Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2618201008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Peter Duman a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Vojtech Horváth, advokát so sídlom Moyzesova 2520/22,
902 01 Pezinok, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX B., zastúpený:
Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 15 000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/24/2018-107,
zo dňa 11. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 15 000 eur od 16.06.2016 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.1. Po právnom posúdení veci podľa § 657, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. svoje rozhodnutie vecne
odôvodnil takto zisteným skutkovým stavom:

1.1.1 Z príkazu banke na úhradu zo dňa 10.12.2013 a potvrdenia banky o vykonaní prevodu súd
prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 10.12.2013 previedla zo svojho účtu na účet žalobcu finančné

prostriedky vsume15000 eurspoznámkou„pôžičkanarekonštrukciu“.Tátoskutočnosťnebolasporná.
V dokumente „Prevzatie čiastky 15. 000 Eur“ zo dňa 10.12.2013 žalovaný potvrdil prevzatie čiastky
15 000 eur od žalobkyne a zaviazal sa splatiť požičanú sumu do 15.06.2016. Na tomto dokumente je
razítko s dátumom „10.12.2013“ a podpisy strán sporu. Žalovaný potvrdil, že podpis na tomto dokumente
je jeho, rozporoval len uvedený dátum.

1.1.2 Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX (H. F. E.) súd prvej inštancie zistil, že z tohto účtu boli poukázané

na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (účet žalobkyne) za obdobie od 23.08.2012 do 19.05.2017 jednotlivo
platby spolu vo výške 5 635,35 eura a na účet vedený v E. B. B. č. XXXXXXXXXX/XXXX mesačne
od 16.05.2015 do 02.10.2017 platby po 66,12 eura od 16.05.2015 do 02.10.2017 (30 x 66,12 - spolu
1 983,60 eura). Z výpisu z účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet vedený na meno A. I.)prvoinštančný súd zistil, že od 23.01.2018 do 10.07.2018 boli na tento účet poukázané platby po 66,12
eura, spolu vo výške 264,48 eura z účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (E. F.). Z výpisu z účtu B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, majiteľ účtu A. B. č. Zmluvy 3210238 3 01 súd prvej inštancie zistil, že

ku dňu 19.01.2019 tvorila sumu vkladov čiastka 1 586,88 eura. Tieto vklady uskutočnil H. F. E. z účtu č.
B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a od 15.03.2018 do 12.12.2018 ich mesačne uskutočňovala p. I. A.
z účtu č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z výpisov z účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX majiteľ
účtu A. B. č. Zmluvy 3210238 3 01 vyplýva, že účet vznikol ku dňu 15.01.2011, cieľová suma 8 500 eur
(stavebný úver), pričom zostatok na tomto účte po obrate je ku dňu 15.03.2019 v sume 2 053,95 eura.

Prílohou emailu zo dňa 22.08.2014, ktorý písala žalobkyňa žalovanému je obsah dokumentu „Prevzatie
finančnejčiastky 15.000€.“Zvyhláseniap.I.A.zodňa08.04.2019jezrejmé,žetátopoukázalafinančné
prostriedky žalovaného v prospech žalobkyne; žalovaný ju požiadal o poukázanie jeho finančných
prostriedkov za účelom platenia pôžičky, ktorú mal od žalobkyne.

1.1.3 Z podania žalobkyne zo dňa 16.04.2019 „ sumarizácia požičaných súm“ spolu s dokladmi (výpisom

z jej účtu), súd prvej inštancie ďalej zistil, že počas vzťahu so žalovaným mu žalobkyňa požičala dňa
08.03.2012 sumu 4 000 eur v hotovosti, dňa 10.12.2013 sumu 15 000 eur (bezhotovostný prevod na účet
žalovaného - predmet tohto súdneho sporu), dňa 29.01.2015 sumu 6 000 eur v hotovosti, 16.02.2015
sumu1700eur(bezhotovostnýprevod),dňa19.03.2015sumu250eur(bezhotovostnýprevod),03/2015
čerpanie stavebného úveru od Prvej stavebnej sporiteľne v sume 4 182 eur (tento spláca žalovaný, t. č.

p. I. A. po 66,12 eura mesačne od 03/2015), dňa 05.12.2017 sumu 300 eur (bezhotovostný prevod), dňa
15.12.2017 sumu 200 eur (bezhotovostný prevod). Sumu 500 eur (z 12/2017 žalovaný žalobkyni splatil v
splátkach po 50 eur mesačne od 17.03.2018 do 11.12.2018). Od žalovaného žalobkyňa obdržala platby
celkom v sume 5 235,35 eura + 500 eur v splátkach po 50 eur mesačne od 17.03.2018 do 11.12.2018
a tiež žalovaný resp. p. I. A. spláca priamo na účet Prvej stavebnej sporiteľne stavebný úver v sume

po 66,12 eura mesačne. Tieto sumy žalobkyňa nespochybnila, nejde však o splátky na pôžičku zo dňa
10.12.2013 v sume 15 000 eur.

1.2. Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalovaný nevrátil
žalobkyni finančné prostriedky požičané dňa 10.12.2013 v termíne splatnosti do 15.06.2016. Z

uvedeného dôvodu je povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po
splatnosti t. j. od 16.06.2016. Žalovaný sa jednoznačne vyjadril, že podpis na dokumente „Prevzatie
čiastky15.000Eur“,ktorýpredložilavorigináližalobkyňa,jejeho.Ikeďžalobkyňapripustila,žekpodpisu
dokumentu „Prevzatie čiastky 15.000 Eur“, obomi zmluvnými stranami neprišlo práve dňa 10.12.2013
(ako je uvedené na pečiatke), žalovaný nepreukázal, kedy malo podľa neho prísť k jeho podpisu, ani že

to bolo až po dátume 15.06.2016. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že dôležitá je dohoda
strán zmluvného vzťahu na lehote splatnosti pôžičky. Zo žalobkyňou predložených dokladov je zrejmé,
že okrem pôžičky v sume 15 000 eur, ktorá je predmetom sporu, si od nej žalovaný požičal ešte celkom
sumu 16 632 eur (11 950 eur - nesplatil vôbec + pôžičku 500 eur z decembra 2017 splatil v splátkach po
50 eur mesačne v období od 03/2018 do 12/2018) + 4 182 eur - stavebný úver - splatil čiastočne v sume

2 975,40 eura k 03/2019. Jednotlivé platby od žalovaného doposiaľ zaplatené v prospech žalobkyne
tento nešpecifikoval, a preto bolo na žalobkyni, ku ktorým dlžným sumám si tieto priradila.

1.3. Kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným v priebehu súdneho konania, ktorou žiadal započítať
všetky platby realizované v prospech žalobkyne voči uplatnenej pohľadávke, súd prvej inštancie

neakceptoval z dôvodov, že žalovaný nešpecifikoval, ktoré platby a v akej konkrétnej sume navrhuje
započítať, neuviedol ani časové obdobie. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že započítať možno
len započítateľné pohľadávky, pričom hlavným kritériom pre ich schopnosť započítania podľa § 580
Občianskehozákonníkaje,žesúnesporné,pričomčoakilenjednapohľadávkajeúplnealebočiastočne
sporná, nie je možné akceptovať započítanie.

1.4.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(v ďalšom texte „C. s. p.“)., a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Pre
prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne neexistencie dohody osplatnosti poskytnutej pôžičky, ale by mal odvolací súd za to, že potvrdenie o prevzatí čiastky 15 000
eur predstavuje dohodu strán sporu ako zmluvných strán o termíne splatnosti pôžičky, žalovaný žiadal
aby odvolací súd zohľadnil kompenzačnú námietku žalovaného a zmenil napadnutý rozsudok tak, že

žalobu v časti sumy 8 742,99 eura zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 16,58%.

2.1 Žalovaný svoje odvolanie právne odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.). Vecne
dôvodil, že nebolo sporné, že žalobkyňa ako veriteľ prenechala žalovanému ako dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 15 000 eur, pričom k reálnemu odovzdaniu týchto finančných prostriedkov došlo
dňa 10.12.2013. Spornou otázkou bola existencia dohody o splatnosti poskytnutej pôžičky. Žalovaný
nepoprel, že podpísal listinu „prevzatie pôžičky 15 000 Eur“, obsahom ktorej je potvrdenie žalovaného,
že finančné prostriedky od žalovanej prevzal dňa 10.12.2013 a záväzok požičanú sumu splatiť do

15.06.2016,namietolvšakuzatvorenieakejkoľvekdohodyohľadnedátumusplatnostipôžičky.Kpodpisu
tohto dokumentu došlo začiatkom roka 2017, teda po uplynutí údajne dojednaného termínu splatnosti,
pričom zo strany žalobkyne došlo k svojvoľnému opatreniu predmetného dokumentu pečiatkou s
dátumom 10.12.2013. Žalovaný poukázal na rozpor v tvrdeniach žalobkyne, ktorá počas konania menila
ňou tvrdený dátum údajného uzatvorenia dohody o splatnosti pôžičky. V podanej žalobe žalobkyňa

tvrdila, že k uzatvoreniu dohody o splatnosti pôžičky došlo dňa 10.12.2013. Následne na pojednávaní
uskutočnenom dňa 09.04.2019 žalobkyňa uviedla, že dokument „prevzatie pôžičky 15 000 Eur“, nebol
podpísaný dňa 10.12.2013 tak, ako sa uvádza v žalobe, ale že tento dátum antidatovala z dôvodu,
že so žalovaným spolu neboli každý deň, ale že tento dokument spolu so žalovaným podpísala
niekedy v decembri 2013. Podľa žalovaného vyvrátil toto tvrdenie žalobkyne, pretože predložil emailovú

komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa dňa 22.08.2014 zaslala žalovanému emailovú správu,
prílohou ktorej bol dokument „potvrdenie o prevzatí čiastky 15 000 Eur “, ktorý mal byť podľa slov
žalobkyne podpísaný už v roku 2013. Z predloženého emailu je nepochybné, že tvrdenie žalobkyne
ohľadne uzatvorenia dohody o splatnosti v roku 2013 je nepravdivé a účelové. Súd prvej inštancie
sa s týmto e-mailom nedostatočne vyrovnal. Zo strany žalobkyne došlo k výkonu práv v rozpore s

ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa pod nátlakom predložila žalovanému
dokument prevzatie čiastky 15 000 eur, ktorý bol žalovanému predložený bez dátumu, s tým že
žalobkyňa musela vedieť, že v čase jeho reálneho podpisu je dlh žalovaného už v celom rozsahu
premlčaný. Súd prvej inštancie v bode 18 napadnutého rozsudku pripustil, že k podpisu tohto dokumentu
obomastranamineprišlodňa10.12.2013akojerazítkonatomtodokumente.Zvykonanéhodokazovania

vyplynulo, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne existencie dohody o termíne splatnosti
pôžičky, ako ani podpise potvrdenia o prevzatí čiastky 15 000 eur pred údajne dojednaným dátumom
splatnosti. Prvoinštančný súd tak dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že medzi stranami sporu
ako zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu dohody o splatnosti pôžičky.

2.2 Podľa žalovaného je dôležité ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby, pričom poukázal na
ustanovenie§101ObčianskehozákonníkaaodkázalinarozhodnutieNajvyššiehosúduSRpublikované
pod R 91/2004, v zmysle ktorého, ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou,
splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Dlžník je
v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie.

Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo
záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a
požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom
dlh vznikol. V konaní nebol sporný deň reálneho odovzdania finančných prostriedkov žalovanému, t. j.
deň 10.12.2013, premlčacia doba tak začala plynúť deň nasledujúci po odovzdaní pôžičky žalovanému,

a teda začala plynúť dňom 11.12.2013 a uplynula ku dňu 11.12.2016. Z uvedeného dôvodu, žalovaný
nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že ním vznesená námietka premlčania
je irelevantná, ba naopak má za to, že táto námietka je kľúčová a konajúci súd dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, pretože v čase podania žaloby (dňa 26.04.2018) bol už nárok žalobkyne premlčaný,
a preto mal konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

2.3. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého v konaní nešpecifikoval
a nepredložil dôkaz ohľadne ním uplatnenej pohľadávky voči žalobkyni v zmysle § 152 C. s. p.. V
samotnom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobkyni poukazoval čiastočné plnenia azároveň i na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 predložil aj výpisy z účtov, ktorými preukázal,
že žalobkyni reálne vrátil 8 742,99 eura. Sama žalobkyňa potvrdila, že predmetné úhrady boli
žalovaným vykonané, a že tieto prijala, avšak uviedla, že tieto platby neboli úhradou dlhu žalovaného

titulom zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla na základe akého
právneho titulu, plnenia zo strany žalovaného prijala a zároveň odmietla, že by tieto plnenia mali byť
plnením na úhradu poskytnutej pôžičky, prijatím plnenia bez právneho dôvodu sa žalobkyňa na úkor
žalovaného bezdôvodne obohatila. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého
pri pohľadávke žalovaného uplatnenej voči žalobkyni, nie je daná jej schopnosť započítania podľa § 580

Občianskeho zákonníka. Konajúci súd sa nedostatočne vyrovnal aj s tou skutočnosťou, že žalovaný
nepoukázal žalobkyni ním uplatnenú pohľadávku ako jedno plnenie, ale že ním uplatnená výška
pohľadávky, ktorá je predmetom kompenzačnej námietky je tvorená viacerými čiastočnými plneniami
žalovaného.Akmalsúdprvejinštanciepochybnosťoschopnostizapočítaniapohľadávkyžalobcu,nemal
sa zaoberať pohľadávkou ako celkom, ale mal skúmať jednotlivé plnenia s ohľadom na spôsobilosť
započítania toho ktorého plnenia voči pohľadávke žalobkyne. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne

posúdil vec, keď vôbec nezohľadnil plnenie žalovaného, ktorým sa žalobkyňa bezdôvodne na úkor
žalovaného obohatila a keď napriek neexistencii dohody o splatnosti pôžičky priznal žalobkyni úplne
premlčaný nárok.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že obsah odvolania žalovaného

považuje za irelevantný a účelovo skresľujúci skutkový stav vo veci; žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol
vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napádaného rozhodnutia a
právne posúdenie veci. Žalovaný neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by opodstatňovali jeho
odvolací návrh. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za spravodlivé a správne, a to

s prihliadnutím na všetky okolnosti predmetnej záležitosti. Stotožňuje sa so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, s jeho rozhodnutím i odôvodnením rozsudku. Napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci,
pričom je akceptovateľným spôsobom odôvodnený. Podľa právneho názoru žalobkyne nedošlo v konaní
súdu prvej inštancie k vadám vytýkaným žalovaným, ktoré by riadne odôvodňovali ním uvádzané

odvolaciedôvody.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilažalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v poradí prvým rozsudkom č. k. 11Co/231/2019-157 zo dňa
26.08.2020 výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, výrokom II. žalobkyni voči žalovanému

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

4.1. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. V preskúmavanej veci bolo zrejmé,
že dňa 10.12.2013 došlo ústnou formou k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože označené zmluvné

strany (strany sporu) určili predmet pôžičky - 15 000 eur, pričom sa žalovaný ako dlžník zaviazal
predmet pôžičky vrátiť - túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Uvedeného dňa prišlo súčasne k reálnemu
odovzdaniu peňazí do dispozície žalovaného - z účtu žalobkyne vedeného v B. B. na účet žalovaného v
E. J., podľa odvolacieho súdu bolo teda možné konštatovať naplnenie všetkých zákonných pojmových
znakov zmluvy o pôžičke. Odvolací súd dodal, že na bankovom prevodnom príkaze bolo uvedené

- pôžička na rekonštrukciu. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že medzi zmluvnými stranami
bola dňa 10.12.2013 uzavretá zmluva o pôžičke. K námietke žalovaného, že k dohode o splatnosti
pôžičky nedošlo, odvolací súd uviedol, že je nespochybniteľné, že na listine s názvom “Prevzatie
čiastky 15 000 eur“ je uvedený text „Dolupodpísaný E. F. potvrdzujem, že som dňa 10.12.2013
prevzal čiastku 15 000, slovom pätnásťtisíc eur od A. B.. Požičanú sumu sa zaväzujem splatiť

do 15.6.2016.“ Táto listina je podpísaná žalobkyňou aj žalovaným, pričom žalovaný svoj podpis
nespochybnil. Uvedený text, podpísaný sporovými stranami je jednoznačnou dohodou o splatnosti
pôžičky, bez ohľadu na skutočnosť, či na listine je uvedený dátum alebo nie je. Naviac podľa odvolacieho
súdu bolo nevierohodné a v rozpore s logikou, aby žalovaný podpísal uvedenú listinu s označenou
lehotou splatnosti do 15.06.2016 až po uplynutí tejto lehoty. Bolo pritom nevýznamné, či uvedená listina

bola podpísaná práve 10.12.2013 alebo „niekedy v decembri 2013“ ako to uviedla žalobkyňa. Podstatné
je odovzdanie a prevzatie peňazí dňa 10.12.2013, dohoda o tom, že peniaze žalovaný vráti a napokon aj
podľa názoru odvolacieho súdu záver o splatnosti pôžičky dňa 15.06.2016. Žalobkyňa dôkazné bremeno
v spore uniesla v celom rozsahu, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Námietka žalovaného otom, že splatnosť pôžičky nebola dohodnutá, preto neobstojí a neobstojí tak ani jeho súvisiace tvrdenie o
premlčaní dlhu. Ku kompenzačnej námietke žalovaného odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie
uviedol, že tvrdenia žalovaného o čiastočnom splnení predmetného dlhu sú nekonkrétne, a to najmä

v súvislosti s inými dlhmi, ktoré žalovaný mal voči žalobkyni plniť. Vzhľadom k všeobecným tvrdeniam
vzťahujúcim sa ku kompenzačnej námietke, nebolo túto možné preskúmať.

5. Najvyšší súd SR na dovolanie žalovaného uznesením sp. zn. 7Cdo/92/2022 zo dňa 22.01.2024
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Dovolací súd mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náležité
vyrovnanie sa so žalovaným uvedenou argumentáciou týkajúcou sa uplatnenia kompenzačnej námietky.
Poukázal na to, že dovolateľ už v rámci odvolacieho konania poukázal na špecifikáciu pohľadávok, ktoré
boli predmetom kompenzačnej námietky s uvedením ich celkovej výšky a s odkazom na listinné dôkazy
preukazujúce dôvodnosť výšky kompenzačnej námietky. Odvolací súd sa nedostatočným spôsobom

vyrovnal s jeho argumentáciou, keď len skonštatoval, že tvrdenia žalovaného o čiastočnom splnení
predmetného dlhu sú nekonkrétne a vzhľadom k všeobecným tvrdeniam žalovaného, nie je možné
kompenzačnú námietku preskúmať. Odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu obsiahnutému v §
387 ods. 3 C.s.p., aby sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní,
s takýmito tvrdeniami uvedenými dovolateľom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyrovnal

dostatočným spôsobom, iba skonštatoval správnosť dôvodov uvedených okresným súdom ako súdom
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p. Dovolateľ pritom v podanom odvolaní uviedol tvrdenia
týkajúce sa kompenzačnej námietky.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zrušení v poradí prvého rozsudku

odvolacieho súdu súdom dovolacím (§ 455 C. s. p.), opätovne preskúmal odvolanie žalovaného a po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s.
p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolania žalovaného, pričom zohľadnil závery vyslovené dovolacím súdom o potrebe náležite sa
vyrovnať s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa uplatnenia kompenzačnej námietky.

8. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého prvoinštančného
rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa

s odvolacími námietkami žalobcu uvádza nasledovné:

11. Podľa § 455 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

12. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu neobsahuje náležité vyrovnanie sa so žalovaným uvedenou argumentáciou týkajúcou
sa uplatnenia kompenzačnej námietky. Odvolací súd preto s poukazom na citované ustanovenie § 455
C. s. p. opätovne v súlade s uplatnenými odvolacími dôvodmi preskúmal odvolanie žalovaného, najmä
jeho tvrdenia v súvislosti s uplatnením kompenzačnej námietky.

13. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že predmetom sporu je žalobou uplatnený nárok žalobkyne
voči žalovanému na zaplatenie 15 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 16.06.2016
do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorejžalovaný ako dlžník od žalobkyne ako veriteľky prevzal finančné prostriedky vo výške 15 000 eur
a zaviazal sa tieto finančné prostriedky vrátiť do 15.06.2015.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. V konaní nebolo sporným, že dňa 10.12.2013 žalovaný prevzal od žalobkyne peňažné prostriedky

vo výške 15 000 eur. Žalovaný nepoprel, že išlo o pôžičku, tvrdil však, že neprišlo k uzavretiu
dohody o splatnosti pôžičky, pričom zdôrazňoval, že dátumovú pečiatku na listinu “Prevzatie čiastky
15.000 Eur“ pridala žalobkyňa až po splatnosti pôžičky. Odvolací súd sa pridržiava svojich záverov
uvedených v poradí prvom odvolacom rozsudku ( 11Co/231/2019-157 zo dňa 26.08.2020), v rámci
ktorých konštatoval, že dňa 10.12.2013 došlo ústnou formou k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keď strany
sporu ako zmluvné strany (žalobkyňa ako veriteľka a žalovaný ako dlžník) určili predmet pôžičky –

15 000 eur, pričom sa žalovaný zaviazal predmet pôžičky vrátiť – túto skutočnosť žalovaný nepoprel.
Uvedeného dňa prišlo súčasne k reálnemu odovzdaniu peňazí do dispozície žalovaného, je teda možné
konštatovať naplnenie všetkých zákonných pojmových znakov zmluvy o pôžičke v zmysle citovaného
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.

16. Žalovaný v konaní namietal, že k dohode o splatnosti pôžičky nedošlo, k čomu odvolací súd tak
ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku uvádza, že je nespochybniteľné, že na listine s názvom
“Prevzatie čiastky 15.000 Eur“ je uvedený text „Dolupodpísaný E. F. potvrdzujem, že som dňa
10.12.2013 prevzal čiastku 15.000, slovom pätnásťtisíc Eur od A. B.. Požičanú sumu sa zaväzujem
splatiť do 15.6.2016.“ Táto listina je podpísaná žalobkyňou aj žalovaným, pričom žalovaný svoj podpis

nespochybnil. Uvedený text, podpísaný sporovými stranami je jednoznačnou dohodou o dátume
splatnosti pôžičky, bez ohľadu na skutočnosť, či na listine je uvedený dátum alebo nie je. Naviac
je nevierohodné a v rozpore s logikou, aby žalovaný podpísal uvedenú listinu s označenou lehotou
splatnosti do 15.06.2016 až po uplynutí tejto lehoty. Je pritom nevýznamné, či uvedená listina bola
podpísaná práve 10.12.2013 alebo „niekedy v decembri 2013“ ako to uviedla žalobkyňa. Podstatné

je odovzdanie peňazí dňa 10.12.2013, dohoda o tom, že peniaze žalovaný vráti a napokon aj podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaným relevantným spôsobom nevyvrátený záver o splatnosti pôžičky
dňa 15.06.2016. Žalobkyňa uniesla v spore dôkazné bremeno o tom, že so žalovaným uzavrela zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej prenechala žalovanému ako dlžníkovi peniaze vo výške 15 000 eur
a žalovaný sa zaviazal uvedenú sumu splatiť do 15.06.2016. Námietka žalovaného o tom, že splatnosť

pôžičky nebola dohodnutá, preto neobstojí a neobstojí tak ani jeho súvisiace tvrdenie o premlčaní dlhu.
V konaní tak bola jednoznačne preukázaná existencia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému.

17. Vo svojom odvolaní žalovaný tvrdil, že využil právo na uplatnenie vlastnej pohľadávky voči žalobkyni
na započítanie, teda kompenzačnú námietku voči pohľadávke žalobkyne v zmysle § 152 C. s. p..

Súčasne uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie podľa ktorého pri pohľadávke žalovaného
uplatnenej voči žalobkyni nie je daná jej schopnosť započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 152 C. s. p. hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

20. V zmysle citovaného ustanovenia § 152 C. s. p. je hmotnoprávnou námietkou aj námietka
započítania (§ 580 Občianskeho zákonníka), na ktorú vo svojom odvolaní žalovaný odkazuje, pričom
takáto hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (skutkovým mi
tvrdeniami) a úkon započítania musí spĺňať požiadavku určitosti. Nestačí teda pohľadávku, ktorou sa

započítava, len označiť, je potrebné uviesť skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka
bola samostatným predmetom sporu.21. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že
na započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledujúce podmienky: 1. existencia vzájomných
pohľadávokrovnakéhodruhu,2.medzirovnakýmiúčastníkmi,3.vykonanieprávnerelevantnéhoprejavu

vôle smerujúceho k započítaniu (v danom prípade jednostranný právny úkon žalovaného adresovaný
žalobkyni). Kompenzačný právny úkon nemusí mať písomnú formu, ale ako je už vyššie uvedené -
prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý predovšetkým vo vzťahu k tomu, ktorú
pohľadávku, z ktorého právneho vzťahu a v akej výške započítava, ako aj vo vzťahu k tomu, proti ktorej
pohľadávke dlžníka (zároveň veriteľa) sa dlh započítava. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď

sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná.

22. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
v konaní nešpecifikoval a nepredložil dôkaz ohľadne ním uplatnenej pohľadávky voči žalobkyni. Tvrdil,
že už v samotnom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobkyni poukazoval čiastočné plnenia
a zároveň i na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 uviedol, že žalobkyni poukázal sumu vo výške

8 742,99 eura s tým, že predložil aj výpisy z účtov, ktorými preukázal, že žalobkyni reálne vrátil sumu
vo výške 8 742,99 eura. Poukázal na to, že podaním zo dňa 16.04.2019 sama žalobkyňa potvrdila,
že predmetné úhrady boli žalovaným vykonané, a že tieto prijala, avšak uviedla, že tieto platby neboli
úhradou dlhu žalovaného titulom predmetnej zmluvy o pôžičke. Podľa žalovaného tým, že žalobkyňa
neuviedla na základe akého právneho titulu, plnenia zo strany žalovaného prijala a zároveň odmietla, že

bytietoplneniamalibyťplnenímnaúhraduposkytnutejpôžičky,saprijatímplneniabezprávnehodôvodu
na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila. Vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2019 žalovaný uviedol,
že „...vznáša kompenzačnú námietku – vzájomne si započítava všetky platby, ktoré vykonal v prospech
žalobcu, resp. platby v mene žalovaného na účet žalobcu...“ – žalovaný však neuviedol, akú pohľadávku,
v akej výške má voči žalobkyni, či a kedy nastala jej splatnosť, teda kedy sa pohľadávky stretli.

23.Vsúvislostiskompenzačnounámietkou,naktorúsažalovanýodvolávavosvojomodvolaní,odvolací
súd predovšetkým konštatuje zmätočnosť vo vyjadreniach žalovaného, ktorý si zamieňa hmotnoprávnu
kompenzačnú námietku uplatnenú podľa § 152 C. s. p. v spojení s § 580 Občianskeho zákonníka
a popretie skutkových tvrdení protistrany ako procesnú obranu v zmysle § 151 C. s. p. Žalovaný

sám uvádza vo svojom odvolaní, že predmetom započítania môžu byť len pohľadávky, ktoré existujú,
a ktorých dôvodnosť a výška je preukázaná. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa
má voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o pôžičke vo výške 15 000 eur. Uzavretie
tejto zmluvy žalovaný nepoprel. Žalovaný však počas celého konania právne relevantným spôsobom
neoznačil jeho pohľadávku voči žalobkyni, jej nespornú dôvodnosť a výšku tvrdenej pohľadávky voči

žalobkyni. Len uviedol, že ním uplatnená výška pohľadávky, ktorá je predmetom jeho kompenzačnej
námietky, je tvorená viacerými čiastočnými plneniami žalovaného žalobkyni, spolu v sume 8 742,99
eura. Na inom mieste v texte svojho odvolania uvádza, že žalobkyni reálne vrátil sumu 8 742,99 eura
(v odpore uviedol, že zo žalobkyňou uplatnenej sumy 15 000 eur jej vrátil 7 683,43 eura) – z obsahu
a kontextu tohto tvrdenia jednoznačne vyplýva, že uvedené sumy považuje za čiastočné splatenie

predmetnej pohľadávky žalobkyne zo zmluvy o pôžičke (ide teda o procesnú obranu žalovaného),
nejde o pohľadávku žalovaného voči žalobkyni, spôsobilú na započítanie v zmysle ustanovenia §
580 Občianskeho zákonníka, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

24. Nie je možné súhlasiť ani s tými tvrdeniami žalovaného, že jeho pohľadávka vznikla bezdôvodným
obohatením žalobkyne, pretože táto neuviedla, na základe akého právneho titulu prijala od neho plnenia
(keď podľa nej nešlo o plnenia na predmetný dlh 15 000 eur).

25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Keď žalovaný vo svojom odvolaní prezentoval názor, že „jeho pohľadávka tvorená viacerými
čiastočnými plneniami voči žalobkyni na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia prijatého bez
právneho dôvodu je v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka započítateľná s pohľadávkou žalobkyne navrátenie peňažného plnenia poskytnutého žalovanému titulom zmluvy o pôžičke“, bolo jeho procesnou
povinnosťou v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať existenciu tohto záväzku, jeho výšku
a splatnosť. Záväzok - dlh žalobkyne, resp. vznik pohľadávky žalovaného voči žalobkyni nemožno

odvodiť len z tvrdenia žalovaného o tom, že mu pohľadávka vznikla a že táto pohľadávka vznikla, pretože
žalobkyňa neuviedla, na základe akého právneho titulu prijala od neho plnenia. Toto tvrdenie naviac nie
je pravdivé, pretože žalobkyňa tvrdila a aj preukázala, že žalovanému prenechala peniaze viac krát,
pričom uviedla, že plnenie, ktoré od žalovaného prijala nebolo plnením na splatenie pôžičky zo dňa
10.12.2013. Tvrdenia žalovaného o existencii jeho započítateľnej pohľadávky voči žalobkyni vo výške

8 742,99 eura teda neboli v konaní preukázané.

28. Súd prvej inštancie správne zistil, že okrem pohľadávky z predmetnej pôžičky v sume 15 000
eur mala žalobkyňa voči žalovanému pohľadávky aj z iných záväzkov, ktoré však neboli predmetom
tohto sporu. Napriek tomu, že žalovaný popieral v konaní existenciu ďalších dlhov voči žalobkyni,
s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou možno konštatovať, že od žalobkyne minimálne prevzal

ako pôžičku aj peniaze v hotovosti v sume 6 000 eur dňa 29.01.2015, dňa 16.02.2015 sumu 1 700 eur
bezhotovostným prevodom a čerpal stavebný úver, ktorý bol poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou
žalobkyni. Prevzatie sumy 6 000 eur potvrdil svojim podpisom na listine o hotovostnom výbere z účtu
žalobkyne vedeného v B. B., K., pričom žalobkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že išlo o pôžičku,
keď žalovaný potreboval peniaze na cestu do Ameriky za svojou dcérou. Tomuto tvrdeniu žalobkyne

odvolací súd uveril, pretože obrana žalovaného, že zo strany žalobkyne išlo asi o dar z lásky (pretože
mali v tom čase spolu vzťah) sa javí nevierohodná, účelová a nelogická – pokiaľ by malo ísť o dar zo
strany žalobkyne, nebol by dôvod na predloženie listiny o hotovostnom výbere na podpis žalovanému.
Tak isto v prípade sumy 1 700 eur, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že išlo o pôžičku, žalovaný vierohodne
neuviedol, z akého dôvodu mu žalobkyňa uvedenú sumu previedla na účet – tiež konštatoval, že asi

išlo o dar z lásky. Pravidelné splátky v sume 66,12 eura platil žalovaný (resp. jeho priateľka A. I. za
žalovaného) na účet vedený v E. B. B., jeho tvrdenie o tom, že pôžička, ktorá je predmetom sporu bola
premlčaná, preto platil uvedené splátky na stavebný úver, aby žalobkyňa ešte niečo mala, nie je logické.
V kontexte uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný mal
voči žalobkyni viac dlhov v rôznych výškach, platby, ktoré boli platené či už na účet žalobkyne alebo na

účet vedený v E. B. B., žalovaný neidentifikoval ako platby na predmetnú pôžičku 15 000 eur, pričom nie
jelogické,žeby–akbyišlooplatbynauvedenúpôžičku,žalovanýjednotlivéplatbytaktoneoznačil,resp.
neoznámil žalobkyni, že predmetnú pôžičku spláca napr. formou splátok na stavebný úver žalobkyne.
Tvrdenia žalovaného vo vzťahu k jeho obrane o plnení poskytnutom žalobkyni na predmetnú pôžičku
nie sú vierohodné a javia sa byť účelové, na rozdiel od žalobkyne, ktorá jednotlivé položky – poskytnuté

aj prijaté od žalovaného logicky vysvetlila.

29. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

30. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam sa odvolací súd pridržiava odôvodnenia svojho
predchádzajúceho rozsudku.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacích
námietok žalobcu, odvolacie dôvody, na ktoré žalobca poukázal vo svojom odvolaní naplnené neboli,

pretože súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o uplatnenej
žalobe,pričomvecajsprávneprávneposúdilarelevantnýmspôsobomaplikovalpríslušnéprávnenormy.
Napadnuté rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.
s. p.. Uvedené rozhodnutie bolo preto potrebné ako vecne správne vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania potvrdiť postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

32. Podľa § 453 ods. 3 C. s. p. ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

33. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.35. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 C. s. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V súlade s ustanovením § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol o nároku

na náhradu trov dovolacieho konania, predchádzajúceho odvolacieho konania aj tohto odvolacieho
konania, ktorý tvorí jeden celok a v ktorom bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa. O výške náhrady
trov konania na prvoinštančnom, odvolacom aj dovolacom súde rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).