Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202099.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, so sídlom Nám. SNP 1, Bardejov,
IČO: 36 150 665, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, právne zastúpenej:
JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, IČO: 42 342 546, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II.Žalovanej priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškektorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 26.07.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému
určenia, že žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. C., parcela CKN
č. 77/4 – orná p. o výmere 263 m2 tak, ako bola táto parcela vytvorená geometrickým plánom č. 11/2024
zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13. 03.
2024 pod číslom: G1 – 230/2024. Zároveň si voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísanej na LV
č. XXX, parcela CKN č. 78/1 – orná p. o výmere 1890 m2 v celosti, tak ako je to vedené pod B1
tohto LV. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, parcela
CKN č. 77/1 – orná p. o výmere 3222 m2 v celosti, tak ako je to vedené pod B3 tohto LV. Užívanie
parcely CKN č. 78/1 žalobcom v reálnych hraniciach bolo po celé desaťročia bezproblémové až do roku
2024, kedy sa žalovaná ako vlastníčka susednej parcely CKN č.77/1 rozhodla postaviť na hranici vyššie

uvedených parciel oplotenie. Žalovanou oslovený geodet na tvári miesta vytýčil hranicu medzi parcelami
CKN č. 78/1 a 77/1 podľa teraz evidovaných geodetických údajov katastra. Z vykonaného zamerania
hranice medzi spornými parcelami vyplynul nesúlad medzi skutočným dlhoročným užívacím stavom a
stavom teraz evidovaným v katastri nehnuteľnosti, spočívajúci v tom, že podľa stavu teraz evidovaného
v katastri nehnuteľnosti žalobca fakticky užíva aj časť parcely žalovanej CKN č. 77/1. S takýmto
priebehom vytýčenej hranice sa žalobca nestotožnil. Vediac, že posúdenie otázky správnosti priebehu

hraníc pozemkov čo do ich evidencie v grafických údajoch katastra je otázkou odbornou, požiadal
žalobcaznalcazodborugeodézie,kartografieakatastraopreskúmanieaprešetrenievšetkýchokolností
týkajúcich sa priebehu spornej hranice medzi žalobou dotknutými parcelami. Výsledkom šetrení znalca
B. G. je odborné vyjadrenie č. 02/2024 z 12. 03. 2024. Z obsahu predmetného znaleckého posudku je
zrejme, že parcela žalobcu CKN č. 78/1 zodpovedá časti parcely EN 202/2 a parcela žalovanej CKN
č. 77/1 má zodpovedať časti parcely EN 202/3. Obe parcely EN 202/2 a EN č. 202/3 boli vytvorené

znalcom B. H. a to jeho geometrickým plánom z 30. 06. 1973, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie OS
Bardejov v právnej veci vedenej pod sp.zn. 6C/569/72. Na základe vyššie cit. rozhodnutia OS Bardejovprávny predchodca žalobcu I. B. nadobudol do výlučného vlastníctva aj parcelu EN 202/2 o výmere 4894
m2 a právny predchodca žalovanej B. B. nadobudol do výlučného vlastníctva okrem iného aj parcelu
EN 202/3. Závery znalca B. G. svedčia o tom, že vykonávateľ prác pri THM (technicko hospodárske

mapovanie) nedôsledným šetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností chybne zameral a
aj chybne zakreslil v katastrálnej mape hranice medzi parcelami EN 202/2 a 202/3. V dôsledku chybne
zameranej hranice medzi parcelami EN 202/2 a 202/3 tak vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím
stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom evidovaným v platnej katastrálnej mape. Výsledky znaleckého
dokazovania tak svedčia o tom, že k pôvodnej parcele EN 202/2, ktorej časti teraz zodpovedá parcela

žalobcu CKN č.78/1 má patriť časť parcely žalovanej CKN č. 77/1, ktorej podľa GP č. 11/2024 z 19.
02. 2024 zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. 77/4 – orná p. o výmere 263 m2. Ide o časť
parcely žalovanej CKN č. 77/1, ktorá je na obr. č. 7 na strane 6 znaleckého posudku vyznačená modrou
farbou a ohraničená bodmi B, C, D, E. Žalobca mal po vyhotovení znaleckého posudku záujem na
zmierlivom zosúladení dlhoročného stavu užívacieho so stavom právnym evidovaným teraz v katastri
nehnuteľnosti v zmysle záverov znalca. Preto prostredníctvom právneho zástupcu predložil žalovanej

návrh na mimosúdnu dohodu a to písomným podaním z 09. 05. 2024, ktoré jej bolo doručené dňa
15. 05. 2024. Na predložený návrh však žalovaná písomne nereagovala. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení preukazuje žalobca jednak tým, že bez požadovaného určenia je jeho vlastnícke
právo ohrozené, ako aj tým, že bez požadovaného určenia by sa stalo jeho právne postavenie neistým.
Požadovaným určením tak možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva i právnej neistoty. K žalobe

priložil výpisy z LV č. XXX A. XXXX pre k.ú. C., odborné vyjadrenie č. 02/2024 vypracované B. G.,
geometrický plán ć. 11/2024 vypracovaný B. G. a návrh mimosúdnej dohody.

3. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 03.09.2024 uviedol, že žalovaná je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku registra C KN parcelné číslo 77/1, orná pôda o výmere 3222

m2 v katastrálnom území C., ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaná nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti prostredníctvom darovacej zmluvy zo dňa 08.10.1992, ktorá bola v
operáte katastra nehnuteľnosti registrovaná pod číslom F. 1196/ 1992 a zápis vykonaný pod položkou
zmien číslo 15/ 1993, v podiele 1/2. Vlastnícke právo bolo evidované na liste vlastníctva číslo XX.
Predmetom prevodu prostredníctvom tejto zmluvy bola dotknutá nehnuteľnosť označená ako pozemok

EN, parcelné číslo 77, orná pôda o výmere 7567 m2. Následne bola nehnuteľnosť rozdelená a z
pozemku EN, parcelné číslo 77, orná pôda o výmere 7567 m2 bol vytvorený pozemok registra C KN
parcelné číslo 77/1, orná pôda o výmere 3222 m2 a pozemok registra C KN parcelné číslo 77/2,
orná pôda o výmere 3848 m2. Výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti, pozemku registra C KN parcelné
číslo 77/1, orná pôda o výmere 3222 m2 žalovaná nadobudla prostredníctvom zmluvy o prevode

nehnuteľnosti zo dňa 14.04.2014, ktorá bola registrovaná v operáte katastra nehnuteľností pod číslom
V 1073/2014, predmetom ktorej bolo zrušenie a rozdelenie podielového spoluvlastníctva, okrem iných,
aj k dotknutej nehnuteľnosti, ktorej výlučné vlastníctvo nadobudla žalovaná. Susednou nehnuteľnosťou
je pozemok registra C KN parcelné číslo 78/1, orná pôda o výmere 1890 m2 v katastrálnom území C.,
ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že žalovaná bola od roku 1992 najskôr podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku
EN parcelné číslo 77 a následne od roku 2014 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku registra
C KN parcelné číslo 77/1. V roku 1964 bola prijatá nová legislatíva, zákon č. 22/ 1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností a vykonávacia vyhláška č. 23/1964 Zb. s platnosťou od 01.04.1964. Prostredníctvom
spomenutej legislatívy sa zlúčili pozemkové knihy a pozemkový kataster do jedného celku a vytvorila

sa evidencia nehnuteľností a jednotlivým vzťahom k nehnuteľnostiam sa zakladali listy vlastníctva, buď
prostredníctvomdostupnýchlistínalebomiestnymvyšetrovanímvobci.Celáčinnosťprebiehalavrokoch
1964 až 1990, v rámci ktorej bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie, výsledkom ktorého
bola technicko-hospodárska mapa. Vyhlásením platnosti nového operátu evidencie nehnuteľností (dnes
katastra nehnuteľností) dovtedy platný operát evidencie nehnuteľností sa stal neplatným, podľa § 5

ods. 4 vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.
Činnosti sa uskutočňovali v spolupráci s národnými výbormi, štátnymi notárstvami, organizáciami a
občanmi, ktorí sa preukazovali platnými právnymi listinami k užívaným nehnuteľnostiam, čiže aj za
prítomnosti vlastníkov a užívateľov reálnych pozemkov, ktorí mali možnosť podávať námietky a vyjadriť
sa k daným výsledkom činností. Účelom technicko-hospodárskeho mapovania bolo porovnať stav

evidovaný vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (ďalej len „EN”) so stavom skutočným. Keďže činnosti v
zmysle vyššie uvedeného prebiehali aj za prítomnosti vlastníkov a užívateľov reálnych pozemkov, mohli
už vtedajší vlastníci namietať priebeh hranice, ktorý bol realizovaný v rámci technicko-hospodárskeho
mapovania a s ktorým nesúhlasili. Zároveň súhlas vlastníkov nehnuteľností je súčasťou protokolova denníkov, vyhotovovaných pri jednotlivých činnostiach v rámci tvorby katastrálneho operátu, a preto
neexistuje pochybnosť o ich aktívnej účasti pri týchto činnostiach. Hranica medzi nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalobcu a žalovanej nebola nikdy v teréne vytýčená oplotením, resp. iným spôsobom, a

preto je otázne od čoho žalobca odvodzuje dlhoročný užívací stav na ktorý v žalobe poukazuje. Na
druhej strane práve u žalovanej existuje od roku 1992, kedy nadobudla vlastnícke právo k dotknutej
nehnuteľnosti, dobrá viera o priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami v súlade s priebehom
hranice, vyznačenej v katastrálnej mape, ktorá sa minimálne od vyhotovenia technicko-hospodárskeho
mapovania nezmenila a zároveň aj dobromyseľnosť o stave dotknutej nehnuteľnosti a jej polohového

a geometrického určenia v katastrálnej mape. Keďže hranice medzi spornými nehnuteľnosťami boli
súčasťou grafickej evidencie operátu katastra nehnuteľností, a teda bolo zrejmé ich geometrické a
polohové určenie, nemohla existovať pochybnosť o inom priebehu hranice a nemohla ani existovať
dobrá viera žalobcu, že hranica týchto nehnuteľností je iná, resp. musel mať vedomosť o skutočnosti,
že dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej. Právo na ochranu majetku je daný v prvom
rade Ústavou Slovenskej republiky, a zároveň aj Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého žalovaný

má právo na ochranu proti žalobcovi, ktorý ohrozuje výkon jeho práv. Zároveň v ustanovení § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená generálna klauzula susedských práv, podľa ktorej sa
vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone
jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Toto ustanovenie má povahu všeobecného
pravidla, ktoré vychádza z jednoty vlastníckych práv a povinností a vyjadruje určitú vyrovnanosť práv a

povinností vo sfére susedských vzťahov. V záujme riešenia predmetnej situácie objektívnym spôsobom
žalovaná požiadala o vypracovanie odborného vyjadrenia, avšak predmetné odborné vyjadrenie nebolo
spracované v lehote na podanie vyjadrenia k žalobe, a preto ho bezodkladne po jeho vyhotovení do
konania predloží. Zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti má žalovaná za to, že hranica medzi
nehnuteľnosťami, pozemkom registra C KN parcelné číslo 77/1, orná pôda o výmere 3222 m2 a

pozemkom registra C KN parcelné číslo 78/1, orná pôda o výmere 1890 m2 v katastrálnom území C. je
minimálne od technicko-hospodárskeho mapovania zobrazená v katastrálnej mape bez zmeny, rovnako
ako aj geometrické a polohové zobrazenie dotknutých nehnuteľností, pričom žalovaná nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, najskôr k pozemku EN parcelné číslo 77 a neskôr k pozemku
registra C KN parcelné číslo 77/1, orná pôda o výmere 3222 m2 v takom geometrickom a polohovom

určení a v takej výmere ako je v súčasnosti zobrazená a evidovaná v operáte katastra nehnuteľnosti,
a preto je daná jej dobromyseľnosť a dobrá viera o stave nehnuteľností, pričom návrh žalobcu
výrazným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej, ktoré nadobudla na podklade platných,
existujúcich a vyššie špecifikovaných právnych titulov. Žalovaná v čase nadobudnutia vlastníckeho
práva objektívne nemala a ani nemohla mat vedomosť alebo dôvodnú pochybnosť o svojom vlastníctve,

pretože došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v súlade s údajmi evidovanými
v katastri. Na tejto skutočnosti nemôžu nič zmeniť ani zistenia žalobcu v súčasnej dobe, vzhľadom
na odstup času a dobromyseľnosť žalovanej s poukazom na princíp ochrany dobrej viery nového
nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie vlastníckych práv relevantná judikatúra zastáva názor, že
ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám”

možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek
pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol, čo je v
danejvecinastranežalovanejvcelomrozsahusplnené.Navrholpreto,abysúdžalobuzamietolapriznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania. K vyjadreniu priložil darovaciu zmluvu zo dňa 08.10.1992
a zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 14.04.2014.

4. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 09.10.2024 uviedol, že žalobca dôvodnosť ním
uplatneného nároku v predmetnom konaní opiera o závery znalca B. G., uvedené v jeho odbornom
vyjadrení č. 02/2024 z 12.03.2024. V predmetnom znaleckom posudku znalec podrobne opísal vývoj
evidencie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, a to aj čo grafického určenia hraníc medzi

nimi v príslušných geodetických údajov katastra v tom ktorom období, prakticky od pôvodného
pozemnoknižného stavu. Výsledky znaleckého dokazovania tak okrem iného svedčia aj o tom, že
pred THM, ktoré bolo v kat. území C. realizované v rokoch 1989-1990, bola hranica medzi dotknutými
parcelami CKN č. 78/1 a 77/1, resp. parcelami EN 202/2 a 202/3, z ktorých boli tieto parcely vytvorené,
určená geometrickým plánom z 30. 06. 1973, ktorý vyhotovil znalec B. H. a ktorý geometrický plán bol

technickým podkladom, na základe ktorého Okresný súd Bardejov rozhodol v konaní č. k. 6C/569/72
o zrušení spoluvlastníctva aj k parcelám EN 202/2 (78/1) a 202/3 (77/1). Súdom určenú hranicu podľa
GP z 30. 06. 1973 vyznačil znalec na obr. č. 7 na str. 6 znaleckého posudku bodmi A,E,B. Výsledky
znaleckého dokazovania svedčia aj o tom, že k zmene súdom určenej hranice medzi spornými parcelamidošlo až v rokoch 1989 – 1990, kedy v rámci THM došlo v k.ú. C. k obnove katastrálneho operátu,
v rámci ktorej obnovy došlo aj k prečíslovaniu parciel. K výsledkom THM v rokoch 1989-1990 a ich
zápisu do súboru popisných a geodetických údajov katastra zaujal znalec jednoznačný záver, podľa

ktorého vykonávateľ THM nedostatočným vyšetrením priebehu spornej hranice medzi parcelami EN
202/2 a EN 202/3 presunul dotknutú hranicu z polohy označenej bodmi A,E,B do nesprávnej polohy
označenej bodmi A,D,C. Znalcom zistený posun predmetnej hranice je grafický vyznačený na obr. č.
7 jeho znaleckého posudku. Chybným zameraním hranice medzi parcelami EN 202/2 a EN 202/3 pri
THM tak v končenom dôsledku, čo do súčasného stavu evidencie nehnuteľností, došlo k tomu, že

hranica medzi parcelami CKN č. 77/1 a 78/1 bola posunutá z polohy označenej na obr. č. 7 znaleckého
posudku bodmi B,E do chybnej polohy označenej bodmi C,D, čím sa zmenili aj výmery predmetných
parciel. Vo vzťahu k vyššie zisteným chybám, ku ktorým došlo pri THM v k.ú. C. vyslovil znalec názor,
že pri THM sa nemôžu meniť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam a zároveň nemôže byť narušený
už existujúci rozsah vlastníctva. S týmto názorom znalca sa stotožňujeme, a na podporu tohto nášho
názoru poukazujeme na rozsudok Krajského súdu Prešov z 09. 10. 2013, sp.zn. 3Co/125/2012-248, v

ktorom súd v obdobnej právnej veci vyslovil právny názor, že akékoľvek nové mapovanie, či technicko
– hospodárske mapovanie nemôže mať za následok zmenu vlastníckeho práva oproti pôvodnému
rozsahu, kedy bolo vlastnícke právo nadobudnuté. Ako sme už vyššie uviedli, žalobca dôvodnosť ním
uplatneného nároku opiera o výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Žalovaná sa vo svojom
vyjadrení k žalobe prakticky venovala iba právnym titulom, na základe ktorých nadobudla vlastnícke

právo k žalobou dotknutej parcele CKN č. 77/1 a právnej úprave týkajúcej sa evidencie nehnuteľnosti.
K predmetnému znaleckému posudku sa však žalovaná prakticky žiadnym spôsobom nevyjadrila, ani
ho žiadnym spôsobom nespochybnila ani nerozporovala.

5. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 11.11.2024 uviedol, že žalobca vo vyjadrení opätovne

poukazuje na výsledky technicko-hospodárskeho mapovania, čím malo dôjsť k zmene výmer dotknutých
nehnuteľností a konštatuje, že pri THM sa nemôžu meniť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a
zároveň nemôže byt narušený už existujúci rozsah vlastníctva a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove, č.k. 3Co/125/212-248. Už vo vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala
na skutočnosť, že žalovaná nadobudla najskôr v roku 1992 podielové spoluvlastníctvo k pôvodnej

nehnuteľnosti, pozemku registra EN parcelné číslo 77, orná pôda o výmere 7567 m2 a neskôr, v
roku 2014 výlučné vlastníctvo k oddelenej časti tejto pôvodnej nehnuteľnosti, pozemku registra C
KN, parcelné číslo 77/1, orná pôda o výmere 3222 m2. Žalovaná teda nadobudla vlastnícke právo
po technicko-hospodárskom mapovaní, a teda nadobudla vlastnícke právo v čase, kedy objektívne
nemala a ani nemohla mať vedomosť a pochybnosti o rozsahu nadobúdaného vlastníckeho práva,

nakoľko nadobudla vlastnícke právo v súlade s údajmi evidovanými v operáte katastra nehnuteľností,
a preto vlastnícke právo nadobudla dobromyseľne a v dobrej viere, pričom v súčasnosti nemôže mať
výsledok tohto konania vplyv na rozsah jej nadobudnutého vlastníckeho práva. Vo vyjadrení k žalobe
žalovaná poukázala aj na priebeh technicko-hospodárskeho mapovania, ktoré sa uskutočňovalo aj v
spolupráci s občanmi, ktorí sa preukazovali platnými listinami a ktorí mali možnosť podávať námietky a

vyjadrovať sa k jednotlivým činnostiam, v prípade nesúhlasu s ich priebehom alebo výsledkom, a preto
namietanie hraníc dotknutých nehnuteľností po uplynutí tak dlhého časového obdobia nemôže spôsobiť
zásah do vlastníckeho práva nadobudnutého žalovanou, ktorá je chránená dobromyseľnosťou a dobrou
vierou nadobudnutého vlastníckeho práva. Aj v prípade, keby súd dospel k záveru, že nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu má výmeru menšiu ako pred technicko-hospodárskym mapovaním, a zároveň

dospeje k záveru, že k jej zmenšeniu skutočne došlo na úkor nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a nie
na úkor inej susednej nehnuteľnosti, k jej zmenšeniu bezpochyby nedošlo konaním zo strany žalovanej,
resp. jej právnych predchodcov a stav, ktorý v súčasnosti je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností
vychádza z technicko-hospodárskeho mapovania, uskutočneného v rokoch 1964 až 1990, a teda ide o
dlhodobý a akceptovaný stav, existujúci už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou v roku

1992, čímžalovaná vstúpila do držby nehnuteľnostiv takom stave, ako je existujúci dodnes. K podobným
záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 1Cdo/52/2019 zo dňa 30.10.2019.
Vykonávanie činnosti v rámci technicko-hospodárskeho mapovania boli v zmysle platnej smernice
realizované nariadením miestneho prešetrenia v teréne tej ktorej obce. Pri tomto prešetrovaní museli
byť prítomní zástupcovia vtedajších jednotlivých orgánov, vlastníci aj užívatelia reálnych pozemkov,

nakoľko prebiehalo rozlohové mapovanie a preverovanie druhov pozemkov, pričom prítomné osoby
mohli namietať realizované zameranie priamo na mieste, a zároveň údaje, ktoré sa v rámci konania o
obnove katastrálneho operátu získali boli pre príslušný kataster záväzné, akceptované a zaznamenané
v operáte katastra nehnuteľností, a preto o ich správnosti neexistovala pochybnosť. Žalobca vo vyjadreníkonštatuje, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení k žalobe zaoberala iba právnym titulom, na základe
ktorých nadobudla vlastnícke právo k žalobou dotknutej nehnuteľnosti a právnej úprave týkajúcej sa
evidencie nehnuteľnosti, pričom sa k predmetnému znaleckému posudku prakticky žiadnym spôsobom

nevyjadrila, ani ho žiadnym spôsobom nespochybnila a nerozporovala, pričom uvedené konštatovanie
žalovaná namieta. Za účelom spochybnenia a rozporovania znaleckého posudku dala žalovaná
vypracovať odborné vyjadrenie/znalecký posudok, a preto sa bližšie k výsledkom znaleckého posudku,
predloženého žalobcom nevyjadrovali, avšak faktom zostáva, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo
dobromyseľne a v súlade s dobrou vierou, že jej patrí v nadobudnutom rozsahu.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie v termíne 16.01.2025, ktoré sa uskutočnilo
v prítomnosti právnych zástupcov sporových strán a žalobcu. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila,
svoju neúčasť vopred neospravedlnila vážnymi dôvodmi a nežiadala o odročenie pojednávania. Súd
preto rozhodol tak, že pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti žalovanej.

7. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom žaloby, písomných a ústnych vyjadrení zástupcov
strán sporu, s obsahom výpovede žalobcu, s predloženými a zabezpečenými listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový stav:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že pri jej podaní

vychádzal z predloženého znaleckého posudku. Z dôkazov vyplýva, že pri technicko-hospodárskom
meraní pripadla časť parcely žalobcu do vlastníctva žalovanej bez právneho dôvodu a tento nesúlad
zodpovedá parcele č. 77/4 vyznačenej v predloženom geometrickom pláne. Dlhé roky bol stranami
akceptovaný užívací stav od roku 1973. Právny predchodca žalobcu od roku 1990 užíval parcelu č. 78/1
v hraniciach, ktoré zahŕňajú aj novovytvorenú parcelu č. 77/4. Cieľom žaloby je zosúladenie užívacieho

stavu so stavom právnym. Žalobca nemal dôvod byť bdelý tak ako uvádza protistrana, nakoľko
nehnuteľnosť užíval tak ako ju nadobudol. Má za to, že je to práve žalovaná, ktorá mala byť bdelá,
pričom od nadobudnutia nehnuteľnosti nenamietala užívanie svojej parcely žalobcom. Žalobca zotrváva
na podanej žalobe, písomných a ústnych prednesoch. Z dokazovania vyplynulo, že pri technicko-
hospodárskom meraní došlo k pochybeniu mimo vôle strán. Na základe nedôsledného prešetrenia stavu

došlo k posunu hraníc parciel v rozsahu, ktorý je uvedený v predloženom geometrickom pláne. Navrhol,
aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že spornú časť pozemku užíva 51 rokov, pričom nikdy nebol
žiaden spor. K sporu došlo až nedávno. Pozemok, ktorý v súčasnosti patrí žalovanej bol lúkou. Na jeho

parcele sa oralo v rozsahu čo do šírky 25,80 metra a dĺžky 86 metrov. Hranice medzi jeho pozemkom a
pozemkom žalovanej neboli nikdy vytýčené. Od vymerania sa užívalo tak, ako je to doteraz. Vychádzal
som pri dĺžke podľa cesty, ktorá predeľuje pozemok až k druhej ceste. Pri určení rozsahu, v akom môže
napozemkuoraťvychádzalprišírkezrozsahu25,80metra.Neoriesacelýpozemok,aleasilenpolovica.
Zvyšná časť pozemku sa neorie. Ide o lúku a dva pozemky, kde pestuje žalobca plodiny. Nehnuteľnosť

vyznačená v žalobcom predloženom geometrickom pláne ako parcela č. 77/4 sa orie. Parcela žalobcu je
umiestnená v rozmedzí od cesty po cestu. Lúka sa neorie. Rozsah pozemku, na ktorom orie si žalobca
určil sám. Niekedy sa orala aj lúka, pričom časť, ktorá súvisí so žalovanou sa stále orie. V teréne je
voľným okom viditeľné, kde je hranica medzi jeho pozemkom a pozemkom žalovanej, pričom parcela
žalovanej je lúka.

10. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú. Žalovaná legálne nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo nespochybnil ani
predložený znalecký posudok. Chyba pri technicko-hospodárskom meraní automaticky neznamená
odňatie vlastníckeho práva. Žalovaná by v zmysle žaloby mala mať menší rozsah vlastníckeho práva

než jej patrí. Žalovaná v tejto veci oslovila znalca, avšak znalecký posudok doposiaľ nebol doručený. Z
predložených listín vyplýva spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, ktorá toto nadobudla
v dobrej viere. Vzniknutý stav bol stranami dlhodobo akceptovaný, čo korešponduje s argumentáciou
žalovanej o vydržaní vlastníckeho práva. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca
žalovanej previedol na žalovanú viac práv, než mu prináležalo. Užívací stav nezakladá vznik alebo

zánik vlastníckeho práva. S užívacím stavom boli strany stotožnené, pričom tento stav vyplýval z údajov
katastra nehnuteľnosti, ktoré si žalobca mohol overiť a mohol konať skôr. Vo vzťahu k užívaniu parcely
navrhol výsluch žalobcu. Súhlasí s tým, že strany nevedeli ovplyvniť výsledky technicko-hospodárskom
meraní, ale o výsledkoch merania mal žalobca vedomosť. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovanánadobudla po technicko-hospodárskom meraní a súčasní vlastníci nehnuteľností prebrali stav tak, ako je
evidovaný dodnes. Žalovaná nemôže navrhovaným spôsobom prísť o legálne nadobudnuté vlastnícke
právo. Ak by bol žalobca bdelý, po vykonaní technicko-hospodárskeho merania si mal a mohol overiť

skutočný a reálny vlastnícky vzťah a hranice pozemkov. Žalobca o pochybeniach nemal vedomosť
do marca 2024. Poukazuje na svoje skoršie písomné vyjadrenia a na predložené listinné dôkazy. V
konaní nie je preukázané, že by žalovanej bolo prevedené vlastnícke právo vo väčšom rozsahu než ako
prináležalo jej právnemu predchodcovi. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej plný nárok
na náhradu trov konania.

11. Zo žalobcom predloženého odborného vyjadrenia č. 02/2024 vypracovaného B. G. vyplýva, že
žalobca zadal znalcovi vypracovanie odborného vyjadrenia z dôvodu zistenia nesúladu medzi terajším
stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným užívacím stavom v teréne na styku parciel
registra C KN č. 77/1 a č. 78/1 kat. územie C.. Znalec v rámci záverov odborného vyjadrenia uviedol,
že priestorová poloha pôvodných parciel EN č. 202/2 a č. 202/3 ako aj sporná hranica medzi týmito

novovytvorenými parcelami bola zadefinovaná geometrickým plánom zo dňa 30.06.1973 vyhotoveným
znalcom B. H.. Geometrický plán bol podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Bardejov v konaní
vedenom pod sp.zn. 6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202 a
203 vedených v PKV č. 213 kat. úz. C.. Hranica medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 je na obrázku
č. 7 bodmi „A, E, B“. V rokoch 1989 - 1990 bola vykonaná obnova katastrálneho operátu v intraviláne

obce Bartošovce. Nedôsledným prešetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností ako aj
skutočného priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a 202/3 v prírode bola sporná
hranica vykonávateľom prác pri THM chybne zameraná a aj chybne zakreslená v katastrálnej mape
na spojnici bodov „A, D, C . Geometrickým plánom z roku 1973 bola parcela EN č. 202/2 vytvorená v
rovnakej šírke – 25,80 m s hranicou na spojnici bodov „A, E, B“. V dôsledku chybne zameranej hranice

medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od
roku 1973 a stavom v platnej katastrálnej mape. V priestore parciel CKN č. 78/1 a 77/1 vznikol priestor
odlíšený modrou výplňou a označený bodmi „B, C, D, E, B“ o výmere 263 m2, vytvorený z parcely
EN č. 202/2. Túto plochu užíva A. B. a jeho právni predchodcovia už od roku 1973, do roku 1990 aj
ako vlastníci. K odstráneniu existujúceho nesúladu v operátoch katastra nehnuteľností znalec vyhotovil

úradne overený geometrický plán, v ktorom je sporná plocha o výmere 263 m2 označená ako parcela
CKN č. 74/4. Geometrický plán č. 11/2024 tvorí samostatnú prílohu odborného vyjadrenia.

12. Žalobca sa listom zo dňa 09.05.2024 pokúsil o mimosúdne riešenie sporu. Žalovanej bol pokus
o zmier doručený dňa 15.05.2024.

13. Žalovaná darovacou zmluvou zo dňa 08.10.1992 nadobudla od darcu B. B. spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., ktorá je zapísaná na LV č. XX ako parcela EN
č. 77 – orná pôda o výmere 7567 m2.

14. Žalovaná zmluvou zo dňa 14.04.2014 uzavretou s J. K. a L. B. nadobudla do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX ako parcela EKN č. 201 trvalý trávny
porast o výmere 198 m2, parcela EKN č. 202/100 orná pôda o výmere 188 m2 a nehnuteľnosť zapísanú
na LV č. XX ako parcela CKN č. 77/1 orná pôda o výmere 3222 m2.

15. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. je žalobca výlučným vlastníkom parcely CKN č. 78/1 –
orná pôda o výmere 1890 m2. Vlastníkom nehnuteľnosti sa stal a na základe titulov nadobudnutia: 1/
darovacia zmluva č. V 1065/99, 2/ zmluva o zrušení podielového spoluvlastníctva zo dňa 18.11.2021,
N 532/2021, Nz 40771/2021, NCRIs 41653/2021.

16. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. je žalovaná výlučným vlastníkom parciel CKN č. 77/1 –
orná pôda o výmere 3222 m2, EKN č. 201 – trvalý trávny porast o výmere 198 m2 a EKN č. 202/100
– orná pôda o výmere 188 m2.

17. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. zo dňa 05.05.1999 bol I. B. výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti parcely CKN č. 78 – orná pôda o výmere 3701 m2.

18. Darovacou zmluvou zo dňa 26.05.1999 nadobudol žalobca od darcu I. B. spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX ako parcela KN č. 78 – ornápôda o výmere 3701 m2. Spoluvlastnícky podiel v rovnakej veľkosti predmetnou zmluvou nadobudla od
darcu obdarovaná B. B..

19. Zmluvou o zrušení podielového spoluvlastníctva uzavretou dňa 18.11.2021 medzi žalobcom a B. B.
nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C., zapísanú
na LV č. XXX ako parcela CKN č. 78/1 – orná pôda o výmere 1890 m2. B. B. predmetnou zmluvou
nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXX
ako parcela CKN č. 78/2 – orná pôda o výmere 1592 m2. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia

Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor č. V 3524/2021 zo dňa 06.12.2021.

20. Súd zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania.
V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že zástupca žalovanej predniesol predmetný návrh
až na nariadenom pojednávaní, pričom v skoršom prednesení návrhu mu nebránili žiadne objektívne
dôvody. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd predmetnému návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel

je to, že právny zástupca žalovanej neuviedol o aké znalecké dokazovanie má ísť a aké skutočnosti
majú byť predmetom znaleckého dokazovania. Pokiaľ právny zástupca žalovanej mienil predmetným
návrhomdosiahnuťvypracovaniekontrolnéhoznaleckéhoposudkuvovzťahukžalobcompredloženému
znaleckému posudku, takéto dokazovanie súd nepovažoval v predmetnej veci za potrebné, nakoľko
žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila závery žalobcom predloženého znaleckého posudku

(neuviedla žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré znalecký posudok považuje za nesprávny).

21. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

22. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa § 628 ods. 1, ods. 2 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že bola podaná určovacia žaloba, súd sa ako prvoradou zaoberal
otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť, nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

4Cdo/49/2003). V intenciách vyššie uvedenej zásady sa súd preto zaoberal otázkou, či žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, teda či jeho postavenie z hľadiska právneho je
postavením neistým, resp. ohrozeným a či takýto stav právnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym
prostriedkom. Na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva súd
prihliadal z úradnej povinnosti. Z výpisu z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom

tohto konania, vyplýva, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely CKN č. 77/1, ktorej
súčasťou je novovytvorená parcela CKN č. 77/4, ktorej vlastníctva sa domáha žalobca podanou žalobou.
Žalobca tento zápis namieta a považuje sa za vlastníka nehnuteľnosti v predloženom geometrickom
pláne označenej ako parcela CKN č. 77/4. Pretože prípadný úspech žalobcu v tomto konaní by viedol k
zmene zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, žalobca nepochybne naliehavý právny záujem

na žalobou požadovanom určení má, a preto súd podanú žalobu, právne kvalifikovanú podľa § 137 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), považoval za procesne prípustnú.

26. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely CKN
č. 77/4 – orná pôda o výmere 262 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. C., ktorá vznikla odčlenením od

parcely CKN č. 77/1 – orná pôda o výmere 3222 m2. Žalobca odôvodňoval podanú žalobu tým, že je
výlučným vlastníkom parcely CKN č. 78/1 a predloženým znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo,
že nedostatočným vyšetrením priebehu spornej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 bola
hranica pri THM v období rokov 1989 - 1990 presunutá do nesprávnej polohy. Parcely mapy evidencienehnuteľností EN č. 202/1 a 202/2 sú v katastrálnej mape identické s parcelami evidovanými na LV č.
XXX - parcely CKN č. 81, 82, 83/1, s parcelou CKN č. 78/1 z LV č. XXX s parcelami zapísanými na LV č.
XXXX - parcely CKN č. 78/2, 79, 80 a 83/2. Časť parcely EN č. 202/2 je súčasťou novej obecnej cesty

označenej ako parcela CKN č. 77/3. Hranica medzi parcelami CKN č. 77/1 a 78/1 bola posunutá do
chybnej polohy, čím sa zmenili aj výmery predmetných parciel. V dôsledku chybne zameranej hranice
medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od
roku 1973 a stavom v platnej katastrálnej mape. V priestore parciel CKN č. 78/1 a 77/1 vznikol priestor
o výmere 263 m2, vytvorený z parcely EN č. 202/2.

27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1
k parcele CKN č. 78 – orná pôda o výmere 3701 m2 od darcu I. B. na základe darovacej zmluvy,
ktorú uzavreli dňa 26.05.1999. Spoluvlastnícky podiel v rovnakej veľkosti k predmetnej nehnuteľnosti
uvedenou zmluvou nadobudla aj obdarovaná B. B..

28. Dňa 18.11.2021 uzavrel žalobca s B. B. zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva, na základe
ktorej sa žalobca stal výlučným vlastníkom parcely CKN č. 78/1 – orná pôda o výmere 1890 m2 a B. B.
sa stala výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. 78/2 – orná pôda o výmere 1592 m2.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobca predloženým odborným

vyjadrením, ktorého obsah a závery neboli v konaní spochybnené, preukázal, že priestorová poloha
pôvodných parciel EN č. 202/2 a č. 202/3 ako aj sporná hranica medzi týmito novovytvorenými parcelami
bola zadefinovaná geometrickým plánom zo dňa 30.06.1973 pre účely konania na Okresnom súde
Bardejovvedenéhopodsp.zn.6C/569/72.Predmetnýmgeometrickýmplánombolizrušenéparcelympč.
201, 202 a 203 z PKV č. 213 kat. územie C. a boli vytvorené nové parcely EN č. 201/1, 201/2, 201/3, 203,

202/3, 202/1 a 202/2. Ďalej mal súd za preukázané to, že v období rokov 1989 – 1990 prebehlo v k.ú. C.
THM. V novom operáte došlo o.i. k prečíslovaniu parciel. Parcela EN č. 202/3 je identická s parcelami
zapísanými na LV č. XXXX - CKN č. 77/1, EKN č. 201, 202/100. Z parcely EN č. 202/3 boli vytvorené
aj parcely evidované na LV č. XX - parcela CKN č. 77/2 a parcela EKN č. 202/101. Časť parcely EN
č. 202/3 sa stala súčasťou obecnej cesty označenej ako parcela CKN č. 77/3. Výsledkom THM bolo

chybné zameranie a aj chybné zakreslenie skutočného priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami
EN č. 202/2 a 202/3 v prírode v katastrálnej mape. Následkom nedôsledného zamerania hranice medzi
parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom a stavom v platnej
katastrálnej mape, pričom týmto nesúladom vznikol v priestore parciel CKN č. 78/1 a 77/1 priestor o
výmere 263 m2, vytvorený z parcely EN č. 202/2 a ktorý pred vykonaním THM bol súčasťou parcely

CKN č. 78.

30. Súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobcu s poukazom na rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 3Co/125/2012 – 248 zo dňa 09.10.2013, podľa ktorej akékoľvek nové mapovanie, či
technicko – hospodárske mapovanie nemôže mať bez ďalšieho za následok zmenu vlastníckeho práva

oproti pôvodnému rozsahu, kedy bolo vlastnícke právo nadobudnuté.

31. Predpokladom pre dosiahnutie procesného úspechu žalobcu v tomto konaní bolo preukázanie toho,
žebolakovýlučnývlastníkparcelyCKNč.78/1nedôslednosťouzhotoviteľaTHMukrátenýočasťparcely
o výmere 263 m2, ktorá bola bez právneho dôvodu pričlenená k parcele žalovanej CKN č. 77/1. Uvedené

skutočnosti súd v konaní nemal za preukázané, čo súd priviedlo k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby
a o potrebe jej zamietnutia.

32. Žalobca ako obdarovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k parcele CKN č. 78 od
darcu I. B. na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 26.05.1999, teda po vykonaní nedôsledného

THM, od ktorého žalobca odvádzal uplatnený nárok. Žalobca tak od darcu nadobudol spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti, ktorá kvalitatívne a kvantitatívne zodpovedala údajom zapísaným do katastra
nehnuteľností v čase uzavretia darovacej zmluvy, teda údajom zodpovedajúcim nesprávnemu
zameraniu nehnuteľnosti pri THM, ktoré sa uskutočnilo v období rokov 1989 – 1990. Žalobca zmluvou
zo dňa 18.11.2021 nadobudol do výlučného vlastníctva parcelu CKN č. 78/1 – orná pôda o výmere 1890

m2, čo zodpovedá aktuálnemu výpisu z listu vlastníctva č. XXX.

33. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bolo jeho
výlučné vlastníctvo ukrátené o časť parcely vo výmere 263 m2 v dôsledku nesprávne vykonaného THM,nakoľko veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu a neskôr rozsah parcely v jeho výlučnom vlastníctve
zodpovedal v tom čase platným zapísaným údajom katastra nehnuteľností. Žalovaná ale ani súd
nespochybňuje závery predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo nesprávne zameranie

parciel v období rokov 1989 – 1990, avšak podľa názoru súdu nápravy spočívajúcej v zosúladení
právneho stavu so stavom užívacím sa môže na podklade argumentácie zvolenej žalobcom s úspechom
domáhať výhradne osoba, ktorá bola zapísaná ako vlastník chybným zameraním ukrátenej parcely
v čase zápisu údajov THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať určenia, že
sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti.

34. V tomto prípade podľa názoru súdu nesprávne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu
nie je vadou žaloby, na odstránenie ktorej by súd mal žalobcu vyzývať postupom podľa § 129 ods. 1
CSP. Úlohou súdu nie je za žalobcu naformulovať taký žalobný návrh, ktorý by vystihol právo, ochrany
ktorého sa žalobcu mienil (resp. mohol) v konaní domôcť. Je na žalobcovi, aby svoj žalobný nárok
uplatnil vhodným prostriedkom na jeho ochranu a v súlade s požiadavkou materiálnej vykonateľnosti

požadovaného rozsudku.

35. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vzhľadom na konštatované
dôvody zamietnutia žaloby súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s ďalšou argumentáciou
žalovanej, ktorá by záver o nedôvodnosti podanej žaloby nebola spôsobilá ovplyvniť.

36. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské

práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí
teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,

oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Súd má za to, že v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán prednesenou
v konaní.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania

podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola procesne úspešná v plnom rozsahu, a preto jej patrí podľa § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči procesne plne neúspešnému žalobcovi.
Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd žalovanej
náhradu trov konania v tomto rozsahu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, a preto rozhodol, že má proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.