám, nemohla nárazu zabrániť. Preto nie
je zodpovedná za neopatrnosť policajta a nenesie zodpovednosť za škodu, lebo túto si spôsobil policajt
svojou nepozornosťou sám. Poprela, že by policajta úmyselne kopla.

1.3. Spochybňovala rozsah zranení policajta, pretože nesedelo číselné označenie zubov v dokladoch.
Poprela, že by voči nej bolo začaté trestné stíhanie za prečin útoku na verejného činiteľa tvrdiac, že táto
vec bola postúpená na prejednanie priestupku. Priestupkové konanie bolo za to, že nemala respirátor,
nie za útok na verejného činiteľa.

2.4. Na záver uviedla, že žalovanú sumu nemá z čoho zaplatiť pretože jej dôchodok predstavuje sumu
484 EUR mesačne a po zaplatení nákladov za bývanie, lieky, zdravotné pomôcky a cestovanie jej ostáva
7 EUR na deň.

2.5. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny, založený na nesprávnych skutkových zisteniach,

ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, jednak na nedostatočne zistenom
skutkovom stave a jednak na nesprávnom právnom posúdení veci.

2.6. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalovaná v podaní zo dňa 20.01.2024 zotrvala
na predchádzajúcich tvrdeniach, teda že policajtovi nemohla spôsobiť škodu, pretože si ublížil sám.

Tvrdila, že naopak tento na nej spáchal trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa
a obmedzovania osobnej slobody. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24. septembra 2020 sp. zn. II ÚS 411/2020 a priložila trestné oznámenia podané na policajtov
vykonávajúcich zásah dňa
11. novembra 2021.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej odvolaciemu súdu navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

3.2. Nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovanej, ktorá v ňom uvádza len jej subjektívne názory

a hodnotenia priebehu vykonávania služobného zákroku voči žalovanej. Účelovo
a uvedením nepravdivých údajov sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti za spáchanú škodu, ktorú
spôsobila zavineným protiprávnym konaním. Všetky tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní bolivyvrátené a bol preukázaný skutočný priebeh udalostí, ktorý vyplýva jednak z doložených úradných
záznamov, z rozkazu po uložení sankcie za priestupok číslo spisu
OU- TN- OVVS2-2022/015454-002 vydaného Okresným úradom Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej

správy, oddelenie priestupkov zo dňa 01.08.2022 ako aj zo samotného odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

3.3. Čo sa týka číselného označenia poranených zubov príslušníka policajného zboru uviedol, že tieto
boli označené podľa systému číslovania FDI zavedeného medzinárodnou stomatologickou federáciou.

3.4. Zdôraznil, že voči žalovanej bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Trenčíne sa ČVS: ORP-896/2-VYS-TN- 2020 zo dňa 10.11.2021.

3.5. Predmetná vec bola po skončení objasňovania postúpená na prejednanie priestupku. Rovnako

v tomto bode žalovaná nepravdivo uvádza, že vec bola postúpená na prejednanie priestupku
z dôvodu, že nemala respirátor. Pravdou je, že žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku
voči verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a to z dôvodu
neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa. Na záver uviedol, že nepriaznivá finančná situácia nie je
dôvod zániku povinnosti uhradiť dlh.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 28.04.2024 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.04.2024
zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvádzajúc, že všetky údaje uviedla pravdivo. Rúško
si nemohla nasadiť, pretože ho nemala. Žiadala vykonať rekonštrukciu prípadu, aby sa ukázalo čo sa
skutočne odohralo. Navyše platný právny stav na území SR neukladá právnu povinnosť nosiť rúško

a policajti - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, teda nie vyhlášky úradu verejného zdravotníctva.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania

a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súdpreskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

13. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom
smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením

základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR
okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

14. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych

údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového
zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

15. Žalovaná založila dôvody svojho odvolania na tvrdeniach, že v predmetný deň si rúško v dopravnom
prostriedku nasadiť nemohla, pretože ho nemala, mala platný cestovný lístok, respirátor nosiť nemohla,

lebo bola po kardiologickej operácii, zranenie si pri zákroku policajt spôsobil sám, lebo sa neopatrne
zohol k jej nohám, keď nimi kmitala, spochybňovala rozsah jeho zranení, lebo zub č. 42 neexistuje,
tvrdila, že voči nej nebolo začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa a nemá pre nízky
dôchodok dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie žalovanej sumy. Uvedené odvolacie námietky
vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné z nasledujúcich dôvodov.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná dňa 10.11.2021 v čase okolo
18.13 hod. v autobuse na zastávke pri obchode I. J., v obci K. - L. M., po tom ako ju hliadka PZ
v zložení ppráp. N. O. P. a poškodený vyzvala, aby si prekryla respirátorom horné dýchacie cesty,
výzvu neuposlúchla, respirátor si nenasadila, neuposlúchla výzvu hliadky PZ na opustenie hromadného

dopravného prostriedku, a to ani po výzve, že ak túto výzvu neuposlúchne, budú voči nej použité
donucovacie prostriedky. Následne si pri vyťahovaní z autobusu sadla na podlahu autobusu pri jeho
východe od vodiča a nechcela sa postaviť, kedy ju ppráp. N. O. P. chytil pod pazuchami a poškodený
sa ju snažil chytiť za nohy, kedy ho menovaná kopla podrážkou topánky pravej nohy do oblasti tváre,
čím týmto konaním spôsobila poškodenému poškodenie zdravia a to: pomliaždenie dolnej pery a brady

s odreninami a nalomenie zubov 12, 42, 32, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie na urgentnom príjme
Fakultnej nemocnice v Trenčíne
s dobou dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby od 15.11.2021 do 28.11.2021, služobný úrad,
v pôsobnosti ktorého je poškodený policajt zaradený - Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Trenčíne.

17. Z vyhodnotenia oprávnenosti použitia donucovacích prostriedkov zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že
vyhodnotením použitia donucovacích prostriedkov tak, ako boli uvedené
v priloženom hlásení o použití donucovacích prostriedkov, ktoré je na Obvodnom oddelení
policajného zboru Nemšová evidované pod č. p.: ORPZ-TN-OPP4-22-021/2021, nevznikli pochybnosti

o oprávnenosti, alebo primeranosti ich použitia vzhľadom k danej situácii, a teda boli použité v súlade
so zákonom č. 171/1993 Z. z.

18. Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že pacient E. F. dňa
10.11.2021 o 21.48 hod. absolvoval traumatologické vyšetrenie.

Z lekárskej správy z Univerzitnej nemocnice Svätého Michala, a. s. Bratislava vyplývajú jednotlivé
vyšetrenia pacienta E. F. v dňoch 11.11.2021, 22.11.2021 a 26.11.2021 v súvislosti so služobným
úrazom dňa 10.11.2021. Z výmenného listu - poukazu vyplýva, že E. H. G. D. požiadala o vystavenie PN
pre pacienta E. F., ktorý bol u nich vyšetrený dňa 10.11.2021, boli ošetrené zuby 12, 42, 32 po fraktúrezubov po úraze, pričom na kontrole bol zistený pretrvávajúci opuch brady, na rtg bez známok fraktúry
sánky, rozsiahly hematom, 15.11.2021 predpísané antibiotiká. Z lekárskej správy zo dňa 22.11.2021
vyplýva, že pacient E. F. udáva služobný úraz dňa 10.11.2021 - kopnutie do brady, následne ošetrený

obvodným stomatológom, podľa dokumentácie bol prítomný opuch s hematómom, parciálna fraktúra
koruniek zubov 12, 42, 32 so zachovaním vitality predmetných zubov. Z potvrdenia o dočasnej práce
neschopnosti vyplýva, že E. F. bol uznaný za dočasne práceneschopného od 15.11.2021 do 28.11.2021.
Z rozpisu služieb OOPZ Nemšová vyplýva, že npráp. E. F. odrobil jednu nočnú službu dňa 11.11.2021,
nasledujúce dni nebol v práci a od 15.11.2021 do 28.11.2021 bol PN.

19. Rozhodnutím č. KRPZ-TN-V02-1-00l/2022-P zo dňa 21.01.2022 bola poškodenému npráp. E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 10.11.2021 pri vykonávaní služobného zákroku,
v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. priznaná náhrada
za bolesť vo výške 1.360,- EUR.

20. Z vyčíslenia služobného platu počas trvania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby zo dňa
21.03.2022 vyplýva, že poškodenému npráp. E. F. bol vyplatený služobný plat počas jeho dočasnej
neschopnosti na výkon štátnej služby (od 15.11.2021 do 28.11.2021) v dôsledku služobného úrazu zo
dňa 10.11.2021 vo výške
813,64 EUR.

21. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS:ORP-896/2-
-VYS-TN-2021 zo dňa 10.11.2021 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
páchateľka dňa 10.11.2021 v presne nezistenom čase od 18:13 hod. do 18:45 hod. v autobuse na

zastávke pri obchode I. J., v obci K. - L. M., po tom, čo ju hliadka v zložení ppráp. N. O. P. a npráp.
E. F. vyzvala, aby si respirátorom prekryla horné dýchacie cesty, túto výzvu neuposlúchla, respirátor
si nenasadila, neuposlúchla výzvu hliadky na opustenie hromadného dopravného prostriedku, a to ani
po výzve, že v prípade, že túto výzvu neuposlúchne, budú voči nej použité donucovacie prostriedky,
následne si pri vyťahovaní z autobusu sadla na podlahu autobusu pri jeho východe od vodiča a nechcela

sa postaviť, kedy ju ppráp. N. O. P. chytil pod pazuchami a npráp. E. F. sa ju snažil chytiť za nohy,
kedy ho páchateľka kopla podrážkou topánky pravej nohy do oblasti tváre, kde ho jedenkrát zasiahla
do okolia brady
a úst, čím mu spôsobila odreninu a opuch čeľuste a hematóm na sliznici dolnej pery. Trestné stíhanie
bolo začaté zaisťovacím úkonom - zadržaním podozrivej osoby. Predmetná vec bola postúpená na

prejednanie priestupku.

22. Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. spisu OU-TN-OVVS2-2022/015454-
-002, vydaného Okresným úradom Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov,
zo dňa 01.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2022, vyplýva, že žalovaná A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, sa uznáva vinnou zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku
podľa § 47 ods. l písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého
sa dopustila tým, že dňa 10.11.2021 v presne nezistenom čase od 18:13 hod. do 18:45 hod.
v autobuse na zastávke pri obchode I. J., v obci K. - L. M., po tom, čo ju hliadka polície vyzvala,
aby si respirátorom prekryla horné dýchacie cesty, túto výzvu neuposlúchla, respirátor si nenasadila,

neuposlúchla výzvu hliadky na opustenie hromadného dopravného prostriedku, a to ani po výzve, že v
prípade, že túto výzvu neuposlúchne, budú voči nej použité donucovacie prostriedky, čím opakovane
neuposlúchla výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že správny orgán mal za dostatočne preukázané, že obvinená A. B. naplnila skutkovú podstatu
priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. l písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozkazu. Obvinená
A. B. priznala, že po tom, čo ju hliadka polície vyzvala, aby si respirátorom prekryla horné dýchacie cesty
túto výzvu neuposlúchla, respirátor si nenasadila, neuposlúchla výzvu hliadky na opustenie hromadného
dopravného prostriedku, a to ani po výzve, že v prípade, že túto výzvu neuposlúchne, budú voči nej
použité donucovacie prostriedky. Taktiež z výpovedí svedkov práp. N. O. P., npráp. E. F., E. F. a z

úradného záznamu je zrejmé, že obvinená A. B. bola opakovane vyzvaná hliadkou, aby si nasadila
respirátor, aby opustila hromadný dopravný prostriedok, toto neuposlúchla, ani po výzve, že ak tak
neurobíbudúvočinejpoužitédonucovacieprostriedky.NaopakobvinenáA.B.privyťahovanízautobusu
si sadla na podlahu autobusu pri jeho východe od vodiča a nechcela sa postaviť. Následne, keď ju práp.N. O. P. chytil pod pazuchami a npráp. E. F. ju snažil chytiť za nohy, ho kopla podrážkou topánky pravej
nohy do oblasti tváre, kde ho jedenkrát zasiahla do okolia brady a úst, čím mu spôsobila odreninu a
opuch čeľuste a hematóm na sliznici dolnej pery. O uvedenom svedčia priložené lekárske správy a v

neposlednom rade sama obvinená A. B. sa k tomuto skutku sama priznala. Pri určení druhu sankcie
správny orgán postupoval podľa § 12 zákona
o priestupkoch, kde prihliadol na spôsob spáchania priestupku teda, že obvinená
A. B. spáchala priestupok protiprávnym konaním, na mieru zavinenia, nakoľko ho spáchala úmyselne
a to tak, že aj napriek opakovaným výzvam zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru neuposlúchla

ich výzvy a naďalej pokračovala vo svojom protiprávnom konaní. Taktiež správny orgán prihliadol na
závažnosť jej konania, že svojím konaním nerešpektovala výzvy verejného činiteľa, bral do úvahy aj to,
že obvinená sa svojho protiprávneho konania dopustila nerešpektovaním výzvy verejného činiteľa, čo
bolipríslušníciPolicajnéhozboru,svojeprotiprávnekonanieznásobovalasvojímagresívnymsprávaním,
čo malo za následok spôsobenie zranenia jedného z policajných príslušníkov, ktorý musel byť následne
viackrát lekársky ošetrený, svojho konania neoľutovala, čo možno považovať za priťažujúce okolnosti.

Správnyorgánbralsúčasnedoúvahyajto,žeobvinenáA.B.svojekonaniepriznala,eštenebolariešená
v priestupkovom konaní za obdobný priestupok, preto jej bola uložená sankcia pokarhanie. Mal za to,
že obvinená
A. B. sa zo svojho protiprávneho konania poučila, v budúcnosti sa bude správať zodpovednejšie
a takéhoto protiprávneho konania sa už nebude dopúšťať. Z uvedeného dôvodu udelenú sankciu

považoval správny orgán za dostatočnú a primeranú. Správny orgán dospel k záveru, že stav veci je
spoľahlivo zistený a sú splnené podmienky pre vydanie rozkazu o uložení sankcie za priestupok.

23. Z potvrdenia vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych
činností, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 02.03.2022 bolo zistené, že odbor sociálneho

zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
potvrdil, že dňa 24.02.2022 na základe rozhodnutia č. p. KRPZ-TN-V02-1-001/2022-P zo dňa
21.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2022 vyplatil z bankového účtu náhradu za bolesť
vo výške 1.360,- EUR poškodenému policajtovi npráp. E. F., nar. XX.XX.XXXX, zaradenému na výkon
štátnej služby na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nemšová odboru poriadkovej polície

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne - služobný úrad Ministerstvo vnútra SR, Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne. Z vyčíslenia služobného platu počas trvania dočasnej
neschopnosti na výkon štátnej služby zo dňa 21.03.2022 vyplýva, že poškodenému npráp. E. F. bol
vyplatený služobný plat počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (od 15.11.2021 do
28.11.2021) v dôsledku služobného úrazu zo dňa 10.11.2021 vo výške 813,64 EUR.

24. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že dňa
10.11.2021 žalovaná pri spáchaní priestupku, za ktorý bola v správnom konaní právoplatne uznaná za
vinnú, ublížila na zdraví zákrok vykonávajúcemu príslušníkovi policajného zboru. Jeho zranenia boli
preukázané Lekárskou správou Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 10.11.2021 a zo dňa 22.11.2021,

Lekárskou správou z Univerzitnej nemocnice Svätého Michala, a. s. Bratislava, z ktorej vyplývajú
jednotlivé vyšetrenia pacienta
E. F. v dňoch 11.11.2021, 22.11.2021 a 26.11.2021, lekárskym posudkom
o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.11.2021, vyhotovenom
E. G. H., ako aj z kontroly bodového ohodnotenia služobného úrazu

npráp. E. F. zo dňa 20.12.2021. V konaní bolo preukázané vyplatenie žalovanej sumy poškodenému
príslušníkovi policajného zboru vo výške 1.360,- EUR z titulu náhrady za bolesť a sumy vo výške
813,64 EUR a z titulu služobného platu počas jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (od
15.11.2021 do 28.11.2021). Žalobcovi tak v zmysle ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. vznikol
nárok na zaplatenie tejto sumy žalovanou.

25. Odvolací súd preskúmal vec aj z hľadiska Uznesenia vlády SR dňa 6. novembra 2024 č. 682 o
udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti
s protipandemickými opatreniami zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 286/2024 Z.z. Po preskúmaní
tejto amnestie zistil, že táto sa nevzťahuje na súdenú vec z dôvodu, že sa vzťahuje len na odpustenie

doteraz nevykonaných sankcií alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky
spáchané v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu
ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. Bolo nariadené, aby sa nezačínalo, a
ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch spáchaných

v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti
s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného
koronavírusom SARS-CoV-2. V súdenej veci je predmetom konania uplatnenie regresného nároku
žalobcu voči žalovanej, ktorá pri spáchaní priestupku ublížila na zdraví zákrok vykonávajúcemu
príslušníkovi policajného zboru.

26. Žalovaná v odvolacom konaní predložila rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
11Csp/73/2021 zo dňa 20.12.2022, o ktorom tvrdila, že je zhodný s jej prípadom. Tvrdila, že tento
rozsudok je precedensom, podstata priloženého rozsudku a súdenej veci je tá istá, keď príčinou sporu
bolo nenosenie rúška a následok covidovej tyranie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom tohto
rozsudku však musel konštatovať, že uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na súdenú vec z dôvodu,

že sa týka iného skutkového a právneho základu.

27. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá

veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

28. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia
s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v

zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho
právneposúdenie.Žalovanávodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancieneuviedlažiadneskutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

Ňou uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov.

31. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní plne úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil,
ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).