Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoPr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2118206286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., E. XXXX/XX, proti žalovanému: Bekaert Hlohovec, a. s., IČO: 36 234 052, so sídlom
Mierová 2317, Hlohovec, IČO: 36 234 052, zastúpeného advokátkou: JUDr. Alena Kaplanová, so sídlom
Námestie 1. mája 14, Piešťany, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti
(medzitýmnemu) rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-20Cpr/36/2018-612 zo dňa 7. decembra
2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (medzitýmnym) rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď zo dňa 14.02.2018

daná žalovaným žalobkyni je neplatná.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2, § 74, čl.
2, § 157 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení ku dňu výpovede (ďalej len „Zákonník práce“),
s poukazom aj na procesné ustanovenie § 214 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 01.01.2006
pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 01.01.2006, druh práce Špecialista SAP
s miestom výkonu práce Bekaert Hlohovec, a. s. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas.
Podľa pracovnej zmluvy mala žalobkyňa vykonávať pracovné činnosti: účinné a adekvátne ovládanie
funkčnosti SAPu, poskytovanie podpory finálnym užívateľom, vrátane koordinácie dokumentácie
miestnych užívateľov a školiacich programov (školení), zodpovednosť za identifikáciu
potrieb a možností vedúcich k zlepšeniu procesov, vykonávať práca s dohodnutým druhom práce podľa

pokynov nadriadeného. Dňa 08.12.2017 žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene v súlade
s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým sa ku dňu jeho účinnosti zrušuje pracovná
pozícia „Špecialista SAP“ na stredisku SAP kompetenčné centrum. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť
dňa 31.12.2017 a bolo prijaté z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce (čl. 52). Žalovaný listom zo dňa 12.12.2017 požiadal odborovú organizáciu Základná organizácia
odborový zväz KOVO Bekaert Hlohovec o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru podľa §
74 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa. Odborový orgán žiadosť obdržal dňa 12.12.2017,

o čom svedčí pečiatka základnej organizácie (podpis je nečitateľný, čl. 107 rub). Dňa 14.02.2018
žalobkyňa prevzala od žalovaného výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14.02.2018, ktorá výpoveď
jej bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodov, že na základe rozhodnutia
zamestnávateľa z 08.12.2017 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce bolzníženýpočetzamestnancovnapozíciiŠpecialistaSAPnaútvare/stredisku7502017SAPkompetenčné
centrum a zamestnávateľ nedisponuje inou vhodnou prácou, ktorá by žalobkyni mohla byť ponúknutá.
Výpovedná doba začala plynúť 01.03.2018 a pracovný pomer sa mal skončiť 31.05.2018. Listom zo dňa

14.2.2018 (čl. 186) žalovaný žalobkyni opätovne oznámil, že nedisponuje inou vhodnou prácou, ktorá by
zamestnancovi (žalobkyni) mohla byť ponúknutá, a že nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
na to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Listom zo
dňa 13.07.2018 (čl. 191) žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že rozviazanie pracovného pomeru
považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej

zmluvy zo dňa 01.01.2006. Listom zo dňa 19.07.2018 (čl. 190) žalovaný potvrdil prijatie oznámenia o
trvaní na ďalšom zamestnávaní, pričom opätovne informoval žalobkyňu, že nemá možnosť ju viac ďalej
zamestnávať a prideľovať jej prácu podľa pracovnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú od 01.01.2006 (v
závere uviedol, že má voľné pracovné pozície, o ktoré sa môže zaujímať a uzatvoriť novú pracovnú
zmluvu. Nejde však o totožné pozície s pozíciou, na ktorej v minulosti žalobkyňa pracovala a ktorá
bola zrušená). Dňa 28.11.2017 žalovaný zverejnil ponuku práce na pozíciu IT Service Officer SAP

Finance and Controlling s termínom nástupu 30.11.2017 na plný úväzok. Dňa 11.05.2018 zverejnil
žalovaný ponuku práce na pozíciu SAP Specialist s termínom nástupu 23.05.2018 a miestom výkonu
práce Hlohovec. Dňa 02.03.2018 žalovaný zverejnil ponuku práce na pracovnú pozíciu MES Application
Support s dátumom nástupu 12.03.2018 a miestom výkonu práce Sládkovičovo. Dňa 8.6.2017 F. G.
uzatvorila so žalovaným pracovný pomer na dobu určitú do 31.5.2018, dohodnutý druh práce SAP

špecialista, druh pracovných činností: prvotná a technická podpora pre región ERMEA, spolupráca na
projektoch a riešenie problémov týkajúce sa systému SAPO, v rámci skupiny SAL Competence Center
reportovať SAP Process Lead za oblasť financie a kontroling, pracovať tíme s reprezentantmi z regiónov
Severná Amerika, Latinská Amerika, Ázia a Západná Európa, Podľa pokynov nadriadeného vykonávať
práce súvisiace s dohodnutým druhom práce. (Žalobkyňa (čl. 274) mala na starosti Európu a Rusko.

Zamestnanci, ktorí mali na starosti Ameriku a Áziu, pôsobia v zahraničí - pozn. súdu). Dňa 29.9.2011
uzatvorila B. H. (I.) so žalovaným pracovnú zmluvu na pozíciu Špecialista SAP s výkonom pracovných
činností: poskytovanie prvej úrovne podpory SAP, spolupráca na projektoch a riešenie problémov v
SAP, spoločne s Group SAP Competence Center reportovať SAP Process pre produkciu a projekty
(výrova a inžiniering), zodpovedá s kolegami za regionálnu podporu v regióne Ázia-Pacifik (Čína, India,

Západná Európa, Severná a Južná Amerika), podľa pokynov nadriadeného vykonáva práce súvisiace
s dohodnutým druhom práce. Dňa 31.1.2018 podala B. H. výpoveď, keď výpovedná doba uplynula dňa
31.3.2018. Rovnakú náplň práce ako B. H. mala J. K. L., ktorá so žalovaným uzatvorila pracovný pomer
dňa 15.12.2016 na dobu určitú do 31.12.2017, ktorý bol na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 7.12.2017 zmenený na dobu neurčitú.

4. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne na pojednávaní dňa 01.06.2020 (čl.
217), z ktorého zistil, že dňa 14.02.2018 sa žalobkyňa dostavila do práce aj so svojou právnou
zástupkyňou, prišla tam aj pani E. a pani K., ktoré jej predložili výpoveď, ktorú ona podpísala a
prevzala. Dali jej podpísať aj doklad, že nedisponujú ďalšou vhodnou prácou nazvaný Oznámenie

o nemožnosti ponúknuť inú vhodnú prácu. Napriek tomu jej na stretnutí začali ponúkať pozície ako
napríklad vodič vysokozdvižného vozíka, operátor výroby, okolo 10 pozícií. Boli to pozície vhodné pre
mužov a robotnícke pozície. Keď prejavila záujem o 2 pozície, odbili ju, že buď nevie jazyk, alebo
nemá kvalifikáciu. Následne zase dostala na podpis dovolenkový lístok na zvyšok dovolenky. Bolo
jej oznámené, že jej nevedia prideľovať prácu, pretože ju pre ňu nemajú a má prísť až 31.5.2018

pre výstupné formality. Dňa 31.05.2018 prišla k žalovanému a vtedy videla, že na SAP oddelení
je naďalej pani G.. Udiali sa tam zmeny v pracovných zaradeniach a nadobudla presvedčenie, že
zrušenie jej miesta bolo len fiktívne. V ten deň sa stretla s kolegyňami, ktoré sa čudovali, že jej
miesto je zrušené, keď v súčasnosti žalovaný inzeruje pozíciu SAP špecialistu a pani I. skončila
pracovný pomer, čiže aj jej pozícia bola voľná. Výsluchom svedkyne A. F. G. (bývalej zamestnankyne

žalovaného) okresný súd zistil, že u žalovaného nastúpila do pracovného pomeru dňa 08.06.2017,
robila na module FI&CO, zaškoľoval ju kolega z Indie a chvíľu pán M.. Prvý rok sa vždy dáva zmluva
na jeden rok, preto mala zmluvu uzatvorenú najprv do 31.05.2018. V rámci modulu FI&CO mala na
starosti Európu aj Rusko. Na pozíciu SAP špecialista nastúpila namiesto pána M., ktorý odchádzal
na kontroling. Časom sa dozvedela, že predtým túto prácu vykonávala žalobkyňa. Pracovný pomer

u žalovaného ukončila v januári 2019. Všetci zamestnanci pracovali v SAP na rovnakom princípe, len
robili pre rozdielny modul a teda mali rozdielnych žiadateľov. Zamestnanci sa navzájom zastupovali v
rámci rovnakých modulov, pričom mohlo ísť o iné krajiny. Nikdy sa navzájom nezastupovalo v rámci
rozdielnych modulov. Výsluchom svedkyne A. J. M. (bývalej zamestnankyne žalovaného) okresný súdzistil, že u žalovaného bola zamestnaná na pozícii manažér ľudských zdrojov. Okrem iného mala na
starosti uzatváranie a ukončovanie pracovných pomerov manažérskych zamestnancov a metodicky
riadila kolegyne, ktoré mali na starosti administratívu a robotnícke pozície. So žalobkyňou sa stretla

na jej vlastnú žiadosť, keď chcela objasniť niektoré náležitosti kolektívnej zmluvy a nahliadnuť do nej.
Pri tomto stretnutí bola svedkyňa, žalobkyňa a jej právna zástupkyňa, pani K.. Svedkyňa sa zúčastnila
implementačného projektu, podľa ktorého malo dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov. Týkalo sa to
oddelenia ľudských zdrojov, oddelenia IT, obslužných oddelení, Sales a podobne. Išlo o celosvetový
projekt, ktorý robil Bekaert. Bola zainteresovaná metodicky na vyššej úrovni a potom jednotliví vedúci

oddelení robili mikromenežment tohto projektu. Mali pripraviť pracovné náplne s menším počtom ľudí,
aby bol zabezpečený chod prevádzok. Znižovanie počtu zamestnancov sa netýkalo výroby. Pracovná
pozícia, ktorú pred rodičovskou dovolenkou zastávala žalobkyňa, bola zrušená práve kvôli tomu, že
v tom období žalovaný razil vlnu znižovania osobných nákladov a prinášania efektívnych procesov.
Bolo to v období, keď žalobkyňa sa vracala späť do práce. Žalovaný rušil pracovné pozície na
Slovensku. Žalobkyni boli ponúknuté všetky pracovné pozície, ktoré boli otvorené, pričom žalobkyňa

sa vyjadrila, že sú jej ponúkané pozície, ktoré nezodpovedajú jej kvalifikácii. Pani G. bola nováčik,
nevedela zastupovať pozíciu pána M.. Z jej strany môže ísť len o domnienku, že zastávala jeho
pozíciu. Súvisí to s tým, že pán M. trénoval pani G., ale ľudia všeobecne neovládali detailné pracovné
náplne jeden druhého. Pokiaľ pani G. bola nováčik, definitívne nevedela zastupovať pozíciu pána
M., lebo ten precestoval s tou pozíciou celý svet. V roku 2014, keď žalobkyňa odišla na rodičovskú

dovolenku, ešte sa neznižovali stavy. Znižovanie prišlo až ku koncu roka 2017. Vtedy žalovaný hľadal
náhradu za žalobkyňu, našiel pána M. a začal si žalovaný vychovávať ďalšieho juniora. Žalobkyňa po
návrate z rodičovskej dovolenky bola zaradená na IT oddelení pod svojou pôvodnou pozíciou, akú mala
pred rodičovskou dovolenkou. Práca sa jej ale neprideľovala, pretože čerpala dovolenku. Pani I. dala
výpoveď, ale jej pozícia otvorená nebola, pretože ešte ďalšie 2 mesiace ju vykonávala. Táto pozícia sa

stala otvorenou až v momente, kedy nebola obsadená, teda žalovaný dokázal ponúknuť iba pozície,
na ktoré bolo možné nastúpiť a pani I. ešte celú výpovednú lehotu pracovala. Pokiaľ ide o vysvetlenie,
akýmspôsobombolazefektívnenáprácavSAPkompetenčnomcentrezrušenímpozícieSAPšpecialista
a zároveň predĺžením pracovnej zmluvy zamestnankyne A. F. G. na tej istej pracovnej pozícii, aj keď
mala zmluvu na dobu určitú, svedkyňa to odôvodňovala zmenami, ktoré nastali v priebehu polroka.

Ku koncu roku 2017, kedy prebehli organizačné zmeny, pripravoval žalovaný počty zamestnancov na
ďalší rok, ale v tom čase nikto nevedel, koľko ľudí bude potrebovať. Výsluchom svedkyne A. F. K.
K. (manažér ľudských zdrojov a projektov, neskôr manažér personálneho oddelenia a odmeňovania)
okresný súd zistil, že jej náplňou práce boli pracovnoprávne vzťahy, systém odmeňovania pre celé
Slovensko. Kolegyňa z tímu pani H. bola v kontakte so žalobkyňou v súvislosti s ukončením rodičovskej

dovolenky a s jej návratom. Zorganizovala so žalobkyňou osobné stretnutie na deň 1.12., pretože
to bolo ukončenie rodičovskej dovolenky a bol to prvý pracovný deň. Stretnutie sa uskutočnilo za
prítomnosti pani H. a svedkyne s tým, že počas stretnutia žalobkyňu informovali o poskytnutí čerpania
dovolenky, zostatkovej dovolenky. V danom čase svedkyňa už disponovala informáciou, že na IT
oddelenie dôjde k nejakým zmenám. Žalobkyňa nenamietala poskytnutie zostatkovej dovolenky a

pani H. už mala predpripravený dovolenkový lístok na podpis pre žalobkyňu a už tam bol podpis
nadriadeného. Žalobkyňa požiadala o fotokópiu dokladu, ktorú zrealizovali. Žalobkyňa bola evidovaná
na pôvodnej pracovnej pozícii SAP špecialista. Pán M. mal rozšírenejšiu pracovnú náplň, teda popis
pracovných činností v tom, že mu bol pridelený ešte projekt s názvom Satelit, ktorý bol v podstate
zameraný na implementáciu SAP systémov v obchodných spoločnostiach spoločnosti Bekaert. Zároveň

bol zodpovedný za trénovanie zamestnancov a zjednotenie SAP modulov v jednotlivých obchodných
jednotkách vo svete. Pani F. G. bola na juniorskom profile pozície, nemala toľko skúseností odborných
ako žalobkyňa alebo pán M. a keď nastúpila pani G., tak v podstate začal žalovaný spolupracovať
aj s externou spoločnosťou TCS, ktorá zastrešovala istý okruh pracovných činností, ktoré v minulosti
zastrešoval aj pán M.. Žalobkyni pri ponukovej povinnosti ponúkli všetky voľné pracovné miesta,

na ktoré spĺňala kvalifikačné predpoklady. Bola tam napríklad pozícia asistent manažéra, špecialista
kontrolingu, kontrolór kvality, výrobný operátor. Pozastavili sa so žalobkyňou pri pozícii špecialista
kontrolingu a asistent manažéra. O tieto pozície prejavila žalobkyňa záujem, ale následne prehodnotila
svoje rozhodnutie, odmietla v podstate aj túto pozíciu. Tým, že Bekaert je medzinárodná spoločnosť,
veľakrát dochádza k situáciám, že kompetencie sa presúvajú zo závodov medzi jednotlivými krajinami.

To sa stalo aj so SAP modulmi, že v podstate už nebola potreba zastrešovať pracovné činnosti v
závode na Slovensku a presunuli sa do Turecka, do Indie. Aktuálne sú v SAP 3 pozície a v čase,
keď pani žalobkyňa pôsobila vo firme, bolo to 9 pozícií. Svedkyňa dostala len informáciu od pána
C., že ruší jedno pracovné miesto SAP špecialista na danom stredisku a povinnosťou svedkyne bolopotom spracovať organizačnú zmenu a zo strany pána C. padlo rozhodnutie, na ktorého zamestnanca
bude mať dopad táto organizačná zmena. Po ukončení rodičovskej dovolenky žalobkyne, žalovaný
žalobkyňu registroval do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Zo zdravotnej poisťovne odbor ľudský zdrojov

kontaktovala pracovníčka, že má chybu, nakoľko žalobkyňa ukončila rodičovskú dovolenku ku koncu
apríla 2017. Svedkyňa sa snažila žalobkyňu niekoľkokrát kontaktovať, avšak zo strany žalobkyne
nebola odozva, tak jej poslala písomnú výzvu aj oznámenie o porušení pracovnej disciplíny, pretože
zamestnávateľoviztohovyplývalo,žezamestnanecnemápokrytúdochádzkuvpodstateod01.05.2017.
Na to zareagovala žalobkyňa a predložila doklad, že neukončila rodičovskú dovolenku, ale len čerpanie

dávok a na čo reagoval zamestnávateľ stiahnutím porušenia pracovnej disciplíny. Svedkyňa priznala,
že bola urobená chyba z ich strany, pretože pri skončení pracovného pomeru žalobkyňa prejavila
záujem o pozíciu SAP špecialista kontrolingu. Svedkyňa s pani E. sa potom o tom bavila, že to do
žiadnej listiny neuviedli. Zástupca zamestnávateľa sa nezúčastnil prerokovania výpovede s odborovou
organizáciou, pri týchto procesoch zástupca zamestnávateľa nebýva. Žiadosť zamestnávateľ predkladá
spravidla predsedovi odborového zväzu alebo podpredsedovi, tajomníkovi, ktorí žiadosť prevezmú a

následne ich zamestnávateľa telefonicky alebo mailovo kontaktujú, že si môžu žiadosť prísť prevziať.
Niekedy sa stane, že sú pracovne vyťažení a uplynie 7-dňová lehota a iba telefonicky zamestnávateľa
informuje, či došlo k prerokovaniu, čo im telefonicky potvrdia. Už ani netrvajú na ich podpisoch, pretože
je to bezpredmetné. Svedkyňa ďalej uviedla, že všetky pozície, ktoré boli k 14.02. inzerované na
profesii, boli žalobkyni ponúknuté, bolo ich viac ako 5. Pani E. na stretnutí žalobkyni ponúkala pozíciu

asistent manažéra, pre ktorú je potrebná komunikácia v anglickom jazyku. Po odchode žalobkyne na
materskú dovolenku jej pozícia zostala voľná, neobsadená. Po jej odchode nastúpili zamestnanci, ale
s iným popisom pracovných činností v rámci rovnakej pracovnej pozícií. S tým istým názvom môže
existovať niekoľko popisov pracovnej činnosti, pretože sú juniorské profily, seniorské profily, sú profily,
ktoré majú rozsiahlejší popis pracovnej činnosti a zodpovednosti, nie je tam ale dôvod vytvárať ďalšie

názvy pracovných pozícií, pretože tá špecifikácia je vždy uvedená v popise pracovných činností. Pán
M. nastupoval na seniorskú pozíciu, mal na starosti implementovať a trénovať SAP moduly v rámci
sveta v jednotlivých závodoch. V čase plynutia výpovednej doby žalobkyne ani ku výpovednej dobe
neprijalžalovanýžiadnehozamestnancanapozíciiITServiceOfficer.VýsluchomsvedkyneN.H.(bývalá
zamestnankyňa žalovaného), zistil, že na miesto pána M. bola prijatá pani A. F. G., ktorá bola prijatá

ako kandidátka, nemala skúsenosti presne v tejto oblasti, mala sa zapracovať. Nedá sa povedať, že
by sa jednalo o rovnocennú náhradu pána M. alebo pani žalobkyne. Ani jej pracovná zmluva nebola
uvedená „ako pokrytie v podstate pozície nejakej inej osoby“. Nevie presný dôvod, prečo k 1.12.2017
žalobkyňa nebola zaradená na pôvodné pracovné miesto. Cez jej nadriadenú jej bolo tlmočené, že
po návrate žalobkyne s ňou zamestnávateľ chce ukončiť pracovný pomer alebo ponúknuť dohodu

o skončení pracovného pomeru. Výsluchom svedka A. I. C. (zamestnanec žalovaného) zistil, že u
žalovaného pracuje od r. 2007 v rôznych pozíciách, najskôr ako procesný inžinier, neskôr manažér
procesov a dát, od r. 2017 manažér IT. V IT oddelení pracoval od apríla 2017 a pracovníkov SAP
oddelenia mal na starosti ako zdieľaný nadriadený, mali ešte priamych nadriadených v Belgicku, Indii
a v Číne. Zamestnancov, ktorí pracovali na Slovensku, riadil svedok. V čase, keď žalobkyni končila

materská dovolenka, bol zavedený program znižovania alebo zefektívnenia nákladov. Takmer v tom
istom momente, keď mala nastúpiť, došlo k zrušeniu jednej pracovnej pozícii, tak sa rozhodli, že to bude
pozícia SAP pokročilého špecialistu alebo SAP podpory pokročilej úrovne. Asi do polovice roku 2017
pán M. pracoval ako senior alebo expert pre finančný modul a plus mínus v čase, keď odišiel, žalovaný
najal aj pani F. G., ktorá pracovala ako junior nižší level, pokrývala len nejaké základné požiadavky

od užívateľov. Žalobkyňa bola na pokročilej úrovni ako level 2, pán M. level 3, ktorý riešil niekoľko
projektov alebo bol jeden veľký program nazývaný Satelit, mali sa zjednotiť všetky procesy do jedného
veľkéhoSAPriešenia.Vniekedyvr.2017tentoprojektišieldoúzadia,užžalovanýnepotrebovalexperta,
ktorý by riadil náš región, nakoľko to dokázali vlastne riadiť ľudia, ktorí pracovali inde. Pracovnú náplň
žalobkyne v základnej časti prebrala pani F. G. (level 1) a ostatné veci prebrali ľudia, ktorí pracovali

buď v Belgicku alebo Indii. Rozhodnutie, že sa ruší pracovné miesto, bolo z centrály z Belgicka, o
ktorého konkrétneho zamestnanca pôjde, bolo rozhodnuté svedkom a priamym nadriadeným v Belgicku.
To, že pani F. G. pokračuje v pracovnom pomere, bolo rozhodnutie svedka a jeho nadriadeného v
Belgicku. Pani F. G. pracovala na začiatočníckej úrovni a ďalšie kompetencie modulu FI&CO prešli na
externú spoločnosť, ktorá sídlila v Indii. Išlo o spoločnosť TCS. Výsluchom svedkyne O. E. (manažérka

ľudských zdrojov u žalovaného) zistil, že sa zúčastnila na stretnutí s pani žalobkyňou, za prítomnosti
pani K., na ktorom pani K. žalobkyni ponúkla voľné pracovné miesta, išlo o jednoduché pozície, za čo
sa ospravedlňovala s tým, že zamestnávateľ musí ponúknuť všetky otvorené pozície. Boli tam pozície
ako výrobný operátor, nejaké pozície na údržbe, pozície technologicko-hospodárskeho pracovníka.Diskutovali spolu o pozícii asistenta, nejakú pozíciu na kontrolingu. Nakoniec nedošlo k žiadnej dohode,
pretože žalobkyňa nechcela ani jednu z ponúkaných pozícií. Počas stretnutia vstúpila do miestnosti
aj právna zástupkyňa žalobkyne. Potom, čo sa žalobkyňa vyjadrila, že nemá o žiadnu z ponúkaných

pozícií záujem, pani K. jej ponúkla dohodu s tým, že ak neprijme dohodu, bude výpoveď. Žalobkyňa
nemala záujem o žiadnu ponúkanú prácu, tým to bolo ukončené. Výsluchom svedkyne G. P. (bývalej
zamestnankyne žalovaného) zistil, že u žalovaného pracovala od 21.06.2018 na pozícii SAP Support,
keď najskôr zastupovala Q. H., potom prešla na P1, kde zastupovala J. C.. Názov jej pracovnej pozície
bol IT Service Officer SAP business unit.

5. Prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či boli naplnené hmotnoprávne
podmienky platnosti výpovede spočívajúce v prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov,
splnenie ponukovej povinnosti a existencia nadbytočnosti žalobkyne. Poukázal na to, že pre platné
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu uvedeného v ust. §
63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce je nevyhnutné kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:

1. písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných
organizačných zmenách, 2. nadbytočnosť zamestnanca, 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, 4. ponuka inej vhodnej práce pre zamestnanca
v dohodnutom mieste výkonu práce, 5. prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov,

pričom dôkazné bremeno o splnení zákonných podmienok je na zamestnávateľovi. O nadbytočnosť
zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste
výkonu práce v dohodnutom alebo menšom rozsahu. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný,
rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie
zamestnávateľa preskúmavať. V danom prípade žalovaný dňa 8.12.2017 vydal rozhodnutie o

Organizačnej zmene, na základe ktorého došlo k zníženiu počtu zamestnancov zrušením pracovnej
pozície „Špecialista SAP“. I keď súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) ZP neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa, v dôsledku ktorého sa
zamestnanec stane nadbytočným (také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka, ale iba skutočnosťou) zaoberá sa však ním ako jedným z predpokladov, ktorý zákon

ustanovuje pre platnosť výpovede.

6. V súvislosti s prerokovaním výpovede so zástupcami zamestnancov, žalovaný predložil okresnému
súdu potvrdenú žiadosť o prerokovanie výpovede o čom svedčí potvrdenie prevzatia žiadosti dňa
12.12.2017 Základnou organizáciou Odborového zväzu KOVO, opatrené pečiatkou organizácie.

Vzhľadom na zákonnú fikciu zakotvenú v ustanovení § 74 Zákonníka práce (zástupca zamestnancov je
povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom , pričom ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo) z dôvodu hospodárnosti nevykonával dokazovanie ohľadne prerokovania
výpovede zástupcami zamestnancov, nakoľko zástupca zamestnancov preukázateľne prijal žiadosť o

prerokovanie 12.12.2017, pričom výpoveď bola doručená žalobkyni dňa 14.2.2018, teda po uplynutí viac
ako 7 pracovných dní. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetné, či k prerokovaniu výpovede zástupcami
zamestnancov skutočne došlo, nakoľko akýkoľvek výsledok je bez právnych účinkov vo vzťahu k
preskúmavanej výpovedi.

7. Ďalej okresný súd konštatoval v súvislosti so splnením ponukovej povinnosti zo strany
zamestnávateľa, že zamestnávateľ v samotnej výpovedi deklaroval, že nemá možnosť žalobkyňu
ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo ako miesto výkonu práce
dohodnuté v pracovnej zmluve. Toto tvrdenie žalovaný uviedol aj v samostatnom liste adresovanom
žalobkyni zo dňa 14.2.2018. Pritom zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného ako aj svedkýň

A. F. K. K. (čl. 334) a O. E. (čl. 575) ktoré pracovali na oddelení ľudských zdrojov vyplýva, že
žalovaný disponoval voľnými pracovnými miestami a voľné pracovné miesta boli žalobkyni ponúknuté.
Sporné však zostalo, aké pracovné pozície boli žalobkyni ponúknuté, keď žalobkyňa tvrdila, že jej
boli ponúkané robotnícke pozície vhodné pre mužov, robotnícke miesta, nekvalifikované zastupovanie
počas materskej dovolenky (čl. 3 - žaloba). Žalovaný tvrdil (čl. 48), že žalobkyňa nemala záujem

o inzerované miesta Projektový koordinátor SAP a SAP špecialista, ktoré boli s nižším pracovným
zaradením a platom ako mala. Žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaného poprela (čl. 67). Žalovaný ďalej
tvrdil (čl. 96), že mohol žalobkyni ponúknuť len tie pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii pred podaním
výpovede, išlo o miesta: zmenového majstra, technického nákupcu, špecialistu kontrolingu, referentafakturácie, projektového koordinátora, inžiniera priemyselných informačných systémov, inžiniera opráv,
interného predajcu, elektrotechnika, asistenta a taktiež robotnícke pozície: dataoperátora, kontrolóra
kvality, koordinátora vstupnej kontroly, manipulačného robotníka, operátora logistiky, prevádzkového

elektrikára, prevádzkového zámočníka, skladníka, skladníka VZV, výrobného operátora. Žalobkyňa
v podaní zo dňa 25.2.2020 uviedla (čl. 131), že žalovaný jej neponúkol pozície referent fakturácie,
inžinier opráv a inžinier priemyselných informačných systémov, o tom, že disponuje týmito voľnými
pracovnými miestami nemala vedomosť. Žalobkyňa vypovedala (zápisnica o pojednávaní zo dňa
1.6.2020 – pozn. odvolacieho súdu) čl. 217, že na stretnutí s p. K. navrhla, aby ju pridelili na pracovnú

pozíciu IT SAP Officer, ktorú žalovaný inzeroval na profesia.sk, čo žalovaný odmietol s odôvodnením,
že po rodičovskej dovolenke sa stala nekvalifikovanou. K voľnej pozícii špecialista kontrolingu jej bolo
povedané, že nevie po anglicky (zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.11.2020 na čl. 236). Svedkyňa
K. (čl. 337) vypovedala, že žalobkyni boli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňala
kvalifikačné požiadavky, napr. asistent manažéra, špecialista kontrolingu, kontrolór kvality, výrobný
operátor, pričom so žalobkyňou sa pozastavili pri pracovnej pozícii špecialista kontrolingu a asistent

manažéra. O pozíciu špecialistu kontrolingu prejavila záujem a následne prehodnotila svoje rozhodnutie
a ponuku na túto pozíciu odmietla. Tieto tvrdenia svedkyne žalobkyňa poprela, dokonca ich označila za
klamstvo (podanie žalobkyne zo dňa 8.4.2022 na čl. 354). Svedkyňa E. vypovedala, že si pamätá, že
žalobkyni bola ponúkaná pozícia špecialista kontrolingu a že sa bavili o angličtine (prepis zvukového
záznamu z pojednávania zo dňa 30.3.2023 na čl. 573 – pozn. odvolacieho súdu). Žalobkyňa tvrdí, že

prejavila záujem o pozíciu špecialista kontrolingu, ale bolo jej povedané zo strany p. K., že nevie po
anglicky, hoci p. E. potvrdila, že žalobkyňa anglicky vie, p. K. už viac odmietla tej pozícii debatovať.
Žalovaný počas konania nepredložil súdu žiadny zoznam voľných pracovných miest, ktoré mal ponúkať
žalobkyni, príp. zápisnicu z ktorého obsahu by takáto skutočnosť bola zistiteľná, a ktorej obsah by
potvrdili obidve zainteresované strany svojím podpisom. Splnenie ponukovej povinnosti preukazoval

výsluchom svedkýň - manažérok ľudských zdrojov, ktorých náplňou práce bolo okrem iného ukončenie
pracovného pomeru so zamestnancami žalovaného. V danom prípade proces ukončenia pracovného
pomeru mala na starosti svedkyňa p. K., preto možno podľa názoru okresného súdu predpokladať
osobnýzáujemnavýsledkukonania,keďžeonabolazodpovednázadodržaniezákonnéhopostupupred
podaním výpovede a platnosť výpovede. Tento záujem podľa okresného súdu pretrváva u svedkyne aj

napriek skončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného, pretože preukázanie nedodržania zákonného
postupu pri ponukovej povinnosti by znamenalo profesionálne zlyhanie svedkyne K. ako manažéra
ľudských zdrojov vo všeobecnosti. Svedkyňa E. je v závislom postavení vo vzťahu k žalovanému, ktorý
je jej zamestnávateľom, preto sú tu dané vážne okolnosti vyvolávajúce pochybnosti o objektívnosti jej
výpovede. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil výpovede týchto svedkýň ako nedôveryhodné,

preto bolo na žalovanom, aby obsah ponukovej povinnosti preukázal inými dôkazmi. Keďže žalovaný
okresnému súdu počas konania nepredložil žiadne iné dôkazy ohľadne plnenia ponukovej povinnosti,
okresnému súdu vzhľadom na zotrvávajúcu rozpornosť tvrdení žalobkyne a žalovaného o obsahu
ponukovej povinnosti neostáva nič iné ako konštatovať, že žalovaný nesplnil jednu z hmotnoprávnych
podmienok platnosti výpovede a to ponukovú povinnosť, keď pred doručením výpovede ponúkol

žalobkyni zámerne pracovné miesta, o ktorých vedel, že pre ich charakter (práca vhodná pre mužov)
alebo nízke kvalifikačné požiadavky (robotnícke povolania) žalobkyňa vzhľadom na svoje dosiahnuté
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a doterajšiu prax nebude reflektovať, pričom jej neponúkol
voľné pracovné miesta, ktoré by zodpovedali jej schopnostiam, praxi a kvalifikácii. V kontexte uvedeného
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 306/2008 zo dňa 30.6.2009. Zámerom

zamestnávateľa by teda pri plnení ponukovej povinnosti malo byť udržanie pracovného pomeru
svojho zamestnanca, i keď na inej pracovnej pozícii, preto je povinnosťou zamestnávateľa ponúknuť
zamestnancovi v prvom rade prácu, ktorá čo najviac zodpovedá jeho zdravotnému stavu, schopnostiam
a kvalifikácii. Ak zamestnávateľ pri plnení ponukovej povinnosti zatají voľné pracovné miesta, ktoré
by vzhľadom na vyššie uvedené kritériá pre zamestnanca predstavovali vhodnú prácu a zámerne mu

ponúkne pracovné miesta, ktoré neodrážajú vyššie spomenuté kritéria v očakávaní, že zamestnanec
takúto ponuku neprijme, ide o výkon práva zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva
právnu ochranu. Nesplnenie ponukovej povinnosti ako jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti
výpovede, by bolo dostatočným pre záver okresného súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru.

8. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané okresným súdom (výpovede svedkov), stručne sa
zaoberal aj ďalšou podmienkou platnosti výpovede, a to je nadbytočnosť žalobkyne, resp. rozhodnutie
zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, nadbytočnosť žalobkyne a príčinná súvislosť medzi
nimi. Poukázal na § 157 Zákonníka práce (ak nastupuje zamestnankyňa späť po čerpaní rodičovskejdovolenky, má zamestnávateľ povinnosť ju zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko), keď v danom
prípade sa žalobkyňa v máji 2017 nedohodla so žalovaným na skoršom nástupe do práce (žalobkyňa
čerpala rodičovskú dovolenku), preto žalovaný prijal do pracovného pomeru A. F. G. na dobu určitú

do 31.5.2018. Z výpovedi svedkov ako aj z tvrdení žalovaného vyplynulo, že nešlo o plnohodnotný
zástup za žalobkyňu, nakoľko A. F. G. bola na pozícii SAP špecialista na začiatočníckej úrovni (level
1) oproti žalobkyni, ktorá bola na úrovni pokročilej (level 2). Žalovaný nesprávnou organizáciou práce
(keď neprijal A. F. G. len za zastupovanie počas rodičovskej dovolenky, ale s ňou uzatvoril zmluvu
až do 31.5.2018) privodil stav, keď na jedno miesto mal k dispozícii 2 zamestnankyne. Situáciu

riešil rozviazaním pracovného pomeru s kvalifikovanejšou (a zrejme aj „drahšou“) zamestnankyňou
poukazujúc na zabezpečenie efektívnosti práce. Z vykonaného dokazovania však okresný súd zistil, že
dňa 31.1.2018 dala výpoveď B. I., ktorá pracovala na pozícii „SAP špecialista“ a jej pracovný pomer
skončil 31.3.2018. Žalovaný teda v čase, keď doručoval žalobkyni výpoveď 14.2.2018 vedel, že dôjde
k zníženiu stavu zamestnancov na pozícii SAP špecialista bez potreby rozviazania pracovného pomeru
s ďalším zamestnancom, čím sa dosiahne cieľ zamestnávateľa sledovaný rozhodnutím o organizačnej

zmene prijatej 8.12.2017. Ak však zamestnávateľ namiesto presunutia žalobkyne na voľnú pozíciu po
B. I. sa rozhodol ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, bolo na ňom, aby preukázal, že aj napriek
uvoľnenému pracovnému miestu na pozícii SAP špecialista bolo rozviazanie pracovného pomeru so
žalobkyňou nevyhnutné pre neplnenie cieľa stanoveného v rozhodnutí zo dňa 8.12.2017, teda aby
k stavu ku dňu doručenia výpovede preukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o znížení stavu

zamestnancov a nadbytočnosťou žalobkyne. Rovnaké dôkazné bremeno mal žalovaný aj vo vzťahu k
pracovnému miestu obsadenému A. F. G., s ktorou sa od 1.6.2018 dohodol na zmene pracovnej zmluvy,
podľa ktorej došlo k zmene pracovného pomeru (pôvodne uzatvoreného do 31.5.2018) na dobu neurčitú
(poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.4.2004 sp. zn. 21 Cdo 2580/2003).

9. Ďalej okresný súd poukázal na to, že v prípade zamestnankyne J. K. L. žalovaný dokonca deň
pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene zmenil pracovnú zmluvu, a pracovný pomer, ktorý
mal končiť 31.12.2017 zmenil na dobu neurčitú. Deň pred rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov
teda zamestnávateľ v rozpore so sledovaným cieľom zabránil, aby k 1.1.2018 došlo k zníženiu stavu
zamestnancov na pozícii Špecialista SAP o jedného zamestnanca uplynutím dohodnutej doby. V danom

prípade k zmene pracovnej zmluvy so zamestnankyňou J. L. došlo síce deň pred prijatím rozhodnutia
o organizačnej zmene, avšak vzhľadom na to, že išlo o otázku jedného dňa, má okresný súd za
to, že zamestnávateľ už 7.12.2017 vedel o potrebe znižovania stavu zamestnancov, čo v konečnom
dôsledku preukazujú aj výpovede svedkyne J. M. a I. C., podľa ktorých išlo o celosvetový projekt
s cieľom znížiť náklady zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu má okresný súd za to, že konanie

zamestnávateľa, ktorým zabráni zníženiu stavu zamestnancov deň pred prijatím rozhodnutia o znižovaní
stavuzamestnancovboloúčelové,vrozporesčl.2Zákonníkapráce,realizovanéhoscieľomnásledného
ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou.

10. Záverom okresný súd uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o nadbytočnosti

žalobkyne, po uplynutí výpovednej doby žalobkyne dokonca prijal do zamestnania novú zamestnankyňu
A. G. P. na pozíciu IT Service Officer (nový názov pre Špecialista SAP), čo je len ďalším dôkazom
o tom, že žalobkyňa nemohla byť pre žalovaného nadbytočná. Vzhľadom k tomu, že okrem splnenia
ponukovej povinnosti nebola zo strany žalovaného naplnená ďalšia z hmotnoprávnych podmienok
platnosti výpovede (nadbytočnosť zamestnanca), žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z dôvodu účelnosti

okresný súd rozhodol len o dôvode nároku, pričom o náhrade mzdy a nároku na náhradu konania bude
rozhodovať v závislosti od výsledku konania v tejto časti.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného

sporového poriadku. Argumentoval tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť pri
plnení ponukovej povinnosti vyhotovovať zoznam voľných pracovných miest, prípadne zápisnicu s
podpisom zainteresovaných strán. Svedeckými výpoveďami svedkov A. J. M., F. K., O. E., preukázal,
že splnil ponukovú povinnosť voči žalobkyni. Svedkyňa F. K. vypovedala, že žalobkyni boli ponúknuté
všetky voľné pracovné miesta, príkladmo pozícia asistent manažéra, špecialista kontrolingu, kontrolór

kvality, výrobný operátor. Potvrdila, že sa so žalobkyňou pozastavili pri pozícii špecialista kontrolingu
a asistent manažéra. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že svedkyňa F. K. skončila u
žalovaného pracovný pomer. Osobou zodpovednou za príslušné oddelenie ľudských zdrojov, bol vždy
vedúci manažér ľudských zdrojov, teda A. J. M., nie F. K., preto záver okresného súdu, že svedkyňa F.K. má osobný záujem na výsledku konania je nesprávny. Splnenie ponukovej povinnosti vyplýva aj z
výpovedesvedkyneA.J.M.,ktorápopoučeníokresnýmsúdomvypovedala,žežalobkyniboliponúknuté
všetky pracovné pozície, ktoré boli otvorené. Splnenie ponukovej povinnosti vyplýva aj z výpovede

svedkyne O. E., ktorá potvrdila, že už pred stretnutím, na ktorom sa realizovala ponuková povinnosť
zistila, že majú prerokovanie s odborovou organizáciou a takisto, že je pripravený zoznam pozícií,
ktoré budú ponúkať. Svedkyňa uviedla, že to bol dlhý zoznam pozícií, ktoré boli v tom čase otvorené.
Hoci sa žalobkyňa počas konania predkladaním niektorých zverejnených ponúk na voľné pozície
snažila preukázať, že žalovaný mal aj iné voľné pozície, to nepreukázala. Bolo preukázané, že išlo

pozície, kedy už žalovaný nemal povinnosť ponúknuť inzerované pracovné miesta žalobkyni. Žalobkyni
žalovaný nemal možnosť ponúknuť iné pracovné miesto a to ani pozíciu IT Service Officer SAP Finance
and Controlling, ktorá bola inzerovaná 28.11.2017 s termínom nástupu 30.11.2017, pretože pracovné
miesto nakoniec nebolo vytvorené, inzercia bola stiahnutá. Táto pozícia nebola ani neskôr znovu
vytvorená, ani inzerovaná a do dnešného dňa takéto pracovné miesto nebolo vytvorené. Žalobkyňa
nepredložilažiadendôkazoexistenciivoľnéhopracovnéhomiesta,ktorébyjejžalovanýneponúkol.Bolo

povinnosťou žalobkyne, pri tvrdení, že jej neboli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta preukázať,
ktoré miesta boli voľné, a ktoré jej neboli ponúknuté. Výpoveď bola doručená žalobkyni až 14.02.2018.
Pracovný pomer žalobkyne skončil uplynutím výpovednej doby, a to dňom 31.05.2018. Nezakladá sa
na skutočnosti tvrdenie okresného súdu, že sa žalobkyňa v máji 2017 nedohodla so žalovaným na
skoršom nástupe do práce, preto žalovaný prijal do pracovného pomeru A. F. G. na dobu určitú do

31.5.2018. Žalobkyňa čerpala rodičovskú dovolenku, počas ktorej sa na ňu obrátil zamestnávateľ so
žiadosťou, či by mohla nastúpiť do zamestnania, k dohode však nedošlo. A. F. G. bola na pozícii
SAP špecialista na začiatočníckej úrovni (level 1), čo bola iná pozícia ako pozícia žalobkyne. Uvedené
skutočnosti žalovaný preukázal doložením pracovných pozícií SAP, zoznamom pracovníkov, ktorí boli
na jednotlivých pozíciách a výpoveďami svedkov A. I. C., A. J. M.. Rozhodnutie o organizačnej zmene

bolo prijaté z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V prípade
žalovaného bola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Išlo o nadbytočnosť zamestnanca, lebo zamestnávateľ nemal možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti spočívali v tom,
že zamestnávateľ naďalej nepotreboval práce vykonávané zamestnancom. Okresný súd uviedol, že

dňa 31.1.2018 dala výpoveď p. I., ktorá pracovala na pozícii „SAP špecialista“ a jej pracovný pomer
skončil 31.3.2018, avšak zabudol uviesť, že v čase účinnosti rozhodnutia o zrušení pracovného miesta
žalobkyne, ani v čase doručovania výpovede, toto pracovné miesto nebolo voľné a žalovaný ho nemohol
v rámci ponukovej povinnosti ponúkať. Faktom však zostáva, že v čase ponukovej povinnosti miesto
p. I. nebolo voľné a žalovaný ho nemohol ponúkať a tak nemohol ani porušiť ponukovú povinnosť.

Žalovaný v čase, keď doručoval žalobkyni výpoveď 14.2.2018 vedel len to, že iná zamestnankya
dala výpoveď. Žalovaný nemohol presunúť žalobkyňu na pozíciu po p. I., pretože tá nebola voľná. Ide
o nesprávne skutkové zistenie a o nesprávny právny záver. Tvrdenie okresného súdu, že žalovaný
rozhodol ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, bolo na ňom, aby preukázal, že aj napriek uvoľnenému
pracovnému miestu na pozícii SAP špecialista bolo rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou

nevyhnutné pre neplnenie cieľa stanoveného v rozhodnutí zo dňa 8.12.2017, teda aby k stavu ku dňu
doručenia výpovede preukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov a
nadbytočnosťoužalobkyne,nemáoporuvdokazovaní.Žalovanýbymuselmaťvčasepodaniavýpovede
voľné pracovné miesto p. I., aby naň mohol presunúť žalobkyňu. Ku dňu doručenia výpovede stále
existovala príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov a nadbytočnosťou

žalobkyne. Pracovný pomer p. I. nebol ukončený. Nešlo o žiadne uvoľnené pracovné miesto. Pracovné
miesto p. I. bolo stále obsadené. Na takéto pracovné miesto neexistuje ponuková povinnosť. Rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2580/2003, sa týka iného prípadu a nemožno ho aplikovať na
tento prípad. Nie je správne tvrdenie okresného súdu, že rovnaké dôkazné bremeno mal žalovaný aj vo
vzťahukpracovnémumiestuobsadenémuA.F.G.,sktorousaod1.6.2018dohodolnazmenepracovnej

zmluvy, podľa ktorej došlo k zmene pracovného pomeru (pôvodne uzatvoreného do 31.5.2018) na dobu
neurčitú. Žalovaný by musel mať v čase podania výpovede voľné pracovné miesto p. F. G., aby ho mohol
ponúknuť žalobkyni. Ani tvrdenia okresného súdu o tom, že v prípade zamestnankyne J. K. L. konanie
zamestnávateľa, ktorým zabráni zníženiu stavu zamestnancov deň pred prijatím rozhodnutia o
znižovaní stavu zamestnancov bolo účelové, v rozpore s čl. 2 Zákonníka práce, realizovaného s cieľom

následného ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou nie sú správne. Žiaden zamestnávateľ, u
ktorého sa zapracuje zamestnanec na konkrétnom mieste neukončí s ním pracovný pomer, keď jeho
zamestnanec vykonáva prácu k spokojnosti zamestnávateľa a nenahradí ho iným zamestnancom z
iného pracovného miesta. To, že bol zamestnávateľ so zamestnankyňou J. K. L. spokojný, vyplynulodo situácie, že u nej došlo k zmene pracovnej zmluvy a jej pracovný pomer sa zmenil na dobu
neurčitú. Pozícia, obsah pracovnej zmluvy a pracovnej náplne J. K. L. bol iný ako u žalobkyne.
Rozhodnutie o zrušení pracovného miesta žalobkyne bolo vydané v inom časovom období ako došlo

k zmene pracovnej zmluvy J. K. L.. Konanie zamestnávateľa bolo v súlade so zákonom. Nestotožnil
sa s tvrdením okresného súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o nadbytočnosti žalobkyne,
pretože po uplynutí výpovednej doby žalobkyne prijal do zamestnania novú zamestnankyňu A. G. P.
na pozíciu IT Service Officer (nový názov pre Špecialista SAP), čo je len ďalším dôkazom o tom,
že žalobkyňa nemohla byť pre žalovaného nadbytočná. Nesprávne je tvrdenie okresného súdu, že

vzhľadom k tomu, že okrem splnenia ponukovej povinnosti nebola zo strany žalovaného naplnená ďalšia
z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede (nadbytočnosť zamestnanca), žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Svedkyňa A. G. P. na pojednávaní na otázku PZ žalobkyne, „kedy ste uzatvorili pracovnú
zmluvu so žalovaným“, uviedla 21.06.2018 a na otázku, že ktorého zamestnanca prišla zastupovať,
uviedla, že najskôr zastupovala Q. H., potom prešla na P1 a tam zastupovala J. C.. Z toho dôkazu
vyplýva, že A. G. P. pracovala u žalovaného na pozíciách, ktoré už existovali, uvoľnené boli až po

ponukovej povinnosti žalovaného, potom keď bol skončený pracovný pomer žalobkyne. Z výpovede
A. G. P. nevyplýva skutočnosť, že žalobkyňa nebola pre žalovaného nadbytočná. V konaní nebol
predložený žalobkyňou žiaden dôkaz o tom, že by nebol zo strany žalovaného dodržaný zákonného
postupu pred podaním výpovede, ktorý by mal dopad na platnosť výpovede. Odôvodnenie rozsudku
okresného súdu v relevantných záveroch nie je dostatočné a presvedčivé, rozsudok nie je riadne

odôvodnený, čo považuje za porušenie práva na spravodlivý proces.

12. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje
ako vecne správny potvrdiť. Zamestnávateľ vo výpovedi deklaroval, že nemá možnosť žalobkyňu ďalej
zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo ako miesto výkonu práce dohodnuté

v pracovnej zmluve. Toto tvrdenie žalovaný uviedol aj v samostatnom liste adresovanom žalobkyni
zo dňa 14.02.2018. Pritom zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného ako aj svedkýň F. K. a O.
E., ktoré pracovali na oddelení ľudských zdrojov vyplýva, že žalovaný disponoval voľnými pracovnými
miestami a voľné pracovné miesta boli žalobkyni ponúknuté. Sporné však zostalo, aké pracovné pozície
boli žalobkyni ponúknuté, keď tvrdila, že jej boli ponúkané robotnícke pozície vhodné pre mužov,

robotnícke miesta, nekvalifikované zastupovanie počas materskej dovolenky (čl. 3 žaloby). Žalovaný
tvrdil (čl. 48), že žalobkyňa nemala záujem o inzerované miesta Projektový koordinátor SAP a SAP
špecialista, ktoré boli s nižším pracovným zaradením a platom ako mala. Žalobkyňa tieto tvrdenia
žalovaného poprela (čl. 67). Žalovaný ďalej tvrdil (čl. 96), že žalovaný mohol žalobkyni ponúknuť
len tie pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii pred podaním výpovede, išlo o miesta: zmenového

majstra, technického nákupcu, špecialistu kontrolingu, referenta fakturácie, projektového koordinátora,
inžiniera priemyselných informačných systémov, inžiniera opráv, interného predajcu, elektrotechnika,
asistenta a taktiež robotníckych pozícií, dataoperátora, kontrolóra kvality, koordinátora vstupnej kontroly,
manipulačného robotníka, operátora logistiky, prevádzkového elektrikára, prevádzkového zámočníka,
skladníka, skladníka VZV a výrobného operátora. Žalobkyňa uviedla (čl. 131), že žalovaný jej neponúkol

pozície referent fakturácie, inžinier opráv a inžinier priemyselných informačných systémov, o tom, že
disponuje týmito voľnými pracovnými miestami nemala vedomosť. Žalobkyňa vypovedala (čl. 217),
že na stretnutí s F. K. navrhla, aby ju pridelili na pracovnú pozíciu IT SAP Officer, ktorú žalovaný
inzeroval na profesia.sk, žalovaný to odmietol s odôvodnením, že po rodičovskej dovolenke sa stala
nekvalifikovanou. K voľnej pozícii špecialista kontrolingu jej bolo povedané, že nevie po anglicky (čl.

236). Svedkyňa F. K. (čl 337) vypovedala, že žalobkyni boli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta, na
ktoré spĺňala kvalifikačné požiadavky, napr. asistent manažéra, špecialista kontrolingu, kontrolór kvality,
výrobný operátor, pričom so žalobkyňou sa pozastavili pri pracovnej pozícii špecialista kontrolingu a
asistent manažéra. O pozíciu špecialistu kontrolingu prejavila záujem a následne prehodnotila svoje
rozhodnutie a ponuku na túto pozíciu odmietla. Tieto tvrdenia svedkyne žalobkyňa poprela, dokonca

ich označila za klamstvo (čl. 354). Svedkyňa O. E. vypovedala, že si pamätá, že žalobkyni bola
ponúkaná pozícia špecialista kontrolingu, že sa bavili o angličtine. Žalobkyňa tvrdí, že prejavila záujem
o pozíciu špecialista kontrolingu, ale bolo jej povedané zo strany F. K., že nevie po anglicky, hoci
O. E. potvrdila, že žalobkyňa anglicky vie, F. K. už viac odmietla o tej pozícii debatovať. Žalovaný
počas konania nepredložil súdu žiadny zoznam voľných pracovných miest, ktoré mal ponúkať žalobkyni,

príp. zápisnicu z ktorého obsahu by takáto skutočnosť bola zistiteľná, a ktorej obsah by potvrdili
obidve zainteresované strany svojím podpisom. Splnenie ponukovej povinnosti preukazoval výsluchom
svedkýň – manažérok ľudských zdrojov, ktorých náplňou práce bolo okrem iného ukončenie pracovného
pomeru so zamestnancami žalovaného. V danom prípade proces ukončenia pracovného pomeru malana starosti svedkyňa F. K., preto možno podľa názoru okresného súdu predpokladať osobný záujem
na výsledku konania, keďže ona bola zodpovedná za dodržanie zákonného postupu pred podaním
výpovede a platnosť výpovede, pretože preukázanie nedodržania zákonného postupu pri ponukovej

povinnosti by znamenalo profesionálne zlyhanie svedkyne F. K. ako manažéra ľudských zdrojov vo
všeobecnosti. Pokiaľ ide o svedkyňu O. E., tá je v závislom postavení vo vzťahu k žalovanému, ktorý
je jej zamestnávateľom, preto sú tu dané vážne okolnosti vyvolávajúce pochybnosti o objektívnosti jej
výpovede. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil výpovede týchto svedkýň ako nedôveryhodné;
preto bolo na žalovanom, aby obsah ponukovej povinnosti preukázal inými dôkazmi. Keďže žalovaný

počas konania nepredložil žiadne iné dôkazy ohľadne plnenia ponukovej povinnosti, okresnému súdu
vzhľadom na zotrvávajúcu rozpornosť tvrdení žalobkyne a žalovaného o obsahu ponukovej povinnosti
neostáva nič iné ako konštatovať, že žalovaný nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok platnosti
výpovede a to ponukovú povinnosť. Žalovaný tvrdil (čl. 48), že žalobkyňa nemala záujem o inzerované
miesta Projektový koordinátor SAP a SAP špecialista; ktoré boli s nižším pracovným zaradením a
platom ako mala žalobkyňa. Žalovaný touto vetou potvrdil, že pracovná pozícia SAP Špecialista naďalej

existovala, a zrušil ju len fiktívne. Na túto pracovnú pozíciu sa žalobkyňa mala predsa vrátiť po čerpaní
rodičovskej dovolenky. Ak by sa na pracovnú pozíciu vrátila, nebol by dôvod podávať na okresný súd
žalobu zo strany žalobkyne. S vyjadrením okresného súdu sa plne stotožňuje. K vyjadreniu žalovaného
„ŽalovanýsvedeckýmivýpoveďamisvedkovA.J.M.,F.K.,O.E.preukázal,žesplnilponukovúpovinnosť
voči žalobkyni“, uviedla, že J. M. nebola prítomná pri podaní výpovede zo strany žalovaného žalobkyni,

keď si mal žalovaný splniť ponukovú povinnosť. Podania výpovede sa zúčastnili za žalovaného F. K.
a O. E., žalobkyňa za prítomnosti právnej zástupkyne. Svedectvo týchto zamestnankýň je tvrdenie
proti tvrdeniu žalobkyne. Okresný súd vyhodnotil výpovede týchto svedkýň ako nedôveryhodné, preto
bolo na žalovanom, aby obsah ponukovej povinnosti preukázal inými dôkazmi, s čím sa stotožňuje.
Keďže žalovaný okresnému súdu počas konania nepredložil žiadne iné dôkazy, žalobkyňa má za to, že

žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný žalobkyni účelovo neponúkol všetky voľné pracovné
pozície, ktorými disponoval. Žalobkyňa sa o niektorých pracovných pozíciách dozvedela až z vyjadrenia
žalovaného zo dňa 18.10.2019, keďže žalovaný pri podaní výpovede vyselektoval len pracovné pozície
vhodné pre mužov a s nižšou kvalifikáciou, u ktorých bolo zrejmé, že ich žalobkyňa odmietne. Vhodné
pracovné pozície žalovaný úmyselne zatajil pred žalobkyňou, alebo uviedol, že už sú obsadené niekým

iným, hoci boli naďalej inzerované a obsadzované zo strany žalovaného. O. E. vo svojej výpovedi
pred okresným súdom uviedla, že ešte pred stretnutím, na ktorom sa realizovala ponuková povinnosť
zistila okrem iného, že je pripravený zoznam pozícií, ktoré budú žalobkyni ponúkať. Vyvstáva otázka,
prečo tento zoznam pozícií, o ktorom vypovedala O. E., žalovaný nezaložil ako dôkaz do spisu. Keďže
tento zoznam sa nezhoduje so zoznamom pozícií, ktoré žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení zo dňa

18.10.2019, nepredložil ho žalovaný účelovo. Žalobkyňa si myslí, že celá nepriaznivá situácia vznikla
hlavne z dôvodu, že sa žalobkyňa a žalovaný nedohodli na skoršom návrate žalobkyne do práce
z rodičovskej dovolenky. Absencia a hrubé porušenie pracovnej disciplíny ako aj následná výpoveď
žalobkyni boli už len dôsledok toho, že sa nevrátila skôr do práce. Priamy nadriadený žalobkyne, I. C.
uviedol vo výpovedi pred okresným súdom, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by žalobkyňa nechodila

na pracovisko a celú dobu, považoval žalobkyňu za ženu na rodičovskej dovolenke. O tom, že F. K., ako
zástupkyňa personálneho oddelenia žalovaného, udelila žalobkyni hrubé porušenie disciplíny z dôvodu
absencie,nevedel.Takýtopostupzostranyžalovanéhovyvolávadôvodnépodozrenie,žeuvedenékroky
bolirealizovanéF.K.scieľomprepustiťžalobkyňuzakaždúcenuazapoužitiaakýchkoľvekprostriedkov,
a to aj takých, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa na voľné pracovné miesta, o ktorých

mala vedomosť vďaka inzercii žalovaného na profesia.sk žalovaného niekoľkokrát upozornila a zároveň
ho žiadala o informáciu kde má nastúpiť. Žalovaný žalobkyni neponúkol všetky pracovné miesta, na
ktoré sa vzťahovala ponuková povinnosť. Žalobkyňa sa o väčšine pracovných pozícií dozvedela až
z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.10.2019. Žalobkyňa uviedla vo svojich vyjadreniach pre okresný
súd, že jej žalovaný neponúkol minimálne pozície MES Aplication Support, projektový koordinátor SAP,

referent fakturácie, inžinier opráv a inžinier priemyselných informačných systémov, ktoré by boli pre ňu
vzhľadom na jej vzdelanie, prax a skúsenosti z oblasti IT vhodné. Už výpoveďou B. I. (pracovala rovnako
ako žalobkyňa na pozícii SAP Špecialista) nadobudol žalovaný možnosť disponovať jej pracovným
miestom a tiež vedomosť o voľnom pracovnom mieste. Vo vyjadrení zo dňa 25.2.2020 uviedla voľné
pracovné miesta, ktoré existovali v čase podania jej výpovede zo strany žalovaného, ktoré jej ale

žalovaný neponúkol. Žalobkyňa nemá povinnosť v konaní preukazovať, ktorými voľnými pracovnými
miestami disponuje žalovaný, a ktoré žalobkyni neboli ponúknuté. Práve naopak, toto dôkazné bremeno,
je na strane žalovaného, ktorý má preukázať, že žalobkyni ponúkol voľné pracovné miesta, ktoré mal
k dispozícii, čo neuniesol. Pri osobnom stretnutí ponúkol žalovaný (F. K., O. E.) ním vybrané pracovnépozície, ktoré žalobkyňa odmietla z dôvodu, že neboli pre ňu vhodné. Ďalej žalovanému žalobkyňa
pripomenula iné pracovné pozície - ktoré boli v tom čase žalovaným inzerované na profesia.sk, na
čo dostala odpoveď, že už sú obsadené, nie sú pre ňu vhodné, alebo nespĺňa požiadavky na prijatie

na tieto pozície. Žalobkyňa má za to, že žalovaný konal proti žalobkyni diskriminačne a v rozpore s
dobrými mravmi, a to vo viacerých prípadoch, ako napríklad pri vystavení fiktívnej absencie, hrubého
porušenia pracovnej disciplíny, označení žalobkyne ako ženy vracajúcej sa z rodičovskej dovolenky
za nekvalifikovanú, nezaradenie na pôvodnú pracovnú pozíciu pri návrate z rodičovskej dovolenky,
neumožnenie vstupu na pracovisko žalobkyni, neposkytnutie Kolektívnej zmluvy a iných predpisov, o

ktoré žalobkyňa viackrát žalovaného, a to aj písomne, žiadala, zatajovanie voľných pracovných miest,
zatajovanie nových zamestnancov pracujúcich na pozícii SAP Špecialista (G. P., J., Q. H., Q. J.). Z
vykonaných dôkazov sa dokázalo, že žalovaný ani po niekoľkých výzvach žalobkyne a okresného súdu
nepredložil pracovnú zmluvu Q. H., ktorá začala pracovať na pozícii SAP Špecialista (IT Service Officer
SAP). Keď výpoveďou G. P. sa preukázalo, že nastúpila tiež ako SAP Špecialista (IT Service Officer
SAP), žalovaný uvádza že neprišla na nové miesto, ale na miesto Q. H., ktorú predtým zatajoval.

Svedkyňa F. G. vo svojej výpovedi otvrdila, že na jej pracovnej pozícii ako prvá pracovala žalobkyňa,
po žalobkyni na tejto pozícii pracoval E. M. a následne samotná svedkyňa. Pri popisovaní svojej
pracovnej náplne uviedla rovnaké činnosti a náplň práce, aké mala na starosti aj žalobkyňa. Keby
žalovaný založil skutočné popisy pracovných pozícií podpísané E. M., F. G. a žalobkyňou, preukázalo
by sa tvrdenie žalobkyne a to, že žiadne úrovne pri týchto pozíciách neexistujú a pracovná náplň E.

M., F. G. a žalobkyne by bola identická. Nebola preukázaná príčinná súvislosť, nakoľko žalobkyňa po
návrate z rodičovskej dovolenky nebola vôbec zaradená na svoje pracovisko, čo vo svojej výpovedi
pred okresným súdom potvrdila aj N. H., ktorá so žalobkyňou riešila návrat do práce po rodičovskej
dovolenke a bola prítomná pri nástupe žalobkyne do práce dňa 1.12.2017 spolu s F. K.. So žalobkyňou
sa F. K. a N. H. stretli na recepcii žalovaného, kde jej oznámili, že sa počas rodičovskej dovolenky

stala nekvalifikovanou a na jej mieste už pracuje iná zamestnankyňa a z toho dôvodu musí čerpať
riadnu dovolenku a nemá povolené vstupovať na pracovisko. N. H. vo svojej výpovedi uviedla, že
nebola stotožnená s postupom F. K. (nariadenie čerpania dovolenky, zákaz vstupu na pracovisko a
rozviazanie pracovného pomeru žalobkyne). N. H. nevedela uviesť vo svojej výpovedi dôvod, prečo
žalobkyňa nebola zaradená na jej pôvodné pracovné miesto. F. G. pracovala na pracovnom mieste

žalobkyne dňa 1.12.2017, kedy mala žalobkyňa nastúpiť do práce po čerpaní žalovaným riadne
schválenej rodičovskej dovolenky. Žalovaný nesprávnou organizáciou práce (keď neprijal A. F. G. len
za zastupovanie počas rodičovskej dovolenky, ale s ňou uzatvoril zmluvu až do 31.5.2018) privodil stav,
keď na jedno miesto mal k dispozícii 2 zamestnankyne. Situáciu riešil rozviazaním pracovného pomeru
so zamestnankyňou, ktorá sa vracia z rodičovskej dovolenky alebo kvalifikovanejšou poukazujúc na

zabezpečenie efektívnosti práce. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 31.01.2018 dala
výpoveď B. I., ktorá pracovala na pozícii „SAP špecialista" a jej pracovný pomer skončil 31.03.2018.
Žalovaný v čase, keď doručoval žalobkyni výpoveď dňa 14.02.2018 už dva týždne vedel, že dôjde k
zníženiu stavu zamestnancov na pozícii SAP špecialista bez potreby rozviazania pracovného pomeru
s ďalším zamestnancom, čím sa dosiahne cieľ zamestnávateľa sledovaný rozhodnutím o organizačnej

zmene prijatej 8.12.2017. Ak sa zamestnávateľ namiesto presunutia žalobkyne na voľnú pozíciu po B. I.
rozhodol ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, bolo na ňom, aby preukázal, že aj napriek uvoľnenému
pracovnému miestu na pozícii SAP špecialista bolo rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou
nevyhnutné pre naplnenie cieľa stanoveného v rozhodnutí zo dňa 08.12.2017. Rovnaké dôkazné
bremeno mal aj vo vzťahu k pracovnému miestu obsadenému A. F. G., s ktorou sa od 01.06.2018

dohodol na zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej došlo k zmene pracovného pomeru (pôvodne
uzatvoreného do 31.05.2018) na dobu neurčitú (poukaz na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 21
Cdo 2580/2003). Deň pred rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov teda zamestnávateľ v rozpore
so sledovaným cieľom zabránil, aby k 01.01.2018 došlo k zníženiu stavu zamestnancov na pozícii
Špecialista SAP o jedného zamestnanca uplynutím dohodnutej doby, keď v prípade zamestnankyne J.

K. L. deň pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene zmenil pracovnú zmluvu, a pracovný pomer,
ktorý mal končiť 31.12.2017 na dobu neurčitú. Vzhľadom na to, že išlo o otázku jedného dňa, má
okresný súd za to, že zamestnávateľ už 7.12.2017 vedel o potrebe znižovania stavu zamestnancov,
čo v konečnom dôsledku preukazujú aj výpovede svedkyne M. a C., podľa ktorých išlo o celosvetový
projekt s cieľom znížiť náklady zamestnávateľa. Konanie zamestnávateľa, ktorým zabráni zníženiu

stavu zamestnancov deň pred prijatím rozhodnutia o znižovaní stavu zamestnancov bolo účelové, v
rozpore s čl. 2 Zákonníka práce a realizované s cieľom následného ukončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou. Žalovaný dôkazné bremeno o nadbytočnosti žalobkyne neuniesol, po uplynutí výpovednej
doby žalobkyne dokonca prijal do zamestnania novú zamestnankyňu A. G. P. na pozíciu IT ServiceOfficer SAP (nový názov pre Špecialista SAP), čo je len ďalším dôkazom o tom, že žalobkyňa nemohla
byť pre žalovaného nadbytočná. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že na pozícii SAP Špecialista (IT Service
Officer SAP), zároveň okrem pani G. P. pracovali u žalovaného aj Q. H., J. C., Q. J.. V čase keď žalovaný

podal žalobkyni výpoveď mal žalovaný už dva týždne vedomosť o tom že B. I. (E. H.), ktorá pracovala na
rovnakej pracovnej pozícii SAP Špecialista ako žalobkyňa, podala výpoveď a pracovná pozícia B. I. sa
uvoľní. Nič nebránilo tomu, aby žalovaný žalobkyni aspoň upozornil, že je možné, že bude mať čoskoro
voľné miesto, ale on túto možnosť úmyselne zatajil. Nie je pravda tvrdenie žalobcu, že pracovné miesto
ďalej neobsadzoval. Ako neskôr zistila žalobkyňa, toto miesto žalovaný inzeroval na profesii pod názvom

MES Špecialista, a presunul na toto pracovne miesto pani F. R., ktorá pracovala tiež ako SAP Špecialista
a na miesto pani R. prišla pani Q. H., ktorú žalovaný zatajoval. Pracovný pomer B. I. skončil ku dňu
31.5.2018.Žalobkyňasauchádzalaoviaceropozíciíaviackrát,alevždydostalaodpoveďbuď,žemiesto
už je obsadené niekým iným, alebo, že uvedené miesto sa už neobsadzuje, alebo bola upozornená, že
po rodičovskej dovolenke nie je dostatočne na uvedené miesto kvalifikovaná, či pracovné miesto nie je
pre ňu vhodné. Takéto konanie žalovaného žalobkyňa vníma ako prejav diskriminácie. Aj z výpovede

G. P. vyplynulo, že žalovaný sa bežne správa k ženám diskriminačne, viď nahrávka z pojednávania dňa
07.12.2023. Žalobkyňa má za to, že rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2580/2003 možno aplikovať na jej
prípad, nakoľko má zhodné črty ako situácia, ktorá nastala pri výpovedi B. I. (E. H.). B. I. podala výpoveď
u žalovaného dňa 31.01.2018. Žalovaný podal žalobkyni výpoveď dňa 14.02.2018, čiže dva týždne po
tom,akopodalavýpoveďB.I..F.G.malapracovnýpomernadobuurčitúatodo31.05.2018,jejpracovná

zmluva bola žalovaným predĺžená na dobu neurčitú počas plynutia výpovednej lehoty žalobkyne. Takýto
postup žalovaného nie je v súlade s potrebou znižovania stavu. Táto situácia bola vytvorená žalovaným
úmyselne tým, že F. G. žalovaný nedal zmluvu na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky žalobkyne
a tým po návrate žalobkyne z rodičovskej dovolenky bolo miesto žalobkyne obsadené inou osobou.
Žalovaný si protirečí, nakoľko žalobkyňa bola zapracovaná u žalovaného na pozícii SAP Špecialista 10

rokov. K. L. pracovala na rovnakej pracovnej pozícii ako žalobkyňa (SAP Špecialista), ale iba 1 rok,
čiže oproti žalobkyni bola zapracovaná na uvedenej pozícii o 9 rokov menej. A predsa žalovaný so
žalobkyňou rozviazal pracovný pomer, hoci žalobkyňa bola zapracovaná oveľa dlhšiu dobu ako druhá
zamestnankyňa. Z logiky vyplýva, že žalovaný nemusel dať výpoveď žalobkyni, pretože K. L. končil
pracovný pomer ku dňu 31.12.2017, čím by sa nadbytočnosť automaticky vyriešila. Žalovaný používa

argument zapracovanosti alebo úrovne - levelu (ktorý si vymyslel pre účely súdneho pojednávania) pri
pozícii SAP Špecialista (IT Service Officer SAP) vtedy a tak, ako sa to jemu hodí. Raz tvrdí o žalobkyni,
že je nekvalifikovaná, inokedy, že je až príliš kvalifikovaná a stačí úroveň - Level 1, alebo je málo
zapracovaná,apodobne.Žalovanýpredložilibaneúplnýzoznamzamestnancov,ktorítampracovalipred
návratom žalobkyne z rodičovskej dovolenky, aby navodil dojem, že naozaj existovala nadbytočnosť

žalobkyne a bol nútený pristúpiť k výpovedi. Až počas výpovedí svedkov pred okresným súdom sa
zistilo, že na pozícii SAP špecialista pracovali aj iné osoby, ako napríklad Q. H., J. C., Q. J.. Žalobkyňa
zadovážila do súdneho spisu dôkaz, že žalovaný zamestnáva na pracovnej pozícii IT Service Officer
SAP (len premenovaná pozícia Špecialista SAP) G. P., ktorú žalovaný úmyselne okresnému súdu zatajil.
Následne okresný súd predvolal a vypočul G. P., ktorá potvrdila skutočnosti uvádzané žalobkyňou v

jej žalobe a vyjadreniach. Z výpovede svedkyne G. P. vyplynulo, že na pozícii IT Service Officer SAP
súčasne s ňou pracovala aj Q. H.. Zároveň sa G. P. zmienila o J. C., o ktorej žalobkyňa ani okresný súd
dovtedy nemali vedomosť. O Q. J. sa vo svojej výpovedi pred okresným súdom zmienila F. G., ktorá
uviedla, že nastúpil na miesto A. C., ktorému skončil pracovný pomer na pracovnej pozícii Špecialista
SAP ku dňu 31.05.2018 z dôvodu, že podal u žalovaného výpoveď. Z uvedeného vyplýva, že argument

žalovaného o nadbytočnosti žalobkyne je bezpredmetný. Spočiatku žalovaný predstieral, že nevie o Q.
H. a zatajoval ju. Keď to prišlo žalovanému vhod, tak tvrdí, že G. P. prišla na existujúce miesto, na ktorom
pracovala Q. H.. Žalovaný nikdy nepredložil zmluvu Q. H. aj napriek viacerým výzvam žalobkyne a výzve
okresného súdu, z tohto vyplýva, že ju úmyselne zatajoval. Žalovaný sa o Q. H. zmienil prvýkrát až vo
svojom písomnom odvolaní voči medzitýmnemu rozsudku, aj to iba preto, lebo jej meno uviedla G. P. vo

svojej výpovedi pred okresným súdom, s čím ale žalovaný nerátal. Žalovaný teraz tvrdí, že G. P. prišla
už na existujúce miesto Q. H., ktorej existenciu ale predtým tajil.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) adôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné vyhovieť, keďže medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného,
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil, že výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa 14.02.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná žalovaným žalobkyni je neplatná,
a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku o určenie neplatnosti výpovede, ktorý
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa
odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho

právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

16. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu,

pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených stranami) vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci,
ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho
predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav.

18. Za neplatne skončený pracovný pomer možno označiť len taký spôsob skončenia pracovného
pomeru, ktorý je za neplatný označený právoplatným rozhodnutím súdu. Bez súdneho rozhodnutia
vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa skončený pracovný pomer považuje za platne

skončený. Ustanovenia §§ 59 až 74 Zákonníka práce zakotvujú podmienky pre platné skončenie
pracovného pomeru rôznymi spôsobmi. Ide o Zákonníkom práce (lex specialis)
predpísané hmotnoprávne, ako aj formálne podmienky pre právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu
pracovného pomeru. Právny úkon, ktorým sa iniciuje skončenie pracovného pomeru, musí spĺňať
aj všeobecné náležitosti pre platnosť právnych úkonov dané predpismi civilného práva (Občiansky

zákonník). Preto platnosť právneho úkonu, t.j. spôsobu skončenia pracovného pomeru, bude súd
posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru
predpísaných Zákonníkom práce (napr. pri výpovedi sa požaduje jej písomná forma, doručenie, ponuka
vhodnej práce a pod.), ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky
zákonník, a to z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so

zákonom, dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona. V prípade, že sa ten účastník
pracovného pomeru, voči ktorému bol vykonaný právny úkon smerujúci k zániku pracovného pomeru,
domnieva, že tento zrušujúci právny úkon absentuje určité zákonné náležitosti, patrí mu právo domáhať
sa vyslovenia neplatnosti na súde. Toto právo patrí rovnako zamestnancovi, ako aj zamestnávateľovi
a má časovo obmedzené trvanie, počnúc posledným dňom trvania pracovného pomeru (deň, kedy sa

mal pracovný pomer skončiť).

19. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak súvýpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

20. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práva zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

21. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a
zároveň podmienkou platnosti výpovede z tohto dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť
zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Pričom
záporné vyriešenie čo len jednej z nich spôsobuje neplatnosť výpovede. Ďalšou hmotnoprávnou
podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu je splnenie povinnosti

vyplývajúcej pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

22. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa,
ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z
pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Z časového hľadiska sa ponuka inej vhodnej práce musí

uskutočniť ešte pred tým, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, najskôr však po rozhodnutí
zamestnávateľa o príslušnej organizačnej zmene. Ako už najvyšší súd skonštatoval v rozhodnutí z 20.
apríla 2011 sp. zn. 4 MCdo 5/2010, splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany
zamestnávateľa je potrebné posudzovať podľa stavu, ktorý je tu v čase dania výpovede, t. j. rozhodujúce
je, či zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné pracovné miesto, ktoré je pre zamestnanca

vhodné. Voľným pracovným miestom je pracovné miesto, na ktorom má zamestnávateľ v čase dania
výpovede možnosť zamestnanca zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca zamestnávať znamená, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať (pozri R 51/1997). Vo vzťahu k splneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce je teda právne významné iba to, či zamestnávateľ disponuje voľným

pracovným miestom v okamihu, kedy dáva zamestnancovi výpoveď. Skutočnosť, že zamestnávateľ
neskôr príjme do pracovného pomeru iného zamestnanca na pracovné miesto, ktoré by vzhľadom na
svoju kvalifikáciu mohol vykonávať aj zamestnanec, ktorý dostal výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, nie
je z hľadiska splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce právne
relevantná (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/194/2017).

23. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej
splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o
povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na
inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a

pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na
svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti
zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého
výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/306/2008).

24. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce dáva zamestnávateľovi dve alternatívy. Po prvé, ak nemá
možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu
prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá.
V takomto prípade sa logicky pre platnosť výpovede splnenie ponukovej povinnosti nevyžaduje. Po

druhé, ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný
predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť; inak nie je splnená
podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a výpoveď
je preto neplatná. Treba uviesť, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo stranyzamestnávateľa, t.j. či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba
posudzovať podľa stavu, ktorý existuje v čase dania výpovede (pozri obdobne rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo/109/2004 – R 34/2005).

25. Podľa interpretácie Najvyššieho súdu SR (pozri uznesenie sp. zn. 7Cdo/223/2020) pre platnosť
ponuky inej práce je de lege late významné (iba) to, či ponuka predchádzala výpovedi.

26. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti

vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti
musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a
dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede
nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné
pracovné miesto, je pre posúdenie otázky splnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či

v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V
takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné
miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať). Ak zamestnanec v konaní nevznesie proti tvrdeniu zamestnávateľa, že nemal ku dňu
výpovede v mieste výkonu práce zamestnanca voľné pracovné miesta žiadne námietky, treba mať

za to, že zamestnávateľom tvrdená skutočnosť je taká, ktorú účastníci nečinia spornou, a preto
existenciu obsadenosti pracovných miest netreba jednotlivo dokazovať. Ak však zamestnanec v rámci
procesnej obrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu práce voľné pracovné
miesta, stáva sa existencia obsadenosti zamestnancom označeného pracovného miesta spornou, čo
treba samostatne dokazovať. Splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca predpokladá, že

zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu
práce voľné. Nepostačuje, ak napr. len všeobecne uvedie počet voľných pracovných miest zistených
ku koncu kalendárneho roka (nie ku dňu výpovede), ktoré pripadajú nie na jeho miesto výkonu
práce, ale sa týkajú celého pracoviska. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené
pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom (napr. predložením pracovnej

zmluvy), leží aj v takomto prípade na zamestnávateľovi. Preukázanie reálnej neexistencie obsadenosti
pracovného miesta nemožno totiž od zamestnanca spravodlivo požadovať, lebo sa zásadne nedokazuje
to, čo neexistuje, ale to, čo existuje (existencia právnej skutočnosti) (pozri rozsudok NS SR sp. zn.
6Cdo/138/2012 – R 4/2014).

27. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je v obdobných prípadoch povinnosťou
zamestnancaoznačiťkonkrétnepracovnémiesta,ktorémuzamestnávateľmalponúknuťvrámciplnenia
ponukovej povinnosti, pričom zamestnávateľ následne znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí
preukázať, že zamestnancom označené pracovné miesta neboli v čase dania výpovede voľné (6 Cdo
138/2012 a 4 Cdo 79/1996), pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/169/2019.

28. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo (nebolo medzi stranami sporné), že
žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 01.01.2006 pracovnú zmluvu, druh práce Špecialista SAP
s miestom výkonu práce Bekaert Hlohovec, a. s. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas.
Podľa pracovnej zmluvy mala žalobkyňa vykonávať pracovné činnosti: účinné a adekvátne ovládanie

funkčnosti SAPu, poskytovanie podpory finálnym užívateľom, vrátane koordinácie dokumentácie
miestnych užívateľov a školiacich programov (školení), zodpovednosť za identifikáciu potrieb a
možností vedúcich k zlepšeniu procesov, vykonávať prácu s dohodnutým druhom práce podľa pokynov
nadriadeného. Dňa 8.12.2017 žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene v súlade s ust. § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým sa ku dňu jeho účinnosti zrušuje pracovná pozícia „Špecialista

SAP“ na stredisku SAP kompetenčné centrum. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňa 31.12.2017 a
bolo prijaté z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Listom zo
dňa 12.12.2017 požiadal žalovaný odborovú organizáciu Základná organizácia odborový zväz KOVO
Bekaert Hlohovec o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru podľa § 74 Zákonníka práce zo strany
zamestnávateľa.Odborovýorgánžiadosťobdržalpodľapečiatkyodborovejorganizáciedňa12.12.2017.

Dňa 14.02.2018 prevzala žalobkyňa od žalovaného výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14.02.2018,
ktorá jej bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (z dôvodov, že na základe rozhodnutia
zamestnávateľa z 08.12.2017 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce bol
zníženýpočetzamestnancovnapozíciiŠpecialistaSAPnaútvare/stredisku7502017SAPkompetenčnécentrum a zamestnávateľ nedisponuje inou vhodnou prácou, ktorá by žalobkyni mohla byť ponúknutá).
Výpovedná doba začala plynúť 01.03.2018 a pracovný pomer sa mal skončiť 31.05.2018. Listom zo dňa
14.02.2018 žalovaný žalobkyni oznámil, že nedisponuje inou vhodnou prácou, ktorá by zamestnancovi

(žalobkyni) mohla byť ponúknutá, a že nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, na to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Listom zo dňa
13.07.2018 žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že rozviazanie pracovného pomeru považuje za
neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo
dňa 01.01.2006. Listom zo dňa 19.07.2018 žalovaný potvrdil prijatie oznámenia o trvaní na ďalšom

zamestnávaní, pričom opätovne informoval žalobkyňu, že nemá možnosť ju viac ďalej zamestnávať a
prideľovať jej prácu podľa pracovnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú od 01.01.2006. Dňa 28.11.2017
žalovaný zverejnil ponuku práce na pozíciu IT Service Officer SAP Finance and Controlling s termínom
nástupu 30.11.2017 na plný úväzok. Dňa 11.05.2018 zverejnil žalovaný ponuku práce na pozíciu SAP
Specialist s termínom nástupu 23.05.2018 a miestom výkonu práce Hlohovec. Dňa 02.03.2018 žalovaný
zverejnil ponuku práce na pracovnú pozíciu MES Application Support s dátumom nástupu 12.03.2018

a miestom výkonu práce Sládkovičovo. Sporným bolo, či boli naplnené predpoklady platnosti výpovede
spočívajúce v prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov, splnenie ponukovej povinnosti,
existencia nadbytočnosti žalobkyne.

29. Okresný súd s poukazom na odsek 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku postupoval

podľa poslednej vety § 74 Zákonníka práce, keď uzavrel, že zástupca zamestnancov žalovaného
preukázateľneprijalžiadosťoprerokovanievýpovede12.12.2017,keďvýpoveďboladoručenážalobkyni
dňa 14.2.2018 teda po uplynutí viac ako 7 pracovných dní, preto platí fikcia prerokovania výpovede.
Pričom tento záver nebol ani v odvolacom konaní namietaný.

30. S poukazom na uvedené v odseku 26 ako aj spornosť splnenia ponukovej povinnosti zo strany
žalovaného, musel ako zamestnávateľ tvrdiť a dokázať, že žalobkyni ako zamestnancovi pred daním
výpovede dňa 14.2.2018 ponúkol inú pre ňu vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce. Ak zamestnanec tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu
práce voľné pracovné miesta, pričom označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v

mieste jeho výkonu práce voľné, dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené pracovné
miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom (napr. predložením pracovnej zmluvy), leží
aj v takomto prípade na zamestnávateľovi.

31. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

32. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

35. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.36. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významnépodľahmotnéhoprávaprerozhodnutieoveci(čiužzdôvodunečinnostistrany,ktoránesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

38. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

39. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

40. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou

tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť
od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej
povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

41. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,

či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský
súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.42. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie

dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia konkrétnej sporovej strany, bolo
úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, následne
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

43.Dôkazysúdhodnotípodľavlastnejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 CSP). Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania
teda súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne

vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska
pravdivosti. Pričom pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho
výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V
kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne
procesnej aktivite sporových strán.

44. S poukazom na spornosť splnenia ponukovej povinnosti žalovaným (ako hmotnoprávnej podmienky
platnosti výpovede danej žalobkyni dňa 14.02.2018), odvolací súd poukazuje na odsek 34 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne poukázal na to, že vo výpovedi z pracovného
pomeru zo dňa 14.02.2018 žalovaný deklaroval, že nedisponuje inou vhodnou prácou, ktorá by mohla

byť žalobkyni ponúknutá a uvedená skutočnosť vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 14.02.2018
(čl. 186). Napriek uvedenému aj odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo (výpovede a podania žalobkyne, výpovede svedkýň J. M., F. K. K., O. E.), že žalovaný
disponoval voľnými pracovnými miestami, ktoré boli aj žalobkyni ponúknuté. Avšak rozsah tejto ponuky
(inej vhodnej práce) zo strany žalovaného bol medzi stranami sporný. V žalobe žalobkyňa (čl. 3)

tvrdila, že jej boli ponúknuté miesta pre mužov, robotnícke miesta, nekvalifikované zastupovanie
počas dovolenky a iné miesta. S poukazom na obsah spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení zo
dňa 18.10.2019 (čl. 96) uviedol, že bol povinný ponúknuť žalobkyni iba tie pracovné miesta, ktoré
mal k dispozícii pred podaním výpovede, čo aj urobil, konkrétne uviedol voľné miesta: zmenový
majster, technický nákupca, špecialista kontrolingu, referentka fakturácie, projektový koordinátor,

inžinier priemyselných informačných systémov, inžinier opráv, interný predajca, elektrotechnik, asistent,
robotnícke pozície: dataoperátor, kontrolór kvality, koordinátor vstupnej kontroly, manipulačný robotník,
operátor logistiky, prevádzkový elektrikár, prevádzkový zámočník, skladník, skladník VZV, výrobný
operátor. Žalobkyňa v podaní zo dňa 25.02.2020 (čl. 131) uviedla, že žalovaný jej neponúkol
miesto: referent fakturácie, inžinier priemyselných informačných systémov, inžinier opráv (o ktorých

sa dozvedela z podania žalovaného zo dňa 18.10.2019) a tiež z obsahu výpovede na pojednávaní
dňa 16.11.2020 (čl. 235), v ktorej uviedla, že zo zoznamu žalovaného (podanie na čl. 96) jej bolo
ponúknuté miesto: manipulačný robotník, zmenový majster, technický nákupca, špecialista kontrolingu,
asistent, dataoperátor, manipulačný robotník, prevádzkový elektrikár, prevádzkový zámočník, skladník,
skladník VZV, výrobný operátor, ostatné pozície jej ponúknuté neboli (išlo o referent fakturácie,

projektový koordinátor, inžinier priemyselných informačných systémov, inžinier opráv, interný predajca,
elektrotechnik, kontrolór kvality, koordinátor vstupnej kontroly, operátor logistiky – pozn. odvolacieho
súdu). Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný musel ako zamestnávateľ
v konaní tvrdiť a dokázať, že žalobkyni ako zamestnancovi pred daním výpovede dňa 14.02.2018ponúkol inú pre ňu vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, čo žalovaný
v konaní realizoval prostredníctvom výpovedí svedkýň J. M. (ktorá uviedla, že sa zúčastnila stretnutia
dňa 05.02.2018, na ktorom boli žalobkyni ponúknuté všetky otvorené pracovné pozície, nepamätali si

ktoré to boli konkrétne), F. K. K. (ktorá uviedla, že ponuková povinnosť sa realizovala dňa 14.02.2018, pri
ponukovej povinnosti ponúkli všetky voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňala kvalifikačné požiadavky,
išlo o všetky pozície, ktoré boli 14.02. inzerované na profesii, určite ich bolo viacej ako päť, pamätala
sa na asistent manažéra, špecialita kontrolingu, kontrolór kvality, výrobný operátor, trvala na tom,
že zoznam ponúk je súčasťou osobného spisu žalobkyne), O. E. (uviedla, že dňa 14.02.2018 bola

na stretnutí so žalobkyňou vo februári 2018 a F. K. K., na ktorom bol predložený vytlačený zoznam
pozícií ponúknutých žalobkyni, konkrétne si pamätala, že preberali pozíciu asistenta a pozíciu na
kontrolingu, nespomínala si, že by tam bola pozícia IT) ako aj písomnými podaniami s dôrazom na
podanie zo dňa 18.10.2019 (čl. 96). Okrem uvedených dôkazov, žalovaný v konaní, na čo správne
poukázal aj okresný súd, nepredložil žiaden listinný zoznam voľných pracovných miest, ktoré žalobkyni
pred podaním výpovede ponúkol, hoci samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.03.2023 (prepis

zvukového záznamu na čl. 573) nespochybnila, že dňa 14.02.2018 jej bola predložená listina – zoznam
pozíciami, ale uviedla, že išlo o robotnícke pozície. Žalovaný, ktorého teda zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať, že si splnil voči žalobkyni ponukovú povinnosť, túto povinnosť aj podľa odvolacieho súdu
nesplnil, keď medzi stranami zostal sporným obsah samotnej ponuky (inej vhodnej práce) žalovaného
pokiaľ ide o konkrétne ponúknuté voľné pracovné pozície u žalovaného ku dňu 14.02.2018. Pričom

splnenie ponuky inej vhodnej práce žalovaný nepreukázal ani výpoveďami svedkýň J. M., F. K. K.,
O. E. a teda námietka žalovaného v tejto súvislosti nemôže obstáť. K záveru okresného súdu, že
žalovaný nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede a to ponukovú povinnosť,
odvolací súd konštatuje, že s uvedeným záverom sa stotožňuje, keď žalovaný nepreukázal, že
žalobkyni ku dňu podania výpovede (dňa 14.2.2018) ponúkol (iné vhodné) pozície: referent fakturácie,

projektový koordinátor, inžinier priemyselných informačných systémov, inžinier opráv, interný predajca,
elektrotechnik, kontrolór kvality, koordinátor vstupnej kontroly, operátor logistiky, ktoré označil sám
v podaní zo dňa 18.10.2019 (čl. 96) bez toho, aby uvedené aj preukázal ich ponukou ku dňu 14.02.2018,
keďže žalobkyňa výslovne ponuku týchto pracovným pozícií v podaní zo dňa 25.02.2020 (čl. 131)
v spojení s výpoveďou na pojednávaní dňa 16.11.2020 (čl. 235) namietala (poprela). Odvolací súd

sa s ohľadom na uvedené nestotožnil s námietkou žalovaného, že bolo povinnosťou žalobkyne pri
tvrdení, že jej neboli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta preukázať, ktoré miesta boli voľné,
a ktoré jej neboli ponúknuté, pričom poukazuje na záver v odseku 26. Žalobkyňa mala povinnosť
označiť voľné pracovné miesta (čo aj urobila), avšak v danej veci aj samotný žalovaný s poukazom
na podanie zo dňa 18.10.2019 sám označil, ktoré miesta mal žalobkyni ponúknuť, teda išlo zjavne

o voľné pracovné miesta (vhodné pozície pre žalobkyňu podľa žalovaného), pričom žalovaný mal
dôkaznú povinnosť preukázať, že ním uvedené vhodné pracovné pozície žalobkyni aj ponúkol, čo sa
mu však aj podľa odvolacieho súdu nepodarilo ohľadom na uvedené. Nesplnenie ponukovej povinnosti
(ponuka inej vhodnej práce) ako jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede je podľa
odvolacieho súdu dostatočným dôvodom pre správny záver okresného súdu o neplatnom skončení

pracovného pomeru. Pričom uvedený záver obstojí aj za situácie, že výpovede svedkýň F. K. K. a O.
E. okresný súd vyhodnotil ako nedôveryhodné z dôvodu, že O. E. je ako zamestnankyňa v závislom
postavení k žalovaného a u F. K. K. by preukázanie nedodržania zákonného postupu ponukovej
povinnosti znamenalo profesionálne zlyhanie ako manažéra ľudských zdrojov. K uvedenému odvolací
súd konštatuje, že svedkyňa O. E. vo svojej výpovede síce poukázala na zoznam ponúknutých pozícií,

pričom výslovne uviedla iba pozíciu asistent a pozíciu na kontrolingu, svedkyňa F. K. K. uviedla
ponuku pozície: asistent manažéra, špecialita kontrolingu, kontrolór kvality, výrobný operátor (že ich
bolo viac ako päť). Avšak ani v prípade vyhodnotenia výpovede svedkýň ako dôveryhodných, nebolo
by nimi preukázané tvrdenie samotného žalovaného, že žalobkyni ponúkol pozíciu: referent fakturácie,
projektový koordinátor, inžinier priemyselných informačných systémov, inžinier opráv, interný predajca,

elektrotechnik, koordinátor vstupnej kontroly, operátor logistiky (čo žalobkyňa rozporovala).

45.Pokiaľžalovanýnamietal,žezožiadnehodôkazunevyplýva,žesvedkyňaF.K.skončilaužalovaného
pracovný pomer, s uvedeným sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaný tiež namietal záver okresného
súdu, že svedkyňa má osobný záujem na výsledku konania, k uvedenému poukazuje odvolací súd

na uvedené v odseku 44, z ktorého vyplýva, že okresný súd vychádzal zjavne zo skutočnosti, že
svedkyňa ako manažérka ľudských zdrojov (čo vyplýva priamo z jej vyjadrenia na pojednávaní dňa
25.10.2021) a priamo účastná procesu skončenia pracovného pomeru (výpoveďou) so žalobkyňou mávšetky(odborné)predpokladyzabezpečiť,abyskončeniepracovnéhopomerubolorealizovanézostrany
žalovaného v súlade so všetkými zákonnými predpokladmi, aby bolo platné.

46. Žalovaný dôvodne poukázal na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť pri plnení
ponukovej povinnosti (inej vhodnej práce) vyhotovovať zoznam voľných pracovných miest, prípadne
zápisnicu s podpisom zainteresovaných strán. Avšak uvedené súvisí s preukázaním dôkazného
bremena na strane žalovaného ohľadom splnenia ponukovej povinnosti (inej vhodnej práce), v prípade
jej spornosti, tak ako tomu je v danej veci. Odvolací súd má za to, že využitie písomnej formy slúži

zamestnávateľovi k tomu, aby vedel preukázať či k ponuke skutočne (akej vhodnej ponuku práce sa
týka) došlo, teda či zamestnanec ponuku prijal/neprijal.

47. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne v odseku 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku
označilvšetkypodmienkyplatnostiskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďouzostranyzamestnávateľa
z dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (vrátane ponuky inej vhodnej práce

v dohodnutom miest výkonu práce), ktoré musia byť splnené kumulatívne, teda nesplnenie čo len
jednej z nich spôsobuje neplatnosť výpovede. Keď odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného
súdu, ktorý vyhovel žalobe žalobkyne z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti (inej vhodnej práce),
preto podľa odvolacieho súdu, nebolo dôvodné zo strany prvoinštančného súdu zaoberať sa ne/
splnením ďalších (zvyšných) podmienok (v zmysle odseku 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku)

platnosti výpovede. A preto ani odvolací súd z dôvodu hospodárnosti sa odvolacou argumentáciou
žalovaného smerujúcou k ďalším podporným argumentom okresného súdu týkajúcich sa nesplnenie
ďalších podmienok platnosti výpovede a to nadbytočnosti (zamestnanca) a príčinnej súvislosti medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, nezaoberal.

48. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

49. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

50. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

51. Napadnutý rozsudok napriek námietke žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti podľa odvolacieho súdu

zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, je primerane
odôvodnený s dôrazom na odseky 30 až 42 napadnutého rozsudku, čím nedošlo k žiadnej vade v takej
intenzite, ktorá by v konečnom dôsledku mala vplyv na správnosť rozhodnutia s tým, že odvolací súd
svojim rozhodnutím na podporu rozhodnutia okresného súdu (správneho právneho posúdenia) doplnil
závery okresného súdu.

52. Nakoľko splnenie ponukovej povinnosti žalovanej v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce je
hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom k jej
splneniu nedošlo, treba predmetnú výpoveď z pracovného pomeru žalobkyne z tohto dôvodu považovaťza neplatný právny úkon. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne
tak, že určil neplatnosť výpovede, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa
s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý medzitýmny rozsudok

potvrdil (keď odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ neboli naplnené). Predmetom konania
na súde prvej inštancie zostal nárok žalobkyne na náhradu mzdy, o ktorom bude súd prvej inštancie
konať.

53. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

55. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).