Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Csp/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302374
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6123302374.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou, Mgr. Janette Nôtovou, v spotrebiteľskom spore žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občan SR, zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47445092
so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 4.337,45 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II.Žalobcaje povinný nahradiťžalovanémutrovykonaniavrozsahu100%,vrátanetrovodvolacieho

konania, v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcapodalnaupomínacomsúdeOkresnomsúdeBanskáBystricažalobudňa20.04.2023,vktorej
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenia istiny 4.337,45 EUR, úrok 1.409,59 EUR a príslušný úrok
z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávky ku dňu 07. 10. 2022 mu bola
žalovaná pohľadávka postúpená od pôvodného veriteľa VÚB a. s., ktorý so žalovaným dňa 19. 12. 2018
uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný si však neplnil svoje zmluvné povinnosti, preto bola
vyhlásená predčasná splatnosť úveru, čo bolo žalovanému doručené oznámením dňa 22. 12. 2020.
Žalovaný v určenej lehote 7 dní dlh neuhradil, preto je od 30. 12. 2020 v omeškaní s plnením peňažného

dlhu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 9Up/735/2023 dňa 16. 05. 2023, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas
odpor s odôvodnením, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný namietol, že Zmluva o úvere
neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2

písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov“. Žalovaný namietol, že žalobca v podanom žalobnom návrhu
neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, čo má za následok zmysle § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľskéhoúveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní
bonity s odbornou starostlivosťou, nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru, a preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následne došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie
pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poslednú výzvu pred zosplatnením, ako aj vyhlásenie úveru
za predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takom prípade žalobca nepreukázal splnenie
podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn.7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že

podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia
pohľadávky banky. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Zo strany žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do

zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka druhá veta a preto aj
z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže
žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní a preto neboli splnené podmienky v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia, žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žiadal žalobu

zamietnuť.

3. Na odpor žalovaného žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že odpor žalovaného je v celom rozsahu
neodôvodnený, tvrdenia žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Nárok
žalobcu je dôvodný a preukázaný, žalobca navrhoval pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde.

Dňom 04. 08. 2023 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne a vecne príslušnému.
Žalovaný na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojich námietkach.

4. Žalobca v písomnom doplňujúcom vyjadrení uviedol, že spolu s výzvou právneho predchodcu zo dňa
07.09.2020 označenej ako „Tretia upomienka“ súdu predložili aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že

táto výzva bola odoslaná žalovanému na adresu ním uvedenú a to pod číslom zásielky E. dňa 07. 09.
2020, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku na jeho ľavej strane, kde je tento dátum uvedený.
Podľa výpisu z informačného portálu Slovenskej pošty je zrejmé, že predmetná výzva bola žalovanému
doručovaná a žalovaný ju neprevzal v odbernej lehote. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaného, v
prílohe žaloby boli predložené dokumenty právneho predchodcu, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím

zmluvy žalovaný poskytol informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a
ďalšie podrobné informácie. Pri posudzovaní bonity žalovaného bol právnym predchodcom zaslaný
dopyt na informačný systém SRBI (Spoločný register bankových informácií), prevádzkovaný pre všetky
banky spoločnosťou CRIF, keď boli zisťované prípadné nesplácanie/omeškania so splácaním úverov
poskytnutých od iných bankových domov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že schopnosť žalovaného

splácať úver bola posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť
vplyv.

5. Súd o žalobe žalobcu rozhodol dňa 26. 09. 2023 v poradí prvým rozsudkom tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietol. Súd konštatoval, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v spore

z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nedodržanie podmienok v zmysle § 92 ods.8 Zákona
o bankách. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16CoCsp/32/2023 zo
dňa 04. 12. 2024 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/266/2020 vyplýva záver, že podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách sa vyžaduje samostatná

písomná výzva banky alebo pobočky zahraničnej banky klientovi na úhradu čo len časti peňažného
záväzku voči banke. V danom prípade môže ísť aj o výzvu na zaplatenie celého zostatku z úveru po jeho
mimoriadnom zosplatnení za splnenia podmienky, že je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej Zmluvy o úvere, samotnému oznámeniuo mimoriadnej splatnosti úveru nemožno prisvedčiť aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods.8 Zákona
o bankách, avšak v tomto konkrétnom prípade žalobca okrem oznámenia o vyhlásení predčasnej
splatnostiúveruvlistinezodňa20.12.2020zároveňvyzvalžalovanéhonapredčasnésplateniezostatku

úveru s príslušenstvom do 7 dní od doručenia výzvy a táto listina je teda nielen oznámením o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, ale aj výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.
Keďže z odôvodnenia okresného súdu vyplýva, že súd konštatoval výzvu veriteľa voči žalovanému n
úhradu dlhu do 7 dní od doručenia zásielky výzvou zo dňa 20. 11. 2020. Z odôvodnenia súdu však nie
je jasné, či súd má zato, že podmienka samostatnej výzvy bola splnená doručením výzvy z 20. 11. 2020

alebo, či k platnému postúpeniu pohľadávky sa vyžaduje ďalšia samostatná výzva podľa § 92 ods.8
Zákona o bankách, z ktorého dôvodu je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. V ďalšom bolo
uložené okresnému súdu odôvodniť, či výzva z 20. 11. 2020 spĺňa náležitosti písomnej výzvy banky
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, či bola doručovaná žalovanému po tom, čo bol dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a okresný
súddoplnídokazovaniezaúčelomzistenia,čisúčetvšetkýchomeškaníklientasozaplatenímčolenčasti

toho istého peňažného záväzku voči banke nepresiahol 1 rok (§ 92 ods.8 veta druhá Zákona o bankách).

6. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie na pojednávaní dňa 11. 02.
2025, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil ich neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania, čím

bolisplnenépodmienky§180C.s.p.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímlistinnýchdokladovazistil
nasledujúci skutkový a právny stav.

7. VÚB, a. s. (ďalej „banka“) a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB
pôžička“ dňa 19. 12. 2018, na základe žiadosti žalovaného zo dňa 19. 12. 2018, digitálne. Predmetom

zmluvy bolo poskytnutie úveru 6.000,00 EUR, s dobou splácania na 96 mesiacov. Boli označená
refinancované úvery vo VÚB banke, so zostatok 1.191,15 EUR, 524,91 EUR, 1.467,92 EUR. Bankou bol
poskytnutý úver s úrokom 8,06 % ročne (bez zľavy 10,06 % ročne). Bola dojednaná mesačná splátka
90,62 EUR vrátane poistného (4,86 EUR) od 25. 01. 2019. RPMN bola určená na 8,71 %, a celková
čiastka úveru činila 8.207,20 Eur. V bode 5.b/ bolo dojednané predčasné vyhlásenie okamžitej splatnosti

úveru pre neplatenie splátok s odkazom na čl. VIII. Podmienok. K zmluve boli doložené OP, VOP, prílohy
zmluvy: Európske informácie o sp. úvere (č. l. 52), údaje o RPMN (č. l. 56), Poistné podmienky (č. l. 58).

8. Výzvou zo dňa 07. 09. 2020 bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške
293,92 EUR s upozornením, že ak dlžné splátky neuhradí, veriteľ bude oprávnený dlh zosplatniť. K tomu

bol pripojený podací hárok s podaním na pošte dňa 07. 09. 2020, a sledovanie zásielok z internetovej
stránky Slovenskej pošty s tým, že zásielka bola vrátená ako nevyzdvihnutá dňa 01. 10. 2020, zásielka
bola uložená od 10. 09. 2020 (č. l. 147). Listom zo dňa 20. 11. 2020 bol žalovaný vyzvaný k úhrade
dlhu vo výške 5.404,35 EUR do 7 dní od doručenia výzvy. K tomu bola doložená kópia zásielky (č. l. 17
- 18), ktorá bola veriteľovi vrátená ako nevyzdvihnutej dňa 22. 12. 2020, zásielka bola uložená od 03.

12. 2020. Žalobca doložil predžalobnú výzvu žalovanému k úhrade dlhu zo dňa 28. 03. 2023.

9. Žalobca na preukázanie aktívnej legitimácie predložil súdu oznámenie banky o postúpení pohľadávky
na žalobcu adresované žalovanému zo dňa 12. 10. 2022. Žalobca tiež doložil Rámcovú zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 02. 2020 vrátane Žiadosti o prevod žalovanej pohľadávky k 07. 10.

2022.

10. Podľa Prehľadu platobnej disciplíny (č. l. 13), žalovaný čerpal celkový úver 6.000,-- EUR dňa
19. 12. 2018. Dňa 19. 12. 2018 mu bol predpísaný poplatok 60,00 EU, ktorý uhradil dňa 19. 12. 2018.
Následne hradil splátky po 90,62 EUR (ev. splátky v časti centov v rôznych výškach – prevyšujúce centy

boli započítané na sankčnom úroku) odo dňa 01. 02. 2019 do 20. 10. 2020 a to len nepravidelne. Celkom
je evidovaný počet splátok 18x (na splátky za rok 2019 12x splátky a za rok 2020 6x splátky). Uhradil
tiež vyrubené poplatky za upomienky. Po zosplatnení žalovaný vykonal úhrady na dlhu 30,00 Eur dňa
04. 02. 2021, 157,00 Eur dňa 03. 05. 2021 a 214,98 EUR dňa 22. 06. 2022. Podľa listiny Prehľad splátok
(č. l.318) žalovaný uhradil ešte dňa 19. 07. 2022 sumu 210,69 EUR.

11. Podľa Žiadosti o VÚB pôžičku z 19. 12. 2018 (č. l. 63) sú uvedené údaje o refinancovaných
úveroch, údaje spotrebiteľa: osobné údaje, rodinný stav: rozvedený, nezaopatrené deti:0, typ bývania:
prenájom. Údaje o zamestnávateľovi – hlavný pracovný pomer od 8/2007, č. príjem za posl. mesiac:1.001,00 EUR, predch. mesiac: 736,00 EUR, ďalší predch mesiac: 667,00 EUR. Podľa listiny Zoznam
dokladov k VÚB pôžičke (č. l. 9 vytvorený elektronicky) v časti II/ bod 1) – fotokópia dokladu totožnosti,
právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode, v bode 2) doklady o príjme nie je vyznačený žiaden údaj. Podľa

listiny Zoznam dokladov k VÚB pôžičke (č. l. 24 – vypísaný ručne) – detto. Bola pripojená kópia OP
(č. l. 24 rub), screenshot obrazovky s názvom Záväzky klienta (č. l.25), z ktorej je čitateľná len časť
položiek v rozsahu 1x kontokorentný úver, 3x spotrebný úver, kópia rozvodového rozsudku (č. l. 25 –
26), e-mailová správa z 19. 12. 2018, kópie listín- avízo o zadaní platby z 19.12.2018.

12. V odvolacom konaní žalobca predložil listiny: výtlačok z registra veriteľa k postupu overenia bonity
(č. l. 170 – 179), Dopyt do SP (č. l. 180).

13. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanoveniasúneplatné.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani

nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úverovej
služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ, aj keď právna úprava úverovej zmluvy

je uvedená v OBZ ako absolútny obchodný vzťah.

15.1 Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

15.2 Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15.3 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, (v znení úč do 31. 12. 2018

– ďalej len „ZSÚ“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie

viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.15.4 Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne

označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

15.5 Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornoustarostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.
Podľa ods. 4, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej

banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov
16 a 17.
Podľa ods. 8, prevádzkovateľ registra je povinný v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zabezpečiť
elektronické overovanie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm.

a), bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky.
Podľa ods. 16, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.
Podľa ods. 17, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa ods. 18,veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov
vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať
v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
Podľa ods. 19 veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Podľa ods. 20, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú
tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa ods. 21, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet

hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
Podľa ods. 22, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas
celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby.
Podľa ods. 23, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Podľa ods. 24, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na

a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa
tohto zákona (ďalej len "refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len "navýšený úver"), ak výškaposkytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov,
b) spotrebiteľský úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe

historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných
operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov,
c) spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia
je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100% zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského
úveru.

Podľa ods. 26, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a pri výpočte limitu na podiel
výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 19 nezohľadňujú
a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov spotrebiteľa je hodnoverne
preukázaný,

c) poistenie splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti.
Podľa ods. 27, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o
príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti

a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, elektronicky overiť

informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa
registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého
sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať

s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
Podľa ods.41, Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia

možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,
b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,

d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

Podľa ods. 42, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
bankysúpovinníprizískavaní,uchovávaníaspracúvaníúdajovpotrebnýchnaposudzovanieschopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver od spotrebiteľa postupovať v súlade s týmto zákonom a s
osobitným predpisom.17t) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú oprávnení bez súhlasu spotrebiteľa údaje potrebné na posudzovanie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

15.6 Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa ods. 2, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

15.7 Podľa § 17 ods. 1 ZSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15.8 Podľa § 19 ods. 1 ZSÚ, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta
podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Podľa ods.2, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým
spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi

alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného
účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných
prostriedkov1)naplatobnétransakcie1)ačerpaniaaostatnénákladynaplatobnétransakcie1)sazahrnú
do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady

na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek
inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s
výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej
ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti

alebo na úver.
Podľa ods.3, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15.9 Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15.10 Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ods. 9, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15.11 Podľa § 1 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa ods. 2, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutýchpeňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Podľa ods. 4, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých

spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

15.12 Podľa § 1a ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej

ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej
vety. Podľa ods. 4, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa ods. 5, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády

sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.

15.13 Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15.14 Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15.15 Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15.16 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15.17 Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Súd vyzval žalobcu na špecifikáciu uplatneného nároku, doplnenie skutkových tvrdení k dodržaniu
zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky bankou a špecifikáciu a zdokladovanie postupu
veriteľa pri overení bonity žalovaného pred poskytnutím úveru so zdôraznením, že nepostačuje len
predloženie listín bez uvedenia konkrétnych skutkových tvrdení. Elektronickým podaním doručené súdu
04. 02. 2025 žalobca doplnil, že eviduje úhrady žalovaného na svojom záväzku v sume 2.372,75 EUR

a pripojil prehľad platieb a ich započítanie na jednotlivé položky, istinu, úroky a poplatky. Vyčíslenú istinu
4.337,45EURžalobcaurčilvýpočtom,keďodposkytnutejsumyúveru6.000,00EURodpočítaluhradené
splátky, započítané na istinu vo výške 1.451,86 EUR a uhradené splátky po postúpení pohľadávky
210,69 EUR. Výška celkových nákladov v tomto prípade činila 2.207,20 EUR, z toho 60,00 EUR bol
poplatok za poskytnutie úveru a suma 2.147,20 EUR predstavovala riadny úrok. Z platieb žalovaného

na úrok bola započítaná suma 737,61 EUR, zvyšok vo výške 1.409,59 EUR je uplatnený ako úrok.
K predčasnému zosplatneniu úveru zo dňa 20. 11. 2020 pristúpil veriteľ pre nezaplatenie splátky splatnej
25. 07. 2020. K zosplatneniu došlo po uplynutí 3 mesiacov a zároveň v čase do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Veriteľ pred zosplatnením vyzval žalovaného na omeškanie splátok Výzvou zo 07.09. 2020 a následne po splnení zákonných podmienok pristúpil k zosplatneniu úveru. Tým boli splnené
aj podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách. K spôsobu
doručovania žalobca poukázal, že fikcia doručovania je upravená vo Všeobecných obchodných

podmienkachVÚBpreposkytovaniespotrebiteľskéhoúveru,VÚBpôžičkafyzickýmosobám–občanom,
v článku 7 bod 1, žalobca poukázal na ustálenú judikatúru NS SR pre posudzovanie účinkov doručenia
poštových zásielok, kedy nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky oboznámil až
neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie úložnej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú
aj v prípade, ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky (uznesenie NS SR sp.

zn. 4Obdo/73/2016, sp. zn. 5Cdo/129/2010). Podľa dokladov predložených žalovaným, zásielky boli
žalovanému doručované a žalovaný ich v odbernej lehote neprevzal. Žalobca si tak splnil v konaní svoju
dôkaznú povinnosť a preukázal skutkové a právne tvrdenia, predložil súdu relevantné listinné dôkazy.
Žalovanýžiadenvyvracajúcidôkazvsporeneprodukovalatedanevyvrátildôkazypredloženéžalobcom.
Žalobca zároveň poukázal aj na právne závery napr. uznesenia KS Trnava sp. zn. 24CoCsp/26/2024
zo dňa 09. 10. 2024, ako aj iných krajských súdov. Čo sa týka splnenia podmienok podľa § 92 ods.8

o bankách, žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/169/2020, z ktorého vyplýva, že za
výzvu v zmysle Zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak
jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. To znamená, že nie je potrebné realizovať
dve samostatné výzvy (aj uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/4/2020). Oproti rozhodnutiam Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 žalobca poukázal na novšie rozhodnutie NS

SR sp. zn. 9Cdo/165/2022, z ktorého vyplýva, že ak banka písomne vyzve dlžníka na úhradu presne
špecifikovanej konkrétnej sumy, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od
ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť. Žalobca preukázal,
že žalovaný bol vyzvaný na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom Výzvou z 20. 11.
2020, zaslaná doporučene, napriek výzve žalovaný dlh nezaplatil a dostal sa do omeškania s jeho

zaplatením viac ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ následne došlo k postúpeniu pohľadávky, boli splnené
všetky predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách.
K otázke posudzovania bonity žalovaného žalobca uviedol, že banka zaslala dopyt na informačný
systém SRBI, kde bolo zisťované prípadné nesplácanie úverov poskytnutých z iných bankových domov.
To znamená, že schopnosť žalovaného splácať úver bola posúdená riadne pri zohľadnení všetkých

kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv. Banka disponovala údajmi o žalovanom, t. j. o výške
príjmu,ozamestnaní,dobezamestnania,čistýpríjem,celkovúsumusplátokúverov,existujúce,zrušené,
zamietnuté, ukončené úverové zmluvy (splátkové, nesplátkové, kreditné karty), iné výdavky, rodinný
stav. Bonita žalovaného bola preverená v súlade so zákonom, k čomu žalobca poukázal na zaslanú
dokumentáciu. Príjem žalovaného bol overený v „F. G., vypis ziadosti zo dna 20. 16. 04. 21 (1.pdf) napr.

na str. 8, str. 13 atď. ako credit line prijem.“ V prípade, že žalovaný neuviedol v žiadosti o pôžičku
pravdivé informácie, žalobca poukázal na závery rozsudku KS Žilina.

17. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/133/2023 z 15. 08. 2024, kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou preukázania

doručenia zásielky formou podacích hárkov a výpisu zo sledovania zásielok s tým, že takéto dôkazy
nepreukazujú doručenie zásielky, ale len jej odoslanie. To znamená, že žalovaný nepreukázal doručenie
upomienky pred zosplatnením. Okrem toho, z rozhodnutia vyplýva aj potreba identifikácie splátky,
pre ktorú môže dôjsť k zosplatneniu úveru, pričom žalobca takto nepostupoval, preto nemohlo dôjsť
k platnému zosplatneniu úveru a tým ani k platnému postúpeniu pohľadávky, preto žalovaný zotrval na

námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nedodržanie podmienok § 98 ods.2 Zákona o bankách
a § 17 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobca svoj nárok odvíja od zosplatnenia úveru
a toto zosplatnenie bolo neplatné, nárok žalobcovi nemožno priznať. Rovnako žalobca nepreukázal
postup s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nemá nárok
na úroky a poplatky, ani právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. V záverečnej reči právny zástupca

žalobcu poukázal na to, že pokiaľ sa na zmluvu nahliada ako na bezúročnú a bez poplatkov, a v zmluve
o úvere bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,00 EUR, uvedené malo za následok
nesprávny výpočet RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko pri výpočte RPMN veriteľ tento poplatok
do výpočtu zahrnul.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Medzi stranami nebolo sporné, že veriteľ poskytol
žalovanému na základe Zmluvy o úvere istinu vo výške 6.000,00 EUR, pričom časť mala byť použitá
na úhradu iných úverov poskytnutých bankou žalovanému skôr, zvyšok mu bol poskytnutý bez určeniaúčelu. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s dojednaným úrokom a poplatkom vrátiť formou splátok.
Rovnako nebolo sporné, že žalovaný spočiatku splátky uhrádzal, neskôr tieto prestal platiť, uhrádzal
rôzne platby, ako boli tieto platby zo strany veriteľa započítané žalobca uviedol v písomnom vyjadrení

zo 04. 02.2025. Medzi zmluvnými stranami bolo dojednané (v bode 5. Zmluvy v spojení s čl. VIII.
VOP), že ak žalovaný splátky nebude uhrádzať riadne a včas a bude v omeškaní so splátkou viac
ako 3 mesiace, môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu dlhu. Veriteľ upozornil žalovaného na omeškanie
výzvou zo dňa 07. 09. 2020 (č. l. 14), v ktorej vyčíslil celkový omeškaný dlh na 293,92 EUR
(s rozpisom na istinu, úroky, úroky z omeškania, poplatky) a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlhu

s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom.
Žalobca preukazoval doručovanie zásielky žalovanému podacím hárkom, podľa ktorého zásielka bola
podaná na pošte dňa 07. 09. 2020 a informáciou o sledovaní konkrétnej zásielky z internetovej stránky
Slovenskej pošty s tým, že zásielka bola uložená na pošte od 10. 09. 2020 a vrátená veriteľovi ako
nevyzdvihnutá dňa 01. 10. 2020. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal doručenie tejto výzvy,
okrem toho namietal jej neplatnosť z dôvodu neurčitosti, pretože vo výzve nebola označená splátka,

pre ktorú by žalobca pristúpil k zosplatnenia dlhu. V prípade neplatnosti tohto právneho úkonu neboli
splnené podmienky ust. § 53 ods. 9 OZ, preto nemohlo dôjsť následne k platnému zosplatneniu úveru
a následné postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, preto namietol aktívnu legitimáciu žalobcu.
Z vykonaného dokazovanie je ďalej zrejmé, že po v uvedenej výzve žalovaný vykonal úhradu dňa 20.
10. 2020 v sume 96,52 EUR, ktorú žalobca započítal na dlhu do zosplatnenia úveru (na istinu, úrok,

poistné a sankčný úrok). Veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 20. 11. 2020, doručovanie zásielky
žalovanému preukazoval kópiou doručovanej zásielky, podľa ktorej zásielka bola uložená na pošte od
03. 12. 2020 a vrátená veriteľovi ako nevyzdvihnutá dňa 22. 12. 2020. V obsahu výzvy veriteľ uviedol, že
z dôvodu neuhradenia dlžnej pohľadávky napriek predchádzajúcim upomienkam, podľa Zmluvy a VOP
veriteľ vyhlasuje uvedeným dňom predčasnú splatnosť úveru s príslušenstvom, so zostatkom 5.404,35

EUR, ktorý sa ďalej úročí úrokom z omeškania, žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu do 7 dní od
doručenia výzvy. Žalobca uviedol, že uvedená výzva je zároveň výzvou pred postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods.8 zák. o bankách, žalovaný bol v omeškaní od splátky splatnej 25. 07. 2020, pre
ktorú dlh zosplatnil, t. j. dlhšie ako 90 dní v čase postúpenia pohľadávky, preto postúpenie pohľadávky
na žalobcu je platné, námietku aktívnej legitimácie považoval za nedôvodnú.

18.1 Žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa VÚB a. s. na základe Rámcovej zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2020 v spojení so Žiadosťou o prevod konkrétnej, tu žalovanej
pohľadávky k 07. 10. 2022. Súd na námietku žalovaného, aj z úradnej povinnosti skúma vecnú
legitimáciu, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez jej vecného prejednania. Na

absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti), viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020 (uverejnený
v Zb rozhodnutí NS SR č. 6/2022), kde súd zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma
vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92
ods.8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade,

že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Podľa ustálenej súdnej praxe pod
pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu
z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd

vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú
legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
V spotrebiteľských sporoch okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávok podľa OZ, pre platnosť
postúpenia pohľadávky musia byť splnené aj podmienky ust § 17 ZSÚ a v prípade, že postupcom

je banka, tak ako v tu prejednávanej veci, aj ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd preto
dokazovanie zmeral v prvom rade na zistenie, či žalobca je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie v tomto
spore. Otázkou postúpenia pohľadávky a splnenia zákonných predpokladov v obdobných prípadoch sa
opakovane zaoberal aj Najvyšší súd SR, pričom postupom času došlo k precizovaniu jeho záverov.

18.2 Ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy
zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524
ods.1 Občianskeho zákonníka), za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku inej osobe; prvou
podmienkou je písomná výzva banky klientovi, aby plnil a druhou je omeškanie dlžníka so splnením čoi len časti postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní. Z ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o
bankách však možno vyvodiť, že podmienkou pre postúpenie pohľadávky je aj splatnosť postupovanej
pohľadávky (nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere);

ustanovenie § 17 ods.1 zákona č.129/2010 Z. z. definuje, že je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa oprávneného poskytovať úvery, za
súčasnéhosplneniaďalšejpodmienky,ktoroujepostúpeniepohľadávkypokonečnomtermínesplatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

18.3 Súd poukazuje na vývoj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; v poradí
prvom rozsudku zo dňa 26. 09. 2023 súd vychádzal z rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03.
2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022 a je zrejmé, že v tom čase nemohol prihliadnuť na
ďalšie nadväzujúce rozhodnutia NS SR.
18.3.1 Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022 vyjadril k uvedenej

otázke. Vychádzal pri tom zo skutkového stavu, kedy nižšie súdy konštatovali, že žalobkyňa predložila
text výziev na úhradu dlžnej sumy (výzvy Slovenskej sporiteľne, a. s. - obe datované dňom 15. augusta
2014, ktoré boli adresované žalovaným 1/ a 2/), avšak ich zaslanie, ani doručenie v spise nebolo
preukázané. Dovolateľka sa domáhala posúdenia otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ a či „je žalobkyňa povinná predkladať

doručenky výziev v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v prípade, ak je postúpenie pohľadávky a
doručenie výziev medzi stranami nesporné“. Dovolací súd uviedol, že nepreukázaním doručenia, resp.
nedoručením výziev z 15. augusta 2014 žalovaným neboli splnené formálne podmienky ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. V otázke ne/spornosti doručenia výziev dovolací súd uviedol, že hoci
žalovaní túto spornosť nenamietali, avšak vzhľadom na spotrebiteľsky spor danej veci túto úlohu prevzal

súd, a to v zmysle § 295 CSP, ktorý sa správne zaoberal aj dôkazmi, ktoré strany nenavrhli. V tomto
prípade je na strane žalobkyne zvýšené dôkazné bremeno v podobe preukázania doručenia predmetnej
výzvy stranám. V prípade nepreukázania doručenia výzvy sa žalobkyňa vystavuje neuneseniu tohto
dôkazného bremena.
K právnemu posúdeniu nastolenej právnej otázky, či „výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“ najvyšší súd podrobne rozobral podmienky
ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách a uzavrel, že z uvedeného ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách je
zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto
úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva,

že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3
mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Obsah ustanovenia § 92 ods.8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru

aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Na uvedené rozhodnutie poukázal aj iný
senát Najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, posudzujúc či nastolené
otázky neboli ešte v rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu riešené, iný výklad k samostatnej výzve
banky v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách v novšom rozhodnutí neuviedol.
18.3.2 V súčasnosti aj judikatúra najvyššieho súdu v nastolenej otázke nie je úplne jednotná. Súd

podotýka,žeajsúdnapraxaargumentáciasúdovmá(atoajvspotrebiteľskýchveciach)svojvývoj,ktorý
je spravidla zavŕšený rozhodnutím najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, po predpísanom procese; otázka potreby osobitnej
výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o bankách však ako judikát doposiaľ publikovaná v
Zbierke nebola. Žalobca poukázal na z rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023. V uvedenom rozhodnutí (uznesení) sa najvyšší súd zaoberal
predovšetkým náležitosťami výzvy banky na zaplatenie a riešil otázkou, či náležitosťou výzvy na
zaplatenie v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z. z. musí byť aj upozornenie klienta
banky, že v prípade, ak pohľadávku neuhradí, banka postúpi svoju pohľadávku inému subjektu. Dovolací
súd v citovanom rozhodnutí ustálil, že „niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov vyjadrených

v judikáte R 60/2018 (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla
2018 – poznámka odvolacieho súdu) a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle
ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne
vyjadrené“. Na inom mieste sa dovolací súd vyjadril, že „ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve naúhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za
výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku
postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku“. Poukázal

na to, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva,
že „za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods.8 zákona o bankách možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky“. Dovolací súd vo veci 9Cdo/165/2022 uzavrel, že „výzvou v zmysle ustanovenia § 92 ods.8
zákona o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu,

že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného
právneho úkonu (§ 45 ods.1 OZ)“. K tomu súd uvádza, že pokiaľ dovolací súd v rozhodnutí sp.
zn. 9Cdo/165/2022 odkázal na rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, v tomto rozhodnutí bola prioritne
riešená otázka doručovania jednostranného právneho úkonu jeho adresátovi; najvyšší súd ustálil,
že účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj písomná výzva veriteľa
(banky) adresovaná dlžníkovi (klientovi) na splnenie záväzku (v danom prípade výzva podľa § 92 ods.8

zákona o bankách), predpokladá, že prejav vôle je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry
jeho dispozície, nevynímajúc i neprítomnú osobu, ktorá ale musí mať konkrétnu možnosť zoznámiť
sa s adresovaným právnym úkonom. Aj keď dovolací súd v rozhodnutí posudzoval otázku doručenia
oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, k potrebe osobitnej výzvy banky v zmysle ustanovenia § 92
ods.8 Zákona o bankách (odlišnej od výzvy na zaplatenie v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho

zákonníka a odlišnej od výzvy na zaplatenie, ktorá je súčasťou oznámenia o predčasnej splatnosti
úveru) sa dovolací súd v citovanom rozhodnutí (sp. zn. 7Cdo/191/2021) nevyjadril (viď aj KS BB sp. zn.
13CoCsp/33/2023 zo dňa 27. 06. 2024).
18.3.3 Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/133/2023 z 15. 08. 2024, v ktorom
dovolací súd uzavrel, že už z rozhodnutia najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 4/2021 bolo pôvodne najvyšším súdom vydané
v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/36/2020 vyplýva, že „Z povahy ustanovenia § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto
ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho

úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má
na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci
i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej

strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa
mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle,
že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav
vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne
oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné

bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom
doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“ Dovolací súd v
tomtorozhodnutítedavyslovil,žeadresátmusímaťmožnosťoboznámiťsasprejavomvôleodosielateľa,
teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom povinnosťou odosielateľa je
preukázaťdoručenieprejavuvôledodispozičnejsféryadresáta(tedaniejenutnépreukazovaťdoručenie

priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie takto definovaného účinného doručenia však nie je
možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu vôle.
18.3.4 V ďalšom NSSR vydal rozhodnutia najmä sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 a sp. zn.
1Cdo/123/2022zodňa31.01.2024.Najvyššísúdvrozhodnutísp.zn.5Cdo/2/2023dospelkzáveru,žev
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením

§ 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Naproti tomu najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/123/2022 vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia
splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia

dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako Tretia upomienka-pokus o zmier.Je nesporné, že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Z obsahu listiny je zrejmé,
že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na sumu 293,92 EUR, z toho istina vo výške 140,96

EUR, úroky 132,88 EUR, úroky z omeškania 1,50 EUR a poplatky vo výške 18,58 EUR. Výzva na
splatenie dlžnej časti úveru obsahuje upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia
dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie, absentuje. Žalobca preukazoval
doručenietejtovýzvypodacímhárkomavýpisomzosledovaniazásielok.Zvyššieuvedenýchrozhodnutí
ale vyplýva, že samotné podacie hárky preukazujú len odoslanie listiny, nie jej doručenie resp. dôjdenie

do dispozičnej sféry dlžníka v zmysle § 45 ods. 1 OZ. Naviac z obsahu samotných podacích hárkov
nevyplýva ani to, čo malo byť predmetom odoslania, keďže v nich absentuje akákoľvek informácia o
zásielke resp. možnosť jej identifikácie, keďže na podacom hárku sú len informácie o podacom čísle,
adresátovi, spôsobe odoslania a cene za službu. Z obsahu podacieho hárku tak nemožno verifikovať,
že jej predmetom mala byť práve daná výzva. Nie je totiž vylúčené, že medzi poskytovateľom úveru
a žalovaným mohli byť uzavreté viaceré zmluvy. Ani v spojitosti s výpisom zo sledovania zásielok nie

je zrejmé, o akú zásielku sa v danom prípade malo jednať, nakoľko identifikuje len zásielku podacím
číslom. Požiadavka preukázania dôjdenia (jednostranného) právneho úkonu (prejavu vôle) veriteľa
ako odosielateľa do dispozičnej sféry dlžníka ako adresáta v zmysle § 45 ods. 1 OZ pre nastúpenie
jeho účinkov a tým vznik práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto právnym úkonom
spájajú, nie je len formalistická. Predloženie elektronického podacieho hárku a hoci v spojitosti s

výpisom zo sledovania zásielok ešte nedokazuje, že došlo k dôjdeniu zásielky – konkrétnej výzvy do
dispozičnej sféry žalovaného. Ust. § 45 ods. 1 OZ jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel
adresátovi - neprítomnej osobe a žalobca nepreukázal, že práve výzva zo 07. 09. 2020 sa dostala
do dispozičnej sféry žalovaného. Z listiny označenej ako Výzva predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom (zo dňa 20. 11. 2020) vyplýva, že ňou veriteľ klientovi (žalovanému) oznamuje,

že z dôvodu neuhradenia dlžnej pohľadávky napriek upomienkam, vyhlasuje úver s príslušenstvom
kdnešnémudňu(rozumej20.11.2020)predčasnesplatnou.Veriteľ(banka)vyčíslilpohľadávkunavýšku
5.404,35 EUR, z toho dlžná istina 5.160,81 EUR, ktorá sa naďalej úročí, úrok 216,07 EUR, sankčný
úrok 3,17 EUR, poplatky 24,30 EUR. Obsahom listiny je aj výzva na úhradu dlžnej sumy v lehote 7
dní od doručenia výzvy a upozornenie, že inak banka pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy. Uvedenie

splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, absentuje. Je pravdou, že ani ustanovenie § 53 ods.9 a
ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo
oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh.
Nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny
úkon sa musí urobiť určite, inak je neplatný. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany

úverového vzťahu, dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu. Zosplatenie úveru
má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára,
ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru
vrátane príslušenstva, pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. So zosplatnením je
spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúce prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane možnej námietky
premlčania. V prípade postúpenia pohľadávky aj obrana spočívajúca v tvrdení o absencii aktívnej vecnej
legitimácie a v konečnom dôsledku aj obrana spočívajúca v tvrdení, že pre splátku, pre ktorú veriteľ
pristúpil k zosplatneniu, neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný,
z dôvodu nedodržania podmienok pre zosplatnenie vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods.9 v spojení

s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy
veritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli
splnené, priemerný spotrebiteľ, často nezastúpený právnym zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne
natakútomodifikáciuskutkovéhostavurelevantnereagovať.Jepotrebnézdôrazniť,žeuvedeniesplátky,

pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany
spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo
výzve na zaplatenie podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo
rozhodnutá, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé

východiská k procesnej obrane. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatňuje totiž veriteľovi
následne neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne. Uvedenie splátky, pre ktorú
došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods.9 a §565 Občianskeho zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil
platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne
určitá a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon,

ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako dlžník uhrádzal rôzne splátky nepravidelne,
pričomžalobcaažnavýzvusúduuviedol,akotietoplatbyzapočítalaodktorejsplátkyvlastneježalovaný
v omeškaní, pre ktorú splátku dlh zosplatnil. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ

v prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil v oznámení o predčasnej
splatnosti úveru, ani veriteľ vo výzve na zaplatenie dlžných splátok neuviedol splátku, pre ktorú mieni dlh
zaplatiť, nie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasnej zosplatňuje, dostatočne určitý
v zmysle § 37 ods. 1 OZ a z toho dôvodu je tak úkonom neplatným. Naviac žalobca nepreukázal, že
výzva pred zosplatnením sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, nesplnil tak podmienku platného
zosplatnenia podľa § 53 ods. 9 OZ, aj z tohto dôvodu je úkon zosplatnenia neplatným právnym úkonom

pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť
postúpenia pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z. z. v spojení s
ustanovením § 17 ods.1 zákona č.129/2010 Z. z.; vzhľadom na termín konečnej splatnosti (25. 01. 2027)
je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky (07. 10. 2022) došlo pred termínom konečnej splatnosti a nejde o
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou. Jediným záverom je tak záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v dôsledku, že sa platne nestal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi VÚB a. s. a žalovaným zo dňa 19. 12. 2018. Žalobca tak nie je nositeľom práva
na uplatnenie žalovanej pohľadávky, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Na tom nič
nemení záver o tom, že oznámenie o zosplatnení, pokiaľ obsahuje aj výzvu na plnenie, možno daný
úkon považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

21. Naviac súd uvádza, ak by aj vzhľadom na odlišné vyššie uvedené právne závery v tejto
veci sa súd mal stotožniť s posúdením platnosti postupu veriteľa pri zosplatnení pohľadávky a teda
platným nadobudnutím postúpenej pohľadávky žalobcom, súd vyhodnotil aj námietku žalovaného na
nedodržanie predpísaného postupu veriteľa pri overení bonity klienta pred poskytnutím úveru v zmysle

§ 7 ZSÚ za dôvodnú. V prvom rade treba povedať, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, kto
a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť (v
zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Jednou
zo základných procesných povinností strán sporu, je povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť

bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality
pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa
prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Žalobca ani na opakovanú výzvu súdu prakticky neuviedol
žiadne podstatné a úplné skutkové tvrdenia, ako veriteľ postupoval pri overení bonity klienta. Uviedol

len všeobecné tvrdenie o získaní, overení a posúdení informácií v súlade s právnymi predpismi.
Vynaložením odbornej starostlivosti podľa § 7 ods.11 písm. b/ ZSU, sa rozumie aj to, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie, a to tak, že
v zmysle § 7 ods.19 ZSU je veriteľ povinný určiť, dodržiavať a aj pravidelne prehodnocovať okrem
iného limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ak klient tento nespĺňa,

nemôže mu veriteľ daný úver poskytnúť. ZSU určuje postup na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom bližšie tento postup ustanovuje opatrenie NBS č.
10/2017 Z. z., ktoré stanovuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský
úver a požiadavky na zisťovanie informácii a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa na účely
overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou veriteľa je získať

informácie od spotrebiteľa a tieto overiť a vykonať analýzu úverovej spôsobilosti žiadateľa o úver.
Práve analýza sa považuje za najdôležitejšiu časť úverového procesu, pretože na základe záverov tejto
analýzy je veriteľ schopný definovať riziká, ktoré môžu ovplyvniť konkrétny úverový vzťah. Hodnotenie
bonity klientov je dôležitým rozhodovacím procesom pri poskytovaní úverov a uvedená analýza je zvlášť
dôležitá pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, pretože zákon ZSU v spojení s opatrením NBS určuje

presný postup na určenie limitov ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver, pričom stanovuje
aj hranicu, ktorá nemôže byť prekročená (hodnota 1), t. j. kedy veriteľ nemá preukázanú schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ je povinný skúmanie bonity, vrátane vykonanej analýzy,
ajhodnovernepreukázať.Pokiaľveriteľnepostupujepredpísanýmspôsobom,másazato,žezanedbávaodbornú starostlivosť pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a stráca právo
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pričom pri hrubom porušení
danej povinnosti veriteľ stráca právo na úroky a poplatky. Za hrubé porušenie povinností v zmysle § 7

ods.2 ZSU sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods.19 až 42. Hoci sa jednalo o refinancovanie
úveru, kedy sa v zmysle § 7 ods. 24 ZSU neprihliada na ods. 19-23 v prípade tam uvedených podmienok,
žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, ako reálne postupoval veriteľ v tomto konkrétnom
prípade. Žalobca bol zvlášť upozornený, že nestačí súdu predložiť len dôkazy a bude očakávať, že z nich
súd sám vyvodí požadované skutkové tvrdenia. Žalobca vôbec neuviedol, aké konkrétne informácie

v zmysle zákonných požiadaviek mal k dispozícií ( t.j číselné údaje o príjmoch, nákladoch žalovaného,
peňažných záväzkov podľa § 7 ods. 20 písm. a/, b/, d/ ZSÚ ), odkiaľ ich získal, ako ich overil a ako
ich vyhodnotil. Súd tak nemal možnosť preskúmať a vyhodnotiť, či veriteľ skutočne postupoval v súlade
s právnymi predpismi. Preto súd konštatuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o dodržaní odbornej
starostlivosti veriteľa pri posúdení bonity žalovaného pred poskytnutím úveru, čo má za následok
v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ, že v tomto konkrétnom prípade veriteľ stratil právo vyžadovať od spotrebiteľa,

t. j. žalovaného, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru , ako aj úroky a poplatky súvisiace so
spotrebiteľským úverom. Pokiaľ teda veriteľ nemal právo predčasného zosplatnenia úveru, nemohlo
dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu tak, ako súd uviedol vyššie a teda žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd vecným prejednaním nároku
v ďalšom nezaoberal.

22. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov
konania úspešnej strane. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Okrem toho bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 3 C. s. p., keďže je žalovaný plne úspešný, patrí mu aj náhrada trov

odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.